Popis situácie
Obraciam
sa na vás s veľkou nádejou, že azda ešte existuje riešenie pre mňa a moje zatiaľ nenarodené
bábätko.
Volám
sa Iveta, mám 38 rokov a čakám moje prvé dieťatko. V súčastnosti
nemám kde bývať, dočasne bývam u cudzích ľudí , dobrých ľudí, ktorým môj
terajší stav nie je ľahostajný. Vlastnú rodinu nemám, rodičov som pochovala
pred 14 rokmi a jedinu sestru, ktorú som mala som pochovala pred pol
rokom. Ostala som úplne sama, bez rodiny, príbuzných, nemá mi kto podať pomocnú
ruku v tejto mojej bezútešnej situácií.
Ale
začala by som od začiatku. Ako som sa do tejto bezradnej situácie dostala? Vyrástala som v rodine, kde som
bola svedkom toho, čomu sa hovorí týranie. Otec alkoholik týral mamku, sestru
aj mňa. Na mojej, už nebohej matke, tento spôsob života zanechal ťažké
následky, z dôvodu ktorých sa celý život liečila na psychiatrii. Vyrastala
som bez rodičovskej lásky. Sestra bola staršia odo mňa o 12 rokov. V 18
rokoch sa vydala a odišla z tohto nešťastného domova za svojim
manželom. Spolu si založili rodinu, mali dvoch synov a sestra zároveň prerušila
všetky kontakty s nami. Dokonca sa odstrihla aj odo mňa. V čase jej
odchodu som mala šesť rokov. Ďalších dvanásť rokov až do mojej osemnástky som
žila v týchto ťažkých rodinných pomeroch. Bolo to detstvo plné strachu,
bitky a nedostatku. Napriek tomu som sa dobre učila, skončila som strednú
ekonomickú školu. Maturovala som s vyznamenaním. V osemnástich rokoch
som odišla od rodičov z dediny na východnom Slovensku. Prišla som do
mesta, kde som sa zamestnala a prenajala som si 1-izbový byt. Začala som
si budovať svoj vlastný život, ktorý som chcela mať krajší ako bol do teraz. Po
nejakom čase som sa spoznala s mojim, už teraz bývalým manželom,
s ktorým sme žili a pracovali spolu šesť rokov. Bola som mladá
a naivná, verila som , že je to láska z oboch strán. No po čase som
zistila, že z jeho strany to bola iba vypočítavosť. Môj bývalý manžel
pochádzal z Ukrajiny, a jeho jediný záujem bolo sobášom získať
slovenské štátne občianstvo. Celé tie roky v manželstve som žila
v neistote a strachu. Začal ma biť, vydierať a zastrašovať. Vraj
keď nedostane občianstvo, tak ma radšej zabije. Často som bola nútená
kontaktovať políciu, dokonca to skončilo jeho odsúdením a uväznením
z dôvodu ohrozenia blízskej a zverenej osoby. Nasledoval rozvod. Po
rozvode som zasa stala na štartovacej čiare, ktorá ani nebola štartovacia, ale
začiatok ďalšej trpkej skúsenosti.
Krátko
po rozvode som pochovala obidvoch rodičov. Týmto sa mi zrútil celý môj svet.
V tom čase som aspoň vedela , že mám sestru. Lenže pod vplyvom jej manžela
sa zmenila natoľko, že som pre ňu bola len záťaž, cudzí človek. Keď som sa na
ňu v zlej situácii obrátila, odmietla mi pomôcť. Po nejakom čase sestra ochorela na lymsku
boreliozu. V manželstve žila život svojej mamy. Manžel nemal pre ňu
pochopenie a jeho výsmech bol na dennom poriadku. Keď už bola na tom psychický
veľmi zle, jej rodina si spomenula na
mňa. Hlavne sestra ma prosila, aby som bola pri nej, starala sa o ňu. Aj
napriek tomu, že ma ona predtým odmietala, niekoľkokrát zaprela, ja som pri jej
prosbe o pomoc ani chvíľu nezaváhala. Odišla som zo zamestnania
a stala som sa jej oporou. Sestra aj švagor mi po tomto kroku sľúbili, že
mi pomôžu, budú ma finančne podporovať, kedže som musela odísť zo zamestnania.
Sľúbili, že mi kúpia byt, aby som nemusela celý život žiť v podnájme.
Časom sa sestrin zdravotný stav zhoršoval, lymská borelióza jej napadla mozog
a nervovú sústavu. Sestra sa v tom čase Viackrát pokúsila o samovraždu
a po opakovaných pokusoch skončila na psychiatrii. Minulý rok zo
psychiatrie ušla, dostala sa na Zemplínsku Šíravu a spáchala tam
samovraždu utopením. Boli toho plné média. Táto udalosť so mnou otriasla
natoľko, že som mala obavy , že tento stav už neustojím. Prišla som
o poslednú svoju príbuznú, ostala som na tomto svete úplne sama. Nemala
som nikoho, komu by som sa vyplakala a prežila svoj ťažký smútok, vyrozprávala
o svojom nepodarenom živote, plnom negatívnych zážitkov, prehier
a sklamaní. Po smrti sestry mi môj švagor dal jasne najavo, že nechce mať
so mnou nič spoločné a asi z obavy, že by som mu pripomenula sľuby,
ktoré mi obaja dali, keď ma potrebovali, som musela opustiť ich dom.
V čase , keď ešte sestra žila, som prežila krátky ľúbostný vzťah . Týmto
vzťahom sa začal môj aktuálny životný príbeh. Po pohrebe sestry sa stalo niečo
s čím so už ani nerátala. Zistila som, že som, že čakám bábätko. Ja,
ktorej lekári tvrdili, že nikdy nebudem schopná vynosiť dieťa. Ešte
v manželstve sme sa o to pokúšali, no vždy to skončilo potratom . Bol
to neopisateľný pocit šťastia, že sa splnilo to, čo sa podľa lekárov nemalo
podariť. Nebudem sama, nebudem sa sama biť so životom, budem mať dieťa, ktoré
už teraz veľmi milujem. Tento Boží dar ma zachránil, ochranil ma pred
zúfalstvom. Stal sa zázrak! Tento dar som dostala od BOHA, za to všetko smutné,
čo som doteraz prežila. Tešila som sa tak, ako nikdy. Budem matkou. Dobrou
matkou. Stále som veľmi túžila mať dieťa a dať dieťaťu to, čo som ja nikdy
nemala. Na základe toho ma do práce už nikde nevzali. Bývala som
v podnájme, pomaly som míňala
skromné úspory. Postupne som predala všetko, čo som mala. Pred dvoma týždňami
som už nemala na nájom a ostala som bez strechy nad hlavou. Stala sa so
mňa bezdomovkyňa. Som bez domova,
s veľkým bruškom ale zdravým kopkajúcim chlapčekom pod srdcom. Opäť sa
stal zázrak, prichýlili ma cudzí ľudia a poskytli mi jednu izbu u nich
v rodinnom dome. Ľudská empatia
a dobrota ešte nevymrela, a tak mám dočasne strechu nad hlavou.
Momentálne mám v banke na účte mínus okolo 500 Eur , tak táto cudzia
rodina, u ktorej bývam, odo mňa nechcú nič za ubytovanie, aby som sa
v banke nezadlžovala ešte viac. Mala by som dávať dokopy výbavičku, tešiť
sa z príchodu dieťatka no nedarí sa mi. Veľa plačem. Mám strach ako to
všetko sama zvládnem a hlavne čo bude po narodení dieťaťa. Môj jediný
príjem je teraz 109 Eur, čo predstavuje dávka v hmotnej núdzi
a príspevok v čase rizikového tehotenstva. Stále som viac a viac
presvedčená, že sama sa z tejto situácie nedostanem, a preto som sa
obrátila na vás a prosím o pomoc pre mňa a bábätko, pre ktoré som
si už vybrala aj meno, bude to môj drahý Tomáško.Rozhodla som sa vychovať dieťa
sama. Muža, s ktorým som prežila krátky ľúbostný príbeh, som už odvtedy
viac nevidela. No viem určite, že nebol to ten muž, s ktorým by som chcela
prežiť svoj život. Mám v sebe zmiešané pocity, ale viem, že to nejako
musím zvládnuť, potrebujem len trochu pomôcť, aby som sa dostala na novú
štartovaciu čiaru. Asi to bez pomoci nedokážem. Prosím pomôžte mi
v ťažkých chvíľach, aby som to zvládla a mohla sa o dieťatko
postarať. Chcela by som mu dať domov, lásku, pocit istoty a všetko to, čo
som ja nemala.Ani na chvíľu som nezapochybovala, žeby som išla na prerušenie
tehotenstva, no zároveň mám obavy z neistej budúcnosti. Nezvládla by som
to psychicky, keby som z existenčných dôvodov musela ponechať výchovu
dieťaťa na niekoho iného.
Jún 2016... Prvý mesiac po pôrode Tomáško mamu trošku potrápil, nepriberal, a preto boli v nemocnici. Našťastie sa
potvrdila len pretrvávajúca
novorodenecká žltačka. A tak mamka
dostala za úlohu malého slniť na slniečku. Žltačku zvládli s úsmevom na tvári. Tomáško bol aj na ortopedickom vyšetrení kĺbikov. Malý robí mamke
radosť. Ľúbi svoju mamičku a ona ľúbi jeho. Aj keď sú
len dvaja, sú šťastní.
Júl, august 2016... Vonku je dosť horúco, tak Iveta berie Tomáška na
prechádzku do parku. A ešte niečo, aby priberal, musí ho
prikrmovať kúpeným mliečkom. Je to dosť drahé, ale mamička dá malému všetko, čo
potrebuje. No on je tak trochu beťár, pitie mliečka z fľaše sa mu
zapáčilo. Ale aj
napriek tomu mu mamka dáva aj svoje mliečko a ja nechcem aby bola smutná,
tak si sem tam z toho mliečka potiahnem. Veľmi
pekne vám ďakujú za podporu. Vaša pomoc im umožňuje aj bývať
v malej izbičke.
September
2016... September mala Iveta aj s malým veľmi rušný na návštevy lekárov. V prvom rade navštívili
pani doktorku v poradni. Malý znova narástol viac do dĺžky ako do šírky.
Už má 5880 gramov a meria 69 cm. Doktorka povedala, že je ako bocian, chudý a vysoký.
Október 2016... V októbri
Iveta navštívila ďalších odborných
lekárov. Malému zistili, že má jednu
mozgovú komoru väčšiu ako druhu. Ale vraj ako budem rásť , tak sa to
upraví. Preto ich objednali na ďalšie kontrolné vyšetrenie,
ktoré bude o dva mesiace. Na radosť mamičky začal Tomáško konečne
sám dvíhať a otáčať hlavičku. Mamičke
vyšli až slzičky, keď ho zbadala s
hlavičkou hore. Keď je pekne počasie Tomáško s mamičkou chodia na
prechádzky ,pozorujú, ako opadáva jesenné lístie. Na poslednej návšteve u doktorky mu namerali 71
cm a vážil 7160 g. Veľmi si vážia vašu pomoc a podporu.
November 2016... November sme mali veľmi náročný na
cestovanie, návštevy odborných lekárov v Michalovciach, v Košiciach, a aj
v Bratislave. Cestovali sme aj do Vranova cvičiť Vojtovu metódu,
Tomáškovi to odporúčal neurológ, lebo má oslabené svalstvo a potrebuje ho
posilniť, aby vedel pekne otáčať hlavičku. Lekárka skonštatovala, že
Tomáško má síce len 6 mesiacov, le dĺžku
8-9-mesačného bábätka. Jeho aktuálne miery: výška
75 cm a hmotnosť 8100 g. Mamka ho už aj dokrmuje zeleninou, mrkvičkou,
zemiačikom. Zatiaľ tomu veľmi neprišiel na chuť. Umelé mliečko mu chuti
najviac. Mamička je na všetko je sama. Pri takom množstve vyšetrení už niekedy nevládze ani
fyzicky, ani psychicky, ani finančne. Nebyť vás, dobrí ľudia,sama by všetko finančne
neutiahla. Veľká vďaka
a veríme, že na ďalší mesiac budeme
maťpre vás veselšie správy. Idú Vianoce, dúfjú, že ich s prežijú v pokoji a bez ďalších vyšetrení.
December 2016... V
decembri Tomáškovi prišla vyrobená na
mieru kramiálna ortézka, ktorú bude nosiť, aby sa mu vyrovnala hlavička. Je hrdina, lebo počas nasadzovania ortézky ani raz nezaplakal.
Mamka je hrdá ,že má takého veľkého hrdinu. Budú chodiť každý mesiac na
kontroly do Košíc, na oddelenie ortopédie, kde mu budú merať hlavičku, či sa to upravuje.
Január 2017...Tomáško
má za sebou prvé Vianoce, ktoré strávil s mamkou u krstných rodičov. Boli šťastní, že si našli pod vianočným stromčekom
darčeky. Iveta s malým majú za
sebou veľmi ťažký rok, ale vďaka dobrým ľudom
to zvládli, lebo ešte existujú ľudia, ktorí
majú dobre srdiečko. Aj vďaka vám mali na zaplatenie nájomného , na kúpu mliečka a nejakého oblečenia pre Tomáška,
lebo rastie ako z vody. Iveta aj s Tomáškom ďakujú a želajú všetkým
šťastný novy rok 2017.
Február 2017... Vo februári
vyšiel Tomáškovi prvý zúbok, takže sa už
na mamku usmieva zubaté
chlapčiatko. Konečne mu začala chutiť
tuhšia strava, papá už piškótky, výživy , jogurty a termixy. Zvyká si aj na
polievočky. Tak ako každý mesiac absolvoval
kontrolu na neurológii.
Pán doktor
skonštatoval len mierne zlepšenie a odporúčal ich na sono mozgu, kde sa
potvrdí
alebo vylúči
diagnóza hydrocefalus. Boli aj na ortopédií a protetike v Košiciach
skontrolovať hlavičku. Navštevujú
Košice a toto zariadenie každý
mesiac, Tomáškovi merajú obvod hlavičky.
Nosením kraniálnej ortézy sa deformita
hlavičky zmiernila. Ide o mierne zlepšenie, ale pani primárka nateraz
pozastavila nosenie ortézy, pokiaľ nebudú k dispozícií výsledky z
ultrazvuku hlavičky a mozgu . Momentálne čakajú na termín sono vyšetrenia, a to čakanie je nekonečné..
Ďakujeme za
finančne dary a prajeme každému čo najviac zdravia, lebo keď je človek zdravý tak má veľmi veľa, ale vtedy si to neuvedomuje.
Prosím, modlite sa za Tomáška a jeho mamičku, za Tomáškovo zdravie
a za mamkinu lásku. Ak by sa potvrdila diagnóza, čakala by ho operácia
hlavičky. A to by znamenalo ďalšie finančné problémy, starosti
a ďalšie mamkine slzy.