Popis situácie
Vyrastala som v rodine, kde som nepoznala, čo je rodičovská láska, pohladenie, nepocítila som lásku od otca, ani od matky. Zažila som len okrikovanie, bitku, nadávky, musela som sa starať
o mladších súrodencov, často som preto vymeškávala školu a celá ťarcha domácnosti bola na mojich pleciach. Zastupovala som tak matku, ktorá často nebývala doma a žila si svoj pestrý život.
Veľmi som túžila po láske a nehe, po pokoji domova, a preto som často utekala ku svojej starej mame, u ktorej som cítila mier pokoj a porozumenie a keď mi bolo najťažšie, utiekala som sa len ku svojej starkej.
Keď som bola v puberte, starká náhla odišla z tohto sveta a nechala ma opustenú, sklamanú a veľmi smutnú. V duchu som jej vyčítala, prečo ma tu nechala, keď vedela, ako ju veľmi potrebujem.
A odrazu som stratila nádej, radosť zo života a nič ma nebavilo. Prestala som v 12-tich rokoch navštevovať základnú školu , a tak som sa dostala do detského domova, kde som strávila svoju pubertu. No moja túžba po láske a porozumení a jej hľadaní neprestávala. Chcela
som sa tešiť zo života, mať radosť a užívať si krásne dni mladosti, tak
ako som to videla u iných mladých ľuďoch.
A tak som spoznala vo svojich šestnástich rokoch Milana , ktorý bol odo mňa starší o 10 rokov. Už v sedemnástich rokoch sa nám narodila dcéra Evička a po dvoch rokov ďalšie dievčatko Mária. Avšak moja predstava o láske a porozumení sa začala rozpadávať, pretože Milan bol neustále pod vplyvom alkoholu, bil ma nešetril hrubými slovami nadávkami na adresu mňa a detí. Situácia v našej mladej rodinke bola viac a viac napätá, trpela som strachom, netešila som sa, keď
Milan príde domov, a preto sa s Milanom po piatich rokoch spoločného života rozišla a začala
nový život v krízovom centre, kde sa mi s pomocou sociálnych pracovníkov podarilo žiť nový život v pokoji. Avšak tento domov bol zrušený a mne sa podarilo dostať sociálny byt. Vďaka tomu, že
som si privyrábala pečením oblátok náš život bol spokojný a všetok čas som venovala svojím deťom.
Netrvalo to však dlho. Do cesty mi prišiel nový partner Peter, s ktorým som otehotnela a čakám tretie dieťatko. Keď sa Peter dozvedel, že som tehotná, odmietol sa so mnou stretávať a vyhýbal sa mi. Bolo pre mňa šťastím, že som a pohybovala medzi ženami, ktoré ma povzbudili v tom, aby som dieťatko donosila a tešila sa na nový život. Avšak musela som opustiť byt, lebo som nemala dostatok financií na úhradu nájmu, a preto som sa znova ocitla v krízovom centre re matky s deťmi. Som v piatom mesiaci tehotenstva a ešte stále sa neviem vyrovnať s trpkým osudom, s beznádejou a som veľmi sklamaná z toho, že zatiaľ som nepochopila, čo je porozumenie a láska. Jedine moje dve dievčatká mi dávajú radosť, šťastie a pokoj, keď sa ma obdarujú úsmevom a detským smiechom. Pre moje deti som ochotná s vašou pomocou bojovať. Vďaka!
Október 2010... Mária aj s deťmi si už v zariadení pomaly zvykla. Oceňuje najmä pokoj a strechu nad hlavou. Venuje sa svojim deťom a pripravujú sa na ďalšieho člena rodiny. Dievčence sa naňho veľmi tešia. Mária sa už postupne zmieruje s osudom a je rada, že má pri sebe svoje deti.
November 2010... December je pre deti veľmi radostný mesiac. Mikuláš, príprava na Vianoce, aj zima je tento rok štedrá na sneh, takže deti sa môžu dobre vyšantiť. Mária už všetko pripravuje na Vianoce, žijú skromne, ale v pokoji a tak chcú stráviť aj sviatky.
Demeter 2010... Mária prežila s deťmi skromné, ale pokojné, pekné Vianoce. Deti sa tešili zo skromných darčekov a dobrotiek, ktoré počas roka nemajú. Užívali si bohatú nádielku snehu. Sú vám veľmi vďační za pomoc a podporu.
Január 2011... Mária má porodiť do konca februára a čakáme dievčatko. Veríme, že porodí krásne zdravé dieťatko, lebo celé tehotenstvo bolo pre Máriu spojené s veľkými zdravotnými problémami. Už by to aj ona mala najradšej za sebou, ale je trpezlivá a poctivo sa stará o ostatné dve deti.
Február 2011... Tak február bol pre Máriu skutočným zlomom. Môžeme vám oznámiť radostnú správu. 17.2.2011 Márii sa narodila dcérka Karinka. Vážila 2980 kg a merala 49 cm. Všetci sa z nej veľmi tešíme a predovšetkým Mária a jej dve ratolesti. Zo srdca vám všetkým ďakuje, že ste jej v tom najťažšom boli oporou.
Marec 2011... Karinka pekne rastie a priberá. Mamina má toho dosť, ale teší sa, že deti sú zdravé, takže z nich môže mať ozaj radosť. Nie je to pre ňu jednoduché. Je na všetko sama, nemôže zlyhať, či sa cíti dobre alebo nie. Zvláda to však statočne a usiluje sa, aby deti mali to najnevyhnutnejšie. Je to aj vďaka vám, milí priatelia a ona je vám za to veľmi vďačná.
Apríl 2011... Mária sa usiluje zvládať svoju situáciu statočne. O deti sa zodpovedne stará, hoci je na všetko sama. Karinka jej však robí veľkú radosť. Už je z nej celá slečna. Aj ostatné deti ju majú veľmi radi a keď majú trochu voľna, vždy sa s ňou zahrajú.
Máj 2011... Karinka je veľmi zlatá, stále sa usmieva a mamičku odmeňuje za to, že sa usiluje o deti poctivo starať. Verte, nemá to ľahké. Nikdy nemôže zlyhať, všetko je na nej. Ostatné deti si tiež vyžadujú starostlivosť a Mária sa usiluje, aby im to podstatné nechýbalo.
Jún 2011... Mária sa venuje deťom ako najlepšie môže. Deti sa už tešia na leto, ale pre mamičku to bude ešte náročnejšie. Ešte že leto je krásne a môžu tráviť veľa času vonku. Pobyt na čerstvom vzduchu má veľmi rada aj malá Karinka. Vďaka vám majú deti všetko najpotrebnejšie a hlavne strechu nad hlavou.
Júl 2011... Deti si užívajú leto, aj keď počasie nie je vždy podľa ich predstáv. Vždy si nájdu niečo, čím sa zabavia. Mária sa im usiluje venovať, hoci niekedy je toho na ňu ozaj dosť. Je spokojná, že deti majú to naj nevyhnutnejšie a najmä žijú v pokoji.
August 2011... Mária tento mesiac v našom projekte končí. Ďakuje vám za všetku pomoc a podporu. My dúfame, že bude aj s deťmi šťastná.