Natália

Popis situácie

Ako v mnohých podobných prípadoch, môj život sa zamotával už odmalička. Detstvo som trávila v rôznych detských domovoch na Slovensku, bez súrodencov - sama. Pobyt v detskom domove nebol ľahký. Môj otec zomrel skoro a matka o mňa nemala záujem. Po odchode z detského domova som si našla priateľa, s ním som otehotnela, a tak sme ostali bývať u jeho rodičov, keďže ja okrem jediného brata, ktorý žije v DSS, nemám nikoho . Vtedy sa  začalo moje ďalšie utrpenie. Po pôrode mi rodina partnera zobrali všetky peniaze a nútili ma chodiť žobrať spolu s malou Dankou. Ubližovali nám tam a správali sa k nám ako k zvieratám. Na ulici som sa našťastie spoznala s jednou sociálnou pracovníčkou,  ktorá mi pomohla dostať sa z toho pekla. Vybavili mi zariadenie pre osamele matky s deťmi.

Po čase som sa zoznámila s jedným chlapcom, do ktorého som sa zamilovala. Konečne bol niekto, kto mal o nás skutočný záujem – aspoň som si to myslela. Chodieval za nami každý deň, pomáhal mi, no znova prišiel problém. V tom čase som ešte nevedela, že trpí vážnou psychickou chorobou, schizofréniou druhého stupňa. Chodieval za mnou aj večer,  niekedy vykrikoval pod oknami a správal sa nevhodne, čím som porušovala pravidlá v zariadení. Keď už toho bolo veľa, tak ma museli vyhodiť.

Skončila som zasa na ulici, ale teraz už aj s malou Dankou. Danku mi zobrali a ostal mi len on, môj nový priateľ. Bol to najhorší deň v mojom živote. Robila som všetko preto, aby som mohla dostať Danku späť. Vtedy som zistila, že som opäť tehotná a vo veľmi zložitej situácii. Akoby toho nebolo dosť, prišla ďalšia rana - otec dieťaťa, ktoré čakám, sa pokúsil o samovraždu. Dlhé mesiace bol v kóme, nedávno sa prebral, no nevie chodiť, jesť a čo je najhoršie, nepozná ma . Ostala som sama, znova sama. Donedávna som bola v ubytovni pre bezdomovcov, ale musela som odísť, keďže tam tehotné nemôžu byť. Už bývam v zariadení pre matky s deťmi, no príjem, ktorý mám, mi nestačí ani na prežitie . Keď si zaplatím ubytovanie, ostane mi 5 eur na stravu na celý mesiac. Preto vás prosím o pomoc. Po narodení dieťatka by som pomocou dobrých ľudí chcela zabojovať aj o moju Danku, dúfam, že sa nám to spolu podarí.

December 2011... Natália mala predpokladaný termín pôrodu 15.12.2011, mal byť spontánny no na poslednej kontrole zistili, že dieťatko má málo plodovej vody, preto lekár sa rozhodol pre sekciu. Sprevádzali sme ju pri predoperačných vyšetreniach a aj pri vybavovaní dokladov, ktoré na úrade práce nemala dovybavované. Mamička nemala žiadnu výbavu pre dieťatko a ani ona nemala nijaké veci okrem osobných . Bolo potrebné jej to všetko zabezpečiť, keďže nemala ani finančné prostriedky . Deň pred hospitalizáciou, keď sme sedeli v skromne zariadenej izbičke, mi Natália povedala „teta ja som sa začala na babätko veľmi tešiť a viete prečo? Lebo už sa tak nebojím, že ho nebudem mať kde uložiť spať a nebojím sa, že nebude mať čo jesť .Ďakujem“.

13.12.2011 o 8.30 sa narodila malá Veronika. Bola ako snehová vločka. Natália sa po sekcii rýchlo zotavila, ale Veronika mala zvýšenú hladinu bylirubínu. Pobyt v nemocnici sa predĺžil a 21.12, v stredu, ich prepustili domov. Ešte v ten deň sme boli vybaviť potrebné doklady a žiadosti na rodičovský príspevok, aby ho dostala čo najskôr.

Január 2012... Január bol pre mamičku dosť náročný. Bolo potrebné ešte vybaviť zvyšné potvrdenia, objednať sa na vyšetrenia s malou Veronikou. Veronika absolvovala vyšetrenia u ortopéda a neurológa.Všetky vyšetrenia boli v poriadku, ale bolo potrebné mamičku naučiť a hlavne usmerniť, ako sa má stravovať, ak dojčí, čo môže jesť a čo nie. Veronika málo spinká, a tak mamička je veľmi vyčerpaná. Je sama a nemá ju v noci kto vystriedať v starostlivosti. Mamičke sa zapálila rana posekcii, museli jej to na chirurgii ošetriť a musela si dávať pozor, aby sa jej rana viac nezapálila, aby nemusela byť hospitalizovaná. V priebehu týždňa sa jej rana zahojila, starostlivosť o Veroniku už bola bezproblémová a menej vyčerpávajúca. Veronika je krásna, zdravá a rýchlo priberá . Mamička je šťastná, že ju má.

Február 2012...  Veronika rastie, priberá,  už pomaly začína vydávať zvuky a vnímať, čo sa deje okolo nej. Mamičke robí radosť. Spolu s Natáliou sa učíme správnym stravovacím návykom, aby počas dojčenia nekonzumovala jedlá, ktoré by mohli malej Veronike spôsobovať tráviace problémy. Natália sa cíti vyčerpaná a možno aj to je dôvod, prečo stráca mlieko. Zistila to tak, že Veronika stále viac plakala  a interval medzi jednotlivým dojčením sa skracoval. Už posledný týždeň Veronika papala iba Nutrilón, pretože matka úplne stratila mlieko.

Marec 2012... Naša „snehová vločka“ Veronika aj napriek tomu, že maminka stratila mlieko úplne, veľmi dobre prospieva a bez najmenších tráviacich problémov si zvykla na umelé mliečko. Je veľmi vnímavá a stále sa smeje. Pre Natáliu bol tento mesiac veľmi ťažký a náročný na psychiku. Nie kvôli Veronike, ale už sa musí začať zaoberať otázkou, čo bude ďalej. Keďže otec je známy, ale nie je zapísaný v rodnom liste (bol vo veľmi zlom zdravotnom stave bol v ohrození života) a ani neprispieva na výživné, bolo potrebné sa s ním nejako spojiť a dohodnúť sa, veď Veronika je jeho a úplne sa na neho podobá J. Natália ho po niekoľkých neúspešných pokusoch navštíviť doma a porozprávať sa, sa rozhodla napísať list, v ktorom vysvetľuje to, prečo ho niekoľkokrát navštívila doma. Samozrejme vieme, že ju cez priezor na dverách videl, nevedela si vysvetliť, prečo má takýto postoj k veci. Po pár dňoch sa jej ozval starý otec Veroniky a požiadal ju o stretnutie. Natália sa tešila, že dedovi ukáže vnučku a rozumnou cestou sa nejako dohodnú a hlavne že Veronika bude mať otca, ktorý má o ňu záujem. Očakávanie bolo veľké. No stretnutie dopadlo veľmi zle. Dedo sa ani len na Veroniku nepozrel  a čo je horšie, poprel, že vôbec nejakú vnučku môže mať . A toto bol jasný signál, že či chce alebo nie, bude to museť riešiť podaním žiadosti na súd. Veľmi ju to trápi a je to pre ňu o to ťažšie, že ten človek jej veľmi pomáhal, keď bola na ulici. Veronika absolvovala rehabilitácie, mala stiahnutý sval na ľavej strane krku, ale už je všetko v poriadku a ďalšie rehabilitácie už nepotrebuje.