Natália

Popis situácie

Ako v mnohých podobných prípadoch, môj život sa zamotával už odmalička. Detstvo som trávila v rôznych detských domovoch na Slovensku, bez súrodencov - sama. Pobyt v detskom domove nebol ľahký. Môj otec zomrel skoro a matka o mňa nemala záujem. Po odchode z detského domova som si našla priateľa, s ním som otehotnela, a tak sme ostali bývať u jeho rodičov, keďže ja okrem jediného brata, ktorý žije v DSS, nemám nikoho . Vtedy sa  začalo moje ďalšie utrpenie. Po pôrode mi rodina partnera zobrali všetky peniaze a nútili ma chodiť žobrať spolu s malou Dankou. Ubližovali nám tam a správali sa k nám ako k zvieratám. Na ulici som sa našťastie spoznala s jednou sociálnou pracovníčkou,  ktorá mi pomohla dostať sa z toho pekla. Vybavili mi zariadenie pre osamele matky s deťmi.

Po čase som sa zoznámila s jedným chlapcom, do ktorého som sa zamilovala. Konečne bol niekto, kto mal o nás skutočný záujem – aspoň som si to myslela. Chodieval za nami každý deň, pomáhal mi, no znova prišiel problém. V tom čase som ešte nevedela, že trpí vážnou psychickou chorobou, schizofréniou druhého stupňa. Chodieval za mnou aj večer,  niekedy vykrikoval pod oknami a správal sa nevhodne, čím som porušovala pravidlá v zariadení. Keď už toho bolo veľa, tak ma museli vyhodiť.

Skončila som zasa na ulici, ale teraz už aj s malou Dankou. Danku mi zobrali a ostal mi len on, môj nový priateľ. Bol to najhorší deň v mojom živote. Robila som všetko preto, aby som mohla dostať Danku späť. Vtedy som zistila, že som opäť tehotná a vo veľmi zložitej situácii. Akoby toho nebolo dosť, prišla ďalšia rana - otec dieťaťa, ktoré čakám, sa pokúsil o samovraždu. Dlhé mesiace bol v kóme, nedávno sa prebral, no nevie chodiť, jesť a čo je najhoršie, nepozná ma . Ostala som sama, znova sama. Donedávna som bola v ubytovni pre bezdomovcov, ale musela som odísť, keďže tam tehotné nemôžu byť. Už bývam v zariadení pre matky s deťmi, no príjem, ktorý mám, mi nestačí ani na prežitie . Keď si zaplatím ubytovanie, ostane mi 5 eur na stravu na celý mesiac. Preto vás prosím o pomoc. Po narodení dieťatka by som pomocou dobrých ľudí chcela zabojovať aj o moju Danku, dúfam, že sa nám to spolu podarí.

December 2011... Natália mala predpokladaný termín pôrodu 15.12.2011, mal byť spontánny no na poslednej kontrole zistili, že dieťatko má málo plodovej vody, preto lekár sa rozhodol pre sekciu. Sprevádzali sme ju pri predoperačných vyšetreniach a aj pri vybavovaní dokladov, ktoré na úrade práce nemala dovybavované. Mamička nemala žiadnu výbavu pre dieťatko a ani ona nemala nijaké veci okrem osobných . Bolo potrebné jej to všetko zabezpečiť, keďže nemala ani finančné prostriedky . Deň pred hospitalizáciou, keď sme sedeli v skromne zariadenej izbičke, mi Natália povedala „teta ja som sa začala na babätko veľmi tešiť a viete prečo? Lebo už sa tak nebojím, že ho nebudem mať kde uložiť spať a nebojím sa, že nebude mať čo jesť .Ďakujem“.

13.12.2011 o 8.30 sa narodila malá Veronika. Bola ako snehová vločka. Natália sa po sekcii rýchlo zotavila, ale Veronika mala zvýšenú hladinu bylirubínu. Pobyt v nemocnici sa predĺžil a 21.12, v stredu, ich prepustili domov. Ešte v ten deň sme boli vybaviť potrebné doklady a žiadosti na rodičovský príspevok, aby ho dostala čo najskôr.

Január 2012... Natália s malou si pomaly zvykajú na spoločný režim. Je veľmi starostlivá, šťastná, že sa rozhodla malú priviesť na svet. Veronika je nádherné, dobré bábätko, také jemné, nežné, krehučké. Tie tuhé zimy im často bránia ísť von. Ale z okna sa na tú kopu snehu pozerá výborne.