Príjemcovia pomoci

Popis situácie

Od detstva som bola rebelka. Nikoho som veľmi nepočúvala a vždy som si išla vlastnou cestou. Nerada som chodila do školy, nerešpektovala som rady rodičov a neraz sa stalo, že ma domov priviezla polícia. V tom čase sa mi však môj život páčil. Mala som kamarátov, ktorí žili podobne ako ja, a nič z toho mi nepripadalo zvláštne ani nesprávne. V partii kamarátov sa mi začal páčiť jeden chlapec viac, než ostatní. Zamilovala som sa, odišla zo školy a začala som s ním žiť. Najskôr sme bývali na ulici, neskôr v rôznych podnájmoch. Potom som zistila, že som tehotná. Ani táto správa ma však spočiatku neprinútila zmeniť spôsob života. Až pôrod ma trochu prebral do reality. Silné bolesti a komplikácie počas pôrodu vo mne vyvolali pocit zodpovednosti za malé stvorenie, ktoré som priviedla na svet. Narodila sa mi dcérka Renáta Mária. Môj život sa začal meniť, no otec dieťaťa pokračoval v rovnakom spôsobe života ako predtým. Ja som už na nič iné nemala čas. Starostlivosť o dcérku bola náročná a napokon som skončila v nemocnici. Počas mojej dvojmesačnej hospitalizácie sa o Renátku starala moja mama. Keď ma prepustili z nemocnice, priateľ po mňa prišiel. Spoločne sme išli po dcérku k mojej mame a presťahovali sa do podnájmu, ktorý medzičasom našiel. Udobrili sme sa a priateľ mi sľúbil, že sa zmení. Po čase som opäť otehotnela. Aj druhé tehotenstvo bolo sprevádzané komplikáciami, no všetko sme zvládli a narodila sa nám druhá dcérka – Nikolka. Na prvý pohľad sa zdalo, že sme šťastná rodina. Bývali sme na ubytovni, kde podmienky pre deti neboli ideálne, ale boli sme spolu. Na ubytovni bývali aj priateľovi kamaráti. Trávil s nimi viac času, než s nami. Do práce chodil nepravidelne a často sa stávalo, že som nemala deťom čo dať jesť. Preto som mu dala ultimátum – buď sa začne venovať rodine, alebo odídem. On sa mi však len vysmial. Tvrdil, že nemám kam ísť, že som rovnaká ako on a že ak odídem, vezme mi deti. Vtedy som si povedala dosť. Odišla som ku kamarátke, s ktorou som chodila do školy. Aj ona sama vychovávala dcéru a bývala v podnájme. Počas pobytu u nej som si uvedomila, že všetci okolo mňa mali pravdu. Už som nebola zodpovedná len sama za seba. Mala som dve deti, ktoré ma potrebovali. Vedela som, že ak nezmením svoj život, môžem o ne prísť. A to som nedokázala pripustiť. Kamarátka mi odporučila organizáciu, ktorá pomohla aj jej. Obrátila som sa na nich a dostala som podporu pri hľadaní práce aj bývania. Postupne sa mi podarilo postaviť na vlastné nohy. Začala som pracovať, zabezpečila som podnájom a sama sa starám o svoje deti. Otec mojich dcér o nás nejaví záujem. V práci sa mi darilo. Mala som pocit, že sa môj život konečne uberá správnym smerom. Postupne som si však začala všímať, že som často unavená, slabá a chcelo sa mi spať. Kamarátka mi navrhla, aby som si urobila tehotenský test. Namietala som, že to nie je možné, keďže som mala menštruáciu. Napriek tomu som si test urobila. Výsledok ma šokoval. Zistila som, že som tehotná a nachádzam sa už v piatom mesiaci. V práci som to zatiaľ nikomu nepovedala. Mám strach a množstvo otázok. Neviem, čo ma čaká a či zvládnem vychovávať tri deti sama. Na druhej strane viem, že som už prešla dlhú cestu a nechcem sa vrátiť tak kde som bola pred tým . Dnes som zodpovednejšia a odhodlaná bojovať za svoje deti a ich budúcnosť.

Popis situácie

Som Andrea a obraciam sa na Vás s prosbou o pomoc pre moju rodinu, ktorá sa momentálne
nachádza v náročnej životnej situácii. Som matkou troch detí a momentálne čakám svoje štvrté
dieťa – chlapčeka, ktorého príchod očakávame začiatkom augusta 2026. Termín pôrodu mám
stanovený na 6. augusta 2026 a už od marca tohto roka som vedená na rizikovom tehotenstve.
Spolu s manželom a deťmi momentálne bývame v Centre pre obnovu rodiny Úsmev ako dar, kde sme boli prijatí v máji 2026. Predtým sme pol roka žili v Krízovom centre Repuls, keďže sme sa dostali do veľmi zložitej finančnej a bytovej situácie a prišli sme o bývanie. Môj najstarší syn Vladko pochádza z predchádzajúceho vzťahu. S jeho otcom sme sa rozišli, keď mal syn päť rokov. Neskôr som sa vydala za svojho súčasného manžela, s ktorým máme ďalšie dve deti – Damiana a Alexa. Ako rodina sme si prešli viacerými ťažkými obdobiami, no vždy sme sa snažili držať spolu a hľadať riešenia. Počas väčšiny nášho spoločného života som bola práve ja tá, ktorá zabezpečovala hlavný príjem domácnosti. Šestnásť rokov som pracovala v spoločnosti Lidl a neskôr aj v pekárni. Keď bol manžel na rodičovskej dovolenke s naším najmladším synom, snažila som sa zabezpečiť rodinu finančne sama. Po odchode z práce v pekárni som si aktívne hľadala nové zamestnanie, no krátko nato som otehotnela. Z dôvodu rizikového tehotenstva som už nemohla nastúpiť do práce. Manžel si v minulosti nevedel dlhodobo udržať stabilné zamestnanie, čo výrazne ovplyvnilo našu finančnú situáciu. Postupne sme sa dostali do dlhov a stratili sme možnosť zabezpečiť si vlastné bývanie. Napriek tomu sme sa nevzdali a snažili sa urobiť všetko pre to, aby sme našim deťom vytvorili bezpečné a pokojné prostredie. Keď sa blížil koniec nášho pobytu v krízovom centre, od marca 2026 sme intenzívne hľadali nové možnosti bývania. Podali sme si žiadosť do Centra pre obnovu rodiny Úsmev ako dar, kde nám stanovili podmienku, že manžel musí byť riadne zamestnaný na hlavný pracovný pomer a minimálne mesiac pracovať na pracovnú zmluvu. Túto podmienku sa nám podarilo splniť a manžel nastúpil do zamestnania od 1. apríla 2026. Vďaka tomu nás od mája prijali do zariadenia, kde momentálne bývame. Môj najstarší syn Vladko dnes býva u svojej starej mamy v Bratislave, kde má vytvorený vlastný priestor a cíti sa tam dobre. Má 17 rokov a ako matka som mu chcela dopriať viac pokoja, súkromia a stability v období dospievania. Sme však v každodennom kontakte a pravidelne sa stretávame. Naša rodina zostáva napriek všetkému blízka a súdržná. Naším najväčším cieľom je postaviť sa opäť na vlastné nohy, splatiť dlhy, stabilizovať našu situáciu a v budúcnosti zabezpečiť pre naše deti vlastné bývanie a bezpečný domov. Veľmi sa snažíme urobiť všetko preto, aby sme mohli opäť žiť samostatne a dôstojne. Každá pomoc by pre nás v tejto chvíli znamenala obrovskú podporu a nádej na lepšiu budúcnosť pre naše deti. 

Júl 2026... V mesiaci júl došlo u klientky Andrey k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu, v dôsledku čoho musela byť hospitalizovaná. Zároveň sa začala predčasne pôrodná situácia a klientka predčasne porodila svojho syna Maxima. Maxim sa narodil dňa 10. 7. 2026 s pôrodnou hmotnosťou 3 150 g a dĺžkou 45 cm. Pôvodný termín pôrodu bol pritom stanovený až na začiatok augusta. Vzhľadom na predčasný príchod na svet a počiatočné zdravotné komplikácie musel byť Maxim po narodení hospitalizovaný približne 10 dní. Počas tohto obdobia bola situácia pre celú rodinu náročná, keďže matka sa zotavovala po pôrode a zároveň bolo potrebné zabezpečiť starostlivosť o dve maloleté deti, ktoré zostali doma. Rodine sme preto pomáhali najmä so zabezpečením starostlivosti o maloleté deti počas pracovných dní formou denných táborov. Táto podpora bola pre rodinu veľmi dôležitá, pretože otec v tomto období naďalej chodil do zamestnania a zároveň pravidelne navštevoval matku a syna v nemocnici. Popri pracovných povinnostiach zabezpečoval aj starostlivosť o deti a chod domácnosti. Vďaka zabezpečenej starostlivosti o deti sa mu podarilo lepšie zosúladiť pracovné povinnosti s potrebami rodiny a zároveň byť oporou partnerke a novorodenému synovi.
Po prepustení z nemocnice Maxim absolvoval viacero potrebných lekárskych vyšetrení a kontrol, ktoré súviseli najmä s jeho predčasným narodením a počiatočnými zdravotnými komplikáciami. Aktuálne je jeho zdravotný stav dobrý a podľa dostupných informácií sa jeho stav vyvíja priaznivo. V rámci našej pomoci boli matke zároveň poskytnuté finančné prostriedky určené priamo na potreby maloletého syna Maxima. Finančná podpora bola využitá na zabezpečenie potrieb súvisiacich s jeho narodením, zdravotným stavom a starostlivosťou o novorodenca.

August 2026... V mesiaci august sa klientka Andrea postupne zotavovala po cisárskom reze, ktorý bol vzhľadom na okolnosti a zdravotný stav matky a dieťaťa nevyhnutný, aby sa Maxim mohol bezpečne narodiť. Obdobie po pôrode bolo pre klientku fyzicky aj psychicky náročné, pretože sa zároveň musela vyrovnávať s predchádzajúcimi zdravotnými komplikáciami, zotavovaním po operačnom zákroku a starostlivosťou o novorodeného syna. Po narodení Maxima rodina pravidelne navštevovala rôznych odborných lekárov a absolvovala potrebné vyšetrenia a kontroly. Cieľom bolo sledovať jeho zdravotný stav, vývoj a včas zachytiť prípadné komplikácie súvisiace s jeho predčasným narodením. Maxim mal aj naďalej určité zdravotné ťažkosti, medzi ktoré patril napríklad reflux, preto bolo potrebné venovať jeho zdravotnému stavu zvýšenú pozornosť a dodržiavať odporúčania odborníkov. Rodina si v tomto období postupne zvykala na nové fungovanie po príchode ďalšieho člena domácnosti. Pre rodičov išlo o výraznú zmenu každodenného režimu, keďže bolo potrebné zosúladiť starostlivosť o novorodenca so starostlivosťou o staršie deti, chodom domácnosti a pracovnými povinnosťami otca. Dôležitou súčasťou podpory bolo aj vytvorenie priestoru na oddych pre matku, ktorá sa po náročnom pôrode a operačnom zákroku potrebovala zotaviť a postupne nabrať nové sily. V rámci zabezpečenia starostlivosti o deti a odľahčenia rodičov sa podarilo zabezpečiť účasť staršieho syna na pobytovom tábore. Mladšie dieťa v tomto období trávilo čas u starej mamy, čo rodine pomáhalo lepšie zvládať každodenné povinnosti a zároveň umožnilo matke venovať viac času svojmu zotaveniu a starostlivosti o Maxima.

Popis situácie

Volám sa Miriam. Mám 18 rokov a čakám svoje prvé dieťa. Môj priateľ je síce o dva roky mladší,
ale snaží sa mi pomáhať a na dieťa sa teší. Vyrastala som v detskom domove, kam ma umiestnili s viacerými súrodencami. Spolu nás bolo 16 detí. Mama s otcom nezvládli našu výchovu, tak sa nás ujali tety vychovávateľky. Na strednú školu som sa prihlásila do Sniny. Mala som sa stať kuchárkou alebo čašníčkou. Tam som spoznala môjho priateľa, s ktorým som začala bývať u jeho starých rodičov. Nie sú tam dobré podmienky na život, pretože sa štyria tlačíme v garsónke a starý otec má zdravotné problémy. A o dva mesiace pribudne aj dieťatko. Je pravda, že priateľova babka je skúsená mama a určite mi bude pomáhať. A pravda je aj to, že môj priateľ ešte chodí do školy a peňazí nazvyš mať nebudeme. Musíme sa však postarať o naše dieťa a chceli by sme pre neho čo najlepšie podmienky. Preto prosím o pomoc. Bojím sa len o to, aby nášmu dieťaťu nič nechýbalo. Možno po nejakom čase sa osamostatníme a budeme žiť ako rodina. Môj terajší príjem je dávka v hmotnej núdzi - necelých 90 eur. Je to veľmi málo na život. Mám šťastie, že ma prijala rodina môjho priateľa, ináč by som nemala možnosť nájsť si bývanie.

Popis situácie

Otázka „prečo?" v mojom živote padla mnohokrát. Odpovede sa časom menili, až som napokon pochopila, že utápanie sa v hľadaní príčin je často iba zbytočnou stratou času. Dnes už sa nepýtam „prečo sa mi to deje", ale hľadám spôsob, „ako to zvládnuť". Môj život je cestou cez prekážky, ktoré ma formovali. Prvou veľkou lekciou bola moja dcéra Sophie. Prišla na svet v čase, keď som sama bola ešte len medzi dieťaťom a dospelou ženou. Vtedy som, poznačená nedostatkom lásky z vlastného detstva, hľadala útočisko v ľuďoch, ktorí mi ho nevedeli poskytnúť. Zostala som na všetko sama, s náročnými začiatkami, ktoré mi však dali tú najcennejšiu skúsenosť: pochopenie, že som silnejšia, než som si myslela. Sophie je dnes to najlepšie, čo ma stretlo. Po rokoch boja a budovania zázemia som mala pocit, že som konečne našla pokoj. Verila som, že prichádza obdobie stability. Stretla som niekoho, s kým som plánovala budúcnosť – dieťatko, ktoré teraz nosím pod srdcom, bolo chcené a milované. No život opäť ukázal svoju nevyspytateľnú tvár. Muž, ktorému som verila a s ktorým som chcela vybudovať domov, nás zo dňa na deň opustil. Bez akéhokoľvek vysvetlenia či snahy o riešenie nás nechal napospas osudu. Plány zlyhali a ja som sa zrazu ocitla v situácii, ktorú si možno mnohí nevedia predstaviť: sama, tehotná, s dcérou a v náročnej finančnej situácii. Aktuálne žijem v podnájme v Bratislave a môj jediný príjem nepokryje ani polovicu nájomného. Mnohí sa pýtajú, ako v takejto situácii dokážem fungovať ďalej. Odpoveďou je nádej. Aj keď človek stráca všetko, nádej je to jediné, čo mu dodáva vieru v záchranu. Píšem vám, pretože verím, že existujú ľudia a organizácie, ktorí dokážu byť tým povestným svetielkom v tme. Prosím, vnímajte tieto riadky nielen ako môj príbeh, ale ako úprimnú prosbu o pomoc pre mňa a moje deti. Verím, že viera a podpora dobrých ľudí dokážu vzkriesiť aj to, čo sa zdá byť stratené.

Júl 2026... V mesiaci Júl sa Mia pripravovala postupne na príchod babätka, dávala si dokopy výbavu. Veľa sa s dcérou Sophie nalaďujú na rozšírenie ich rodiny. Rozprávajú sa o tom čo ich čaká, Mia spomína aké to bolo keď sa narodila Sophia. Toto obdobie vytvára pre nich vzácny priestor na napájanie sa vzájomne a pripravovanie sa na príchod malého chlapčeka.

August 2026... Mesiac august bol pre Miu náročný. Na jeho začiatku ju zastihli zdravotné problémy, ktorých liečba bola obmedzená vysokým štádiom tehotenstva. Ďalšiu veľkú prekážku, s ktorou sa Mia v mesiaci potrebovala popasovať je zamietnutie predĺženie nájomnej zmluvy na byt kde bývala dlhodobo a plánovala v tom pokračovať. Na konci augusta už má prípadné možnosti ale stále hľadá ďalšie. 

Popis situácie

Moje meno je Karolína, mám dvadsať rokov, som slobodná a čoskoro porodím moje prvé dieťatko.
Od mojich štyroch rokov som vyrastala v detskom domove, odtiaľ si ma spolu so sestrou zobrali do pestúnskej rodiny. Vo veku asi 15 rokov sme odišli, ocitli sme sa v krízovom centre, kde sme čakali na súd, ktorý nás zveril otcovi – chcel nás mať pri sebe. So sestrou sme sa tešili, že budeme konečne rodina. Otec nás zobral do Českej republiky. Zo začiatku bolo všetko pekné, no po pár dňoch sme spoznali otcovu pravú tvár – začal piť, prestal si nás všímať, nechával nás celé dni bez jedla. Peniaze dával na alkohol a automaty. So sestrou sme ostali z otca veľmi sklamané. Sestra sa časom vydala, a ja som odišla na Slovensko. O pomoc som poprosila riaditeľku krízového centra, kde som predtým bola. Prijali ma nakoniec do nocľahárne, kde mi pomohli nájsť si prácu. Darilo sa mi skvele, pol roka som pracovala, našla som si priateľa a skoro vlastné bývanie. Všetko sa však zmenilo, keď som zistila, že som tehotná. Prišla som o prácu, priateľ sa o mňa nevedel postarať. V hlave som mala zmätok, rozmýšľala som čo mám robiť – nechať si bábätko, ísť na potrat? Nakoniec som sa rozhodla vrátiť sa späť k otcovi s nádejou, že ho poteší správa, že bude dedkom. Opak bol však pravdou. Otec mal novú priateľku, ktorá mala malé deti. Oni chodili večer po baroch, kým som sa ja musela zatiaľ starať o jej deti – kŕmiť ich, kúpať ich, dávať ich spať. Otec sa s priateľkou vracali domov neskoro večer, hádali sa a takto to pokračovalo každý deň. Veľmi ma to vyčerpávalo, otec mi dokonca nepomohol ani nájsť si gynekológa. Začala som mať zdravotné problémy, a nič sa nemenilo k lepšiemu. Otec mi v dobrej chvíli dal peniaze na cestu na Slovensko, no viac som sa už vracať nemala. S malou nádejou som zavolala do Nocľahárne, či by ma zobrali späť. Zobrali. Pomohli mi nájsť si gynekológa, vybaviť mi DHN. Som vďačná že mám s mojim bábätkom strechu nad hlavou a mám tiež čo jesť. Bábätko by sa malo narodiť v polke júna. Z rodiny nemám žiadnu pomoc, ostala som na všetko sama, teda okrem ľudí z Charity, ktorí sa ma ujali. Z tohto dôvodu Vás veľmi pekne prosím o pomoc v tejto mojej neľahkej situácii.
Jún 2026... Karolína sa koncom júna stala maminou. Narodil sa jej synček Patrik, ktorý po pôrode meral 47 cm a vážil 2970 gramov. Po návrate z nemocnice si začali hľadať spoločný režim. Patrik rád spinká, preto ho mamina musí budiť na kojenie. Pani Karolína má zo synčeka veľkú radosť.

Júl, August 2026... Malý Patrik rastie ako z vody. Meria už 56 cm a váži vyše 5 kg. Na svoj vek je veľmi ohybný a vnímavý. Rád papá a pozoruje okolie. Začína sa na nás krásne usmievať, keď sa mu prihovárame. Pani Karolína má z neho radosť. Veľmi by si ale priala, aby synček viacej spinkal.

Popis situácie

Bola jar, keď sa jej život začal meniť. Lucia sedela pri okne v svojej malej izbe, ruky položené na veľkom brušku, v ktorom sa jej dieťa pokojne hýbalo. Ešte pred pár mesiacmi si predstavovala úplne iný obraz – svadobné šaty, úsmevy, spoločný domov. On jej to všetko sľuboval. Prsteň na jej ruke bol dôkazom, že to myslí vážne. Aspoň si to myslela. Bol pri nej od začiatku. Keď mu oznámila, že čaká dieťa, objal ju a povedal, že spolu zvládnu všetko. Vyberali meno, smiali sa, plánovali. Hovoril o svadbe, o tom, ako bude držať ich dieťa prvýkrát v náručí. A potom… len pár dní pred pôrodom sa niečo zlomilo. Najskôr bol tichší. Menej jej volal, viac sa vyhováral na prácu. Lucia cítila, že niečo nie je v poriadku, ale nechcela tomu veriť. Až jedného večera jej zavolal a povedal ja neprídem. Žiadne vysvetlenie, ktoré by dávalo zmysel. Žiadne „prepáč“. Len prázdne slová o tom, že „na to nie je pripravený“. Slová utíchli a s nimi aj celý život, ktorý si vysnívala. Prvé dni boli najťažšie. Ticho ju dusilo. Každý pohyb dieťaťa jej pripomínal, že na to bude sama. Plakala, hnevala sa, nechápala, ako môže niekto odísť práve teraz.

Apríl 2026... 22.4.2026 sa mamka už od rána necítila dobre. Po15.hod prišli  bolesti a pred 19. hod prišiel na svet maly Milosz. Mamku veľmi netrápil obaja sú zdravý a všetkým veľmi pekne ďakujú .

Máj 2026... Ani sme sa nenazdali a malý Miloško oslávil svoj prvý mesiac. Po jeho narodení si lekári mysleli, že nepočuje na ľavé uško. Ale to sa našťastie na minulotýždňovej kontrole nepotvrdilo. Miloško je malý jedák – za mesiac pribral 430 dkg. Na poradni nám pani doktorka potvrdila, že rastie a prospieva. Najbližšie nás čaká vyšetrenie s kĺbmi. Verím, že tiež dobre dopadne. Teším sa, že je zdravý a spokojný. To je pre mňa najdôležitejšie. Ďakujem Vám za pomoc a podporu.

Jún 2026... Malý chlapček už oslávil dva mesiace života. Je vnímavý, spokojný a pekne prospieva. Každým dňom rastie a robí pokroky vo svojom vývine. Rád pozoruje svoje okolie a reaguje na hlasy a podnety. Tento mesiac absolvoval kontrolu nožičiek a výsledky boli v poriadku, čo nás veľmi potešilo. Naďalej užíva sirup na reflux, ktorý mu pomáha zvládať jeho ťažkosti. Mamička sa o synčeka stará s veľkou láskou a robí všetko pre jeho zdravý rast a spokojnosť. Ďakuje za podporu, ktorá jej v tomto období veľmi pomáha.

Júl 2026... Radi by sme sa s vami podelili o krátku informáciu o mamičke a jej 3-mesačnom dieťatku, ktoré je vďaka vašej podpore v bezpečí a má zabezpečenú potrebnú starostlivosť. Dieťatko krásne rastie a prospieva. Je zdravé, spokojné a primerane svojmu veku napreduje. Každý mesiac prináša nové pokroky a radosť z jeho rastu. Mamička sa o svoje dieťatko s láskou a starostlivosťou stará a snaží sa mu vytvoriť pokojné a bezpečné prostredie. Vaša pomoc má pre túto rodinu veľký význam. Vďaka nej môže mať mamička istotu, že dokáže zabezpečiť základné potreby svojho dieťatka a venovať mu potrebnú starostlivosť.

August 2026... Náš malý poklad má už 4 mesiace a ani neviem, ako tak rýchlo vyrástol. Krásne rastie, priberá a pekne nám prospieva. Každý deň je viac a viac vnímavý, usmieva sa, objavuje svet okolo seba a robí nám obrovskú radosť. Je úžasné sledovať, ako sa z toho malého bábätka postupne stáva také šikovné malé dieťatko. ???? Začali sme už aj s prvými príkrmami a musím povedať, že mu veľmi chutia. Krásne papá a s veľkou zvedavosťou ochutnáva nové chute. Ako mamina mám z každého jeho pokroku obrovskú radosť a zároveň si uvedomujem, ako neuveriteľne rýchlo ten čas letí. Chcem si vychutnať každý jeden jeho úsmev, pohľad, objatie a každý spoločný moment, pretože tieto chvíle sú pre mňa naozaj najkrajšie. ❤️

Popis situácie

Volám sa Ivana, mám 40 rokov a čakám dieťatko. Do zariadenia ma prijali vo vysokom štádiu tehotenstva. Čoskoro sa stanem štvornásobnou matkou, no keďže v minulosti som nemala vhodné podmienky na výchovu a urobila som veľa chýb, moje tri staršie deti nie sú v mojej osobnej starostlivosti. Tentoraz som však odhodlaná urobiť všetko pre to, aby som sa dokázala o svoje dieťatko postarať. Som rozhodnutá neopakovať chyby z minulosti a pripraviť sebe i svojmu synčekovi nový život. Cesta k usporiadaniu pomerov však bude administratívne náročná. Môj synček sa totiž narodí do právne stále trvajúceho manželstva s cudzincom, hoci biologickým otcom je niekto iný. Musím tak absolvovať rozvodové konanie a proces zapretia otcovstva, aby mohol byť do rodného listu zapísaný skutočný otec. Napriek všetkým komplikáciám sa na svojho synčeka veľmi teším a pripravujem sa na pôrod. Som veľmi vďačná za pomoc a podporu, akej sa mi dostáva.

Apríl 2026... Chceme sa s vami podeliť o radostnú správu, že pani Ivane sa narodil synček Matej, ktorý vážil 3,9 kg a meral 50 cm. Matej je kojený aj prikrmovaný umelým mliekom. Dobre spinká a pekne priberá, akurát ho trošku trápi zápcha. Ivana k starostlivosti o synčeka pristupuje zodpovedne, riadne navštevuje poradňu u pediatra a je veľmi vďačná za vašu pomoc a podporu.

Máj 2026... Malý Matej má už skoro dva mesiace. Momentálne je plne na umelom mlieku, po ktorom pekne priberá a rastie, i keď ho v poslednom čase začala trápiť detská kolika. Má za sebou sono bedrových kĺbov, ktoré dopadlo bez akýchkoľvek komplikácií či nálezov. V najbližšom období ho však čaká kolotoč odborných vyšetrení – má absolvovať rehabilitácie, návštevu neurológie a vyšetrenia v NÚDCH v Bratislave, aby mala Ivana istotu, že sa Matej vyvíja správne. Ivana sa o neho stará vzorne a zodpovedne, každú lekársku správu a odporúčanie berie vážne. Je veľmi vďačná za vašu podporu.

Jún 2026... Malý Matej má už tri mesiace a robí pekné pokroky. Je plne na umelom mlieku, po ktorom dobre prospieva, priberá a rastie, čo potvrdzujú aj pravidelné kontroly v poradni. Má už za sebou aj prvé povinné očkovanie. Ivana sa o neho stará zodpovedne, pričom poctivo navštevujú odporúčané rehabilitácie. Na Matejovi je vďaka cvičeniu vidieť jasný posun vpred. V rámci lekárskych vyšetrení už absolvovali aj cestu do Bratislavy. Cesta prebehla v poriadku, no na špecializovanom vyšetrení sluchu sa Mateja opäť nepodarilo plnohodnotne namerať. Na hlasnejšie zvuky reagoval pri oboch uškách správne, avšak tichšie a slabšie zvuky sa prístrojmi nepodarilo zachytiť. O mesiac ich preto opätovne čaká ďalšie kontrolné vyšetrenie. Veľká vďaka za vašu pomoc.

Júl 2026... Malý Matej oslávil už svoje štyri mesiace a vo svojom vývoji robí ďalšie kroky vpred. Ivana už pomaly začala s prvými príkrmami, ktoré Matejovi veľmi chutia. S rastúcim vekom a zvedavosťou teraz cez deň o niečo menej spinká, no o to aktívnejšie sa venuje objavovaniu sveta okolo seba a cvičeniu. V rámci odporúčaných rehabilitácií pokračujú aj naďalej a domáce úsilie prináša svoje ovocie v podobe miernych, no stabilných pokrokov. V uplynulom období absolvovali ďalšiu cestu na špecializované vyšetrenie sluchu do Bratislavy, kde sa však prístrojmi Mateja opäť nepodarilo plnohodnotne namerať.  V septembri ich čaká opätovné vyšetrenie. Veľká vďaka za vašu pomoc a podporu, ktorá im toto všetko uľahčuje.

August 2026... Matej má za sebou ďalší mesiac. Rastie ako z vody a je z neho stále zvedavejší a aktívnejší chlapček. Uplynulé týždne sa niesli aj v znamení poradne u pediatra. Matej absolvoval plánované očkovanie a najdôležitejšou správou je, že je plne zdravý a krásne napreduje. V papaní príkrmov je z neho už skutočný gurmán – s chuťou spapá všetko, čo mu maminka Ivana pripraví. S rastúcim vekom si vyžaduje čoraz viac pozornosti a aktívnej komunikácie. Svet okolo seba vníma čoraz intenzívnejšie: objavuje svoje rúčky, všetko s radosťou skúma ústami, rozdáva úsmevy na všetky strany a skúša prvé pokusy o pretáčanie. Vďaka poctivému domácemu cvičeniu a rehabilitáciám je na brušku čoraz stabilnejší a jeho pohybové schopnosti sa stále zlepšujú. Srdečne vám ďakujeme za vašu neustálu podporu a pomoc. 

Popis situácie

Volám sa Tina mám 35. Som mamou 4 dievčat, som tehotná a čoskoro budem rodiť. Ako 17-ročná som odišla zo školy a utiekla som za priateľom. Rodičia mi to nikdy neodpustili, že som si pokazila život s človekom, ktorý za to nestál. No mne sa páčil, ľúbila som ho a nepočúvala rodičov. Do roka som ostala tehotná. Všetko bolo krásne, no mladosť pochabosť. S priateľom sme bývali u jeho brata v rodičovskom dome. Ja som sa starala o domácnosť, oni pracovali. Do 2 rokov prišla druhá dcéra. Keď mala staršia dcéra 5 rokov, priateľ prestal robiť. Navrhla som mu, že do práce pôjdem ja. Súhlasil. Ja som nastúpila do práce ako kuchárka a priateľ sa staral o deti. Takto to trvalo asi rok. Nepáčilo sa mi, že sa nestará o rodinu, nepracoval v domácnosti a všetko na mňa čakalo, kým som prišla z práce. Po Vianociach sme sa pohádali. On išiel na Štefanskú zábavu, kde sa opil a pobil. Ublížil kamarátovi tak, že mal trvalé následky a odsúdili ho na 3 roky väzenia. Keď nastúpil do väzenia, jeho brat nás z domu vyhodil. Rodičia mi nepomohli, musela som ísť do krízového centra. S deťmi som tam bola 2 roky. Na internete som si našla priateľa. Pomohol mi opäť žiť. Z krízového centra som išla žiť k nemu. Bola som rada, že prijal aj moje 2 dcéry, lebo on deti nemal. Po 3 rokoch spolužitia sa nám narodila dcéra. Bol šťastný, že je otcom a do roka prišla ďalšia dcéra. Boli sme kompletná rodina. Priateľ ma požiadal o ruku a ja som súhlasila. Uzavreli sme manželstvo. Myslela som, že už sa nič nemôže stať, veď mám všetko, po čom som túžila. No mýlila som sa. Najmladšia dcéra bola iná ako staršie dcéry. Neustále plakala, cez deň, aj v noci. Lekárka nás upokojovala, že niektoré deti sa takto správajú, no ja som cítila, že je iná. Asi po roku trápenia jej diagnostikovali poškodenie mozgu z dôvodu nedokrvenia. Spolu s manželom sme hľadali možnosti ako jej pomôcť. Absolvovali sme mnohé vyšetrenia, rehabilitácie, mnohé pobyty v kúpeľoch. Sčasti to pomohlo, no pridružili sa ďalšie pridružené choroby. Naše manželstvo sa točilo len okolo najmladšej dcéry a my sme sa začali odcudzovať. Došlo to až tak ďaleko, že som zistila, že môj manžel má priateľku.  Odsťahoval sa od nás a ja som na všetko ostala sama. Všetko som zvládala, veď dcéry ma potrebujú. Pri všetkých tých starostiach som si nevšimla, že aj ja sa mením. Po návšteve lekárky som zistila, že som tehotná. Bola som rozhodnutá ísť na potrat, no lekárka povedala, že je neskoro. Zrútila som sa. Volala som manželovi, no on mi povedal, že to je môj problém. Ďalšia rana pre mňa. Nevedela som, čo robiť. V škôlke som sa vyrozprávala jednej mamičke a tá mi dala kontakt na organizáciu, ktorá pomáha ženám. Zavolala som im, stretli sme sa a hľadáme možnosti, aby som to zvládla. Prežila som najhoršie Vianoce v živote: nie len bez manžela, ale zomrel mi aj otec.  Chce sa mi zomrieť, ale kto pomôže mojim dcéram? Mňa rodičia zavrhli, manžel opustil a o chvíľu rodím. 

Január 2026... Ahojte! Volám sa Sofia a narodila som sa mamičke Tinke 7.1.2026 o 9,38 hod. Vážim 3750g a meriam 47cm. Po všetkých tých stresoch som porodila predčasne. Našťastie je všetko v poriadku a ja mám 5 dcéru. Neviem ako to zvládnem, ale za pomoci Vás všetkých sa budem snažiť nájsť silu a bojovať. Nesmierne si Vážim pomoc cudzích ľudí, ktorí ma ani nepoznajú a napriek tomu mi pomáhajú. Ďakujem.

Február 2026... So Sofinkou som bola v poradni. Pani doktorka ma upozornila, že s ňou budem chodiť do poradne pre predčasniatka. Budú ju tam monitorovať, aby sa niečo nezanedbalo. Zatiaľ je všetko v poriadku. Mám mliečko, kojím ju. Budí sa každé 3 hodiny. Ďakujem za pomoc.

Marec 2026... Myslela som, že Alžbetka( postihnutá dcéra) sa bude so Sofinky tešiť no je to naopak.  Sofinka v noci plače keď sa budí na kŕmenie a Alžbetka je z toho nervózna. Plače aj ona už som z toho zúfala neviem čo robiť. Snažím sa ale asi málo chcem byť silná, ale nevládzem. Volala som p. Aďke , keď prišla  navrhla mi, že cez deň mi pomôže s Alžbetkou zobrala ju na celý deň k nej a ja som sa konečne vyspala. Ďakujem Vám všetkým dodávate mi silu. 

Apríl 2026... S Alžbetkou som bola u psychologičky, lebo už som nevedela čo mám robiť nič nepomáhalo úplne odmieta Sofinku. Psychologička však povedala, že to chce čas že ju mám viac zapájať do starostlivosti o malú a časom sa to upraví. Chcem tomu veriť. Prosím modlite sa za mňa, aby som to zvládla. 

Máj 2026... Sofinka sa stala božím dieťatkom. Dali sme ju pokrstiť. Pani Aďka nás  spolu s mamičkami a deťmi pozvala do cukrárne, aby sme to oslávili. Som vďačná Bohu, že mi nedovolil sa Sofinky vzdať, neviem si bez nej predstaviť život. Aj  Alžbetka si už k nej nachádza cestu. Pomáha mi pri kúpaní, prebaľovaní a to sa jej páči. Verím, že už bude dobre. Vďaka aj za Vás, že mi pomáhate.

Jún 2026... Spolu s dievčatami  si užívam krásne slnečné dni, Snažíme sa ich tráviť vonku na ihrisku spolu s inými mamičkami. Takto si navzájom pomáhame stačí už len to že ma niekto vypočuje. Sme zdravé. So Sofinkou som bola v poradni a všetko je v poriadku pekne papá, priberá. Aj správanie Alžbetky sa zmenilo stará sa o Sofinku niekedy sa mi zdá, že ma k nej nechce ani pustiť. Som rada, že si našli k sebe cestu, lebo čas kedy ju neprijala bol veľmi náročný. Ďakujem za všetko čo pre mňa robíte.

Júl 2026... Je hrozné teplo dievčatá sú nervózne. So Sofinkou som bola na očkovaní. Ranka sa jej zapálila celý týždeň plakala. Išla som s ňou k pani doktorke a tá mi predpísala mastičku. Našťastie to zabralo a my sa môžeme v ranných hodinách prechádzať vonku, lebo cez deň je teplo. Pani Aďka nám kúpila ventilátor tak keď sme vonku ventilátor nám prefúka byt. Ďakujem všetkým, ktorí na nás myslia a pomáhajú nám aj keď nás nepoznajú. Je to zázrak že môžem byť s mojimi deťmi.

August 2026... Zažili sme krásny výlet do ZOO v Poľsku, ktorý zorganizovala p. Aďka pre mamičky s deťmi. Bol to pre nás nezabudnuteľný zážitok a zároveň deň, keď som mohla na chvíľu zabudnúť na svoje starosti a venovať sa deťom. Deti boli šťastné, užili si zvieratká a spoločný deň a mne veľmi dobre padlo vidieť ich spokojné a usmiate. Spolu s mamičkami sme sa vyrozprávali a zistila som, že nie som sama, ktorá sa borí s problémami. Každá z nás si nesie svoj vlastný príbeh a svoje starosti, a preto pre mňa veľa znamenalo, že som sa mohla s ostatnými mamičkami porozprávať a otvorene povedať, čo ma trápi. Uvedomila som si, že aj keď sa niekedy cítim sama a mám pocit, že svoje problémy nedokážem zvládnuť, existujú ľudia, ktorí mi rozumejú a ktorí ma vypočujú. Mala som rozhovor aj s p. Aďkou ohľadne manžela, ktorý sa vôbec nezaujíma o deti a neposiela ani peniaze. Je to pre mňa veľmi ťažká situácia, pretože všetko zostáva na mne a zároveň neviem, ako sa mám rozhodnúť do budúcnosti. Mám sa rozhodnúť, či podám žiadosť o rozvod. Neviem sa rozhodnúť, stále dúfam, že sa vráti. Veď je otec a mal by sa o nás postarať. Stále vo mne zostáva nádej, že si uvedomí svoju zodpovednosť voči deťom a že sa situácia ešte môže zmeniť. Zároveň však viem, že nemôžem donekonečna čakať a že budem musieť myslieť predovšetkým na svoje deti a na ich budúcnosť. Je pre mňa veľmi ťažké urobiť rozhodnutie, ktoré môže ovplyvniť celý náš ďalší život. Som preto vďačná, že sa mám s kým o svojich pocitoch a obavách porozprávať a že na svoje rozhodovanie nemusím byť úplne sama. Veľmi Vám ďakujem, že mi pomáhate. Neviem, ako by som to zvládla sama. Vaša pomoc pre mňa znamená veľmi veľa. Nie je to iba pomoc s konkrétnymi problémami, ale aj pocit, že niekomu na mne a mojich deťoch záleží, že nás niekto vypočuje a povzbudí, keď už neviem, čo ďalej. Ďakujem Vám za všetku podporu, pochopenie, čas a pomoc, ktorú nám venujete. Vďaka Vám mám pocit, že aj v ťažkom období môže prísť niečo pekné a že na svoje starosti nemusím zostať sama.

Popis situácie

Volám sa Janka a som matkou dvoch maloletých synov vo veku 7 a 6 rokov. O necelé dva mesiace prinesiem na svet ďalšie dieťatko, o ktoré neviem, ako sa dokážem postarať, keďže som na tom momentálne veľmi zle a to po stránke materiálnej, sociálnej, finančnej i psychickej. Môj život, ako aj život oboch starších detí sa rapídne zmenil po oznámení, že čakám ďalšie dieťa. Môj životný partner a otec oboch starších synov ma postavil pred hotovú vec. Oznámil mi, že čaká dieťa s inou ženou a že mám opustiť spoločnú domácnosť, pretože on sa rozhodol pre život s ňou. Zostala som s obomi deťmi sama. Museli sme sa presťahovať do podnájmu, ktorý platí dobrovoľne otec maloletých detí. Aj napriek tomu, že mi veľmi ublížil, som mu za to vďačná, pretože inak by sme skončili na ulici alebo v nejakom útulku. Ale na iné výdavky mi už nemôže prispievať, keďže nie je prosperujúcim podnikateľom alebo živnostníkom. Môj mesačný príjem pozostáva len z dávky v hmotnej núdzi a rodinných prídavkov spolu vo výške cca 290 EUR, z čoho musíme vyžiť. Žijeme veľmi skromne, pretože musím každý peniaz „dvakrát“ otočiť, by sme prežili. Obávam sa, že s príchodom dieťaťa sa celá naša sociálna situácia ešte viacej zhorší, pretože malé dieťatko si vyžaduje ďalšie náklady na plienky, stravu, hygienu a samozrejme aj vyššie náklady na domácnosť. Som odkázaná na pomoc cudzích ľudí, pretože moji obaja rodičia sú už nebohí. Z príbuzných mám len jednu nevlastnú sestru, ktorá so mnou neudržiava kontakt, pretože bola z iného otcovho vzťahu. Nemám žiadnu vzdialenú či bližšiu rodinu, ktorá by mi mohla pomôcť. Príležitostne mi pomáha matka môjho partnera (t.j. babka mojich detí) a ešte jedna pani z charity, ktorá mi poradila, aby som sa obrátila na Vás..... Obraciam sa preto s dôverou na Vás a prosím o pomoc pre mňa a pre moje deti.

November 2025... Dňa 18.11.2025 sa mi narodil môj tretí synček Leo s váhou 3220 gramov a dĺžkou 51 cm. Pôrod bol prirodzený a takmer v termíne. Podľa výpočtov sa mal narodiť 20.novembra, ale prišiel na svet o dva dni skôr. Všetko bolo v poriadku, žiadne komplikácie. Starší súrodenci sa mu veľmi tešili, ale teraz sa už tešia menej, lebo v noci plače a budí ich zo sna. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí nám prispievate prostredníctvom projektu Zachráňme životy. Ani si neviete predstaviť, aká je to pre nás veľká pomoc. Zo srdca Vám veľmi ďakujem. Všetkým darcom vyprosujem hojné Božie požehnanie.

December 2025... Leuško je krásny a zdravý chlapček a utešene rastie. Začiatkom roka boli v poradni a Leuško váži už krásnych 5 kíl. V decembri prekonal menšie ochorenie. Potrápil ho slabší kašeľ, ale dostali sirupček  a momentálne je už v poriadku. V nedeľu 18.januára oslávi  druhý mesiac svojho života.

Január 2026... Máme za sebou krásny január bez chorôb a liekov. Malý Leuško váži už 5690 gramov a je utešený. Začína gagotať a usmieva sa, keď sa mu prihovárame. V poslednom období ho trápia bolesti bruška Máva koliky a pomerne často „grcká“. Kvôli tomu sme navštívili ambulanciu detského lekára. Prvé podozrenie padlo na mliečko, ktoré mu dávame. Detský lekár nám odporúčal dávať Nutrilon na koliky. Druhá alternatíva je, či nie je alergický na mlieko. Mali by sme absolvovať aj nejaké testy. Držte nám palce, aby to dobre dopadlo.

Február 2026... Leuško utešene priberá, má už 7 kíl.  Za posledný mesiac ho trápia hlavne bolesti bruška. Detská  lekárka odporúčala zmenu kojeneckej výživy z dôvodu častého výskytu koliky. Podľa jej vyjadrenia môže trpieť alergiou na kravské mlieko. Je to údajne posledný pokus ako Leuškovi zmierniť bolesti bruška, pretože inak bude musieť absolvovať nejaké odborné vyšetrenia na zistenie, či nejde vo všeobecnosti o alergickú reakciu na rôzne látky, ktoré obsahujú bežne dostupná kojenecká výživa (napr. alergia na laktózu a p.). V mesiaci február podstúpil aj  povinné očkovanie. Zvládol to výborne, bez vážnejších  komplikácii.

Marec - Apríl 2026... Leuško má 5 mesiacov a váži 9300 g. Jeho obľúbeným jedlom sú ovocné výživy, zemiakové pyré a samozrejme aj mliečko. Má za sebou aj vyšetrenie, či nie je alergický na mliečko. Na šťastie sa žiadna alergia nepotvrdila.  Malý Leuško sa už dokáže pretáčať na bok, je usmievavý, spokojný. Za posledný týždeň absolvoval aj povinné očkovanie. Údajne sa to volá očkovanie proti siedmim chorobám ako je tetanus, čierny kašeľ atď. Zvládol to výborne, bez teplôt a bez žiadnych komplikácií.

Máj 2026... Leuško má 6 mesiacov a momentálne váži približne toľko ako pred mesiacom. Ostal stáť na váhe, pretože bol takmer tri týždne chorý.  Trápil ho kašeľ i soplíky, musel užívať antibiotiká. Ale už sa to zlepšilo a zlepšila sa aj jeho chuť do jedla. Pri poslednej kontrole u lekára vážil 9320 g. Malý Leuško je poriadne zvedavý. Začína objavovať svet okolo seba. Samostatne sa pretáča z bruška na chrbátik, dokáže sedieť s oporou.  Začínajú mu rásť zúbky. Papá už aj termixy, detské výživy, piškóty a samozrejme aj rôzne príkrmy. Je usmievavý a spokojný. Robí radosť nielen svojej mamke, ale aj obom svojim súrodencom.

Jún 2026... Leuško má 7 mesiacov, váži 9600g, meria 68 cm. Vpredu dole mu vyšli prvé dva zúbky. Najskôr jeden a o cca 2 dni ďalší zúbok. Vidno mu ich, keď sa usmieva. Za posledný mesiac urobil ďalší pokrok: sedí sám aj bez opory, bez problémov sa otáča, ale ešte sa neťahá. Mamka sa smeje, že má ťažký zadok J. Rodinka sa ešte začiatkom prázdnin presťahovala z bytu do rodinného domu, ktorá je asi 20 km vzdialená od okresného mesta. Veľkou výhodou je, že rodinka pre seba získala viacej priestoru v dome i na dvore, nevýhodou je väčšia vzdialenosť od mesta. Ale všetci sa tešia, že im je takto lepšie.

August 2026...  Prešiel mesiac a malý Leuško robí ďalšie pokroky:  naučil sa chodiť štvornožky, všade lozí.  V postieľke sa už dokáže postaviť a s oporou urobiť aj pár krokov. Jeho obľúbenou hračkou je mojkáčik a lopta. Prvýkrát sa mu podarilo povedať slovko mama. Obaja bratia ho majú veľmi radi, hlavne braček Miško, ktorý by sa s ním len stále hral. Pri poslednej kontrole v poradni vážil Leuško už 10,5 kg. Pred dvomi týždňami ho potrápili teploty, hnačka a zvracanie. Pani doktorka konštatovala, že ide o vírusové ochorenie a nastavila liečbu. Dnes je už Leuško opäť zdravý, šťastný a zvedavý na všetko, čo vidí.

Popis situácie

Volám sa Daniela, mám 32 rokov a čakám svoje 5 dieťa. Môj život je od detstva ťažký. Moji rodičia mali radi alkohol. Nepili alkohol len v krčme, ale aj u nás doma. Často sme mali doma návštevy ich kamarátov, ktorí s nimi pili. Spolu s bratmi sme nemali čo jesť, hlavne že rodičia mali čo piť. Raz, keď sa u nás doma zabávali a pili spolu s ich kamarátmi, išla som za mamou, že sme hladní, nech nám dá jesť. No ona mi odvrkla, že nemá peniaze a nech jej dám pokoj. V tom jeden z tých chlapov čo s nimi pil jej povedal, že keď s nim budem mať sex tak dá mame peniaze. Mama hneď súhlasila. Ja som mala vtedy 15 rokov a bola som panna. Chcela som z tej miestnosti utiecť, ale ten chlap ma chytil. Bránila som sa, kopala som ho, kričala som prosila mamu nech mi pomôže. No ona sa len smiala, že čo hysterčím, že sa mi to bude páčiť a ona že bude mať peniaze. Nakoniec som sa neubránila a ten chlap ma znásilnil. Preplakala som celú noc, chcela som zomrieť. No postupne som si na to zvykla. Pre moju mamu som bola zdroj príjmu, predávala ma chlapom na sex a oni jej za to platili. Keď som skončila školu, utiekla som z domu k priateľovi. Našli sme si podnájom. Obaja sme pracovali a mali sa radi. Prvý sa nám narodil Marek 12 rokov, do roka Miško 12 rokov, potom Adamko 10 rokov a Riško 9 rokov. Spočiatku sme žili šťastne, mali sme sa radi a tešili sa z detí. No po čase priateľ začal pracovať ako živnostník a často cestoval za prácou po celom Slovensku. Ja som bola na všetko sama. Keď prišiel domov, tak sme sa hádali a on hádku ukončil odchodom do krčmy. Domov sa vracal opitý a mne sa vtedy vracali nepríjemné spomienky na domov. Postupne sme sa odsudzovali, nechcela som vedľa seba chlapa, ktorý mi pripomínal všetko zlé čo som zažila. Dala som mu ultimátum - buď ja a deti, alebo on a jeho kamaráti. Našťastie si vybral rodinu. Našiel si prácu na píle a bol viac doma. Zdalo sa, že už nás nič nemôže prekvapiť, no nebolo to tak. Keď priateľ pracoval ako živnostník, vznikli mu dlhy, ktoré ho dobehli. Mnohé exekúcie mu ukrajovali z výplaty. Odišiel z práce a začal pracovať na čierno. Znova sme boli na začiatku . Keďže sme mali 4 deti musel zarábať, aby nás uživil. Aj ja som pracovala, no čoraz častejšie som chodila z práce ustatá, nevládala som doma nič urobiť. Navštívila som lekára a ten ma poslal na rôzne vyšetrenia. Po roku mi zistili sklerózu multiplex. Nebola som ani veľmi prekvapená, lebo môj otec mal tiež túto chorobu. Asi po 2 mesiacoch po diagnostikovaní mojej choroby som zistila, že som tehotná. Nevedela som čo mám robiť. Prvá reakcia bola, že to nezvládnem pri mojej diagnóze. Chcela som ísť na potrat, no priateľ nechcel ani len počuť o tom. Chcel ďalšie dieťa. Sľúbil, že mi pomôže a ja som teda súhlasila a dieťatko si nechala. Častejšie som chodila na kontroly nie len na gynekológiu, ale aj k môjmu neurológovi, aby videl ako na moju chorobu pôsobí tehotenstvo. Všetko bolo v poriadku a my sme sa tešili na ďalšieho syna. No osud mi nepraje. Mám mesiac do pôrodu a na dieťatko som ostala sama, lebo môj priateľ 22.8.2025 zomrel. Ráno vstal prišiel za mnou do kuchyne pozdravil sa, a vtom odpadol. Ihneď som volala záchranku a snažila som sa mu poskytnúť prvú pomoc, no keď prišla záchranka konštatovala už len smrť. Osud ma skúša a ja neviem čo mám robiť. Som sama na 4 chlapcov a piateho čakám.

September 2025... Ahojte volám sa Matej narodil som sa maminke Danielke 28.09.2025 o 10,35 hod meriam 47cm a vážim 2430g. Na svet som sa ponáhľal, aby som aspoň trošku potešil moju maminku. Doma na mňa čakajú 4 bratia. Ja pôjdem domov až keď trošku priberiem teraz som v inkubátore.

Október 2025... S Matejom sme už doma. Chlapci sa na neho veľmi tešili. Boli ho pozrieť aj v nemocnici, lebo sme v nej boli 14 dní Matejko dostal žltačku a keďže bol malinky nechali si nás na pozorovaní. Som šťastná, ale zároveň aj smutná. Matejko je bez otca ja bez partnera ako to len zvládnem. Keby ste mi nepomohli neviem čo by som robila. Ďakujem.

November 2025... Matejko je pokojné dieťatko aj napriek všetkým stresom čo som zažila. Prišla som aj o mlieko. Matejka kŕmim sušeným mliekom. Kŕmim ho každé 4 hodiny. Som stále smutná, plačlivá bojím sa budúcnosti.  Bola som na sociálnej poisťovni podať si žiadosť o sirotské. Ako to zvládnem  neviem ale nádej mi dávate vy a moje deti. Ďakujem.

December 2025... Vianoce čas radosti a pokoja. Moje prvé Vianoce bez priateľa no s Matejkom v náručí. Nemohla som pokaziť radosť deťom. No po štedrej večery, keď deti zaspali som sa neubránila slzám , plakala som po tichu , ale dlho. Je to ťažké , modlím sa aby som to zvládla. Viem že mám okolo seba dobrých ľudí, ktorí mi pomáhajú a ja si to moc vážim  a ďakujem.

Január 2026... S Matejom som bola v poradni a aj v nemocnici na oddelení predčasne narodených detičiek. Matejko ma vyležanú hlavičku, tak mi odporučili cviky a ak by to nepomohlo, tak mu budú musieť vyrobiť na mieru helmičku. Napriek všetkým okolnostiam je Matejko dobré dieťatko, v noci pekne spinká. Mne sa zhoršilo zdravie  (parkinson). Príliš veľa stresu sa odzrkadlilo na mojej psychike a moje telo nezvláda záťaž. Začali sa mi viac triasť ruky a niekedy nevládzem vstať. Prosím o Vaše  modlitby, aby som to zvládla. Ďakujem.

Február 2026... Matejkovi nakoniec museli vyrobiť helmu na hlavičku. Pán doktor povedal, že nie je načo čakať a poslal nás do protetiky, kde mu ju vyrobili. Keď som mu ju dala na hlavičku, vôbec ju nechcel mať. Strašne plakal, nevedela som či ho to bolí, alebo mu vadí. Volala som p. doktorovi a ten mi povedal, že mu ju ma dávať len keď bude spinkať. Má ju 2 týždne. Bojujeme, ale nemôžem popustiť, aby sa mu hlavička napravila. Ďakujem za všetko, čo pre mňa a moje deti robíte.

Marec 2026... Matejko si zvyká na prilbu, skúšam mu ju dávať aj cez deň, no stále plač. Už aj chlapci si dali na hlavy prilby, aby v tom nebol sám. Bola som v sociálnej poisťovni, ešte stále deťom nepriznali sirotský dôchodok. Pani Aďka bola so mnou a poprosila pracovníčky, či by to nemohli urýchliť. Doložili sme už všetky potrebné doklady a stále nič. Keby ste mi nepomáhali vy, neviem ako by som to zvládla. Ďakujem Vám za vašu štedrosť a podporu.

Apríl 2026... Tento mesiac sme oslávili Veľkú noc v kostole a potom ma moji chlapci riadne vykúpali, Zaželali mi hlavne zdravie. Boja sa, aby neostali sami a aby neskončili v blízkom detskom domove. Aj som si poplakala, no vy mi dodávate silu. Bola som na kontrole u neurológa, moja choroba zatiaľ nepostupuje, aj keď sa pán doktor obával, že sa mi môže po pôrode pohoršiť. No aj keby sa tak stalo, musím bojovať za mojich chlapcov. Vašu pomoc si nesmierne vážim a prosím o modlitby, aby som svoj ťažký osud uniesla.

Máj 2026... S Matejkom chodím po lekároch. Najprv sme boli v poradni p. doktorke sa nepáči, že Matejko nemá stabilitu, má stuhnuté ručičky aj nožičky. Potom sme išli na neurológiu a p. doktor mu pozrel hlavičku. Tá sa mu už napravila a Matejko nemusí nosiť už helmu. Doniesla som mu správu od p. pediatričky, tiež je toho názoru, a preto nám odporučil rehabilitácie. Do nemocnice nastupujeme koncom mesiaca. Verím, že to zvládneme. Snažím sa s Matejkom cvičiť aj doma, no na rehabilitáciách mi ukážu viacero cvikov. Ďakujem za pomoc a podporu.

Jún 2026... S Matejkom som bola hospitalizovaná na rehabilitačnom oddelení v nemocnici. Pán doktor na neurológii mu naordinoval rehabilitácie na nožičky a ručičky. V nemocnici som bola 4 týždne. Keď som dala Matejka spať išla som za chlapcami domov  a ráno zase do nemocnice. Počas dňa mi chlapcov strážila p. Aďka, ktorá sa s nimi učila, pripravila ich do školy. Pomohla mi s upratovaním, varením a praním. Ďakujem Vám za vašu pomoc bez ktorej by som to nezvládla. Prosím aj o modlitby, aby som konečne našla pokoj.

Júl 2026... S Matejkom sme dobre zvládli pobyt v nemocnici. Rehabilitační pracovníci mi ukázali veľa nových cvikov. Matejko sa síce pri cvičení hnevá, ale ja nepopustím, lebo chcem, aby napredoval a nechcem, aby mal v budúcnosti problémy s držaním tela a chôdzou. Starší chlapci zvládli školu a teraz si už užívajú prázdniny. Pani Aďka im vybavila letný tábor tak sa tešia. Som Vám nesmierne vďačná za Vašu pomoc ďakujem za to, že mi pomáhate a hlavne mojim deťom.

August 2026... Spolu s celou skupinou mamičiek sme boli spolu s p. Aďkou na výlete v ZOO Wroclaw. Síce to bola dlhá cesta a bola som z nej trochu unavená, ale tento deň bol pre mňa po dlhej dobe naozaj nezabudnuteľný. Deti si výlet veľmi užili, tešili sa zo zvieratiek a z toho, že mohli zažiť niečo pekné a nové. Pre mňa však nebolo dôležité iba to, že sa deti zabavili. Veľmi veľa pre mňa znamenalo aj to, že som mohla byť spolu s ostatnými mamičkami, porozprávať sa s nimi, zdieľať svoje pocity a na chvíľu nemyslieť na všetky starosti, ktoré ma v živote sprevádzajú. Takéto chvíle mi pripomínajú, že napriek všetkému, čo prežívam, nemusím byť na svoje problémy sama. Spoločný výlet mi dodal novú energiu, povzbudenie a predovšetkým silu žiť ďalej a nevzdávať sa. Taktiež som bola u neurológa na kontrole. Lekár mi povedal, že moja choroba napreduje. Nebolo pre mňa ľahké toto počuť, pretože si uvedomujem, že ma čaká ešte veľa náročných dní. Napriek tomu sa nechcem vzdať. Budem sa snažiť bojovať a každý deň zvládnuť tak, ako najlepšie dokážem. Viem, že mi pomáhate, stojíte pri mne a podporujete nielen mňa, ale aj moje deti. Veľmi si to vážim a nechcem Vás sklamať.