Príjemcovia pomoci

Popis situácie

Som Paulína, mám 24 rokov a čakám druhé dieťatko, ktoré by malo prísť na svet pre mňa v nie závidenia hodnej situácii.

Pochádzam z rodiny, kde otec odišiel od matky, keď som mala ešte len 9 rokov. Mala som ďalších troch súrodencov. Ako mladé dievča som sa zoznámila s priateľom a z tohto vzťahu sa nám postupne narodili tri deti. Otec detí začal popíjať alkohol, hrať automaty a nebolo z čoho zaplatiť podnájom. Prácu si hľadal len príležitostne. Museli  sme preto z podnájmu odísť. V tejto najhoršej situácii som zistila, že som  znovu tehotná a je v 6. mesiaci tehotenstva. Keďže sme zostali bez prístrešia, prijali bývanie v azylovom centre. Chcem v pokoji priviesť na svet dieťatko a zabezpečiť starostlivosť a strechu nad hlavou obidvom deťom, lebo ich otec toho nie je schopný. Preto budem veľmi vďačná všetkým, ktorí nám podajú pomocnú ruku. Vopred ďakujeme

Popis situácie

Do Centra Návrat som prišla vo veľmi zložitej, pre mňa neriešiteľnej situácii a s ľuďmi, ktorí mi dokázali pomôcť, sme pomaly začali rozbaľovať môj zložitý príbeh. Žijem spolu s bratom  a bratancom v starorodičovskom domčeku.  Keď som mala 8 rokov, moja mamina usúdila, že nemá dostatok možností a síl, aby sa o mňa s bratom postarala, a tak výchovu a starostlivosť o mňa a maličkého brata  presunula do rúk babičky.  V náhradnej opatrovateľskej starostlivosti starej mamy som doposiaľ. Žijeme vo veľmi  jednoduchých podmienkach v dome, ktorý poskytuje strechu nad hlavou ešte aj mojim dvom strýkom, ktorí sa žiaľ veľmi radi pozrú na dno pohárika.  Občas sa stretnem aj s mamou, ale zďaleka to nie je to, čo by som ako dospievajúce dievča potrebovala.  Uzatvorila som sa do svojho sveta – túžbu cítiť sa milovaná a pre niekoho potrebná  či  významná mi budujú priateľky v škole a potom ON – môj „princ“ .  Tvrdil že  toto je láska, že budeme navždy spolu, že som preňho  jediná.

To, že by som mohla byť tehotná, som ani netušila.... bolo mi zle, mala som kŕče, ale pripisovala som to zlej a jednoduchej strave a vlastne som ani nemala komu  o tom všetkom hovoriť. Nemala som sa koho opýtať, či to, čo sa so mnou deje, je v poriadku, či to čo cítim,  je  bežné..... Už tu nebol nikto – ani „láska“  už nebola.  Po čase som si vybudovala istú dôveru k odborníčkam, ktoré prichádzali , zaujímali sa, či som v poriadku. Pýtali sa, či sa v škole necítim dobre, že tak často vynecháva... a položili mi aj otázku či nie som tehotná.  Pre mňa bola táto otázka nepredstaviteľná. Vôbec som si to nechcela pripustiť. Nakoniec som sa v sprievode odbornej pracovníčky po prvý raz odhodlala navštíviť gynekológa. Bola som už v piatom mesiaci tehotenstva.  Bála som sa vyšetrení, bála som sa toho, čo bude. Prvotný šok vystriedalo premýšľanie (vzhľadom na to, že na inú možnosť už bolo našťastie neskoro) o tom, že pôjdem na anonymný pôrod a v živote potom bude pokračovať tak, akoby sa nič nestalo.  Lenže každá bublinka, každý kŕč mi pripomínal že v mojom tele  je nový život. A nič už nebude tak, ako predtým.  Keď sa o tehotenstve dozvedela najbližšia rodina, padlo rozhodnutie –nijaké zrieknutie.  Budem mama.  Spoločne sa postarajú, veď aj oni „nejako vyrástli“  v rodine.  Lenže ja mám len šestnásťnásť. Sama som vlastne dieťa – áno, som odhodlaná byť mamou – ale ako?  Podľa akého vzoru?  Ako na to?  Kto ma prevedie pôrodom,, vstupom do materstva? ... starostlivosť o dieťatko v jednoduchých a aj ťažkých podmienkach domova naozaj nie je možná.  Momentálne pravidelne navštevujem poradňu a čochvíľa budem rodiť.   Z toho malého  množstva riešení pre mňa a bábätko sa ako najlepšie  javí možnosť dočasného pobytu s dieťatkom v Centre pre deti a rodinu do dovŕšenia dospelosti .  V tomto čase mám šancu byť odborne aj ľudsky bezpečne vedená, aby som sa stala  mamou, aby som si vytvorila silné a bezpečné puto k drobcovi, čo mij takto vstúpil do života.  No  práve v tomto čase budem potrebovať aj podporu –tak odbornú, ako aj pomoc nazabezpečenie potrieb dieťatka.

September 2019...Takže nové informácie k Simonke... a už aj k malému Mateovi..5.9.2019 o 17:00 sa narodil  spontánnym pôrodom nádherný chlapček Mateo. Spolu s maminou, po prepustení z pôrodnice, budú predbežne umiestení do centra pre rodinu.  Simona nenastúpi do 1.ročníka  školy. Vybavuje sa pre ňu prerušenie štúdia z dôvodu MD. 

Popis situácie

Som Adriana a som 39-ročná matka 3 detí,  Miroslava, 18 rokov, Nikolasa 2 roky  a Adriana 9 mesiacov. Momentálne som opäť tehotná, termín pôrodu mám určený na svoje narodeniny, v septembri.  Život sa so mnou nemaznal. Ako dvadsaťročná som sa zamilovala a po krátkej známosti som sa vydala, lebo som otehotnela, ale  tešila som sa. Vždy som chcela mať svoju rodinu. No po čase som zistila, že môj manžel holduje alkoholu. Napriek tomu som s ním vydržala žiť štyri roky. No viac sa nedalo. Rozviedla som sa a začala odznova. Po rozvode mi zostal byt, ale nevedela som, že manžel dlhodobo neplatil nájom a byt mi predali v dražbe. Nemala som dostatok financií na vyplatenie dlhu. Zostala som na ulici. Z rodiny mi nemal kto pomôcť, preto som musela ísť do krízového centra v Spišskej  Novej Vsi, odkiaľ pochádzam. Takto som vystriedala asi 7 krízových centier Po dlhšom čase som si našla priateľa myslela som si, že bude dobrým partnerom, usiloval sa pomáhať. Postupne sa mi narodili deti Nikolas, a Adrián.  Bývali sme v prenajatom byte. Končil nám nájom a majiteľ sľúbil, že nám predĺži nájomnú zmluvu, a preto sme si nové ubytovanie nehľadali. Keď mali podpísať zmluvu majiteľ nám povedal, že sa máme do  dvoch dní vysťahovať. Byt sa nám nepodarilo zohnať, preto sme sa obrátili o pomoc  na katolícku charitu. Ubytovanie nám našli v Kláštore pod Znievom. Ja  s deťmi som bola ubytovaná v krízovom centre a partner v útulku. O pomoc nás Požiadala som o pomoc prostredníctvom pána farára o. z. Dom nádeje. V krízovom centre som sa necítila dobre, bola som stále hladná, moje financie mi na stravu nepostačovali. Našli nám ubytovanie. Momentálne som opäť tehotná, no mám problémy s partnerom. Ustavične je nezamestnaný a nie je schopný sa o rodinu postarať. Rozmýšľala som o potrate, ale keď mi dobrí ľudia pomohli a ponúkli pomoc, rozmyslela som si to. Tehotenstvo je problémové, mám silné kŕčové žily, nedostatok železa, problémy so žalúdkom z dôvodu nedostatku stravy. Rada by som sa osamostatnila od partnera, u ktorého nemámnijakú oporu. Preto vás prosím o pomoc, aby som mohla svoje deti vychovávať v pokoji.

Popis situácie

Som 20-ročná mama ročného Antona. Bývame v ubytovni v Bratislave. Čakám druhé bábätko, ktoré sa má narodiť začiatkom októbra. Môj manžel je vo výkone trestu a mali ho pustiť začiatkom októbra tohto roku. Som teda posledné mesiace na všetko sama. Aspoň pevne verím a dúfam. Finančne som sa dostala do veľmi ťažkej finančnej situácie. Môj príjem tvorí rodičovský príspevok a prídavok na dieťa.

Vyrastala som s mamou a nemali sme trvalý domov. So svojou  rodinou som v kontakte, no nevedia mi poskytnúť prístrešie, ani finančnú pomoc. Pomáhajú skôr s vybavovaním vecí a varením, ak treba. Mám logopedickú poruchu reči, v dôsledku čoho mi ťažšie rozumieť. Tento fakt, aj ťažkosti s písaním a čítaním mi výrazne sťažujú prístup k bežným veciam bez asistencie iného človeka.

Finančná podpora od darcov z projektu Zachráňme životy by mi pomohla s platením nájomného a zabezpečenia stravy, liekov,  hygieny pre seba a synčeka, neskôr aj pre potreby bábätka.

Ak by mi niekto vedel pomôcť s postieľkou pre bábätko aj ročného synčeka, či kočíkom pre dvojičky, práčku,  menšiu skriňu na oblečenie a vankúš, paplón a posteľnou bielizňou, budem vám veľmi vďačná. Ďakujeme !

September 2019... Práve sme sa dozvedeli, ze v sobotu 7.9. poobede Natália porodila dcerku Nataliu v 36 tyzdni. Malicka je zatial v inkubatore. Držíme jej palce a myslíme na malú v modlitbách. Milí priatelia, vaša pomoc prišla ozaj v pravý čas. Mamina aj v mene detí vám zo srdca ďakuje.

Popis situácie

Volám sa Anna a mám 32 rokov. V septembri sa mi má narodiť moje šieste dieťa. Vyrastali sme len s matkou vo veľmi skromných pomeroch.. Otec bol alkoholik a bolo nás päť súrodencov, z ktorých si momentálne každý žije svojím životom. Matka má teraz 75 rokov a s jej pomocou sa vzhľadom na jej vek už veľmi nedá počítať.

S prvým manželom, s ktorým mám štyri deti, to ani na moje veľké úsilie nevyšlo. Bol stále viac a viac agresívny a v poslednej fáze nášho vzťahu ma bil už aj pred deťmi. Vzhľadom na podporu okolia sa mi podarilo s ním rozísť a nájsť ni bývanie. Po čase som sa vydala druhý raz. S druhým manželom mám jedno dvadsaťmesačné dieťa a úplne neplánovane čakám ďalšie, teda vlastne moje šieste. Potrat som zamietla a situácia je pre mňa teraz veľmi náročná, lebo manžel je už šiesty mesiac vo väzení – dobehli ho činy, ktoré urobil ešte predtým, ako sme sa dali dokopy. S deťmi som stále sama. Otec prvých štyroch detí o ne neprejavuje nijaký záujem. Výživné, ktoré posiela, padnú na nájom,  žijeme z prídavkov na deti a rodičovského príspevku. Každý mesiac som vo veľkom strese, z čoho zaplatím účty, stravu a pod. Budeme vám vďační za akúkoľvek podporu.

Popis situácie

Volám sa Laura a  s organizáciou Úsmev ako dar spolupracujem už dlhodobo. Pôsobila som ako lektorka vzdelávacieho programu pre náhradných a profesionálnych rodičov a bola som aj profesionálnym rodičom. V tom čase sme mali dve vlastné deti a dve deti v profesionálnej starostlivosti, ktoré sa neskôr dostali do náhradnej rodiny. Ja som začala pracovať ako učiteľka v materskej škôlke.

V našej rodine sme sa vždy usilovali napĺňať všetkým deťom, o ktoré sme sa starali a  staráme, ich najdôležitejšie potreby. Kvôli záplavám pred asi 10 rokmi sme však prišli o bývanie. Naša rodina sa v tom čase rozrástla. Napriek všetkým ťažkostiam, s ktorými sme sa stretli pri riešení vlastného bývania, sa nám podarilo ustáť starostlivosť o rodinu. Situácia sa zmenila, keď sme sa v minulom roku rozhodli prijať do náhradnej osobnej starostlivosti dievčatko. Sme radi, že jej môžeme byť oporou a dávať jej lásku a starostlivosť rovnako ako našim vlastným deťom. Pracujem ako učiteľka v MŠ. Veľkým prekvapením bolo pre nás, keď sme zistili, že čakáme ďalšie bábätko. Napriek tomu, že je to pre nás ťažké, rozhodli sme sa dieťatko prijať a hľadať možnosti, ako to zvládnuť. Veľkou oporou mi je môj manžel a otec rodiny, ktorý má stabilnú prácu. Nemá však dostatočný príjem na to, aby mohol v takýchto ťažkých chvíľach pokryť finančné potreby zabezpečenia celej rodiny.  Chceme sa aj naďalej poctivo starať o všetky naše deti, ale potrebujeme, aby ste nám určitý čas pomohli preklenúť túto zložitú situáciu. Budeme vám veľmi vďační aj v mene všetkých našich detí. Zo srdca ďakujeme.

Jún 2019... Radostnú správu nám napísala priamo Laura:: ”Začiatkom mesiaca sa nám narodil náš malý synček. Všetci sme sa už na neho tešili. Trocha si zabojoval so žltačkou, ale zvládli sme to. Aj starší súrodenci majú radosť a snažia sa byť nápomocní v tom, čo už vedia. Napriek ťažkostiam sa veľmi teším, že sa mi zatiaľ darí ho kojiť. Zvykáme si na nové fungovanie, keďže nás je doma už osem. Pre našu prijatú dcéru je náročné deliť sa o pozornosť, no snažíme sa dať jej najavo, že sme tu pre ňu rovnako aj naďalej. Spolu s manželom sa snažíme zabezpečovať všetko potrebné. Vďaka podpore sa nám to verím, že darí zvládať.” 

Júl 2019... Mesiac júl  si vychutnávali v rodinnej pohode doma s deťmi. Každý deň nejaká povinnosť a zároveň prázdninové aktivity. Mladšie deti dostali zo školy prázdninové denníky, a tak si zapisujú svoje zážitky. Kvôli recovej poruche má s tým prijatá dcéra trochu viac práce, občas ju to vie riadne nahnevať,no zakaždým zvíťazí jej snaha spolupracovať. Zapisuje si totiž vety a slová tak, ako ich ona vyslovuje, teda nesprávne. Mamu veľmi teší, že sa nevzdáva napriek neusoechom. Po prázdninách budú pokračovať s návštevou logopeda. Najmladší syn absolvoval kontrolné vyšetrenia na neurológii a ortopédia i prvé poradne, bez väčších komplikácii. Vďaka bratovi, ktorý im požičal auto (do jedného sa už nevojdú) si urobili aj rodinný vylet. Deti sú úžasné a vďačné za každú maličkosť a mamku teší, že sa snažia pomáhať si. Dokonca aj Klaudia si postupne mení spôsob priania pozornosti z provokovania na pozornosť voči súrodencom. Ďakujú za každú pomoc,ktorá im pomáha sa lepšie postarať o ichdeti.  

Popis situácie

Volám sa Sandra a mám 20 rokov. Detstvo som od troch rokov prežila len s otcom, ktorému  ma zverili potom, čo nás mama opustila. Otec však výchovu nezvládal a v dvanástich rokoch som bola umiestená do  detského domova. Po odchode z detského domova som odišla do podnájmu.  Po čase som si však  našla priateľa, s ktorým sme plánovali spoločnú budúcnosť. Všetko bolo na najlepšej ceste, až do okamihu, keď som s ním otehotnela. Vtedy  sa so mnou rozišiel a vrátil sa k bývalej priateľke. Odvtedy sa o mňa vôbec nezaujíma, nekomunikuje so mnou. Dieťa si túžim nechať, ale mám obavy, ako to sama finančne zvládnem. Takže sa musím spoľahnúť na samú seba a na dobrých ľudí, ochotných mi pomôcť. Momentálne žijem v krízovom centre. Pracujem ako predavačka v potravinách, aj teraz počas tehotenstva. Termín .pôrodu mám v septembri 2019.

Budem všetkým veľmi vďačná za pomoc. Akákoľvek pomoc, hmotná, či finančná sa mne aj môjmu dieťaťu zíde.

Júl 2019... V tomto období  je Sandra v 28. týždni tehotenstva, podľa vyšetrení z ultrazvuku by to malo byť dievčatko.  Minulý týždeň bola na pár dní hospitalizovaná v nemocnici, pretože dostala kontrakcie. V nemocnici sa tento stav zastabilizoval. Je momentálne na rizikovom. Veľmi sa na malú dcérku teší, má pre ňu aj meno – Stelka.   Termín pôrodu by mal byť 29.9.2019.

August 2019... Sandra píše: „Momentálne som v 34-tom týždni tehotenstva. Cítim, ako sa maličká Stelka čoraz viac a viac hýbe, veľmi sa na ňu teším. Podľa pani lekárky Stelka váži 1196 g a sme obe v poriadku. Izbičku, veci  a výbavičku pre Stelku, aj postieľku mám už nachystanú. Jej  postieľka je prichystaná ako pre malú princeznú. Poslednú poradňu u svojej gynekologičky mám stanovenú na 2.9., potom už budem navštevovať pôrodnicu. Veľmi pekne ďakujem za podporu.“

Popis situácie

Pochádzam z disfunkčnej rodiny. Mama je alkoholička (neliečená), ktorá opustila svoje deti a odišla z rodiny. Keď ju  vidím na ulici v stave opitosti, je mi to veľmi ľúto a hanbím sa za ňu. So svojimi dvoma bratmi a otcom sme žili v byte. Našla som si priateľa – 19-ročného, s ktorým som zostala tehotná. Prvý raz som bola u gynekológa v 5. mesiaci tehotenstva. Nevedela som, že som tehotná. Teraz som v 6. mesiaci tehotenstva a otec tiež ťažko nesie vzniknutú situáciu. Jeho príjem nedokáže pokryť nájom v byte a môj pobyt v azylovom centre.

Preto som sa pokúsila hľadať pomoc v tejto zložitej situácii prostredníctvom ľudí ochotných pomôcť. Vopred vám zo srdca ďakujem.  

Máj 2019... Petra navštevuje 1. ročník SOU. Triedna pani učiteľka ju vyzvala, aby sa doučila predmety a prišla na skúšky, aby mohla mať ukončený 1. ročník. Sama nevie, či to zvládne.  V azylovom centre ju navštevuje jej otec. S ním Petra pred príchodom do zariadenia žila v spoločnej domácnosti. Petra je momentálna PN, pretože dostala kŕče. Bola aj hospitalizovaná. Užíva železo a magnéziové tablety.  S priateľom, s ktorým čaká dieťatko, sa stretáva. Ďakuje, že môže byť zaradená do tohto projektu a ďakuje aj ľuďom, ktorí jej finančne pomáhajú, aby mala strechu nad hlavou a mohla sa pripravovať na príchod bábätka.

Jún 2019... Petra bola v škole na ústne skúšky a 1. ročník školy ukončila. So svojim otcom sa občas stretáva, ale nemajú medzi sebou dobrý vzťah. Na svoje dieťatko sa teší. Momentálne sa rieši s ÚPSVaR to, na čo má Petra ako neplnoletá budúca matka nárok. Tým, že preruší školu, prestanú jej otcovi vyplácať prídavok na dieťa. Nemala dobré výsledky krvi, tak bola na hematologickom vyšetrení. Má nedostatok železa. Užíva preto Maltofer a Magnezium.

Ďakuje všetkým darcom, ktorí jej v jej ťažkej situácii pomáhajú. 

Júl 2019... Petra musí stále užívať železo a magnézium. Bola chorá, tak musela užívať aj Zinat. Už je ale v poriadku. Začala sa otvárať, tak nemôže robiť ťažšie veci a ani nič dvíhať. Do centra chodí za ňou na návštevy otec s bratom. Rada pomôže aj ostatným klientkam v centre pri strážení detí. S priateľom si spolu telefonujú. Podľa jej slov by sa chcel o nich postarať, keď sa dieťa narodí. Je veľmi vďačná všetkým ľuďom, ktorí jej pomáhajú v tejto jej zložitej situácii.

August 2019... Petra bola týždeň v nemocnici, lebo mala zdravotné problémy. Nachystala si už všetky potrebné veci do pôrodnice, lebo termín pôrodu sa nezadržateľne blíži. Otec chodí občas za ňou na návštevu aj s bratom. Zobral si ju k sebe domov na týždeň a zobrali aj tašku s výbavičkou pre dieťa, ak by jej u otca prišiel čas pôrodu. Petra sa na dieťatko teší . Absolvovala v AC aj rozhovory týkajúce sa prípravy na samotný  pôrod. Ona to určite zvládne.

Petra ďakuje všetkým ľuďom, ktorí jej  cez tento projekt finančne pomáhajú.

Popis situácie

Volám sa Lucia, mám 37 rokov, som rozvedená  a už deviaty rok sa sama starám o svoje dve dospievajúce deti Barboru a Lukáša. Obaja sú už na strednej škole. Bývame v trojizbovom byte, na ktorom sú dva hypotekárne úvery. Moje mesačné výdavky sú asi 650 – 700 eur (nájom, poistky, obedy, telefón, internet a TV a cestovné ) Nežilo sa nám ľahko, ale dalo sa to zvládnuť.

Mám dve zamestnania. Pracujem ako vychovávateľka a každý druhý víkend som doteraz ťahala 11 h denne. Po rozvode som si našla partnera, s ktorým sme žili takmer tri roky, ale nevyšlo to. Minulý rok bolo 3 roky, čo som ostala sama, medzitým som opatrovala moju susedu, ktorá bude mať 87 rokov, Bola už ako naša babka, ale bohužiaľ, vážnejšie ochorela a od apríla toho roku ide do zariadenia, kde bude mať kompletnú starostlivosť.

V lete, presne začiatkom augusta, som stretla muža v mojom veku. Konečne som cítila  a verila, že som našla muža môjho života a že sa aj na mňa usmialo šťastie. Od prvého dňa, čo sme sa stretli, sme boli každý deň spolu. Mal za sebou 14-ročný vzťah, ktorý mu nevyšiel. Nemali deti, ostal mu rodinný dom, ktorý tiež musí splácať. Od začiatku mi vravel , že by chcel mať ešte jedno bábo, že chce, aby sme sa k nemu na Vianoce nasťahovali, Keď som mu povedala, že sa mi to zdá príliš skoro, presvedčil ma, že sme dospelí ľudia, roky bežia, že nemáme na čo čakať. Zo začiatku ma všade pozýval, chodili sme všade spolu. Na oslave narodenín som ho zoznámila aj s mojimi deťmi. Už v septembri  začal u nás prespávať, nechcel byť sám v dome a prácu mal  5 minút od nás.  Keďže mal na začiatku osobné výdavky, musel  svoju bývalú  partnerku vyplatiť, tak som od neho nepýtala príspevok na domácnosť. Myslela som si, že bude aspoň prispievať na stravu. Neskôr som si s ním o tom aj pohovorila, že keď máme bývať spolu, musí aj on niečo prispieť. No mal vždy výhovorky, že mal teraz výdavky, že musí vrátiť peniaze známemu... Postupne sme sa začali hádať kvôli peniazom aj kvôli ďalším nezhodám. Chcela som vzťah aj ukončiť, ale prišla za mnou dcéra a povedala , že sme ešte krátko spolu, nech mu dám ešte šancu , No stalo sa to, s čím som nepočítala. Zistila som, že som tehotná, Skôr, ako som mu to povedala, som zistila, že si vypisuje s inými  a mala som pocit, že si začal hľadať novú známosť. Moje tehotenstvo sa nakoniec  potvrdilo. Keď som  mu to oznámila , tak mi zagratuloval a spýtal sa či sa teším , no vo mne bola zlosť , lebo som vedela , že je nezodpovedný, a sebecký a ku mne sa nespráva ako by mal. Potom nad tým začal rozmýšľať, a keď sme sa o tom mali rozprávať, rozhovoru sa vyhol. Tak sme komunikovali písomne a telefonicky. Prv to chcel , a potom nie a takto sa to ťahalo mesiac, kým mi nepovedal, že si to celé rozmyslel a už to nechce.  Dal mi peniaze na potrat a nechal ma tak. Ostala som na všetko sama s mojimi deťmi. Moji priatelia, ktorí vždy pri mne stáli, mi povedali ako sa rozhodnem, tak vždy budú pri mne stáť. Šla som na ten potrat, ale ešte predtým som sa rozprávala s mojim veľmi dobrým kolegom, ktorému vďačím za veľa.Má 23 rokov, ale rozmýšľa  zrelšie ako niektorí dospelí chlapi , ktorí majú po tridsiatke a vyššie. Nakoniec som sa rozhodla vďaka nemu a podpore projektu Zachráňme životy, že si to bábo nechám. Som v piatom mesiaci, moje deti sa mi snažia pomôcť ako vedia, aj sa tešia na drobca.Ja ešte stále pracujem , ale už s rizikom, lebo v obchode stáť za pokladňou, roznášať veci z kabínok, a upratovať celú predajňu osem hodín, je niekedy veľa aj na normálnu ženu, a keďže cez týždeň pracujem v škole 5 dní, a potom celý víkend a zas škola a tak dva dni voľna, je pre mňa už dosť vyčerpávajúce. Peniažky nám však teraz veľmi treba, tak si nemôžem dovoliť sa dať vypísať.  Moje bábätko sa má narodiť začiatkom augusta. Veľmi sa naň tešíme, aj keď mám veľké obavy, ako to celé zvládneme, hlavne z finančného hľadiska, keď ostanem s malým príjmom a výdavky budú ešte vyššie. Bude treba kupovať plienky a všetko, čo treba pre bábätko. Budem všetkým veľmi vďačná za pomoc. Každá finančná pomoc sa nám zíde. Vopred všetkým darcom a mojim priateľom zo srdca ďakujem.

Máj 2019... Počas Veľkonočných sviatkov Lucia začala mať komplikácie so žlčníkom, bola hospitalizovaná v nemocnici. Po prepustení nastúpila opäť do práce, aby mali ešte nejaký príjem, ale jej stav sa zhoršil aj z gynekologického hľadiska a zostala na PN. Momentálne je na antibiotikách, ale nejako sa mi to nezlepšuje, už pomaly nič nerobím len ležím , a čo je nutné si spravím. Viac menej všetko robí môj syn , ktorý mal 16.mája 16 rokov. Jeho narodeniny sme ani neoslávili , aj kvôli môjmu zdravotnému stavu, a  9.júna  bude mať birmovku, ktorú dúfam , že s božou pomocou a vašou podporou zvládneme. Chcem vám všetkým čo ste prispeli finančnou čiastkou zo srdca poďakovať, peniažky  sme využili viac menej na stravu a lieky . Chcela by som však poďakovať organizácii a mojim priateľom za veľkú podporu , a za čas , ktorý nám venujú a pomáhajú nám ako sa dá. Ešte raz z celého srdca vám ďakujeme.

Jún 2019... Lucka píše:  „Chcela , by som zo srdca poďakovať všetkým za príspevky , ktoré ste nám poslali. Aj za podporu , ktorú nám dávate.  Peňiažky sme použili na oblečenie pre bábätko a na stravu. Čoskoro budeme na svete. Vďaka  vám sa  máme lepšie a tešíme sa z každého dňa. Aj my by sme aspoň  takto chceli vám popriať , za všetko čo robíte, nie len pre nás , ale aj pre iných, za podporu a finančnú pomoc, veľa síl, úspechov v živote, vždy dobrých ľudí okolo seba a radosť z každého dňa. Ďakujeme.“

Júl 2019... Napísala nám Lucka: „Je  júl a netrpezlivo čakáme na deň  „D“, na ktorý sa aj s mojimi deťmi veľmi teším. Veď deti sa obetovali, pomáhali mi v ťažkých chvíľach a  podporovali ma. Napriek bolestiam  žlčníka a miernym kontrakciám som to zvládla. Vďaka mojim deťom , priateľom , a predovšetkým ľuďom , ktorí nás podporujú aj finančnými darmi, to išlo všetko ľahšie. Stihli sme prichystať postieľku, kočík a vecičky pre malého drobca , ktorý by sa mal narodiť 25.7 a verím, že to všetko prebehne hladko. Aj keď už nevládzem chodiť a som odkázaná na pomoc  iných, chcem takto poďakovať  z celého srdca všetkým, ktorí pri mne stáli, stoja a podporujú ma naďalej. Vďaka vám a pánu Bohu príde na svet nový život, ktorý naplní srdcia láskou  a túžbou pomáhať ďalej. Ďakujem“.

August 2019... Dobrá správa od Lucky: "V prvom rade sa chcem poďakovať všetkým mojim známym, priateľom a ľuďom s veľkým srdcom, ktorí  nás podporovali, či finančne, alebo v duchu a za zázrak, ktorý prišiel na svet 25.7.2019. Deti aj ja sme nesmierne šťastní, je to najväčší náš poklad a dar, ktorý sme mohli dostať , robí nám nesmiernu radosť, pekne papká a spinká, je veľmi rozkošný a nádherný. Peniažky od darcov sme využili, na stravu, na plienky a kremíky do nemocnice. Zo srdca ďakujeme".

Popis situácie

Volám sa Erika a mám 19 rokov. Ja a aj moji súrodenci sme vyrastali od narodenia v detskom domove. Náš otec žiaľ  zomrel a mama od nášho narodenia nejavila o nás záujem. Študovala som na Strednej odbornej škole hotelovej, služieb a dopravy v Lučenci, kde som sa učila za cukrárku. Počas štúdia som spoznala svoju lásku Alexa.  

Z detského domova som odišla na prechodný čas bývať do bytu pre mladých dospelých a keďže som dostala od mesta finančnú podporu, našla som si podnájom v blízkosti bydliska  môjho priateľa. Z peňazí, ktoré som dostala, som vyplatila zábezpeku na 4 mesiace a zariadila som si celý byt. Po krátkom čase nášho vzťahu som otehotnela  a až vtedy som zistila, že Alex  ešte nie je ani plnoletý a že o dieťa nemá žiadny záujem. V tom istom čase ma kontaktoval  môj starší brat, ktorý sa už osamostatnil a ponúkol mi bývanie u neho.  Keďže sa sťažoval na ťažkú finančnú tieseň a dlhy a požiadal ma o pomoc, požičala som mu  peniaze, ktoré mi ešte zostali.  Krátko na to začali medzi nami spory kvôli neplateniu pôžičky a ja som musela odísť. Ostala som sama, bez finančných prostriedkov a keďže som nemala kam ísť,  vyhľadala som Alexa.  Ten síce neprejavil záujem o svoje dieťa, ale našťastie mi ponúkli dočasnú pomoc.  Jeho starí rodičia mi dovolili bývať u nich, ale len do narodenia dieťatka..  

O pomoc som požiadala Komunitné centrum Úsmevu ako dar v Banskej Bystrici. Spojili ma so sociálnou pracovníčkou KC v  Rimavskej. Sobote, ktorá sa ma ujala, pomáhala mi pri vybavovaní žiadosti o sociálny byt  od mesta a zabezpečení základnej výbavy pre dieťatko.  Po jej rozhovore so starými rodičmi Alexa mi dovolia u nich bývať, najdlhšie však do jedného mesiaca. po narodení dieťatka. Zdôvodnili  to tým, že stará mama otca dieťaťa je veľmi vážne chorá, a preto potrebuje pokoj a rodina tiež nesúhlasí.

Ukázala sa mi však reálna šanca na získanie 1-izbového  sociálneho bytu .od mesta. Pomohla mi aj ústretovosť pracovníkov mesta. Podmienkou pomoci však bolo, že určím otca dieťaťa a v prípade pôžičky na časť zábezpeky na bývanie splatím celý dlh z príspevku pri narodení dieťaťa (základnú výbavu vrátane kočíka mám zabezpečenú). Sumu 400 Euro mi prisľúbila rodina otca môjho zatiaľ nenarodeného dieťaťa. Takže sa mi byt podarilo získať. Základný nábytok mi ostal, okrem pračky, chladničky  a detskej postieľky.

Chcela by som podotknúť, že k tomu mestu ma viaže silné puto a vzhľadom na priaznivý sociálny vývin (mám tu aj svoje sestry a priateľov),  by som chcela vychovávať svoje ešte nenarodené dieťa práve tu. V blízkej budúcnosti by som si rada dokončila  aj školu. Dúfam, že sa mi to aj s vašou pomocou podarí. Vopred veľmi ďakujem za pomoc a podporu. Vzhľadom na to, že termín pôrodu sa blíži, pomôže mi akýkoľvek príspevok.

Apríl 2019... Koncom marca Erika porodila zdravého synčeka Milanka - t. j. 2 týždne pred termínom, čo dosť skomplikovalo situáciu s vybavovaním sociálneho bytu od mesta. Výmer na byt podpísala, no medzitým ako mala podpísať zmluvu, porodila a časť peňazí určených na zábezpeku (400) jej sľúbili príbuzní otca dieťaťa, no minuli ich. Preto sociálny byt od mesta ,,padol". Podarilo sa však zohnať prenájom garsónky, do ktorej sa môže nasťahovať v priebehu pár dní. Zábezpeka je o polovicu nižšia, čo je výhodnejšie.  Erika ešte zatiaľstále býva u rodiny otca dieťaťa, no nie je to vhodné prostredie pre ňu, ani dieťa. Dieťatko zvláda zatiaľ dobre, navštívila nás v centre.

Máj 2019... Od 1.5.2019 si Erika našla nový podnájom s veľmi výhodnými finančnými podmienkami.  Zatiaľ sa veľmi dobre stará o synčeka a pomáha jej pri tom teta otca dieťaťa, s ktorou navštívili aj komunitné centrum, kde spísali Záznam z intervencie so spoločne vypracovaným plánom a úlohami, ktoré má klientka urobiť. Erika si podala aj žiadosť o dokončenie štúdia individuálnou formou na SSŠ  Poltár v odbore Cukrár, pretože býva v tesnej blízkosti Poltára a má tam dobrý spoj (Osobne sme navštívili školu a komunikovali sme s pani zástupkyňou). Ďakujú za pomoc a podporu. 

Jún 2019... S Erikou sme v  pravidelnom kontakte. Spolupracuje dobre, s darovanými finančnými prostriedkami narába zodpovedne. Synčeka Peťka  zvláda veľmi dobre, už ho síce prestaladojčiť, no papá veľmi dobre, stará sa o neho príkladne. Detskú výživu z jabĺk mu pripravuje doma a neskôr ju chce kombinovať s iným ovocím. Ďakuje aj v mene synčeka všetkým, ktorí jej akokoľvek pomáhajú.

Júl 2019... Erika sa stará o Peťka veľmi dobre, nenecháva ho vôbec samého, všade si ho berie so sebou. Tentokrát sme si znova kontrolovali príjmy a výdavky od 20.júna do 20 júla 2019 . Príjmy  činili spolu 240 Eur (rodičovský príspevok a prídavky na dieťa)  a príspevok od rodiny (100) 340 Eur. Odporúčali sme jej, aby obmedzila výdavky za sladkosti  a nahradila to  ovocím. Peťkovi robí podľa predchádzajúceho odporučenia domáce výživy a odporúčali som jej mixovať varené kuracie mäso a zeleninu. 

Popis situácie

Volám sa Jana a mám 35 rokov. Mám jedného syna a momentálne som v 7. mesiaci tehotenstva. V minulosti som si išla zarobiť do zahraničia, kde som si našla priateľa. Zo začiatku bol veľmi príjemný, spoločne sme pracovali v jednej firme. Po čase som otehotnela a narodil sa nám syn Tomáš. Bola som šťastná. Navštevovali sme spoločne mojich rodičov na Slovensku. Väčšinu času som bola v zahraničí. Postupne som si uvedomovala, že môj partner ma odtrháva od našich kamarátov. Nemohla som nikde chodiť sama, ustavične ma sledoval, čo robím, komu volám, s kým sa rozprávam. Keď som mu povedala, že takéto správanie nie je pre mňa prijateľné, prvý raz ma zbil. Bola som v šoku. Nikto sa ku mne predtým takto nesprával.  Hneď som sa zbalila aj so synom a chcela som odísť k rodičom. To som nemala robiť. V ten deň som okrem bitky bola mojim partnerom aj znásilnená. Hanbila som sa, všetko ma bolelo, no nemala som sa na koho obrátiť. Jeho všetci poznali ako slušného a dobrého človeka. Po dvoch mesiacoch som zistila, že som tehotná. Chcela som ísť na potrat. Nechcela som porodiť dieťa po znásilnení. Hnusilo sa mi to všetko. Nevedela som si predstaviť, ako sa budem naň pozerať. Vždy mi bude pripomínať, ako bolo počaté... Raz môj priateľ musel ísť na služobnú cestu. Samozrejme, že ma zamkol. Ani neviem ako, ale spomenula som si, kde si ukrýval náhradné kľúče, ktoré si zabudol zobrať. Rýchlo som si zobrala najnevyhnutnejšie veci a spolu so synom som utiekla. Podarilo sa mi kúpiť letenky a prísť na Slovensko. Prišla som k rodičom, chcela som ísť na potrat. Rodičia ma odhovárali a dohodli mi stretnutie s jednou úžasnou pani, ktorá pracuje so ženami vo vážnych problémoch. Po našom spoločnom rozhovore mi ponúkla pomoc a ja som sa nakoniec rozhodla si dieťa nechať. Neviem, ako budeme žiť ďalej, musím sa ukrývať, lebo môj partner sa mi vyhráža, že keď ma nájde, tak ma zabije. Podala som trestné oznámenie, ale keďže je cudzinec, nemajú ho ako potrestať. Nemôžem si ani privyrobiť, lebo sa bojím, že by zistil, kde som. Prosím o pomoc pre moje deti. Prosím o pomoc vás, ľudí s otvoreným srdcom. Dúfam, že svoj život opäť uchopím do rúk a nájdem jeho ďalšie smerovanie. Všetkým aj v mene mojich detí veľmi ďakujem.

Marec 2019... Jana musela od rodičov odísť, jej partner ju tam vyhľadal. Museli sme volať políciu a žiadať o pomoc. Preto sme jej našli ubytovanie, je na utajenej adrese. Adresu nikomu neposkytujeme. V prípade, že UPSVaR bude chcieť niečo riešiť, pôjde to cez našu organizáciu.  Nechceme, aby bola ustavične v strese. Jana je na tom psychicky veľmi zle. Bojí sa o svoj život, ale hlavne o život svojich detí. Nevychádza ani von. S jej synom chodíme von my. V spoločnosti detí zabúda na problémy jeho rodičov. Ďakuje za pomoc bez , ktorej by nemala na stravu.

Apríl 2019 ... S Janou sme boli na výsluchu na polícii. Podala trestné oznámenie na ex partnera. Zároveň sme podali na súd predbežné opatrenie na zverenie syna do jej starostlivosti. Čo sa týka druhého dieťatka, tam je  odhodlaná meno otca neuvádzať. Boli sme s ňou aj na gynekologickej kontrole. Maličká je v poriadku, rastie, srdiečko jej bije. Tlkot srdiečka malej bábiky Janu trošku upokojil. Veľmi vám aj s deťmi ďakuje za pomoc.

Máj 2019... Jana má ustavičné bolesti brucha. Komunikovala s lekárom, že sa zle cíti, že má tlaky. Lekár nič neriešil... Povedal, že je to bežné, každý znáša tehotenstvo inak. Nepáčil sa nám prístup lekára, preto sme ju sústavne kontrolovali. Volali jej z UPSVaRu nech povie, kde sa nachádza, vraj nemôže brániť otcovi stýkať sa s deťmi nevedela, čo má robiť, ale vydržala a nepovedala, kde je ubytovaná. Veľmi sa bojí, ako bude ďalej žiť. Upokojujeme ju, nech sa nebojí, že budeme pri nej stáť a sprevádzať ju. Veľmi pekne ďakuje za pomoc.                                                                   

Jún 2019... „Bolo 30 minút po polnoci, keď zavolala Jana, že má každých 5 minút kontrakcie a bojí sa, že zakrátko porodí.  Rýchlo sme k nej išli a zobrali sme ju do pôrodnice. Porodila do pol hodiny. Pôrod bol rýchly, ale aj prekvapivý. celý čas jej tvrdili, že bude mať dievčatko mala pre ňu vybrané aj meno aké bolo prekvapenie, keď jej povedali, že je to chlapec. Najprv bola v šoku meno nemala pripravené, ale vždy sa jej páčilo meno Damián. Damián mal pri narodení 3100g a 48 cm. Ihneď po pôrode bol umiestnený do inkubátora pre problémy s dýchaním. Lekári  však majú podozrenie na detskú mozgovú obrnu. Malý nehýbe hlavičkou, má kŕčovito zovreté ručičky a nožičky. Odobrali mu krv a poslali na genetické testy. Budeme čakať na výsledky. Janu po 3 dňoch pustili domov. Za ten čas sa jej o deti starala naša klientka. Jana prosí o modlitby a ďakuje za vašu pomoc.

Júl 2019... Pani Jana sa teší, Damiánka prepustili domov  12.7.2019, presne mesiac po pôrode. Lekári jej ukázali, aké cviky má s Damiánkom cvičiť, aby sa mu uvoľnili kŕčovité sťahy na rukách a nohách a predpísali mu  lieky na posilnenie telíčka. Pani Jane tiež kázali, aby sa hlásila s Daminkom u svojej obvodnej lekárky.  Jana nekojí, preto sme jej zabezpečili dostatok mlieka, aby Damiánko priberal. Pokiaľ bol v nemocnici tak sme mu pripravili postieľku a vyzdobili ju , aby sa mu doma dobre spinkalo. Pani Jana Vám veľmi pekne ďakuje za pomoc pre jej deti a ju.

August 2019... Damiánko je opať v nemocnici zhoršilo sa mu dýchanie. V nemocnici tvrdili, že Jana sa nevie o neho postarať. Oponovali sme mali sme správu od obvodnej lekárky, ktorá po prehliadke po prepustení diagnostikovala nedoliečený zápal pľúc a predpísala mu antibiotika, ktoré nezabrali a zdravotný stav sa zhoršil. ana Damiánka navštevuje každý deň. Po poslednej návšteve jej povedali, že ho prevezú do nemocnice v Žiline na diagnostikovanie. Taktiež jej odporúčali, aby si zakúpila monitor dychu, čo sme ihneď zabezpečili, aby nemali dôvod na zanedbanie starostlivosti je koniec mesiaca a stav sa Damiankovi zlepšil veríme , že ho v septembri už konečne prepustia a Jana bude šťastná. Za vašu pomoc vám Jana  veľmi pekne ďakuje.

Popis situácie

Volám sa Aneta a som 28-ročná  matka maloletých detí Anetky 7 rokov, Aničky 6 rokov, ktorá je zdravotne ťažko postihnutá , Kláry 2 roky, Janka 1 rok. Momentálne som v 9. mesiaci tehotenstva, každú chvíľu by som mala porodiť. Lekár mi povedal, že to bude dievčatko.

Keď som mala 10 rokov zomrela nám mama. Mám ešte 5 súrodencov. Keďže som bola najstaršia, pomáhala som otcovi s domácnosťou. Otec bol na nás veľmi zlý. Často bol opitý a my sme nemali čo jesť. To však nebolo to najhoršie, ale on nás ešte aj sexuálne obťažoval. Veľmi som trpela a chcela som z domu čo najrýchlejšie odísť. Našla som si priateľa, s ktorým som hneď otehotnela. Najprv sa o nás staral, ale postupne sa mu nechcelo nič robiť. Stále chcel, aby som rodila, že budeme mať dávky. Ja som sa mu vzpierala, ale nepomáhalo to. Vždy  ma potom zbil. A pri poslednom otehotnení som od neho odišla. Išla som bývať do krízového centra. Chcela som ísť na potrat, ale pani ma presvedčila, že nech to nerobím, keď som vychovala 4 deti vychovám aj piate. Každým dňom mám rodiť a ja neviem, za čo kúpim malej plienky, deťom stravu. Môj partner nikde nerobí a ani na deti finančne neprispieva. Som zúfala a bojím sa, čo bude s nami ďalej. Prosím o pomoc pre moje deti. Budem vám veľmi zaviazaná a vopred srdečne ďakujem.

Marec 2019... Aneta má každú chvíľu porodiť. Podarilo sa nám vybaviť, aby jej bola pridelená  od mesta bunka v osade, kde jej býva rodina. Nakúpili sme jej potrebné veci do pôrodnice ako aj výbavičku pre bábatko.  Anetu sa snažíme nasmerovať k lepšej starostlivosti o deti. UPSVaR sa snaží o to, aby dieťatko dala na adopciu, čo ona odmieta. Vraj je mladá a 5 detí je pre ňu veľa. Odmieta s nimi spolupracovať. Ďakuje za pomoc.                                         

Apríl 2019... V mene malej Mirky píše priamo Aneta: "Ahojte volám sa  Mirka a narodila som sa  mojej maminke 20.04.2019  vážim 2350 g a meriam 45 cm. Teším sa už na svojich súrodencov, keď pôjdem s maminkou domov. Od maminky chceli, aby sa ma vzdala, ale ona to neurobila, nechala si ma a chce, aby  som vyrastala spolu so svojimi súrodencami. Bude to ťažké, ale s vašou pomocou sa to určite podarí. Ďakujeme za vašu pomoc".

Máj 2019...  Aneta žije v blízkej osade v unimobunke, kde nie sú veľmi vhodné podmienky na život s malým dieťaťom, ale aj napriek tomu sa snaží, aby deťom nič nechýbalo. Podarilo sa nám  zohnať pre deti veci, potraviny , postieľku a kočík. Naplánovali sme si s  Anetou aj pravidlá, ktoré jej pomôžu v rozvoji rodičovských zručnosti. Veríme, že  spoločnými silami to zvládneme. Ďakuje za pomoc. bez vašej pomoci by deti určite boli umiestené v detskom domove, čo by pre ne nebolo dobré, lebo na mamu Anetu sú veľmi naviazané.

Jún 2019... Mirke sa darí veľmi dobre. Mama Aneta bola s Mirkou v poradni, pribrala 300 g. Nedojčí ju, a preto je potrebné kupovať mliečko. Mirka má aj zaparený zadoček preto sme požiadali pani doktorku, aby jej predpísala mastičku. Apelujeme na mamu Anetu nech Mirke častejšie mení plienky. Ona sa bojí, že množstvo plienok, ktoré má k dispozícii, jej nevystačí, lebo pri ostatných deťoch tak fungovala. Zakúpili sme ich preto viac. Zabezpečili sme aj mliečko pre Mirku a potraviny pre staršie deti. Aneta je všetkým veľmi vďačná za pomoc. Tvrdí, že ešte jej nikto tak veľmi nepomohol ako darcovia. Jej všetky deti sú pokojné, najedené a šťastné. Veľmi ďakuje.

Júl 2019... Aneta sa učí rozvíjať svoje rodičovské zručnosti. Častejšie ju navštevujeme a dohliadame na výchovu detí. Sú prázdniny a aby sme jej trochu pomohli, staršie deti absolvovali s nami  športový deň. Trošku si oddýchla. Mirke sa darí, pribrala 380 g. Zlepšila sa jej aj pokožka na zadočku. Pani doktorka zistila alergiu na plienky, tak sme kúpili inú značku. Taktiež sme boli na bytovom družstve podať žiadosť na nájomný byt. Na byty je poradovník, ale to nevadí, žiadosť je podaná a budeme veriť, že sa nejaký uvoľní, aby sa zlepšili podmienky bývania. Aneta ďakuje všetkým darcom, ktorí jej pomáhajú. 

August 2019... Aneta bola na lekárskej prehliadke. Pani doktorka ju pochválila, že sa o Mirku vzorne stará, keďže pozná všetky jej deti, starostlivosť o ne v minulosti zanedbávala. Veľmi sa teší, že u malej Mirky to je iné. Na prehliadku  prišli čisté všetky deti, malá Mirka pekne priberá, pribrala 420 g, je zdravá. Na budúci mesiac by ju pani doktorka mala očkovať. Dostatok mliečka, plienok a stravy pre všetkých je viditeľný predovšetkým u detí, ktoré priberajú a nehladujú. Na budúci mesiac ide Anetka do školy a Anička do špeciálnej ´škôlky. Pani Aneta ďakuje za vašu pomoc, bez ktorej by to určite nezvládla.

Popis situácie

Som Lívia a mám 19 rokov. Nikdy sa mi nežilo vyslovene zle, na detstvo sa nemôžem sťažovať. V jednom momente však prišlo k viacerým zvratom v mojom živote a bohužiaľ prišli naraz. Mamke, ktorá sa dlhodobo lieči  sa na rakovinu prsníka, diagnostikovali aj rakovinu pľúc. Zároveň sme začali zažívať rozvrat ich manželstva. Síce stále žijeme všetci v jednom byte, rodičia sa však odcudzili, z čoho otec spadol do ľahších depresií. Rozdelili si financie a zrazu je na všetko málo. Do tohto som nečakane otehotnela, bez priateľa, chodím do školy, no pracovať sa mi nedá a vďaka bábätku, ktoré čakám, sa mi ani tak skoro dať nebude.

Verím však, že dieťaťu budem môcť dať čo najviac, predovšetkým lásky, aby moju ťažkú situáciu nepociťovalo a práve preto budem vďačná i za vašu pomoc a podporu. Urobím všetko preto, aby som mohla dieťatku aj seba  zabezpečiť dôstojný život.

Vopred ďakujem za pomoc a podporu.

Január 2019... Lívia sa už intenzívne pripravuje na príchod bábätka, predpokladaný termín pôrodu má koncom februára. Veľmi sa už na bábätko teší. Ukončila úspešne prvý polrok školy a zvládla všetky skúšky. Doma mala nejaké konflikty a zbytočné hádky kvôli tomu, že si sama vybavovala lekára. Napriek tomu sa snaží vyhnúť stresu, aby neporodila predčasne. Usiluje sa šetriť a veľa odpočíva. Otec dieťaťa Líviu kontaktoval v januári, ale nakoniec neprišlo k osobnému stretnutiu. Rozplavili sme sa s ňou o otcovstve dieťaťa.

Február 2019...  Lívia sa cíti zdravotne dobre ale už by chcela mať pôrod za sebou lebo sa ťažšie pohybuje . Zistili sme pre ňu informácie z minulého stretnutia a informovali sme ju o možnostiach riešenia. Darované peniažky Lívia použila na doplnenie potrebných vecí pre dieťatko, ktoré už môže prísť každú chvíľu na svet. Už sa naň aj my tešíme.

Marec 2019... 28.2.2019 Lívia porodila chlapčeka Olivera Dávida, ktorý mal 51 cm a 3840 g. Oliver Dávid je zdravý, ale čaká ho vyšetrenie sluchu na ľavé uško, nevie sa totiž, či mu v ušku ostala plodová voda alebo má problém so sluchom. Podľa vyjadrenia Lívia otca dieťaťa v rodnom liste dieťaťa neuviedla, pretože nemala potrebne údaje o ňom. Veľmi pekne vám ďakuje za pomoc a podporu. Darované peniažky použila na doplnenie detskej výbavy pre dieťa, detskú hygienu, výživu pre dieťa, lieky a odsávašku.

Apríl 2019... Lívia a jej syn sa majú dobre. Dieťatko je zdravé a dobre sa vyvíja. Čakajú ju ešte nejaké vyšetrenia. O pár mesiacov kvôli sluchu malého. Lívia je spokojná a teší sa zo synčeka. V rodine klientky je to horšie. Matke sa zhoršil psychický stav.  Lívia svoj peňažný príspevok od darcov použila na doplnenie potrebnej výbavičky pre dieťa, detskú hygienu, výživu pre dieťa a lieky.

Máj 2019... Lívia s malým sa držia dobre. Oliver je zdravý a rastie ako z vody. So svojím otcom vychádza Lívia teraz dobre, ale matkin stav sa zhoršil natoľko, že jej Lívia rieši psychiatra a je z toho smutná.  Peniažky z projektu ZŽ použila na najnevyhnutnejšie veci pre malého, plienky, mliečko na dokrmovanie a lieky.

Jún 2019...

Júl 2019... Lívia a jej syn sa držia. Dieťa je zdravé a dobre napreduje. Matka sa stretla s otcom dieťaťa no zatiaľ si nie je istá jeho zodpovednosťou k situácii. Vyjadrila sa, že najprv prejavoval záujem, no neskôr sa odmlčal.  Jeho rodina ho navštevuje, občas mu dajú nejaké darčeky.  Lívia však rieši situáciu u nich doma, kde ju trápi a znepokojuje zdravotný stav jej mamy, nie len fyzický ale aj psychický a snaží sa to s rodinou spoločne riešiť. Pomoc zatiaľ nepotrebujú.

August 2019... Lívia a jej syn sa majú dobre. Dieťa je zdravé a dobre sa vyvíja. Matka sa opäť začala stretávať s otcom dieťaťa. Mali sme poradenstvo ohľadom otcovstva, kde sme s Líviu prebrali celu situáciu a najlepší záujem dieťaťa, ale aj jej ako matky.  Stále riešia situáciu s jej matkou ohľadom zdravia a psychiky. Klientka sa vyjadrila, že sa má s malým dobre,  že jej otec sa o malého stará a zlepšilo im to vzťahy v rámci ich spoločného bývania (ako rodine).

Popis situácie

Vyrastala som sama s mamou. Otec nás opustil krátko po mojom narodení. S mamou sme skončili v krízovom centre a následne v ubytovni, no kvôli  hyperaktivite a nedostatku pozornosti ma ako sedemročnú umiestili v LVS, kde som strávila dva roky. Mojej mame sa v tom čase veľmi zhoršil psychický stav, takže musela byť hospitalizovaná a ja som po návrate z LVS zostala bývať u starých rodičov. Chodila som do 3. ročníka strednej školy, keď mi oznámili, že mám odísť. Odišla som do Domu na polceste, odkiaľ som v januári 2018 odišla do prenajatého bytu spoločne s vtedajším partnerom. Štúdium som prerušila, lebo som kvôli práci nemala čas venovať sa mu, tak, ako by bolo potrebné. Navyše môj partner sa stal práceneschopným a všetko zabezpečovanie každodenných potrieb ostala len na mne. Začali sme sa hádať a odcudzili sme sa. Náš vzťah bol už len formálnym, keď som spoznala otca svojho dieťaťa. Ukončila som predchádzajúci vzťah a začali sme spoločne žiť.  Prakticky hneď som otehotnela, celé dni som trpela nevoľnosťami, no stále som pracovala.  Vzťah tiež nefungoval, partner si zo mňa urobil slúžku a ja som už nevládala. Koncom júla 2018 sa otec môjho dieťaťa odsťahoval  a keďže prenajatý byt bol pre dvoch, nedokázala som ho sama uhrádzať, preto som sa vrátila do Domu na polceste. Stále som pracovala, no v 20. týždni tehotenstva som dostala zápal močových ciest a následne aj obličiek.  Bola som hospitalizovaná, tehotenstvo sa skomplikovalo. Až do pôrodu som zostala práceneschopná. Od začiatku novembra bývam v Krízovom centre, kam som sa presťahovala kvôli práceneschopnosti a rizikovému tehotenstvu. Momentálne som v 28. týždni tehotenstva a termín pôrodu je stanovený na marec 2019. Otec dieťaťa sa o nás v súčasnosti už vôbec nezaujíma. Prosím o pomoc vás, moji neznámi dobrodinci. Vďaka.

Január 2019... V tomto období je Melánia v 34. týždni tehotenstva. Podľa poslednej lekárskej prehliadky u gynekológa má bábätko 2320 g  a podľa ultrazvuku by to mal byť chlapček. Mamička mu chce dať meno Patrik. Cíti sa veľmi dobre.  Podľa sona by termín pôrodu mal byť koncom februára.

Február 2019... Mesiac február bol pre Melániu celkovo dynamický. Posledný januárový víkend  jej  odtiekla plodová voda a dňa 26. januára sa jej narodil syn Patrik. Paťko mal pri narodení 3015 g a 48 cm. V nemocnici pobudli 10 dní, keďže mal silnejšiu novorodeneckú žlatačku, ale už je všetko v poriadku a sú doma. Paťko má hnedé vlásky a modré oči.

Marec 2019... Tento mesiac bude mať Paťko 2 mesiace. Už to nie je taký malý uzlíček, ktorý Melánia priniesla z pôrodnice. Na kontrole u pediatričky v 6. týždni mal takmer 5 kg a cca 58 cm. Pomaly si  s maminou vytvárajú režim, chodievajú často von.  To, čo ich stále trápi, sú koliky, ale zvládajú to.

Apríl 2019... 26.apríla mal Paťko 3 mesiace. Momentálne obdobie je o niečo náročnejšie, pretože má virózu, vyššie teploty, tak sme boli častejšie na kontrole u detskej lekárky. Paťko má už vyššiu hmotnosť, okolo 5800 g. Keď ho dávam na bruško, pekne drží hlavičku a už by sa aj rád plazil.

Máj 2019... Malý Paťko má 3,5 mesiaca, 63 cm a 6,7 kg. Je z neho milý chlapček, ktorý obdobie bez spánku pozoruje, čo sa deje okolo. Rád sa naťahuje za hračkami  a drží pekne hlavičku. Zdá sa mi, že je pokojnejší a dlhšie v noci spinká. Po zdravotnej stránke je všetko v poriadku, pravidelne navštevuje detskú lekárku v poradni.

Jún 2019...  Paťko mal 4 mesiace, vnímam ako sa mení a rastie. Na poslednej poradni  Paťko vážil 7,3 kg a meral 65 cm. Zatiaľ sa ešte neprevaľuje, ale rás ma točenie ako ručičky hodiniek.  V týchto teplách trochu horšie spí, ale inak je všetko v poriadku. Je zdravý a robí mi radosť každý deň.

Júl 2019... Paťko  rastie ako z vody a už aj z mrkvičky, ktorá mu veľmi chutí a keď vidí  lyžičku, div že mamičke neutečie zo stoličky.  V poradni mal naposledy 8,250 kg a 70 cm, čo je priemerná veľkosť na 7až 8-mesačné deti ( hlavne hmotnosť, a to bol ešte  narodený skôr pred termínom. Má za sebou tiež druhé očkovanie, ktoré zvládol podobne ako prvé, trošku ubolený, menej spinkal, ale už je to v poriadku.  Rád pozoruje okolie a má rád farebné a zvukové hračky.

August 2019... Paťkovi sa začínajú tlačiť prvé zúbky, takže prechádzas maminou trochu náročnejším obdobím,predovšetkým v noci. Všetko dáva do pusy, takže treba byť opatrný, aby hrýzol len tvrdšie hračky. Začal pekne loziť, začal sedieť, zo sedacej polohy sa rád otáča na štyri. Papá poväčšine všetko, má rád mixované mäsko so zeleninou a kaše. Keď je vonku teplo, rád sa plahočí vo vode.

Popis situácie

Volám sa, Ľubica, mám 29 rokov, žijem sama s tromi nezaopatrenými deťmi a koncom novembra sa mi má narodiť štvrté....

Pochádzam z rodiny, kde som vyrastala so šiestimi súrodencami a v skromných pomeroch. Doma sme nemali ideálne vzťahy, a tak som nechcela byť rodine na príťaž. Bohužiaľ nemala som šťastie na výber partnera. Moja dcéra Sára má 11 rokov a jej otec nebol vôbec ideálnym partnerom, aj keď som sa usilovala vzťah udržať. Keď sa nám narodilo druhé dieťa  Sebastián, vedela som, že od neho musím odísť a tak k svadbe ani neprišlo. Nepracoval, nestaral sa o deti a bral mi peniaze z materskej. Preto som sa na chvíľu vrátila k mame, ale necítila som sa tam vítaná a nebolo tam ani miesto pre toľkých členov rodiny. Našla som si nového partnera, možno aj pod vplyvom situácie, ale ani pri ňom som nenašla vytúžené šťastie. Postupne som zistila, že je gambler, preto som sa rozhodla odísť  do krízového centra.  Tretí synček Saimon však už bol na ceste.

Už aj doteraz mi niektorí dobrí ľudia pomohli. Vďaka tomu aktuálne žijem v sociálnej ubytovni, v dvojizbovom byte a usilujem sa poriadne starať o svoje deti. Onedlho sa mi narodí malý Kristián. Uvedomujem si, že so sa ocitla v ťažkej životnej situácii, ktorá je veľmi náročná a bez pomoci ťažko zvládnem. Záleží mi však na výchove mojich detí. Hoci je môj príjem veľmi nízky ( iba 360 EUR), musím byť vo finančnom hospodárení veľmi zodpovedná. Každá finančná podpora, najmä na zaobstaranie plienok, stravy a iných dôležitých vecí pre deti sa mi veľmi zíde a budem vám za ňu veľmi vďačná. Vopred vám z celého srdca ďakujem.

December 2018... Naša spoločná pomoc Ľubici prišla v najvyšší čas. Koncom novembra sa jaj narodil prekrásny synček Kristián. Mamička aj malý sú v poriadku a už ho privítali aj traja starší súrodenci. Dúfame, že aj vďaka vašej pomoci to budú zvládať.

Január 2018... Napísala nám Veronika v mene malého: „Ahojte tak som zasa tu. Volám sa Kristián, pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, som už veľký chlapec, vážim 7 kg, meriam 64 cm. Mojej maminke robím len radosť. Stále sa usmievam a teším sa zo života. Maminka ma už nekojí, stratila mliečko, ale papám umelé mliečko a som veľký papkáč. Je to už aj na mne vidieť. Haha, stále som taký dobrý, že ani neplačem. Ozvem sa len vtedy, keď chcem papkať. Mám  veľmi rád vodu, rád sa kúpem, plávam s kolieskom okolo krku ako veľky plavec a teším sa. Vďaka Bohu som zdravý. Vyhýba sa mi aj chrípka. Milujem život aj moju rodinu. Smejem sa na maminke aj na mojich súrodencoch. Hrajú sa so mnou a neustále sa mi venujú. To je aj jeden z dôvodov,  prečo nemám čas na plač, keď ma unavia, maminka vždy vie, že je čas ísť spinkať, pekne ma nakŕmi, dá odgrgnúť a pritisne si ma k sebe. Zaspávam pri najkrajšej melódii na svete, pri tlkote srdiečka mojej mamy... Všetkým vám ďakujem za podporu.“

Marec 2019... List od Kristiánka

„Pre tých ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Kristiánko 20.3.2019 som mal 4 mesiace a mamička mi dala moju prvú mrkvičku. Najprv som sa ksichtil, pretože to bolo niečo nové, ale časom mi to začalo chutiť. Začínam si už aj bľabotať a dávať rúčky do úst. Už som taký šikovný, že si viem už sám chytiť  fľašku, ale neviem ju ešte udržať. Časom sa to naučím. však som maminkin šikovníček. Som riadny valibuk, priberám a rastiem. Začínam sa už aj ozývať, keď sa mi niečo nepáči.  Keďže mi idú zúbky, tak som dosť nervózny a stále si pchám rúčku do úst, ale mamina mi na to dáva mastičku, aby som to zvládol a nebolelo ma to. Vďaka Bohu som zdravý. Mal som 2 či 3 dni soplíky, ale to prešlo, nič vážne. Stále som také usmievavé slniečko a usmievam sa na každého, kto sa ku mne prihovorí.

To je zatiaľ z mojej strany všetko. O mesiac, keď budem väčší, vám zasa napíšem, čo je nové. Ďakujem vám za prečítanie môjho príbehu a prajem krásny slnečný deň všetkým

S láskou

Ja Kristiánko a moja mamina“

Apríl 2019... Kristiánko nám opäť prostredníctvom mamičky napísal milý list: „Som už veľký chlapec a mám už 5 mesiačikov. Bol som chorý, kašľal som a mal som aj soplíky. Zistili mi aj atopický ekzém, ale mamička mi kúpila liečiky a uzdravila ma. Už mi je lepšie, ekzém ma ešte trápi, ale snažíme sa z toho dostať. Som stále veľký papkáč. Rád papám všetko, aj zeleninku aj ovocie. Som troška mrzutý, lebo ma stále trápia zúbky a ešte nemám vonku ani jeden. Som stále malý smejo. Aj a mojej maminke a súrodencom robím len radosť. Ľúbim ich a oni ľúbia mňa. Pekne ďakujeme všetkým za prečítanie môjho príbehu a za pomoc, ktorú nám poskytujú darcovia. Veľká vďaka ešte raz, veľmi nám to pomáha.

Máj 2019... Je leto a malý Kristián sa veľmi teší, lebo miluje vodu a hračky v nej. Dáva si ich do pusy, Lebo ho stále trápia zúbky. Nemá vonku ešte ani jeden zúbok. Vďaka Bohu je zdravý pekne papá ovocne výživy a aj mliečko stale potrebuje. Po mliečku pekne zaspí. Mami4ka a surodenci sa malým stále hrajú a učia ho nové veci. Vďaka vám, ktorí rodine pomáhate, môžu mať všetko to, čo nevyhnutne potrebujú.

Jún 2019... Pomaly tu sú prázdniny a vylety ktoré deťom pripravila mama. Deti majú rady prirodu, zvieratká, radi sa kúpu. Kristiánovi už vyšiel prvý zúbok. Stále je veľký papkáč a pekne rastie. Veľmi rád sa smeje, ale nie dlho pretože ihneď dostane štikútku, ale mamička už vie ako na to. Pekne už sám sedí, aj keď niekedy ho to potiahne nabok. Ale mamička je pri ňom. Ďakujú všetkým, Ktorí im pomáhajú.

Júl 2019...

Popis situácie

Zložitý príbeh Zuzky a Mareka našiel riešenie vďaka dobrej spolupráci viacerých organizácií, ktoré sa venujú pomoci núdznym a robia to s otvoreným srdcom. A tak sme sa medzi nimi ocitli aj my z Projektu konkrétnej pomoci Fóra života Zachráňme životy. Preto tento príbeh nebudú rozprávať konkrétni príjemcovia vašej pomoci, ale tí ktorí ich k nám priviedli.

Oslovili nás Sylvia a Vojto, dobrovoľníci z organizácie Kresťania v meste, ktorí sa venujú ľuďom bez domova.

Rozpráva Vojto: „Pri pravidelnom výdaji polievky pod mostom La Franconi sme sa stretli s Marekom a Zuzkou. V tom čase už boli niekoľko rokov na ulici a posledné dva roky bývali v provizórnom stane. Zuzka bola asi v siedmom mesiaci tehotenstva a čakala dvojičky. So Sylviou sme sa rozhodli, že im skúsime im pomôcť na základe ich rozhodnutia, že sa chcú posunúť vyššie a vychovávať deti ako rodina. Začali sme krok po kroku uskutočňovať ich návrat do života.

Zuzka a Marek sa zosobášili a teraz žijú spolu ako manželia. Bol to beh na dlhú trať, pretože bolo treba vybaviť niekoľko žiadostí o bývanie, a to na magistráte i v mieste ich trvalého bydliska. Veľa práce sa vynaložilo i na ich sociálnych a pracovných návykoch. Boli sme s nimi v dennodennom kontakte , osobne alebo telefonicky. Do pomoci tejto rodine sa zapojilo mnoho ľudí zbierkami šatstva, plienok, postielok, kočíka a iných potrebných vecí pre bábätká a zbierkou potravín a oblečenia pre oboch Zuzku a Mareka. Zázrakom sa podarilo vybaviť ubytovanie a zaradiť ich do projektu konkrétnej pomoci FŽ Zachráňme životy. Od 1.11.2018 bývajú v Centre pre obnovu rodiny Úsmev ako dar, kde  s nimi pracuje soc. pracovník v spolupráci s KVM a dostávajú tam  pomoc vo všetkých záležitostiach denného života. Naďalej sú s nami v každodennom kontakte pri riešení praktických vecí a pomoci s oblečením a potravinami .Sme vďační za to, že sa tam môžu opierať o sociálnych pracovníkov a hľadať riešenia do budúcnosti.Majú podanú žiadosť na sociálny byt. v mieste trvalého bydliska, ktorá tam naďalej je a po ustálení ich životnej situácie a po získaní finančných prostriedkov sa táto žiadosť bude dať obnoviť a oni majú nádej na pridelelnie sociálneho bytu.  Marekovi sa podarilo získať prácu v  pekárni.  S ich adaptáciou z prostredia a návykov bezdomovectva do bežného života im pomáhali a stále pomáhajú organizácie Kresťania v meste, Fórum života v projekte Zachráňme životy, Stolček prestri sa od bratov Kapucínov a ostatná štátna správa ako miestne a občianske organizácie. Vďaka pomoci  týchto organizácií dostali Zuzka a Marek šancu začať nový život ako rodina.“

November 2018... 25.10.2018  Zuzka porodila dve krásne deti. Dievčatko Evička je zdravotne v poriadku a sa veľmi dobre adaptovalo na nové prostredie. Mamička sa o ňu príkladne stará, chlapček Lacko má vážne zdravotné problémy a je stále hospitalizovaný v nemocnici, kde ho otec aj matka  navštevujú a sú v komunikácii s lekármi.

December 2018... Lacko sa už vrátil z nemocnice, a tak sú už celá rodina spolu. Mamina sa vzorne stará o deti, ocino, keď môže jej v tom pomáha. Začal pracovať, aby sa postupne sám dokázala postarať o rodinu. V centre sú zatiaľ s nimi spokojní, nie sú s nimi nijaké problémy.

Január, február 2019... Evka a Lacko rastú ako z vody. Mamička Zuzka sa o ne vzorne stará a pomáhajú im aj pracovníci centra. Marek je zamestnaný, usiluje sa priniesť peniaze, aby sa dokázali postarať o deti, keď im skončí podpora od darcov.

Marec, apríl 2019...  Zuzka sa venuje deťom všetkok svoj čas. S Laskom chodí ne cvičenie, aby sa mu spevnili svalíky na krku. Evička je životaschopná a je veľmi šikovná. Zuzka deti stále dojčí, hoci už jedia aj zeleninku a ľahké mäsko. Stará sa o domácnosť a Marek sa vo svojom voľnom čase tiež venuje deťom. Do práce však vstáva veľmi skoro, a preto sa niekedy musí aj lepšie vyspať.

Máj 2019... V máji mala rodinka veľmi peknú slávnosť. Rodičia požiadali o sviatosť krstu pre Evičku a Lacka. Páter Marek ich pokrstil v historickej Marianka. Bolo to veľmi pôsobivé. Na krste sa zúčastnili aj ich najbližší príbuzní z výhodu a samozrejme sme nechýbali ani my.

Jún 2019... Zuzana a Marek s deťmi sú v centre pre obnovu rodiny šiesty mesiac. Matka a otec sa dôkladne starajú o Evičku a Lacka a dávajú im rodičovskú  lásku.  Evička je úplne zdravá, no Lacko má zdravotné komplikácie, ktoré pretrvávajú už od narodenia. Matka každý druhý deň navštevuje rehabilitačné centrum, kde pravidelne s Lackom cvičí za prítomnosti lekárov. Verime, že Lacko sa vyzdravie a cela rodina bude v poriadku.

Júl 2019... Zuzana bola s deťmi na 4-dňovom prázdninovom pobyte. V centre pre obnovu rodiny  sú už siedmy mesiac. Starajú sa o Evičku a Lacka a dávajú im rodičovskú  lásku.  Evička je krásne dievčatko, ale Lacko má zdravotné problémy. Mamina s ním však vzorne cvičí aj za prítomnosti lekárov. Verime, že Lacko sa z toho dostane. 

Popis situácie

Moji rodičia podľahli alkoholu. Matka bola silná alkoholička a otec tiež pil. Mám na nich zlé spomienky, lebo sa o nás, deti, veľmi zle starali. Pochádzam z troch detí. Väčšinou sa o nás starala stará mama. S rodičmi nemám nijaký kontakt. Musím sa priznať, že zo zlého príkladu vašich rodičov som sa vôbec nepoučila.Opakujem tie isté chyby. Postupne sa mi narodili dve deti – syn má 10 rokov a dcéra 5 rokov. Obidve deti sú však v náhradnej rodinnej starostlivosti – sú zverené starým rodičom, lebo ja som takisto mala problém s alkoholom  a musela som sa ísť liečiť zo závislosti. Teraz som v 8. mesiaci tehotenstva. Dieťatko sa má narodiť začiatkom októbra. Budem vám veľmi vďačná, ak mi pomôžete prekonať toto moje ťažké obdobie, Začala som nový život, ale bez pomoci ľudí, ktorí budú pri mne stáť a pomáhať mi, to nemám šancu zvládnuť. Teraz sa chcem v pokoji pripraviť na príchod môjho tretieho dieťatka na svet a dať jemu aj sebe šancu. Snívam, že sa mi podaí zmeniť sa a postupne opäť dostať k sebe aj moje dve ďalšie deti. Mám pred sebou dlhú cestu, ale rada by som to s vašou pomocou zvládla. Vopred veľká vďaka.

September 2018... Marcela začala mať v ôsmom mesiaci zdravotné problémy, hrozil jej predčasný pôrod. Minulý týždeň bola znovu hospitalizovaná, lebo začala krvácať. Lekári rozhodli, že musí ísť na sekciu. Termín pôrodu má na 15.10.2018, ale sekciu jej budú robiť skôr. Teraz si vybavuje predoperačné vyšetrenia. Bola pozrieť deti a aj oni boli pri nej v azylovom centre. Rada by do budúcna žila aj s nimi, trápi ju to, že sú preč od nej – u starých rodičov. Pre bábätko má už pripravené všetko. Aj deti sa už tešia na nového súrodenca.

Veľmi ďakuje, že sú stále ľudia, ktorí nezištne pomáhajú núdznym.

Október 2018... Marcele sa v tomto mesiaci narodil synček Jurko. Prišiel na svet 17.10.2018. Vážil 3200 g. a meral 48 cm. Marcela je šťastná, že už má po pôrode a teší sa z Jurka. Má pre neho svoje mliečko. Dobre papá, a tak priberá na hmotnosti. Zvedavé sú na neho aj jej staršie deti, a tak prišli pozrieť svojho bračeka do azylového centra. Tešia sa z neho. Marcela si teraz vybavuje kartičku poistenca a rodný list pre Jurka. Teší sa, že stále sú dobrí ľudia, ktorí nezištne pomáhajú neznámym ľuďom, ku ktorým patrí ona a jej synček Jurko. 

November 2018... Marcela svojho synčeka Jurka dojčí a on dobre priberá na hmotnosti. Je to taký malý hladoško. Vyžaduje si častejšie papať. Marcela poslúchla rady pracovníkov AC a nezačala s prikrmovaním umelou výživou. Mliečko sa Marcele rozbehlo a má ho teraz pre Jurkadosť. Za Jurkom a mamou prichádzajú občas na víkendy aj starší súrodenci, ktorí majú Jurka veľmi rady. Marcela si ešte niektoré veci ohľadom starších detí vybavuje súdnou cestou.

Ďakuje za každého darcu, ktorý pomáha jej rodine.

December 2018... Jurko bol v tomto mesiaci na očkovaní, zvládol to  dobre. Trošku mal zvýšenú teplotu. Mama mu dala obklad na nožičku a čapík od teploty. Na ďalší deň bolo už lepšie. Marcelka má starosť s prípravou na Vianoce, lebo k nej prídu do AC aj jej dve staršie deti. Musí preto pripraviť darčeky aj pre ne. Štedrí darcovia sa našli aj pre nich a pripravili im všetkým darčeky. Mama Marcela svojim deťom tiež pripravila darčeky. Pod vianočným stromčekom boli všetci milo prekvapení, keď si rozbalili svoje darčeky. Marcela ďakuje všetkým darcom, ktorí jej nezištne pomáhajú prekonať jej ťažké obdobie.

Január 2019... Jurko dobre  papá – aj mamine mliečko, aj umelé mliečko. Bol chorý, ale už sa z toho dostal. Jeho mama si občas cez víkendy berie k sebe do AC aj Jurkovho brata, ktorého má momentálne  v starostlivosti stará matka. Ona sa však už o neho nedokáže starať zo zdravotných dôvodov a chce, aby syna súd vrátil jeho matke. Marcela by sa tomu veľmi potešila, keby to tak bolo. Na budúci mesiac bude pravdepodobne súd, kde by sa o tom malo rozhodnúť. Ďakuje všetkým darcom v tomto projekte, ktorí nezištne pomáhajú ženám v podobnej životnej situácii.

Február 2019... Jurko znovu ochorel a ocitol sa s mamou v nemocnici. Dostal zápal obličiek. Berie antibiotiká a probiotiká. Týždeň bol v nemocnici. V AC sa doliečuje z choroby. Chutí mu papať tak, aby rýchlo dobehol úbytok na hmotnosti. Marcela preto nemala na víkend pri sebe staršie deti. Vybavuje si ešte stále súdne záležitosti okolo detí.

Ďakuje všetkým štedrým darcom z projektu ZŽ.

Marec 2019... Marcela sa začala stretávať s Jurkovým otcom, ktorý sa vrátil z výkonu trestu. Jurko bol na kardiologickom vyšetrení – je to v poriadku. Marcela častejšie navštevuje staršie deti u starých rodičov, ktorí ich majú zverené do starostlivosti. Jurko dobre prospieva. Keď je hladný, hlasne to dá všetkým vedieť. Má rád prechádzky a aj rád vonku spí. Jakubko potrebuje veľa lásky od svojej mamy. Marcela vyslovuje vďaku všetkým ochotným darcom, ktorí jej a Jurkovi pomáhajú v jej životnej situácii.

Apríl 2019... Marcela sa ďalej stretáva s otcom svojho syna Jurka. Na sviatky si k sebe do AC zobrala obidve staršie deti. Mala čo robiť, aby ich všetkých troch zvládala. Ešteže Jakubko je pokojný chlapček. Marcela pripravovala obedové menu na sviatočný stôl pre všetky klientky a deti, ktoré zostali v AC počas sviatkov. Staršie deti zaviedla ku starkým po sviatkoch, lebo išli do školy. Jakubko zatiaľ zdravotne dobre prospieva a pekne priberá na hmotnosti. Marcela s Jakubkom ďakujú všetkým darcom, ktorí im finančne prispievajú na pobyt v AC.

Máj 2019... Návštevy Marcely za svojimi staršími deťmi sú častejšie. Musí veľmi šetriť peniaze, pretože platí aj výživné na staršie deti a aj postupne musí splácať dlhy, ktoré narobila ešte pred príchodom do azylového centra. Je z toho dosť nervózna, lebo to všetko ju teraz dobieha, čo predtým nesplácala. Jakubko je však zlatý chlapček, ktorý nie je až tak náročný na svoju starostlivosť. Prehrá sa aj sám v kočíku, len musí byť napapaný. S Jakubkovým otcom sa Marcela stále stretáva. Zo srdca ďakuje všetkým ľuďom za finančnú pomoc cez tento projekt.

Jún 2019... Marcele sa mení jej životná situácia. V tomto mesiaci priznala, že je tehotná. Bola u gynekológa, ktorý jej vystavil tehotenskú knižku. Musí chodiť častejšie do poradne, lebo sa jej vyskytli zdravotné problémy, ktoré môžu ohroziť dieťatko. Má kľudový režim. Neodrádza ju to od cestovania sa svojimi staršími deťmi, ktoré sú u babky. Je to pre ňu náročné obdobie. Jurko jej však robí veľkú radosť. Jurko musí absolvovať ešte v tomto mesiaci nefrologické a očné vyšetrenia. Ďakujú za nezištnú pomoc od darcov.

Júl 2019... Marcela je tehotná 2 mesiace. Vyzerá to, že dieťatko si nechá. Prestalo jej už aj krvácanie, takže je pokojnejšia. S otcom malého Jurka sa stretáva. Na víkendy si k sebe do KC berie aj staršie deti. Jurko bol na nefrologickom vyšetrení – je v poriadku. Mama s ním bola aj v poradni – prosperuje dobre, má váhový prírastok. Čas voľna s ním mama trávi vonku. Teší sa, keď je na dvore medzi deťmi a pohľadom by s nimi behal aj on. No ešte to však nejde, lebo by to bolo skoro. Marcela zo srdca ďakuje všetkým ochotným darcom, ktorý pomáhajú jej a malému Jurkovi

Popis situácie

Ako malá som rovnako ako všetci moji súrodenci vyrastala v detskom domove.  Otec mi zomrel, keď som mala tri roky,  mamka to nezvládla a podľahla alkoholu. Po odchode z detského domova som však na svoju mamku nezanevrela a dochovala som ju až do jej smrti. S alkoholom však nikdy neprestala. Bývali sme v obecnom dome, bez vody a elektrickej energie. Spoznala som muža, do ktorého som sa zamilovala. Žiaľ, aj on často pil a neskôr ma aj začal biť. Postupne sa nám narodili dvaja synovia. Ani to môjho muža neprinútilo, aby s alkoholom prestal. Časom mu nestačilo, že bil len mňa, ale začal biť aj naše deti. To som už nevydržala a podala som na neho trestné oznámenie. Dnes je vo výkone trestu odňatia slobody. Našim synom nepíše a výživné takisto neplatí. Po smrti mojej mamky som šla bývať do krízového centra. Keď som sa ako tak spamätala, zvykla si s deťmi na nový spôsob života, pocítila som, že opäť môžem byť šťastná a spoznala som iného muža. S mojimi synmi vychádzal veľmi dobre, rozumeli sme si a čo bolo pre mňa najdôležitejšie, nepil. Nejaký čas sme sa stretávali a už som si predstavovala našu spoločnú budúcnosť. Otehotnela som. Oznámila som to môjmu priateľovi a ten ma poslal na potrat. Povedal, že ak si to dieťa nechám, tak ma opustí. Rozhodla som sa, že dieťa si nechám a on splnil to, čo sľúbil. Opustil ma. Teraz prosím o pomoc vás, ľudí, ktorých ani nepoznám, ľudí s otvoreným srdcom. Pomôžte mi preklenúť túto moju zložitú situáciu. Pokúsim sa nesklamať.

September 2018... Uprostred septembra sa Janke  narodil synček Lukáš. Keďže obaja boli zdraví, strávili v nemocnici len pár dní. Prostredný syn mamičke veľmi pomáhal so všetkými povinnosťami okolo najmladšieho syna, a preto sa Janka zotavila veľmi rýchlo. Otec o dieťaťa neprejavil záujem a ani ho nevidel. Janka mu síce poslala aspoň fotku, no odpovedal so slovami, aby ho neprovokovala. Najstarší Jankin syn síce najmladšieho brata rešpektuje, ale ešte si na neho celkom nezvykol. Janka aj Vilko sú zdraví a navzájom sa spoznávajú. 

Október 2018... Malý Lukáš primerane zväčšuje svoju pôrodnú hmotnosť 2 250g. Mamka ho výlučne dojčí , a dodáva mu tak všetku potrebnú výživu. Niektoré dni a noci sú pre nich náročné, ale zvykajú si. Celá rodinka sleduje nového člena a každý svojím spôsobom sa usiluje pomocť. Vonku  bábätko lepšie zaspí, takže všetci chodia častejšie na prechádzky, čo predtým nemali vo zvyku.

November 2018... Chlapček je zdravý, stále viac otvára očká a sleduje zaujímavé podnety, zvuky vo svojom okolí. Má už 5 kg, výsledky z pediatrickej poradne boli dobré. Tento mesiac sa Janka skontaktovala aj s Lukášovým otcom. Dohodli sa na stretnutí. Cez víkend boli všetci traja chlapci  s mamkou pozrieť Lukášovho otca. Dúfajú aj v ďalšie stretnutie, no ako to naozaj bude, sa ukáže až časom.

December 2018... Malý Lukáško krásne rastie a priberá, už má 4 mesiace a 6,5 kg. Ešte stále ho Janka kojí. Spinká dobre. Cez sviatky boli u Lukáškovho otca na návšteve aj u jeho rodiny. Bolo im tam veľmi dobre, starali sa o nich, hlavne o malého Lukáška. Dostal krásny kabátik od otca a babky. V decembri nebol chorý, drží sa, bacily ich zatiaľ obchádzajú. Tešia sa, čo im prinesie nový rok.

Január 2019... Lukáško prosperuje dobre. Vďaka vašej podpore, má naplnené všetky základné potreby. Mamka ho stále výlučne kojí. Je to usmievavé bábätko. Skôr sa v rodine objavujú výchovné problémy so staršími súrodencami. Do starostlivosti sa viac zapája Lukášov biologický otec. Častejšie sa navštevujú.

Február 2019... Malému sa darí dobre, už má päť mesiacov a rastie ako z vody. Lukáškovi už mamička začína dávať aj mixované ovocia a zeleninu. Dobre reaguje na okolie a rád sa usmieva. Dá o sebe vedieť, len keď je hladný.

Marec 2019... Lukáš má už 6 mesiacov, mamka mu už začala dávať na ochutnávku rôzne príkrmy. Najmä zeleninové. Jeho celkový, zdravotný stav je dobrý, mamka s ním chodí pravidelne na prechádzky. Objavuje nové hračky, ktoré skúša ohmatávať a skúmať aj ústami. Tento mesiac bol aj prechladený, ale neužíval antibiotiká. Mamka sa snaží nastaviť deťom pravidelný režim, aby sa zlepšilo ich  celkové fungovanie.

Apríl 2019... Lukáš má už 7 mesiacov, stále viac vníma svoje okolie, rozpoznáva blízkych ľudí, susedov. Pri stretnutí s nimi vie prejaviť radosť. No najdôležitejšou osobu je pre neho samozrejme mama. Lukáš je pravidelne kojený, no dostáva už aj ďalšie príkrmy. Pri hre s „hryzadlom“ a inými hračkami nadmerne slintá , takže, je možné očakávať čoskoro aj prerezanie prvých zúbkov. Jeho zdravotný stav je celkovo výborný.  Na sviatky sa chystajú pozrieť ocka.

Máj 2019... Lukáš má už prerezané 2 zúbky, je to veľmi vnímavé dieťa. Mamka ho stále aj dojčí. Priberá podľa stanovenej normy. Tento mesiac mal aj laringitídu a musel užívať predpísané lieky. Bol viac podráždený a plačlivý. Zhoršovalo sa to najma na večer. Okrem iného stále viac obľubuje aj hru so svojim bratom Adriánom, keď príde zo školy. Postupne sa buduje ich súrodenecký vzťah.

Jún 2019... Lukáša postupne zaujímajú stále viac nové hračky, ktoré dostal. Objavuje nové predmety v domácnosti, ku ktorým sa chce dostať, ale zatiaľ sa len naťahuje .Nevie sa plaziť . Rád sa prejavuje momentálne tak , že vydáva rôzne zvuky, lebo si všimol , že to okolie zaujme. Často sa usmieva, a tento mesiac hodne pribral. Teplé dni rodinke poskytujú viac možností byť vonku.

Júl 2019... Lukáš má 14.7 už 10 mesiacov. Počas prázdnin trávi viac času vonku s mamkou,  rád objavuje okolie. Cez letné prázdniny navštevuje viac aj svojho otca, ktorý býva mimo mesta. Pohybová stránka sa postupne rozvíja. Začína sa plaziť a prejavuje pritom svoju radosť. Jeho zdravotný stav je dobrý a priberá podľa tabuliek. Vyšiel mu aj ďalší zúbok. Ďakujeme ešte raz za vašu podporu.

August 2019... Lukáško má už štyri zuby, často lezie a zlepšuje sa celkovo jeho pohybovosť. Začína hovoriť slabiky, ktoré spája. Veľmi rád chodí na dlhé prechádzky. Mamka ho stále dojčí, ale chcela by ho v budúcnosti už odstaviť, lebo dosť schudla. Medzi jeho obľúbená jedlá patria najmä zemiaky s mäsom a cestoviny. Počas prázdnin trávi viac času vonku s mamkou a často navštevuje otca.

Popis situácie

Náš vzťah bol zo začiatku ako každý, plánovali sme rodinu a tešil sme sa, kedy otehotniem. No keď sa tak stalo, všetko sa zmenilo. Nikdy nebol doma, vraj kvôli práci, ale peniaze nikdy nepriniesol a všetko som financovala ja. Keď som sa začala viac zaujímať, kam chodí, kde trávi všetok čas, keď nemá výplatu a míňa len tú moju, začali sa prvé hádky a rozbíjanie vecí. Jeho agresivita sa postupne stupňovala. Ustavične mi opakoval, že som mu na priťaž a všetko by bolo ľahšie, keby som sa zabila... A to som už mala tesne pred pôrodom nášho prvého dieťaťa. Po pôrode sa urážky iba stupňovali a pridalo sa aj ponižovanie, aká som neschopná a nezodpovedná matka, keď malý plakal. Čas, ktorý trávil spolu so mnou a malým synčekom, bol minimálny, domov sa prišiel najesť, vyspať alebo po peniaze.  Nedovoľoval mi stretávať sa s rodinou, susedmi. známymi a kamarátkami. O malého ani o mňa sa nezaujímal. Nesmela som sa dotýkať ani upratovať jeho veci. Jediné, čo ho zaujímalo, bolo jedlo, cigarety a spánok..

V čase keď som nemohla platiť nájom sama a žili sme len z rodičovského príspevku, prišli sme o podnájom, pretože peniaze, ktoré si privyrobil na brigáde, minul sám na seba a mne dal iba drobné na jedlo, pričom mi presne povedal, čo mam kúpiť.

Keď sa zamestnal, dočasne sme bývali na ubytovni spolu s ľuďmi  z práce, v ktorej pracoval. Nesmela som o ňom nikomu nič hovoriť ani sa zdôverovať  a tváriť sa, že fungujeme ako normálna rodina, ktorá len momentálne nemá podnájom. V čase, keď bol v práci, som mala byť iba na izbe a venovať sa malému, aby vôbec nezaplakal. Keď bol doma, musela som byť potichu, aby sme ho nerušili. Keď malý plakal, vyhadzoval  nás von z izby, alebo nás vymkol, kým sa nevyspí.

Nikam som nesmela chodiť bez jeho vedomia a ani k lekárke som nechodila pravidelne v termíne. Posledné peniaze minul radšej  na cigarety a ja som si musela požičať alebo niečo založiťl, aby bolo na stravu.

Spolužitie s partnerom prerástlo mieru únosnosti - od urážok, aká som neschopná, vyhadzovanie a rozbíjanie mojich veci, monokla pod okom, modrinách na rukách až po spanie „za trest“ na podlahe vedľa postele. V tom čase som zistila, že som opäť tehotná. O pomoc som požiadala sesternicu aj mamu. Pomohli mi vybaviť miesto v krízovom centre. Chcem sa v pokoji pripravovať na príchod toho malého človiečika, ktorý za nič nemôže.

Júl 2017... Milena je podľa ošetrujúceho lekára v 33. týždni tehotenstva. Pri poslednej gynekologickej prehliadke jej  lekár oznámil, že to nebude dievčatko, ako sa doposiaľ predpokladalo, ale chlapček. Všetky vyšetrenia sú v poriadku a bábätku sa darí dobre, hoci je maličké ma zatiaľ iba 1830 g.  Mamina mu už aj vybrala meno, bude to Šimonko.

August 2018... Milene pri poslednej gynekologickej prehliadke diagnostikovali oligohydramnion. V nemocnici ju následne  vyšetrili a zhodnotili,  že vzhľadom na koniec tehotenstva množstvo vody je postačujúce a nemalo by ohroziť bábätko. Jeho hmotnosť je zatiaľ 2868 g.

September 2018... Radostná správa... Milene sa narodil krásny chlapček, volá sa Šimonko. Pri narodení mal 2890 g a 49 cm. Pekne doteraz papá, teraz má asi 3300 g. Pôrod bez komplikácií a obaja sú už „doma“ v krízovom centre.

Október 2018... Malý Šimonko má teraz asi 5100 g a 56 cm. Milene sa darí dojčiť ho, malý pekne papá a chutí mu. Dobre spinká, keď sa napapá, asi o 20-21 h, tak sa začne prebúdzať po druhej ráno. Zatiaľ chodís maminou do poradne do Trnavy, v najbližších dňoch chce zmeniť detskú lekárku v Bratislave.

November 2018... Šimonko každým dňom rastie a priberá. V tomto období  už má 6 kg.  Stále sa mi ho darí dojčiť. Spinká pekne celú noc, budieva sa až nad ránom. Začína sa pomaly prevaľovať na bok. O týždeň má už 3 mesiace, tak ho čaká prvé očkovanie. Milena aj s dieťatkom sú vám vďační za pomoc.

December 2018... Šimonko má pomaly 7 kg a 63 cm. Má za sebou prvé očkovanie, ktoré síce zvládol, ale s menšími vedľajšími prejavmi – teplota, hnačka, soplík....Milena ho stále dojčí. Viac vníma okolie, už rozpoznáva svojho staršieho brata a rád ho sleduje pri akejkoľvek činnosti.

Január 2019... Šimonko má viac ako  7 kg. Mamičke sa darí stáleho dojčiť, malý papá veľmi pekne  a často. Dokonca už prespí celú noc. Vie sa už pretočiť z chrbátika na bruško a aj naspäť. Čím ďalej  tým viac džavoce. Vie udržať v rúčke hračku, keď mu ju mamička vloží do rúk. Tento mesiac bol zdravý, budúci týždeň ide na druhé očkovanie. Oproti staršiemu bratovi je pokojnejší. Milena veľmi pekne ďakuje za vašu podporu.

Február 2019... Šimonko má asi 7380g a 63 cm. Je už po druhom očkovaní. Reakcia po očkovaní nebola žiadna, takže to veľmi dobre znášal. Už papá aj príkrmy, najlepšie keď sú s prídavkom mäsa. Samotná mrkva mu veľmi nechutí. Mimoriadne si obľúbil  ovocné taštičky, hlavne marhuľovú a hruškovú. Začína sedieť, vníma pozorne okolie a začína si viac mrmlať.  Pozoruje staršieho brata a hrajú sa spolu.

Marec 2019... Najbližšiu nedeľu bude mať Šimonko 7 mesiacov, má asi 8 kg. Sedí už sám, sám si zoberie hračku do rúčky a pomaly začína loziť, ale len dozadu. Zuby ďalšie ešte nejdú. Veľmi vníma iné deti v centre, rád ich pozoruje. Svojmu bratovi sa snaží zobrať fľašku s mliekom, začína papať aj rožky.

Apríl 2019... Šimonko rastie ako z vody, veľmi mu chutí jesť, najviac cestoviny. Je z neho zvedavý a komunikatívny chlapček. Stále sa mi ho darí kojiť materským mliekom. Veľmi si obľúbil zvukové hračky, o ktoré sa handrkuje so svojím bratom. Ten mu ich vždy však neskôr nechá. Na budúci týždeň  ide s mamičkou do poradne k detskej lekárke.

Máj 2019... Malý Šimonko začína aktívne loziť,  o veľa vecí sa opiera, až sa mi zdá, že by najradšej začal chodiť po svojich. Je naďalej kojený. Šimonko má už jeden zub. Obľúbil si hrýzť rožteky, tie mu chutia najviac. Inak zje všetko, v jedle nie je vyberavý.  Má rád aj ovocie. V tomto období má cez 8 kg.  Po zdravotnej stránke je v poriadku, v júni má naplánové očkovanie.

Jún 2019... Šimonko má už prvé dva zúbky. Pekne všetko papá, rád sleduje svojho staršieho brata a veľa sa od neho učí. Už sa postaví  na nôžky a prejde trošku sám popri posteli. Majú na kočíku pripevnené také „stúpadlo“  kde sa postaví starší syn, a tak chodia na prechádzky.  Obaja chlapci sú takto  náramne spokojní. V najbližšej dobe ich čaká poradňa. Inak sú v poriadku a zdraví. Veľmi pekne ďakujú za pomoc a podporu.

Júl 2019... Šimonko pekne rastie už má do 10 kg a meria 76 cm. O týždeň má už 11 mesiacov. Vie pekne chodiť,  ale stále za pomoci, ak ho niekto pridržiava aspoň za jednu ručičku. Vie sám zliezť dolu z postele a ani lozenie po schodoch nie je prekážkou, hoci sa vie vyštverať iba hore. Rád sa hrá spolu s bratom. Najradšej mu však iba všetko zhadzuje a rozoberá. Vie sa aj zlostiť,  ak mu niečo nedovolí alebo mu hračku zoberie. Šimonkovou najobľúbenejšou hračkou je bratove kladivko,  ktoré obhrýza alebo nim ráno budí brata, aby ho zobudil. O mesiac ho čaká posledné tretie očkovanie. Zatiaľ je zdravý,  trápia ho len tlačiace sa zúbky. 

August 2019... Šimonko bude o týždeň sláviť svoj prvý rok. Sám dokáže už chodiť po schodoch, dole schodmi mi to trvá dlhšie, lebo si dáva pozor. Vie už sám pekne stáť a spraví sám jeden krok. Začína viacej hovoriť, džavoce, veľa komunikuje so svojím bratom a veľa sa od neho učí. Papá už aj sám, rád má jogurty ( najviac čučoriedkový ). Je síce jogurt aj všade naokolo, ale sa snaží dávať lyžičku pekne do pusy. Má už 5 a pol zúbka, všetko sa snaží hrýzť. Na to si veľmi obľúbil kukuričné chrumky. Koncom mesiaca ho čaká posledné očkovanie.

Popis situácie

Volám sa Lucia mám 20 rokov. Moje detstvo nebolo najkrajšie. Moji rodičia sa rozviedli keď som mala  5 rokov a sestra 3 roky. Ostali sme žiť s otcom, lebo mama nás opustila išla bývať k novému partnerovi. Po celý čas sa o nás nestarala. Otec odchod mamy niesol ťažko až tak, že začal holdovať alkoholu. Postupom času som prevzala rolu mamy ja. Starala som sa o svoju mladšiu sestru, varila som, prala, otca sme nezaujímali. Nesledoval ani to, ako sa učíme. Keď som ukončila základnú školu nastúpila som na strednú, ktorá ma nebavila. Učila som sa za čašníčku. Školu som flákala, keďže sme nemali peniaze, zamestnala som sa ako 16-ročná a zo školy som odišla. Nikto sa o mňa nezaujímal, žila som si svoj život. Našla som si podnájom a užívala život. Všetky zarobené peniaze som míňala na to, čo som chcela. Mala som svoju voľnosť, slobodu. Mala som svoju partiu, s ktorou sme žúrovali každý víkend. Striedala som partnerov. Vždy som si povedala, že nikdy nebudem mať dieťa, lebo nechcem, aby dopadlo ako ja, že ho nebude mať nikto rád. Až raz, ani neviem ako, sa to stalo. Bola som veľmi opitá. Nechcelo sa mi žiť. Zobudila som sa u môjho známeho v byte. Veľmi ma bolela hlava. Nevedela som, čo sme všetko robili, ale boli sme v posteli a okolo nás veľký neporiadok. Obliekla som sa a potichu som odišla. Nezostalo to však bez následkov. To som však zistila až v 3. mesiaci, keď už bolo  na "všetko" neskoro. Keď som to povedala známemu, odbil ma so slovami, že je to môj problém, on vraj dieťa nechce. Zrútil sa mi celý svet. Odrazu som sa dostala do situácie, do ktorej som sa nechcela nikdy dostať. Rástol vo mne nový život. Zľakla som sa a nevedela som, čo ďalej a neviem to ani teraz. Bojím sa, čo bude ďalej, nie len so mnou, ale aj s dieťaťom. Neviem, či sa budem vedieť o to malé postarať. Či mu budem vedieť dať lásku, ktorú som ja nikdy nepoznala. Som v nemocnici a budem tu až do pôrodu. Mám zdravotné problémy, zlyháva mi oblička a hlavne nemám kam ísť. Keď v práci zistili, že som tehotná, dostala som výpoveď, veď čašníčka s bruchom nie je pre hostí atraktívna. V nemocnici mi sestrička dala letáčik s informáciou na OZ Dom nádeje, kde by mi vedeli pomôcť, a tak som sa s nimi skontaktovala. Dievčatá ma ihneď navštívili a ponúkli mi pomoc, nie len s výchovou dieťatka, ale aj s ubytovaním a sprevádzaním, pokiaľ sa s dieťatkom zblížim.

Marec 2018... "Ahojte volám sa Paťko, narodil som sa 30.03.2018, som veľmi maličký, vážim 1250 g a meriam 38 cm. Trošku rýchlejšie som sa ponáhľal na tento svet. Mamička sa o mňa bojí, či to zvládnem.  Som bojovník,  budem sa usilovať, lebo viem, že moja maminka ma ľúbi."

Apríl 2018... "Tento mesiac som pribral 300 g. Moja maminka je pri mne  každý deň. Sedí pri mne a rozpráva sa so mnou. Mám ju veľmi rád, a preto bojujem. Priberám po troške, ale som veľký jedák. Aj keď som maličký, tak mi chutí papať. Ďakujem za pomoc pre nás."

Máj 2018... Ďalší mesiac Paťko bojuje. Mamička sa o ňho stará, aj keď mliečko dostáva cez sondu, ale veľmi mu chutí. Pribral a už má 2050 gramov. Na budúci mesiac mu budú vyberať sondu a skúsi papať mliečko z fľašky. V nemocnici bude ešte dlhšie, ale s mamičkou dúfajú, že to spolu zvládnu. Ďakujú , že im pomáhate, lebo sami by  to nezvládli.

Jún 2018... Tento mesiac Paťkovi vybrali sondu. Chutí mu papať. Už to dokáže z fľašky. Mamička sa teší, lebo priberá, už má 2725 g. Na budúci mesiac by už mohol ísť domov, ale najprv pôjdu ešte do Banskej Bystrice do nemocnice. Pani doktorke sa nezdajú malého očká. Bude potrebná operácia, lebo takým deťom ako je Paťko, sa to stáva. Mali ho operovať už tento mesiac, ale mal  trochu problémy s črievkami. Ale teraz je mu už dobre. Spolu s mamičkou ďakujú za vašu pomoc.

Júl 2018... Tento mesiac malý Paťko absolvoval operáciu očiek. Pani doktorka povedala, že u skoro narodených detí sa to stáva. Operácia dopadla dobre. Vraj keď bude veľký chlap ani to nezbadá... Mamička bola celý čas so mnou. Po operácii sa  malý rýchlo zotavil. Previezli ich z Banskej Bystrice naspať do MFN. Ak všetko dobre dopadne, konečne pôjdu domov. Zo srdca ďakujú za vašu pomoc.

August 2018... Tak konečne ide Paťko s mamičkou domov. Váži už 3650 g a chutí mu papať. Mamička sa veľmi teší, že už ho bude mať doma. Už mu všetko pripravila, postieľku, kočík, hračky. Pani doktorka mamičke povedala, že ešte párkrát prídu na kontrolu a ak bude všetko v poriadku, tak už budú chodiť len raz za rok. Malý je veľký šibal, pomaly sa už prevaľuje a veľmi rád sa dvíha. Tento mesiac mal krstiny. Ďakujeme za vašu pomoc, bez ktorej by to len ťažko zvládli.

September 2018... Túto správu vám predstavíme slovami  malého Paťka: „Už som celý mesiac doma... Pekne som pribral, už vážim 4650 g. Maminka so mnou cvičí každý deň. Pani doktorka povedala, že keď budem veľa papať, tak  rýchlo priberiem a vyrastiem. Na kontrolu ideme na budúci mesiac. Maminka  so mnou chodí na dlhé prechádzky, aby som si užil ešte slnečné lúče. Slniečko mi dodáva energiu. Zatiaľ sa držím. Ďakujeme za vašu pomoc moja mamina ale ani ja by som to bez vašej pomoci nezvládli.“

Október 2018... Tento mesiac bola Lucia s malým Paťkom na kontrole u pani doktorky v nemocnici. Trochu plakal, keď mu sestrička brala krvičku, lebo ho to zabolelo. Výsledky budú o 3 týždne. Sestrička ho odvážila, má už 5480 g. Maminka ho dobre kŕmi. Už mu uvarí aj polievočku a zemiačik. Všetko spapá. Pani doktorka maminku pochválila, že už pribral takmer 2 kg a keď bude cvičiť, tak dobehne svojich rovesníkov . Už aj sám sedí. Lucia ho nemôže nechať bez dozoru. Tento mesiac Paťka aj očkovali, maminka sa bála, že dostane horúčky, ale zvládol  to . Zo srdca ďakujú za vašu pomoc.

November 2018... Tento mesiac, keď sa po dlhom čase mamička aj malý cítia dobre,  sa Lucia rozhodla riešiť situáciu zverenia Paťka do jej starostlivosti a vyriešiť aj výživné. Otec Paťka sa o nich vôbec nezaujíma, nekontaktuje sa s nimi a ani na Paťka finančne neprispieva. Spísali sme návrh na súd a už ho Lucia aj podala. Veríme, že súd bude čoskoro, lebo bez finančnej pomoci od darcov by to Lucia s malým nezvládli. Zo srdca ďakujú všetkým dobrým ľuďam, ktorí im akýmkoľvek spôsobom pomáhajú.

December 2018... Tento mesiac boli Lucia s malým opäť v poradni. Výsledky z krvi boli v poriadku. Aj naďalej musí s Paťkom cvičiť, aby dobehol svojich rovesníkov. Za dva mesiace pribral 3 kg, je dobrý jedák, čo sa odzrkadlilo na  hmotnosti. Aj pani doktorka ich pochválila. Všetky rodiny v centre mali spoločné posedenie spojené s Mikulášom. Paťko bol veľmi prekvapený, keď dostal darček od Mikuláša.  Už sa veľmi tešia na Vianoce,  budú to ich prvé spoločné. S pomocou pani riaditeľky sa im podarilo vymaľovať izbu, aby mali na Vianoce krásne, všetko čisté, voňavé. Paťko už dostal vopred chodák, aby mamina mohla piecť, lebo je veľký šibal. Stále by sa len nosil na rukách. Lucia s malým ďakujú za pomoc a s Paťkom prajú krásne a pokojné  vianočné sviatky.

Január 2019... Na začiatku roka  bol Paťko opäť na preventívnej  kontrole v nemocnici pre skôr narodené deti.  Pani doktorka Luciu pochválila, že je z Paťka už veľký chlap. Váži 9 050g. Chutí mu papať, maminka mu varí rôzne dobroty. Po rehabilitačnom cvičení, ktoré malý absolvoval, sa mu rozhýbali nožičky a maminka má problém ho už aj chytiť. Pomáha jej aj upratovať, vyberá jej všetky zásuvky. Pani doktorka kázala maminke , aby malému kúpila vitamíny, lebo veľa ľudí je chorých na chrípku. Lucia aj Paťko vám ďakujú za pomoc, bez ktorej by Paťko nebol taký chlap ako je.

Február 2019... Tento mesiac mal Paťko poslednú kontrolu v Banskej Bystrici, kde mu operovali očká. Mamička mu každý deň dáva do očiek kvapky, ktoré ich posilňujú. Kontrola dopadla dobre. Očká sú v poriadku a Paťko je rád, že vidí svoju mamičku, keď sa naňho usmieva. Keby ste im nepomáhali, určite by sa nemali tak dobre ako sa majú. Mamička by malému nemohla dopriať všetky lieky a rehabilitácie, ktoré musí mať, aby sa mu neskracovali šľachy na nožičkách. Po náročnom období hospitalizácií a operácií sa usmieva  a robí mamičke radosť. Je šťastný, že žije,  že mu mamička dala šancu, aj keď to zo začiatku vyzeralo veľmi zle. Jeho 1250 g bolo málo na prežitie, ale láska jeho mamičky ho držala pri živote. Sila modlitby jej dodávala silu bojovať zamalého. Ďakujú vám za život.

Marec 2019... Mamička s Paťkom boli na očkovaní, pichali ho do obidvoch nožičiek. Veľmi plakal, večer z toho dostal aj teplotu. Maminka mu celú noc dávala na nožičky obklad. Trochu mu to pomohlo, horúčku už nemal, ale nožičky ešte boleli. Na druhý deň bol síce ešte slabý , ale aj tak sa dvíhal na nožičky. Po rehabilitáciách sa mu zapáčilo bežkať. Maminke robí Paťko radosť, už váži 7250 g. Pani doktorka povedala, že na rehabilitačný pobyt pôjde aj v máji, aby už chodil bez maminkinej pomoci. Ďakujem za vašu pomoc.

Apríl 2019... "Po očkovaní som ochorel. Okrem nožičiek ma bolelo hrdielko a noštek som mal plný soplíkov. Boli sme u pani doktorky, ktorá mi dala lieky. Musím vyzdravieť, lebo sa blíži  Veľká noc a ja budem v tomto roku prvý raz kupač. Teta Aďka povedala, že pôjdem s chlapcami, ktorí ma zoberú. Veľmi sa teším. Tento mesiac by mala mať maminka aj súd, lebo oco na mňa neposiela žiadne peniaze a bez vašej pomoci by som nebol taký šibal ako som. Za všetko Vám moc ďakujem." To sú slová malého Paťka

Máj 2019... Napísala nám priamo Lucia: "Tento mesiac som mala smolu. Ako som vychádzalo z bytovky, išla som vysypať smeti, pošmykla som sa na mokrom chodníku a spadla som tak nešťastne, že som si zlomila nohu. Rýchlo som volala pani Aďke, lebo  Paťko bol doma sám, spinkal. Veľmi som sa zľakla, noha ma veľmi bolela. Keď ma zbadala  suseda sedieť na chodníku,  zavolala  záchranku. Nechcela  som ísť do nemocnice, nevedela som, kto bude s malým. Našťastie pani Aďka prišla skôr ako záchranka, išla pozrieť Paťka. Ten spal, tak prišla ku mne, nech sa nebojím, že o malého sa postarajú. Keď prišla záchranka povedali, že je to zlé a musia ma hneď operovať. Operácia trvala 4 hodiny vykĺbila som si  koleno a zlomila členok. Verím, že sa čím skôr dostanem domov ďakujem za pomoc .

Jún 2019... Lucia píše: "Nevedela som sa dočkať. Celé 2 mesiace som bola v nemocnici. Pani Aďka ma chodila navštevovať s malým Paťkom. Celý čas čo som bola v nemocnici bol Paťko u nich doma. Som im veľmi vďačná, lebo bez ich pomoci neviem, kde by Paťko skončil. Mala som mať aj súdne pojednávanie ohľadne výživného, ale kvôli  mojej hospitalizácii to preložili až na september. Teraz chodím na rehabilitácie a Paťko je zatiaľ u pani Aďky. V týchto horúcich dňoch deťom napúšťajú bazény, aby im nebolo teplo. Ďeťom sa to veľmi páči. Ďakujem za vašu pomoc, bez ktorej by sme to  s Paťkom určite tak pekne neprežili."

Júl 2019... Rehabilitácie mi pomohli na rozhýbanie nohy. Už mám len paličku, aby som nohu moc nezaťažovala. Spolu s Paťkom si užívame leto. Je už veľký šibal, veru teraz za ním nestíham ani utekať. Po poslednom absolvovaní Paťkovho  rehabilitačného pobytu nás pani doktorka pochválila, že sa snažíme aj napriek veľkému plaču pri cvičení. Cvičenia sú bolestivé, ale účinné  Paťko vďaka tomu stojí na nožičkách a je šťastné dieťa, bez ktorého si neviem predstaviť život. Ďakujeme za vašu pomoc, bez ktorej by sme  toto všetko nezvládli, lebo ja sama by som nemala dostatok financií na prežitie  a zároveň na zabezpečenie liekov a doplatkov na rehabilitácie Paťko by nebol na takej úrovni ako je teraz. Ďakujeme.

August 2019... Pani Lucia bola s Paťkom na kompletnom vyšetrení v nemocnici. Boli hospitalizovaní 2 týždne z dôvodu, aby boli vyradení z databázy skôr narodených detí. Všetky výsledky boli v poriadku a pani Luciu pochválili, že napriek ťažkému osudu a malému percentu prežitia Paťka sa jej podarilo vychovať silného chlapca, ktorý napriek prognózam, že bude pripútaný na invalidný vozík dnes uteká po ordinácií sám bez pomoci rúk. Je to veľký zázrak a odmena od Boha, že sa ho Lucia nevzdala a bojovala. Zároveň ďakuje za vašu finančnú pomoc, ale aj za vaše modlitby, ktoré  boli vyslyšané a Paťko je šťastné dieťa šťastnej mamy Lucie. Ďakujeme.