Príjemcovia pomoci

Popis situácie

Som Andrea a obraciam sa na Vás s prosbou o pomoc pre moju rodinu, ktorá sa momentálne
nachádza v náročnej životnej situácii. Som matkou troch detí a momentálne čakám svoje štvrté
dieťa – chlapčeka, ktorého príchod očakávame začiatkom augusta 2026. Termín pôrodu mám
stanovený na 6. augusta 2026 a už od marca tohto roka som vedená na rizikovom tehotenstve.
Spolu s manželom a deťmi momentálne bývame v Centre pre obnovu rodiny Úsmev ako dar, kde sme boli prijatí v máji 2026. Predtým sme pol roka žili v Krízovom centre Repuls, keďže sme sa dostali do veľmi zložitej finančnej a bytovej situácie a prišli sme o bývanie. Môj najstarší syn Vladko pochádza z predchádzajúceho vzťahu. S jeho otcom sme sa rozišli, keď mal syn päť rokov. Neskôr som sa vydala za svojho súčasného manžela, s ktorým máme ďalšie dve deti – Damiana a Alexa. Ako rodina sme si prešli viacerými ťažkými obdobiami, no vždy sme sa snažili držať spolu a hľadať riešenia. Počas väčšiny nášho spoločného života som bola práve ja tá, ktorá zabezpečovala hlavný príjem domácnosti. Šestnásť rokov som pracovala v spoločnosti Lidl a neskôr aj v pekárni. Keď bol manžel na rodičovskej dovolenke s naším najmladším synom, snažila som sa zabezpečiť rodinu finančne sama. Po odchode z práce v pekárni som si aktívne hľadala nové zamestnanie, no krátko nato som otehotnela. Z dôvodu rizikového tehotenstva som už nemohla nastúpiť do práce. Manžel si v minulosti nevedel dlhodobo udržať stabilné zamestnanie, čo výrazne ovplyvnilo našu finančnú situáciu. Postupne sme sa dostali do dlhov a stratili sme možnosť zabezpečiť si vlastné bývanie. Napriek tomu sme sa nevzdali a snažili sa urobiť všetko pre to, aby sme našim deťom vytvorili bezpečné a pokojné prostredie. Keď sa blížil koniec nášho pobytu v krízovom centre, od marca 2026 sme intenzívne hľadali nové možnosti bývania. Podali sme si žiadosť do Centra pre obnovu rodiny Úsmev ako dar, kde nám stanovili podmienku, že manžel musí byť riadne zamestnaný na hlavný pracovný pomer a minimálne mesiac pracovať na pracovnú zmluvu. Túto podmienku sa nám podarilo splniť a manžel nastúpil do zamestnania od 1. apríla 2026. Vďaka tomu nás od mája prijali do zariadenia, kde momentálne bývame. Môj najstarší syn Vladko dnes býva u svojej starej mamy v Bratislave, kde má vytvorený vlastný priestor a cíti sa tam dobre. Má 17 rokov a ako matka som mu chcela dopriať viac pokoja, súkromia a stability v období dospievania. Sme však v každodennom kontakte a pravidelne sa stretávame. Naša rodina zostáva napriek všetkému blízka a súdržná. Naším najväčším cieľom je postaviť sa opäť na vlastné nohy, splatiť dlhy, stabilizovať našu situáciu a v budúcnosti zabezpečiť pre naše deti vlastné bývanie a bezpečný domov. Veľmi sa snažíme urobiť všetko preto, aby sme mohli opäť žiť samostatne a dôstojne. Každá pomoc by pre nás v tejto chvíli znamenala obrovskú podporu a nádej na lepšiu budúcnosť pre naše deti. 

Popis situácie

Volám sa Miriam. Mám 18 rokov a čakám svoje prvé dieťa. Môj priateľ je síce o dva roky mladší,
ale snaží sa mi pomáhať a na dieťa sa teší. Vyrastala som v detskom domove, kam ma umiestnili s viacerými súrodencami. Spolu nás bolo 16 detí. Mama s otcom nezvládli našu výchovu, tak sa nás ujali tety vychovávateľky. Na strednú školu som sa prihlásila do Sniny. Mala som sa stať kuchárkou alebo čašníčkou. Tam som spoznala môjho priateľa, s ktorým som začala bývať u jeho starých rodičov. Nie sú tam dobré podmienky na život, pretože sa štyria tlačíme v garsónke a starý otec má zdravotné problémy. A o dva mesiace pribudne aj dieťatko. Je pravda, že priateľova babka je skúsená mama a určite mi bude pomáhať. A pravda je aj to, že môj priateľ ešte chodí do školy a peňazí nazvyš mať nebudeme. Musíme sa však postarať o naše dieťa a chceli by sme pre neho čo najlepšie podmienky. Preto prosím o pomoc. Bojím sa len o to, aby nášmu dieťaťu nič nechýbalo. Možno po nejakom čase sa osamostatníme a budeme žiť ako rodina. Môj terajší príjem je dávka v hmotnej núdzi - necelých 90 eur. Je to veľmi málo na život. Mám šťastie, že ma prijala rodina môjho priateľa, ináč by som nemala možnosť nájsť si bývanie.

Popis situácie

Otázka „prečo?" v mojom živote padla mnohokrát. Odpovede sa časom menili, až som napokon pochopila, že utápanie sa v hľadaní príčin je často iba zbytočnou stratou času. Dnes už sa nepýtam „prečo sa mi to deje", ale hľadám spôsob, „ako to zvládnuť". Môj život je cestou cez prekážky, ktoré ma formovali. Prvou veľkou lekciou bola moja dcéra Sophie. Prišla na svet v čase, keď som sama bola ešte len medzi dieťaťom a dospelou ženou. Vtedy som, poznačená nedostatkom lásky z vlastného detstva, hľadala útočisko v ľuďoch, ktorí mi ho nevedeli poskytnúť. Zostala som na všetko sama, s náročnými začiatkami, ktoré mi však dali tú najcennejšiu skúsenosť: pochopenie, že som silnejšia, než som si myslela. Sophie je dnes to najlepšie, čo ma stretlo. Po rokoch boja a budovania zázemia som mala pocit, že som konečne našla pokoj. Verila som, že prichádza obdobie stability. Stretla som niekoho, s kým som plánovala budúcnosť – dieťatko, ktoré teraz nosím pod srdcom, bolo chcené a milované. No život opäť ukázal svoju nevyspytateľnú tvár. Muž, ktorému som verila a s ktorým som chcela vybudovať domov, nás zo dňa na deň opustil. Bez akéhokoľvek vysvetlenia či snahy o riešenie nás nechal napospas osudu. Plány zlyhali a ja som sa zrazu ocitla v situácii, ktorú si možno mnohí nevedia predstaviť: sama, tehotná, s dcérou a v náročnej finančnej situácii. Aktuálne žijem v podnájme v Bratislave a môj jediný príjem nepokryje ani polovicu nájomného. Mnohí sa pýtajú, ako v takejto situácii dokážem fungovať ďalej. Odpoveďou je nádej. Aj keď človek stráca všetko, nádej je to jediné, čo mu dodáva vieru v záchranu. Píšem vám, pretože verím, že existujú ľudia a organizácie, ktorí dokážu byť tým povestným svetielkom v tme. Prosím, vnímajte tieto riadky nielen ako môj príbeh, ale ako úprimnú prosbu o pomoc pre mňa a moje deti. Verím, že viera a podpora dobrých ľudí dokážu vzkriesiť aj to, čo sa zdá byť stratené.

Popis situácie

Moje meno je Karolína, mám dvadsať rokov, som slobodná a čoskoro porodím moje prvé dieťatko.
Od mojich štyroch rokov som vyrastala v detskom domove, odtiaľ si ma spolu so sestrou zobrali do pestúnskej rodiny. Vo veku asi 15 rokov sme odišli, ocitli sme sa v krízovom centre, kde sme čakali na súd, ktorý nás zveril otcovi – chcel nás mať pri sebe. So sestrou sme sa tešili, že budeme konečne rodina. Otec nás zobral do Českej republiky. Zo začiatku bolo všetko pekné, no po pár dňoch sme spoznali otcovu pravú tvár – začal piť, prestal si nás všímať, nechával nás celé dni bez jedla. Peniaze dával na alkohol a automaty. So sestrou sme ostali z otca veľmi sklamané. Sestra sa časom vydala, a ja som odišla na Slovensko. O pomoc som poprosila riaditeľku krízového centra, kde som predtým bola. Prijali ma nakoniec do nocľahárne, kde mi pomohli nájsť si prácu. Darilo sa mi skvele, pol roka som pracovala, našla som si priateľa a skoro vlastné bývanie. Všetko sa však zmenilo, keď som zistila, že som tehotná. Prišla som o prácu, priateľ sa o mňa nevedel postarať. V hlave som mala zmätok, rozmýšľala som čo mám robiť – nechať si bábätko, ísť na potrat? Nakoniec som sa rozhodla vrátiť sa späť k otcovi s nádejou, že ho poteší správa, že bude dedkom. Opak bol však pravdou. Otec mal novú priateľku, ktorá mala malé deti. Oni chodili večer po baroch, kým som sa ja musela zatiaľ starať o jej deti – kŕmiť ich, kúpať ich, dávať ich spať. Otec sa s priateľkou vracali domov neskoro večer, hádali sa a takto to pokračovalo každý deň. Veľmi ma to vyčerpávalo, otec mi dokonca nepomohol ani nájsť si gynekológa. Začala som mať zdravotné problémy, a nič sa nemenilo k lepšiemu. Otec mi v dobrej chvíli dal peniaze na cestu na Slovensko, no viac som sa už vracať nemala. S malou nádejou som zavolala do Nocľahárne, či by ma zobrali späť. Zobrali. Pomohli mi nájsť si gynekológa, vybaviť mi DHN. Som vďačná že mám s mojim bábätkom strechu nad hlavou a mám tiež čo jesť. Bábätko by sa malo narodiť v polke júna. Z rodiny nemám žiadnu pomoc, ostala som na všetko sama, teda okrem ľudí z Charity, ktorí sa ma ujali. Z tohto dôvodu Vás veľmi pekne prosím o pomoc v tejto mojej neľahkej situácii.
Jún 2026... Karolína sa koncom júna stala maminou. Narodil sa jej synček Patrik, ktorý po pôrode meral 47 cm a vážil 2970 gramov. Po návrate z nemocnice si začali hľadať spoločný režim. Patrik rád spinká, preto ho mamina musí budiť na kojenie. Pani Karolína má zo synčeka veľkú radosť.

Popis situácie

Bola jar, keď sa jej život začal meniť. Lucia sedela pri okne v svojej malej izbe, ruky položené na veľkom brušku, v ktorom sa jej dieťa pokojne hýbalo. Ešte pred pár mesiacmi si predstavovala úplne iný obraz – svadobné šaty, úsmevy, spoločný domov. On jej to všetko sľuboval. Prsteň na jej ruke bol dôkazom, že to myslí vážne. Aspoň si to myslela. Bol pri nej od začiatku. Keď mu oznámila, že čaká dieťa, objal ju a povedal, že spolu zvládnu všetko. Vyberali meno, smiali sa, plánovali. Hovoril o svadbe, o tom, ako bude držať ich dieťa prvýkrát v náručí. A potom… len pár dní pred pôrodom sa niečo zlomilo. Najskôr bol tichší. Menej jej volal, viac sa vyhováral na prácu. Lucia cítila, že niečo nie je v poriadku, ale nechcela tomu veriť. Až jedného večera jej zavolal a povedal ja neprídem. Žiadne vysvetlenie, ktoré by dávalo zmysel. Žiadne „prepáč“. Len prázdne slová o tom, že „na to nie je pripravený“. Slová utíchli a s nimi aj celý život, ktorý si vysnívala. Prvé dni boli najťažšie. Ticho ju dusilo. Každý pohyb dieťaťa jej pripomínal, že na to bude sama. Plakala, hnevala sa, nechápala, ako môže niekto odísť práve teraz.

Apríl 2026... 22.4.2026 sa mamka už od rána necítila dobre. Po15.hod prišli  bolesti a pred 19. hod prišiel na svet maly Milosz. Mamku veľmi netrápil obaja sú zdravý a všetkým veľmi pekne ďakujú .

Máj 2026... Ani sme sa nenazdali a malý Miloško oslávil svoj prvý mesiac. Po jeho narodení si lekári mysleli, že nepočuje na ľavé uško. Ale to sa našťastie na minulotýždňovej kontrole nepotvrdilo. Miloško je malý jedák – za mesiac pribral 430 dkg. Na poradni nám pani doktorka potvrdila, že rastie a prospieva. Najbližšie nás čaká vyšetrenie s kĺbmi. Verím, že tiež dobre dopadne. Teším sa, že je zdravý a spokojný. To je pre mňa najdôležitejšie. Ďakujem Vám za pomoc a podporu.

Jún 2026... Malý chlapček už oslávil dva mesiace života. Je vnímavý, spokojný a pekne prospieva. Každým dňom rastie a robí pokroky vo svojom vývine. Rád pozoruje svoje okolie a reaguje na hlasy a podnety. Tento mesiac absolvoval kontrolu nožičiek a výsledky boli v poriadku, čo nás veľmi potešilo. Naďalej užíva sirup na reflux, ktorý mu pomáha zvládať jeho ťažkosti. Mamička sa o synčeka stará s veľkou láskou a robí všetko pre jeho zdravý rast a spokojnosť. Ďakuje za podporu, ktorá jej v tomto období veľmi pomáha.

Popis situácie

Volám sa Ivana, mám 40 rokov a čakám dieťatko. Do zariadenia ma prijali vo vysokom štádiu tehotenstva. Čoskoro sa stanem štvornásobnou matkou, no keďže v minulosti som nemala vhodné podmienky na výchovu a urobila som veľa chýb, moje tri staršie deti nie sú v mojej osobnej starostlivosti. Tentoraz som však odhodlaná urobiť všetko pre to, aby som sa dokázala o svoje dieťatko postarať. Som rozhodnutá neopakovať chyby z minulosti a pripraviť sebe i svojmu synčekovi nový život. Cesta k usporiadaniu pomerov však bude administratívne náročná. Môj synček sa totiž narodí do právne stále trvajúceho manželstva s cudzincom, hoci biologickým otcom je niekto iný. Musím tak absolvovať rozvodové konanie a proces zapretia otcovstva, aby mohol byť do rodného listu zapísaný skutočný otec. Napriek všetkým komplikáciám sa na svojho synčeka veľmi teším a pripravujem sa na pôrod. Som veľmi vďačná za pomoc a podporu, akej sa mi dostáva.

Apríl 2026... Chceme sa s vami podeliť o radostnú správu, že pani Ivane sa narodil synček Matej, ktorý vážil 3,9 kg a meral 50 cm. Matej je kojený aj prikrmovaný umelým mliekom. Dobre spinká a pekne priberá, akurát ho trošku trápi zápcha. Ivana k starostlivosti o synčeka pristupuje zodpovedne, riadne navštevuje poradňu u pediatra a je veľmi vďačná za vašu pomoc a podporu.

Máj 2026... Malý Matej má už skoro dva mesiace. Momentálne je plne na umelom mlieku, po ktorom pekne priberá a rastie, i keď ho v poslednom čase začala trápiť detská kolika. Má za sebou sono bedrových kĺbov, ktoré dopadlo bez akýchkoľvek komplikácií či nálezov. V najbližšom období ho však čaká kolotoč odborných vyšetrení – má absolvovať rehabilitácie, návštevu neurológie a vyšetrenia v NÚDCH v Bratislave, aby mala Ivana istotu, že sa Matej vyvíja správne. Ivana sa o neho stará vzorne a zodpovedne, každú lekársku správu a odporúčanie berie vážne. Je veľmi vďačná za vašu podporu.

Jún 2026... Malý Matej má už tri mesiace a robí pekné pokroky. Je plne na umelom mlieku, po ktorom dobre prospieva, priberá a rastie, čo potvrdzujú aj pravidelné kontroly v poradni. Má už za sebou aj prvé povinné očkovanie. Ivana sa o neho stará zodpovedne, pričom poctivo navštevujú odporúčané rehabilitácie. Na Matejovi je vďaka cvičeniu vidieť jasný posun vpred. V rámci lekárskych vyšetrení už absolvovali aj cestu do Bratislavy. Cesta prebehla v poriadku, no na špecializovanom vyšetrení sluchu sa Mateja opäť nepodarilo plnohodnotne namerať. Na hlasnejšie zvuky reagoval pri oboch uškách správne, avšak tichšie a slabšie zvuky sa prístrojmi nepodarilo zachytiť. O mesiac ich preto opätovne čaká ďalšie kontrolné vyšetrenie. Veľká vďaka za vašu pomoc.

Popis situácie

Volám sa Tina mám 35. Som mamou 4 dievčat, som tehotná a čoskoro budem rodiť. Ako 17-ročná som odišla zo školy a utiekla som za priateľom. Rodičia mi to nikdy neodpustili, že som si pokazila život s človekom, ktorý za to nestál. No mne sa páčil, ľúbila som ho a nepočúvala rodičov. Do roka som ostala tehotná. Všetko bolo krásne, no mladosť pochabosť. S priateľom sme bývali u jeho brata v rodičovskom dome. Ja som sa starala o domácnosť, oni pracovali. Do 2 rokov prišla druhá dcéra. Keď mala staršia dcéra 5 rokov, priateľ prestal robiť. Navrhla som mu, že do práce pôjdem ja. Súhlasil. Ja som nastúpila do práce ako kuchárka a priateľ sa staral o deti. Takto to trvalo asi rok. Nepáčilo sa mi, že sa nestará o rodinu, nepracoval v domácnosti a všetko na mňa čakalo, kým som prišla z práce. Po Vianociach sme sa pohádali. On išiel na Štefanskú zábavu, kde sa opil a pobil. Ublížil kamarátovi tak, že mal trvalé následky a odsúdili ho na 3 roky väzenia. Keď nastúpil do väzenia, jeho brat nás z domu vyhodil. Rodičia mi nepomohli, musela som ísť do krízového centra. S deťmi som tam bola 2 roky. Na internete som si našla priateľa. Pomohol mi opäť žiť. Z krízového centra som išla žiť k nemu. Bola som rada, že prijal aj moje 2 dcéry, lebo on deti nemal. Po 3 rokoch spolužitia sa nám narodila dcéra. Bol šťastný, že je otcom a do roka prišla ďalšia dcéra. Boli sme kompletná rodina. Priateľ ma požiadal o ruku a ja som súhlasila. Uzavreli sme manželstvo. Myslela som, že už sa nič nemôže stať, veď mám všetko, po čom som túžila. No mýlila som sa. Najmladšia dcéra bola iná ako staršie dcéry. Neustále plakala, cez deň, aj v noci. Lekárka nás upokojovala, že niektoré deti sa takto správajú, no ja som cítila, že je iná. Asi po roku trápenia jej diagnostikovali poškodenie mozgu z dôvodu nedokrvenia. Spolu s manželom sme hľadali možnosti ako jej pomôcť. Absolvovali sme mnohé vyšetrenia, rehabilitácie, mnohé pobyty v kúpeľoch. Sčasti to pomohlo, no pridružili sa ďalšie pridružené choroby. Naše manželstvo sa točilo len okolo najmladšej dcéry a my sme sa začali odcudzovať. Došlo to až tak ďaleko, že som zistila, že môj manžel má priateľku.  Odsťahoval sa od nás a ja som na všetko ostala sama. Všetko som zvládala, veď dcéry ma potrebujú. Pri všetkých tých starostiach som si nevšimla, že aj ja sa mením. Po návšteve lekárky som zistila, že som tehotná. Bola som rozhodnutá ísť na potrat, no lekárka povedala, že je neskoro. Zrútila som sa. Volala som manželovi, no on mi povedal, že to je môj problém. Ďalšia rana pre mňa. Nevedela som, čo robiť. V škôlke som sa vyrozprávala jednej mamičke a tá mi dala kontakt na organizáciu, ktorá pomáha ženám. Zavolala som im, stretli sme sa a hľadáme možnosti, aby som to zvládla. Prežila som najhoršie Vianoce v živote: nie len bez manžela, ale zomrel mi aj otec.  Chce sa mi zomrieť, ale kto pomôže mojim dcéram? Mňa rodičia zavrhli, manžel opustil a o chvíľu rodím. 

Január 2026... Ahojte! Volám sa Sofia a narodila som sa mamičke Tinke 7.1.2026 o 9,38 hod. Vážim 3750g a meriam 47cm. Po všetkých tých stresoch som porodila predčasne. Našťastie je všetko v poriadku a ja mám 5 dcéru. Neviem ako to zvládnem, ale za pomoci Vás všetkých sa budem snažiť nájsť silu a bojovať. Nesmierne si Vážim pomoc cudzích ľudí, ktorí ma ani nepoznajú a napriek tomu mi pomáhajú. Ďakujem.

Február 2026... So Sofinkou som bola v poradni. Pani doktorka ma upozornila, že s ňou budem chodiť do poradne pre predčasniatka. Budú ju tam monitorovať, aby sa niečo nezanedbalo. Zatiaľ je všetko v poriadku. Mám mliečko, kojím ju. Budí sa každé 3 hodiny. Ďakujem za pomoc.

Marec 2026... Myslela som, že Alžbetka( postihnutá dcéra) sa bude so Sofinky tešiť no je to naopak.  Sofinka v noci plače keď sa budí na kŕmenie a Alžbetka je z toho nervózna. Plače aj ona už som z toho zúfala neviem čo robiť. Snažím sa ale asi málo chcem byť silná, ale nevládzem. Volala som p. Aďke , keď prišla  navrhla mi, že cez deň mi pomôže s Alžbetkou zobrala ju na celý deň k nej a ja som sa konečne vyspala. Ďakujem Vám všetkým dodávate mi silu. 

Apríl 2026... S Alžbetkou som bola u psychologičky, lebo už som nevedela čo mám robiť nič nepomáhalo úplne odmieta Sofinku. Psychologička však povedala, že to chce čas že ju mám viac zapájať do starostlivosti o malú a časom sa to upraví. Chcem tomu veriť. Prosím modlite sa za mňa, aby som to zvládla. 

Máj 2026... Sofinka sa stala božím dieťatkom. Dali sme ju pokrstiť. Pani Aďka nás  spolu s mamičkami a deťmi pozvala do cukrárne, aby sme to oslávili. Som vďačná Bohu, že mi nedovolil sa Sofinky vzdať, neviem si bez nej predstaviť život. Aj  Alžbetka si už k nej nachádza cestu. Pomáha mi pri kúpaní, prebaľovaní a to sa jej páči. Verím, že už bude dobre. Vďaka aj za Vás, že mi pomáhate.

Jún 2026... Spolu s dievčatami  si užívam krásne slnečné dni, Snažíme sa ich tráviť vonku na ihrisku spolu s inými mamičkami. Takto si navzájom pomáhame stačí už len to že ma niekto vypočuje. Sme zdravé. So Sofinkou som bola v poradni a všetko je v poriadku pekne papá, priberá. Aj správanie Alžbetky sa zmenilo stará sa o Sofinku niekedy sa mi zdá, že ma k nej nechce ani pustiť. Som rada, že si našli k sebe cestu, lebo čas kedy ju neprijala bol veľmi náročný. Ďakujem za všetko čo pre mňa robíte.

Popis situácie

Volám sa Janka a som matkou dvoch maloletých synov vo veku 7 a 6 rokov. O necelé dva mesiace prinesiem na svet ďalšie dieťatko, o ktoré neviem, ako sa dokážem postarať, keďže som na tom momentálne veľmi zle a to po stránke materiálnej, sociálnej, finančnej i psychickej. Môj život, ako aj život oboch starších detí sa rapídne zmenil po oznámení, že čakám ďalšie dieťa. Môj životný partner a otec oboch starších synov ma postavil pred hotovú vec. Oznámil mi, že čaká dieťa s inou ženou a že mám opustiť spoločnú domácnosť, pretože on sa rozhodol pre život s ňou. Zostala som s obomi deťmi sama. Museli sme sa presťahovať do podnájmu, ktorý platí dobrovoľne otec maloletých detí. Aj napriek tomu, že mi veľmi ublížil, som mu za to vďačná, pretože inak by sme skončili na ulici alebo v nejakom útulku. Ale na iné výdavky mi už nemôže prispievať, keďže nie je prosperujúcim podnikateľom alebo živnostníkom. Môj mesačný príjem pozostáva len z dávky v hmotnej núdzi a rodinných prídavkov spolu vo výške cca 290 EUR, z čoho musíme vyžiť. Žijeme veľmi skromne, pretože musím každý peniaz „dvakrát“ otočiť, by sme prežili. Obávam sa, že s príchodom dieťaťa sa celá naša sociálna situácia ešte viacej zhorší, pretože malé dieťatko si vyžaduje ďalšie náklady na plienky, stravu, hygienu a samozrejme aj vyššie náklady na domácnosť. Som odkázaná na pomoc cudzích ľudí, pretože moji obaja rodičia sú už nebohí. Z príbuzných mám len jednu nevlastnú sestru, ktorá so mnou neudržiava kontakt, pretože bola z iného otcovho vzťahu. Nemám žiadnu vzdialenú či bližšiu rodinu, ktorá by mi mohla pomôcť. Príležitostne mi pomáha matka môjho partnera (t.j. babka mojich detí) a ešte jedna pani z charity, ktorá mi poradila, aby som sa obrátila na Vás..... Obraciam sa preto s dôverou na Vás a prosím o pomoc pre mňa a pre moje deti.

November 2025... Dňa 18.11.2025 sa mi narodil môj tretí synček Leo s váhou 3220 gramov a dĺžkou 51 cm. Pôrod bol prirodzený a takmer v termíne. Podľa výpočtov sa mal narodiť 20.novembra, ale prišiel na svet o dva dni skôr. Všetko bolo v poriadku, žiadne komplikácie. Starší súrodenci sa mu veľmi tešili, ale teraz sa už tešia menej, lebo v noci plače a budí ich zo sna. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí nám prispievate prostredníctvom projektu Zachráňme životy. Ani si neviete predstaviť, aká je to pre nás veľká pomoc. Zo srdca Vám veľmi ďakujem. Všetkým darcom vyprosujem hojné Božie požehnanie.

December 2025... Leuško je krásny a zdravý chlapček a utešene rastie. Začiatkom roka boli v poradni a Leuško váži už krásnych 5 kíl. V decembri prekonal menšie ochorenie. Potrápil ho slabší kašeľ, ale dostali sirupček  a momentálne je už v poriadku. V nedeľu 18.januára oslávi  druhý mesiac svojho života.

Január 2026... Máme za sebou krásny január bez chorôb a liekov. Malý Leuško váži už 5690 gramov a je utešený. Začína gagotať a usmieva sa, keď sa mu prihovárame. V poslednom období ho trápia bolesti bruška Máva koliky a pomerne často „grcká“. Kvôli tomu sme navštívili ambulanciu detského lekára. Prvé podozrenie padlo na mliečko, ktoré mu dávame. Detský lekár nám odporúčal dávať Nutrilon na koliky. Druhá alternatíva je, či nie je alergický na mlieko. Mali by sme absolvovať aj nejaké testy. Držte nám palce, aby to dobre dopadlo.

Február 2026... Leuško utešene priberá, má už 7 kíl.  Za posledný mesiac ho trápia hlavne bolesti bruška. Detská  lekárka odporúčala zmenu kojeneckej výživy z dôvodu častého výskytu koliky. Podľa jej vyjadrenia môže trpieť alergiou na kravské mlieko. Je to údajne posledný pokus ako Leuškovi zmierniť bolesti bruška, pretože inak bude musieť absolvovať nejaké odborné vyšetrenia na zistenie, či nejde vo všeobecnosti o alergickú reakciu na rôzne látky, ktoré obsahujú bežne dostupná kojenecká výživa (napr. alergia na laktózu a p.). V mesiaci február podstúpil aj  povinné očkovanie. Zvládol to výborne, bez vážnejších  komplikácii.

Marec - Apríl 2026... Leuško má 5 mesiacov a váži 9300 g. Jeho obľúbeným jedlom sú ovocné výživy, zemiakové pyré a samozrejme aj mliečko. Má za sebou aj vyšetrenie, či nie je alergický na mliečko. Na šťastie sa žiadna alergia nepotvrdila.  Malý Leuško sa už dokáže pretáčať na bok, je usmievavý, spokojný. Za posledný týždeň absolvoval aj povinné očkovanie. Údajne sa to volá očkovanie proti siedmim chorobám ako je tetanus, čierny kašeľ atď. Zvládol to výborne, bez teplôt a bez žiadnych komplikácií.

Máj 2026... Leuško má 6 mesiacov a momentálne váži približne toľko ako pred mesiacom. Ostal stáť na váhe, pretože bol takmer tri týždne chorý.  Trápil ho kašeľ i soplíky, musel užívať antibiotiká. Ale už sa to zlepšilo a zlepšila sa aj jeho chuť do jedla. Pri poslednej kontrole u lekára vážil 9320 g. Malý Leuško je poriadne zvedavý. Začína objavovať svet okolo seba. Samostatne sa pretáča z bruška na chrbátik, dokáže sedieť s oporou.  Začínajú mu rásť zúbky. Papá už aj termixy, detské výživy, piškóty a samozrejme aj rôzne príkrmy. Je usmievavý a spokojný. Robí radosť nielen svojej mamke, ale aj obom svojim súrodencom.

Jún 2026... Leuško má 7 mesiacov, váži 9600g, meria 68 cm. Vpredu dole mu vyšli prvé dva zúbky. Najskôr jeden a o cca 2 dni ďalší zúbok. Vidno mu ich, keď sa usmieva. Za posledný mesiac urobil ďalší pokrok: sedí sám aj bez opory, bez problémov sa otáča, ale ešte sa neťahá. Mamka sa smeje, že má ťažký zadok J. Rodinka sa ešte začiatkom prázdnin presťahovala z bytu do rodinného domu, ktorá je asi 20 km vzdialená od okresného mesta. Veľkou výhodou je, že rodinka pre seba získala viacej priestoru v dome i na dvore, nevýhodou je väčšia vzdialenosť od mesta. Ale všetci sa tešia, že im je takto lepšie.

Popis situácie

Volám sa Daniela, mám 32 rokov a čakám svoje 5 dieťa. Môj život je od detstva ťažký. Moji rodičia mali radi alkohol. Nepili alkohol len v krčme, ale aj u nás doma. Často sme mali doma návštevy ich kamarátov, ktorí s nimi pili. Spolu s bratmi sme nemali čo jesť, hlavne že rodičia mali čo piť. Raz, keď sa u nás doma zabávali a pili spolu s ich kamarátmi, išla som za mamou, že sme hladní, nech nám dá jesť. No ona mi odvrkla, že nemá peniaze a nech jej dám pokoj. V tom jeden z tých chlapov čo s nimi pil jej povedal, že keď s nim budem mať sex tak dá mame peniaze. Mama hneď súhlasila. Ja som mala vtedy 15 rokov a bola som panna. Chcela som z tej miestnosti utiecť, ale ten chlap ma chytil. Bránila som sa, kopala som ho, kričala som prosila mamu nech mi pomôže. No ona sa len smiala, že čo hysterčím, že sa mi to bude páčiť a ona že bude mať peniaze. Nakoniec som sa neubránila a ten chlap ma znásilnil. Preplakala som celú noc, chcela som zomrieť. No postupne som si na to zvykla. Pre moju mamu som bola zdroj príjmu, predávala ma chlapom na sex a oni jej za to platili. Keď som skončila školu, utiekla som z domu k priateľovi. Našli sme si podnájom. Obaja sme pracovali a mali sa radi. Prvý sa nám narodil Marek 12 rokov, do roka Miško 12 rokov, potom Adamko 10 rokov a Riško 9 rokov. Spočiatku sme žili šťastne, mali sme sa radi a tešili sa z detí. No po čase priateľ začal pracovať ako živnostník a často cestoval za prácou po celom Slovensku. Ja som bola na všetko sama. Keď prišiel domov, tak sme sa hádali a on hádku ukončil odchodom do krčmy. Domov sa vracal opitý a mne sa vtedy vracali nepríjemné spomienky na domov. Postupne sme sa odsudzovali, nechcela som vedľa seba chlapa, ktorý mi pripomínal všetko zlé čo som zažila. Dala som mu ultimátum - buď ja a deti, alebo on a jeho kamaráti. Našťastie si vybral rodinu. Našiel si prácu na píle a bol viac doma. Zdalo sa, že už nás nič nemôže prekvapiť, no nebolo to tak. Keď priateľ pracoval ako živnostník, vznikli mu dlhy, ktoré ho dobehli. Mnohé exekúcie mu ukrajovali z výplaty. Odišiel z práce a začal pracovať na čierno. Znova sme boli na začiatku . Keďže sme mali 4 deti musel zarábať, aby nás uživil. Aj ja som pracovala, no čoraz častejšie som chodila z práce ustatá, nevládala som doma nič urobiť. Navštívila som lekára a ten ma poslal na rôzne vyšetrenia. Po roku mi zistili sklerózu multiplex. Nebola som ani veľmi prekvapená, lebo môj otec mal tiež túto chorobu. Asi po 2 mesiacoch po diagnostikovaní mojej choroby som zistila, že som tehotná. Nevedela som čo mám robiť. Prvá reakcia bola, že to nezvládnem pri mojej diagnóze. Chcela som ísť na potrat, no priateľ nechcel ani len počuť o tom. Chcel ďalšie dieťa. Sľúbil, že mi pomôže a ja som teda súhlasila a dieťatko si nechala. Častejšie som chodila na kontroly nie len na gynekológiu, ale aj k môjmu neurológovi, aby videl ako na moju chorobu pôsobí tehotenstvo. Všetko bolo v poriadku a my sme sa tešili na ďalšieho syna. No osud mi nepraje. Mám mesiac do pôrodu a na dieťatko som ostala sama, lebo môj priateľ 22.8.2025 zomrel. Ráno vstal prišiel za mnou do kuchyne pozdravil sa, a vtom odpadol. Ihneď som volala záchranku a snažila som sa mu poskytnúť prvú pomoc, no keď prišla záchranka konštatovala už len smrť. Osud ma skúša a ja neviem čo mám robiť. Som sama na 4 chlapcov a piateho čakám.

September 2025... Ahojte volám sa Matej narodil som sa maminke Danielke 28.09.2025 o 10,35 hod meriam 47cm a vážim 2430g. Na svet som sa ponáhľal, aby som aspoň trošku potešil moju maminku. Doma na mňa čakajú 4 bratia. Ja pôjdem domov až keď trošku priberiem teraz som v inkubátore.

Október 2025... S Matejom sme už doma. Chlapci sa na neho veľmi tešili. Boli ho pozrieť aj v nemocnici, lebo sme v nej boli 14 dní Matejko dostal žltačku a keďže bol malinky nechali si nás na pozorovaní. Som šťastná, ale zároveň aj smutná. Matejko je bez otca ja bez partnera ako to len zvládnem. Keby ste mi nepomohli neviem čo by som robila. Ďakujem.

November 2025... Matejko je pokojné dieťatko aj napriek všetkým stresom čo som zažila. Prišla som aj o mlieko. Matejka kŕmim sušeným mliekom. Kŕmim ho každé 4 hodiny. Som stále smutná, plačlivá bojím sa budúcnosti.  Bola som na sociálnej poisťovni podať si žiadosť o sirotské. Ako to zvládnem  neviem ale nádej mi dávate vy a moje deti. Ďakujem.

December 2025... Vianoce čas radosti a pokoja. Moje prvé Vianoce bez priateľa no s Matejkom v náručí. Nemohla som pokaziť radosť deťom. No po štedrej večery, keď deti zaspali som sa neubránila slzám , plakala som po tichu , ale dlho. Je to ťažké , modlím sa aby som to zvládla. Viem že mám okolo seba dobrých ľudí, ktorí mi pomáhajú a ja si to moc vážim  a ďakujem.

Január 2026... S Matejom som bola v poradni a aj v nemocnici na oddelení predčasne narodených detičiek. Matejko ma vyležanú hlavičku, tak mi odporučili cviky a ak by to nepomohlo, tak mu budú musieť vyrobiť na mieru helmičku. Napriek všetkým okolnostiam je Matejko dobré dieťatko, v noci pekne spinká. Mne sa zhoršilo zdravie  (parkinson). Príliš veľa stresu sa odzrkadlilo na mojej psychike a moje telo nezvláda záťaž. Začali sa mi viac triasť ruky a niekedy nevládzem vstať. Prosím o Vaše  modlitby, aby som to zvládla. Ďakujem.

Február 2026... Matejkovi nakoniec museli vyrobiť helmu na hlavičku. Pán doktor povedal, že nie je načo čakať a poslal nás do protetiky, kde mu ju vyrobili. Keď som mu ju dala na hlavičku, vôbec ju nechcel mať. Strašne plakal, nevedela som či ho to bolí, alebo mu vadí. Volala som p. doktorovi a ten mi povedal, že mu ju ma dávať len keď bude spinkať. Má ju 2 týždne. Bojujeme, ale nemôžem popustiť, aby sa mu hlavička napravila. Ďakujem za všetko, čo pre mňa a moje deti robíte.

Marec 2026... Matejko si zvyká na prilbu, skúšam mu ju dávať aj cez deň, no stále plač. Už aj chlapci si dali na hlavy prilby, aby v tom nebol sám. Bola som v sociálnej poisťovni, ešte stále deťom nepriznali sirotský dôchodok. Pani Aďka bola so mnou a poprosila pracovníčky, či by to nemohli urýchliť. Doložili sme už všetky potrebné doklady a stále nič. Keby ste mi nepomáhali vy, neviem ako by som to zvládla. Ďakujem Vám za vašu štedrosť a podporu.

Apríl 2026... Tento mesiac sme oslávili Veľkú noc v kostole a potom ma moji chlapci riadne vykúpali, Zaželali mi hlavne zdravie. Boja sa, aby neostali sami a aby neskončili v blízkom detskom domove. Aj som si poplakala, no vy mi dodávate silu. Bola som na kontrole u neurológa, moja choroba zatiaľ nepostupuje, aj keď sa pán doktor obával, že sa mi môže po pôrode pohoršiť. No aj keby sa tak stalo, musím bojovať za mojich chlapcov. Vašu pomoc si nesmierne vážim a prosím o modlitby, aby som svoj ťažký osud uniesla.

Máj 2026... S Matejkom chodím po lekároch. Najprv sme boli v poradni p. doktorke sa nepáči, že Matejko nemá stabilitu, má stuhnuté ručičky aj nožičky. Potom sme išli na neurológiu a p. doktor mu pozrel hlavičku. Tá sa mu už napravila a Matejko nemusí nosiť už helmu. Doniesla som mu správu od p. pediatričky, tiež je toho názoru, a preto nám odporučil rehabilitácie. Do nemocnice nastupujeme koncom mesiaca. Verím, že to zvládneme. Snažím sa s Matejkom cvičiť aj doma, no na rehabilitáciách mi ukážu viacero cvikov. Ďakujem za pomoc a podporu.

Jún 2026... S Matejkom som bola hospitalizovaná na rehabilitačnom oddelení v nemocnici. Pán doktor na neurológii mu naordinoval rehabilitácie na nožičky a ručičky. V nemocnici som bola 4 týždne. Keď som dala Matejka spať išla som za chlapcami domov  a ráno zase do nemocnice. Počas dňa mi chlapcov strážila p. Aďka, ktorá sa s nimi učila, pripravila ich do školy. Pomohla mi s upratovaním, varením a praním. Ďakujem Vám za vašu pomoc bez ktorej by som to nezvládla. Prosím aj o modlitby, aby som konečne našla pokoj.

Popis situácie

Môj nečakaný a rýchly obrat v živote. Som matkou piatich detí a pod srdcom nosím ďalšie s láskou očakávané dieťa. Spolu s manželom sme žili najskôr u mojej matky. Pred tromi rokmi sme sa presťahovali do Tisovca, kde si manžel našiel prácu. Bývali sme spokojne v bytovke. Na podnet manželovho otca sme sa v roku 2024 sťahovali do veľkého, poschodového domu v Lontove, okr. Levice, vraj aby sme celá rodina boli spolu. My sme siedmi, svokor s manželkou a deťmi boli desiati, spolu nás teda bolo 17, čo nebol problém s bývaním, ale boli sme oklamaní o závadnosti pitnej vody zo studne. Museli sme všetci odísť. Vrátiť na predošlé miesto sa nedalo, zobrala ma moja matka, ktorá býva v Brezne. S mamou býval môj brat s piatimi deťmi. Podmienky na kľudné bývanie už nebolo. Keď mojich päť maloletých detí pribudlo k mame, prichádzalo často k hádkam a nedorozumeniam. Matke začalo všetko prekážať až tak, že v novembri 2024 nás začala vyhadzovať z domu. Bola som už tehotná a chodili sme hladní po uliciach celý deň, aby sme sa vyhli hádkam a v chladných novembrových dňoch bolo nutné hľadať riešenie. Manželovi sa až v marci 2025 podarilo nájsť bývanie v Zariadení núdzového bývania v Lúke, kde som sa mohla s deťmi nasťahovať. V ZNB v Lúke ma prijala p. riaditeľka Mgr. Anna Maťašová s pochopením a pomocou. Manžel s nami nemôže bývať, no navštevuje nás a my chodíme za ním do Trnavy, kde pracuje a býva v ubytovni. Keďže mám deti malé : 1.ročná Dorota, 3.ročná Sára, 4.ročný Maximilián, 5.ročná Ema a 9 ročný Jozef, takisto dieťatko, ktoré sa narodí, potrebujú veľa hygienických pomôcok, najmä plienky, takisto mlieko, vôbec strava...školské potreby, MŠ. Poberám rodičovský príspevok 350.-eur a rod. prídavky 300.-eur. Manžel zarobí cca do 1.000.- eur, ale keď nemajú prácu je to menej. Nájom platí manžel 250.- eur, ja platím nájom v ZNB 270.-eur, po narodení dieťaťa to bude 300.- eur. Som vďačná p. riaditeľke za starostlivosť ktorou nás zahŕňa a za pokojné bývanie v krásnom prostredí.

Júl 2025... Týmto Vám oznamujeme, že dňa 27. júla 2025 sa narodil mamičke Klaudii syn Denis. Matka dostala pred pôrodom veľké bolesti, čo bolo na pôrod skoro. Boli sme s ňou na pohotovosti v nemocnici v Piešťanoch, kde ju vyšetrili, no poslali ju do Brezna ku svojmu gynekológovi, nakoľko nebola odtiaľ odhlásená. Odcestovala do Brezna, na druhý deň si musela volať rýchlu sanitku, pretože bolesti boli neznesiteľné. Výsledok: veľmi silný zápal obličiek. Lekári konštatovali, že príchod matky čo i len o hodinu neskôr by mohol spôsobiť smrť. Bola hospitalizovaná, vďaka Bohu i lekárom uzdravená, ale musela zostať pod kontrolou. Preto sa i dieťa narodilo v Brezne. Denisko sa narodil zdravý, vážil 3 200 gramov a meral 49 centimetrov. Matka je tiež v poriadku. O týždeň bude môcť prísť naspäť k nám, kde sa na nich veľmi tešíme. 

August 2025... Mamička Klaudia je šťastná, že všetko dobre dopadlo, synček Denis je silný a zdravý, z čoho máme aj my veľkú radosť. Svoju silu začína prejavovať malým dvíhaním hlávky, čo je obdivuhodné. Priberá krásne na váhe, iste aj vďaka tomu, že mamička svojho synčeka kojí. Má ho veľmi rada a všetci súrodenci sa mu s láskou venujú. Mamička Klaudia Vám vyjadruje zo srdca veľkú vďaku a úctu za finančnú pomoc.

September 2025... Malý Denis je veľmi dobré bábätko, iba papá a spí, pritom rastie ako z vody. Veď má už 2.5 mesiaca, váži neuveriteľných 6.-kg. Keď sa narodil, vážil 3.20kg a meral 0.49 cm. Teraz meria 58cm. Mamička sa o neho dobre stará a venuje sa aj ostatným malým súrodencom. Je u nás veľmi veselo. Ďakujeme za veľkú pomoc v mene mamičky Klaudie.

Október 2025... Naše bábätko už nie je také malé veď bude mať 4mesiace. Vníma nás i svoje okolie, svojich súrodencov, ktorí ho obletujú. Stále rád spinká, papá a samozrejme pritom priberá. Váži 7.5.-kg a meria 60cm. Mamička sa má čo obracať pri ďalších troch deťoch no malý Denisko jej to uľahčuje, lebo je veľmi dobrý, neplače a niekedy celý deň prespí. Mamička Marianna si nesmierne váži Vašu pomoc a veľmi Vám ďakuje.

November 2025... Náš malý Denisko sa vie už krásne usmievať, takisto začína všetko pozorovať, najmä svojich súrodencov, ktorí mu radi prinášajú tie najkrajšie hračky. Ako každé bábätko aj on si stále rád pospí. Je veľmi dobrý a pokojný, iste aj preto, že má okolo seba vždy spoločnosť. Onedlho bude mať päť mesiacov, tlačia sa mu prvé zúbky, čo celkom dobre znáša. Mamička Klaudia sa všestranne stará o všetky svoje deti, no najmenší Denisko sa v maminých rukách  hojdá najviac. Mamička Klaudia Vám veľmi ďakuje za prejavenú nesmiernu pomoc.

December 2025... Malý Denisko sa stále krásne usmieva, najmä keď sa mu prihovárajú jeho súrodenci. Ale reaguje a usmieva sa na všetkých, ktorí s ním zdielame určitú časť dňa. Stále rád spí, aj keď je okolo neho ten najväčší krik.  Je veľmi dobrý, so všetkým spokojný, hlavne keď má plné bruško a môže vyskúšať prvé chute prikrmovania. Vyšli mu už prvé zúbky, veď pomaly bude mať šesť mesiacov. Mamička Klaudia ako vždy neprestáva sa všestranne starať o všetky svoje deti, veľmi ich miluje, najmä ten najmenší to najviac pociťuje. Mamička Klaudia zo srdca ďakuje za veľkú pomoc, bez ktorej si to nevie ani predstaviť. 

Január 2026... Náš malý Denisko už nie je taký malý, veď má 6mesiacov a váži pekných 12,-kg. Zvyšuje pozornosť vo svojom okolí, reaguje na každý príhovor a odmieňa sa tým jeho jemným, milým úsmevom. Je naozaj stále veľmi dobrý hlavne cez deň, keď má pri sebe svojich hravých súrodencov. V noci býva akýsi hladný, tak ho niekedy počuť aj u susedov.  Mamička Klaudia má čo robiť, ale veľmi sa snaží, aby všetky štyri deti mali čo jesť, boli čisté a upravené. Učia sa stolovať a veľmi sa snažia. Majú pri tom radosť, ale aj zážitky. Mamička Klaudia je Vám naďalej veľmi vďačná.

Február 2026...  Náš malý chlapček Denisko mal už 7 mesiacov, vyšli mu prvé zúbky, pekne sám sedí, veľmi rád papá príkrmy a všetko, čo mu mama pripraví. Denisko spapá všetko. Je radosť pozerať sa, keď on papá, ako sa trasie za lyžičkou a ktorej sa nevie dočkať, pretože všetci sú hladní naraz a mama má len dve ruky. Aj hlas mu zosilnel a veru dá o sebe znať nielen keď je hladný, ale aj keď sú jeho súrodenci akýsi unavení a nedokážu sa mu neustále venovať, pretože majú aj svoje mobily a aby niečo nezmeškali. Očarí nás vždy svojim roztomilým úsmevom, pokojom, je to naozaj šťastné a dobré dieťa. Mamička sa stále snaží, aby všetky štyri deti boli spokojné, hlavne dobré. Mamička Klaudia s láskou ďakuje za Vašu pomoc a podporu.

Marec - Apríl 2026... Naše drobčiatko Denis prekročil už 9 mesiacov. Ešte sa mu nedarí síce loziť, no hlasisko má riadny, počuť ho na pol dediny. Akonáhle nie je niekto pri ňom spustí svoju sirénu. A ako sa ľúbi napapať, zjedol by aj mamu. Už nie je taký trpezlivý, chce všade byť, no nevie zatiaľ ako tam prísť. Mama to má teraz trochu ťažšie tým, že Denisko sa rád pestuje a s mamou sa aj všade dostane. Je pri ňom trpezlivá, venuje sa mu a stíha stále všetkých obslúžiť. Mama Klaudia je vzorná a má stále všetko na poriadku. Mamička Klaudia Vám naďalej zo srdca ďakuje a veľmi si váži Vašu pomoc.

Máj 2026... Nášmu Deniskovi počítame už pekných 10 mesiacov. Stále sa mu nedarí loziť, no vyzerá tak, že sa asi hneď rozbehne behať. Z hlasu mu neubudlo, ba treba ho krotiť, stále ho počuť na pol dediny. A už vôbec nevydrží byť sám. Učí sa byť pozorný, keď s ním niekto rozpráva, rád sa zabáva a smeje. Len nevie ako sa dostane k súrodencom, keďže nelozí a nechodí, no a to ho občas zlostí. Hoci je pri ňom mama trpezlivá, musí sa postarať a stíhať obriadiť ostatných súrodencov. Mama Klaudia nemá popritom žiaden problém sa s nimi hrať, chodiť na ihrisko, je stále pokojná a snaživá všetko mať pod kontrolou. Mamička Klaudia Vám zo srdca ďakuje.

Popis situácie

Volám sa Eva a môj životný príbeh je poznačený ťažkosťami, ale aj láskou, silou a nádejou. Detstvo som prežila v Centre pre deti a rodiny v Žakarovciach, kde som sa dostala ako trinásťročné dievča. Rodičia sa o mňa nezaujímali a veľmi skoro som pochopila, aké to je cítiť sa opustená a sama. Keď som mala sedemnásť rokov, do môjho života prišiel niekto výnimočný – môj dnešný manžel Rudko. Krátko nato sme zistili, že čakáme naše prvé dieťa. Narodil sa nám krásny, zdravý chlapček – dali sme mu meno Rudko, po otcovi. Bolo to prvýkrát, čo som pocítila, čo znamená rodina. Po dosiahnutí plnoletosti sme sa presťahovali k tete, ktorá nám poskytla strechu nad hlavou. Neskôr sme žili u svokry, kde sme čakali naše druhé dieťatko – dcérku Emku. Jej príchod na svet však sprevádzala obrovská bolesť. Po narodení jej diagnostikovali leukémiu. Táto správa nás úplne zlomila. Začal sa náročný boj. Emka musela podstúpiť dve operácie a odobrali jej kostnú dreň. Život sa nám obrátil naruby. Denne sme cestovali z Michaloviec do Košíc na vyšetrenia a chemoterapie. Bolo to nesmierne vyčerpávajúce – fyzicky aj psychicky, najmä pre našu malú bojovníčku. Vďaka pomoci úradov sme získali možnosť bývať v Útulku pre rodiny s deťmi ANIMA v Michalovciach, no neskôr sme sa kvôli Emkinmu zdravotnému stavu presťahovali do zariadenia DORKA v Košiciach. Bolo to pre nás finančne náročné neustále cestovať z Michaloviec na vyšetrenia do Košíc. Bolo to pre nás ako lúč svetla v tme – miesto, kde môžeme aspoň trochu dýchať a riešiť svoju náročnú situáciu. Náš príjem je veľmi nízky. Ja poberám rodičovský príspevok a prídavky, spolu 470 eur. Môj manžel je na invalidnom dôchodku – dostáva 230 eur. Z tejto sumy platíme 165 eur za bývanie. Žijeme veľmi skromne. Často si musíme klásť otázku, z čoho nakúpime potraviny, hygienu alebo veci pre deti. Manžel má nesprávne vyvinutú dolnú končatinu, čo mu spôsobuje silné bolesti pri chôdzi, no napriek tomu mi je každým dňom oporou. V rámci svojej diagnózy fyzicky pracovať nemôže. Rudko je láskavý otec a milujúci manžel. Pre mňa znamená všetko. Spolu máme Rudka (4 roky), Emku (1 rok) a teraz s láskou očakávame naše tretie dieťatko – chlapčeka, ktorého príchod očakávame približne 8. augusta 2025. Som momentálne v 26. týždni tehotenstva a zatiaľ sa bábätko vyvíja dobre. Sme veľmi šťastní. Pre nás v rodine je základ zdravie. Naša dcérka Emka nás naučila, že bez neho nie je nič. Hoci nemáme rodinu, na ktorú by sme sa mohli spoľahnúť, máme jeden druhého. Všetko, čo robíme, robíme pre naše deti – aby mali lepší život, ako sme mali my. Ak by ste sa rozhodli akokoľvek podporiť naše očakávané bábätko, boli by sme vám z celého srdca vďační. Vaša pomoc by pre nás znamenala omnoho viac než len peniaze – bola by to nádej, že aj napriek všetkému, čo sme prežili, nie sme na svete sami. 

Jún 2025... Eva si postupne zabezpečuje potrebnú výbavu do pôrodnice vrátane hygienických potrieb pre seba a novorodenca. Vzhľadom na starostlivosť o dve maloleté deti je jej situácia náročná, avšak s podporou manžela ju zvláda. Partner jej poskytuje psychickú aj praktickú oporu. Zdravotný stav je pravidelne sledovaný prostredníctvom gynekologických kontrol. Plod sa vyvíja primerane, bez prítomnosti závažných komplikácií. V anamnéze je uvedená nízko uložená placenta diagnostikovaná pred troma mesiacmi, na základe čoho jej bol odporúčaný kľudový režim. Aktuálne udáva subjektívne ťažkosti ako slabosť a zvýšený pocit tepla. Posledná poradňa sa konala v piatok, pričom ďalšie kontroly už budú prebiehať výlučne v pôrodnici. Termín pôrodu je predbežne stanovený na 8. augusta. Na konci uplynulého mesiaca obdržala prvú finančnú pomoc, za ktorú si zakúpila hygienické potreby, výbavu do pôrodnice, detské plienky a základné oblečenie pre novorodenca. Prijímateľka vyjadrila úprimnú vďaku za poskytnutú pomoc.

Júl 2025... Eva je v pokročilom štádiu tehotenstva a aktuálne sa pripravuje na pôrod. V súčasnosti má zabezpečenú základnú aj doplnkovú výbavu do pôrodnice, ktorú si pripravila s dostatočným časovým predstihom. Prípravy na príchod novorodenca prebiehajú v rodine pokojne a zodpovedne. Celá rodina, vrátane starších detí, sa na príchod bábätka úprimne teší. Očakávaný je chlapec, ktorému chce otec dať meno Tobiáš. Manžel je Evke veľkou oporou – nielen emočnou, ale aj praktickou. Intenzívne sa zapája do starostlivosti o staršie deti a pomáha jej s každodennými činnosťami v domácnosti. Ich vzájomná spolupráca a rodinná súdržnosť sú viditeľné a prispievajú k stabilnému prostrediu, v ktorom sa pripravujú na príchod nového člena. Z hľadiska zdravotného stavu Eva v súčasnosti udáva ťažkosti s upchatým nosom, ktoré pretrvávajú niekoľko dní. Podľa jej vlastných slov sa dočítala, že ide o častý jav u tehotných žien v neskoršom štádiu gravidity – často súvisí s hormonálnymi zmenami a zvýšeným prekrvením slizníc. Ostatné zdravotné ťažkosti neuvádza. Rodina sa snaží postupne zabezpečiť všetky potrebné veci pre novorodenca. Vďaka finančnému príspevku od širšej rodiny sa im podarilo zakúpiť viaceré dôležité položky – napríklad baldachýn nad postieľku, hygienické potreby (detská kozmetika, plienky, podložky), ako aj základné potraviny. Postupne si tiež vytvárajú zásoby detského oblečenia, dojčenských potrieb a jednorazových plienok. Rodina vykazuje snahu o zodpovednú prípravu na narodenie dieťaťa. Atmosféra v domácnosti je podporná a celkovo priaznivá pre príchod nového člena. Evička ďakuje za pomoc.

August 2025... Evička to pred pôrodom nemala jednoduché. V posledných týždňoch tehotenstva ju sužovali silné bolesti, ktoré si vyžiadali skorý nástup do nemocnice. Hoci si predstavovala, že posledné chvíle pred narodením bábätka prežije doma, v pokoji a s rodinou, osud to zariadil inak. Dňa 5. augusta však prišiel ten nezabudnuteľný moment – na svet prišiel nádherný chlapček, malý zázrak menom Tobias. S hmotnosťou 3080 gramov a dĺžkou 50 centimetrov naplnil Evičkine srdce neopísateľnou láskou a vďačnosťou. Pôrod však nebol jednoduchý – kvôli komplikáciám musel byť Tobias privedený na svet cisárskym rezom. Evička preto zostala v nemocnici dlhšie, celkovo približne 10 dní, aby sa zotavila a mohla sa naplno venovať svojmu novonarodenému synčekovi. Zatiaľ čo Evička ležala v nemocnici a bojovala za svoje zdravie i zdravie svojho dieťaťa, doma sa o zvyšné deti s láskou a oddanosťou staral jej manžel. Ich rodina držala spolu, spojená silným putom, ktoré ani ťažké chvíle nedokázali narušiť. Dnes bola Evička na kontrole, kde jej vybrali stehy. Hoci je stále v procese zotavovania, jej myseľ je pokojnejšia – Tobias je zdravý, ona sa postupne uzdravuje a doma ju čaká milujúca rodina. Za finančnú pomoc, ktorú dostala, si s vďačnosťou zakúpila to najpotrebnejšie – potraviny, drogériu, mliečko pre bábätko, plienky a oblečenie pre deti. Táto podpora jej nesmierne pomohla prekonať náročné obdobie. Evička z celého srdca ďakuje všetkým, ktorí jej akokoľvek pomohli. Vaša podpora pre ňu znamenala viac, než dokážu vyjadriť slová. Vďaka vám cítila, že na to nie je sama. ❤

September 2025... Malý Tobias napreduje vo svojom vývine veľmi pekne. Jeho matka, Eva, s ním pravidelne navštevuje lekárske prehliadky, ktoré zabezpečujú priebežné sledovanie zdravotného stavu dieťaťa. V tomto mesiaci absolvovali kontrolu na ortopedickom oddelení. Tobias si postupne vytvára a zvyká na denný režim, čo je dôležitým krokom v jeho adaptácii na vonkajší svet a každodenný život. V nočných hodinách sa obvykle budí približne trikrát. Pre mamu Evu je tento režim fyzicky i psychicky náročný, no zároveň ho prijíma s láskou a trpezlivosťou. Uvedomuje si, že ide o dočasné obdobie, ktoré je prirodzenou súčasťou starostlivosti o malé dieťa, a s nádejou očakáva časy, keď si opäť dopraje nepretržitý nočný spánok. Z finančných prostriedkov, ktoré mala rodina v tomto mesiaci k dispozícii, boli hradené základné potreby dieťaťa. Išlo najmä o nákup detských plienok, oblečenia, drogérie a zvyšné peniaze sa použili na nákup potravín. Eva si taktiež nakupuje umelé mlieko, ktorým Tobiasovi dopĺňa výživu raz denne – zvyšok dňa je dojčený. Eva vyjadruje úprimné a hlboké poďakovanie za poskytnutú pomoc a podporu, ktoré pre ňu a jej dieťa predstavujú významnú oporu v tomto náročnom, no krásnom období materstva.

Október 2025... Malý Tobias robí svojej mamičke veľkú radosť tým, ako rýchlo a zdravo rastie. V poslednom období začal aktívne reagovať na svoje okolie – čoraz častejšie sa usmieva, čím poteší nielen svoju mamku, ale aj všetkých, ktorí sú v jeho blízkosti. Tobias je pokojné a dobre naladené dieťa, ktoré väčšinu noci prespí, a tak umožňuje svojej mame aspoň čiastočne si oddýchnuť a zregenerovať sily. V najbližších dňoch čaká malého Tobiasa očkovanie proti rotavírusom. Pani doktorka, ktorá Tobiasa pravidelne sleduje, vyjadruje spokojnosť s jeho vývinom. Chváli ho za to, ako dobre prospieva – rastie do krásy a prejavuje primeraný psychomotorický vývoj. Vďaka poskytnutej finančnej pomoci sa rodine podarilo zabezpečiť najdôležitejšie potreby pre starostlivosť o dieťa. Zakúpili umelé dojčenské mlieko, dostatočnú zásobu plienok, ako aj teplé detské oblečenie, ktoré bude Tobias potrebovať počas zimných mesiacov. Zvyšné prostriedky boli využité na nákup základných potravín a hygienických potrieb, ktoré sú nevyhnutné pre každodenné fungovanie domácnosti. Mamička Evička spolu s malým Tobiasom vyjadrujú úprimné poďakovanie za Vašu pomoc a podporu. Znamená to pre nich veľa – nielen z materiálneho, ale aj z psychického hľadiska. Vďaka nej môžu prežívať toto krásne, no náročné obdobie s väčšou istotou a pokojom.

November 2025... Malý Tobias prežíva posledné týždne veľmi pokojne a viditeľne napreduje. Je to usmiate bábätko, ktoré sa teší zo všetkého nového, čo objaví. Mama Evička mu postupne zavádza nové chute – najviac mu zatiaľ zachutila mrkvička, sladké jablko a jemné zemiakové pyré. Tobias začína byť zvedavý na všetko okolo seba, pozorne sleduje hračky, ktoré mu visia nad postieľkou, a nadšene kope nožičkami, keď sa ich svetielka rozblikajú. Veľkým potešením je pre neho aj spoločnosť staršieho brata, pri ktorom sa takmer stále usmieva. V noci má väčšinu času pokojný spánok, čo mamine výrazne uľahčuje dni plné starostlivosti. Vďaka finančnej pomoci rodina dokázala zabezpečiť všetko potrebné – kvalitné dojčenské mlieko, plienky, teplejšiu výbavu na chladné obdobie aj potraviny a hygienické potreby, ktoré im v domácnosti chýbali. Evička s malým Tobiasom zo srdca ďakujú za podporu, ktorá im priniesla istotu a pokoj v každodenných starostiach.

December 2025... Malý Tobias počas decembra naďalej krásne napreduje. Objavil sa mu prvý zúbok a podľa pediatra, ktorého mama Evička s Tobiasom pravidelne navštevuje na poradniach, sa vyvíja veľmi dobre. Je to čulý, zdravý chlapček plný energie a zvedavosti. S chuťou papá svoje prvé príkrmy, ktoré mu viditeľne chutia a robia mu radosť. Vďaka finančnej pomoci môže mamka Tobiasovi zabezpečiť kvalitné sušené mlieko, z ktorého nemá žiadne tráviace ťažkosti a vďaka ktorému pokojne prespí celú noc. Pomoc rodine umožňuje zakúpiť aj plienky a ďalšie nevyhnutné hygienické potreby. Mamka Evička zo srdca ďakuje za podporu, ktorá jej pomáha zabezpečiť synčekovi všetko potrebné a prináša do ich každodenného života pokoj a istotu.

Január 2026... Malý Tobias aj počas januára naďalej pekne napredoval. Pravidelne papá príkrmy, na ktoré si síce zo začiatku zvykal ťažšie, no postupne si na ne privykol a dnes ich už prijíma oveľa lepšie. Spolu s mamkou Evičkou absolvovali očkovanie aj pravidelné návštevy poradne, kde je lekár s Tobiasovým vývojom spokojný. Tobias je zdravý, šikovný chlapček a jeho vývoj pokračuje správnym smerom. Vďaka poskytnutej finančnej pomoci môže mamka Evička pravidelne nakupovať čerstvú zeleninu a ovocie pre Tobiasa, čím mu zabezpečuje kvalitnú a vyváženú stravu. Finančné prostriedky využíva najmä na nákup plienok a detskej hygieny, no v prípade potreby aj na lieky, keďže Tobiasovi sa začínajú tlačiť zúbky. Mamka Evička je za poskytnutú pomoc veľmi vďačná, pretože jej umožňuje postarať sa o synčeka s väčším pokojom a istotou. 

Február 2026... Malý Tobias počas februára naďalej pekne napredoval a robí ďalšie pokroky vo svojom vývoji. Prerezávajú sa mu zúbky a momentálne ich už má štyri. Postupne sa začína plaziť, dokáže sa podoprieť na lakťoch a kolienkach a sám objavuje svoje okolie. Dokáže už aj krátku chvíľu posedieť bez opory, čo mamičke Evičke robí veľkú radosť. Tobias je zdravý a šikovný chlapček. Má dobrú chuť do jedla a papá všetko, čo mu mamka Evička pripraví ako príkrmy. Vďaka tomu prijíma pestrú a vyváženú stravu, ktorá je dôležitá pre jeho ďalší rast a vývoj. Aj počas februára mamka Evička využívala poskytnutú finančnú pomoc najmä na nákup plienok, detskej hygieny a potravín, predovšetkým čerstvej zeleniny a ovocia pre Tobiaska. Táto pomoc jej veľmi pomáha zabezpečiť všetko potrebné pre synčeka a starať sa oňho s väčším pokojom a istotou. Mamka Evička je za poskytnutú podporu veľmi vďačná.

Marec 2026... Malý Tobias počas marca naďalej krásne napredoval a nadväzuje na pokroky, ktoré urobil vo februári. Jeho vývoj ide rýchlo dopredu – momentálne má už deväť zúbkov. Bez pomoci sa plazí a s veľkým záujmom objavuje svoje okolie. Tobias je čoraz samostatnejší – dokáže si pridržať fľašu s mliekom a robí pokroky aj v komunikácii a hre. Rád tlieska ručičkami a s úsmevom reaguje na detské riekanky, najmä na „ťapi ťapi ťapušky", čo prináša mamičke Evičke veľa radosti. Naďalej je zdravý, šikovný a má dobrú chuť do jedla. Mamka Evička sa oňho s láskou stará a pokračuje v zabezpečovaní pestrej a vyváženej stravy, ktorá podporuje jeho rast a vývoj. Aj počas marca mamka Evička využívala poskytnutú finančnú pomoc najmä na nákup plienok, detskej hygieny a potravín, predovšetkým čerstvej zeleniny a ovocia pre Tobiaska. Táto pomoc jej výrazne uľahčuje každodennú starostlivosť a umožňuje jej venovať sa synčekovi s väčším pokojom. Za poskytnutú podporu je veľmi vďačná. 

Apríl 2026... Malý Tobias počas apríla naďalej napredoval vo svojom vývine a robí krásne pokroky. Postupne sa stáva čoraz samostatnejším. Už dokáže sedieť bez opory, čo je veľký míľnik v jeho pohybovom vývine. Najradšej sa plazí a s radosťou objavuje svoje okolie. Tobiasko je zdravý a šikovný chlapček, ktorý má dobrú náladu a chuť do jedla. Rád sa hrá, reaguje na podnety zo svojho okolia a robí pokroky aj v komunikácii. Svojím správaním prináša mamičke Evičke veľa radosti. Mamka Evička sa oňho aj naďalej s láskou stará a zabezpečuje mu všetko potrebné pre jeho zdravý rast a vývin. Dbá na pestrú a vyváženú stravu, ktorá je dôležitá pre jeho správny vývoj. Aj počas apríla mamka Evička využívala poskytnutú finančnú pomoc najmä na nákup plienok, detskej hygieny a potravín, predovšetkým čerstvej zeleniny a ovocia pre Tobiaska. Táto pomoc jej výrazne uľahčuje každodennú starostlivosť a umožňuje jej venovať sa synčekovi s väčším pokojom. Za poskytnutú podporu je veľmi vďačná.

Máj 2026... Malý Tobias počas mája naďalej krásne napredoval vo svojom vývine a robí veľké pokroky. Stáva sa čoraz pohyblivejším a samostatnejším. Veľkou radosťou je, že sa už začal štvornožkovať, vďaka čomu môže ešte aktívnejšie objavovať svoje okolie. Každý deň prináša nové skúsenosti a podnety, ktoré ho posúvajú vpred. Tobiasko je zdravý, veselý a šikovný chlapček. Má dobrú náladu, chuť do jedla a rád sa hrá. Zaujíma sa o dianie okolo seba, reaguje na známe hlasy a podnety a postupne napreduje aj v komunikácii. Svojimi úsmevmi a pokrokmi prináša mamičke Evičke veľa radosti.  Aj počas mája mamka Evička využívala poskytnutú finančnú pomoc najmä na nákup plienok, detskej hygieny a potravín, predovšetkým čerstvého ovocia a zeleniny pre Tobiaska. Táto pomoc jej výrazne uľahčuje každodennú starostlivosť a pomáha vytvárať synčekovi bezpečné a podnetné prostredie pre jeho ďalší rozvoj. Za poskytnutú podporu je veľmi vďačná. 

Jún 2026...  Malý Tobias počas júna naďalej krásne napredoval vo svojom vývine a robí veľké pokroky. Stáva sa čoraz samostatnejším a istejším v pohybe. Už chvíľu dokáže postáť a s oporou robí svižné krôčiky. Napriek tomu je jeho najobľúbenejším spôsobom presúvania stále štvornožkovanie, vďaka ktorému s veľkým nadšením objavuje každý kútik svojho okolia. Každý deň prináša nové skúsenosti a podnety, ktoré podporujú jeho zdravý vývin. Veľkou udalosťou tohto mesiaca je oslava Tobiaskových prvých narodenín. Oslávil svoj prvý rok života obklopený láskou a starostlivosťou svojej mamičky Evičky. Tobias je zdravý, veselý a šikovný chlapček. Má dobrú náladu, chuť do jedla, rád sa hrá a zaujíma sa o všetko, čo sa deje okolo neho. Svojimi úsmevmi, zvedavosťou a každodennými pokrokmi robí mamičke veľkú radosť. Aj počas júna mamka Evička využívala poskytnutú finančnú pomoc najmä na nákup plienok, detskej hygieny a potravín, predovšetkým čerstvého ovocia a zeleniny pre Tobiaska. Táto pomoc jej aj naďalej výrazne uľahčuje každodennú starostlivosť a umožňuje vytvárať synčekovi bezpečné, láskavé a podnetné prostredie pre jeho ďalší rozvoj. Za prejavenú podporu zo srdca ďakuje. Evka v projekte končí.

Popis situácie

Volám sa Jarmila. Mám 22 rokov, mám 4 ročnú dcérku a momentálne som v 5. mesiaci tehotenstva.Keď sme sa s partnerom dozvedeli, že nám naše plánované tehotenstvo vyšlo, veľmi sme sa potešili. Naša radosť dlho nevydržala, keďže partner začal užívať drogy a piť  alkohol. Niekedy neprišiel 2-3 dni domov. Začali medzi nami hádky, ktoré viedli až k tomu, že sme ukončili náš vzťah a prišla som bývať k rodičom. Bývajú v  2 izbovom byte, mám ešte jednu mladšiu sestru tá tiež býva s rodičmi. Mama nepracuje a teraz ani otec, keďže sme sa dozvedeli, že má nádor srdca. Čaká ho veľká operácia. S partnerom sme sa dohodli, že každý mesiac do 15.teho mi bude platiť na dcéru 100 Eur, pokým neporodím a nevyriešim výživné na obe dve deti na súde. Blízka rodina by mi pomohla, ak by mohli, ale sami teraz nemajú, keďže riešia otcove zdravotné problémy a starostlivosť oňho.

Jún 2025... Jarmila býva u rodičov, obaja majú aktuálne vážne zdravotné problémy: mama si zlomila nohu a otca čaká operácia srdca. Celá domácnosť je teda na nej. Malá dcérka začala citlivejšie prežívať všetko, čo sa okolo nej deje. Je plačlivejšia, nemôže spať. Otec si ju k sebe berie raz mesačne, budúcnosť ukáže, ako si rodičia medzi sebou vyriešia úpravu rodičovských práv a povinností. Jarmila je teda na všetko sama, ale s pomocou dobrých ľudí to zvláda. Ďakuje darcom za každú pomoc.

Júl 2025... Jarmile sa blíži termín pôrodu. Kvôli poslíčkom, predpôrodným bolestiam, musela vyhľadať lekára, ale poslali ju naspäť domov s liekmi a odporúčaním čakať. Prázdniny trávi staršia dcérka väčšinou doma alebo so sesternicou a malým bratrancom. Všetci sa tešia na príchod nového člena rodiny. Jarmila ďakuje všetkým darcom za ich pomoc.

August 2025... Jarmile sa 5.8. narodil chlapec Leonel, je zdravý meria: 56cm a váhu ma 3.5kg.
Chlapček aj mamička sú v poriadku a všetkým ďakujú za pomoc a podporu.

September 2025... Jarmila aktuálne rieši reflux u synčeka, čakajú ich vyšetrenia, krvné testy, pretože malý slabo priberá. Staršia dcérka nastúpila do predškolskej triedy, v novej škôlke sa jej páči. Stále bývajú u mamy v byte a veria, že raz sa situácia zlepší a budú sa môcť viac osamostatniť. Jarmila ďakuje všetkým darcom za pomoc.

Október 2025... Jarmila s deťmi kráčajú z dňa na deň. Aktuálne mali celá rodina chrípku, skolilo to dospelých aj deti. Finančne to tiež nie je jednoduché, babka, ktorá pracovala v zahraničí a podporovala ich aktuálne čelí zdravotným problémom a to jej zabraňuje sa do práce vrátiť. Jarmilina sestra má tiež vážne zdravotné problémy a čaká ju operácia, tiež ide o osamelú matku s deťmi, takže si sestry navzájom pomáhajú a keď nevládze jedna, pomôže jej s deťmi aj domácnosťou druhá. Jarmila ďakuje za každú pomoc.

November 2025... Jarmila s deťmi žije stále u svojej mamy v byte. Synček už bude mať 4 mesiace, je šikovný a robí radosť. Jarmila si zvyká na život osamelej mamy bez partnera, ale jej celá pozornosť a čas patrí deťom, pre nich žije. Uvedomuje si, že život so závislým partnerom by pre ňu a deti nebol dobrý.

December 2025... Jarmila sa veľmi tešila s deťmi a rodičmi na Vianoce, vďaka ním a pomáhajúcej organizácii detičky dostali krásne darčeky ,s radosťou na tvári otvárali balíčky. Keďže synček Jarmily bude mat iba 5 mesiacov , ešte zatiaľ nechápe čo sú Vianoce, ale o rok sa už bude tešiť s celou rodinou. Leonel pomaličky skúša ochutnávať aj kašičku či pribináčik, ktoré mu veľmi chutia. Vďaka organizáciám a ľuďom, ktorí pomáhajú Jarmilinej ťažkej situácii zvláda túto situáciu ľahšie a úprimne ďakuje.

Január 2026... Vopred by som sa Vám chcela veľmi pekne poďakovať za všetku Vašu pomoc, som Vám za ňu úprimne vďačná. Deti sú v poriadku, nemajú žiadne vážne zdravotné problémy. Synček Jarmily dovŕšil 5 mesiacov dňa 5. januára. Začala  mu postupne podávať príkrmy – zemiaky, zeleninu, jogurt a detskú výživu, skúša mu ponúkať rôzne vhodné jedlá. Pokúšala sa zmeniť umelé mlieko, pretože to, ktoré bežne kupujeme (Hipp Anti-Reflux), je veľmi drahé. Lekár mu predpisuje 5 balení mesačne, avšak tie majú len 300 g, čo nestačí, takže musia dokupovať ešte približne 8 balení navyše. Absolvovali  aj očkovanie po dovŕšení 5 mesiacov. Zvládol ho celkom dobre, nemal teplotu ani nebol výrazne podráždený.

Február 2026... V tomto mesiaci je v živote Jarmily a jej detí dosť zmien. Synčekov momentálne rastú naraz dva zúbky, takže s tým dosť bojujú. Krém aspoň trochu pomáha zmierniť bolesť. Malý začína jesť príkrmy, vyskúšal aj malé množstvo mäsa. Najťažšie je pre Jarmily zvládať situáciu po psychickej stránke, ale snaží sa dostať zo seba maximum. Za každú pomoc darcom srdečne ďakuje. Dcérka chodí do škôlky a našťastie nebýva často chorá.

Marec 2026... Jarmilin syn dostal tento mesiac chrípku, z ktorého sa vyvinul zápal pľúc s vysokými horúčkami, skončil na pohotovosti. Jeho stav sa však už zlepšil, ale má veľmi oslabený imunitný systém. Klientka z celého srdca ďakuje všetkým darcom.

Apríl 2026... Tento mesiac sa Jarkin malý synček začal plaziť a už mu vyšli aj dva zúbky. Je teraz dosť nepokojný, je to s ním o niečo náročnejšie ako predtým. Ale našťastie mu nič nie je. Jarka sa snaží zmeniť značku výživy, ale nič mu nevyhovuje, takže zatiaľ zostávajú pri HIPP. Vďaka pomoci z projektu, za ktorú bude Jarka vždy vďačná, sa im darí celkom dobre. Hneď ako dostane peniažky, v prvom rade nakupuje deťom. Staršia dcérka je v poriadku, len ju teraz musia vziať ku gastroenterológovi, pretože ju často bolí žalúdok a zo dňa na deň takmer nič neje, a aj keď áno, tak len veľmi málo. Bola už aj na zápis do školy, keďže tento rok už nastupuje.

Máj 2026... Tento mesiac bol veľmi náročný. Jarmilina dcérka bola párkrát v škole, potom ochorela na chrípku a následne dostala vírusovú infekciu, pri ktorej sa jej po celom tele objavili červené vyrážky. Navštívili lekára, vyrážky už pomaly miznú, ale kašeľ jej ešte zostal. Nakazil sa aj synček, ktorý to znášal veľmi zle. Mal vysoké horúčky až 40 °C, preto išli k lekárovi. Teraz ochorela aj Jarmila– má zápal mandlí a tiež sa jej objavili vyrážky. Budúci mesiac čaká dcérku rozlúčka v škole aj narodeniny, tak snáď budú dovtedy všetci v poriadku.

Popis situácie

Som matkou dvoch synov a vychovávam ich sama ,odkedy nás ich otec vyhodil ostali sme sami a kvôli tomu že som bola týraná našla som útočisko v zariadení núdzového bývania kde mi podali pomocnú ruku . Po dvoch rokoch som sa začala stretávať s partnerom ktorý dával lásku nielen mne ale hlavne aj mojim chlapcom. Po pár mesiacoch sa stretávania sme začali spolu bývať a zo zariadenia sme odišli šťastný že budeme rodina. O pár mesiacov som zistila že som tehotná. Boli sme všetci šťastný že naša rodinka sa rozrastie o ďalšieho člena. Naše šťastie trvalo len chvíľu partner sa veľmi zmenil začal v nadmernej miere používať alkohol domov sa vracal nad ráno pod vplyvom alkoholu, a nás vyhadzoval z domu. Po niekoľkých takýchto dňoch strachu a beznádeje kam sa podejem s chlapcami som opäť požiadala o pomoc zariadenie. Sociálne pracovníčky my pomohli a keďže mali v zariadení voľné miesto prijali nás opäť.  So soc. pracovníčkami som riešila svoju neľahkú situáciu a žiadala ich o pomoc pri umelom  prerušení tehotenstva nakoľko som si nevedela predstaviť , že budem sama vychovávať tri deti a bez otca. Jediné riešenie som videla v potrate. Ale pomoc a podpora od soc. pracovníčok ,ma presvedčila o  tom ,že to predsa len zvládnem aj keď viem ,že to nebude jednoduché. Veď v júni sa mi narodí dieťatko. Malý a pritom najväčší zázrak- zázrak nového života. 

Máj 2025... Mamka Simona už ukončila poradne u gynekológa a v stredu 28. 5. ide na poradňu do nemocnice. S istotou vieme, že to bude dievčatko a mamka jej vybrala meno Kiara. Simona je už zo dňa na deň slabšia, bolia ju kríže. Má nachystanú tašku do pôrodnice ako aj výbavičku pre malú Kiaru. Mamka finančné prostriedky použila na zaplatenie nájmu a nákupu potravín. Všetkým veľmi pekne ďakuje za pomoc a ochotu s finančnou pomocou v situácii, v ktorej sa ocitla. Pomoc si veľmi váži a z úprimného srdca ďakuje.

Jún 2025... Mamka Simona sa už od rána 21. júna necítila dobre, čo bolo predzvesťou, že ich čas sa blíži. O 16:30 začala mamka pociťovať bolesti, a tak sa pobrala do nemocnice po svoj batôžtek šťastia, po najkrajší dar - zázrak života. Malá Kiara maminku dlho netrápila, o 19:55 prišla na svet s mierami 3160 gramov a 50 centimetrov. Už sú doma, bračekovia sa sestričke veľmi potešili. Mamka dcérku kojí a finančné prostriedky použila na zaplatenie nájmu, kúpu postieľky a výbavičky pre malú Kiarku. Všetkým veľmi pekne ďakuje. Mamka, Kiara a šťastní bračekovia.

Júl 2025... Mamka Simona a malá Kiara sa učia spoločne aj s bratmi fungovať vo štvorici. Mamka kojí a Kiarka pekne priberá. Je to pokojné a zdravé dievčatko. Mamka použila finančné prostriedky na zaplatenie najmu, nákup potravín a drogérie, za čo všetkým darcom veľmi pekne ďakuje.

August 2025... Mamka Simona bola s Kiarkou na poradni . Kiarka priberá a všetko je v poriadku , boli aj na kontrolu s nožičkami opäť pôjdu keď bude mat Kiarka 7.mesiacov. Deťúrence dávajú mamke zabrať. Finančné prostriedky mamka použila na zaplatenie najmu a nákup potravín , drogérii a plienok. Všetkým darcom z úprimného srdca ďakuje za finančnú pomoc.

September 2025... Kiarka má už za sebou prvé očkovanie ktoré zvládla bez slzičiek. No pani doktorka ich poslala na odborné vyšetrenie na kardiologiu. Krásne priberá -je na umelom mliečku. Mamička použila finančné prostriedky na nákup potravín a drogérii . Všetkým darcom veľmi pekne ďakuje.

Október 2025... Mamke, malej Kiarke a jej súrodencom sa darí .Kiarka bola v poslednom obdobím chorá , ale momentálne sa jej stav zlepšil. Bude musieť pravidelne absolvovať kontroly u špecialistov. Finančne prostriedky použili na zaplatenie najmu a nákupu potravín a drogérii ako aj plienok pre malú princezničku. Mamka všetkým darcom veľmi pekne z úprimného srdiečka ďakuje za pomoc.

Popis situácie

Volám sa Alena a mám 44 rokov. Som matkou piatich detí . Vyrastala som v detskom domove, kde som sa zoznámila aj s mojim prvým priateľom. V detskom domove sme si boli oporou a sľúbili sme si, že keď vyrastieme, budeme manželmi. Vyrástli sme narodili sa nám synovia, dvojičky Peťko a Paľko. Svadbu sme stále odkladali, no nakoniec k nej ani nedošlo. Môj priateľ  Peťo zomrel. Mal len 30 rokov a ja som ostala sama s našimi  12-ročnými deťmi. Po 2 rokoch som si našla priateľa, spolu sa nám narodili 3 deti, Simonka 12, Andrej 10 a Adam 8 rokov. Priateľ sa o nás pekne staral. Pracoval v Čechách, domov chodil na víkendy. Zo začiatku mi tento spôsob života vyhovoval, no po čase som priateľa prosila, nech si nájde prácu tu, na Slovensku. Vyhováral sa, že tu toľko nezarobí. Vždy ma presvedčil, že však domov chodí, peniaze nosí, tak čo stále vymýšľam. Postupne chodil domov čoraz zriedkavo. Najprv to bolo raz za 2 týždne, neskôr to bolo raz za mesiac. Pýtala som sa ho na dôvod, čo sa deje. vyhováral sa, že má veľa práce, že keď sa to utíši bude chodiť častejšie. Cez leto sme boli  za priateľom v Čechách, mal dovolenku, tak sme ju strávili spolu s ním, v Čechách. V októbri som zistila, že som tehotná. Chcela som to priateľovi hneď povedať, no nie po telefóne, ale osobne. No on neprišiel domov dva mesiace. Vyhovoril sa na veľkú zákazku, ktorú musia do konca roku urobiť. Povedal, že príde až na Vianoce. Nemala som žiadne podozrenie, lebo sme si každý druhý deň skajpovali. Nevedela som sa dočkať Vianoc Tešila som sa na priateľa a chcela som ho prekvapiť.  Priateľ na Vianoce prišiel. Veľmi som sa tešila. Pod vianočný stromček som mu dala tehotenskú knižku.  Čakala som na jeho reakciu. Na jeho radosť. No nestalo sa tak. Namiesto radosti mi oznámil, že ostáva žiť v Čechách, že tam má známosť a sťahuje sa k nej. Ihneď na druhý deň odcestoval. Ostala som sama s deťmi a tehotná. Zrútil sa mi svet. Som zúfala, neviem, ako ďalej. Keď som išla na gynekologickú kontrolu, moja lekárka videla, že som nešťastná. Spýtala sa ma, či sa niečo deje. Vtedy som sa rozplakala a povedala som jej všetko, čo sa stalo. Povedala som lekárke, že sama to nezvládnem, že dieťatko budem musieť dať na adopciu. Lekárka ma upokojovala, že však sa vzorne starám o svoje deti, ako by som mohla dať preč to, ktoré čakám. Odporučila mi organizáciu, s ktorou spolupracuje, ktorá pomáha ženám v ťažkej situácií. Zavolala som im, stretli sme sa a mi dali novú nádej.

Marec 2025... Je to ťažké na jednej strane sa na dieťatko teším a zároveň sa bojím. Ale mám okolo seba dobrých ľudí pomáhajú mi nielen finančne ale hlavne morálne. Rozprávala som sa aj s mojou p. gynekologičkou je rada, že si dieťatko nechám, Keď dostanem strach ako to zvládnem zavolám p. Aďke a ona ma vypočuje, poradí dohodla mi stretnutie s ich klientkou , ktorej už  v minulosti pomohli, aby som videla že  sa to dá zvládnuť. Ďakujem Vám za pomoc, podporu a prosím o modlitby, aby som to zvládla. 

Apríl 2025... Tento mesiac som bola v poradni. Pani doktorka ma potešila. Dieťatko pekne priberá no pohlavie ešte nevie, lebo je otočené, ale všetko ostatné je v poriadku.  Deti sa na súrodenca tešia a dodávaju mi silu - vraj mama neboj sa, veď aj my ti pomôžeme. Viem, že to bude ťažké, ale urobím všetko preto, aby sme to  zvládli. Ďakujem vám za pomoc, podporu a prosím o modlitby v týchto ťažkých chvíľach.

Máj 2025... Už sa mi to kráti, blíži sa termín pôrodu. Bojím sa, ale zároveň sa aj teším. Volal mi aj priateľ, chcel vedieť, či som už porodila. Pýtala som sa ho a aj ho prosila, či sa k nám nevráti. Chvíľu bol ticho a potom mi povedal, že sa nevrati. Preplakala som celú noc. Na druhý deň som mala bolesti v bruchu a vtedy som si povedala, že predsa nemôžem ubližovať môjmu dieťatku, že si to nezaslúži. Ďakujem Vám za finančnú pomoc a prosím o modlitby, aby som to zvládla.

Jún 2025... Ahoj, volám sa Timurko a narodil som sa maminke Alene 24. júna 2025 o 22:43 hodine. Vážim 3320 gramov a meriam 51 centimetrov. Som stále hladný, budím sa každé 2 hodiny. Moja maminka Alenka vie, že to bude mať ťažké, ale za pomoci dobrých ľudí to spolu zvládneme. Ďakujem za to, že som mohol ostať so svojou mamou.

Júl 2025... Bol nás pozrieť priateľ. Myslela som si, že keď uvidí Timurka tak ho to obmäkči a ostane s nami. No mýlila som sa. Povedal, že ho chcel len vidieť a spýtať sa ako sa máme a či sme zdraví. Bol s deťmi na prechádzke a večer odišiel. Keby som nemala deti tak sa psychicky zrútim, ale nemôžem. Je to ťažké, ale verím že Boh mi pomôže prostredníctvom Vás. Ďakujem.

August 2025... Končia sa prázdniny a začína škola. Deti si prázdniny užili dokonca sme všetci boli na výlete v ZOO v Ostrave spolu s inými mamičkami a deťmi, ktorým pomáha pani Aďka. Veľmi sa nám tam páčilo. S Timurkom som bola v poradni. Pani doktorka je rada, že Timurko ostal s nami. Vie, že to mam ťažké, ale nevzdám sa. Aj staršie deti mi pomáhajú. Chodia Timurka kočíkovať a ja zatiaľ navarím a operiem. Milujem svoje deti a ďakujem Vám, za finančnú pomoc.

September 2025... Všetci sme chorí. Máme chrípku. Bola som deťom vybrať lieky. Keby ste mi nepomáhali nemala by som to z čoho zaplatiť. Našťastie lieky zabrali. Snažím sa tráviť viac času vonku. Pri kočíkovaní Timurka si oddýchnem a počas prechádzky sa snažím nemyslieť na problémy. Viem, že nie som na to sama a za to vám z celého srdca ďakujem.

Október 2025... S Timurkom som bola na očkovaní. Pani doktorka nám ho už 2 krát odkladala, lebo Timurko bol chorý. Tento mesiac volal deťom aj otec. Vždy po jeho telefonáte som smutná a stále si dávam otázku prečo sa mi to stalo. Prečo ma môj priateľ opustil. Veď sme boli šťastní. Bola som na sedení s psychologičkou veľmi mi to pomáha. Na sedení sa vyrozprávam, vyplačem lebo pred deťmi musím byť silná. Ďakujem za Vašu pomoc, podporu.

November 2025... S Timurka mám radosť pekne priberá už som mu začala dávať príkrmy. Trošku mal hnačku myslela som si, že to je tými príkrmami ale nebolo našla som mu 1 zúbok. Po 2 týždňoch mu hnačky prešli, keď sa zúbok prerezal. Sme zdraví a to je najviac. Pomaly sa zmierujem s tým, že na deti ostanem sama. Ďakujem za Vašu pomoc, podporu a prosím o modlitby.

December 2025... Najkrajší mesiac v roku pre nás všetkých a hlavne pre deti.  Spoločne zdobenie stromčeka, pečenie koláčov nás opäť zblížilo  sme si oporou  navzájom. Pre mňa bol stresový nevedela som ako to zvládnem. Ale spoločne sme to zvládli. Pani Aďka aj s p. Mirkou mi zabezpečili nákup na sviatky, oblečenie  a obuv pre deti a taktiež Ježiško priniesol každému darček. Nezabudol ani na mňa. Spolu s inými mamičkami  a deťmi sme sa boli pomodliť  a poďakovať za pomoc, ktorú dostávam. Ďakujem , že vďaka Vám sme mali jedny z najkrajších sviatkov.

Janurá 2026... Po Vianociach nás bol pozrieť priateľ. Deťom doniesol sladkosti. Boli sme  s nim všetci na prechádzke, nechcel ísť k nám domov. Staršie deti sa hrali na preliezkach a malý Timur spinkal. Opäť som sa ho spýtala, či mu nie je ľúto, že nás tu nechal samých a či svoj názor nezmenil. No on opäť potvrdil čo povedal, že sa nevráti. Už som sa s tým zmierila. Je to ťažké, ale za Vašej pomoci a pomoci mojich detí sa budem snažiť to všetko zvládnuť. Nie je to ľahké, ale pre moje deti sa to oplatí.

Február 2026... Sme opať všetci chorí. Timurko mal vysoké horúčky. Nevedela som mu ich znížiť, tak sme skončili v nemocnici. Bolo potrebné podať antibiotika v infúziach, lebo všetko čo spapal vygrckal. Po týždni nás pustili domov. Keď Timurko zaspal, ja som išla domov k deťom. No ale na šťastie je už v poriadku. Ďakujem za Vašu podporu či už finančnú, ale aj duchovnú.

Marec 2026... Konečne sme zdraví. Po využívaní 2 antibiotík si užívame slnečné dni. Tento mesiac sme mali aj súdne pojednávanie. Prišiel aj priateľ, lebo mu volala sudkyňa, aby sa dostavil, lebo mu dá pokutu. Neustále ignoroval predvolania, vyhováral sa, že ho nepustia z práce. Mala som zmiešané pocity, ale p. sudkyňa mu riadne dohovorila a určila mu aj výživné no on povedal, že platiť nebude, že sa odvolá. Som sklamaná z jeho správania, ani neviem s kým som žila. Veď on by mal byť ten, kto by mi mal pomôcť a nie ľudia ktorých ani nepoznám. Ďakujem zo srdca za všetko čo pre moju rodinu robíte.

Apríl 2026... Mesiac prešiel ako voda. S Timurkom som bola u pani doktorky, robila mu kontrolný odber krvi, lebo v nemocnici kázali aby tak spravila, keď doužíva antibiotiká.  Výsledky sú dobré. Užívame si slnečné dni. S deťmi sa snažím chodiť viac na čerstvý vzduch, aj keď teraz je zase v ovzduší veľa peľov. Na Veľkú noc s nákupom mi pomohla p. Aďka, lebo sme boli všetci chorí, ale na šťastie sviatky sme si užili. Chlapci nás riadne vyšibali. Boli nás vyšibať aj chlapci s rodín ktorým pomáha p. Aďka . Ďakujem Vám za všetko čo pre moju rodinu robíte. Ste v mojich modlitbách a ďakujem Bohu za Vašu štedrosť.

Máj 2026... Po súdnom pojednávaní mi volal priateľ, že už za nami nebude chodiť, že sa mu narodil v Čechách syn a že musí pomáhať priateľke. Po tomto telefonáte som sa rozplakala a potajomky plačem každý deň. Veď mňa tu nechal s deťmi samú tehotnú bez peňazí podpory a to mu vôbec nevadilo, že ja som tiež potrebovala pomoc a stále ju potrebujem.  Že namiesto neho mi pomáhajú cudzí ľudia, ktorí ma ani nepoznajú a pomáhajú. A to mi dodáva silu viem, že za pomoci Vás všetkých sa nevzdám. Ďakujem.

Jún 2026... Rok prešiel ako voda a môj syn  Timurko má 1. rôčik. Bol to náročný rok, ale úsmev môjho dieťaťa stojí za ten boj. Som vďačná všetkým ľuďom, ktorí mi pomohli bez Vašej pomoci by som to nezvládla. Veľa krát sa obraciam za minulosťou prečo ma život tak skúša. Taktiež sa pýtam sama seba kde by bolo moje dieťa, keby som ho dala na adopciu. Pani Aďka mi vždy hovorí, aby som sa nevracala k tomu čo sa už nedá zmeniť, že sa mám pozerať dopredu. Tak sa to učím a teším z každého nového dňa s mojimi deťmi. Ďakujem a prosím za Vaše modlitby, ktoré mi dodávajú silu. Alena v projekte končí.