Príjemcovia pomoci

Popis situácie

Volám sa Barbora a ocitla som sa vo vzťahu s násilníkom. Zo začiatku bolo všetko v poriadku, len partner začal holdovať alkoholu. V júni, po ukončení vysokej školy, som otehotnela. Vyštudovala som právnickú fakultu, čo bol môj sen. Po škole sa mi nepodarilo nájsť prácu, pretože prvý trimester bol náročný. A tehotnú ženu len ťažko niekto zamestná. 

Svojmu partnerovi som dala XY šancí a ultimátum, ktoré však boli vždy porušené. V prvých týždňoch tehotenstva došlo aj k fyzickému napadnutiu. Zvažovala som aj umelý potrat, ale svedomie mi to nedovolilo. A tak som prebrala svoju úlohu aj napriek ťažkým finančným podmienkam. Mojím útočiskom a bezpečným miestom sa stala moja mamina. Problém s alkoholom mal rovnako aj môj otec, ktorý pred 5 rokmi zomrel. Roky bola domácnosť iba na ramenách maminy, ktorá mi dala všetko čo bolo v jej silách. Mrzí ma, že momentálne jej to nemôžem všetko vrátiť a pridala som jej ďalšie bremeno. Po dlhom a otvorenom rozhovore sme sa s maminou rozhodli, že malého spoločnými silami vychováme. K rozhodnutiu mi dopomohla aj poradňa Alexis, ktorá mi ponúkla materiálnu pomoc, čo nám veľmi pomohlo a aj pomôže. Svoje tehotenstvo som si takto nepredstavovala, ale život nám nadelí len toľko, koľko sme schopní uniesť. Svoje dieťa beriem ako dar a aj samotný bezproblémový priebeh tehotenstva.
Verím, že raz budem môcť všetko vrátiť svoje mame a rovnako verím, že svojím vzdelaním a získanými skúsenosťami budem môcť pomôcť aj poradni Alexis a ďalším ženám, ktoré sa ocitnú v podobne náročnej životnej situácii ako som sa ocitla ja sama.
Za poskytnutú pomoc som vopred veľmi vďačná.

November 2024... Barbora prežíva tehotenstvo aktuálne po fyzickej stránke vcelku dobre a teší sa na synčeka. Má síce problémy s nízkym tlakom, ale snaží sa napriek tomu chodievať na prechádzky a udržiavať sa fit. Spoločnosť jej robí jej psík, ktorý je pre ňou veľkým spestrením dní. Tehotenstvo sa jej prehuplo do druhej polovice, s maminou nakupujú postupne potrebné veci. Postieľku majú pripravenú a rovnako kočík. Za všetku pomoc  zo srdca ďakuje.

Popis situácie

Bola som ešte dieťa, keď môj život prestal byť nevinnou hrou. Vyrastala som v detskom domove, spolu so svojimi súrodencami, kde som si od útleho veku zvykla na to, že nemám vlastnú rodinu, ktorá by ma objímala a chránila. Každý deň sa pre mňa stal bojom o pozornosť, lásku a bezpečie, ktorého sa mi nikdy nedostalo, tak ako by som chcela.

Keď som dovŕšila osemnásť rokov, opustila som detský domov a musela som sa postaviť na vlastné nohy. Svet, ktorý ma čakal za bránami domova, bol však oveľa drsnejší, než som si predstavovala. Bez stabilného zázemia a s obmedzenými možnosťami na ubytovanie som  sa rýchlo ocitla na ulici. Bez domova, bez podpory, cítila som sa stratená a zúfalá, Šťastie a stabilitu som hľadala v láske  a dúfala som, že vytvorím stabilnú rodinu.

O pár mesiacov som zistila, že som tehotná. Správa o bábätku vo mne vyvolala paniku a zmätok. Nemala som peniaze, nemala som domov a vôbec som si nevedela predstaviť, ako by som mohla vychovať dieťa. Myšlienka na potrat sa mi vkradla do hlavy, videla som to ako jediné východisko. Ale niečo v mojom srdci mi nedovolilo urobiť tento krok. Možno to bola nádej, možno túžba po rodine, ktorú som nikdy nemala. Rozhodla som sa dieťatko si nechať, hoci som vedela, že to bude veľmi ťažké.   Pomocou Úsmevu ako dar som sa dostala do CDR Trnie, kde mi ponúkli nielen strechu nad hlavou, ale aj podporu, ktorú som tak zúfalo potrebovala. Pracovníci centra mi pomáhajú s prípravou na materstvo, učia ma, ako sa starať o bábätko a poskytujú mi základné potraviny a oblečenie. Usilujeme sa vybaviť sociálne dávky. Začala som cítiť, že aj keď nemá všetko, čo by som chcela, nie som na to sama. Komunitné centrum je v mojom príbehu a pomáha mi. Pomáhajú mi materiálne aj psychicky, dodávajú mi odvahu a silu zvládnuť to, čo ma čaká. Každá darovaná vec, či už oblečenie, plienky alebo jedlo, pre mňa znamenala viac, ako si darcovia môžu predstaviť. Je to podpora, ktorá ma uistila, že som si zvolila správnu cestu. V súčasnosti som už v 30. týždni tehotenstva a moje srdce je plné očakávania a lásky k dievčatku, ktoré čakám. Už sa tak nebojím, naopak, cítim sa pripravená byť tou najlepšou mamou, akou dokážem byť. Viem, že to nebude ľahké, ale teraz mám pri sebe ľudí, ktorí mi veria a podporujú ma. Moja dcérka sa narodí do lásky a starostlivosti, aj keď naše začiatky neboli ľahké. Uvedomila som si, že moje rozhodnutie zachrániť život svojho dieťaťa bolo najdôležitejšie, aké som kedy urobila.

Možno nemám veľa, ale mám odvahu a podporu, ktorá mi dáva silu ísť ďalej. Vďaka pomoci z CDR Trnie a Úsmevu ako dar mám nádej na lepšiu budúcnosť pre seba aj svoje dieťatko. A to je ten najväčší dar, aký  som mohla dostať. Môj príbeh ukazuje, aké dôležité je zachrániť nenarodený život. Je to pripomienka, že aj v tých najťažších chvíľach existuje nádej, že láska a podpora dokážu prekonať všetky prekážky. Ešte nie som matkou, ale už teraz viem, že sa ňou stanem a dám život svojej dcérke – a to je ten najkrajší príbeh zo všetkých.

Popis situácie

Ako mladé slobodné dievča som aj ja túžila po láske a po tom, že si nájdem svojho princa.

Láska na seba nenechala dlho čakať a stretla som ho, svojho princa.

Po niekoľkomesačnom vzťahu som zistila, že som tehotná a pred šiestimi rokmi sa mi narodila dcérka Elizabeth. S partnerom sme sa na jej príchod veľmi tešili. No keďže sme aj s Eli bývali u jeho rodičov, tu začali aj prvé problémy a nezhody medzi nami. Jeho matka ma urážala, ponižovala a dokonca ma aj udrela. Keďže som už tuto situáciu nezvládala a môj partner sa ma nedokázal zastať, rozhodla som sa požiadať o pomoc v zariadení núdzového bývania.

V zariadení som od marca 2024, keď som po krátkom čase opäť zistila, že som tehotná. Moje myšlienky boli rôzne. Ako to zvládnem s dvoma deťmi sama, kde budeme bývať, akú im poskytnem budúcnosť? Ale pri rozhovoroch ma sociálne pracovníčky podporili v tom, že si mám dieťatko nechať a na všetko sa nájde riešenie.

Dieťatko som si napokon nechala a dnes sa s láskou teším na jeho príchod. Som v 23. týždni tehotenstva a cítim, že moje dieťatko žije pod mojím srdcom. Už si veselo kopká svoju mamku, ktorá sa naň aj so svojou sestričkou Eli veľmi teší.

Október 2024... Dňa 23.10.2024 bola Veronika v poradni, kde sa dozvedela, že ona aj bábätko sú v úplnom poriadku. Drobček pod srdcom  krásne rastie . Mamička sa dozvedela, že má už asi kilogram. No najviac sa potešila pohlaviu bábätka. Bude to chlapček. Takto k veľkej sestre pribudne braček s menom Thomas. Všetkým darcom veľmi pekne ďakujeme.

November 2024... Mamička Veronika bola na pravidelnom vyšetrení v poradni . Drobček aj mamka sú v úplnom poriadku, z čoho má mamička veľkú radosť. Finančné prostriedky mamička použila na zaplatenie nájmu. Všetkým darcom veľmi pekne ďakujeme.

Popis situácie

Volám sa Veronika a mám 37 rokov. Mám 3 deti – Benjamín (11 rokov), Šimon (10 rokov) a Maxim (4 roky). Od pôrodu najstaršieho syna som nemala na ružiach ustlané. Bývalý priateľ holdoval alkoholu a automatom. Jedného dňa ale prišiel zlom a rozhodla som sa ho opustiť, aj keď som vedela, že postarať sa o tri deti sama bude náročné. Vo veľkej miere mi pomáhala a aj dodnes pomáha rodina. Po nejakom čase som si našla súčasného partnera, už snúbenca a čakáme štvrté dieťa – dievčatko. Kým mal partner prácu, pomáhal mi vo všetkom, čo mohol – s deťmi, financiami a bývaním. Pretože o prácu prišiel a zatiaľ sa mu nedarí nájsť inú, sme nútení bývať oddelene. Je to pre nás nesmierne náročné, lebo plán bol bývať spoločne ako rodina. Momentálne bývam v útulku pre rodiny s deťmi, čo je pre nás ako rodinu veľmi náročné. Pevne verím, že v blízkej budúcnosti sa nám začne dariť, už len pre dobro detí, ktoré máme a ktoré čakáme a nesmierne sa naň tešíme. Malú princeznú by som mala na svet priviesť začiatkom roka 2025. Keďže je moja momentálna finančná situácia dosť zlá, horko-ťažko zháňam veci do pôrodnice. Preto vás prosím o akúkoľvek pomoc, predovšetkým pre moje deti, aby im nič nechýbalo. Zo srdca ďakujem za každú pomoc.

November 2024... Veronika si pomaly začína kupovať všetko do pôrodnice, od výbavičky, až po hygienické veci pre ňu a pre dcérku. Pomaly sa začína baliť. Pri starostlivosti o svoje tri deti to má veľmi náročné, ale zvláda to. Starší traja bratia sa veľmi tešia na malú sestričku, ktorá sa bude volať Sárka. Veronika chodí pravidelne na kontrolu. Maličká pekne rastie a nie sú nijaké komplikácie. Tento mesiac dostala svoje prvé peniaze a veľmi pekne zo srdca ďakuje.

Popis situácie

Volám sa Kristína a mám 28 rokov. Môj životný príbeh je najmä v posledných rokoch neľahký. Ako 14-ročná som stratila otca, matka prepadla alkoholu a ja som sa ocitla v detskom domove. Po ukončení školy, som vyučená v odbore kuchár – čašník, som začala pracovať. Spoznala som svojho partnera, otca detí. Mám tri deti, Kristínka - 8 rokov, Marek 4 roky, Kristián 2 roky, ktoré sú umiestnené v detskom domove. Aj ja, aj môj partner máme na tejto situácii svoj podiel viny, partner často požíval alkohol, stalo sa, že ma fyzicky napadol a teraz je vo väzení. Pravidelne sa stávalo, že na starostlivosť o deti som bola sama a mala som problémy so zabezpečením riadnej starostlivosti.

V súčasnosti som v ôsmom mesiaci tehotenstva, svoje štvrté dieťa si chcem nechať a starať sa o neho a vychovávať ho. Som v náročnej životnej situácii, v súčasnosti nemám žiadny príjem, o dávku a príspevky v hmotnej núdzi požiadam v mesiaci september 2024, deti mám v detskom domove. Ale z vlastnej iniciatívy som si našla ubytovanie v Zariadení núdzového bývania pre ženy – Jozefínum v Dolnej Krupej, som vďačná za takúto pomoc. Našla som bezpečný domov, kde sa môžem v pokoji pripraviť na pôrod a následne žiť so svojím dieťaťom. Chcem zabojovať aj o zverenie do starostlivosti svojich starších detí. Som milujúca matka a verím, že sa všetky deti dokážem postarať. Do budúcnosti by som bola rada, keby bol partner po prepustení z väzenia natoľko zodpovedný, že by sme mohli obnoviť spolužitie a existovať ako úplná šťastná rodina.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam sa na vás obraciam s prosbou o finančný príspevok, ktorý by mi veľmi pomohol pri zabezpečení ubytovania a starostlivosti o dieťa. Takúto pomoc by som vnímala ako záchranu pre moju rodinu.

Popis situácie

Volám sa Anna a mám 33 rokov. Som matkou dvoch deti, 14-ročnej Aďky, 5-ročného Janka a som opäť tehotná. Môj život je  smutný od detstva. Keď som mala 10 rokov zomrela mi mama, upila sa k smrti a otca som vôbec nepoznala. Mala som ísť do detského domova, no moja stará mama sa rozhodla, že ma vychová. Chúďa, snažila sa, lenže bola chorá a keď som mala 14 rokov zomrela. Opäť  som zostala sama. Stará mama mala priateľa, mal 60 rokov a on si podal návrh na súd, že sa chce o mňa postarať. Mala som opäť šťastie a do detského domova som nešla. Keby som však vedela, čo má čaká, radšej by som do domova išla. V deň mojich 15. narodenín ma znásilnil. A mne sa zrútil celý svet. Nikomu neželám zažiť ten pocit poníženia. Nechcela som žiť, začala som sa túlať, chodila som poza školu. Nechcela som sa vrátiť do toho pre mňa odporného bytu. Najhoršie bolo to, že som nemala nikoho, komu by som to povedala, dusila som to v sebe, až som skončila v nemocnici. No po hospitalizácií som sa musela vrátiť k tomu otrasnému mužovi. Aby mi znova neublížil, zamykala som sa v izbe a dvere som podkladala stoličkou. Takto som v strachu žila 3 roky. Skončila som školu a našla som si priateľa. Býval v podnájme, tak som sa k nemu presťahovala. Bola som konečne  šťastná. Po roku som otehotnela a narodila sa nám dcérka Aďka. Oplývala som šťastím, mala som svoju rodinu. No moje šťastie ma znova opustilo. Keď mala Aďka 4 roky, môj priateľ, otec našej dcéry sa obesil. Zrútil sa mi celý svet, chcela som zomrieť aj ja. Podrezala som si žily. V nemocnici som bola 3 mesiace. O Aďku sa postarala moja dobrá suseda. Po prepustení z nemocnice som sa usilovala začať odznova bolo to ťažké, ale nejako som to zvládla. Pred 6 rokmi som sa znova zaľúbila. No nebol to až taký pekný vzťah, skôr som potrebovala niekoho, kto mi pomôže prežiť, a preto som prehliadala jeho vzťah k alkoholu. Po roku vzťahu sa nám narodil syn Janko. A vtedy to prepuklo. Narodenie syna oslavoval 2 mesiace. Prišiel o prácu a všetko ostalo znova na mne. Prosila som ho, aby sa išiel liečiť no on to odmietal. Povedal, že to zvládne sám. Raz sa mu to darilo raz nie. Stále sa to striedalo. No mňa to už prestalo baviť, a preto som ho vyhodila. No po 3 mesiacoch som zistila, že som tehotná chcela som ísť na potrat, ale už bolo neskoro. Nevedela som, čo mám robiť. Uvažovala som o utajenom pôrode. O mojom zámere som povedala mojej gynekologičke. Keďže tá pozná celý môj život, povedala mi, že mi vybaví stretnutie s jednou pani a keď sa s ňou porozprávam, potom sa môžem rozhodnúť. Na stretnutie som išla s obavami, no po pol hodine rozhovoru som znova získala nádej na lepšiu budúcnosť. Pani Aďka mi povedala, že rozhodnutie je na mne, ale že určite sa nájde spôsob, ako zostať s dieťatkom. Stretávam sa aj s klientkami, ktorým už pomohli a tieto stretnutia mi veľmi pomáhajú. Všetky máme problém, ale spoločne ho vieme riešiť. Mám opäť  šancu na lepšiu budúcnosť. Som v 7. mesiaci tehotenstva a pomaly sa s obavami teším na moje dieťa.

Ďakujem všetkým, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom pomáhajú.

November 2023...  Napísala nám správu priamo Anna: „Bola som v poradni. Pani doktorka si ihneď všimla, že som nejaká iná. Spýtala sa ma, čo sa u mňa zmenilo. Tak som jej porozprávala o stretnutí s pani Aďkou o možnostiach ďalšieho môjho života. Mám  už len jeden mesiac, aby som sa rozhodla, ale ja ho už nepotrebujem. Viem, že to chcem skúsiť. Nebude to ľahké, ale zabojujem. Teším sa, ale zároveň aj obávam. Ale viem, že už nie som na to sama. Ďakujem.

December 2023... Tieto Vianoce boli konečne pokojné, bez stresu, hádok, hladu. Deti boli šťastné a ja som  večer, keď zaspali, od dojatia plakala. Na vianočnom stole sme mali všetko, od chleba, kapustnice, mäsa, zákuskov. Bola som ako v rozprávke, nikdy som toľko jedla nemala. Predovšetkým vašim pričinením sme všetky rodiny dostali vianočný nákup. Ďakujem za vás všetkých, čo nám pomáhate a teraz už verím, že to zvládnem.

Január 2024...  Napísala nám priamo Anna.:„Vianoce boli pre nás krásne. Nový rok však tak pekne nezačal. Na Silvestra nás prišiel pozrieť môj priateľ. Bola som šťastná. Myslela som si, že budeme kompletná rodina. No trvalo to 2 týždne. Môj partner sa opil, vyvolal hádku, dal mi facku. Znova som ho vyhodila. Stres mi vyvolal kontrakcie a ja som rýchlo volala pani Aďke, ktorá ma odviezla do pôrodnice. Porodila som krásne dievčatko a dala som jej meno po mne.  Anka sa narodila 14.1.2024, vážila 3270 g a merala 48 cm. Som šťastná mama.“

Február 2024... Tento mesiac som bola s Ankou v poradni. Pani doktorka bola veľmi rada, že som sa rozhodla si Anku nechať. Pochválila ma, že dobre priberá  a je pekne oblečená. No na mne videla, že mám obavy, ako to zvládnem. Povzbudila ma, že  najhoršie už mám za sebou. Vie, že moja psychika je labilná a že ak by som Anku nechala v pôrodnici, určite by som sa psychicky zrútila a prišla by som o svoje deti. Skončili by v detskom domove a ja na psychiatrii. Neviete, ako som vám vďačná za vašu finančnú pomoc, lebo bez nej by som to nezvládla. Ďakujem.

Marec  2024... Mala som veľké bolesti brucha. Zľakla som sa, čo mi je, no pani doktorka, gynekologička ma upokojila, že to je výsledok stresu, že sa nemám báť. Po čase sa to upraví samé. Myslela si, že som dala Aničku na adopciu, takže preto mám tie bolesti . Opatrne sa ma spýtala, ako som sa rozhodla? Povedala som jej, že mám krásnu dcéru Aničku. Usmiala sa na mňa a povedala, že som silná žena, aby som sa nevzdávala, že za pomoci OZ a dobrých ľudí to určite zvládnem. Mala vraj klientky, ktoré boli na tom horšie a teraz sú šťastné  so svojimi deťmi. Aničke som bola dať prepichnúť ušká. P. Aďka jej kúpila náušničky . Ďakujem za všetko, čo pre mňa a deti robíte.

Apríl 2024... Tento mesiac bol pre mňa ťažký. Všetko na mňa nejako doľahlo. Bola som smutná, plakala som. Pani Aďka si všimla, že sa so mnou niečo deje. Spýtala sa ma, čo mi je, no ja som jej nevedela odpovedať. No ona sa pýtala ďalej. Po rozhovore mi navrhla, že sa môžem ísť porozprávať s pani psychologičkou a dohodla mi stretnutie. Verím, že mi to pomôže. Som rada, že vás mám a že ma v mojom trápení nenechávate samu. Ďakujem

Máj 2024... Správa od Anny: "Mala som prvú návštevu u psychologičky. Vypočula ma a dohodli sme si ďalšie stretnutie. Veľmi mi to pomohlo. Sme všetci zdraví a šťastní, že sme spolu. S pani psychologičkou som sa rozprávala aj o mojom rozhodovaní, že si Aničku nenechám a aj o tom ako mi pomohli a pomáhajú cudzí ľudia. Povedala mi, aby som sa neobzerala do minulosti, ktorú nemôžem zmeniť a mám sa zamerať na budúcnosť. Mám si ju urobiť podľa seba, lebo viem urobiť ťažké rozhodnutia, ktoré ma posúvaj dopredu. Ďakujem za vašu pomoc."

Jún 2024... Volal otec  Anky, vraj ju chce vidieť, vraj ma na to právo. On pozná len svoje práva, ale na povinnosti zabúda. Anna ho nechce vidieť a už sa ho nebojí aj mu to povedala. Tiež mu povedala, že malú uvidí, až keď rozhodne súd. Anne  je teraz dobre majú, pokoj a hlavne ticho. Vďaka dobrým ľuďom im nič nechýba. Užívajú si krásne slnečné dni . Ďakuje vám z celého srdca za vašu finančnú pomoc.

Júl 2024... Musela som si zmeniť telefónne číslo. Otec Anky mi ustavične vyvolával. Chcel vidieť Aničku, no ja nesúhlasím, aj keď viem, že je jej otec. Povedala som mu, že sa stretneme na súde a keď súd rozhodne, podľa toho sa zariadim.  Pani Aďka mi pomohla napísať návrh na súd o zverenie Aničky do mojej starostlivosti a určenie výživného. Bojím sa súdu, ale keď mám okolo seba skvelých ľudí, tak to zvládnem. Ďakujem vám.

August 2024... Tento mesiac sme boli na očkovaní. Anička dostala z toho horúčky a hnačku. Veľmi plakala. Po 3 dňoch jej to našťastie prešlo. Boli sme na peknom výlete v ZOO Zlin Všetci sme boli nadšení. Ešte nikdy sme neboli na výlete, bolo úžasne. Končia sa prázdniny  Janko nastupuje do prvého ročníka, veľmi sa teší, Aďka už končí 9. ročník  bude si vypisovať prihlášku na strednú školu. Chce byť cukrárka, pečenie ju baví. Ďakujem vám za vašu finančnú, ale aj morálnu podporu. Bez vás by som to nezvládla.

September  2024... Tento mesiac sme mali súdne pojednávanie. Otec Anky prišiel. Veľmi som sa bála, že na súde bude na mňa klamať a ohovárať ma, že sa neviem o deti postarať. Myslel si, že na súd prídem sama. Pred sudcom bol milý. Povedal, že sa chce ku nám vrátiť, no ja som nesúhlasila. Teraz nám je dobre. Deti nemusia počúvať jeho krik. Aj Janko pokojnejšie spi. Minule mi povedal,  že sa teraz máme veľmi dobre. Máme jedlo a ticho, nikto na nás nekričí. Až som sa rozplakala. Preto som aj sudcovi povedala, že vďaka dobrým ľuďom sme teraz šťastní. Volala som aj mojej psychologičke, poprosila som o stretnutie, lebo súd ma psychicky vyčerpal. Ďakujeme. 

Október  2024... Správa od Anny. Otec malej Anky zistil, kde bývame. Myslela som si, že zvoní Aďka a otvorila som dvere. Skoro som odpadla, keď som ho tam zbadala. Rýchlo som zavrela dvere a volala p. Aďke. lebo otec Anky bol opitý a hrozne búchal na dvere nech otvorím. Nevedela som, čo mám robiť. Keď prišla p. Aďka zavolali sme políciu. Oni ho zobrali a pohrozili, že ak sa vráti tak prídu znova a zoberú ho do cely. Bála som sa celý deň, ale p. Aďka povedala, že mám volať, ak by sa opať vrátil, no našťastie neprišiel.  Zajtra mám stretnutie s psychologičkou. Som veľmi vystrašená. Ďakujem vám všetkým, čo mi pomáhate, sama by som to nezvládla.

Popis situácie

Volám sa Klára, mám 30 rokov a som matkou dvoch detí, 7-ročnej Moniky a 4-ročnej Natálky. V detstve som si zažila veľa bolesti. Obidvaja rodičia holdovali alkoholu. Časté hádky a bitky medzi rodičmi nemohli dobre skončiť. Raz sa tak pohádali, že otec pichol mamu nožom do srdca. Bola na mieste mŕtva. Otca zavreli do  väzenia. Aby sme neskončili v detskom domove  stará mama si nás zobrala k sebe. Dlho som mala pred očami ten obraz mojej mŕtvej mamy, ako leží v kuchyni na zemi s nožom v tele. Mala som nočné mory, a tak moja stará mama chodila so mnou k psychologičke. V poslednom ročníku strednej školy som si našla priateľa, zanedbávala som školu, a tak ma z nej vylúčili. Otehotnela som, s priateľom sme za zobrali. Odrazu som bola vydatá,  myslela som si, že som šťastná. Stará mama ma od priateľa odhovárala, no ja som si nedala povedať. Po narodení Moniky som bola najšťastnejšia mama na svete.  S manželom sme sa však začali hádať. Nikde nerobil, žili sme s môjho rodičovského príspevku. Uprednostňoval kamarátov, chodil neskoro domov, prekážalo mu, keď Monika v noci plakala. Neskôr sa k cigaretám pridal alkohol. Vrátili sa mi spomienky z detstva. Zľakla som sa, a preto som mu dala ultimátum. Našiel si prácu v zahraničí. Na Moniku som ostala sama. No ale tento spôsob života nebol dobrý. Manžel na mňa žiarlil, často sme sa hádali. Po troch rokoch sa nám narodila Natálka. Manžel ostal znova doma, jeho žiarlivosť sa stupňovala. Po štyroch rokoch som sa rozhodla, že od manžela odídem. Odišla som k starej mame. no tá žiaľ minulý rok zomrela. Zostala som sama s 2 deťmi. Z domu som musela odísť, lebo ho krstná mama predala. Nemala som kde ísť,  tak som sa vrátila k manželovi.  Rok bolo dobre, no  a peklo sa začalo odznova. Teraz ma však manžel aj zbil. A to bol posledný impulz na odchod od neho. Útočisko som našla u kamarátky no vedela som, že u nej nebudem môcť byť dlho. Našla som si podnájom a myslela som, že už bude pokoj.  No nebolo. Bolela ma hlava, zvracala som, myslela som si, že je to všetko z tých nervov, čo som zažila za posledné mesiace. No ale mýlila som sa. Zistila som, že som  tehotná. Bola som v šoku. Nevedela som, čo robiť. Kamarátka si všimla, že sa so mnou niečo deje. So slzami v očiach som jej povedala, že som tehotná a budem musieť ísť na potrat. Na druhý deň som išla k mojej gynekologičke a tá mi povedala, že na potrat je neskoro. Nešťastná som sa vrátila domov ku kamarátke. Povedala som jej to, čo mi povedala doktorka. Nevedela som, čo mám robiť. Sama s 2 deťmi a tehotná. No kamarátka povedala, že pozná ľudí, čo mi pomôžu. Aj jej v minulosti pomohli, aby ostala so svojím synom. Dohodla mi stretnutie s dvoma paniami. Rozplakala som sa a vyrozprávala môj príbeh. Vypočuli ma, neodsúdili. Pomohli mi nájsť bývanie, presťahovali ma spolu  s deťmi do dvojizbového bytu. Som v 7. mesiaci tehotenstva a neviem, ako to zvládnem. Za pomoci dobrých ľudí sa nevzdám a budem bojovať. Veľká vďaka.

September, október 2024... Správa od Kláry: "Začala som krvácať strašne som sa zľakla. Našťastie to bolo hneď zrána, a tak som rýchlo utekala k mojej gynekologičke. Tá ma poslala do nemocnice. Našťastie to nebolo nič vážne.  Lekárka povedala, že to mohlo byť aj zo stresu. Bábätko je v poriadku. Mám oddychovať, nedvíhať ťažké veci. Bolo toho na mňa v ostatnom čase veľa. Verím, že už bude len dobre. Ďakujem za pomoc.

Popis situácie

Volám sa Viktória, vyrastala som s dvoma sestrami a jedným bratom. Rodičia boli závislí od alkoholu, otec bol násilný k matke. Deti boli často hladné, domácnosť mali veľmi zanedbanú. Matka zomrela na rakovinu, otec uhorel v dome. Zo súrodencov žije len jedna sestra usporiadaným spôsobom života a neudržuje s rodinou kontakt. Mala som problém s alkoholom, často som žila na ulici, v útulku pre ľudí bez domova, v krízových zariadeniach. Bola som vydatá, kvôli nevere partnera sme sa však rozišli. Manžel odišiel bývať aj s našim spoločným synom do Českej republiky. Mám ešte aj 5-ročnú dcéru Simonku,ktorá so mnou bývala v zariadení. Odňali mi ju, dievčatko je momentálne v CDR. Súčasné tehotenstvo mám s partnerom, s ktorým sme žili na ulici. Partner sa voči mne správal veľmi násilnícky, za čo bol vzatý do výkonu trestu odňatia slobody. Som v 8. mesiaci tehotenstva. Termín pôrodu mám vypočítaný na 19.9.2024. Veľmi rada by som mala toto dieťatko pri sebe. Snažím sa pre to urobiť všetko, čo je v mojich silách. Uź vopred ďakujem všetkým dobrým ľuďom za pomoc, ktorej sa mi dostáva.

September 2024... Máme pre vás radostnú správu! Dňa 19.9.2024 prišla na svet malá Karinka, meria 49 cm a váži 3,09 kg. Prišla na svet prirodzeným pôrodom. S mamičkou si postupne na seba zvykajú. Viktória sa na ňu veľmi tešila! Ďakujeme všetkým darcom a dobrým ľuďom za pomoc, láskavosť a podporu.

Oktober 2024... Karinka už má 1 mesiac. Mamička Viktória ju veľmi ľúbi a s láskou sa o ňu stará. Pravidelne chodí do poradne a absolvovala už aj druhé vyšetrenie bedrových kĺbov. Všetko bolo v poriadku.  Viktória nemá dostatok materinského mlieka, tak je Karinka prikrmovaná dojčenským mliekom. Veľmi pekne priberá a všetkým robí radosť. Ďakujeme za pomoc a podporu.

Popis situácie

Volám sa Nikol. Mám 31 rokov a momentálne som v 6. mesiaci tehotenstva. 

Keď sme sa s manželom dozvedeli, že nám naše plánované tehotenstvo vyšlo, veľmi sme sa potešili. Naša radosť sa zdvojnásobila v 8. týždni, keď nám lekár oznámil, že čakáme identické dvojičky. Deti mali každý svoj plodový obal, ale jednu placentu. V 13. týždni som absolvovala screeningový ultrazvuk. Môj vtedajší manžel pracuje a podniká v zahraničí, kde sa v tomto čase aj nachádzal.

Lekár mi oznámil, že jedno z dvojičiek nie je dobre vyvinuté, má diagnózu nezlučiteľnú so životom a priamo ohrozuje na živote to zdravé. Túto informáciu môj manžel neuniesol, požiadal o rozvod, zamedzil mi prístup k financiám, vzal mi auto a oznámil, že sa nechce podieľať, ani mať niečo spoločné s týmto medicínskym problémom, obvinil ma, že je to moja vina, pretože sa bábätko vyvíja v mojom tele a ja nie som schopná ho donosiť zdravé. Od tohto obdobia sa na mojich nákladoch spojených s tehotenstvom nijako nepodieľal, ani sa so mnou nestretol. Myšlienky na krutý osud, ktorý som žila, som sa snažila zahnať aspoň v práci, kde som pracovala na dohodu a mohla si aspoň čiastočne pokryť výdaje. 

V 19. týždni som o chorú dcérku prišla. Bolo to pre mňa psychicky veľmi náročné. Od tohto času som ostala vedená ako vysokoriziková rodička. O pár týždňov neskôr sa na mne podpísal stres z tehotenstva, zákrokov, operácií a rozvodu, ako aj rastúce výdavky, ktoré som už úplne nebola schopná sama vykrývať. Môj manžel sa vyjadril, že keď som chcela dieťa, mala som si uvedomiť, či naň mám peniaze. Bola som nútená predať obrúčky, zlato, ktoré som mala od detstva, hodinky, telefón a pod., aby som bola schopná aspoň na čas vykryť výdavky a potrebné úkony. 

Situáciu v mojom stave v týchto horúčavách mi sťažoval aj fakt, že nemám auto a bývam mimo mesta, takže cestovanie k lekárom, do lekárne, do obchodu, alebo na vyšetrenia, a tak výdavky rástli. Pod týmto tlakom som sa začala otvárať a skončila som 3 týždne  pred termínom pôrodu v nemocnici, kde som musela absolvovať ďalšiu operáciu. Som nútená len ležať, aby som predčasne neporodila a tak nie som schopná ísť do práce, aby som si pokryla náklady, ktoré vyžaduje môj zdravotný stav a ani náklady na život. Jediné, čo v tomto období mám priznané, je 250 € tehotenský príspevok. Čakám aj na vyjadrenie súdu, no tie majú žiaľ čas a obávam sa aj vymožiteľnosti rozsudku. 

Rodinu, ktorá by mi v týchto ťažkých chvíľach pomohla, nemám. Každá pomoc v tejto situácií bude pre mňa veľkou záchranou. Vďaka.

September 2024... Nikol sa blíži termín cisárskeho rezu, ktorý lekári naplánovali skôr, aby  sa predišlo komplikáciám. Nikol má pred sebou veľa výziev. Čaká ju súd s manželom, ale hoci prežíva náročné veci, teší sa, že onedlho bude mať pri sebe bábätko. Veľmi ďakuje všetkým, ktorí jej pomáhate a podporujete ju.

Október 2024... 11.10. porodila Nikol krásnu a zdravú dcérku Nellie. Vážila 2290 g a vzhľadom na
komplikácie počas tehotenstva sa narodila cisárskym rezom. Radosť mamičky a súrodencov je veľká. Zároveň Nikol sprevádza myšlienka na druhú dcérku-dvojičku Nellie, o ktorú počas tehotenstva prišla. Všetkým darcom ďakuje za pomoc a podporu.

Popis situácie

Volám sa Vanesa a mám 16 rokov. Bývam so svojou mamkou, sestrou a bratom v krízovom centre. Pochádzam z nie veľmi bohatej rodiny. Mamka sa o nás stará sama. Prišli sme o ocka, ktorý minulý rok zomrel na rakovinu. Veľmi mi chýba a neviem na neho zabudnúť. V januári, keď som bola v škole, som začala pociťovať bolesti brucha, chrbta a často som zvracala. Išla som si kúpiť do lekárne test, ktorému som nerozumela. Nakoniec sa na teste ukázali dve čiarky a ja som sa veľmi zľakla. Bála som sa to povedať mojej mame, pretože som mladá a nevedela som, ako zareaguje. Išla som za sociálnou pracovníčkou zariadenia, v ktorom bývame.Pochopila ma a pomohla mi povedať to aj mojej mamke. Mamka sa najskôr veľmi zľakla a začala plakať, neverila tomu. Ako prvé mi povedala, že neukončím školu a budem mať v dospelosti problém si nájsť prácu. Ja však školu chcem dokončiť. Mojím cieľom je byť kuchárkou a vyštudovať to. Na bábätko sa veľmi teším. Mamka je s tým už zmierená. Ubezpečila ma, že mi bude s bábätkom pomáhať, aby som si dokončila školu. Čakám dievčatko a termín pôrodu mám v auguste. S mamkou nemáme veľa peňazí a bojím sa, že nebudem mať z čoho nakúpiť výbavičku a potrebné veci pre bábätko. Ak by mi dobrí ľudia vedeli aspoň trochu pomôcť, bola by som im veľmi povďačná a mohla by som trochu odbremeniť moju mamku. Ďakujem veľmi pekne za pomoc a podporu.

Jún 2024... Vanesa sa má v ostatnom čase už horšie. Pred týždňom dostala falošné kontrakcie. Privolali k nej á rýchlu záchrannú službu. Prepustili ju z nemocnice, keď bolesti prestali. Jej dcérka je otočená opačne, teda je vysoká pravdepodobnosť, že bude musieť ísť na cisársky rez. Častejšie jej počas dňa tŕpnu nohy a má bolesti chrbta. Do nemocnice odchádza zajtra, čo už má vopred dohodnuté. Základnú školu riadne ukončila. Podala si prihlášku na strednú školu v odbore kuchár, kde ju prijali. Vanesa sa z toho veľmi teší. Bude jej plnou oporou jej mamka a súrodenci, ktorí jej budú vypomáhať, aby sa mohla Vanesa riadne vzdelávať. S otcom dieťaťa nie je v kontakte. Ten žije aj s rodinou v zahraničí. Za peniaze si tento mesiac kúpila kočík, oblečenie, plienky, mlieko, hygienu pre bábätko a aj pre seba do nemocnice a potraviny.  Vanesa veľmi ďakuje za pomoc a podporu.

Júl, august 2024... Vanesa mala pred pôrodom už zdravotné problémy. Ustavične bola unavená, bolela ju chrbtica a brucho. 08.08. dostala kontrakcie, ktoré sa opakovali v päťminútových intervaloch. Po Vanesu prišla opäť rýchla zdravotná služba. Bábätko už bolo otočené a mysleli sme si, že dieťa na svet porodí prirodzenou cestou. 10.08. o 21:30 sa jej narodila dcéra Amélia Vanesa s hmotnosťou 3 300 gramov a dĺžkou 59 cm. Priviedla ju na svet cisárskym rezom, lebo maličkú nevedela vytlačiť. Po cisárskom reze je slabá a nič nevládze. Mliečko malej nedáva, lebo  Vanes má hlísty. Je na umelom mlieku. Trápia ju rany po cisárskom reze, ktoré sa jej zapaľujú.  Za peniaze, ktoré dostala, kúpili oblečenie, hygienu, plienky, drogériu, sunár a iné ďalšie veci, ktoré bábätko potrebuje. Vanesa ďakuje za pomoc.

September 2024... Vanesa aj s malou Améliou sa majú dobre. Pri starostlivosti jej pomáha jej mamka, keďže Vanesa ešte nie je plnoletá. Mamka je teda zákonným zástupcom Amélii. Poradňu navštevujú každý mesiac. Malá Amélia pekne rastie. Tento mesiac navštívia aj ortopéda kvôli nožičkám. Amélia užíva kvapky na stolicu, lebo má problémy s vyprázdňovaním. Zapálili sa jej očká a mala aj zvýšenú teplotu, ale už je z najhoršieho vonku. Vanesa s mamou kúpila za finančnú pomoc sunáre, plienky, drogériu, oblečenie, stravu a lieky. Vanesa je veľmi vďačná za pomoc, pretože takto vie odľahčiť aspoň trochu situáciu aj jej mame, ktorá jej musí s malou Améliou pomáhať.

Október 2024... Vanesa pravidelne navštevuje strednú školu a chodí aj na prax. Na strednej škole si dokončuje deviaty ročník, keďže ho nedokončila na základnej škole v dôsledku tehotenstva. Chodí aj na prax do Vamexu, kde pracuje na výrobe pečiva a pekárenských výrobkov. Jej mamka jej pomáha so starostlivosťou o dcérku. 8.11. majú súdne pojednávanie ohľadom určenia zákonného zástupcu, keďže Vanesa je neplnoletá a nedostávajú ešte na malú nijaké peniaze, kým nepredbehne súdne pojednávanie. Za peniaze nakúpili potraviny, sunár, plienky, drogériu a ďalšie dôležité veci. Maličká bola tento mesiac opäť chorá. Už je to dobré. Má problém so stolicou a berie na to tabletky.

Popis situácie

Môj príbeh začína kdesi v detstve. Vždy som bola tzv. čierna ovca rodiny. Mama viac-menej trávila čas so sestrou a ja som mohla počúvať len spoza dverí. Vždy to bolo len o tom, že sa mám viac snažiť, učiť sa, aby som bola ako ona. Nie raz to dokonca skončilo fackou a ,,nikam nejdeš", ,,máš zaracha". Dokonca som svojim kamarátkam závidela mamu a ich kamarátsky vzťah s ňou. Otec sa o nás prestal zaujímať a od mamy som nepočula nič iné, len to, že som celý on. Začala som to brať, ako keby ma trestala za to, že nás opustil a založil si novú rodinu. Ale prečo? Samozrejme, že mi otec chýbal a chýba. Možno preto je zo mňa osamelá budúca mamička, ktorá hľadala lásku, keďže som ju od rodiny nedostala. Uverila som chlapovi, ktorý sľuboval lásku, domov, ktorý bude náš spoločný. No žiaľ nič z toho nebolo tak, ako som si predstavovala. Partner mi pomáhať nechcel a ani nechce, tvári sa, že nemá ako.  Prišla som za prácou do Bratislavy, ale platiť podnájom 400 € mi nebolo možné. Keď som zistila, že som tehotná, vypočítali mi  PN-ku na 70 € mesačne. Schválili mi síce tehotenskú dávku, ale tú najnižšiu. Otec dieťaťa sa o nás nezaujíma, pre budúceho syna nezabezpečil nič, no pomáhajú mi kamarátky aspoň s vecičkami. Nezostávalo mi nič iné, len skúsiť sa skontaktovať s mamou, ale jej odpoveď bola, že keď som vedela otehotnieť, tak sa mám o to postarať. Je to jej budúce vnúča, ktoré za nič nemôže a dúfala som hlavne v jej oporu, radu, pomoc.   Momentálne som odkázaná  na pomoc od cudzích a láskavých ľudí. Môj aktuálny prijem je do 260 €, ktorý budem poberať len do pôrodu. Aktuálne žiadam o rodičovský príspevok, lebo materskú mi zamietli, kvôli nedostatočnému poisteniu, čo spôsobili  zamestnania na dohody. Zo dňa na deň som skončila na ulici a nevedela som, čo so mnou bude, predovšetkým  čo bude s mojím dieťaťom. Nakoniec som našla kontakt na pani riaditeľku ZNB v Lúke, ktorá sa v priebehu jedného dňa stala mojou záchrankyňou  ale aj mojou ,,mamou".

Budem vám veľmi vďačná za akúkoľvek pomoc a podporu.

Máj 2024... Máme pre vás radostnú správu. Karina nám oznámila začiatkom mája, že sa jej narodil pekný, zdravý chlapček Tobias. Malý aj mamina sú v poriadku a už sú naspäť v zariadení. Všetci máme z nich veľkú radosť. Ďakujú vám za pomoc a podporu, bez ktorých by to oveľa ťažšie zvládli.

Jún 2024... Tobias s maminou si na seba zvykajú. Zatiaľ sa im darí dobre a vďaka vám, milí darcovia, im nič podstatné nechýba. Napriek tomu, že ste pre nich cudzí a neznámi, ste pre nich viac, ako vlastní. Peniaze od vás sa usilujú používať na nie najpodstatnejšie veci.

Júl 2024... Mamička Karin veľmi ľúbi svojho syna, s láskou sa mu venuje. Tobias je veľmi pokojný, usmievavý, dobre papá a priberá na hmotnosti.

Malý Tobias sa hlási svojim piskotom a teší sa, že vydáva nejaké zvuky. Mamina Karin sa preto veľmi nevyspí a Tobi si spieva aj v noci, či skoro ráno. Je ako malé vtáča. Máme z neho radosť.

August 2024... Hoci Tobiasko ešte nesedí, je stále usmiaty, milý. Nebojí sa okolia, ba naopak, má rád spoločnosť. Z mamy nespustí svoj milý pohľad. Je až prekvapujúce, že vôbec neplače, myslím, že je to vďaka pokojnej mamy. Ale mama tvrdí, že občas si veru aj poplače, no my nie sme pri tom. Preto sme radi aj my, že mama našla zmysel života v dieťati, zdá sa že naplno.

September 2024... Malý Tobias už nie je taký malý, pekne priberá veď má už 7.60kg. Je veľmi milý svojim neustálym úsmevom. Mamina sa vzorne oňho stará, má všetko čo potrebuje. Veľmi jej pomáha podpora z vašej strany, za čo viac krát ďakuje. Je pokojná a vďačná za pomoc, čo prospieva aj pri výchove svojho Tobiho.

Október 2024...

Popis situácie

Som Ingrida a mám 20 rokov. Pochádzam z náročnej rodiny, ktorá nebola ideálna. Takže som  bola rada, keď  som spoznala chlapca, ku ktorému som si postupne vytvorila hlbší vzťah. Neskôr som sa nasťahovala do jeho rodiny. Zo začiatku to fungovalo. Po čase som však zistila, že ani tam to nie je dobré, možno ešte horšie.

Preto sme  si zariadili bývanie vedľa, kde teraz žijeme s partnerom a našim jednoročným dieťatkom. Momentálne očakávame narodenie ďalšieho a hrozí mi predčasný pôrod.

Naša mladá rodina je v ťažkej finančnej situácii, lebo manžel nemá prácu. Žijeme totiž v oblasti, kde je veľká nezamestnanosť. Usilujem sa zodpovedne starať o dieťatko, ktoré máme, ale súčasne som mala strach, či sa dokážem postarať aj o ďalšie. Verím, že s vašou pomocou to zvládneme. Ďakujeme vám za akúkoľvek pomoc a podporu. 

Marec 2024... Mamička sa veľmi dobre stará o dieťatko, ktoré majú, ale mala strach, či sa dokáže postarať aj o ďalšie dieťatko, ktoré momentálne čaká. Pracujeme s ňou, poskytujeme jej poradenstvo, sprevádzanie a konkrétnu pomoc. Spolupráca je veľmi dobrá. 

Apríl 2024... Máme pre vás radostnú správu. Ingride sa začiatkom apríla narodila prekrásna dcérka s menom po mame. Narodila sa predčasne, s hmotnosťou 2200 g a merala 46 cm. Krátky čas ju museli umiestiť aj v inkubátore, ale už je doma aj mamičkou.

Máj 2024... Malá Ingridka je naozaj veľmi maličká. Pomaly rastie. Mama robí pre ňu, čo vie, aj keď je niekedy potrebná pomoc sociálnych pracovníkov. Nevýhodou je, že mamička nemá mlieko, preto treba maličkú prikrmovať. Usilujú sa prekonávať náročné chvíle.

Jún 2024... Ingridka začala mať kožné problémy. Najprv sa zdalo, že je to len z tepla, ale ukázalo sa, že je to ekzém. Ešte ju čakajú vyšetrenia. Teraz potrebuje mastičky, krémy a plienky, kvôli častému prebaľovaniu. Mamička komunikuje so sociálnymi pracovníčkami, ktoré ju usmerňujú.  

Júl, august 2024... V rodine Ingridy nastali problémy. Bývajú u rodičov, kde situácia nie je jednoduchá. Hoci majú urobené samostatné bývanie vo dvore domu, svokrovci zasahujú. Ingrida to ťažko znáša, čo sa prenáša asi aj na malú Ingridku, ale hlavne na jej  vzťah s partnerom. Usilujeme sa preklenúť toto náročné obdobie a hľadáme riešenie. Zdravotný stav malej sa trochu zlepšil, len počas veľkých horúčav musí mamička Ingridku často natierať a dbať na hygienu. Ale veľmi sa snaží, je obetavá

September, október 2024... Ingrida prežíva ťažké obdobie. Keďže stále bývajú u svokrovcov,  nevie si tam zvyknúť a ťažko nesie autoritatívneho svokra. Finančne sú na tom tiež zle, preto sa pracovníčka komunitného centra usiluje dávať jej pomoc postupne, nie naraz. O malú sa ale príkladne stará. 

Popis situácie

Môj príbeh neusporiadanej rodiny sa začal písať dávno, keď sa mi rozpadla rodina ako dieťaťu… Takže povedzme to tak, že nemám nikoho, ale povedala som si, že si vybudujem kariéru a zameriam sa na túto oblasť života… Avšak minulý rok ma museli operovať po úraze a bola som dlhodobo na chorej. Bolo to pre mňa ťažké obdobie, lebo som musela platiť pôžičky, napriek všetkému som to zvládla. Mala som úžasnú pomoc od starého otca, ktorý mi pomáhal. Na jeseň som sa dozvedela, že čakám bábätko, nechcela som tomu uveriť, ešte stále neverím, ale chcem aby to dobre dopadlo. Ostala som však sama na dieťatko, bez partnera, bez pomoci a keďže som bola aj na dlhodobej PN, tak aj bez finančných prostriedkov. Maličké milujem, nedala by som si ho zobrať, veľmi sa na ne teším a zároveň sa bojím, lebo som si vedomá, že bez pomoci a finančných prostriedkov ako slobodná mamička, to nebudem mať asi jednoduché. Vnímam, že každé dieťa je nádej - nová nádej, je to dar a ja urobím všetko preto, aby sa malo dobre. Zo strachu a obáv, aby všetko dobre dopadlo som bábätku ešte nič nezabezpečovala, začínam sa tešiť a idem pripravovať všetko pre jeho krásny život, krajší ako ten, ktorý som mala ja. Ďakujem krásne všetkým za pomoc a držte nám prosím palce, nech to nejako dáme. A chcela by som povedať všetkým, čo uvažujú nad potratom, poznala som dievčatá, ktoré to absolvovali a poviem vám, tá rana na duši nestojí zato, lebo nech sú okolnosti akékoľvek, to maličké je to, čo je s vami za každých okolností a všetko s vami prežíva … a ostatné je nepodstatné. 

Január 2024... Mia aktuálne žije v podnájme, začína sa pripravovať na príchod bábätka, zháňa si postupne prvé vecičky pre bábätko a potrebnú výbavičku. Zvažuje, čo je pre dieťatko naozaj nevyhnutné, pretože nie všetko si môže dovoliť.  Hľadá možnosti, ako to po finančnej stránke všetko zvládnuť, pretože otec dieťaťa neprejavuje o nich záujem a je na všetko sama. Stále viac sa teší na príchod bábätka. Zároveň má aj strach, ako to všetko zvládne, ale aj vďaka vašej podpore a vašim darom verí, že to zvládne. Ďakuje vám za pomoc. Bez nej by to len ťažko zvládla.

Február 2024... Mia riešila bytové podmienky, lebo jej kuchyňa bola v dezolátnom stave, nie vhodnom na príchod bábätka. Bola viac-menej odkázaná na pomoc druhých ľudí. Zároveň riešila zdravotné problémy a občas situáciu ťažšie zvládala.  Usiluje sa však zo všetkých síl bojovať a robí všetko preto, aby bolo bábätko v poriadku.

Marec 2024... Mia nastúpila na materskú dovolenku, už má len pár týždňov do pôrodu. Trošku sa ho obáva a zároveň dúfa, že všetko bude v poriadku. Pravidelne chodí k lekárovi, vyberala si pôrodnicu, kde bude rodiť, pravdepodobne ju čaká pôrod cisárskym rezom, zo zdravotných dôvodov. Riešila aj finančnú situáciu a je vďačná za každú pomoc a podporu, ktorú má aj od vás.

Apríl 2024... Začiatkom apríla sa Mii narodilo krásne zdravé dievčatko Marianna. Všetci máme z neho veľkú radosť a predovšetkým Mia. Aj v mene malej dcérky je vám vďačná za pomoc a podporu, bez ktorej by len ťažko mali šancu zložitú situáciu zvládnuť. Veľká vďaka!

Máj 2024... Mia aj s dcérkou si na seba krásne zvykajú, mamička má občas ešte nejaké obavy, ale všetko robí s láskou k dcérke. Museli však riešiť aj zdravotné problémy, ktoré sa iprejavili po pôrode. Mia je teraz pod dohľadom lekárov a  zvláda to statočne, aj keď to pre ňu nie je ľahké, lebo je na všetko sama.

Jún 2024... Mia za posledný mesiac absolvovala vyšetrenia u viacerých lekárov. Po pôrode je stále pozorovaná, pravdepodobne sa nevyhne operácii. S dcérkou absolvovala preventívnu prehliadku, ktorá dopadla dobre. Marianka prosperuje, dobre spinká a chutí jej papať. Mia potrebuje občasné povzbudenie, pretože je prvorodička a všetko je pre ňu nové. Z dcérky má však veľkú radosť. Je veľmi vďačná za pomoc a podporu.

Júl 2024... Mia aj s dcérkou sa majú dobre, trošku horšie však zvládajú horúčavy. Mamička sa pekne stará a v starostlivosti o dcérku je dôsledná, keď si nie je niečím istá, tak sa radšej poradí, len aby sa mala dcérka čo najlepšie. Mia čaká na najnovšie výsledky z vyšetrení, ale vyzerá to tak, že zákroku sa nevyhne. Napriek všetkému však zostáva silná a pozitívna.

August 2024... Mia aj s dcérkou sa majú pomerne dobre. Občas sa im však vyskytnú situácie, v ktorých by privítala nejakú pomoc, napr. keď potrebuje ísť k doktorovi a trápi ju, že jej nemá kto pomôcť. V takých situáciách jej to príde ľúto, že je na všetko sama. Vzťahy v rodine má napnuté a nemá sa veľakrát o koho oprieť. Preto jej poskytujeme veľakrát oporu, povzbudzujeme ju. A o to viac si váži aj vašu pomoc, lebo aj vďaka vám sa môžu mať o čosi lepšie. Mia riešila bolesť zubov, nakoniec sa ukázalo, že bolesť nejde zo zubov, takže musia jej najskôr prísť na to, odkiaľ vychádza tá bolesť, takže ju čakajú ďalšie vyšetrenia. Leto zvládajú celkom dobre. Dcérka napreduje a mamička sa z nej veľmi teší. Nevie si predstaviť, že by ju nemala a hovorí, že aj keď je to pre ňu občas náročné, bolo to jej najlepšie rozhodnutie.

September 2024... Marianka má už päť mesiacov a pekne prosperuje. Pred pár dňami absolvovala povinné očkovanie. Mia riešila akútne problémy so zubami, stále rieši aj gynekologické problémy po pôrode. Začína tiež riešiť bytovú otázku, pretože koncom roka jej končí zmluva na bývanie a ešte nevie, či jej zmluvu predĺžia alebo bude musieť hľadať nové bývanie.

Október 2024... Marianka absolvovala uvítanie do života a maminka z nej má veľkú radosť, užívajú si spoločné chvíle spolu. Tento mesiac riešili bežné choroby, ktoré sú v tomto období veľmi časté, nevyhli sa im ani ony dve. Okrem toho Mia absolvovala viaceré odborné vyšetrenia. Občas sa cíti unavená, pretože je na všetky povinnosti sama. Napriek tomu sa však usiluje zo všetkých síl, aby im nič nechýbalo a mali sa dobre.

Popis situácie

Volám sa Katrin. Mám 21 rokov a čakám svoje tretie dieťa. Moje detstvo nepovažujem za šťastné, pretože moja matka sa ma vzdala dva týždne po narodení a staral sa o mňa len otec.  Matku som nepoznala a doteraz ani nepoznám.  Keď som mala 3 roky, zomrel mi otec. Preto som mala ísť do detského domova. Zobral si ma k sebe na dedinu do rodinného domu môj ujo s tetou.  Starali sa o mňa. Volala som ich babka a dedko. Keď som mala 10 rokov, moja teta zomrela. Staral sa o mňa už len ujo. Ujo mi rozprával, že rodičia sa o mňa nestarali dobre. Mala som železnú postieľku a často sme nemali čo jesť a hladovali sme.  Keď som mala 6 rokov, chcela ma moja matka  zabiť a hodiť pod auto. Pamätám si to však len hmlisto, pretože som bola ešte malá. Bola aj v pátraní, ale nenašli ju. Keď som mala 16 rokov, môj ujo zomrel. Pred smrťou som sa o neho starala.  Potom som si našla priateľa a po čase som zistila, že som tehotná. Plánovala som s ním spoločný život, ale začal ma biť a vyhadzovať z domu. Porodila som syna Emanuela, ale môj partner sa o neho starať nechcel a ani nemal  o nás záujem.  Jeho rodina sa mi vyhrážala.  Neuviedla som ho ani do rodného listu, čiže na malého nedostávam  ani výživné. Keď zomrel ujo, nemala som kde ísť, a preto ma dali do detského domova . Tam som spoznala svojho manžela Filipa, ktorý býval  v tom istom detskom domove ako ja. Filip si dokončoval strednú školu, môjho syna mal veľmi rád. Nahradil mu otca. Sociálna pracovníčka v detskom domove nám vybavila miesto v zariadení Dorka. Môj manžel  išiel do Domova na polceste a ja som išla do Útulku pre rodiny s deťmi. Neskôr som otehotnela a vydala sa za neho. Mali sme skromnú svadbu, ale nádhernú. V septembri 2022 sa mi narodil syn Denis. S manželom sme sa presťahovali do podnájmu, kde sme žili sedem mesiacov. Zvýšili nám nájomné a my sme to nezvládali platiť. Vrátili sme sa späť do Dorky. Momentálne som opäť tehotná. Termín pôrodu mám v máji. Keď som zistila, že som tehotná, veľmi som sa bála, pretože sme na tom finančne zle. Môj manžel pracuje, ale máme väčšie výdaje ako príjmy, keďže spláca spotrebný úver vo vysokých splátkach. Ja dostávam rodičovský príspevok a prídavky na deti. Keď všetko vyplatíme, zostane nám veľmi málo peňazí, iba okolo 100 eur na celý mesiac pre takmer 5-člennú rodinu. Veľakrát nám nezostanú peniaze ani na jedlo a základné potreby. Snažíme sa ušetriť, kde sa dá. Bojím sa toho, že sa mi narodí tretie dieťa a ja to nezvládnem. Ani ja,  ani môj manžel  nemáme nijakú rodinu, ktorá by nám pomohla. Preto prosím o pomoc, aby sa mohla naša rodina aspoň zastabilizovať a mala sa aspoň trochu lepšie. Plienky, mlieko a výbava pre deti sú finančne náročné. Trápi ma, že svojim deťom nemôžem  dať ani tie základné veci. Nemôžem im kúpiť ani malý darček. Dávam im však lásku, z celého srdca. Zo srdca ďakujem za pomoc a podporu.

Marec 2024... Prijímateľke prišli prvé peniaze od vás. Kúpila oblečenie pre bábätko, set do postieľky, hygienu, plienky, odsávačku, drogériu a potraviny. Pravidelne chodila na prehliadky na gynekológiu. Katrin trápili najmä bolesti nôh, pretože sa jej vytvorili dosť veľké kŕčové žily, ktoré si bude musieť dať po pôrode operovať Okrem toho viac cítila bolesť krížov, brucha a únavu. Zo srdca ďakujeme za vašu podporu, ktorá jej veľmi pomohla. 

April 2024... Katrin si v apríli kúpila zvyšné veci, ktoré potrebuje pred pôrodom. Dokúpila si krémy, vložky, hygienu, pyžamu a papuče do nemocnice, detskú výbavičku. Okrem toho zvyšné financie investovala do potravín. Katrin sa už začína obávať, pretože pôjde už na svoj tretí cisársky rez a je to už rizikové. Usilujeme sa však ustavične ju podporovať, že to zvládne, že sme tu celý čas pre ňu a chceme byť jej oporou. Opäť tento mesiac chodí na pravidelné prehliadky a usiluje sa pristupovať k tomu zodpovedne. 22.4. ju čaká ďalší ultrazvuk, kde ju už objednajú aj do nemocnice.

Máj 2024...  Katrin mala posledné dni pred pôrodom už ťažkostí. Začali ju bolieť vo veľkej miere nohy a chrbát. 10.05. 2024 išla do nemocnice, kde už mala termín cisárskeho rezu vopred dohodnutý. O 08:55 sa jej narodil syn Teo s hmotnosťou 3 800 gramov a 47 centimetrov. Katrin počas pôrodu dostala vnútorné krvácanie a mala vysoký krvný tlak, ktorý jej mali problém znížiť. Všetko však dopadlo v poriadku a 14.05. sa vrátila aj s malým Teom z nemocnice domov. Nakúpila ešte sunár, plienky a kočiar. Zvyšné peniaze investovala na potraviny, lieky a potrebné veci do nemocnice, ktoré ešte potrebovala. Katrin veľmi pekne ďakuje za pomoc a podporu, je to pre ňu veľké plus.

Jún 2024... Tento mesiac mala Katrin rušný, pretože mali krst synčeka Tea a jej staršieho syna.  Rodina si prípravu a samotný krst veľmi užila. Krst sa uskutočnil v pravoslávnej kaplnke v Košiciach. Po zdravotnej stránke sa má Katrin dobre. Peniaze minula opäť na plienky, mlieko, drogériu a stravu. Teo dostal svoje prvé hračky do postieľky a hojdacie ležadlo, ktoré je dobré na chrbticu. Tento mesiac bol opäť chorý, musel brať antibiotiká, dostal slabú angínu a momentálne má aj zapálené očká. Keď je teplo, Katrin zvykne s deťmi často chodiť na prechádzky alebo k vode. Finančná pomoc mamke veľmi pomáha a aj jej synovi. Zo srdca veľmi pekne ďakuje. 

Júl 2024... Katrin s deťmi sú v poriadku. Malý Teo pekne rastie a papá. Tento mesiac bol očkovaný. Starší súrodenci sú stále pri ňom a snažia sa ho chrániť. Pre Katrin je starostlivosť o tri deti veľmi náročná, pretože je mladá. Pekne sa však stará o deti a ustavične upratuje svoju domácnosť. Hygiena je pre ňu na prvom mieste. Katrin sa tento mesiac sťahovala do inej bytovej jednotky, lebo v zariadení máme organizačné zmeny. Presunula sa z prízemia na prvé poschodie. Bytovú jednotku si zariadila podľa seba a je tam spokojná. Za peniaze si nakúpila stravu, drogériu, oblečenie, plienku, sunár a detské čajíky. Katrin ďakuje za pomoc a podporu. 

August 2024... Katrin so synčekom sa majú dobre. Teo pekne rastie. Tento mesiac oslávil 4 mesiace. Katrin mu už začína dávať výživy a banániky. Chodia pravidelne na poradne. Doteraz chodili každý mesiac a od teraz budú chodiť každé dva mesiace. Ďalšia poradňa ich čaká 26.10. Tento mesiac sa Teovi zapálili oči a musel brať lieky. Už vyzdravel. Katrin za finančnú pomoc kúpila sunáre, detské čaje, plienky, stravu a drogériu.  Rodine táto finančná pomoc veľmi pomáha a Katrin zo srdca ďakuje za pomoc.

September 2024...  Katrin začala nakupovať zimné oblečenie pre deti, ktoré sa nevyzbierali v zbierkach, ktoré naša organizácia zabezpečuje. Predovšetkým Teo veľmi vyrástol Za peniaze od darcov matka nakúpila oblečenie, plienky, sunáre, čajíky, krémiky, výživy a ďalšie veci. 14.09. mal Teov starší brat Denis narodeniny. Oslávili to v zariadení. Pripravili malé občerstvenie pre seba a posedeli si spoločne u nás vo vzdelávacej miestnosti. C

Október 2024... Rodina sa má dobre. Postupne sa snaží platiť svoje pohľadávky, ktoré má nedoriešené v zdravotnej poisťovni, dopravnom podniku mesta Košice a na operátorovi, aby sa vedela postupne do budúcna osamostatňovať. Tento mesiac musela prijímateľka zaplatiť 2-mesačnú splátku materskej škole pre jej najstaršieho syna, takže výdavky mala rodina dosť vysoké. Katrin a jej rodina zo srdca ďakujú za pomoc.

Popis situácie

Volám sa Martina, mám 39 rokov a som v 8. mesiaci tehotenstva. Keď som to zistila, zostala som v šoku. Som mamou 3 detí,  2 chlapci sú už dospelí, najmladší Janko má 12 rokov a teraz čakám dievčatko. Detstvo som mala ťažké. Otec holdoval alkoholu,  mama pri ňom trpela a my deti tak isto. Otec domov často chodil opitý. Vtedy na nás kričal, nadával nám a mamu aj zbil. Povedala som si, že keď budem dospelá, takého chlapa si nikdy nevezmem, ale vzala. Vydržala som s ním 15 rokov, no raz som si povedala, že dosť a podala som žiadosť o rozvod. Rozviedli nás, starší syn išiel hneď bývať s otcom, vraj preto, že im všetko zakazujem, nútim ich učiť sa. Stredný a najmladší ostali so mnou, ale stredný syn často odchádzal k otcovi, lebo tam neplatili pravidlá. A presne tak to aj dopadlo. Obidvaja synovia nedokončili strednú školu, lebo otcovi to neprekážalo. Po rozvode som išla pracovať do Rakúska ako opatrovateľka, kde som stretla svojho priateľa. Po 5 rokoch sa nám narodil syn Janko.  Spoločne sme bývali  a pracovali v Rakúsku. Na Slovensko sme sa vrátili pred 3 rokmi, lebo mi ochorela mama a chcela som ju doopatrovať, čo som aj urobila. Po smrti mamy som zostala bývať v jej rodinnom dome, ktorý sa rozpadal. Zobrala som si pôžičku poopravovali sme ho s priateľom a boli sme šťastní. Jedného dňa sa priateľ nevrátil domov. Nevedela som sa mu dovolať, preto som išla na políciu. Chcela som nahlásiť jeho nezvestnosť a čakal ma tam šok. Bol v CPZ, lebo zbil nejakého pána a ten na neho podal trestné oznámenie. Keďže bol v podmienke, tá sa mu premenila na trest a on putoval do väzenia. Asi po dvoch  mesiacoch som zistila, že som tehotná. Nevedela som si predstaviť, čo budem robiť. Sama s dvoma deťmi, bez príjmu. Priateľa prepustia až o 2 roky. Chodím za ním a stále plačem, lebo nemám nijaké riešenie. So svojím problémom som sa zverila mojej nadriadenej. Dala mi kontakt na organizáciu, ktoré sa venuje ženám v podobnej situácii ako som ja. Dohodla som si stretnutie a ponúkli  mi pomoc. Pôvodne som chcela som ísť na utajený pôrod, ale neviem, či by som psychicky zvládla vzdať sa svojho dieťaťa. Trochu som sa upokojila a začínam veriť, že by som to s pomocou ľudí, ochotných pomôcť, mohla zvládnuť. Ďakujem, že ste mi vliali nádej a odvahu.

Marec 2024... Bola som v poradni u gynekologičky. Mala som vypočítaný termín na koniec februára, no stále nič... Po poslednom sone mi povedala, že dátum pôrodu môže byť aj v marci. Termín mám do 18.3.2024, potom idem na hospitalizáciu a tam zhodnotia, či je už čas pôrodu. Prosím o modlitby za nás, nech to všetko dobre dopadne. Ďakujem

Apríl 2024... Ahojte, volám sa Martinka narodila som sa 20.3.2024, vážim 2 840 g a meriam 44 cm. Mamičku som trochu vytrápila. Veľmi sa mi z jej bruška nechcelo ísť na svet. Som zdravá a už teraz sa teším na spoločný život  s mamičkou. Verím, že to obe zvládneme.

Máj 2024... Správa od Martiny: „Bola som s Martinkou u lekárky, stále plakala, už som si nevedela rady. Keď som ju nakŕmila, všetko mi vyvrátila. Pani doktorka nám dala vzorky mlieka, aby som vyskúšala, z ktorého ju nebude bolieť bruško, alebo nás pošle na gastro či náhodou nemá reflux. Ja som mlieko stratila z toľkého stresu. Som vám vďačná za pomoc a podporu v mojej ťažkej situácii.

Jún 2024... Martinka má stále problém s vrackaním, mamina je už  bezmocná. Znova boli u pani doktorky a  tá ich poslala na gastro. Objednali ich na budúci týždeň, tak dúfajú, že už bude dobre. Zatiaľ jej pani doktorka predpísala antialergické mlieko, to by jej nemalo prekážať. Všetko je veľmi drahé, plienky a mliečko ani nehovoríme. Je síce na predpis, ale treba naň doplácať. Bez vašej pomoci by bola Martina zúfala, nemala by mliečko pre Martinku a to si nechce ani predstaviť. Ani neviete ako je vám vďačná za vašu pomoc, podporu a financie. Zo srdca ďakuje.

Júl  2024...  Správa od Martiny: Hospitalizovali nás. Martinka vôbec nepriberala . Dokonca dostala aj hnačky. Minula som veľmi veľa plienok. V nemocnici sme boli 3 týždne. Pani doktorka nás nechcela pustiť domov, kým Martinka nezačne priberať . Po 3 týždňoch pribrala 300 g. Robili jej veľa vyšetrení, odoberali krv. Zistili jej vysokú intoleranciu na mlieko. Domov sme odišli s novým mliekom, z tohto už Martinka  negrcká.

August 2024... Jankovi končia prázdniny. Martinka pekne priberá a začínajú sa jej tisnúť zúbky. Po dlhom  čase sme boli na výlete v ZOO Zlín. Bolo nás veľa. Porozprávala som sa aj s inými mamičkami , ktorým sa pomáha. Veľmi sa mi uľavilo, že  nie som sama, ktorá ma problémy. Verím, že už bude len dobre. Ďakujem vám za všetku vašu pomoc nie len finanančnú, ale aj psychickú..

September 2024...  Správa od Martiny: "Začala škola. Každe ráno chodíme s Martinkou odprevadiť Janka do školy. Boli sme na kontrole na gastre. Pani doktorka chcela vedieť, ako Martinka znáša nové mlieko. Bola rada, že sa zastavilo vrackanie a Martinka priberá. Na budúci mesiac nás ešte na pár dní hospitalizujú, chcú urobiť ešte podrobnejšie vyšetrenia. Martinka málo priberá, ale aspoň nechudne. Ďakujem vám za pomoc, bez nej by som nemohla Martinke kupovať mliečko, ktoré je drahé. Sama by som to nezvládla."

Október 2024... V nemocnici sme boli týždeň. Martinke robili rôzne vyšetrenia. Pani doktorka chcela vylúčiť reflux a alergiu na lepok. Výsledky budú koncom mesiaca. Zatiaľ je všetko v poriadku hnačky už nemá, ani nevracká. Dúfam, že všetko bude  v poriadku. Každý deň ďakujem Bohu za moje deti, za to, že sme spolu vďaka dobrým ľuďom. Ďakujem vám.

Popis situácie

Obraciam sa na vás s veľkou prosbou o pomoc. Mám 24 rokov a moja zlá situácia nastala, keď sa priateľ ku mne a k našim trom deťom začal nepekne správať. Rozhodla som sa odsťahovať sa, ale tak sme prišli o bývanie. Súd mi deti zveril do starostlivosti a presťahovala som sa k mame. Jedno z detí má poruchu sluchu a autizmus, v malom byte nás aktuálne býva viac členov rodiny. V tejto zložitej situácii som zistila, že som opäť tehotná so štvrtým dieťatkom. Vzhľadom na náročné životné podmienky som zvažovala dať dieťa na adopciu. Ale jeden okamih u pani doktorky ma dostal - ukázala mi bijúce srdiečko na ultrazvuku, môj synček práve vyplazoval jazýček a ja som pochopila, že ho nemôžem od seba nechať odísť, že veľmi potrebuje lásku. V 27. týždni tehotenstva som sa rozhodla, že si ho nechám. Predo mnou je ešte veľa výziev, ktoré musím prekonať. Nájsť si nové bývanie, vyriešiť spory s otcom dieťaťa a pod. Ďakujem vám, že mi toto obdobie uľahčujete finančnou podporou, bez ktorej by som si dieťa nemohla nechať.

November 2023... Katarína sa pripravuje na príchod synčeka, ktorý sa má narodiť cisárskym rezom. Zažíva zároveň prelomové obdobie, bude sa sťahovať do zariadenia núdzového bývania aj s deťmi. S expartnerom mala náročné obdobie, pretože sa jej vyhrážal a celý prípad skončil aj na polícii. Krok po kroku chce dať svoj život Katarína opäť do poriadku, aby mohla žiť aj s deťmi v bezpečí a pokoji. To je teraz jej cieľ, pre ktorý robí všetko potrebné a to aj vďaka vám, milí darcovia a vašim darom! ĎAKUJEME.

December 2023... Katarína sa s deťmi presťahovala kvôli bezpečnosti (násilie zo strany ex partnera) na nové miesto, kde si už po pár dňoch našla kamarátky a veľmi dobre si v krízovom zariadení zvyká. Deťom sa na novom mieste tiež páči a Katarína má veľkú nádej, že toto môže byť pre ňu nový začiatok. Je to veľká zmena, deti nastúpia do nových škôl, o chvíľu jej pribudne ďalšie bábätko, ale napriek tomu prežíva radosť a spokojnosť. Ďakuje všetkým darcom, ktorí ju podporujú, aby mohla uhradiť bývanie, stravu aj ostatné potrebné veci pre seba a deti.

Január 2024...Kataríne sa 12.1. večer narodil synček Matúš. Vážil 2500 g a meral 46 cm. Vypýtal sa na svet asi o 2 týždne skôr pred plánovaným cisárskym. Po prepustení z pôrodnice sa presťahovala na utajené miesto kvôli bezpečnosti pred agresívnym expartnerom. Momentálne je ubytovaná v zariadení, zvyká si na novú situáciu, a zabezpečuje všetko pre nový život svojej rodiny. Potrebuje si oddýchnuť, lebo posledné mesiace boli plné zvratov a zmien. Ďakuje všetkým darcom, ktorí ju podporujete v tomto období.

Február 2024... Katarína s deťmi boli prechodne na týždeň u mamy, ale znova sa vracia do zariadenia. Vytvára si tam potrebné zázemie, pretože nevie, ako dlho bude musieť v zariadení zostať. Našla si tam aj kamarátky, ale tie sa postupne odsťahovali. Všetok čas venuje deťom. Je vďačná každému, kto jej pomáha a podporuje ju.

Marec 2024... Katarína má plné ruky práce s deťmi. So starším synčekom riešili kvôli autizmu rôzne vyšetrenia a čaká ich dlhodobá terapia v hyperbolickej komore, ktorá bude aj finančne zaťažujúca, ale pre syna chce vyskúšať všetko, čo sa dá, aby mu pomohla. Aktuálne Katarína čaká na výsledky projektu housing first cez miestnu charitu, ktorá by jej umožnila bývať s deťmi v nájomnom byte a viesť svoju vlastnú domácnosť. Veľmi ju tiež potešila potravinová pomoc pred Veľkou nocou, ktorú dostala cez nadáciu. Vďaka všetkým dobrým ľuďom, aj vám, darcom zo Zachráňme životy, môže sebe aj deťom dopriať skromný, ale dôstojný život. ĎAKUJEME!

Apríl 2024... Katarína s deťmi trávi väčšinu času u svojej mamy, ktorá jej pomáha s deťmi.  Onedlho by mal do ich rodiny pribudnúť psík, keďže o jedného prišli koncom minulého roka a celej rodine veľmi chýbal. Romana si nerobí veľké plány do budúcna, ale žije každý deň prítomnosť a venuje sa deťom. Ďakuje všetkým, ktorí jej pomáhajú.

Máj 2024... Katarína s deťmi sa majú dobre, malý krásne priberá. Nemá rád pobyt vonku, ale rád sa nosí na rukách. Do rodiny pribudlo šteniatko, z ktorého sa všetci veľmi tešia. Katarína je vďačná za každú pomoc od darcov, veľmi jej to uľahčuje život osamelej matky so štyrmi deťmi.

Jún 2024... Katarína má s deťmi plné ruky práce. Najmladší synček je veľmi dobré bábätko, usmievavý a prítulný, ale veľmi často má zdravotné problémy. U lekárky sú niekoľkokrát do mesiaca. Čakajú ich ďalšie testy kvôli zvýšenej chorobnosti. Napriek tomu je Katarína optimistická a spokojná. Ďakuje z celého srdca všetkým darcom za pomoc.

Júl 2024... Katarína s deťmi aktuálne rieši bývanie, pretože v dome, kde žije s deťmi, so svojou mamou a maminým priateľom, sa už dosť tlačia a každý potrebuje vlastné súkromie. Cez rôzne projekty, predovšetkým mimovládnych a charitných organizácií na sociálne bývanie, sa snažíme spolu s Romanou nájsť riešenie jej situácie. Čakajú ju pohovory a my veríme, že sa jej podarí osamostatniť a spolu s deťmi si postupne zariadiť život.

August 2024... Katarína s deťmi prežila leto u mamy, kde býva, ale kvôli stiesneným podmienkam  pre ňu samostatné bývanie začína byť nevyhnutnosťou. Kontaktovali sme viacero organizácii, či by Kataríne nevedeli pomôcť, ale miesto pre ňu a jej 4 deti sa zatiaľ nenašlo. Pomaly chystajú s deťmi do školy potrebné veci a pripravujú sa na zmenu režimu. Katarína je vďačná za každú pomoc darcom.

September 2024... Kataríne sa darí. V spolupráci so sociálnymi pracovníkmi začala riešiť bývanie a veľmi dúfa, že o niekoľko mesiacov sa jej podarí s deťmi presťahovať do nájomného domčeka alebo bytu. Znamenalo by to pre ňu veľkú zmenu, pretože by bola síce ďalej od príbuzných, ale na druhej strane bližšie k lekárom vo veľkom meste, ktorých potrebuje hlavne jej 5-ročný synček a deťom by sa mohla aj intenzívnejšie venovať. Ďakuje všetkým darcom, ktorí ju podporujú na jej ceste.

Október 2024... Katarínin voľný čas vypĺňajú deti a starostlivosť o ne. Vždy je čo riešiť, či už školu alebo lekárov. S 5-ročným synčekom ju onedlho čaká operácia ucha. Musí zároveň riešiť nepríjemné vyhrážanie zo strany ex-partnera, ktorý jej neplatí výživné na deti. Veľmi by si priala žiť svoj život bez takýchto nepríjemností a venovať svoju energiu rodine a sebe. Ďakuje všetkým, ktorí jej v náročnej situácii akoukoľvek formou.

Popis situácie

Volám sa Iveta, mám 26 rokov, som vydatá a bývam v obci na východnom Slovensku. Z prvého vzťahu mám 3,5-ročného syna, ktorého si môj terajší  manžel osvojil. Po svadbe sme začali bývať v rodičovskom dome môjho manžela, kde okrem nás bývala aj jeho mama a občas prichádzali domov aj manželovi bratia, ktorí pracujú mimo domova. Miesta v dome bolo málo, len tri izby s malou kuchyňou, navyše izby boli priechodné. Keď som zistila, že čakám druhé dieťa, rozhodli sme sa, že si prenajmeme v meste byt. Zo začiatku sme náklady na bývanie a domácnosť zvládali bez problémov, ale nárast ceny nájomného začal byť pre našu rodinu problém. Namiesto pôvodnej sumy, ktorú sme pravidelne platili, bolo treba zaplatiť o 150 eur viac, čo bolo veľmi náročné. Manžel je živnostník a jeho príjem napriek enormnému úsiliu z mesiaca na mesiac kolíše. Občas nám nezostávajú peniaze ani na najnevyhnutnejšie potreby,  i keď sa usilujeme ušetriť, kde sa dá. Uvažovali sme aj o návrate do domu manželovej matky, aspoň do času, kým dcérka trochu odrastie. Zvážili sme ale, že tam vôbec nie sú vhodné podmienky pre novorodeniatko. Tak sme sa rozhodli požiadať vás o pomoc aspoň na nevyhnutný čas, aby sme našli spôsob, ako situáciu riešiť, prípadne rozšíriť bývanie v rodičovskom dome môjho manžela.

Január 2024... Dňa 31.12.2023 sa do rodiny predčasne (o 6 týždňov skôr) narodilo krásne dievčatko Ivetka.  Jej zdravotný stav je stabilizovaný, je v inkubátore.  Najhoršia situácia nastala po novom roku, keď Ivetin manžel ochorel, a tak rodina nemá šancu bez pomoci situáciu zvládnuť.

Február 2023...  Ivetka už nemusí byť umiestená v inkubátore. Má prietrž brušnej steny a potrebuje viaceré vyšetrenia u neurológa. Podľa slov matky, zatiaľ ešte nedostala  materské, ani príspevok pri narodení. Dávky jej vyplatia až v marci. Je veľmi vďačná za poskytnutú

pomoc, ktorú celú využila na nákup liekova potrieb pre Ivetku a na potraviny.

Marec 2024... Rodina môže vďaka vám, milí darcovia existovať. Maličká musí s maminou chodiť po lekároch. Potrebuje rozličné vyšetrenia. Preto to nemajú ľahké. Veľmi pekne ďakujú za pomoc a podpru, bez ktorej by to nemali šancu zvládnuť.

Apríl 2024... Malá Ivetka sa drží dobre, rastie, priberá na hmotnosti a aj jej  prognózy sú dobré. Rodina sa usiluje vytvoriť jej podľa svojich možností vyhovujúce prostredie a sú vám veľmi vďační za pomoc.

Máj 2024... Ivetka sa má dobre, podľa odporúčaní detskej lekárky začala matka od štvrtého mesiaca podávať malej príkrmy. Dieťa je zdravé, v dobrej starostlivosti. Rodina sa drží dobre, čiastočne získali finančnú stabilitu.  Sú vám veľmi vďační za  pomoc a podporu. Z vašich darovaných peňazí mama kúpila pre Ivetku aj stoličku na kŕmenie.

Jún 2024... Malá sa má dobre, je sledovaná vo viacerých ambulanciách, ale stav je dobrý, prospieva. Klientka má zdravotné problémy, čaká ju operácia a je vďačná za poskytovanú pomoc, pretože to rodine pomôže preklenúť obdobie, keď otec ako živnostník sa bude musieť postarať o deti.  

Júl 2024, august... Najmladšie dieťa je momentálne choré, podrobuje sa vyšetreniam na astmu. Naďalej je sledované vo viacerých ambulanciách, ale stav je dobrý, prospieva. Rodine sa celkovo darí, otec pracuje. Vďaka pomoci z projektu Zachráňme životy sa im darí tvoriť malú rezervu, čo považujú za veľmi dobrú skúsenosť.

September 2024... Príjemkyňa  pomoci uviedla, že rodina je poriadku. Staršie dieťa chodí do materskej škôlky, mladšie dieťa naďalej pravidelne absolvuje lekárske prehliadky. Rodina je vďačná za poskytovanú pomoc.

.

Popis situácie

Popis situácie

Volám sa Monika a mám 21 rokov. Moje detstvo bolo veľmi náročné. Mama mala sedem detí a ja som bola piata v  poradí.  Žila som v rómskej osade v nevyhovujúcich podmienkach a mala  som problémy s alkoholom. Otec sa nevedel vyrovnať s maminým alkoholizmom, tak spáchal samovraždu. Keďže sa mama nevedela o mňa postarať, odobrala ma od nej sociálka a umiestili ma do detského domova. Od narodenia sa o mňa starali, mala som kde bývať,  podmienky boli veľmi dobré. Mala som tam všetko, čo som potrebovala. Chodila som tam do škôlky aj do školy. Aj vychovávatelia boli veľmi dobrí. Ako staršie osemročné dievča  som sa dostala  do profesionálnej rodiny, kde sa starali o mňa náhradní rodičia  - Mama a Otec. Takých ako ja nás v profesionálnej rodine bolo viac. Vychádzali sme spolu veľmi dobre. Navštevovala som tam aj špeciálnu školu na Myjave. Po skončení deviateho ročníka som nastúpila na strednú školu v Bratislave, kde som sa vyučila v odbore Manikúra, pedikúra. V osemnástich rokoch som dostala od detského domova 1000 eur ako štartovné do nového života.  Približne okolo mojich sedemnástich rokov som začala zle vychádzať s náhradnou mamou. S otcom som vychádzala veľmi dobre. Kvôli ustavičným konfliktom s náhradnou mamou sa začali u mňa prejavovať ťažké depresie. Musela som navštevovať psychiatričku, ktorá mi predpísala antidepresívne lieky. Konflikty naďalej pretrvávali, čo viedlo k môjmu rozhodnutiu odsťahovať sa k mojej staršej sestre. Bývala som u nej asi jeden rok, pokiaľ tiež medzi nami nevznikli konflikty. V škole som sa rozhodla kontaktovať moju sociálnu pracovníčku, aby som jej povedala o mojej ťažkej situácii. Pomohla mi skontaktovať sa s krízovým centrom, kam som sa aj rozhodla presťahovať.  Bola som tam štyri mesiace. Popri škole som chodila na brigádu, aby som si zarobila peniaze a mohla sa  osamostatniť. Po skončení školy som si našla prácu a mohla sa odsťahovať do podnájmu. Zoznámila som sa s priateľom Antonom, s ktorým som bola roky vo vzťahu. Po nejakom čase sa ku mne nasťahoval.  Zo začiatku to bolo fajn, ale po čase sa to začalo veľmi kaziť. V tejto zložitej situácii som zistila, že s ním čakám dieťa. Najprv sa tešil a potom zrazu bolo všetko inak. Anton neprispieval na nájom, lebo chodil ešte do školy. Vôbec s ničím v domácnosti nepomáhal.  V 2. mesiaci som začala mať  silné nevoľnosti, nebola som schopná sa postarať o domácnosť . Dala som Antonovi na výber, buď sa bude starať o domácnosť a hľadať si prácu, alebo môže odísť. Anton sa zbalil a odišiel. Zľakol sa zodpovednosti a nechal ma v tom samu. Po našom rozchode som mala veľmi ťažké depresie. Aby toho nebolo málo, majiteľka bytu mi oznámila, že sa musím do dvoch mesiacov odsťahovať . Aktuálne si hľadám bývanie a s podporou darcov, už nie som vo svojej situácii sama. Termín pôrodu mám plánovaný na 27.9.2024. Ďakujem za akúkoľvek pomoc a podporu.