Príjemcovia pomoci

Popis situácie

Mám 29 rokov a starám sa sama o svojich dvoch maloletých synov Lukáška - 8 rokov a Samuela -  6 rokov. Môj život bol vždy plný sklamania a utrpenia už od detstva, keď mi v 10 rokoch zomrela mama a spoločne so staršou sestrou sme sa starali o ďalších súrodencov.  Otec žil s nami spoločne v jednej domácnosti, ale často sa stalo, že sme ako deti boli doma aj celý týždeň a museli sme sa vedieť navzájom o seba postarať. Bolo aj obdobie, keď sme chodili žobrať jedlo, aby mali mladší súrodenci čo jesť. Situácia bola taká vážna, že hrozilo naše umiestnenie do detského domova, čo však sa nestalo, lebo si nás najstaršia sestra i zobrala všetkých do osobnej starostlivosti. A tak sme všetci zostali spolu. Moja momentálna situácia nie je vôbec jednoduchá, ale napriek zlej sociálnej situácií, som rada, že mám svoje dve deti pri sebe. Spolu s deťmi žijem na utajenej adrese, lebo ma partner  fyzicky napadol a ohrozoval aj deti. Za tento čin bol odsúdený a momentálne je vo výkone trestu.  Po troch rokoch som sa spoznala s milým chlapcom, ktorý sa ku mne aj k deťom správal slušne. Konečne ma mal niekto rád, ale nie len mňa, ale aj moje deti, čo mi na ňom najviac imponovalo. Tento čas bol pre mňa najkrajším časom, aký som doteraz zažila. Keď som však zistila, že som opäť tehotná a povedala som to svojmu priateľovi, zareagoval tak, že odo mňa odišiel. Bola som zúfalá, nevedela som, čo mám urobiť. Ihneď som chcela ísť na potrat. Stretla som však ľudí, ktorí úplne zmenili moje myslenie, nasmerovali ma na pomoc a usilovali sa ma presvedčiť, že dieťa je dar a nie prekážka. No ja som napriek tomu bola rozhodnutá. Išla som k lekárke, ktorá mi vypísala lístok na potrat. Ja som však ochorela a na zákrok som nemohla ísť. Opäť sme si sadli s mojimi anjelmi strážnymi a rozprávali sme sa. Ukázali mi, že  v tom nezostanem sama a pomôžu mi, ako len budú môcť. Chvíľu sa zdalo, že si dieťatko nechám , ale nakoniec som išla na zákrok. Tam sa však zistilo, že lekárka mi zle vypočítala dátum počatia  a na zákrok už bolo neskoro, A tak som sa rozhodla, predsa zabojovať a dieťatko si nechať. Synovia sa na súrodenca veľmi tešia. Moja finančná situácia je veľmi ťažká, lebo obidvaja chlapci sú astmatici a bývajú často chorí, čo si využije financie navyše. Mesačne žijem len zo 120 eur, výživné na chlapcov mám 60 eur. V podstate všetko, čo mám,  daruje deťom, ktoré mi to opätujú silnou láskou. Preto vás veľmi pekne prosím, pomôžte mi preklenúť toto veľmi ťažké životné obdobie.

Máj 2020... Šimonko je na svete: "Ahojte volám sa Šimonko, narodil som sa 18.5.2020, vážim 4050 g a meriam 50cm. S maminkou sme zrdaví. V nemocnici sme boli 2 týždne robili nám testy na Covid 19, aby sme nenakazili s maminkou mojich 2 bračekov. Moji starší synovia boli u p. Aďky, lebo som ich nemala kde nechať. Ale už sme opať spolu a tešíme sa. Šimonko často plače, vypije aj málo mliečka. Na konci mesiaca mám ísť k detskej lekárke, hádam zistí prečo Šimonko plače."

Jún 2020... Správa od Mišky: "Tento mesiac sme boli u detskej lekárky. Šimonkovi zistila, že má v ústach silnú infekciu a ešte navyše má zrastenú hrádzičku  pod jazykom. Lekárka nás poslala na chirurgiu, aby Šimonkovi prestrihli hrádzičku. Išli sme tak ihneď, ale lekár povedal, že máme prísť až vtedy, keď sa zbaví infekcie v ústach. Kúpili nám aj lieky na infekciu, ktorú dostal Šimoko odo mňa. Dostali sme aj odsávačku a fľaštičky pre Šimonka budem si mlieko odstrekovať a kŕmiť ho z fľašiek. Dúfam, že sa tej pliagy čoskoro zbavíme. Ďakujem za vašu pomoc, veľmi si to vážim.  

Popis situácie

Som mama. Mám 40 rokov a tri milé, malé deti. Troch chlapcov, šibalov. Jeden má 11 rokov, druhý 4 roky a najmladší 2 roky. Našli si ma dvaja ľudia v dojčenskom ústave. Vlastných rodičov som nikdy nevidela. Neviem, kde sú, ani či žijú. Bola som vychovávaná v pestúnskej rodine, kde sa mi zo strany náhradnej matky dostávalo veľa lásky a pozornosti, ale zo strany otca som to tak nepociťovala. Veľa krásnych zážitkov z detstva zakryl jeden. Otec často pil. Časom sa to stalo neúnosné. Pod vplyvom alkoholu sa ma pokúsil znásilniť. Ako dospievajúce dievča som sa s tým nevedela vysporiadať. Ako 15-ročnej mi úplne cudzí ľudia oznámili, že moji rodičia, nie sú vlastne moji rodičia. Cítila som sa veľmi zle. Nechcená. Oklamaná. A po zážitku s otcom vystrašená. To všetko len urýchlilo môj odchod z domova, ktorý som predtým mala tak rada. Dospela som, prišli vzťahy, deti. Jeden nevydarený vzťah striedal druhý. S deťmi som zvyčajne ostávala sama, potulovali sme sa po ubytovniach, nezarábal a my sme trpeli nedostatkom. Nemali sme často na plienky, mlieko, jedlo, ani na riadne bývanie. Pod vplyvom alkoholu mi fyzicky ubližoval. Rozviedli sme sa. Bývala som s deťmi na ubytovniach, v útulkoch. Teraz sme momentálne v jednom utajenom zariadení, kde nám čoskoro končí pobyt. Zamýšľam sa nad tým čoraz viac. Stále dúfam, že sa nájde muž, ktorý sa o mňa a moje deti postará. Verila som tomu aj ešte nedávno. Stretli sme sa niekoľkokrát a ja som dúfala, že môžeme byť spolu. Keď sme si písali, rozumeli sme si, keď sme sa stretli, veľa sme sa rozprávali. Viac sme sa zblížili. Túžila som po vzťahu. Prešli dva mesiace od nášho stretnutia, zrazu som pocítila, že sa niečo zmenilo. Otehotnela som. Oznámila som mu to, no dieťa rázne odmietol. Prehováral ma na potrat, chcel všetko zaplatiť. Rozhodla som sa dieťa donosiť a vzhľadom na situáciu, v akej som, uvažujem nad osvojením, či Hniezdom záchrany. Nie som však o tom rozhodnutá. Oslovila som ho, aby sa nám pokúsil nejako pomôcť, viac nereagoval. Všetko mohlo byť inak. Chcela som nastúpiť do práce a šetriť peniaze na podnájom, ale všetko sa jedným stretnutím zmenilo. Znovu tá istá situácia. Nevzdávam to, občas mi je smutno, ale chlapci ma vždy rozosmejú. Veriť však, že sa nájde niekto, s kým budeme spoju a šťastní asi neprestanem, taká proste som.  Vopred ďakujem za pomoc a nádej, že dobrí ľudia na svete ešte sú.

Apríl 2020... Mamička sa o deti stará dobre. Deti sú zdravé, často chodia von. Starší Paťko sa rád vozí na motorke a mladší Leuško chodí rád na prechádzky do mesta. Mamička s ohľadom na svoj stav prestala fajčiť, správa sa voči nenarodenému dieťaťu a sebe zodpovedne. Mamička sa zapája do akcií organizovaných zariadením. S deťmi ďalšej klientky sa teraz doma učí a je nápomocná s úlohami. Finančná situácia je horšia s ohľadom na vyššie náklady spojené so stravou a nákladmi na plienky. Matka sa však snaží. S deťmi sa hrá rôzne hry. Matka umožňuje sociálnej pracovníčke a dobrovoľníkovi socializáciu dieťaťa.

Máj 2020... Starostlivosť Martiny o deti je na dobrej úrovni. So sociálnymi pracovníkmi spolupracuje, nariadenú karanténu v čase zvýšených opatrení dodržiavala riadne. Synovia  prospievajú veľmi dobre, sú zdraví. Martina si šetrí peniaze na splatenie dlhu voči banke. Tehotenstvo prebieha bez problémov. Má záujem kontaktovať aj ďalšieho syna, ktorý je v detskom domove. Chcel navštíviť matku, avšak  nevie o tehotenstve, matka má obavy ako situáciu príjme. Koncom mesiaca bola Martina na kontrole u gynekológa, tehotenstvo zvláda dobre, nie je unavená. Kúpila si magnézium.  Klientka sa so sociálnymi pracovníkmi radí o ďalších krokoch v životných situáciách.

Jún 2020... Tento mesiac bol pre Martinu náročnejší. Nevyhli sa jej  úradné povinnosti, musela podať trestné oznámenie na otca svojho mladšieho syna Lea.  Absolvovala pravidelnú gynekologickú prehliadku, kde výsledky neboli dobré, zrejme sa situácia už vtedy začala zhoršovať. Prišla opätovná prehliadka a objednanie sa u odborných lekárov. Čakacie lehoty sú takmer vždy dlhšie, preto sa výsledkov nedočkala, lebo dievčatko sa vypýtalo na svet priskoro. 25. týždeň tehotenstva, je na vývin dieťaťa veľmi málo. Dievčatko dostalo meno Jenifer, podľa dcérky inej klientky, ktoré v zariadení mamičke veľmi pomáha a je naozaj šikovné. Keď to zdravotný stav mamičky dovolil a naopak malej Jenifer sa stav extrémne zhoršil, matka dieťa navštívila. Dievčatko sme za účasti kňaza pokrstili. Všetci na ňu intenzívne myslíme. Nevieme, čo bude, dúfame, veríme a modlitbami sa za ňu prihovárame. Otec s matkou odmieta komunikovať, nijako sa o dieťa a matku nezaujíma, situáciu nerieši. Na komunikáciu nereaguje. My však držíme spolu a budeme robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme to matke a deťom uľahčili. 

..

Popis situácie

Narodila som sa v Košiciach, mám 27 rokov a s mojou rodinou nemám príliš dobré vzťahy. Ako dieťa som často bývala s rodičmi v zariadeniach núdzového bývania. Mám 6-ročného syna Filipka a som v 8. mesiaci tehotenstva.

Na svoje druhé bábätko sa teším, bude to opäť syn. Musela som však odísť od svojho partnera, lebo sa často správal agresívne. Prehnane žiarlil, kontroloval, čo robím a napadol ma aj fyzicky. Bývali sme spolu vo Zvolene v podnájme a ja som pracovala ako čašníčka. Mám neukončenú strednú odbornú školu v odbore kuchár – čašník. Momentálne bývam v útulku v Košiciach, nemám biologickú rodinu , ktorá by mi vedela pomôcť v tejto situácii a do Zvolena sa už nechcem vrátiť. Obávam sa ako finančne zabezpečím starostlivosť o deti a budem vďačná za akúkoľvek vašu pomoc a podporu.

Marec 2020... Máme pre vás radostnú správu. Dňa 3.3 2020 Simonka porodila zdravého chlapčeka Lukáša . Pôrodná hmotnosť bola 3540 g a dĺžka 51 cm. Mamička ho kojí, Lukáš aj v noci celkom pokojne spí, budí sa len na kŕmenie. Celá rodina je zdravá a z brata má veľkú radosť aj straší Lacko, ktorý má 6 rokov. Ďakujeme za vašu podporu.

Apríl 2020... Lukáško je na svete už jeden mesiac, je pravidelne kojený, väčšinu dňa ešte prespí. Rád chodí s mamkou na dlhé prechádzky, čím sa aj buduje jeho imunita. Jeho aktuálna hmotnosť je 3 900 g, teda priberá veľmi dobre.Začína viac vnímať zvuky okolo seba a rozoznávať blízkych ľudí. Ďakujeme za vašu podporu a pomoc.

Máj 2020... Malý Lukáško sa má celkovo dobre, mamka s ním často chodí na prechádzky. Väčšinu času prespí v kočiari. Jeho aktuálna hmotnosť je 5 700 g, takže priberá podľa normy. Mamka ho kojí, aj dokrmuje umelým mliekom. Prejavuje  záujem o okolie, pekne reaguje na viaceré podnety, hračky. Zlepšuje sa jeho pohybová schopnosť, prevaľuje sa na stranu a snaží sa komunikovať s okolím. Drží už  pekne aj hlavičku.

Jún 2020... Lukáško je už poriadny buk, váži 5 780 g. Tento mesiac absolvoval základné očkovanie. Nemal nijakú negatívnu reakciu. Jeho mamka ho stále kojí aj dokrmuje umelým mliekom. Pohybovo napreduje dobre, pretáča sa na obidve strany. Má dobrý režim spania a obľubuje prechádzky. Jeho celkový zdravotný stav je dobrý.    

Popis situácie

Volám sa Erika a spolu s manželom  Michalom sme, vyrastali v detskom domove kvôli svojim nefunkčným rodinám. Michal od svojich 11 rokov a  ja od svojich 7 rokov.  Tam sme sa aj zoznámili. Máme jeden a pol-ročnú dcéru Tamarku a čakáme druhé dieťa.

Michalova mama a otec mali 9 detí, on je siedmy v poradí. Otec sa o rodinu nestaral, mal problémy s alkoholom a matka starostlivosť o deti nezvládala. Michal hovorí, že sa veľmi snažila a mala ich rada, ale nezvládala to, bola za to aj vo väzení a skúsila žiť v zahraničí, kde sa jej tiež nedarilo. Michal mal 11 rokov, keď bol umiestený do detského domova. Má ukončenú ZŠ, medzi jeho záujmy patrí hlavne šport (beh, futbal). Nastúpil aj na strednú odbornú školu v odbore kuchár/čašník, navštevoval ju len 4 mesiace, nebavila ho. Keď odišiel z DD brigádoval pri pomocných stavebných prácach. Matka mu zomrela v roku 2019 a o otcovi nemá nijaké informácie.

Moji rodičia majú štyri dcéry, ja som druhá. v poradí. Rodičia sa o nás nikdy nevedeli postarať, zanedbávali nás a neposkytovali nám pocit bezpečia a lásku. Obaja majú veľké problémy s alkoholom a nezvládli výchovu detí. Keď som mala 7 rokov, dostala som sa do detského domova. Mám ukončenú len ZŠ. Moja staršia sestra (22) sa vydala a jej svokra má v starostlivosti dve najmladšie sestry. 6.12.2017 sme s Michalom spoločne opustili detský domov, Bola som už tehotná. Následne sme sa zosobášili. Dcéra Tamarka sa narodila 10.7.2018. Krátky čas sme bývali u mojich rodičov a potom sme sa nasťahovali k Michalovej mame. Dňa 30.1.2019 Michalova mama zomrela a my sme tam bývali ešte do augusta 2019 v podnájme. Nemali sme tam dobré podmienky na bývanie, majiteľka bytu stále od nás pýtala peniaze a využívala, že nemáme kde bývať. Preto sme sa opäť presťahovali k mojim rodičom, ale aj tam sme mali veľmi zlé podmienky na bývanie kvôli extrémnemu alkoholizmu mojich rodičov. Michal chodil brigádovať a financoval sám chod domácnosti. Cítil sa využívaný mojimi rodičmi. Nechceli sme tam už viac žiť a nezvládali sme to. Museli sme odísť. Dcéru Tamarku sme nechali u Michalovej sestry a my dvaja sme štyri dni zostali na ulici v Poprade.

V súčasnosti  som opäť tehotná, som v 8. mesiaci tehotenstva. Michal dostal nápad prísť do Bratislavy, do organizácie Úsmev ako dar, kde nám poskytli pomoc a bývanie. Vrátili sme sa po dcérku a spolu s ňou do Bratislavy, kde sme dostali ubytovanie v Centre pre obnovu rodiny.

Február 2020... Erika a Michal našli pomoc v pravý čas. Krátko na to, ako našli domov v centre, sa im narodila dcérka Miška. Michalovi sa podarilo zamestnať v Bratislave. Je veľmi pracovitý, záleží mu na svojej rodine a je vďačný, že tu môžu bývať. Kým tatino pracuje, mamina sa stará o deti najlepšie ako vie.Pomáhame im s bývaním, s potravinami, oblečením, vecami do domácnosti a takisto im poskytujeme odbornú pomoc sociálnych pracovníkov, psychológov či pedagógov. Pre rodiny v kríze je aj malá pomoc veľká pomoc. A samozrejme aj tá vaša, za ktorú sú veľmi vďační.

Marec 2020... Rodina si na nové prostredie zvykla.Bol to veľký zásah do ich života, ale zvládajú to dobre. Snažia sa dodržiavať pravidlá, so susedmi majú dobré vzťahy. Michalovi sme pomohli nájsť prácu, momentálne je zamestnaný v nemocnici, upratuje operačné sály. Ako otec sa snaží zabezpečiť svoju rodinu, je pracovitý a spoľahlivý. Matka je s deťmi na materskej, o deti sa dokáže postarať. Občas potrebujú našu radu alebo pomoc. Zo srdca ďakujú všetkým, ktorí ich podporujú a pomáhajú im.

Apríl 2020... Michal stále pracuje v nemocnici, o svoju rodinu sa dokáže postarať, pomáha svojej manželke najmä ako sprievod s deťmi k lekárovi. V práci sú s ním spokojní. Erika  je doma, varí, perie, upratuje, stará sa o deti, chodieva s nimi na prechádzky, niekedy spolu so psychologičkou, keď má možnosť rozhovoru a poradenstva. Rodina je spolupracujúca, ale potrebuje dohľad, ktorý im zabezpečujeme. Veľmi sú vďační všetkým, ktorí im pomohli naštartovať nový život.

Máj 2020... Michal a Erika sa o svoju rodinu  starajú najlepšie ako môžu. Otec pracuje, v práci sú s ním spokojní. Matka Erika  doma varí, perie, upratuje, stará sa o deti. Deti vyžadujú veľkú pozornosť, matka potrebuje sprevádzanie pri ich výchove a starostlivosti. Má dobrý vzťah s novými susedmi, občas je susedka poskytne pomoc a rady pri varení a starostlivosti o deti. V rodine treba riešiť aj partnerské vzťahy a usmerňovať mladých manželov.

Jún 2020... Otec Michal je stále zamestnaný, vďaka výplate si vedia zabezpečiť potraviny, hygienické potreby, oblečenie. Otec sa snaží byť nápomocný svojej manželke pri výchove detí. Matka Erika doma varí, perie, upratuje, stará sa o deti. Deti, predovšetkým Tamara, si vyžadujú veľkú pozornosť. Pri ich výchove a starostlivosti matka potrebuje sprevádzanie. Rodina má dobré vzťahy so susedmi, okrem pracovníkov centra poskytne občas matke pomoc a rady pri starostlivosti o deti aj susedka. V rodine riešime aj partnerské vzťahy, pracujeme na rozvoji rodičovských zručností, zapájame rodinu do skupinových voľnočasových aktivít. Rodina je súdržná, v prípade potreby pomáha aj príbuzným.

Popis situácie

Volám sa Viera, mám 35 rokov. Pochádzam z Košíc. Som  vyučená v odbore kuchár-čašník. Otec zomrel po ťažkej chorobe. Mama sa presťahovala do Belgicka, kde sa druhýkrát vydala. V zahraničí žijú aj moji štyria bratia. Mám staršiu sestru, ktorá žije na Slovensku. S manželom sme sa spoznali v Košiciach a sme spolu 16 rokov. Bývame v menšej obci  v okrese Sobrance. Máme tri deti. Syn má 15 rokov, chodí do deviatej triedy základnej školy a chce sa vyučiť za automechanika, dcéra má 14, chodí do ôsmej triedy a chce študovať na strednej zdravotnej škole. Najmladšia dcéra má 2 a pol roka, žiaľ má zdravotný problém – cystu v mozgu a je sledovaná lekárom špecialistom. Čakáme s manželom  štvrté dieťa, ktoré sme neplánovali. Bývame v rodinnom dome u manželovej mamy, kde s nami býva aj svokrina 15-ročná vnučka od dcéry. Vzťahy v rodine sú dobré. Pred narodením tretieho (plánovaného) dieťaťa sme s manželom pracovali spolu vo firme v Michalovciach. Potom nastalo prepúšťanie a obaja sme prišli o prácu. Manžel sa snaží nájsť si prácu, ale telefonicky mu miesto prisľúbia, keď príde na osobný pohovor, oznámia mu, že je miesto už obsadené.  V dome sú tri izby a kuchyňa. Chýbajú nám hlavne peniaze na každodenné potreby – potraviny, hygienické potreby, ošatenie, obuv. Obávam sa tiež, že nebudeme môcť starším deťom financovať štúdiá na stredných školách, pretože budem v tom čase na materskej dovolenke a ak si manžel nenájde prácu, bude problém zaplatiť každodenné cestovanie do 25 km vzdialených Michaloviec. Vopred vám ďakujem za pomoc počas tohto pre nás takého zložitého životného obdobia.

Január 2020... Viera sa už pripravuje na príchod malej princeznej. Postupne si dáva dokopy výbavičku pre dieťatko a zabezpečuje všetko počas svojho pobytu v nemocnici. Viacerí ľudia jej pritom účinne pomáhajú. Je im veľmi vďačná.

Február 2020... V polovici februára sa Viere narodilo krásne, zdravé dievčatko. Už sú doma z nemocnici a majú sa dobre. Veľmi uvítala pomoc od vás a výlučne ju využívajú na mesačný nákup trvanlivých potravín, hygienických potrieb pre dieťatko, plienky a vitamíny, Zo srdca vám ďakuje za pomoc a podporu.

Marec, apríl 2020... V tomto zložitom období je Viera s rodinou väčšinou doma, takže je všteko je zložitejšie. Na nákup chodia zriedkavejšie, ale vo väčších množstvách. Môžu si dovoliť len to najnevyhnutnejšie. Malá sa drží dobre. Usilujú sa veľa času tráviť na čerstvom vzduchu. Pomaly vníma okolitý svet a reaguje aj na súrodencov. Najlepšie však vníma mamičkin hlas.  Dobrí ľudia im takisto pomáhajú s ošatením a hygienickými prostriedkami. Ďakujú všetkým za pomoc a podporu.

Máj 2020... Viera má toho v tomto období až nad hlavu... Ale ako všetci ľudia. Usilujú sa riešiť situáciu aj perspektívne, hoci teraz je to pre nich zložité. Malá je veľmi milá, všetci ju majú veľmi radi.Vďaka dobrým ľuďom majú to najnevyhnutnejšie a sú vám za to vďační.

Jún, júl 2020... Viere a jej rodine darované peniažky z projektu ZŽ veľmi pomáhajú. Podľa jej slov, za peniaze, ktoré takto ušetria, môžu dopriať deťom viac ovocia, zeleniny, mlieka a mliečnych výrobkov, ale aj nákup postelí a matracov pre deti. Rodina sa osamostatnila. Napriek zlepšeniu bytovej situácie pretrvávajú problémy s financiami. Vierin manžel si stále hľadá prácu (na poslednom stretnutí dňa 30.7.2020 potvrdil, že má prisľúbenú prácu v Nemecku, ale odchod od rodiny s malými deťmi nie je pre neho dobrým riešením). Rodine po odchode svokry z domu pribudlo platenie elektriny a všetkých opráv v dome, ktoré doteraz platila svokra. Je potrebné zariadiť prázdne izby pre deti, aby starší syn  a dcéra mali lepšie podmienky na štúdium.

Popis situácie

Mám 17 rokov a bývam s matkou. Otec nás opustil minulý rok, keď bola moja matka tehotná. Tehotenstvo však skončilo neúspešne. Rodičia sa mi usilovali dať vzdelanie, tak základnú školskú dochádzku som absolvovala na základnej škole. V 1. ročníku boli moje zošity vystavované ako vzory krasopisu. Postupom času sa môj prospech zhoršil aj kvôli finančným problémom rodičov. Rodičia si na začiatku spoločného života zobrali viacero pôžičiek, ktoré splácali, keď mali prácu a keď nemali, nesplácali. Výzvam, ktoré im začali veritelia posielať, nerozumeli, tak na ne nereagovali. Neskôr, keď sa zamestnali, tak párkrát prišli aj o celú výplatu.

Teraz som v 3.ročníku strednej potravinárskej školy na odbore pekár-cukrár. Koncom minulého roka som sa zoznámila s mladým mužom, s ktorým  som sa tajne stretávala a v apríli som zistila, že som v 5. týždni tehotenstva. Mala som vtedy 16 rokov. Moja matka bojovala sama s hľadaním práce. Viackrát si našla brigádu, ktorá však nestačila ani na pokrytie základných výdavkov. Keď dala moja matka trestné oznámenie na môjho otca za neplatenie výživného, po pár mesiacoch sa jej ozval a sú v kontakte, ale on prispeje na rodinu raz za 4-5 mesiacov na elektrinu alebo podobný výdavok. Uvedomujem si, že bez ľudí dobrej vôle moju situáciu nezvládnem. Pomohol  by mi príspevok na vitamíny a vyváženú stravu a po narodení dieťaťa na hygienu pre bábätko, plienky, pracie prášky a vitamíny pri dojčení, prípadne na ďalšie potreby predovšetkým pre bábätko. 

November 2019... Začiatkom novembra sa Vanese narodilo dievčatko Alžbetka, 2150 g a 45 cm. Narodila sa predčasne a malo aj novorodeneckú žltačku, ale zvládli to. Mala predpísané viaceré lieky po predčasnom narodení aj Vanesa po pôrode. Momentálne je už aj s malou doma. Od pondelka si bude vybavovať podklady pre súd na uznanie rodičovských práv za pomoci sociálnej kurátorky pre mladistvých. Psychologickou prípravou úspešne prešla. Uvažuje o individuálnom študijnom pláne a jej matka je horúcou kandidátkou zamestnať sa pre mesto cez projekt pre rómsku komunitu, ale to má sľúbené až od januára. Teraz je dôležitá starostlivosť o bábätko a ostatné  ukáže čas. Veľmi pekne ďakuje za akúkoľvek pomoc a podporu. 

December 2019... Pár slov o Vaneske a malej Alžbetke. Vaneska asi po troch týždňoch začala strácať mlieko a z prvej značky mala Elizabeth zdravotné problémy aj so zvýšenou teplotou. Znížila sa jej vtedy aj hmotnosť. Po nasadení Nutrilonu na odporúčanie pediatricky problémy značne ustúpili, ale máva problémy so stolicou. Vaneske priznal súd rodičovské práva, tak si vybavuje rodičovský príspevok. S Vaneskinym otcom sú v kontakte a chce sa k nim aj vrátiť. Začal si vybavovať invalidný dôchodok, o ktorý pred tým prišiel pre nespoluprácu s lekármi. Vaneskin priateľ - otec jej dieťaťa zabezpečil Alžbetke kočík a prispel trochu potravinami. Čaká ich súd o priznanie otcovstva. Veľmi pekne ďakujú za pomoc a podporu.

Január, február 2020... Koncom roka vyhorela pivnica pod bytom mladej rodinky a aj ich byt vydymilo. Pár díi boli u príbuzných a potom sa vrátili. Vaneska mala traumu z tých udalostí, brala aj psychiatrické lieky. Alžbetka sa nadýchala dymových splodín, vytvorili sa jej hlieny a museli jej prepichovat nosné dutiny. Našli jej aj nález na srdiečku. Boli na vyšetrení v Bratislave a čakajú na termín operácie. Zatiaľ sú sledovaní v mieste bydliska. Inak Alžbetka pekne priberá, pri poslednej prehliadke mala 4600 g a 56 cm. Krásne sa smeje a robí všetkým veľkú radosť. Pomoc z projektu ich veľmi odbremenila a sú všetkým darcom veľmi vďační. 

Marec, apríl 2020... Alžbetka dostala termín operácie v Bratislave, ale mala zle výsledky krvi, tak operáciu odložili. Vaneskina mama dala žiadosť o náhradnú starostlivosť Alžbetky, aby mohla Vanesa dokončiť školu, to sa však kvôli pandémiu pozastavilo. Vanesin otec sa k nim vrátil a býva s nimi. Po Veľkej noci bola Vaneska v Bratislave na operácii obličiek, s ktorými začala mať problémy v tehotenstve. Alžbetka začala papať príkrmy a veľmi jej chuti. Všetkým darcom ďakujú za pomoc. 

Máj 2020... Vanesa sa po operácii obličiek zotavuje. Mama s otcom jej pomáhajú aj so starostlivosťou o Alžbetku. Nemajú to všetci ľahké, ale robia, čo môžu... Malá je dobrý papkáč a darí sa jej dobre. Sú vám veľmi vďační za pomoc, lebo bez nej by to určite nezvládli.

Jún, júl 2020... V júni Vanesa nastúpila do školy a úspešne skončila ročník.  Alžbetke idú zúbky, mala aj hnačky a horúčky. Od hnačiek bola dosť vyparená a brala aj antibiotika. So starostlivosťou o Alžbetku Vanese stále pomáha jej mama. Vanesa je po operácii sledovaná odborníkmi a na ďalšiu operáciu nemohla nastúpiť pre zlé zdravotné výsledky. 

Popis situácie

Moji rodičia podľahli alkoholu. Matka bola silná alkoholička a otec tiež pil. Mám na nich zlé spomienky, lebo sa o nás, deti, veľmi zle starali. Pochádzam z troch detí. Väčšinou sa o nás starala stará mama. S rodičmi nemám nijaký kontakt. Musím sa priznať, že zo zlého príkladu vašich rodičov som sa vôbec nepoučila.Opakujem tie isté chyby. Postupne sa mi narodili dve deti – syn má 10 rokov a dcéra 5 rokov. Obidve deti sú však v náhradnej rodinnej starostlivosti – sú zverené starým rodičom, lebo ja som takisto mala problém s alkoholom  a musela som sa ísť liečiť zo závislosti. Teraz som v 8. mesiaci tehotenstva. Dieťatko sa má narodiť začiatkom októbra. Budem vám veľmi vďačná, ak mi pomôžete prekonať toto moje ťažké obdobie, Začala som nový život, ale bez pomoci ľudí, ktorí budú pri mne stáť a pomáhať mi, to nemám šancu zvládnuť. Teraz sa chcem v pokoji pripraviť na príchod môjho tretieho dieťatka na svet a dať jemu aj sebe šancu. Snívam, že sa mi podaí zmeniť sa a postupne opäť dostať k sebe aj moje dve ďalšie deti. Mám pred sebou dlhú cestu, ale rada by som to s vašou pomocou zvládla. Vopred veľká vďaka.

September 2018... Marcela začala mať v ôsmom mesiaci zdravotné problémy, hrozil jej predčasný pôrod. Minulý týždeň bola znovu hospitalizovaná, lebo začala krvácať. Lekári rozhodli, že musí ísť na sekciu. Termín pôrodu má na 15.10.2018, ale sekciu jej budú robiť skôr. Teraz si vybavuje predoperačné vyšetrenia. Bola pozrieť deti a aj oni boli pri nej v azylovom centre. Rada by do budúcna žila aj s nimi, trápi ju to, že sú preč od nej – u starých rodičov. Pre bábätko má už pripravené všetko. Aj deti sa už tešia na nového súrodenca.

Veľmi ďakuje, že sú stále ľudia, ktorí nezištne pomáhajú núdznym.

Október 2018... Marcele sa v tomto mesiaci narodil synček Jurko. Prišiel na svet 17.10.2018. Vážil 3200 g. a meral 48 cm. Marcela je šťastná, že už má po pôrode a teší sa z Jurka. Má pre neho svoje mliečko. Dobre papá, a tak priberá na hmotnosti. Zvedavé sú na neho aj jej staršie deti, a tak prišli pozrieť svojho bračeka do azylového centra. Tešia sa z neho. Marcela si teraz vybavuje kartičku poistenca a rodný list pre Jurka. Teší sa, že stále sú dobrí ľudia, ktorí nezištne pomáhajú neznámym ľuďom, ku ktorým patrí ona a jej synček Jurko. 

November 2018... Marcela svojho synčeka Jurka dojčí a on dobre priberá na hmotnosti. Je to taký malý hladoško. Vyžaduje si častejšie papať. Marcela poslúchla rady pracovníkov AC a nezačala s prikrmovaním umelou výživou. Mliečko sa Marcele rozbehlo a má ho teraz pre Jurkadosť. Za Jurkom a mamou prichádzajú občas na víkendy aj starší súrodenci, ktorí majú Jurka veľmi rady. Marcela si ešte niektoré veci ohľadom starších detí vybavuje súdnou cestou.

Ďakuje za každého darcu, ktorý pomáha jej rodine.

December 2018... Jurko bol v tomto mesiaci na očkovaní, zvládol to  dobre. Trošku mal zvýšenú teplotu. Mama mu dala obklad na nožičku a čapík od teploty. Na ďalší deň bolo už lepšie. Marcelka má starosť s prípravou na Vianoce, lebo k nej prídu do AC aj jej dve staršie deti. Musí preto pripraviť darčeky aj pre ne. Štedrí darcovia sa našli aj pre nich a pripravili im všetkým darčeky. Mama Marcela svojim deťom tiež pripravila darčeky. Pod vianočným stromčekom boli všetci milo prekvapení, keď si rozbalili svoje darčeky. Marcela ďakuje všetkým darcom, ktorí jej nezištne pomáhajú prekonať jej ťažké obdobie.

Január 2019... Jurko dobre  papá – aj mamine mliečko, aj umelé mliečko. Bol chorý, ale už sa z toho dostal. Jeho mama si občas cez víkendy berie k sebe do AC aj Jurkovho brata, ktorého má momentálne  v starostlivosti stará matka. Ona sa však už o neho nedokáže starať zo zdravotných dôvodov a chce, aby syna súd vrátil jeho matke. Marcela by sa tomu veľmi potešila, keby to tak bolo. Na budúci mesiac bude pravdepodobne súd, kde by sa o tom malo rozhodnúť. Ďakuje všetkým darcom v tomto projekte, ktorí nezištne pomáhajú ženám v podobnej životnej situácii.

Február 2019... Jurko znovu ochorel a ocitol sa s mamou v nemocnici. Dostal zápal obličiek. Berie antibiotiká a probiotiká. Týždeň bol v nemocnici. V AC sa doliečuje z choroby. Chutí mu papať tak, aby rýchlo dobehol úbytok na hmotnosti. Marcela preto nemala na víkend pri sebe staršie deti. Vybavuje si ešte stále súdne záležitosti okolo detí.

Ďakuje všetkým štedrým darcom z projektu ZŽ.

Marec 2019... Marcela sa začala stretávať s Jurkovým otcom, ktorý sa vrátil z výkonu trestu. Jurko bol na kardiologickom vyšetrení – je to v poriadku. Marcela častejšie navštevuje staršie deti u starých rodičov, ktorí ich majú zverené do starostlivosti. Jurko dobre prospieva. Keď je hladný, hlasne to dá všetkým vedieť. Má rád prechádzky a aj rád vonku spí. Jakubko potrebuje veľa lásky od svojej mamy. Marcela vyslovuje vďaku všetkým ochotným darcom, ktorí jej a Jurkovi pomáhajú v jej životnej situácii.

Apríl 2019... Marcela sa ďalej stretáva s otcom svojho syna Jurka. Na sviatky si k sebe do AC zobrala obidve staršie deti. Mala čo robiť, aby ich všetkých troch zvládala. Ešteže Jakubko je pokojný chlapček. Marcela pripravovala obedové menu na sviatočný stôl pre všetky klientky a deti, ktoré zostali v AC počas sviatkov. Staršie deti zaviedla ku starkým po sviatkoch, lebo išli do školy. Jakubko zatiaľ zdravotne dobre prospieva a pekne priberá na hmotnosti. Marcela s Jakubkom ďakujú všetkým darcom, ktorí im finančne prispievajú na pobyt v AC.

Máj 2019... Návštevy Marcely za svojimi staršími deťmi sú častejšie. Musí veľmi šetriť peniaze, pretože platí aj výživné na staršie deti a aj postupne musí splácať dlhy, ktoré narobila ešte pred príchodom do azylového centra. Je z toho dosť nervózna, lebo to všetko ju teraz dobieha, čo predtým nesplácala. Jakubko je však zlatý chlapček, ktorý nie je až tak náročný na svoju starostlivosť. Prehrá sa aj sám v kočíku, len musí byť napapaný. S Jakubkovým otcom sa Marcela stále stretáva. Zo srdca ďakuje všetkým ľuďom za finančnú pomoc cez tento projekt.

Jún 2019... Marcele sa mení jej životná situácia. V tomto mesiaci priznala, že je tehotná. Bola u gynekológa, ktorý jej vystavil tehotenskú knižku. Musí chodiť častejšie do poradne, lebo sa jej vyskytli zdravotné problémy, ktoré môžu ohroziť dieťatko. Má kľudový režim. Neodrádza ju to od cestovania sa svojimi staršími deťmi, ktoré sú u babky. Je to pre ňu náročné obdobie. Jurko jej však robí veľkú radosť. Jurko musí absolvovať ešte v tomto mesiaci nefrologické a očné vyšetrenia. Ďakujú za nezištnú pomoc od darcov.

Júl 2019... Marcela je tehotná 2 mesiace. Vyzerá to, že dieťatko si nechá. Prestalo jej už aj krvácanie, takže je pokojnejšia. S otcom malého Jurka sa stretáva. Na víkendy si k sebe do KC berie aj staršie deti. Jurko bol na nefrologickom vyšetrení – je v poriadku. Mama s ním bola aj v poradni – prosperuje dobre, má váhový prírastok. Čas voľna s ním mama trávi vonku. Teší sa, keď je na dvore medzi deťmi a pohľadom by s nimi behal aj on. No ešte to však nejde, lebo by to bolo skoro. Marcela zo srdca ďakuje všetkým ochotným darcom, ktorý pomáhajú jej a malému Jurkovi

August 2019... Marcela si počas prázdnin na striedanie zobrala aj staršie deti, aby aj ony mohli byť s mamou. Spolu aj s Jurkom chodili na prechádzky a krátke výlety. Chodí na pravidelné gynekologické poradne a zatiaľ je všetko s bábätkom, ktoré v sebe nosí v poriadku. Stretáva sa s Jurkovým otcom, ktorý jej finančne nepomáha, lebo má problém si nájsť prácu. Jurko je krásny, usmievavý chlapček, ktorý robí všetkým radosť. Ľúbi sa dobre napapať a keď je k tomu suchý, je úplne spokojný.

Marcela si uvedomuje, že dokáže zvládať svoju situáciu vtedy, keď existujú ľudia, ktorí jej a Jurkovi nezištne pomáhajú. Veľmi im za to ďakuje.

September 2019... Marcela si vybavuje súdne veci ohľadom starších detí, ktoré sú u starých rodičov. Tehotenstvo zatiaľ prebieha v poriadku, chodí na pravidelné kontroly. Malý Jurko je teraz trochu prechladnutý, ale hádam to bude prebiehať bez teploty. Otec chodí malého Jurka navštevovať pomerne často, len zabúda Jurkovi kupovať mliečko, plienky... a tiež pravidelne chodiť do práce. Marcela chodí navštevovať aj svoje staršie deti k starým rodičom. Často si s nimi telefonuje. Ďakuje všetkým darcom, ktorí jej pomáhajú.

Október 2019... Marcela si s malým Jurkom užívala krásne jesenné dni častými prechádzkami v prírode. Jurko je celý natešený, že je vonku. Marceline tehotenstvo je zatiaľ v poriadku, pravidelne navštevuje gynekológa. Na víkendy si striedavo k sebe berie aj staršie deti. Tie sa veľmi tešia, že sú spolu s mamou a Jurkom. Otec Jurka navštevuje, horšie je to však s pravidelným prispievaním na Jurka. Marcela má však svojho priateľa rada aj napriek  jeho nedobrému správaniu sa k nej. Marcela s Jurkom veľmi ďakujú za finančnú podporu od nezištných ľudí cez tento projekt. 

November 2019... Malý Jurko začal robiť samostatne prvé krôčiky. Je z toho celý natešený. Mama Marcela zasa musí byť v strehu a chodiť za ním, aby si neublížil. Jurka prišli pozrieť starší súrodenci, ktorí sa z neho tešili, keď ho videli chodiť. Marcela má už pripravené vecičky pre ďalšie bábätko do nemocnice, lebo termín pôrodu sa čoraz viac približuje. S malým Jurkom teraz chodí po vyšetreniach, lebo má problém s uškom. Je si vedomá, že s príchodom ďalšieho dieťatka jej pribudne viac práce. Už by bola rada, keby mala po pôrode, ale všetko má svoj čas. Ďakuje všetkým ľuďom, ktorí jej nezištne pomáhajú.

December 2019... Malý Jurko je zdravý, usmievavý chlapček. Prehrá sa aj sám s hračkami. Jeho mame Marcele sa v tomto mesiaci rozbehol predčasný pôrod. Dňa 17 decembra porodila  dcérku Lindu, ktorá vážila 2100 g. Musela byť aj v inkubátore, ale keď začala piť mamine mliečko, pustili ich z pôrodnice do AC. Linda bude museť absolvovať viacero vyšetrení. Boli na prevážení a pomerne málo za päť dní pribrala na hmotnosti, tak pediater odporučil aj dokrmovanie. Malý Jurko sa s nadšením díval na malú Lindu a chcel jej už podávať hračky. Marcela bude mať čo robiť, aby Lindu ochránila pred malým Jurkom, kým trochu nepodrastie.   

Marcela zo srdca ďakuje všetkým darcom, ktorí jej pomáhajú zvládať túto jej situáciu.

Január 2020... Marcela veľmi ďakuje za pomoc, ktorú jej poskytujú ochotní darcovia.

Jurko prosperuje dobre, behá veselo po domove v centre. Mama však musí mať oči všade, aby si Jurko na seba niečo nestrhol a neprišiel k úrazu. Marcela má plné ruky práce, lebo sa musí plne venovať aj svojej dcére Linde, ktorú musí častejšie kŕmiť, lebo papá menšie množstvo mlieka a častejšie je hladná. Marcela veľmi ďakuje za pomoc z projektu od nezištných darcov, lebo si nevie predstaviť, ako by dokázala sama existovať bez tejto pomoci.

Február 2020...  Linda bola očkovaná u detského lekára a očkovanie celkom dobre znášala. Upravuje sa jej už aj prírastok hmotnosti, lebo po pôrode mala nízku hmotnosť. Marcela ju začala prikrmovať mliečkom, lebo svojho už má málo. Všetci v azylovom centre máme radosť z malej krásavice. Cez víkend mala pri sebe na návšteve aj jej staršie 2 deti. Marcela ďakuje všetkým, čo jej pomáhajú, bez vašej pomoci by to ťažko zvládla.

Marec 2020... Jurko rád papá a chutí mu všetko, čo mu mama pripraví. Celý je natešený, keď môže behať po AC s ostatnými deťmi a sa s nimi hrať. Jeho sestrička Linda rastie a drží sa dobre. Pretože je všade sprísnený hygienicko-epidemiologický režim, nemôžu prísť do AC za matkou jej staršie dve deti. Marcela jej však s nimi v kontakte cez mobil. Marcela si zabezpečila základné lieky pre deti, ak by im vystúpila teplota a bol by problém sa k liekom dostať. Ďakuje všetkým ľuďom, ktorí jej pomáhajú buď finančne, alebo aj iným spôsobom.

Apríl 2020... Marcela bola hospitalizovaná s dcérou Lindou pre zápal obličiek v nemocnici. Malého Jurka v tom čase opatrovala spolubývajúca  klientka AC. Jurko bol veľmi dobrý, neplakal za mamou. Hral sa s ostatnými deťmi len v priestoroch AC. Marcela každý deň sa z nemocnice kontaktovala s pracovníkmi AC a pýtala sa na malého Jurka. Pri prepustení z nemocnice im ešte  urobia test na COVID-19 a až keď bude test negatívny, budú prepustení do AC. Malej Linde želáme, aby sa čo najskôr uzdravila a mohla sa vrátiť do AC. Marcela veľmi ďakuje za finančnú pomoc od štedrých darcov, ktorí jej rodine nezištne pomáhajú.

Máj 2020... Obidve  Marceline deti sa v súčasnosti držia dobre – sú zdravé. Marcela by si chcela aspoň na víkendy brávať staršie deti k sebe do AC, lenže pre riziko pandémie COVID- 19  deti nemôžu prísť za matkou, lebo by museli ísť všetci do karantény v AC. Z tohto dôvodu sa ich stretnutia musia uskutočniť, až keď bude na to vhodná situácia. Malý Jurko robí radosť všetkým v AC. Mama s ním a so sestrou Lindou chodí na prechádzky. Radi idú k rieke, alebo k jazeru, kde kŕmia malé kačičky. To sa Jurkovi páči. So staršími súrodencami komunikujú  telefonicky.

Marcela s Jurkom a Lindou ďakujú všetkým dobrým ľuďom, ktorí na nich finančne pamätajú.

Jún 2020... Marcela bola s Lindou a Jurkom na vyšetrení u kardiológa a  na nefrológii. Linda mala problém s obličkami, ale už je to v poriadku. Jurko musí byť naďalej sledovaný u kardiológa pre zdravotný problém. Malý Jurko má rád detí a preto sa snaží mame unikať z dohľadu, aby sa mohol hrať s inými deťmi. Svoju sestričku má rád a hračku, ktorá jej vypadne z rúk, jej s radosťou podáva naspäť, a tak sa to opakuje aj viackrát. Veľa na prechádzky s mamou nechodia, lebo nie je pekné počasie, aj keď Jurko rád vyhľadáva kaluže, po ktorých s radosťou v čižmičkách behá. Marcela s deťmi ďakujú všetkým darcom, ktorí pomáhajú jej rodine.

Popis situácie

Som Adriana a som 39-ročná matka 3 detí,  Miroslava, 18 rokov, Nikolasa 2 roky  a Adriana 9 mesiacov. Momentálne som opäť tehotná, termín pôrodu mám určený na svoje narodeniny, v septembri.  Život sa so mnou nemaznal. Ako dvadsaťročná som sa zamilovala a po krátkej známosti som sa vydala, lebo som otehotnela, ale  tešila som sa. Vždy som chcela mať svoju rodinu. No po čase som zistila, že môj manžel holduje alkoholu. Napriek tomu som s ním vydržala žiť štyri roky. No viac sa nedalo. Rozviedla som sa a začala odznova. Po rozvode mi zostal byt, ale nevedela som, že manžel dlhodobo neplatil nájom a byt mi predali v dražbe. Nemala som dostatok financií na vyplatenie dlhu. Zostala som na ulici. Z rodiny mi nemal kto pomôcť, preto som musela ísť do krízového centra v Spišskej  Novej Vsi, odkiaľ pochádzam. Takto som vystriedala asi 7 krízových centier Po dlhšom čase som si našla priateľa myslela som si, že bude dobrým partnerom, usiloval sa pomáhať. Postupne sa mi narodili deti Nikolas, a Adrián.  Bývali sme v prenajatom byte. Končil nám nájom a majiteľ sľúbil, že nám predĺži nájomnú zmluvu, a preto sme si nové ubytovanie nehľadali. Keď mali podpísať zmluvu majiteľ nám povedal, že sa máme do  dvoch dní vysťahovať. Byt sa nám nepodarilo zohnať, preto sme sa obrátili o pomoc  na katolícku charitu. Ubytovanie nám našli v Kláštore pod Znievom. Ja  s deťmi som bola ubytovaná v krízovom centre a partner v útulku. O pomoc nás Požiadala som o pomoc prostredníctvom pána farára o. z. Dom nádeje. V krízovom centre som sa necítila dobre, bola som stále hladná, moje financie mi na stravu nepostačovali. Našli nám ubytovanie. Momentálne som opäť tehotná, no mám problémy s partnerom. Ustavične je nezamestnaný a nie je schopný sa o rodinu postarať. Rozmýšľala som o potrate, ale keď mi dobrí ľudia pomohli a ponúkli pomoc, rozmyslela som si to. Tehotenstvo je problémové, mám silné kŕčové žily, nedostatok železa, problémy so žalúdkom z dôvodu nedostatku stravy. Rada by som sa osamostatnila od partnera, u ktorého nemámnijakú oporu. Preto vás prosím o pomoc, aby som mohla svoje deti vychovávať v pokoji.

August 2019... Adriana sa pomaly pripravuje na pôrod. Má problémy s kŕčovými žilami, niekedy má až  otvorené rany, ktoré jej mokvajú, ale aj s nedostatkom železa. Najradšej by to už mala za sebou. Spoločne sme boli nakúpiť potrebné veci do pôrodnice. Zabezpečili sme postieľku, plienky a hygienu pre bábätko. Spolužitie s partnerom je veľmi napäté. Nie je jej vôbec oporou. Celá domácnosť je na jej pleciach.  V prenajatom byte sa cítia bezpečne, je to lepšie ako v krízovom centre. Dohodli sme sa, že po pôrode dieťatka podáme návrh na súd o zverenie detí do jej starostlivosti a určenie výživného na deti, lebo parter na domácnosť prispieva čoraz menšou čiastkou. Bez vašej pomoci by opäť musela vyhľadať pomoc v krízovom centre, čo by už psychicky nezvládla. Ďakujem za vašu finančnú pomoc a podporu.

September 2019... Termín pôrodu jej gynekologička vypočítala na 15.9.2019  Deň pred tým dostala bolesti, a tak ju odviezli do pôrodnice. Odtiekla jej plodová voda a o 00,55 h porodila  synčeka Maťka. Váži 3200 g a meria 50 cm. Adriána je šťastná, že ho má , že si ho nechala. V noci spinká, budí sa len na kŕmenie. Žiaľ zo všetkých stresov nemá mlieko, a preto ho musí kŕmiť kúpeným mliekom. Mlieko je veľmi  drahé. Bojí sa , že mu ho nebude mať za  čo kúpiť. Z pôrodnice ich pustili po 5 dňoch. Obidvaja sú v poriadku. Ďakuje za vašu pomoc, bez ktorej by to nezvládla.

Október 2019... Napísala nám priamo Adriana: "Budeme sa sťahovať. Otec mojich detí je opäť  nezamestnaný. Je lenivý, nespoľahlivý, nepomáha mi s ničím. Som sama na deti aj domácnosť. Tento mesiac nebudem mať na celý  nájom. Môj príjem mi nepostačuje ani na nákup plienok, mlieka, potravín. Odporučili nám väčší a lacnejší byt. Do bytu pôjdem iba s deťmi. Nechcem už viac žiť s človekom, ktorému na deťoch nezáleží a nič pre ne nerobí. Nepodpísal mi ani rodný list, tak mi nebudú vyplácať dávky. Preto mi naša dobrá víla o. z. Dom nádeje pomôže napísať návrh na určenie otcovstva. Ja už nevládzem, ale pani  Aďka, ktorá s nami odborne, ale aj  ľudsky pracuje, mi dodáva silu a pomáha mne aj deťom . Aj vám ďakujem, bez vás  by som neprežila."

November 2019... Správa od Adriany: „Sme presťahovaní. V byte som len so svojimi deťmi. Otec detí sa o nás nechce postarať. Ustavične mení zamestnania, v nijakej robote nevydrží. Posledné mesiace  s ním boli zlé. Samé bitky a ponižovanie má utvrdili v tom, že nám bez neho bude lepšie. Dostali sme novú práčku, lebo v byte nebola. Deťom som preprala všetky veci, lebo sa z niečoho vyhádzali. Boli sme u kožnej lekárky, dala deťom mastičky. Musím zmeniť prací prostriedok, lebo deti majú asi alergiu. Maťko má hnačky, už sme vymenili 3 druhy mlieka a stále je nepokojný, zvracia a preháňa ho. Detská lekárka nás poslala na vyšetrenie gastro. Ideme tam na začiatku decembra. Veľmi pekne ďakujem za vašu pomoc.“

December 2019... Adriana bola s Maťkom na vyšetrenie gastro. Pani doktorka  im predpísala nové protialergické mlieko. Majú ho vyskúšať a ak nepomôže, v januári majú prísť na kontrolu. Deti budú mať spoločného Mikuláša. Už sa veľmi tešia, ešte nikdy Mikuláša nevideli. Veľmi sa tešia aj na Vianoce, za ostatných 5 rokov Vianoce vôbec nemali. Z Domu nádeje aj vašim prispením im zabezpečili potrebné potraviny, takže majú všetko, čo potrebujú. Hovoria, že nikdy toho toľko nemali. Vždy boli hladní, mama sa síce snažila, ale keď nemáte z čoho navariť, je to ťažké.  Sú presvedčení, že to budú ich najkrajšie sviatky pokoja a radosti. Vďaka vám všetkým.

Január 2020... Správa od Adriány:V januári sa tešíme ešte z Vianoc, deti dostali darčeky. Boli to pre nás prvé krásne Vianoce. Ďakujem za to všetko p. Aďke a predovšetkým vám. Bez vašej  finančnej pomoci by sme nič nemali. Prvý raz to bolo bez hádok, bitky, nadávok , ponižovania. Odzrkadlilo sa to aj na deťoch. Maťko už prespí celú noc, je spokojný. Boli sme na kontrole gastro. Mliečko Maťkovi zatiaľ vyhovuje. Už toľko nevracia, ale budeme musieť ísť na kožné,  lebo sa Maťkovi a Aďkovi vytvorili na pokožke pupáčiky, ktoré si škrabú. Ďakujem vám za pomoc, bez , ktorej by sme to nezvládli

Február 2020... Napísala nám Adriána: Máme pred sebou ťažký mesiac. Vo februári máme očkovanie. Maťko aj Aďko majú zameškané očkovania, lebo buď boli chorí, alebo som sa nemala ako dostaviť do poradne , lebo mi nezostali peniaze. Boli sme na kožnom. Obidvaja majú na ručičkách rozškriabané  vyrážky. Pani doktorka im naordinovala kvapky a sirup proti svrbeniu. Ďalšie financie navyše. Bez vašej pomoci by som si to nemohla dovoliť. Máme najkrajšie obdobie života. Ja a moje deti sme v pokoji, a to vďaka vám. Zo srdca ďakujeme ďakujem.

Marec 2020... Aďko má prvý zúbok. Správa od Adrány: Samozrejme nespali sme dve noci, mali sme hnačky a horúčky, ale už je dobre. Aďko už pekne chodí bez pomoci. Teraz sa usilujem, aby sa naučil cikať na nočník. Pani Aďka nám doniesla hrací nočník . Aďkovi sa to páči a rád na ňom sedí.  Maťko mal tiež horúčku, ktorú mal po očkovaní ako reakciu. Na gastre  nám zistili reflux. Pani doktorka mi povedala, ako mám Maťka po napapaní držať a že mu mám v postieľke vyvýšiť vankúš. Ďakujem za vašu pomoc a podporu.

Apríl 2020... Správa priamo od Adriány: "Tento mesiac sme boli  v poradni. Maťko pekne priberá, váži už 7 kg. Pani  doktorka nás pochválila. Doniesli sme jej aj výsledky z kožného. Deťom Aďkovi a Maťkovi úplne zmizol ekzém, ktorý mali po celom tele. Pani Aďka chlapcom kúpila prípravky na ekzém, ako krémy, emulziu do kúpeľa a mlieko na natieranie telíčka.  Aďkovi doviezla postieľku aj  povlečením . Bolo ´to drahé, ale pomohlo. Aj mliečko pre Maťka riadne zdraželo tento mesiac sme platili o 20 eur viac ako minulý. Všetko je drahé. Volali mi zo súdu, že pojednávanie ohľadne výživného na deti je zrušené pre koronavírus. Partner mi na deti nedáva nijaké peniaze.  Každý deň rozmýšľam, ako to bude ďalej. Bojím sa. Bez vašej pomoci by som to nezvládla."

Máj 2020... Napísala nám Adriána: „V tomto mesiaci sme boli s Maťkom na kontrole na gastre . Pani doktorka nás pochválila, že Maťko pekne priberá Mliečko, ktoré mal pred kontrolou mu už ako výživa nestačí je po ňom stále hladný, preto  mu pani doktorka  predpísala nové mlieko, máme ho vyskúšať, ak by z neho nevracal, tak by ho mohol užívať. Snažím sa mu dávať aj príkrmy. Kúpili sme mu detské výživy,  piškóty, príkrmy. Už mu varím aj zeleninovú polievočku a papá aj popučené zemiaky. Stále čakám , kedy budem mať súd. Ďakujem za vašu pomoc, bez ktorej to nemám šancu zvládnuť“.

Jún 2020...  Tento mesiac som mala súd. Veľmi som sa bála, ale mala som tam oporu. Otec detí sa mi vyhrážal, že nepríde, že nič od neho nedostanem. Ale nakoniec prišiel a sudkyňa zverila deti mne a partnerovi nariadila  platiť na Nikolasa, Maťka a Adriána po 80 eur . Keďže nikde nepracuje,pôjdeme podať k exekútorovi žiadosť o vykonanie exekúcie, aby sme mohli podať žiadosť o náhradné výživné. Trvá to 3 mesiace, kým mi bude vyplatené náhradné výživné, ale vďaka vám mám pre deti všetko, čo potrebujú. Bez vašej pomoci by mi ich už UPSVaR určite zobral. Ďakujem z celého srdca.

Popis situácie

Volám sa Mária a mám 32 rokov. Bývam na ubytovni s mojimi 3 deťmi (vo veku 9, 7 a 3 roky), bez partnera. Už od narodenia prvej dcérky Nikolky, neboli sme na tom dobre. Mali sme finančné problémy, išli sme z biedy do biedy, z podnájmu do podnájmu, vystriedali sme viaceré krízové centrá. Partner sa staval k povinnostiam nezodpovedne (alkohol, automaty, kamaráti). Teraz mám 3 deti a čakáme štvrté. O deti sa starám sama, keďže partner nie je schopný. Rodičov nemám, som odchovankyňa detského domova, nemám sa o koho oprieť. Keďže je naša situácia stále biedna, som často odkázaná na pomoc druhých, na charitu. Napriek všetkému sa chcem riadne starať o svoje deti, veľmi ich ľúbim a život bez nich si neviem predstaviť. Chcem im poskytnúť pekný a pokojný domov. Budem vám vďačná za akúkoľvek pomoc a podporu. Ďakujeme.

November 2019... Mária sa dočkala... Krásne bábätko  - malá Mária je na svete. Narodila sa v sobotu 9.11. 2019 na bratislavských Kramároch. Do dvoch hodín od privolania sanitky bola malá na svete. Je zdravá a utešená, mamička ju dojčí a je spokojna. Uz sú doma a ostatné deti sa z malej veľmi tešia.. 

December 2019...  Mária nám poslala správu: "Máme sa dobre, stále kojíme, malá Mária rastie a priberá. Deti ju volajú Majka. Dňa 19.12.2019 sme boli v poradni u detskej lekárky. Zmenila Majke kvapky na bruško, predpísala jej SAB SIMPLEX. Dávame ich 2 x za deň a zdá sa, že pomáhajú. Majka je pokojná, všetci ju máme veľmi radi."

Január 2020... "7.1.2020 sme museli ísť k lekárke znovu, pretože sa Majke zapálilo očko. Majka by sa najradšej stále nosila na rukách, vtedy jej je dobre. Rada je aj vonku, na vzduchu. Stredná dcéra Viki si zlomila pravú ruku. Hrala sa s deťmi na chodbe a spadla zo zábradlia. Ruku má v sadre, ale chodí do školy, aj keď nemôže písať. Pani učiteľka povedala, že stačí, keď bude počúvať. Najstaršia dcéra Nikola je zdravá, chodí do školy. Pravidelne precvičujeme písanie diktátov, pretože má s nimi ťažkosti. Syn Lukáš teraz do škôlky nechodí, pretože bolo potrebné zaplatiť poplatky za 2. polrok a nemala som na to dosť peniazí (zatiaľ mi nechodí rodičovský príspevok). V škôlke sa nedalo s pani riaditeľkou dohodnúť, že zaplatím trochu neskôr. Nakoniec sme sa dohodli, že zaplatím hneď ako dostanem rodičovský príspevok a Lukáš bude môcť nastúpiť. Bola som sa informovať na UPSVARe, povedali, že mám peniaze čakať okolo 20.1.2020. Potom hneď zaplatím škôlku. Lukáš sa už veľmi teší. Už minule chcel ísť, no ale bude musieť ešte pár dní počkať. Pozdravujeme vas a zelame vsetko dobre v Novom roku!"

Február 2020... Malá Mária je dobrý jedák. Mamička  začala s príkrmami a žiaľ prestala dojčiť, a to hlavne preto, že skončila na pár dní v nemocnici na infúziách kvôli chrbtici. Lieky jej pomáhajú, a tak sa už vie lepšie hýbať. Problémy s bruškom u malej prestali takmer úplne. Rada sa nosí na rukách a to hlavne v noci. Teraz je problém dospať to, lebo staršie deti sú doma a treba sa s nimi učiť. Mária ručne šije rúšky postupne všetkým, aby mohli vyraziť von na prechádzku. Želajú všetkým veľa zdravia!

Marec 2020... Správa od Márie: "V tomto mimoriadnom období, keď sme všetci prevažne doma kvôli koronavírusu, sa máme celkom dobre. Deti sú zdravé, len malá Mária občas pokašliava. Zvyknem jej namočiť 2x za deň cumlík do medu a mám pocit, že to pomáha. 21.4.2020 máme zase poradňu u detskej lekárky, tak budem ten kašlík konzultovať aj s ňou. Inak Mária rastie a priberá, máme z nej všetci radosť. Lukáško ju veľmi rád hojdá vo vajíčku. To sa páči obidvom. Inak som celý deň v jednom kole – dezinfikujem, upratujem a učíme sa – všetko stále dokola. Snažím sa pomáhať s úlohami aj starším dcéram, zvlášť Viktórii, lebo ona je taká pomalšia a všetko jej trvá dlhšie. Najstaršia Nikolka mi pomáha a učieva s občas s Viki aj ona. Ale Nikolka je veľmi prísna, tak preto je to len občas."

Apríl 2020... Napísala nám Mária: „Darí sa nám dobre. Deti sú zdravé, a to je hlavné. Malá Mária rastie ako z vody. Približne pred mesiacom sme boli na „polročnom“ očkovaní do oboch nožičiek. Mária to zvládla  dobre. V noci síce plakala, ale to nie je nič výnimočné".

Máj 2020... "Mária už má 7 mesiacov a 6,5, kg. Už teraz začína loziť a neustále sa o všetko zaujíma. Prešli sme na inú značku mliečka, pretože tá predchádzajúca nerobila Márii dobre. Okrem toho už pridávame do jej jedálnička zeleninové polievky, kuracie mäsko, výživy, piškóty a večer sa nezaobídeme bez kaše. Mária zatiaľ nemá ani jeden zub, ale jej starší brat bol na tom podobne, tak ma to ani nezaskočilo. Najstaršia dcéra Nikola začala chodiť do školy a s ostatnými sa zatiaľ učím stále doma. Verím, že v septembri už bude všetko tak ako za starých čias a deti budú môcť ísť opäť riadne do školy a škôlky. Ďakujem Vám všetkým veľmi pekne za pomoc a podporu."

Jún 2020...Správa od Márie: „Malá Majka robí veľké pokroky. Už má 8 mesiacov, lozí a keďže je veľmi zvedavá, dostane sa takmer všade. Preto musím byť neustále v strehu. Konečne sa nám prerezal 1. zúbok. Na poslednej poradni si detská lekárka všimla, že Mária málo prospieva (rastie), ale ja som ju ubezpečila, že všetky moje deti boli rovnako drobné a potom sa naraz vytiahli. Zatiaľ to teda bude len sledovať a uvidíme, čo povie na ďalšej poradni. Inak je Majka zdravá, aj ostatné deti. Keďže sa obávame koronavírusu, väčšinu času trávime s deťmi doma. Veľa kreslíme a vystrihujeme. S dcérkou Viki sa učíme aj počas prázdnin. Ďakujeme veľmi pekne za pomoc a podporu.“

Popis situácie

 Som Paulína, mám 24 rokov a čakám štvrté dieťatko, ktoré by malo prísť na svet pre mňa v nie závidenia hodnej situácii.

Pochádzam z rodiny, kde otec odišiel od matky, keď som mala ešte len 9 rokov. Mala som ďalších troch súrodencov. Ako mladé dievča som sa zoznámila s priateľom a z tohto vzťahu sa nám postupne narodili tri deti. Otec detí začal popíjať alkohol, hrať automaty a nebolo z čoho zaplatiť podnájom. Prácu si hľadal len príležitostne. Museli  sme preto z podnájmu odísť. V tejto najhoršej situácii som zistila, že som  znovu tehotná a som v 6. mesiaci tehotenstva. Keďže sme zostali bez prístrešia, prijali sme bývanie v azylovom centre. Chcem v pokoji priviesť na svet dieťatko a zabezpečiť starostlivosť a strechu nad hlavou deťom, lebo ich otec toho nie je schopný. Preto budem veľmi vďačná všetkým, ktorí nám podajú pomocnú ruku. Vopred ďakujeme

September 2019...  Paulína čaká štvrté dieťatko. Všetky tri deti mala choré, museli užívať antibiotiká.. Najmladšie dieťatko užíva aj Ventolin. Zatiaľ tehotenstvo prebieha v poriadku. Otec detí neprispieva na ich výživu. Je podaný návrh na súd o zverenie detí do starostlivosti matky a o určenie výživného na deti. Paulína išla navštíviť svoju matku, kde mal prísť pozrieť deti ich otec. Prvý raz sa tam nedostavil, tak si dohodli ďalší termín. Najstaršia dcéra navštevuje predškolskú dochádzku. Paulína ďakuje za to, že môže byť zaradená do tohto projektu a ďakuje aj všetkým darcom, ktorí jej pomáhajú finančne zvládať jej zložitú situáciu. 

Október 2019... Paulína mala začiatok mesiaca náročný, pretože mala choré deti. Postupne sa však deti z choroby dostali, no najmladšia dcéra musí užívať naďalej lieky na imunitu. Najstaršie dieťa navštevuje MŠ. Na súde rieši určenie otcovstva na prostredné dieťa. Paulína veľa času trávila so svojimi deťmi vonku, lebo bolo krásne slnečné a teplé počasie. To zaiste všetkým prospelo, a tak sa mohli po chorobe rýchlejšie zotaviť. Tehotenstvo u Paulíny prebieha bez problémov. Keďže má tri deti, musí sa okolo nich dobre  obracať. Deti sú dosť aktívne, a preto veľmi oddychovať pri nich nemôže. Paulína zo srdca ďakuje všetkým ľuďom, ktorí pomáhajú jej rodine s financiami, aby mohla bývať v krízovom centre.

November 2019... Paulínina najmladšia dcéra je takmer stále chorá a je na liekoch. Užíva lieky na astmu. Paulína je z toho veľmi nešťastná, keď ju nemôže dostať z choroby. Sem, tam sa jej podarí byť týždeň bez liekov a potom zas ich musí užívať. Zo súdu zatiaľ nedostala predvolanie na pojednávanie ohľadom zverenia detí a výživného na ne.  Už by bola rada, keby sa to čím skôr vyriešilo. Otec detí sa sám od seba neozýva. Paulína si už prichystala výbavičku do pôrodnice, lebo podľa nej asi bude rodiť pred termínom, nakoľko mala aj posledný pôrod taký. Vraj to bola rýchlovka – uvidíme. Do poradne ide začiatkom decembra. Ďakuje ľuďom, ktorí pomáhajú finančne jej rodine. 

December 2019... Paulíne sa už dosť ťažko chodí. Už by mala rada po pôrode. Deti ju už tiež dosť vyčerpávajú, najmä najmladšia, ktoré je často chorá. So synom bola na očnom  vyšetrení, musí nosiť okuliare a na očku má už 7,5 dioptrií a na druhom 6,5. Na Vianoce sa snažila pripravovať tým, že si urobila poriadok, vyzdobila izbu, pripravila pre deti darčeky.  Po Vianociach ich bol pozrieť aj otec detí. Na pár dní dala deti svojej matke, chcela si trochu  oddýchnuť. Po 25. decembri ide do poradne ku gynekológovi, uvidíme, čo jej povie. Ďakuje všetkým nezištným darcom, ktorí pomáhajú jej rodine.

Január 2020... Paulíne sa v tomto mesiaci narodilo štvrté dieťa – Dominik. Mal krásnu hmotnosť 4280 g a 53 cm. Narodil sa 13.1.2020. Mama ho kojí, má pre neho dosť mliečka, nestačil ho zo začiatku piť. Postupne sa v saní mliečka zdokonaľoval. Ostatní súrodenci sa z neho tešia a tešia sa ja všetci v azylovom centre. Mama s ním bola u detského lekára – Dominik pekne priberá a je krásne zdravé dieťa. Paulína veľmi ďakuje všetkým ochotným ľuďom, ktorí finančne pomáhajú jej rodine. Bez ich pomoci by situáciu v rodine  ťažko zvládala.

Február 2020... Paulína sa musí riadne otáčať, aby stíhala dozerať na všetky štyri deti. Najmladšieho syna Dominika kojí a on už pekne priberá. So staršou dcérou bola na chirurgii, lebo si zlomila ruku, s mladšou dcérou navštevuje alergológiu a taktiež starším synom chodí na očné, lebo sa mu zhoršil zrak a nosí okuliare. S otcom detí sa stretávajú a do budúcna by chceli spolu žiť. Problémom je podnájom. Otec detí si našiel prácu v Nemecku, aby mali na podnájom našetrenú väčšiu sumu a potom by zvažovali o spoločnom bývaní. Paulína veľmi ďakuje všetkým ochotným ľuďom, ktorí finančne pomáhajú jej a jej deťom. Bez ich pomoci by svoju situáciu nezvládla.

Marec 2020... Malý Dominik sa drží dobre, je stále kojený. Už tak často nespinká, tak mu musí Paulína venovať viac času. Jej starostlivosť si vyžadujú aj ostatné tri deti. Tiež sa musela dopredu zabezpečiť s liekmi pre dcéru, ktorá si musí aplikovať Ventolin a aj ďalšie lieky na zlepšenie dýchania. Najstaršia dcéra má už ruku v poriadku. S otcom detí sa vzťah skomplikoval. Necháva tomu čas, keď prejde epidémia a potom uvidí, čo bude ďalej. Zapája so ručného šitia rúšok pre svoju rodinu. Veľmi ďakuje všetkým darcom, ktorí jej nezištne pomáhajú.

Apríl 2020... Dominik bol tiež hospitalizovaný na zápal močových ciest. O ostatné tri deti sa starali spolubývajúce klientky AC. Dominik je už v poriadku. Mama si ho chváli, lebo jej prespí celú noc. Paulína hovorí, že ani predchádzajúce deti jej tak dobre nespali. Zo svojej iniciatívy zasiala vo vyvýšených záhonoch v AC reďkovku, mrkvu petržlen, kaleráb. Rozhodla sa, že ona bude hriadky aj sama polievať. Mladšia dcéra musí užívať lieky na posilnenie imunity. Syna Dominika stále kojí, no musí ho aj prikrmovať, lebo je dobrý papák. Deti sa snaží zdržovať len v priestoroch AC a na dvore AC, kde sa s nimi hrá. Paulína ďakuje nezištným darcom, ktorí jej rodine touto cestou pomáhajú.

Máj 2020... Všetky Pauline deti vrátane Dominika sa teraz dobre držia. Paulina už svoje mliečko nemá pre Dominika, a tak mu musí dávať umelú výživu. Na budúci mesiac ju čaká súd o určenie otcovstva. Teší sa z toho, že otec detí to bude mať už čierne na bielom a už jej nebude môcť sa vyhovárať, že syn nie je jeho. Podala si prihlášku pre jedno z detí do MŠ. Najstaršia dcéra rada kreslí a keď vidí písať úlohy iné deti, ktoré sú školopovinné, chce si úlohu robiť aj ona. Malý Dominik robí pokroky, už sa prevaľuje a tak musí  mama na neho dávať pozor, aby sa jej neskotúľal na zem z postele. Robí radosť nám všetkým v AC. Paulína  veľmi ďakuje spolu s deťmi dobrým ľuďom, ktorí jej rodine pomáhajú a bez ktorých pomoci by svoju situáciu nezvládla.

Jún 2020... Paulína mala v nemocnici malého Dominika, lebo mal zápal obličiek. Našťastie sú už doma z nemocnice a malý Dominik sa rýchlo zotavil. Mama počas hospitalizácie chýbala ostatným deťom, na ktoré  v tom čase dozerali pracovníci AC aj spolubývajúce klientky AC. Za deťmi prišiel na návštevu ich otec a na pár dní si ich zobral k svojej matke. Paulína si tak mohla trochu oddýchnuť na čas, keď sa deti vrátil späť. Otec ich zobral aj na výlet, z čoho mali všetci veľkú radosť. Najstaršia dcéra sa od septembra už pôjde do školy a veľmi sa teší. Starká jej kúpila aj tašku do školy. Celá rodina ďakuje všetkým ľuďom, ktorí im nezištne pomáhajú, aby mohli byť spolu.

Popis situácie

Volám sa Lucia, mám 37 rokov, som rozvedená  a už deviaty rok sa sama starám o svoje dve dospievajúce deti Barboru a Lukáša. Obaja sú už na strednej škole. Bývame v trojizbovom byte, na ktorom sú dva hypotekárne úvery. Moje mesačné výdavky sú asi 650 – 700 eur (nájom, poistky, obedy, telefón, internet a TV a cestovné ) Nežilo sa nám ľahko, ale dalo sa to zvládnuť.

Mám dve zamestnania. Pracujem ako vychovávateľka a každý druhý víkend som doteraz ťahala 11 h denne. Po rozvode som si našla partnera, s ktorým sme žili takmer tri roky, ale nevyšlo to. Minulý rok bolo 3 roky, čo som ostala sama, medzitým som opatrovala moju susedu, ktorá bude mať 87 rokov, Bola už ako naša babka, ale bohužiaľ, vážnejšie ochorela a od apríla toho roku ide do zariadenia, kde bude mať kompletnú starostlivosť.

V lete, presne začiatkom augusta, som stretla muža v mojom veku. Konečne som cítila  a verila, že som našla muža môjho života a že sa aj na mňa usmialo šťastie. Od prvého dňa, čo sme sa stretli, sme boli každý deň spolu. Mal za sebou 14-ročný vzťah, ktorý mu nevyšiel. Nemali deti, ostal mu rodinný dom, ktorý tiež musí splácať. Od začiatku mi vravel , že by chcel mať ešte jedno bábo, že chce, aby sme sa k nemu na Vianoce nasťahovali, Keď som mu povedala, že sa mi to zdá príliš skoro, presvedčil ma, že sme dospelí ľudia, roky bežia, že nemáme na čo čakať. Zo začiatku ma všade pozýval, chodili sme všade spolu. Na oslave narodenín som ho zoznámila aj s mojimi deťmi. Už v septembri  začal u nás prespávať, nechcel byť sám v dome a prácu mal  5 minút od nás.  Keďže mal na začiatku osobné výdavky, musel  svoju bývalú  partnerku vyplatiť, tak som od neho nepýtala príspevok na domácnosť. Myslela som si, že bude aspoň prispievať na stravu. Neskôr som si s ním o tom aj pohovorila, že keď máme bývať spolu, musí aj on niečo prispieť. No mal vždy výhovorky, že mal teraz výdavky, že musí vrátiť peniaze známemu... Postupne sme sa začali hádať kvôli peniazom aj kvôli ďalším nezhodám. Chcela som vzťah aj ukončiť, ale prišla za mnou dcéra a povedala , že sme ešte krátko spolu, nech mu dám ešte šancu , No stalo sa to, s čím som nepočítala. Zistila som, že som tehotná, Skôr, ako som mu to povedala, som zistila, že si vypisuje s inými  a mala som pocit, že si začal hľadať novú známosť. Moje tehotenstvo sa nakoniec  potvrdilo. Keď som  mu to oznámila , tak mi zagratuloval a spýtal sa či sa teším , no vo mne bola zlosť , lebo som vedela , že je nezodpovedný, a sebecký a ku mne sa nespráva ako by mal. Potom nad tým začal rozmýšľať, a keď sme sa o tom mali rozprávať, rozhovoru sa vyhol. Tak sme komunikovali písomne a telefonicky. Prv to chcel , a potom nie a takto sa to ťahalo mesiac, kým mi nepovedal, že si to celé rozmyslel a už to nechce.  Dal mi peniaze na potrat a nechal ma tak. Ostala som na všetko sama s mojimi deťmi. Moji priatelia, ktorí vždy pri mne stáli, mi povedali ako sa rozhodnem, tak vždy budú pri mne stáť. Šla som na ten potrat, ale ešte predtým som sa rozprávala s mojim veľmi dobrým kolegom, ktorému vďačím za veľa.Má 23 rokov, ale rozmýšľa  zrelšie ako niektorí dospelí chlapi , ktorí majú po tridsiatke a vyššie. Nakoniec som sa rozhodla vďaka nemu a podpore projektu Zachráňme životy, že si to bábo nechám. Som v piatom mesiaci, moje deti sa mi snažia pomôcť ako vedia, aj sa tešia na drobca.Ja ešte stále pracujem , ale už s rizikom, lebo v obchode stáť za pokladňou, roznášať veci z kabínok, a upratovať celú predajňu osem hodín, je niekedy veľa aj na normálnu ženu, a keďže cez týždeň pracujem v škole 5 dní, a potom celý víkend a zas škola a tak dva dni voľna, je pre mňa už dosť vyčerpávajúce. Peniažky nám však teraz veľmi treba, tak si nemôžem dovoliť sa dať vypísať.  Moje bábätko sa má narodiť začiatkom augusta. Veľmi sa naň tešíme, aj keď mám veľké obavy, ako to celé zvládneme, hlavne z finančného hľadiska, keď ostanem s malým príjmom a výdavky budú ešte vyššie. Bude treba kupovať plienky a všetko, čo treba pre bábätko. Budem všetkým veľmi vďačná za pomoc. Každá finančná pomoc sa nám zíde. Vopred všetkým darcom a mojim priateľom zo srdca ďakujem.

Máj 2019... Počas Veľkonočných sviatkov Lucia začala mať komplikácie so žlčníkom, bola hospitalizovaná v nemocnici. Po prepustení nastúpila opäť do práce, aby mali ešte nejaký príjem, ale jej stav sa zhoršil aj z gynekologického hľadiska a zostala na PN. Momentálne je na antibiotikách, ale nejako sa mi to nezlepšuje, už pomaly nič nerobím len ležím , a čo je nutné si spravím. Viac menej všetko robí môj syn , ktorý mal 16.mája 16 rokov. Jeho narodeniny sme ani neoslávili , aj kvôli môjmu zdravotnému stavu, a  9.júna  bude mať birmovku, ktorú dúfam , že s božou pomocou a vašou podporou zvládneme. Chcem vám všetkým čo ste prispeli finančnou čiastkou zo srdca poďakovať, peniažky  sme využili viac menej na stravu a lieky . Chcela by som však poďakovať organizácii a mojim priateľom za veľkú podporu , a za čas , ktorý nám venujú a pomáhajú nám ako sa dá. Ešte raz z celého srdca vám ďakujeme.

Jún 2019... Lucka píše:  „Chcela , by som zo srdca poďakovať všetkým za príspevky , ktoré ste nám poslali. Aj za podporu , ktorú nám dávate.  Peňiažky sme použili na oblečenie pre bábätko a na stravu. Čoskoro budeme na svete. Vďaka  vám sa  máme lepšie a tešíme sa z každého dňa. Aj my by sme aspoň  takto chceli vám popriať , za všetko čo robíte, nie len pre nás , ale aj pre iných, za podporu a finančnú pomoc, veľa síl, úspechov v živote, vždy dobrých ľudí okolo seba a radosť z každého dňa. Ďakujeme.“

Júl 2019... Napísala nám Lucka: „Je  júl a netrpezlivo čakáme na deň  „D“, na ktorý sa aj s mojimi deťmi veľmi teším. Veď deti sa obetovali, pomáhali mi v ťažkých chvíľach a  podporovali ma. Napriek bolestiam  žlčníka a miernym kontrakciám som to zvládla. Vďaka mojim deťom , priateľom , a predovšetkým ľuďom , ktorí nás podporujú aj finančnými darmi, to išlo všetko ľahšie. Stihli sme prichystať postieľku, kočík a vecičky pre malého drobca , ktorý by sa mal narodiť 25.7 a verím, že to všetko prebehne hladko. Aj keď už nevládzem chodiť a som odkázaná na pomoc  iných, chcem takto poďakovať  z celého srdca všetkým, ktorí pri mne stáli, stoja a podporujú ma naďalej. Vďaka vám a pánu Bohu príde na svet nový život, ktorý naplní srdcia láskou  a túžbou pomáhať ďalej. Ďakujem“.

August 2019... Dobrá správa od Lucky: "V prvom rade sa chcem poďakovať všetkým mojim známym, priateľom a ľuďom s veľkým srdcom, ktorí  nás podporovali, či finančne, alebo v duchu a za zázrak, ktorý prišiel na svet 25.7.2019. Deti aj ja sme nesmierne šťastní, je to najväčší náš poklad a dar, ktorý sme mohli dostať , robí nám nesmiernu radosť, pekne papká a spinká, je veľmi rozkošný a nádherný. Peniažky od darcov sme využili, na stravu, na plienky a kremíky do nemocnice. Zo srdca ďakujeme".

September 2019... Máme tu už september a malý Matúš má už pomaly dva mesiace. Pekne papá aj spinká. Narodil sa s hmotnosťou 3220 g a 51 cm a už teraz má 5600 g a 60 cm .Priberá a rastie rýchlo veľmi sa tomu tešíme. Deti jej ustavične pomáhajú a Matúško všetkým robí radosť, veľmi ďakujú za všetky príspevky, používajú ich na stravu, plienky, ktoré idú ako na páse a kúpili aj oblečenie. Ešte raz zo srdca ďakujú.

Október 2019... Správa od Lucie: “Matúško bude mať tri mesiace, stále ho dojčím, takže nemusíme vynakladať peniažky na umelé mlieko, ale zasa viac ide na stravu, aby mal dosť vitamínov a výživy. Plienky, vlhčené utierky, podložky sú nevyhnutnosťou, takže peniažky idú na to plus na stravu a Matúškovi na oblečenie, ak treba. Matúš má 6700 g a meria 61 cm, čo je veľmi dobré. Pani doktorka nás chváli, čo nás však trápi  je to , že má nevyvinutú chrupavku v nošteku a ťažšie sa mu dýcha. Našťastie spí  pekne, občas má deň, keď viac plače, ale je to krátko. Ďakujem všetkým darcom , ktorí nám prispievajú a tak pomáhajú“.

November, december 2019... Malý Matúš má tri a pol mesiaca, papá a dobre spí, občas má aj deň, keď plače. Boli s mamičkou v poradni, pani doktorka povedala, že je v poriadku, len ich trápia ešte stále tie soplíky. Takže sa preložilo už po druhý raz očkovanie. Má 7 kg a 67 cm, do dĺžky sa vytiahol poriadne. Mamka mu musela nakúpiť nové oblečenie, samozrejme plienky a vlhčené utierky, nejaké lieky na preliečenie a vitamíny. Vďaka všetkým ktorí im akokoľvek pomáhajú.

Január, február 2020... Napísala nám priamo Lucia: "Matúško má už pol roka stále ho kojím, máme plačlivé obdobie, rastú mu zúbky a už má dva predné teším sa veľmi. Kúpila som mu nočníček a pomaličky ho dávam a celkom mu to ide. Očkovanie sme zas odložili , boli sme všetci chorí, aj Matúško bol na antibiotikách, ale zvládli sme to vďaka Bohu. Rastie nám ako z vody nosí už veľkosť 80 a už teraz je mu akurát , každý mesiac mu niečo musím dokúpiť, ale aj niečo sme dostali. Ďakujem všetkým darcom , ktorý nám pomáhajú a prispievajú, neviem či by sme to zvládli."

Marec 2020... Matúško už bude mať osem mesiacov. Mamička ho stále kojí, ale začala ho už aj prikrmovať. Dáva mu zeleninu a mäsko. Od pol roka mu rastú zúbky, už ich má štyri a ďalšie horné dva sa mu už tlačia. Na nočníček chodí pekne, neplače, naopak, krikom sa naň pýta . O dva týždne má mať ďalšie očkovanie, tak dúfame , že to vyjde. Mamina mu zháňa „chodák“ a keďže sa vytiahol musí mu kúpiť športový kočík. Mamička chce všetkým darcom, ktorí im pomáhajú, zo srdca poďakovať. 

Apríl 2020... Napísala nám Lucia: „Matúško má už osem a pol mesiaca . Má 9 kg a 78 cm. Má už druhé očkovanie za sebou. Zvládol ho bez problémov. Má už šesť zúbkov. Papká a spinká pekne všetci sa veľmi tešíme. Súrodenci pomáhajú  a maznajú sa s ním. Už si nevieme bez neho predstaviť život,  je to naše také malé slniečko. Športový kočík sa kúpil, sme veľmi spokojní, samozrejme , že aj nejaké oblečenie, pretože už vyrástol, plienky , vlhčené utierky a keďže už papká zeleninu a ovocie tak aj to kupujeme. Chcem všetkým darcom poďakovať, že nám pomáhajú. 

Máj 2020... Matúško má už deväť a pol mesiaca . Máme trošku ťažšie obdobie, tlačia sa mu ďalšie zúbky. Mal aj vysoké teploty, boli sme aj na pohotovosti , je to také plačlivé obdobie u neho. Teraz tak menej papká, ale ešte ho dojčím, čo som veľmi rada  jeho súrodenci stále nám pomáhajú  a maznajú sa s ním. Konečne sa začal plaziť síce ešte mu to nejde po štyroch, ale sa vie sám presúvať. Nakoniec som mu kúpila ten chodák, hojdačku , knižky na čítanie, nejaké oblečenie, plienky, vlhčené utierky a ovocie, zeleninku, a potraviny čo papká. Chcem všetkým darcom poďakovať za všetko čo pre nás urobili, za ich úmysly, láskavé a dobré srdce.

Jún 2020... Matúško má jedenásť mesiacov . Má plačlivé obdobie, tlačia sa mu ďalšie zúbky. Začali sme chodiť plávať kvôli nožičkám  a svalstvu aj vďaka vašej podpore, vodičke sa veľmi teší , je to zmena pre nás oboch. Papká skoro všetko a ešte ho aj dojčím. Kúpila som mu podložku, na ktorej cvičíme, hrá sa, je obrázková, takže rozvíja aj pamäť. Tak isto som mu kúpila valec na cvičenie, oblečenie a ako vždy plienky a hygienické potreby. Chcem všetkým darcom poďakovať za všetko, čo pre nás urobili, za ich úmysly, láskavé a dobré srdce.

Popis situácie

Volám sa Sandra a mám 20 rokov. Detstvo som od troch rokov prežila len s otcom, ktorému  ma zverili potom, čo nás mama opustila. Otec však výchovu nezvládal a v dvanástich rokoch som bola umiestená do  detského domova. Po odchode z detského domova som odišla do podnájmu.  Po čase som si však  našla priateľa, s ktorým sme plánovali spoločnú budúcnosť. Všetko bolo na najlepšej ceste, až do okamihu, keď som s ním otehotnela. Vtedy  sa so mnou rozišiel a vrátil sa k bývalej priateľke. Odvtedy sa o mňa vôbec nezaujíma, nekomunikuje so mnou. Dieťa si túžim nechať, ale mám obavy, ako to sama finančne zvládnem. Takže sa musím spoľahnúť na samú seba a na dobrých ľudí, ochotných mi pomôcť. Momentálne žijem v krízovom centre. Pracujem ako predavačka v potravinách, aj teraz počas tehotenstva. Termín .pôrodu mám v septembri 2019.

Budem všetkým veľmi vďačná za pomoc. Akákoľvek pomoc, hmotná, či finančná sa mne aj môjmu dieťaťu zíde.

Júl 2019... V tomto období  je Sandra v 28. týždni tehotenstva, podľa vyšetrení z ultrazvuku by to malo byť dievčatko.  Minulý týždeň bola na pár dní hospitalizovaná v nemocnici, pretože dostala kontrakcie. V nemocnici sa tento stav zastabilizoval. Je momentálne na rizikovom. Veľmi sa na malú dcérku teší, má pre ňu aj meno – Stelka.   Termín pôrodu by mal byť 29.9.2019.

August 2019... Sandra píše: „Momentálne som v 34-tom týždni tehotenstva. Cítim, ako sa maličká Stelka čoraz viac a viac hýbe, veľmi sa na ňu teším. Podľa pani lekárky Stelka váži 1196 g a sme obe v poriadku. Izbičku, veci  a výbavičku pre Stelku, aj postieľku mám už nachystanú. Jej  postieľka je prichystaná ako pre malú princeznú. Poslednú poradňu u svojej gynekologičky mám stanovenú na 2.9., potom už budem navštevovať pôrodnicu. Veľmi pekne ďakujem za podporu.“

September 2019... Sandra „odpočítava“ posledné dni do pôrodu, ktorý by mal byť v posledných septembrových dňoch. Podľa jej vlastných slov by to už najradšej mala za sebou a keďže je prvorodička, zároveň má aj strach z toho, čo ju čaká. Je už ťažšie pohyblivá, takže veľa oddychuje a pohyby bábätka jej často spôsobujú bolesti pod rebrami a tlak v podbrušku. Podľa posledných vyšetrení je všetko v norme, dieťatko je otočené hlavičkou dolu a má približne tri kilá. Všetko, čo bude bábätko potrebovať v prvých týždňoch života je už pripravené a aj vďaka vašej pomoci mohla Sandra pripraviť kompletnú výbavičku.

Október 2019... Sandra po predchádzajúcom celonočnom trápení, kvôli málo otvoreným pôrodným cestám, porodila hneď začiatkom októbra cisárskym rezom zdravú dcérku Stelu. Dievčatko vážilo 3200 g a meralo 49 cm. Sandra sa pomerne rýchlo zotavila, podarilo sa jej spustiť laktáciu, takže Stela bola a je plne dojčená materským mliekom. Má za sebou už dve návštevy poradne, pri tej dnešnej vážila viac ako 3500 g a merala 51 cm. Stela je zdravá, správne sa vyvíja, rýchlo rastie a priberá – až tak, že pediatrička odporúčala menej bábätko kŕmiť, aby nebolo príliš veľké. Väčšinu dňa zatiaľ prespí, rada si zdriemne aj pri kŕmení. Sandra pomaly získava skúsenosti. V manipulácii s dcérkou je stále zručnejšia a viac dôveruje svojej intuícii. V príjemnom počasí posledných dní trávi so Stelou veľa času na prechádzkach.

November, december 2019... Stelka sa vyvíja primerane veku, rastie a pekne priberá, aj keď je už približne tri týždne na umelej výžive – materské mlieko po niekoľkých týždňoch už nebolo dosť výživné a malá často plakala, lebo jej nestačilo – bola hladná. Po prechode na umelé mlieko sa upokojila, kontroly v poradni boli bez problémov. Stela má teraz necelé dva mesiace, o niečo dlhšie už vydrží hore, viac vníma okolitý svet, pozoruje, počúva a sem-tam sa pousmeje.

Január 2020... Napísala nám Sandra: "So Stelkou sa máme dobre, už sme si na seba zvykli a to najťažšie obdobie máme za sebou.  Musíme chodiť na rehabilitáciu, lebo kĺbiky sa nevyvíjajú tak ako by sa mali. Dúfam, že cvičenie pomôže.. Inak rastie ako z vody, o pár dní bude mať 4 mesiace. Minulý pondelok absolvovala svoje prvé očkovanie a zvládla to skvele, bez horúčky. Ďakujeme za vašu pomoc."

Február 2020... Správa od Sandry: "So Stelkou máme za sebou ďalší mesiac rehabilitácií, ešte nám zostávajú 4 cvičenia.  Boli sme tam doteraz trikrát a cvičím s ňou medzitým aj doma – pomáha jej to, napreduje a je šikovná. 24.2. máme najbližší termín v poradni, kde opäť prebehne váženie a meranie – určite je zasa ťažšia a dlhšia ako minule. Na budúci mesiac nás čaká očkovanie, tak dúfam , že aj teraz ho zvládneme bez horúčok. Ďakujeme vám za váš záujem a pomoc.

Marec 2020... List od Sandry: Stelinka má už takmer 5 mesiacov, za sebou prvé očkovania- našťastie zvládnuté bez väčších problémov. Rehabilitácia tiež pokračuje úspešne a Stelka ma každý deň niečím prekvapí. Je čoraz pohyblivejšia, usmieva sa, skúma hračky, pevne drží hlavičku a v ľahu na brušku sa snaží posúvať, aj keď sa jej nie vždy darí. Všetko naokolo ju zaujíma. Postupne začína ochutnávať príkrmy – mixovanú varenú zeleninu, tiež banán a jablko.

Apríl 2020... Stela má už dva zuby, je zdravá a prospieva. Rehabilitačné cvičenie aktuálne nemôže navštevovať kvôli koronavírusu. Ale Stela  aj tak dobehla všetko zameškané, dokáže už sama sedieť – síce ju to občas hádže zo strany na stranu, ale každým dňom je pevnejšia, pohyblivejšia  a stále napreduje. Napriek obmedzeniam sa mamička snaží byť  s ňou čo najviac na čerstvom vzduchu, na miestach, kde nie je veľa ľudí. Ďakujeme!

Máj 2020... So Stellkou sa máme dobre. Rastie veľmi rýchlo , má úž 7,5 kila a 70 cm. Častejšie býva nepokojná , lebo sa jej prerezávajú horné zuby,no vcelku dobre to znáša. Inak je to také malé usmievavé slniečko a ja som hrdá mamina.  V rehabilitačnom cvičení budeme môcť pokračovať až v júni, napriek tomu, že sa medzitým veľmi zlepšila v úchope aj v pohyblivosti, lekárka ešte odporúčala pokračovať. ĎAKUJEME!

Jún 2020... Stellka rýchlo rastie. Boli sme na prehliadke, za necelé dva mesiace pribrala 1,5 kg, takže váži 8,4 kg.  Inak je v poriadku, zdravá ako rybička. Je to veľmi usmievavé dievčatko, taký malý anjelik. Príkrmy jej zatiaľ veľmi nechutia, trošku s tým bojujeme, ale musí si zvyknúť na nové chute. Už má úplne prerezaných 5 zúbkov, zvládla to výborne. Veľká vďaka za všetko.

Popis situácie

Som 20-ročná mama ročného Antona. Bývame v ubytovni v Bratislave. Čakám druhé bábätko, ktoré sa má narodiť začiatkom októbra. Môj manžel je vo výkone trestu a mali ho pustiť začiatkom októbra tohto roku. Som teda posledné mesiace na všetko sama. Aspoň pevne verím a dúfam. Finančne som sa dostala do veľmi ťažkej finančnej situácie. Môj príjem tvorí rodičovský príspevok a prídavok na dieťa.

Vyrastala som s mamou a nemali sme trvalý domov. So svojou  rodinou som v kontakte, no nevedia mi poskytnúť prístrešie, ani finančnú pomoc. Pomáhajú skôr s vybavovaním vecí a varením, ak treba. Mám logopedickú poruchu reči, v dôsledku čoho mi ťažšie rozumieť. Tento fakt, aj ťažkosti s písaním a čítaním mi výrazne sťažujú prístup k bežným veciam bez asistencie iného človeka.

Finančná podpora od darcov z projektu Zachráňme životy by mi pomohla s platením nájomného a zabezpečenia stravy, liekov,  hygieny pre seba a synčeka, neskôr aj pre potreby bábätka.

Ak by mi niekto vedel pomôcť s postieľkou pre bábätko aj ročného synčeka, či kočíkom pre dvojičky, práčku,  menšiu skriňu na oblečenie a vankúš, paplón a posteľnou bielizňou, budem vám veľmi vďačná. Ďakujeme!

September 2019... Práve sme sa dozvedeli, ze v sobotu 7.9. poobede Natália porodila dcerku Natáliu v 36 týždni. Maličká je zatiaľ v inkubátore. Držíme jej palce a myslíme na malú v modlitbách. Milí priatelia, vaša pomoc prišla ozaj v pravý čas. Mamina aj v mene detí vám zo srdca ďakuje.

Október 2019... Rodina si spolu zvyká na spoločný život. Vďaka vašej podpore sa podarilo zohnať súrodenecký kočík, čo im umožňuje všetok spoločný pohyb - k lekárke, do obchodu, na úrady ... bez neho by to nezvládli. Tiež mamina mohla malej kúpiť plienky a prvé mlieko.

Popis situácie

Volám sa Anna a mám 32 rokov. V septembri sa mi má narodiť moje šieste dieťa. Vyrastali sme len s matkou vo veľmi skromných pomeroch.. Otec bol alkoholik a bolo nás päť súrodencov, z ktorých si momentálne každý žije svojím životom. Matka má teraz 75 rokov a s jej pomocou sa vzhľadom na jej vek už veľmi nedá počítať.

S prvým manželom, s ktorým mám štyri deti, to ani na moje veľké úsilie nevyšlo. Bol stále viac a viac agresívny a v poslednej fáze nášho vzťahu ma bil už aj pred deťmi. Vzhľadom na podporu okolia sa mi podarilo s ním rozísť a nájsť ni bývanie. Po čase som sa vydala druhý raz. S druhým manželom mám jedno dvadsaťmesačné dieťa a úplne neplánovane čakám ďalšie, teda vlastne moje šieste. Potrat som zamietla a situácia je pre mňa teraz veľmi náročná, lebo manžel je už šiesty mesiac vo väzení – dobehli ho činy, ktoré urobil ešte predtým, ako sme sa dali dokopy. S deťmi som stále sama. Otec prvých štyroch detí o ne neprejavuje nijaký záujem. Výživné, ktoré posiela, padne na nájom,  žijeme z prídavkov na deti a rodičovského príspevku. Každý mesiac som vo veľkom strese, z čoho zaplatím účty, stravu a pod. Budeme vám vďační za akúkoľvek podporu.

September 2019... Vaša pomoc Anne prišla v pravý čas. 20. septembra sa jej narodil krásny chlapček Matúš, hoci všetci očakávali dievčatko. Mamička aj malý sú v poriadku a ostatní súrodenci sa už tešia, keď prídu domov. Veľmi pekne ďakujú, že im pomáhate. V súčasnosti je to pre nich jediné riešenie.

Október 2019... Anna je už spolu so svojimi deťmi aj s tým najmenším. Pomaly si zvykajú na ďalšieho člena rodiny, ale všetci sa tešia a obklopujú ho láskou a pozornosťou. Nemajú to ľahké, ale majú okolo seba veľa ľudí, ktorí im pomáhajú, aby to zvládli. Žijú  v skromných a jednoduchých podmienkach, ale sú šťastní. Sú vám vďační za pomoc a podporu.

November 2019... Malý Matúš rastie ako z vody. Má už tri mesiace a je z neho šikovný chlapček. Pekne reaguje najmä na známe hlasy mamičky a súrodencov. Hoci vyrastá vo veľmi zložitých podmienkach, rodina sa mu to usiluje vynahradiť tým, že mu dáva veľa veľa lásky. Ďakujú všetkým dobrodincom za pomoc a podporu.

December 2019... Anna s deťmi sa pripravuje na skromné vianoce. Súrodenci majú malého veľmi radi a usilujú sa mamičke vo všetkom pomáhať. Žijú veľmi skromne, ale pokojne. Už sa veľmi tešia, že budú na sviatky spolu.

Január 2020... Je tu nový rok, nijaký sneh, začíname kašľať Aneška je chorá a berie antibiotiká.  Všetky deti zostávajú aspoň pár dní doma, aby sa zotavili. Matúško vďaka Bohu neochorel, pani doktorka ho opät chváli – v štyroch mesiacoch váži  7420 g a meria 67 cm! Je to veľký chlap, už sa na nás aj nahlas smeje a krásne dvíha hlavičku. Deťom sme kúpili zimné topánky, fakt veľmi rýchlo rastú. Chlapci väčšinou dedia jeden po druhom, medzi dievčencami je veľký vekový rozdiel, tam je to zložitejšie. Staršie deti dostali vysvedčenie. Všetci majú  samé jednotky! Jen Joachym schytal dvojku z rodného jazyka. Na konci mesiaca  začína  prituhovať, tak si vyskúšal aj svoje nové boby .

Február 2020... Vo februári konečne Prišiel mráz a náš pán riaditeľ urobil pred školou obrovské klzisko. Musela som však deťom zohnať korčule... Kúpili sme väčšie, aby im vydržali. Matúško sa snaží pretáčať na chrbát, je veľmi šikovný, celkom sa mu to darí. Na konci mesiaca ide  Joachym s triedou na týždňový lyžiarsky výcvik. Stále je čo platiť... Vaše príspevky mi preto veľmi pomáhajú. Jeden deň sme sa boli pozrieť  na Joachyma a Matúš išiel prvý raz na saniach, ale veľmi sa mu to nepáčilo... Joachymovi to išlo výborne, i keď na lyžiach ešte nestál. 

Marec 2020... V marci sme mali jarné prázdniny. Joachym išiel do Tatier, ostatní sme boli doma, Matúško oslavoval pol roka. Kupujeme novú stoličku na kŕmenie, pretože ho už treba začať prikrmovať. Váží 8600 g a meria 69 cm. Krásne se otáča a plazí sa. Ku koncu mesiaca začína karanténa, deti zostávajú doma a Matúško dostal zápal pľúc. Vysoké horúčky, silné antibiotiká, pridal sa mu k tomu aj zápal stredného ucha. Doktorka nás chcela poslať do nemocnice, nakoniec sme to vďaka Bohu ustáli doma, ale bol to boj. Musela som kúpiť odsávačku na vysávač, veľmi nám pomohla. Boli to prebdené noci, ale zvládli sme to! Dobrí ľudia nám darovali sedemmiestne auto, musela som zaplatiť poistku a prvý raz sme mohli v nedeľu všetci ísť do chrámu na liturgiu. Bolo  to veľmi pekné. 

Apríl 2020... Aj v apríli zostali školy stále zavreté, učíme sa doma, je to náročné, najmä v takom malom priestore. Matúško krásne papá zeleninku, polievku, už dokonca sám sedí. Vonku je už teplejšie, kupujeme hojdačku, rozoberáme trampolínu a dokupujeme ochrannú sieť, aby sa tam  Matúš mohol občas poležať. Chodíme často na výlety do okolia, robíme oheň a špekáčiky, je to vlastne nakoniec pekné obdobie, nemusíme vstávať. Auto ide super, len sa musel kúpiť nový alternátor. Na konci mesiaca Matúš začal loziť po štyroch, wau! Kupujeme teda nový koberec do izby a na chodby. 

Máj 2020... V máji stále zostávame doma.. . Školy sa síce tak nejako na polovicu otvorili, ale my sme si na ten domáci režim zvykli a deti sa do školy nevracajú. Občas idú k mojim sestrám, nemám ich stále pri sebe. Matúško 25.5.vážil 9670 g a meral 71 cm. Kúpili sme mu chodítko, také super aj s volantom a stolčekom, kde sú rozličné  trubky a hrkálky.. Veľmi rád v ňom sedí, ale i Jakub ho často používa. Je krásne, chodíme často do prírody. 

Jún 2020... Správa od Anny: „Prázdniny.. V júli idú všetky štyri deti do tábora. Spali sme prvý raz v stane, Matúškovi sa to veľmi páčilo – zobudil sa raz za celú noc! Takže to teraz častejšie opakujeme, je to super! Sme zdraví, deti sa doma tak rôzne striedajú, niektoré sú babičky, niektoré u tety.. Najstaršia má narodeniny, 12 rokov. Robíme tortu, kupujeme darček – oblečenie, chodíme do lesa na čučoriedky, kúpili sme 20 kg jahôd a robili sme džem, ešte budem aj zavárať uhorky.  Sušíme huby a bylinky. Sme stále vonku. Občas aj kúpalisko, máme sa dobre“. Zo srdca ďakujeme za pomoc a podporu.

Popis situácie

Volám sa Jana a mám 35 rokov. Mám jedného syna a momentálne som v 7. mesiaci tehotenstva. V minulosti som si išla zarobiť do zahraničia, kde som si našla priateľa. Zo začiatku bol veľmi príjemný, spoločne sme pracovali v jednej firme. Po čase som otehotnela a narodil sa nám syn Tomáš. Bola som šťastná. Navštevovali sme spoločne mojich rodičov na Slovensku. Väčšinu času som bola v zahraničí. Postupne som si uvedomovala, že môj partner ma odtrháva od našich kamarátov. Nemohla som nikde chodiť sama, ustavične ma sledoval, čo robím, komu volám, s kým sa rozprávam. Keď som mu povedala, že takéto správanie nie je pre mňa prijateľné, prvý raz ma zbil. Bola som v šoku. Nikto sa ku mne predtým takto nesprával.  Hneď som sa zbalila aj so synom a chcela som odísť k rodičom. To som nemala robiť. V ten deň som okrem bitky bola mojim partnerom aj znásilnená. Hanbila som sa, všetko ma bolelo, no nemala som sa na koho obrátiť. Jeho všetci poznali ako slušného a dobrého človeka. Po dvoch mesiacoch som zistila, že som tehotná. Chcela som ísť na potrat. Nechcela som porodiť dieťa po znásilnení. Hnusilo sa mi to všetko. Nevedela som si predstaviť, ako sa budem naň pozerať. Vždy mi bude pripomínať, ako bolo počaté... Raz môj priateľ musel ísť na služobnú cestu. Samozrejme, že ma zamkol. Ani neviem ako, ale spomenula som si, kde si ukrýval náhradné kľúče, ktoré si zabudol zobrať. Rýchlo som si zobrala najnevyhnutnejšie veci a spolu so synom som utiekla. Podarilo sa mi kúpiť letenky a prísť na Slovensko. Prišla som k rodičom, chcela som ísť na potrat. Rodičia ma odhovárali a dohodli mi stretnutie s jednou úžasnou pani, ktorá pracuje so ženami vo vážnych problémoch. Po našom spoločnom rozhovore mi ponúkla pomoc a ja som sa nakoniec rozhodla si dieťa nechať. Neviem, ako budeme žiť ďalej, musím sa ukrývať, lebo môj partner sa mi vyhráža, že keď ma nájde, tak ma zabije. Podala som trestné oznámenie, ale keďže je cudzinec, nemajú ho ako potrestať. Nemôžem si ani privyrobiť, lebo sa bojím, že by zistil, kde som. Prosím o pomoc pre moje deti. Prosím o pomoc vás, ľudí s otvoreným srdcom. Dúfam, že svoj život opäť uchopím do rúk a nájdem jeho ďalšie smerovanie. Všetkým aj v mene mojich detí veľmi ďakujem.

Marec 2019... Jana musela od rodičov odísť, jej partner ju tam vyhľadal. Museli sme volať políciu a žiadať o pomoc. Preto sme jej našli ubytovanie, je na utajenej adrese. Adresu nikomu neposkytujeme. V prípade, že UPSVaR bude chcieť niečo riešiť, pôjde to cez našu organizáciu.  Nechceme, aby bola ustavične v strese. Jana je na tom psychicky veľmi zle. Bojí sa o svoj život, ale hlavne o život svojich detí. Nevychádza ani von. S jej synom chodíme von my. V spoločnosti detí zabúda na problémy jeho rodičov. Ďakuje za pomoc bez , ktorej by nemala na stravu.

Apríl 2019 ... S Janou sme boli na výsluchu na polícii. Podala trestné oznámenie na ex partnera. Zároveň sme podali na súd predbežné opatrenie na zverenie syna do jej starostlivosti. Čo sa týka druhého dieťatka, tam je  odhodlaná meno otca neuvádzať. Boli sme s ňou aj na gynekologickej kontrole. Maličká je v poriadku, rastie, srdiečko jej bije. Tlkot srdiečka malej bábiky Janu trošku upokojil. Veľmi vám aj s deťmi ďakuje za pomoc.

Máj 2019... Jana má ustavičné bolesti brucha. Komunikovala s lekárom, že sa zle cíti, že má tlaky. Lekár nič neriešil... Povedal, že je to bežné, každý znáša tehotenstvo inak. Nepáčil sa nám prístup lekára, preto sme ju sústavne kontrolovali. Volali jej z UPSVaRu nech povie, kde sa nachádza, vraj nemôže brániť otcovi stýkať sa s deťmi nevedela, čo má robiť, ale vydržala a nepovedala, kde je ubytovaná. Veľmi sa bojí, ako bude ďalej žiť. Upokojujeme ju, nech sa nebojí, že budeme pri nej stáť a sprevádzať ju. Veľmi pekne ďakuje za pomoc.                                                                   

Jún 2019... „Bolo 30 minút po polnoci, keď zavolala Jana, že má každých 5 minút kontrakcie a bojí sa, že zakrátko porodí.  Rýchlo sme k nej išli a zobrali sme ju do pôrodnice. Porodila do pol hodiny. Pôrod bol rýchly, ale aj prekvapivý. celý čas jej tvrdili, že bude mať dievčatko mala pre ňu vybrané aj meno aké bolo prekvapenie, keď jej povedali, že je to chlapec. Najprv bola v šoku meno nemala pripravené, ale vždy sa jej páčilo meno Damián. Damián mal pri narodení 3100g a 48 cm. Ihneď po pôrode bol umiestnený do inkubátora pre problémy s dýchaním. Lekári  však majú podozrenie na detskú mozgovú obrnu. Malý nehýbe hlavičkou, má kŕčovito zovreté ručičky a nožičky. Odobrali mu krv a poslali na genetické testy. Budeme čakať na výsledky. Janu po 3 dňoch pustili domov. Za ten čas sa jej o deti starala naša klientka. Jana prosí o modlitby a ďakuje za vašu pomoc.

Júl 2019... Pani Jana sa teší, Damiánka prepustili domov  12.7.2019, presne mesiac po pôrode. Lekári jej ukázali, aké cviky má s Damiánkom cvičiť, aby sa mu uvoľnili kŕčovité sťahy na rukách a nohách a predpísali mu  lieky na posilnenie telíčka. Pani Jane tiež kázali, aby sa hlásila s Daminkom u svojej obvodnej lekárky.  Jana nekojí, preto sme jej zabezpečili dostatok mlieka, aby Damiánko priberal. Pokiaľ bol v nemocnici tak sme mu pripravili postieľku a vyzdobili ju , aby sa mu doma dobre spinkalo. Pani Jana Vám veľmi pekne ďakuje za pomoc pre jej deti a ju.

August 2019... Damiánko je opať v nemocnici,  zhoršilo sa mu dýchanie. V nemocnici tvrdili, že Jana sa nevie o neho postarať. Oponovali sme mali sme správu od obvodnej lekárky, ktorá po prehliadke po prepustení diagnostikovala nedoliečený zápal pľúc a predpísala mu antibiotika, ktoré nezabrali a zdravotný stav sa zhoršil. ana Damiánka navštevuje každý deň. Po poslednej návšteve jej povedali, že ho prevezú do nemocnice v Žiline na diagnostikovanie. Taktiež jej odporúčali, aby si zakúpila monitor dychu, čo sme ihneď zabezpečili, aby nemali dôvod na zanedbanie starostlivosti je koniec mesiaca a stav sa Damiankovi zlepšil veríme , že ho v septembri už konečne prepustia a Jana bude šťastná. Za vašu pomoc vám Jana  veľmi pekne ďakuje.

September 2019... Damiánko je stále v nemocnici. Robia mu rôzne vyšetrenia, čakáme na to z genetiky, len to dlho trvá. Od júna je už dlhý čas  a stále nič. Vôbec sa nehýbe nekýva ani hlavičkou. Nevedia zistiť, prečo má stále problémy s dýchaním. Keď ho prepustia domov, do týždňa sú naspať.. Aj Tomáš, starší syn, začína mať problémy. Pani doktorka nás poslala k neurologičke. Som už vyčerpaná, ráno s Tomášom do školy, potom rýchlo za Damiánkom do nemocnice. Bez vašej pomoci by som to nezvládla.

Október 2019... Neradostnú správu nám napísala Jana: „Som zúfala. Damiánkovi zistili detskú mozgovú obrnu. Neviem, čo mám robiť. Pani Aďka mi povedala, že to zvládneme, pomôže mi s Damiánkom cvičiť. Poprosila pani doktorky v nemocnici, nech nás pošlú na cvičenie do nemocnice na ich oddelenie, majú tam dobre výsledky. S Tomášom nás objednali k neurologičke až na november. Som v šoku. Tento mesiac mi neprišli peniaze. Boli sme na UPSVaRe zistiť, čo sa deje. Povedali mi, že som nedoložila potrebné doklady na prehodnotenie prechodu z rodičovského príspevku, čo som dostávala na Tomáška teraz na Damiánka. Pani Aďka, ktorá so mnou odborne pracuje, im ukázala paier, že sme tie doklady doniesli včas. Vraj ich založili. Vôbec ich nezaujíma, z čoho máme mesiac žiť. Vraj veď nám to na budúci mesiac doplatia a ja sa pýtam, čo tento mesiac, nemáme jesť a bývať? Ich to vôbec nezaujíma. Keby nebolo vašej pomoci skončím s dvoma malými deťmi na ulici. Ďakujem z celého srdca za vašu pomoc.“

November 2019... Ďalší mesiac bez príjmu, opať sme boli na UPSVaR, vraj pracovníčka nestihla spracovať papiere. Je toto možné... Mamička s malými deťmi a ešte chorými a zostane bez peňazí, vraj čo robí problém, veď jej ich vyplatia. Nech si požičia  a neskôr vráti. Tak sme pani povedali, aby jej požičala, keď si myslí, že je to také ľahké. Do toho opäť hospitalizácia s Damiánkom. V tele má bacil a nevedia, ako ho vyliečiť. Každý mesiac  v nemocnici. Damiánko zrazu omodrie,  nedá sa mu nadýchnuť a mamina s ním musí  utekať  do nemocnice. Je zúfalá, mali ísť aj na rehabilitácie, ale keďže je opäť v nemocnici na antibiotikách, tak cvičenie sa opäť odkladá až na január. Niektoré mamy to majú nad ľudské sily a tí, ktorí by im mali pomáhať, im ešte kladú polená pod nohy. Aj preto Jana napísala: „Som vďačná Bohu za vašu pomoc bez ktorej by sme hladovali“.

December 2019... Tento mesiac Jane UPSVaR konečne vyplatil peniaze. Teší sa, lebo sa blížia Vianoce, najkrajšie sviatky roka. V Dome nádeje mali spoločného Mikuláša, deti sa veľmi tešili. Tento mesiac chcela Jana aj s deťmi navštíviť mamu, ale Damiánko znovu ochorel. 22.12 ho museli odviezť do nemocnice, lebo mal vysoké horúčky a museli mu nasadiť antibiotiká. Damianko cely ofialovel a previezli ho do okresnej nemocnice. Krv mu neprúdi ako má, keďže sa málo pohybuje a iba leží. Damianko bol stále v nemocnici - vysoké parametre - pneumokoka . 28.12.2019 ho prepustili domov... Má vraj nedostatočne vyvinuté  pľúca, a tak nedokáže dýchať, ako druhé deti. V prípade rehabilitácie sa môže stav zlepšiť. Veríme, že v januári už na rehabilitácie budú môcť ísť. Sviatky boli krásne, aj keď bez Damiánka, budeme bojovať, aby sa mu zdravotný stav zlepšil. Ďakujeme za vašu pomoc,  bez ktorej by to jana s deťmi nezvládla.

Január 2020... Správy od Jany: Celý január sa Damiánko držal . Prvý mesiac, čo sme neboli v nemocnici. Už máme aj termín na rehabilitačný pobyt. Cvičenie by mu veľmi pomohlo. Dúfam, že sa to konečne podarí. Pani Aďka mi vybavila stretnutie s primátorom mesta, aby som mu povedala, ako je Damiánko chorý, či by mi nemohli prideliť nájomný byt, lebo som v podnájme a bojím sa,  či mi majiteľ predĺži nájomnú zmluvu, ktorá mi vo februári končí. Ďakujem za vašu pomoc, bez  ktorej by som to nezvládla.  

Február 2020... Damiánko má za sebou prvé očkovanie, samozrejme neobišlo sa to bez horúčky a následne opať hospitalizácia. Pri horúčke sa mu zhoršilo dýchanie , keďže nemá dobre vyvinuté pľúca tak sa začne hneď dusiť zmodrie ja mu neviem pomôcť. V nemocnici sme boli 2 týždne. Medzi tým p. Aďka komunikovala s pánom primátorom a on jej sľúbil, že mi pomôže a dostanem od mesta nájomný byt . Verím, že v Marci sa budem môcť presťahovať. Ďakujem za Vašu podporu a pomoc som Vám veľmi vďačná.

Marec 2020... Som šťastná. Bola som podpísať nájomnú zmluvu k nájomnému bytu. Naša dobrá víla Aďka mi pomohla zohnať financie na zábezpeku bytu v sume 600.- eur, bez zábezpeky by som byt nedostala. Na konci mesiaca sa budem sťahovať, ešte si musím vymaľovať byt, aby sme mali čisto. Keďže je Damiánko stále chorý, nemáme šťastie ísť na rehabilitačný pobyt . Pani Aďka nám vybavila v centre včasnej intervencie, aby chodili cvičiť s Damiánkom ku mne domov. Bude to pre nás lepšie,  nemôžeme vychádzať von, lebo je vírus a Damiánko má slabú imunitu. Mmohlo by mu to uškodiť. Ďakujeme za vašu pomoc a podporu bez vás by som to nezvládla.

Apríl 2020... Jana nám napísala: „Cvičenie s Damiánkom prináša prvé výsledky. S Damiánkom mi pomáha cvičiť p. Aďka, ktorá je v spojení s dievčatami z Včasnej intervencie, ktoré jej posielajú cviky, ako máme cvičiť, lebo oni v čase koronavírusu nepracujú a nechodia do domácnosti. Damiánko  sa sám prevalí na bok, načahuje sa za hračkou. Dostal postieľku, perinku, vankúš a obliečky do postieľky, lebo doteraz spával pri mne  v posteli. V postieľke sa mu páči, má tam dostatok priestoru. Tešíme sa na sviatky. Pani .Aďka nám nakúpila všetko, čo sme potrebovali, lebo nechcem veľa chodiť von, aby náhodou Damiánko neochorel. Ďakujem vám za všetko, bez vašej pomoci by som to nezvládla.“

Máj 2020... Správa od Jany: „Tento mesiac bol pre mňa veľmi ťažký. Zomrel mi brat, fyzicky ma napadol ex partner, lebo chcel vidieť  Damiánka. Vraj ma na neho nárok, lebo je otec. Hlavná vec, že už ho dva razy vyzval súd, aby sa podrobil testom DNA s Damiánkom. Skončila soms Damiánkom v nemocnici, lebo sa veľmi zľakol. Musela som na ex partnera podať trestné oznámenie, lebo som bola samá modrina.  Veľmi sa bojím, aby som kvôli ex partnerovi neprišla o bývanie.. Damiánko zažil šok, ale už je v poriadku, čo o sebe nemôžem povedať. Keď som nervózna aj Damiánko je nepokojný. Som na pokraji zrútenia, ale pani Aďka povedala, že to prekonáme. Vďaka vám a ľuďom, ktorí s nami odborne pracujú máme jedlo, inak by sme hladovali. Ďakujeme vám za pomoc, veľmi si ju vážime, lebo  bez nej by som skončila na ulici a bez svojich detí.“

Jún 2020... Správa od Jany: „Tento mesiac som dostala oznámenie o konaní súdneho pojednávania, termín je 31.7.2020, Prišli nám výsledky DNA. Konečne bol na odbere aj Damiankov otec. Výsledky určili zhodu na 99,5%. Keď otec Damiánka dostal výsledky, opäť nám bol búchať na dvere, musela som volať políciu. Preto budeme sudkyňu na pojednávaní žiadať aj o zákaz priblíženia sa. Damiánko má zlé výsledky mozgu, neurologička  nám odporučila rehabilitačný pobyt v Dunajskej Lužnej. Neviem, čo mám robiť. Pani Aďka ma upokojuje, že mi pomôžu s deťmi, aby som rehabilitáciu neodkladala, lebo Damiánko sa snaží. Lekári povedali, že bude iba ležať a on sa už v postieľke prevaľuje. Ďakujem vám za pomoc, bez vás by som to nezvládla.“