Príjemcovia pomoci

Popis situácie

Volám sa Erika a mám 19 rokov. Ja a aj moji súrodenci sme vyrastali od narodenia  v detskom domove. Náš otec žiaľ  zomrel a mama od nášho narodenia nejavila o nás záujem.

Študovala som na Strednej odbornej škole hotelovej, služieb a dopravy v Lučenci, kde som sa učila za cukrárku. Počas štúdia som spoznala svoju lásku Alexa.  

Z detského domova som odišla na prechodný čas bývať do bytu pre mladých dospelých a keďže som dostala od mesta finančnú podporu, našla som si podnájom v Poltári, v blízkosti bydliska  môjho priateľa. Z peňazí, ktoré som dostala, som vyplatila zábezpeku na 4 mesiace a zariadila som si celý byt. Po krátkom čase nášho vzťahu som otehotnela  a až vtedy som zistila, že Alex  ešte nie je ani plnoletý a že o dieťa nemá žiadny záujem. V tom istom čase ma kontaktoval  môj starší brat, ktorý sa už osamostatnil a býva vo Zvolene spolu so svojou rodinou a  ponúkol mi bývanie u neho.  Keďže sa sťažoval na ťažkú finančnú tieseň a dlhy a požiadal ma o pomoc, požičala som mu  peniaze, ktoré mi ešte zostali.  Krátko na to začali medzi nami spory kvôli neplateniu pôžičky a ja som musela odísť. Ostala som sama, bez finančných prostriedkov a keďže som nemala kam ísť,  vyhľadala som Alexa.  Ten síce neprejavil záujem, no našťastie mi ponúkli dočasnú pomoc.  Jeho starí rodičia mi dovolili bývať u nich, no s podmienkou len do narodenia dieťatka..  

Kontaktovala som pracovníčky Úsmev ako dar, ktoré ma spojili so sociálnou pracovníčkou, ktorá sa ma ujala a pomáhala mi pri vybavovaní žiadosti o sociálny byt  od mesta a zabezpečení základnej výbavy pre dieťatko.  Po jej rozhovore so starými rodičmi Alexa mi dovolia u nich bývať,  najdlhšie však do jedného mesiaca. po narodení dieťatka. Zdôvodnili  to tým, že stará mama otca dieťaťa je veľmi vážne chorá, a preto potrebuje pokoj a rodina tiež nesúhlasí.

Ukázala sa mi však reálna šanca na získanie 1-izbového  sociálneho bytu .od mesta. Pomohla mi aj ústretovosť pracovníkov mesta. Podmienkou pomoci však bolo, že určím otca dieťaťa a v prípade pôžičky na časť zábezpeky na bývanie splatím celý dlh z príspevku pri narodení dieťaťa (základnú výbavu vrátane kočíka mám zabezpečenú). Sumu 400 Euro mi prisľúbila rodina otca môjho zatiaľ nenarodeného dieťaťa. Takže sa mi byt podarilo získať. Základný nábytok mi ostal, okrem pračky, chladničky  a detskej postieľky.

Chcela by som podotknúť, že k tomu mestu ma viaže silné puto a vzhľadom na priaznivý sociálny vývin (mám tu aj svoje sestry a priateľov),  by som chcela vychovávať svoje ešte nenarodené dieťa práve tu. V blízkej budúcnosti by som si rada dokončila  aj školu. Dúfam, že sa mi to aj s vašou pomocou podarí. Vopred veľmi ďakujem za pomoc a podporu. Vzhľadom na to, že termín pôrodu sa blíži, pomôže mi akýkoľvek príspevok.

Popis situácie

Volám sa Jana a mám 35 rokov. Mám jedného syna a momentálne som v 7. mesiaci tehotenstva. V minulosti som si išla zarobiť do zahraničia, kde som si našla priateľa. Zo začiatku bol veľmi príjemný, spoločne sme pracovali v jednej firme. Po čase som otehotnela a narodil sa nám syn Tomáš. Bola som šťastná. Navštevovali sme spoločne mojich rodičov na Slovensku. Väčšinu času som bola v zahraničí. Postupne som si uvedomovala, že môj partner ma odtrháva od našich kamarátov. Nemohla som nikde chodiť sama, ustavične ma sledoval, čo robím, komu volám, s kým sa rozprávam. Keď som mu povedala, že takéto správanie nie je pre mňa prijateľné, prvý raz ma zbil. Bola som v šoku. Nikto sa ku mne predtým takto nesprával.  Hneď som sa zbalila aj so synom a chcela som odísť k rodičom. To som nemala robiť. V ten deň som okrem bitky bola mojim partnerom aj znásilnená. Hanbila som sa, všetko ma bolelo, no nemala som sa na koho obrátiť. Jeho všetci poznali ako slušného a dobrého človeka. Po dvoch mesiacoch som zistila, že som tehotná. Chcela som ísť na potrat. Nechcela som porodiť dieťa po znásilnení. Hnusilo sa mi to všetko. Nevedela som si predstaviť, ako sa budem naň pozerať. Vždy mi bude pripomínať, ako bolo počaté... Raz môj priateľ musel ísť na služobnú cestu. Samozrejme, že ma zamkol. Ani neviem ako, ale spomenula som si, kde si ukrýval náhradné kľúče, ktoré si zabudol zobrať. Rýchlo som si zobrala najnevyhnutnejšie veci a spolu so synom som utiekla. Podarilo sa mi kúpiť letenky a prísť na Slovensko. Prišla som k rodičom, chcela som ísť na potrat. Rodičia ma odhovárali a dohodli mi stretnutie s jednou úžasnou pani, ktorá pracuje so ženami vo vážnych problémoch. Po našom spoločnom rozhovore mi ponúkla pomoc a ja som sa nakoniec rozhodla si dieťa nechať. Neviem, ako budeme žiť ďalej, musím sa ukrývať, lebo môj partner sa mi vyhráža, že keď ma nájde, tak ma zabije. Podala som trestné oznámenie, ale keďže je cudzinec, nemajú ho ako potrestať. Nemôžem si ani privyrobiť, lebo sa bojím, že by zistil, kde som. Prosím o pomoc pre moje deti. Prosím o pomoc vás, ľudí s otvoreným srdcom. Dúfam, že svoj život opäť uchopím do rúk a nájdem jeho ďalšie smerovanie. Všetkým aj v mene mojich detí veľmi ďakujem.

Popis situácie

Volám sa Aneta a som 28-ročná  matka maloletých detí Anetky 7 rokov, Aničky 6 rokov, ktorá je zdravotne ťažko postihnutá , Kláry 2 roky, Janka 1 rok. Momentálne som v 9. mesiaci tehotenstva, každú chvíľu by som mala porodiť. Lekár mi povedal, že to bude dievčatko. Keď som mala 10 rokov zomrela nám mama. Mám ešte 5 súrodencov. Keďže som bola najstaršia, pomáhala som otcovi s domácnosťou. Otec bol na nás veľmi zlý. Často bol opitý a my sme nemali čo jesť. To však nebolo to najhoršie, ale on nás ešte aj sexuálne obťažoval. Veľmi som trpela a chcela som z domu čo najrýchlejšie odísť. Našla som si priateľa, s ktorým som hneď otehotnela. Najprv sa o nás staral, ale postupne sa mu nechcelo nič robiť. Stále chcel, aby som rodila, že budeme mať dávky. Ja som sa mu vzpierala, ale nepomáhalo to. Vždy  ma potom zbil. A pri poslednom otehotnení som od neho odišla. Išla som bývať do krízového centra. Chcela som ísť na potrat, ale pani ma presvedčila, že nech to nerobím, keď som vychovala 4 deti vychovám aj piate. Každým dňom mám rodiť a ja neviem, za čo kúpim malej plienky, deťom stravu. Môj partner nikde nerobí a ani na deti finančne neprispieva. Som zúfala a bojím sa, čo bude s nami ďalej. Prosím o pomoc pre moje deti. Budem vám veľmi zaviazaná a vopred srdečne ďakujem.

Popis situácie

Som Lívia a mám 19 rokov. Nikdy sa mi nežilo vyslovene zle, na detstvo sa nemôžem sťažovať. V jednom momente však prišlo k viacerým zvratom v mojom živote a bohužiaľ prišli naraz. Mamke, ktorá sa dlhodobo lieči  sa na rakovinu prsníka, diagnostikovali aj rakovinu pľúc. Zároveň sme začali zažívať rozvrat ich manželstva. Síce stále žijeme všetci v jednom byte, rodičia sa však odcudzili, z čoho otec spadol do ľahších depresií. Rozdelili si financie a zrazu je na všetko málo. Do tohto som nečakane otehotnela, bez priateľa, chodím do školy, no pracovať sa mi nedá a vďaka bábätku, ktoré čakám, sa mi ani tak skoro dať nebude.

Verím však, že dieťaťu budem môcť dať čo najviac, predovšetkým lásky, aby moju ťažkú situáciu nepociťovalo a práve preto budem vďačná i za vašu pomoc a podporu. Urobím všetko preto, aby som mohla dieťatku aj seba  zabezpečiť dôstojný život.

Vopred ďakujem za pomoc a podporu.

Január 2019... Lívia sa už intenzívne pripravuje na príchod bábätka, predpokladaný termín pôrodu má koncom februára. Veľmi sa už na bábätko teší. Ukončila úspešne prvý polrok školy a zvládla všetky skúšky. Doma mala nejaké konflikty a zbytočné hádky kvôli tomu, že si sama vybavovala lekára. Napriek tomu sa snaží vyhnúť stresu, aby neporodila predčasne. Usiluje sa šetriť a veľa odpočíva. Otec dieťaťa Líviu kontaktoval v januári, ale nakoniec neprišlo k osobnému stretnutiu. Rozplavili sme sa s ňou o otcovstve dieťaťa.

Február 2019...  Lívia sa cíti zdravotne dobre ale už by chcela mať pôrod za sebou lebo sa ťažšie pohybuje . Zistili sme pre ňu informácie z minulého stretnutia a informovali sme ju o možnostiach riešenia. Darované peniažky Lívia použila na doplnenie potrebných vecí pre dieťatko, ktoré už môže prísť každú chvíľu na svet. Už sa naň aj my tešíme.

Popis situácie

Vyrastala som sama s mamou. Otec nás opustil krátko po mojom narodení. S mamou sme skončili v krízovom centre a následne v ubytovni, no kvôli  hyperaktivite a nedostatku pozornosti ma ako sedemročnú umiestili v LVS, kde som strávila dva roky. Mojej mame sa v tom čase veľmi zhoršil psychický stav, takže musela byť hospitalizovaná a ja som po návrate z LVS zostala bývať u starých rodičov. Chodila som do 3. ročníka strednej školy, keď mi oznámili, že mám odísť. Odišla som do Domu na polceste, odkiaľ som v januári 2018 odišla do prenajatého bytu spoločne s vtedajším partnerom. Štúdium som prerušila, lebo som kvôli práci nemala čas venovať sa mu, tak, ako by bolo potrebné. Navyše môj partner sa stal práceneschopným a všetko zabezpečovanie každodenných potrieb ostala len na mne. Začali sme sa hádať a odcudzili sme sa. Náš vzťah bol už len formálnym, keď som spoznala otca svojho dieťaťa. Ukončila som predchádzajúci vzťah a začali sme spoločne žiť.  Prakticky hneď som otehotnela, celé dni som trpela nevoľnosťami, no stále som pracovala.  Vzťah tiež nefungoval, partner si zo mňa urobil slúžku a ja som už nevládala. Koncom júla 2018 sa otec môjho dieťaťa odsťahoval  a keďže prenajatý byt bol pre dvoch, nedokázala som ho sama uhrádzať, preto som sa vrátila do Domu na polceste. Stále som pracovala, no v 20. týždni tehotenstva som dostala zápal močových ciest a následne aj obličiek.  Bola som hospitalizovaná, tehotenstvo sa skomplikovalo. Až do pôrodu som zostala práceneschopná. Od začiatku novembra bývam v Krízovom centre, kam som sa presťahovala kvôli práceneschopnosti a rizikovému tehotenstvu. Momentálne som v 28. týždni tehotenstva a termín pôrodu je stanovený na marec 2019. Otec dieťaťa sa o nás v súčasnosti už vôbec nezaujíma. Prosím o pomoc vás, moji neznámi dobrodinci. Vďaka.

Január 2019... V tomto období je Melánia v 34. týždni tehotenstva. Podľa poslednej lekárskej prehliadky u gynekológa má bábätko 2320g  a podľa ultrazvuku by to mal byť chlapček. Mamička mu chce dať meno Patrik. Cíti sa veľmi dobre.  Podľa sona by termín pôrodu mal byť koncom februára.

Február 2019... Mesiac február bol preMelániu celkovo dynamický. Posledný januárový víkend  jej  odtiekla plodová voda a dňa 26. januára sa jej narodil syn Patrik. Paťko mal pri narodení 3015 g a 48 cm. V nemocnici pobudli 10 dní, keďže mal silnejšiu novorodeneckú žlatačku, ale už je všetko v poriadku a sú doma. Paťko má hnedé vlásky a modré oči.

Popis situácie

Volám sa, Ľubica, mám 29 rokov, žijem sama s tromi nezaopatrenými deťmi a koncom novembra sa mi má narodiť štvrté....

Pochádzam z rodiny, kde som vyrastala so šiestimi súrodencami a v skromných pomeroch. Doma sme nemali ideálne vzťahy, a tak som nechcela byť rodine na príťaž. Bohužiaľ nemala som šťastie na výber partnera. Moja dcéra Sára má 11 rokov a jej otec nebol vôbec ideálnym partnerom, aj keď som sa usilovala vzťah udržať. Keď sa nám narodilo druhé dieťa  Sebastián, vedela som, že od neho musím odísť a tak k svadbe ani neprišlo. Nepracoval, nestaral sa o deti a bral mi peniaze z materskej. Preto som sa na chvíľu vrátila k mame, ale necítila som sa tam vítaná a nebolo tam ani miesto pre toľkých členov rodiny. Našla som si nového partnera, možno aj pod vplyvom situácie, ale ani pri ňom som nenašla vytúžené šťastie. Postupne som zistila, že je gambler, preto som sa rozhodla odísť  do krízového centra.  Tretí synček Saimon však už bol na ceste.

Už aj doteraz mi niektorí dobrí ľudia pomohli. Vďaka tomu aktuálne žijem v sociálnej ubytovni, v dvojizbovom byte a usilujem sa poriadne starať o svoje deti. Onedlho sa mi narodí malý Kristián. Uvedomujem si, že so sa ocitla v ťažkej životnej situácii, ktorá je veľmi náročná a bez pomoci ťažko zvládnem. Záleží mi však na výchove mojich detí. Hoci je môj príjem veľmi nízky ( iba 360 EUR), musím byť vo finančnom hospodárení veľmi zodpovedná. Každá finančná podpora, najmä na zaobstaranie plienok, stravy a iných dôležitých vecí pre deti sa mi veľmi zíde a budem vám za ňu veľmi vďačná. Vopred vám z celého srdca ďakujem.

December 2018... Naša spoločná pomoc Ľubici prišla v najvyšší čas. Koncom novembra sa jaj narodil prekrásny synček Kristián. Mamička aj malý sú v poriadku a už ho privítali aj traja starší súrodenci. Dúfame, že aj vďaka vašej pomoci to budú zvládať.

Január 2018... Napísala nám Veronika v mene malého: „Ahojte tak som zasa tu. Volám sa Kristián, pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, som už veľký chlapec, vážim 7 kg, meriam 64 cm. Mojej maminke robím len radosť. Stále sa usmievam a teším sa zo života. Maminka ma už nekojí, stratila mliečko, ale papám umelé mliečko a som veľký papkáč. Je to už aj na mne vidieť. Haha, stále som taký dobrý, že ani neplačem. Ozvem sa len vtedy, keď chcem papkať. Mám  veľmi rád vodu, rád sa kúpem, plávam s kolieskom okolo krku ako veľky plavec a teším sa. Vďaka Bohu som zdravý. Vyhýba sa mi aj chrípka. Milujem život aj moju rodinu. Smejem sa na maminke aj na mojich súrodencoch. Hrajú sa so mnou a neustále sa mi venujú. To je aj jeden z dôvodov,  prečo nemám čas na plač, keď ma unavia, maminka vždy vie, že je čas ísť spinkať, pekne ma nakŕmi, dá odgrgnúť a pritisne si ma k sebe. Zaspávam pri najkrajšej melódii na svete, pri tlkote srdiečka mojej mamy... Všetkým vám ďakujem za podporu.“

List od Kristiánka

„Pre tých ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Kristiánko 20.3.2019 som mal 4 mesiace a mamička mi dala moju prvú mrkvičku. Najprv som sa ksichtil, pretože to bolo niečo nové, ale časom mi to začalo chutiť. Začínam si už aj bľabotať a dávať rúčky do úst. Už som taký šikovný, že si viem už sám chytiť  fľašku, ale neviem ju ešte udržať. Časom sa to naučím. však som maminkin šikovníček. Som riadny valibuk, priberám a rastiem. Začínam sa už aj ozývať, keď sa mi niečo nepáči.  Keďže mi idú zúbky, tak som dosť nervózny a stále si pchám rúčku do úst, ale mamina mi na to dáva mastičku, aby som to zvládol a nebolelo ma to. Vďaka Bohu som zdravý. Mal som 2 či 3 dni soplíky, ale to prešlo, nič vážne. Stále som také usmievavé slniečko a usmievam sa na každého, kto sa ku mne prihovorí.

To je zatiaľ z mojej strany všetko. O mesiac, keď budem väčší, vám zasa napíšem, čo je nové. Ďakujem vám za prečítanie môjho príbehu a prajem krásny slnečný deň všetkým

S láskou

Ja Kristiánko a moja mamina“

Popis situácie

Zložitý príbeh Zuzky a Mareka našiel riešenie vďaka dobrej spolupráci viacerých organizácií, ktoré sa venujú pomoci núdznym a robia to s otvoreným srdcom. A tak sme sa medzi nimi ocitli aj my z Projektu konkrétnej pomoci Fóra života Zachráňme životy. Preto tento príbeh nebudú rozprávať konkrétni príjemcovia vašej pomoci, ale tí ktorí ich k nám priviedli.

Oslovili nás Sylvia a Vojto, dobrovoľníci z organizácie Kresťania v meste, ktorí sa venujú ľuďom bez domova.

Rozpráva Vojto: „Pri pravidelnom výdaji polievky pod mostom La Franconi sme sa stretli s Marekom a Zuzkou. V tom čase už boli niekoľko rokov na ulici a posledné dva roky bývali v provizórnom stane. Zuzka bola asi v siedmom mesiaci tehotenstva a čakala dvojičky. So Sylviou sme sa rozhodli, že im skúsime im pomôcť na základe ich rozhodnutia, že sa chcú posunúť vyššie a vychovávať deti ako rodina. Začali sme krok po kroku uskutočňovať ich návrat do života.

Zuzka a Marek sa zosobášili a teraz žijú spolu ako manželia. Bol to beh na dlhú trať, pretože bolo treba vybaviť niekoľko žiadostí o bývanie, a to na magistráte i v mieste ich trvalého bydliska. Veľa práce sa vynaložilo i na ich sociálnych a pracovných návykoch. Boli sme s nimi v dennodennom kontakte , osobne alebo telefonicky. Do pomoci tejto rodine sa zapojilo mnoho ľudí zbierkami šatstva, plienok, postielok, kočíka a iných potrebných vecí pre bábätká a zbierkou potravín a oblečenia pre oboch Zuzku a Mareka. Zázrakom sa podarilo vybaviť ubytovanie a zaradiť ich do projektu konkrétnej pomoci FŽ Zachráňme životy. Od 1.11.2018 bývajú v Centre pre obnovu rodiny Úsmev ako dar, kde  s nimi pracuje soc. pracovník v spolupráci s KVM a dostávajú tam  pomoc vo všetkých záležitostiach denného života. Naďalej sú s nami v každodennom kontakte pri riešení praktických vecí a pomoci s oblečením a potravinami .Sme vďační za to, že sa tam môžu opierať o sociálnych pracovníkov a hľadať riešenia do budúcnosti.Majú podanú žiadosť na sociálny byt. v mieste trvalého bydliska, ktorá tam naďalej je a po ustálení ich životnej situácie a po získaní finančných prostriedkov sa táto žiadosť bude dať obnoviť a oni majú nádej na pridelelnie sociálneho bytu.  Marekovi sa podarilo získať prácu v  pekárni.  S ich adaptáciou z prostredia a návykov bezdomovectva do bežného života im pomáhali a stále pomáhajú organizácie Kresťania v meste, Fórum života v projekte Zachráňme životy, Stolček prestri sa od bratov Kapucínov a ostatná štátna správa ako miestne a občianske organizácie. Vďaka pomoci  týchto organizácií dostali Zuzka a Marek šancu začať nový život ako rodina.“

November 2018... 25.10.2018  Zuzka porodila dve krásne deti. Dievčatko Evička je zdravotne v poriadku a sa veľmi dobre adaptovalo na nové prostredie. Mamička sa o ňu príkladne stará, chlapček Lacko má vážne zdravotné problémy a je stále hospitalizovaný v nemocnici, kde ho otec aj matka  navštevujú a sú v komunikácii s lekármi.

December 2018... Lacko sa už vrátil z nemocnice, a tak sú už celá rodina spolu. Mamina sa vzorne stará o deti, ocino, keď môže jej v tom pomáha. Začal pracovať, aby sa postupne sám dokázala postarať o rodinu. V centre sú zatiaľ s nimi spokojní, nie sú s nimi nijaké problémy.

Január 2019...

Popis situácie

Moji rodičia podľahli alkoholu. Matka bola silná alkoholička a otec tiež pil. Mám na nich zlé spomienky, lebo sa o nás, deti, veľmi zle starali. Pochádzam z troch detí. Väčšinou sa o nás starala stará mama. S rodičmi nemám nijaký kontakt. Musím sa priznať, že zo zlého príkladu vašich rodičov som sa vôbec nepoučila.Opakujem tie isté chyby. Postupne sa mi narodili dve deti – syn má 10 rokov a dcéra 5 rokov. Obidve deti sú však v náhradnej rodinnej starostlivosti – sú zverené starým rodičom, lebo ja som takisto mala problém s alkoholom  a musela som sa ísť liečiť zo závislosti. Teraz som v 8. mesiaci tehotenstva. Dieťatko sa má narodiť začiatkom októbra. Budem vám veľmi vďačná, ak mi pomôžete prekonať toto moje ťažké obdobie, Začala som nový život, ale bez pomoci ľudí, ktorí budú pri mne stáť a pomáhať mi, to nemám šancu zvládnuť. Teraz sa chcem v pokoji pripraviť na príchod môjho tretieho dieťatka na svet a dať jemu aj sebe šancu. Snívam, že sa mi podaí zmeniť sa a postupne opäť dostať k sebe aj moje dve ďalšie deti. Mám pred sebou dlhú cestu, ale rada by som to s vašou pomocou zvládla. Vopred veľká vďaka.

September 2018... Marcela začala mať v ôsmom mesiaci zdravotné problémy, hrozil jej predčasný pôrod. Minulý týždeň bola znovu hospitalizovaná, lebo začala krvácať. Lekári rozhodli, že musí ísť na sekciu. Termín pôrodu má na 15.10.2018, ale sekciu jej budú robiť skôr. Teraz si vybavuje predoperačné vyšetrenia. Bola pozrieť deti a aj oni boli pri nej v azylovom centre. Rada by do budúcna žila aj s nimi, trápi ju to, že sú preč od nej – u starých rodičov. Pre bábätko má už pripravené všetko. Aj deti sa už tešia na nového súrodenca.

Veľmi ďakuje, že sú stále ľudia, ktorí nezištne pomáhajú núdznym.

Október 2018... Marcele sa v tomto mesiaci narodil synček Jurko. Prišiel na svet 17.10.2018. Vážil 3200 g. a meral 48 cm. Marcela je šťastná, že už má po pôrode a teší sa z Jurka. Má pre neho svoje mliečko. Dobre papá, a tak priberá na hmotnosti. Zvedavé sú na neho aj jej staršie deti, a tak prišli pozrieť svojho bračeka do azylového centra. Tešia sa z neho. Marcela si teraz vybavuje kartičku poistenca a rodný list pre Jurka. Teší sa, že stále sú dobrí ľudia, ktorí nezištne pomáhajú neznámym ľuďom, ku ktorým patrí ona a jej synček Jurko. 

November 2018... Marcela svojho synčeka Jurka dojčí a on dobre priberá na hmotnosti. Je to taký malý hladoško. Vyžaduje si častejšie papať. Marcela poslúchla rady pracovníkov AC a nezačala s prikrmovaním umelou výživou. Mliečko sa Marcele rozbehlo a má ho teraz pre Jurkadosť. Za Jurkom a mamou prichádzajú občas na víkendy aj starší súrodenci, ktorí majú Jurka veľmi rady. Marcela si ešte niektoré veci ohľadom starších detí vybavuje súdnou cestou.

Ďakuje za každého darcu, ktorý pomáha jej rodine.

December 2018... Jurko bol v tomto mesiaci na očkovaní, zvládol to  dobre. Trošku mal zvýšenú teplotu. Mama mu dala obklad na nožičku a čapík od teploty. Na ďalší deň bolo už lepšie. Marcelka má starosť s prípravou na Vianoce, lebo k nej prídu do AC aj jej dve staršie deti. Musí preto pripraviť darčeky aj pre ne. Štedrí darcovia sa našli aj pre nich a pripravili im všetkým darčeky. Mama Marcela svojim deťom tiež pripravila darčeky. Pod vianočným stromčekom boli všetci milo prekvapení, keď si rozbalili svoje darčeky. Marcela ďakuje všetkým darcom, ktorí jej nezištne pomáhajú prekonať jej ťažké obdobie.

Január 2019... Jurko dobre  papá – aj mamine mliečko, aj umelé mliečko. Bol chorý, ale už sa z toho dostal. Jeho mama si občas cez víkendy berie k sebe do AC aj Jurkovho brata, ktorého má momentálne  v starostlivosti stará matka. Ona sa však už o neho nedokáže starať zo zdravotných dôvodov a chce, aby syna súd vrátil jeho matke. Marcela by sa tomu veľmi potešila, keby to tak bolo. Na budúci mesiac bude pravdepodobne súd, kde by sa o tom malo rozhodnúť. Ďakuje všetkým darcom v tomto projekte, ktorí nezištne pomáhajú ženám v podobnej životnej situácii.

Február 2019... Jurko znovu ochorel a ocitol sa s mamou v nemocnici. Dostal zápal obličiek. Berie antibiotiká a probiotiká. Týždeň bol v nemocnici. V AC sa doliečuje z choroby. Chutí mu papať tak, aby rýchlo dobehol úbytok na hmotnosti. Marcela preto nemala na víkend pri sebe staršie deti. Vybavuje si ešte stále súdne záležitosti okolo detí.

Ďakuje všetkým štedrým darcom z projektu ZŽ

Popis situácie

Ako malá som rovnako ako všetci moji súrodenci vyrastala v detskom domove.  Otec mi zomrel, keď som mala tri roky,  mamka to nezvládla a podľahla alkoholu. Po odchode z detského domova som však na svoju mamku nezanevrela a dochovala som ju až do jej smrti. S alkoholom však nikdy neprestala. Bývali sme v obecnom dome, bez vody a elektrickej energie. Spoznala som muža, do ktorého som sa zamilovala. Žiaľ, aj on často pil a neskôr ma aj začal biť. Postupne sa nám narodili dvaja synovia. Ani to môjho muža neprinútilo, aby s alkoholom prestal. Časom mu nestačilo, že bil len mňa, ale začal biť aj naše deti. To som už nevydržala a podala som na neho trestné oznámenie. Dnes je vo výkone trestu odňatia slobody. Našim synom nepíše a výživné takisto neplatí. Po smrti mojej mamky som šla bývať do krízového centra. Keď som sa ako tak spamätala, zvykla si s deťmi na nový spôsob života, pocítila som, že opäť môžem byť šťastná a spoznala som iného muža. S mojimi synmi vychádzal veľmi dobre, rozumeli sme si a čo bolo pre mňa najdôležitejšie, nepil. Nejaký čas sme sa stretávali a už som si predstavovala našu spoločnú budúcnosť. Otehotnela som. Oznámila som to môjmu priateľovi a ten ma poslal na potrat. Povedal, že ak si to dieťa nechám, tak ma opustí. Rozhodla som sa, že dieťa si nechám a on splnil to, čo sľúbil. Opustil ma. Teraz prosím o pomoc vás, ľudí, ktorých ani nepoznám, ľudí s otvoreným srdcom. Pomôžte mi preklenúť túto moju zložitú situáciu. Pokúsim sa nesklamať.

September 2018... Uprostred septembra sa Janke  narodil synček Lukáš. Keďže obaja boli zdraví, strávili v nemocnici len pár dní. Prostredný syn mamičke veľmi pomáhal so všetkými povinnosťami okolo najmladšieho syna, a preto sa Janka zotavila veľmi rýchlo. Otec o dieťaťa neprejavil záujem a ani ho nevidel. Janka mu síce poslala aspoň fotku, no odpovedal so slovami, aby ho neprovokovala. Najstarší Jankin syn síce najmladšieho brata rešpektuje, ale ešte si na neho celkom nezvykol. Janka aj Vilko sú zdraví a navzájom sa spoznávajú. 

Október 2018... Malý Lukáš primerane zväčšuje svoju pôrodnú hmotnosť 2 250g. Mamka ho výlučne dojčí , a dodáva mu tak všetku potrebnú výživu. Niektoré dni a noci sú pre nich náročné, ale zvykajú si. Celá rodinka sleduje nového člena a každý svojím spôsobom sa usiluje pomocť. Vonku  bábätko lepšie zaspí, takže všetci chodia častejšie na prechádzky, čo predtým nemali vo zvyku.

November 2018... Chlapček je zdravý , stále viac otvára očká a sleduje zaujímavé podnety, zvuky vo svojom okolí. Má už 5 kg, výsledky z pediatrickej poradne boli dobré. Tento mesiac sa Janka skontaktovala aj s Lukášovým otcom. Dohodli sa na stretnutí. Cez víkend boli všetci traja chlapci  s mamkou pozrieť Lukášovho otca. Dúfajú aj v ďalšie stretnutie, no ako to naozaj bude, sa ukáže až časom.

December 2018... Malý Lukáško krásne rastie a priberá, už má 4 mesiace a 6,5 kg. Ešte stále ho Janka kojí. Spinká dobre. Cez sviatky boli u Lukáškovho otca na návšteve aj u jeho rodiny. Bolo im tam veľmi dobre, starali sa o nich, hlavne o malého Lukáška. Dostal krásny kabátik od otca a babky. V decembri nebol chorý, drží sa, bacily ich zatiaľ obchádzajú. Tešia sa, čo im prinesie nový rok.

Január 2019... Lukáško prosperuje dobre. Vďaka vašej podpore, má naplnené všetky základné potreby. Mamka ho stále výlučne kojí. Je to usmievavé bábätko. Skôr sa v rodine objavujú výchovné problémy so staršími súrodencami. Do starostlivosti sa viac zapája Lukášov biologický otec. Častejšie sa navštevujú.

Február 2019...

Popis situácie

Náš vzťah bol zo začiatku ako každý, plánovali sme rodinu a tešil sme sa, kedy otehotniem. No keď sa tak stalo, všetko sa zmenilo. Nikdy nebol doma, vraj kvôli práci, ale peniaze nikdy nepriniesol a všetko som financovala ja. Keď som sa začala viac zaujímať, kam chodí, kde trávi všetok čas, keď nemá výplatu a míňa len tú moju, začali sa prvé hádky a rozbíjanie vecí. Jeho agresivita sa postupne stupňovala. Ustavične mi opakoval, že som mu na priťaž a všetko by bolo ľahšie, keby som sa zabila... A to som už mala tesne pred pôrodom nášho prvého dieťaťa. Po pôrode sa urážky iba stupňovali a pridalo sa aj ponižovanie, aká som neschopná a nezodpovedná matka, keď malý plakal. Čas, ktorý trávil spolu so mnou a malým synčekom, bol minimálny, domov sa prišiel najesť, vyspať alebo po peniaze.  Nedovoľoval mi stretávať sa s rodinou, susedmi. známymi a kamarátkami. O malého ani o mňa sa nezaujímal. Nesmela som sa dotýkať ani upratovať jeho veci. Jediné, čo ho zaujímalo, bolo jedlo, cigarety a spánok..

V čase keď som nemohla platiť nájom sama a žili sme len z rodičovského príspevku, prišli sme o podnájom, pretože peniaze, ktoré si privyrobil na brigáde, minul sám na seba a mne dal iba drobné na jedlo, pričom mi presne povedal, čo mam kúpiť.

Keď sa zamestnal, dočasne sme bývali na ubytovni spolu s ľuďmi  z práce, v ktorej pracoval. Nesmela som o ňom nikomu nič hovoriť ani sa zdôverovať  a tváriť sa, že fungujeme ako normálna rodina, ktorá len momentálne nemá podnájom. V čase, keď bol v práci, som mala byť iba na izbe a venovať sa malému, aby vôbec nezaplakal. Keď bol doma, musela som byť potichu, aby sme ho nerušili. Keď malý plakal, vyhadzoval  nás von z izby, alebo nás vymkol, kým sa nevyspí.

Nikam som nesmela chodiť bez jeho vedomia a ani k lekárke som nechodila pravidelne v termíne. Posledné peniaze minul radšej  na cigarety a ja som si musela požičať alebo niečo založiťl, aby bolo na stravu.

Spolužitie s partnerom prerástlo mieru únosnosti - od urážok, aká som neschopná, vyhadzovanie a rozbíjanie mojich veci, monokla pod okom, modrinách na rukách až po spanie „za trest“ na podlahe vedľa postele. V tom čase som zistila, že som opäť tehotná. O pomoc som požiadala sesternicu aj mamu. Pomohli mi vybaviť miesto v krízovom centre. Chcem sa v pokoji pripravovať na príchod toho malého človiečika, ktorý za nič nemôže.

Júl 2017... Milena je podľa ošetrujúceho lekára v 33. týždni tehotenstva. Pri poslednej gynekologickej prehliadke jej  lekár oznámil, že to nebude dievčatko, ako sa doposiaľ predpokladalo, ale chlapček. Všetky vyšetrenia sú v poriadku a bábätku sa darí dobre, hoci je maličké ma zatiaľ iba 1830 g.  Mamina mu už aj vybrala meno, bude to Šimonko.

August 2018... Milene pri poslednej gynekologickej prehliadke diagnostikovali oligohydramnion. V nemocnici ju následne  vyšetrili a zhodnotili,  že vzhľadom na koniec tehotenstva množstvo vody je postačujúce a nemalo by ohroziť bábätko. Jeho hmotnosť je zatiaľ 2868 g.

September 2018... Radostná správa... Milene sa narodil krásny chlapček, volá sa Šimonko. Pri narodení mal 2890 g a 49 cm. Pekne doteraz papá, teraz má asi 3300 g. Pôrod bez komplikácií a obaja sú už „doma“ v krízovom centre.

Október 2018... Malý Šimonko má teraz asi 5100 g a 56 cm. Milene sa darí dojčiť ho, malý pekne papá a chutí mu. Dobre spinká, keď sa napapá, asi o 20-21 h, tak sa začne prebúdzať po druhej ráno. Zatiaľ chodís maminou do poradne do Trnavy, v najbližších dňoch chce zmeniť detskú lekárku v Bratislave.

November 2018... Šimonko každým dňom rastie a priberá. V tomto období  už má 6 kg.  Stále sa mi ho darí dojčiť. Spinká pekne celú noc, budieva sa až nad ránom. Začína sa pomaly prevaľovať na bok. O týždeň má už 3 mesiace, tak ho čaká prvé očkovanie. Milena aj s dieťatkom sú vám vďační za pomoc.

December 2018... Šimonko má pomaly 7 kg a 63 cm. Má za sebou prvé očkovanie, ktoré síce zvládol, ale s menšími vedľajšími prejavmi – teplota, hnačka, soplík....Milena ho stále dojčí. Viac vníma okolie, už rozpoznáva svojho staršieho brata a rád ho sleduje pri akejkoľvek činnosti.

Január 2019... Šimonko má viac ako  7 kg. Mamičke sa darí stáleho dojčiť, malý papá veľmi pekne  a často. Dokonca už prespí celú noc. Vie sa už pretočiť z chrbátika na bruško a aj naspäť. Čím ďalej  tým viac džavoce. Vie udržať v rúčke hračku, keď mu ju mamička vloží do rúk. Tento mesiac bol zdravý, budúci týždeň ide na druhé očkovanie. Oproti staršiemu bratovi je pokojnejší. Milena veľmi pekne ďakuje za vašu podporu.

Február 2019... Šimonko má asi 7380g a 63 cm. Je už po druhom očkovaní. Reakcia po očkovaní nebola žiadna, takže to veľmi dobre znášal. Už papá aj príkrmy, najlepšie keď sú s prídavkom mäsa. Samotná mrkva mu veľmi nechutí. Mimoriadne si obľúbil  ovocné taštičky, hlavne marhuľovú a hruškovú. Začína sedieť, vníma pozorne okolie a začína si viac mrmlať.  Pozoruje staršieho brata a hrajú sa spolu.

Popis situácie

Keď som mala päť rokov,  zomrela mi mama. Vychovávala ma stará mama. Keď som mala

13 rokov, už to nezvládala, takže som sa dostala do detského domova a tam som zostala až do svojich 18 rokov. Potom som sa vrátila späť ku starej mame. Otec sa o mňa vôbec nezaujímal, hoci mi veľmi chýbal.  Postupne vstúpili do môjho života dvaja muži. Z týchto vzťahov sa mi narodili dvaja chlapci. S posledným mužom som sa poznala niečo vyše roka a zostala som s ním tehotná. Teraz som už v deviatom mesiaci tehotenstva. K starej mame sa však už nemôžem vrátiť. Zostala som bez strechy nad hlavou. Vďaka dobrým ľuďom som sa  ocitla v azylovom centre a môžem sa pokojne pripravovať na príchod môjho dieťatka na svet. Bez vašej pomoci to ale nemám šancu zvládnuť.  Hoci sa obávam budúcnosti, chcem zabojovať. Vopred ďakujem za akúkoľvek pomoc a som všetkým vďačná.

Jún 2018... Júlia chodí do poradne – termín pôrodu mala určený na 24.6.2018. Dňa 26.6.2018 bola v poradni a lekár sa jej veľmi ospravedlňoval, že sa pomýlil vo výpočte dátumu pôrodu, a tak jej ho posunul na 17.7.2018. Bola by už rada, keby už mala pôrod za sebou, no však musí ešte počkať. Obidvaja chlapci sa už tešia na súrodenca. Výbavičku do pôrodnice ma pripravenú. V horúčavách jej nechutilo jesť a tak schudla 4 kg. Dúfajme, že to neuškodí bábätku. Je veľmi rada, že môže byť v tomto projekte a ďakuje všetkým darcom, ktorí sú jej ochotní pomôcť.

Júl 2018... Júlia dňa 11.7.2018 porodila krásnu dcéru Evku. Vážila 3 kg a merala 51 cm. Júlia si bola vybaviť pre Evku rodný list a kartičku poistenca. Cíti sa celkom dobre a aj pôrod bol rýchly. Svoju dcérku mama dojčí – mliečka má pre ňu až, až, musí si ho odstrekovať. Starší súrodenci  sa sestričke veľmi tešia. Mladší zo súrodencov je na svoju sestričku trochu žiarlivý, lebo sa mama teraz viac venuje jej. Mamička bola s Evkou u pediatra na prevážení a malá pekne priberá na hmotnosti. Júlia veľmi ďakuje nezištným darcom, ktorí jej touto cestou pomáhajú, lebo bez ich pomoci by ťažko zvládala svoju situáciu.

August 2018... Júlia bola s Evkou na sono nožičiek, má ich v poriadku. Mama ju stále kojí – Evka preto dobre priberá. Obidvoch Evkinych súrodencov zobrali ich starí rodičia na prázdniny, tak sa teraz môže Júlia viac venovať malej Evke. Často s ňou chodí na prechádzky a  bola navštíviť aj oboch chlapcov u starých rodičov. Vrátia sa k mame do centra na konci prázdnin. Júlia ďakuje za finančnú pomoc všetkým obetavým darcom.

September 2018... Júlii sa akosi začalo strácať materské mliečko a začala Evku prikrmovať umelou výživou. No však rýchlo prišla na to, ako jej to ide do peňazí, a tak začala na sebe pracovať, aby sa jej mlieko začalo tvoriť viac. Bála sa, že jej Evka už nebude chcieť ťahať mlieko z prsníkov, ale nakoniec sa to podarilo. Najstarší syn začal navštevovať materskú školu. Mama s ním musí ísť do pedagogicko-psychologickej poradne, lebo má problém so správaním v škôlke. Ďakuje všetkým štedrým darcom v tomto projekte. 

Október 2018... Júlia už Evku prestala dojčiť, mliečko stratila. Má preto vyššie náklady na nakupovanie umelej výživy pre Evku. Evka po ňom začala lepšie priberať na hmotnosti. Bratia sa z nej tešia, majú ju radi. Mali odísť bývať do podnájmu, ale nakoniec to padlo a nie je z toho nič. Júlia bola z toho sklamaná. Starší syn chodí častejšie k starým rodičom. Majú dobrý vzťah. Veľmi je vďačná za darcov, ktorí jej rodine pomáhajú prekonať neľahkú životnú situáciu.

November 2018... Júlia bola s Evkou v poradni – Evka pekne priberá na hmotnosti. Júlia sa kontaktuje s otcom malej Evky, no zatiaľ to nevyzerá, že by mali ísť spolu bývať do podnájmu, z čoho je Júlia sklamaná. Otca malej Evky má rada.  Mama Júlia sa však musí popri Evičke venovať aj jej starším súrodencom, ktorí si tiež vyžadujú maminu pozornosť a dohľad. Evka je pokojné bábätko, len musí mať plné bruško. Júlia zo srdca ďakuje všetkým ochotným darcom, ktorí jej finančne pomáhajú.

December 2018... Júlia sa snaží pripraviť čo najkrajšie Vianoce pre svoje deti. Pripravuje si pre ne darčeky. Malá Evka má zdravotné ťažkosti – dostala zápal priedušiek, a tak musí užívať lieky. Súrodenci sú už netrpezliví a s veľkou zvedavosťou očakávajú Vianoce. Keď prišiel už očakávaný Štedrý deň, všetci si pod stromčekom našli krásne darčeky. Pripravili ich pre nich štedrí darcovia a aj mama Júlia. Júlia mala v tomto mesiaci súd ohľadom starostlivosti o najstaršieho syna. Súd rozhodol, že najstarší syn sa zveruje do starostlivosti starej mamy. Júlia zo srdca ďakuje všetkým štedrým a nezištným darcom, ktorí pomáhajú jej rodine.

Január 2019... Júlia odovzdala svojho najstaršieho syna svojej starej matke, lebo jej ho zveril súd, pretože Júlia s ním nezvládala vypäté situácie. Starej matke však musí mesačne prispievať na jeho výchovu. Aby s ním nestratila kontakt, občas na víkend si ho zoberie do AC. Z malej Evky je riadna baba, pretože veľmi rada papá a je to na nej aj poznať. Mladší brat ju má rád. Júlii sa čiastočne podaril splatiť dlh za byt, ktorý mala ešte pred príchodom do AC. Veľmi by chcela, aby jej byt znovu vrátili a aby mohla bývať samostatne. Držíme jej palce, aby jej to vyšlo. Ďakuje všetkým darcom, ktorí jej pomáhajú.

Február 2019... Júlia mala najstaršieho syna počas víkendov u seba. Keď má pri sebe všetky tri deti, ťažšie ich potom zvláda a je hneď na deti podráždená, kričí na ne. Malá Evka dobre prospieva, chodí na pravidelné prehliadky. Mama Júlia sa stretáva s otcom malej Evky. Chcú ísť spolu bývať na podnájom, ale zdá sa, že je to len ich sen. Treba za byt dopredu zaplatiť zábezpeku na tri mesiace vopred. Veľmi ďakuje za každú finančnú pomoc.

Popis situácie

Láskavú ruku rodičov som nikdy nepoznala. Som odchovankyňa  detského domova, bez akéhokoľvek zázemia. Odišla som do Čiech, kde som si našla aj priateľa. Po určitom čase stretávania so s ním zostala tehotná. V Čechách som mohla absolvovať len prvotné lekárske vyšetrenie, pretože som tam nebola zdravotne poistená. Charita z Plzne mi zakúpila lístok na vlak a  poslala ma do azylového centra na Slovensko. Na Slovensku som sa musela zaevidovať  na ÚPSV a R, aby bolo za mňa platené zdravotné poistenie. Som v 7. mesiaci tehotenstva. Dieťatko by som si chcela nechať, ale bez pomoci to ťažko zvládnem. Preto budem veľmi vďačná za akúkoľvek pomoc.

Máj 2018... Marta sa pripravuje na očakávaný pôrod, ktorý sa blíži. V azylovom centre ju bola navštíviť a teoreticky pripraviť na samotný pôrod aj dula. Marta bola veľmi rada, že sa s ňou mohla porozprávať a dula jej sľúbila, že s ňou pôjde aj k pôrodu. Upokojilo ju to, lebo má strach z pôrodu. Tehotenstvo zatiaľ prebieha v poriadku, gynekológa navštevuje pravidelne.  

Je rada, že môže byť v tomto projekte a ďakuje všetkým ľuďom, ktorí jej akokoľvek pomáhajú a finančne prispejú na seba a na jej   dieťa. Bez ich pomoci by svoju situáciu nezvládla.

Jún 2018... Marta porodila 31.5.2018 svoje prvé dieťatko - Adama, ktorý vážil len niečo cez 2 kg. Musel byť nejaký čas v inkubátore. Čakajú ho viaceré vyšetrenia a bude sa s ním musieť aj cvičiť. Už je spolu so svojou mamou v azylovom centre – už začal pekne papať. Mama si mliečko odstrekuje a ešte popritom je dokrmovaný umelou výživou. Bol na prevážení u pediatra a už začal pekne priberať na hmotnosti. Mama je však často plačlivá, keď jej Adamko plače a ona nevie prečo – v starostlivosti jej pomáhajú pracovníci AC, aby to s Adamkom zvládala. Rodičovský príspevok a PnD sa vybavuje. Ďakuje všetkým, ktorí jej pomáhajú cez tento projekt v jej ťažkej životnej situácii.

Júl 2018... Malý Adamko začal dobre papať a aj to bolo hneď vidieť na jeho hmotnosti. Pre jeho mamu to bolo náročnejšie, lebo si musela mliečko odstrekovať, aby mohla Adamka nakŕmiť. Mamine mliečko mu však postupne už nestačilo, a tak ho musela Marta začať prikrmovať umelým mliečkom. V peknom počasí s ním rada ide na prechádzku. Bola s ním na sono nožičiek – naďalej ho musí širšie baliť. Otec malého Adamka sa však akosi nič k nemu nemá. Marte stále sľubuje, že už príde, ale „skutek utek“. Ani nepríde, ani peniaze nepošle. Je rada, že už v tomto mesiaci dostala rodičovský príspevok a príspevok pri narodení. Ďakuje všetkým štedrým darcom, ktorí jej pomáhajú. 

August 2017... Adamko je už na umelej výžive. Dobre priberá na hmotnosti. Plače len vtedy, keď je hladný, alebo keď ho treba prebaliť. Ukázal sa aj otec malého Adamka, ale mu nič nepriniesol a ani nedal Marte nijaké peniaze na jeho výživu. Povedal jej, že pracoval niekde v ČR, ale peniaze minul. Dala mu ultimátum, že ak si do mesiaca nenájde prácu na Slovensku, zruší s ním akýkoľvek kontakt. Nechce ísť na matriku zapísať sa do rodného listu ako otec malého Adamka. Marta s Adamkom ďakujú všetkým darcom, ktorí im pomáhajú zvládať ich finančnú tieseň.

September 2018... Adamko bol na očkovaní, aj ho vážili. Priberá pekne. Mama bola s ním aj na nefrologii, zasa má prísť na kontrolu o 3 mesiace. Už si brnká po hrkálkach, ktoré má v kočíku. Uprene ich sleduje. Úsmevom obdarí každého, kto sa mu prihovorí. Jeho mama sa teší, keď dokáže uvariť ďalší nový recept. Je uvážlivá pri nákupoch, snaží sa zbytočne nemíňať eurá a odkladá si do šetrenia na horšie časy. Z príspevku pri narodení dieťaťa si odložila peniaze a založila Adamkovi vkladnú knižku. Je veľmi vďačná všetkým darcom, ktorí jej takýmto spôsobom pomáhajú.

Október 2018... Adamkova mama sa usiluje pripravovať pre Adamka zeleninové polievky, aby mu spestrila jeho jedálníček.  Teší ju, keď sa dobre napapá a on ju zasa obdarí krásnym úsmevom. Marta sa začala venovať aj ručným prácam – začala vyšívať. Už to dávnejšie nerobila, a tak sa bála, či to ešte bude vedieť –  vie to a baví ju to. S priateľom sa rozišla, všetok čas chce teraz venovať Adamkovi. Ešte sa snaží využívať pekné jesenné dni na prechádzky v prírode. Ďakuje všetkým štedrým darcom, že môžu spolu s Adamkom prežívať šťastné dni v AC.

November 2018... Adamko chodí s mamou na pravidelné kontroly, pretože pri narodení mal nízku hmotnosť. Jeho mama s ním musí cvičiť. Adamko je v AC obľúbený, všetkým, ktorí sa mu prihovoria, rozdáva úsmev. Prespinká už takmer celú noc, takže si oddýchne aj Adamkova mama. Marta sa teší z každej maličkosti, ktorou svojmu synčekovi urobí radosť. Naučil sa už pekne papať zeleninové polievky. Marta má radosť, keď sa jej podarí v mesiaci ušetriť nejaké euro.  Veľmi je vďačná každému darcovi, ktorý jej touto cestou pomáha.

December 2018... Mama pre Adamka starostlivo vyberala darčeky na Vianoce, s ktorými mu chcela urobiť čo najväčšiu radosť. Marta so svojím partnerom ukončila kontakt. Chce sa plne venovať len svojmu synovi. Partner vôbec nejavil záujem o Adamka, len o ňu. Z tohto dôvodu sa vzťah rozhodla ukončiť. Adamko si pod stromčekom našiel krásne darčeky aj od mamy , aj od dobrých ľudí. Marta je veľmi rada, že s Adamkom slávila prvé Vianoce v AC a že sú stále dobrí ľudia, ktorí jej nezištne pomáhajú. 

Január 2019... Marta sa rozhodla, že sa pokúsi zlepšiť financie pre svojho syna Adamka a s pomocou pracovníčok AC napíše návrh na súd o určenie otcovstva a určenie výživného na  syna. Návrh si už aj podala. Veľmi premýšľa, ako to bude do budúcnosti s ňou a Adamkom, keď odíde z AC. Snaží sa aj z toho mála čo má,  vždy niečo odložiť na horšie časy, a tak si sporiť. Adamko dobre prospieva, je obľúbený, lebo sa rád smeje.  Zo srdca ďakuje všetkým ľuďom, ktorí jej posielajú finančnú pomoc

Február 2019... Marta začala riešiť aj pohľadávky z minulosti – dlžoby. Postupne ich spláca, aby ju stále v živote nedobiehali. Adamko sa dobre drží, hoci je chrípkové obdobie. Mama ho kŕmi vitamínmi. Má rád ovocie, aj zeleninové jedlá, mäsko. Marta s ním však denne cvičí. aby mal svalstvo pevnejšie. Veľmi rád spáva na vonku. V noci sa budí len  raz na kŕmenie. Tešíme sa z neho v AC.

Ďakuje všetkým nezištným darcom za finančnú pomoc.   

Popis situácie

Ako dieťa sa o mňa moji rodičia nevedeli postarať, tak som určitý čas bývala u starých rodičov, no však ani oni to nezvládali, a preto som nás spolu s bratom umiestili do detského domova. Potom som istý čas bola v pestúnskej starostlivosti a keď moji pestúni dovŕšili dôchodkový vek, išla som naspäť do detského domova. Navštevovala som špeciálnu základnú školu a potom pokračovala v štúdiu na praktickej škole, kde študujem aj v súčasnosti. Počas štúdia som stretla môjho priateľa, s ktorým momentálne čakám dieťa. Stretávali sme sa približne 1 rok. Dieťa som neplánovala, najskôr som si chcela riadne usporiadať vlastný život, doštudovať, nájsť si zamestnanie, bývanie. Pre svoje deti som chcela lepší život, ako som mala ja, no z nerozvážnosti som sa dostala do tejto komplikovanej situácie. Môj priateľ mi nie je schopný pomôcť, pretože sám nepracuje. V žiadnom zamestnaní nevydrží viac ako týždeň. Chodí ma navštevovať iba sporadicky a finančne mi neprispieva vôbec. Býva u svojich rodičov, ktorí nám však taktiež nevedia pomôcť. Momentálne nemám nijaký príjem, pretože som zostala tehotná, nemôžem situáciu riešiť ani zamestnaním. Každý mesiac musím zaplatiť za stravu a ubytovanie. Keď sa mi narodí dieťa, výdavky sa ešte zvýšia. Dúfam, že s vašou pomocou to v tých najťažších časoch zvládnem. Zvážte, prosím, môj príbeh a vaše možnosti a ak je to možné, prosím pomôžte mi.

Február 2018... Adriána prerušila po polročnom vysvedčení školskú dochádzku, pretože sa jej priebeh tehotenstva skomplikoval a dieťatko bolo ohrozené predčasným narodením, resp. inou komplikáciou. V zariadení sa učí zvládať základné práce v domácnosti, pomáha iným klientkám v starostlivosti o ich deti. Pravidelne chodí na gynekologické prehliadky, dieťatko pekne rastie, vyvíja sa.

Marec 2018... Priateľ, s ktorým Adriana dieťatko čaká, je vo vyšetrovacej väzbe za rôznu trestnú činnosť, v kontakte sú prostredníctvom listov. Ona sama má vážny psychický hendikep, preto podnikáme kroky na vybavenie invalidného dôchodku, aby mala z čoho po pôrode existovať.Obávame sa, že s jej mentálnou výbavou sa ťažko dokáže sama o dieťatko postarať. Ona sa však na bábätko veľmi teší, preto ju aj ubezpečujeme, že jej budeme pomáhať, aby sa naučila a bola dobrou mamou. Uvidíme. Spolu s vami urobíme pre to všetko.

Apríl 2018... Adriana je ešte stále v očakávaní narodenia svojho prvého dieťatka. Termín mala na 14.5. a druhý má na 17.5. takže už sme aj my ako na tŕní :) Veríme, že bábätko bude po fyzickej stránke v poriadku - aspoň lekárske vyšetrenia to potvrdzujú. Horšie to bude pravdepodobne s inými stránkami života, najmä sa obávame o starostlivosť zo strany matky. Je žiaľ psychicky znevýhodnená, potrebuje neustále vedenie a kontrolu zo strany sociálnych pracovníčok. Ideálne by bolo, keby tu fungovala matka, babka a pod... žiaľ, Adriana je ochovankyňa detského domova. O utajenom pôrode, resp. adopcii nechce ani počuť, ale čo ju čaká, či už v spojení s pôrodom, ale najmä pri starostlivosti, výchove a potrebách dieťaťa, to je žiaľ mimo jej pochop. Takže, prosíme, myslite na ňu aj dieťatko vo svojich modlitbách. Veríme, že Pán má pre každého z nás, aj pre Adrianu a aj pre to ešte nenarodené dieťatko svoj plán. 

Máj 2018... Oznamujeme vám radostnú správu, Adrianka porodila v noci 18.5.2018 o 3:35 h krásnu dcérku Sofiu ( 2800 g a 48 cm ). Obidve sú  vďaka Bohu zdravé a spoločne sa učíme žiť, kojiť, kúpať, láskavo sa prihovárať atď. Ďakujeme za všetku vašu podporu, láskavú pomoc a modlitby. Veríme, že im zachováte priazeň aj naďalej.

Jún 2018... Adriana sa o Sofinku usiluje v rámci svojich možnosti starať zo všetkých síl a predovšetkým s láskou. Začiatky boli veľmi ťažké, ale s našou pomocou to  zvládla. Naučila sa svoju dcéru dojčiť a dáva jej toľko lásky, koľko vie. V zariadení sú jej nápomocní po každej stránke, potrebuje osobitnú asistenciu a pomoc. Sofinka je zdravá a rastie do krásy. Prichádza však  ťažšie obdobie, keď bábätko už len nespí, ale potrebuje aj pozornosť. Všetci sa usilujú Adriane veľmi pomáhať a ukazujú jej správnu cestu pre ňu aj jej dcérku. Za vašu podporu a pomoc sú vám skutočne veľmi vďační.

Júl a august 2018... Opäť sa vám po čase chceme poďakovať v mene Adriány a Sofinky za všetku pomoc (najmä finančnú), vďaka ktorej sa jej lepšie prežíva toto ťažké životné obdobie. Má prvé dieťatko, Sofi už má 3 mesiace. Mamička je bez rodinného zázemia, bývalá odchovankyňa detského domova a má výrazný mentálny deficit, takže naša práca s ňou je pomerne náročná. Dieťatko sa narodilo zdravé, momentálne má však nariadené rehabilitačné cvičenie Vojtovou metódou, ktoré spolu s matkou absolvujeme. Mama sa snaží, koľko jej vlastné mentálne danosti dovoľujú. Dnes sme absolvovali prvé základné očkovanie v rámci poradne. Sofinka nám rastie – mamima ju dojčí – už má 4880 g. Ďakujeme vám v mene malej Sofinky za šancu cítiť objatie matky, v mene Adriany za možnosť dávať lásku dcérke a za nás, že na pomoc nie sme sami.

September 2018... Adrianina situácia je veľmi náročná. Spoločne sa ju usilujeme zvládať a to aj vašou zásluhou. Sofinka je usmievavé dievčatko, zahŕňané láskou, každým členom našej spoločnej rodiny v zaradení. Adriana pravidelne chodí so Sofinkou na rehabilitácie, samozrejme vždy aj za našej asistencie. Naďalej má nariadene rehabilitačné cvičenie Vojtovou metódou, kde sa cviky obmieňajú. Sofinku odporučili aj na neurologické vyšetrenie, kde jej bohužiaľ našli v hlavičke aj tri cysty. Sofinka vybrala 9 ks injekcií od neurológa a 25.1.02018 má ďalšiu kontrolu, tak veríme v zlepšenie. Adriana sa snaží svoju situáciu zvládať najlepšie ako jej možnosti a schopnosti dovoľujú.  Nevyhnutná je však pomoc zo strany zariadenia. Sofinka jej naďalej plne kojená  a váži 5250g. Ešte raz vám chceme  v mene Adriky a jej usmievavej dcéry Sofinky poďakovať za vašu pomoc, podporu, modlitby, snahu a dobré srdcia.

Október 2018... Adriana sa má po zdravotnej stránke dobre, snaží sa svojej dcérke venovať a byť jej tou najlepšou mamou. No ako sme spomínali, jej mentálna kapacita jej to nedovoľuje v takej miere, ako bybolo potrebné. Napriek tomu sa Adrika snaží najviac, ako sa dá. My ju v tom podporujeme a snažíme sa byť jej oporou aj pomáhať jej pri každodenných činnostiach.

Sofinka rastie do krásy, je stále kŕmená materským mliekom, a po schválení lekára sme začali pomaly prikrmovať zeleninou. Aj v tomto smere musíme Adrianu viesť a pomáhať jej. Sofinka stále cvičí cviky Vojtovou metódou, pravidelne chodí na prehliadky, na rehabilitačné oddelenie v sprievode pani.riaditeľky. 25.10.2018 bola Sofinka na kontrole u neurológa, ktorý bohužiaľ nezistil nijakú zmenu k lepšiemu a predpísal jej znovu na dva mesiace injekcie 2 mesiace. Preto tri razy do týždňa chodí pravidelne ráno detskému lekárovi, ktorý jej injekciu aplikuje.

Adrianu podporujeme v každom smere, aj s malou sú veľmi dobré a usmievavé dievčatá. Pevne veríme, že sa všetko zlepší a aj pre ne sa nájde lepšia a správna cesta životom.

November 2018... Adrianina situácia sa veľmi komplikuje. Malá Sofinka rastie a potrebuje čoraz viac starostlivosti a  Adriana to akosi nezvláda. Usilujeme sa jej čo najviac pomáhať, ale nie vždy sa to dá, lebo v zariadení sú aj iné klientky. Sofinka si vyžaduje veľa pozornosti, starostlivosti a každodenné cvičenie. Začali sme aj s prípravami príkrmov, čo je však veľký problém, pretože Adriana nemá pojem o čase a nevie ani správne vyhodnotiť, či je dieťa dostatočne nakŕmené, a preto často kŕmenie skončí skôr a Sofia je potom hladná a nedostatočne priberá.. Adriana s jej mentálnymi schopnosťami starostlivosť nezvláda, funguje len pod naším vedením, a to v každom smere. So Sofinkou chodíme aj naďalej na rehabilitácie a pokračujeme v cvičení Vojtovou metódou, ktorá sa dodržiava len vďaka sociálnym pracovníčkam.

December 2018... December bol pre Adrianu a Sofinku pomerne náročný. Adriana si sama uvedomuje, že celkovú výchovu či starostlivosť nezvláda. Pri príprave príkrmov sa často zabudne a zhoria jej, neustále nevie správne zhodnotiť otázku dostatočného nakŕmenia dieťaťa, čo nás doviedlo až k tomu, že sme museli navštíviť detského lekára pre dôvod nízkej hmotnosti dieťaťa. Sofia ako sedemmesačné bábätko váži len 6 kg. Adriana rozumie len základným otázkam, nedokáže si zapamätať pokyny od lekára, preto ju vždy pri návštevách lekára musíme sprevádzať. My sa usilujeme Adriane so Sofinkou čo najviac pomáhať, no niekedy nám to situácia nedovoľuje. Preto sme museli o situácii upovedomiť aj príslušný úrad, ktorý vo veci začal konať.

Január 2019... Adrianina situácia je veľmi zložitá.V rámci svojich možností sa veľmi snaží o svoje dieťa starať, ale výchovu Sofinky už zvláda naozaj iba v malej miere. Sofinka rastie  veľmi pomaly, je drobučká a žiaľ nerozvíja sa primerane, ako by sa zdravé dieťatko malo vyvíjať. Usilujeme sa Adriane stále pomáhať. Chodíme s malou  na rehabilitácie a naďalej cvičíme Vojtovou metódou. Momentálne ostatné dva týždne sme nemohli cvičiť, pretože Sofia ochorela. Dnes bude užívať posledné dávky antibiotík a od zajtra v cvičení znovu pokračujeme. Adriane znovu posudzovali stupeň odkázanosti a má ho žiaľ najvyšší. Je to ťažké, lebo Sofinka bude musieť byť umiestená do náhradnej starostlivosti alebo pestúnskej rodiny, kde by sa kontakt s matkou nemusel úplne prerušiť a mohli by sa čo najčastejšie vídať.

Február 2019... Adrika zatiaľ funguje v zariadení výhradne iba za pomoci sociálnych pracovníčiek, tak ako sme opisovali aj v minulých správach. Sofinka nám rastie naozaj do krásy, no však so zdravotným obmedzením a  problémy sa stupňujú aj  s pribúdajúcimi povinnosťami. Sociálne pracovníčky nedokážu Adrike venovať individuálne 24h starostlivosť, čo bolo vlastne dôvodom tohto postupu. So Sofiou sa naďalej navštevuje neurologička a rehabilitačná, taktiež stále cvičíme Vojtovu metódu.  

Popis situácie

Volám sa Lucia mám 20 rokov. Moje detstvo nebolo najkrajšie. Moji rodičia sa rozviedli keď som mala  5 rokov a sestra 3 roky. Ostali sme žiť s otcom, lebo mama nás opustila išla bývať k novému partnerovi. Po celý čas sa o nás nestarala. Otec odchod mamy niesol ťažko až tak, že začal holdovať alkoholu. Postupom času som prevzala rolu mamy ja. Starala som sa o svoju mladšiu sestru, varila som, prala, otca sme nezaujímali. Nesledoval ani to, ako sa učíme. Keď som ukončila základnú školu nastúpila som na strednú, ktorá ma nebavila. Učila som sa za čašníčku. Školu som flákala, keďže sme nemali peniaze, zamestnala som sa ako 16-ročná a zo školy som odišla. Nikto sa o mňa nezaujímal, žila som si svoj život. Našla som si podnájom a užívala život. Všetky zarobené peniaze som míňala na to, čo som chcela. Mala som svoju voľnosť, slobodu. Mala som svoju partiu, s ktorou sme žúrovali každý víkend. Striedala som partnerov. Vždy som si povedala, že nikdy nebudem mať dieťa, lebo nechcem, aby dopadlo ako ja, že ho nebude mať nikto rád. Až raz, ani neviem ako, sa to stalo. Bola som veľmi opitá. Nechcelo sa mi žiť. Zobudila som sa u môjho známeho v byte. Veľmi ma bolela hlava. Nevedela som, čo sme všetko robili, ale boli sme v posteli a okolo nás veľký neporiadok. Obliekla som sa a potichu som odišla. Nezostalo to však bez následkov. To som však zistila až v 3. mesiaci, keď už bolo  na "všetko" neskoro. Keď som to povedala známemu, odbil ma so slovami, že je to môj problém, on vraj dieťa nechce. Zrútil sa mi celý svet. Odrazu som sa dostala do situácie, do ktorej som sa nechcela nikdy dostať. Rástol vo mne nový život. Zľakla som sa a nevedela som, čo ďalej a neviem to ani teraz. Bojím sa, čo bude ďalej, nie len so mnou, ale aj s dieťaťom. Neviem, či sa budem vedieť o to malé postarať. Či mu budem vedieť dať lásku, ktorú som ja nikdy nepoznala. Som v nemocnici a budem tu až do pôrodu. Mám zdravotné problémy, zlyháva mi oblička a hlavne nemám kam ísť. Keď v práci zistili, že som tehotná, dostala som výpoveď, veď čašníčka s bruchom nie je pre hostí atraktívna. V nemocnici mi sestrička dala letáčik s informáciou na OZ Dom nádeje, kde by mi vedeli pomôcť, a tak som sa s nimi skontaktovala. Dievčatá ma ihneď navštívili a ponúkli mi pomoc, nie len s výchovou dieťatka, ale aj s ubytovaním a sprevádzaním, pokiaľ sa s dieťatkom zblížim.

Marec 2018... "Ahojte volám sa Paťko, narodil som sa 30.03.2018, som veľmi maličký, vážim 1250 g a meriam 38 cm. Trošku rýchlejšie som sa ponáhľal na tento svet. Mamička sa o mňa bojí, či to zvládnem.  Som bojovník,  budem sa usilovať, lebo viem, že moja maminka ma ľúbi."

Apríl 2018... "Tento mesiac som pribral 300 g. Moja maminka je pri mne  každý deň. Sedí pri mne a rozpráva sa so mnou. Mám ju veľmi rád, a preto bojujem. Priberám po troške, ale som veľký jedák. Aj keď som maličký, tak mi chutí papať. Ďakujem za pomoc pre nás."

Máj 2018... Ďalší mesiac Paťko bojuje. Mamička sa o ňho stará, aj keď mliečko dostáva cez sondu, ale veľmi mu chutí. Pribral a už má 2050 gramov. Na budúci mesiac mu budú vyberať sondu a skúsi papať mliečko z fľašky. V nemocnici bude ešte dlhšie, ale s mamičkou dúfajú, že to spolu zvládnu. Ďakujú , že im pomáhate, lebo sami by  to nezvládli.

Jún 2018... Tento mesiac Paťkovi vybrali sondu. Chutí mu papať. Už to dokáže z fľašky. Mamička sa teší, lebo priberá, už má 2725 g. Na budúci mesiac by už mohol ísť domov, ale najprv pôjdu ešte do Banskej Bystrice do nemocnice. Pani doktorke sa nezdajú malého očká. Bude potrebná operácia, lebo takým deťom ako je Paťko, sa to stáva. Mali ho operovať už tento mesiac, ale mal  trochu problémy s črievkami. Ale teraz je mu už dobre. Spolu s mamičkou ďakujú za vašu pomoc.

Júl 2018... Tento mesiac malý Paťko absolvoval operáciu očiek. Pani doktorka povedala, že u skoro narodených detí sa to stáva. Operácia dopadla dobre. Vraj keď bude veľký chlap ani to nezbadá... Mamička bola celý čas so mnou. Po operácii sa  malý rýchlo zotavil. Previezli ich z Banskej Bystrice naspať do MFN. Ak všetko dobre dopadne, konečne pôjdu domov. Zo srdca ďakujú za vašu pomoc.

August 2018... Tak konečne ide Paťko s mamičkou domov. Váži už 3650 g a chutí mu papať. Mamička sa veľmi teší, že už ho bude mať doma. Už mu všetko pripravila, postieľku, kočík, hračky. Pani doktorka mamičke povedala, že ešte párkrát prídu na kontrolu a ak bude všetko v poriadku, tak už budú chodiť len raz za rok. Malý je veľký šibal, pomaly sa už prevaľuje a veľmi rád sa dvíha. Tento mesiac mal krstiny. Ďakujeme za vašu pomoc, bez ktorej by to len ťažko zvládli.

September 2018... Túto správu vám predstavíme slovami  malého Paťka: „Už som celý mesiac doma... Pekne som pribral, už vážim 4650 g. Maminka so mnou cvičí každý deň. Pani doktorka povedala, že keď budem veľa papať, tak  rýchlo priberiem a vyrastiem. Na kontrolu ideme na budúci mesiac. Maminka  so mnou chodí na dlhé prechádzky, aby som si užil ešte slnečné lúče. Slniečko mi dodáva energiu. Zatiaľ sa držím. Ďakujeme za vašu pomoc moja mamina ale ani ja by som to bez vašej pomoci nezvládli.“

Október 2018... Tento mesiac bola Lucia s malým Paťkom na kontrole u pani doktorky v nemocnici. Trochu plakal, keď mu sestrička brala krvičku, lebo ho to zabolelo. Výsledky budú o 3 týždne. Sestrička ho odvážila, má už 5480 g. Maminka ho dobre kŕmi. Už mu uvarí aj polievočku a zemiačik. Všetko spapá. Pani doktorka maminku pochválila, že už pribral takmer 2 kg a keď bude cvičiť, tak dobehne svojich rovesníkov . Už aj sám sedí. Lucia ho nemôže nechať bez dozoru. Tento mesiac Paťka aj očkovali, maminka sa bála, že dostane horúčky, ale zvládol  to . Zo srdca ďakujú za vašu pomoc.

November 2018... Tento mesiac, keď sa po dlhom čase mamička aj malý cítia dobre,  sa Lucia rozhodla riešiť situáciu zverenia Paťka do jej starostlivosti a vyriešiť aj výživné. Otec Paťka sa o nich vôbec nezaujíma, nekontaktuje sa s nimi a ani na Paťka finančne neprispieva. Spísali sme návrh na súd a už ho Lucia aj podala. Veríme, že súd bude čoskoro, lebo bez finančnej pomoci od darcov by to Lucia s malým nezvládli. Zo srdca ďakujú všetkým dobrým ľuďam, ktorí im akýmkoľvek spôsobom pomáhajú.

December 2018... Tento mesiac boli Lucia s malým opäť v poradni. Výsledky z krvi boli v poriadku. Aj naďalej musí s Paťkom cvičiť, aby dobehol svojich rovesníkov. Za dva mesiace pribral 3 kg, je dobrý jedák, čo sa odzrkadlilo na  hmotnosti. Aj pani doktorka ich pochválila. Všetky rodiny v centre mali spoločné posedenie spojené s Mikulášom. Paťko bol veľmi prekvapený, keď dostal darček od Mikuláša.  Už sa veľmi tešia na Vianoce,  budú to ich prvé spoločné. S pomocou pani riaditeľky sa im podarilo vymaľovať izbu, aby mali na Vianoce krásne, všetko čisté, voňavé. Paťko už dostal vopred chodák, aby mamina mohla piecť, lebo je veľký šibal. Stále by sa len nosil na rukách. Lucia s malým ďakujú za pomoc a s Paťkom prajú krásne a pokojné  vianočné sviatky.

Január 2019... Na začiatku roka  bol Paťko opäť na preventívnej  kontrole v nemocnici pre skôr narodené deti.  Pani doktorka Luciu pochválila, že je z Paťka už veľký chlap. Váži 9 050g. Chutí mu papať, maminka mu varí rôzne dobroty. Po rehabilitačnom cvičení, ktoré malý absolvoval, sa mu rozhýbali nožičky a maminka má problém ho už aj chytiť. Pomáha jej aj upratovať, vyberá jej všetky zásuvky. Pani doktorka kázala maminke , aby malému kúpila vitamíny, lebo veľa ľudí je chorých na chrípku. Lucia aj Paťko vám ďakujú za pomoc, bez ktorej by Paťko nebol taký chlap ako je.

Február 2019... Tento mesiac mal Paťko poslednú kontrolu v Banskej Bystrici, kde mu operovali očká. Mamička mu každý deň dáva do očiek kvapky, ktoré ich posilňujú. Kontrola dopadla dobre. Očká sú v poriadku a Paťko je rád, že vidí svoju mamičku, keď sa naňho usmieva. Keby ste im nepomáhali, určite by sa nemali tak dobre ako sa majú. Mamička by malému nemohla dopriať všetky lieky a rehabilitácie, ktoré musí mať, aby sa mu neskracovali šľachy na nožičkách. Po náročnom období hospitalizácií a operácií sa usmieva  a robí mamičke radosť. Je šťastný, že žije,  že mu mamička dala šancu, aj keď to zo začiatku vyzeralo veľmi zle. Jeho 1250 g bolo málo na prežitie, ale láska jeho mamičky ho držala pri živote. Sila modlitby jej dodávala silu bojovať zamalého. Ďakujú vám za život.

Popis situácie

Volám sa Andrea a mám 26 rokov. Moje detstvo bolo pekné, vyrastala som spolu s rodičmi a súrodencami. Študovala som na strednej škole, kde som sa vyučila za kuchárku. Počas štúdia som sa zoznámila s Filipom, ktorý bol milý chlapec a rozumeli sme si. Po čase vzťahu sme sa rozhodili, že by sme si chceli založiť rodinu. Rok sa mi nedarilo otehotnieť, až po roku som otehotnela. Spolu s priateľom sme si našli podnájom, kde sme spolu bývali. Narodila sa nám dcéra Kristína, po roku som otehotnela znova a narodil sa nám syn Kristián. Po ďalšom roku sa nám narodila ďalšia dcéra Nikola a po nej syn Nikolas.

Pred pol rokom sme sa s priateľom rozišli, boli sme spolu osem rokov, ale našiel si inú a opustil nás, aj napriek tomu, že s ním opäť čakám dieťa. Z podnájmu sme sa museli vysťahovať, lebo majiteľ domu zomrel a dom sa predal. Na čas nás prichýlili rodičia, ale tam sa to nedalo vydržať, lebo s otcom sme sa hádali a vyhadzoval nás z domu. Po čase som poprosila tetu, aby nás prichýlila, kým si niečo spolu s deťmi nájdem. Podala som si žiadosti do krízových centier. Po týždni sa mi ozvali z centra Dorka, kde teraz spolu s deťmi bývame. Otec detí mi výživné neplatí, ani sa o deti nezaujíma. Momentálne čakám na súd. Môj príjem je veľmi nízky, dostávam prídavky na deti a príspevok v hmotnej núdzi, čo je približne 300 €. Keďže som tehotná, nemôžem sa zamestnať, koncom marca sa mi má narodiť dievčatko. Za akúkoľvek pomoc vám spolu s deťmi bude veľmi vďační.

Marec 2018... Od 09.03.2018 robí náš svet krajším ďalšia princezná menom Nelka, mamku trošku potrápila, ale teraz sú obe šťastné a zdravé.  Jej miery boli 2460g a 46 cm. S príchodom domov sa trochu zdržali, lebo Nelka mala novorodeneckú žltačku, ale teraz sú obe spokojne doma. Maličká je dojčená, ale je aj dokrmovaná umelým mliečkom, aby bola silnejšia.

Apríl 2018...  Malá sa adaptovala na nové prostredie dobre, v noci sa občasne budí. Jej aktuálna hmotnosť je 2 657g a dĺžka je 47 cm. Nelka mala na začiatku menší problém s priberaním, ale postupom času sa to upravilo. Matka nemala dostatok materského mlieka, Nelka prešla v priebehu mesiaca úplne na umelé mlieko. Andrei občasne vypomáha s dcérkou a ďalšími deťmi jej matka, ktorú pravidelne navštevujú.

Máj 2018... Nelka už mamine viditeľne podrástla. Už má  51 cm a hmotnosť 3550 g. Je oveľa viac vnímavá na podnety z okolia a dokáže sa už pretočiť na bok. Mamka s ňou pravidelne chodí do poradne a jej zdravotný stav je výborný. Najlepšie zaspáva, keď je na vzduchu, takže spolu s ďalšími súrodencami chodia často na prechádzky.

Jún 2018... V tomto mesiaci bola Nelka týždeň hospitalizovaná v nemocnici. Po týždni bola prepustená do domáceho liečenia, malá prekonala zápal priedušiek. Jej zdravotný stav je už dobrý. Usiluje sa rôznymi zvukmi komunikovať s okolím, ale najmä s mamkou. Viac sa snaží hýbať a je celkom spoločenská. dobre reaguje aj na neznámych ľudí.

Júl 2018... Počas týchto mesiacov je Nelka na tom zdravotne dobre, pekne priberá. Má stále väčší záujem o svoje okolie. Upravil sa jej aj pupček, ktorý bol na začiatku viac vystupujúci, teraz je to v norme. Pekne si zvykla aj na susedu, ktorá ju občas stráži, keďže jej mamka má viaceré povinnosti okolo svojich piatich detí. Počas letných dní často chodia von, boli sa viackrát kúpať.

August 2018... Letné dni prinášajú veľa dlhých prechádzok aj kúpanie, Nelka je rada vonku. V kočiari vždy veľmi dobre zaspí. Potom po prebudení, má dobrú náladu a už dlhšie nebola chorá aj napriek tomu, že býva v vo väčšom kolektíve. V tomto čase aj ocko chodí kočíkovať a celá rodinka sa teší zo spoločne strávených dní. Uvažujú o spoločnej budúcnosti mimo centra, no musia sa finančne stabilizovať a našetriť peniaze. Nelka celkovo prospieva dobre.

September 2018... Nelka už vie  samostatne sedieť.  Má sedem mesiacov a začínajú sa jej prerezávať zúbky. S tým sú spojené aj viaceré prebdeté noci. Inak cez deň je usmievavá, robí rôzne grimasy, akoby sa snažila napodobniť súrodencov. Pekne už papá polievky, výživy, kašičky. Váži 8 450 g a meria 62 cm. Je z nej už celá slečna.

Október 2018... Nelka má už 8 mesiacov, vie  už samostatne sedieť.  Dostala kiahne, takže musí brať aj lieky na utlmenie lebo je veľmi vysypaná a má aj teploty.  Prerezávajú sa jej ďalšie zúbky.  Jej jedálníček je už pestrejší , najradšej papá polievky.

November 2018... Malá Nelka je veľmi živé dieťa, nebojí sa kontaktu ani s neznámi ľudmi. Vďaka vašej podpore má dostatočne naplnené všetky potreby. Mamka sa usiluje venovať sa jej čo najviac, no občas to je náročné, keďže má ďalších súrodencov. Najradšej má polievočky a ovocné príkrmy. Uspokojivo priberá a rastie.

December 2018... Nelka má už 10 mesiacov a váži 8,7 kg. Pije stále Nutrilon RA 2. Začína liezť po štyroch a vždy sa jej podarí vykúzliť nejakú smiešnu grimasu. Na prvý sviatok vianočný boli u rodiny (u babky) na návšteve. Deti sa spolu hrali, dostali veľa darčekov, za čo boli veľmi vďační. Nelka sa veľmi rada smeje a objavuje nové zákutia v byte.

Január 2019... Nelka má už 9 mesiacov,  samostatne sedí, je pohybovo šikovná. Po kiahňach jej už nezostali žiadne stopy, prerezávajú sa jej ďalšie zúbky takže občas je mrzutá. Z jedál obľubuje teraz skôr ovocné príkrmy, no hmotnosť má dobrú. Celá rodina je veľmi vďačná za podporu od darcov , lebo bez tých financií by to bolo pre nich veľmi náročné.

Február 2019... Nelka už bude mať pomaly rok,  samostatne sedí, plazí sa a stojí. Snaží sa robiť aj pár krokov s oporou blízkej osoby. Jej hmotnosť sa zvýšila na 9 900 g, výška 74 cm. Z jedál už konzumuje všetko, prerezali sa jej ďalšie nové zúbky. Zo svojho okolia si získala pozornosť aj starších dievčat od susedov, ktoré ju chodia kočíkovať a hrajú sa s ňou, kým mamka robí domáce povinnosti.

Popis situácie

Popis situácie

Volám sa Mária, mám 37 rokov, bývam na ubytovni  spolu s mojim 12-ročným synom. Hoci pracujem, ako upratovačka mám nízky príjem a sotva z neho môžeme vyžiť. Momentálne som v siedmom mesiaci tehotenstva a je pre mňa problém sa zamestnať, nemám nárok na dávku v hmotnej núdzi. S manželom nežijeme v jednej domácnosti, založil si už novú rodinu.

Keď som zistila, že som opäť tehotná, prekvapilo ma to. Zvažovala som aj možnosť adopcie, ale nakoniec som sa rozhodla, že si dieťa nechám. Napriek mojej nepriaznivej situácii, sa chcem o svoje dieťa riadne starať. Veľmi sa naň teším. Bude to chlapec, už mám nachystanú výbavičku, ktorú mi dobrí ľudia pomohli zabezpečiť.

Chcem sa riadne starať o svoje deti a nechcem, aby sme počas materskej, keď nebudem môcť pracovať, prišli o strechu nad hlavou. Nakoľko nemám dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie základných životných potrieb, bola by som nútená začať pracovať ihneď po pôrode. Príspevok mi zlepší životnú situáciu a umožní venovať dostatok času na starostlivosť o deti, predovšetkým o bábätko, pre ktoré je úzky kontakt s matkou v prvých mesiacoch života obzvlášť dôležitý. Budem vám vďačná, keď mi pomôžete.

Január 2018... Máme pre vás radostnú správu. Mária priviedla na svet krásneho syna Dávidka. Mamička aj malý sú v poriadku a my sa tešíme spolu s nimi, že rozšíril našu rodinu zachránených. Je to aj vašou zásluhou. Želáme im, aby malý rástol na radosť všetkých.

Február 2018... Dávidko už bude mať 2 mesiace. Matke sa zdá, že rýchlo rastie. Cez deň veľa spí a v noci sa mu potom už veľmi nechce. Ale zvládajú to dobre. Dávid je celkom pokojné dieťa, veľa sa smeje. Aj naďalej ho matka kojí a dáva mu aj umelé mlieko. Tento mesiac mal zvýšenú teplotu asi 2 dni, preto navštívili detskú lekárku, s ktorou matka riešila aj Dávidkovu alergiu, lebo je celý vyhádzaný. Postupne už začína viac vnímať, čo sa okolo neho deje. Matka sa snaží s ním veľa komunikovať, prihovárať sa mu. 

Marec 2018...  Dávidkovi matka kúpila kolotoč nad postieľku, tak sa z toho teší, keď pozoruje, ako sa nad ním točia všetky tie hračky. Už je vidno, ako viac vníma, čo sa okolo neho deje. Má z neho radosť.  Teší sa, keď bude vonku teplé počasie a budeme môcť chodiť na dlhšie prechádzky aj spolu s jej starším synom. Mária bola tento mesiac som bola aj na vypočutí kvôli rozvodu s manželom.

Apríl 2018... Mamka už Dávida prestala dojčiť, dáva mu len umelé mlieko, ktoré mu chutí a akoby už nemal ani tie vyrážky, čo lekárka pripisovala alergii. Momentálne majú iné starosti. Dávid býva často chorý, už od druhého mesiaca máva soplíky. Matka  s ním chodieva k lekárke, dáva mu lieky, ktoré mu predpisuje, ale akoby mu to nepomáhalo. Stále má soplíky a kašle. Postupne sa mu to zhoršovalo, až nakoniec musel dostať antibiotiká. Stále veľa kašle. Niekedy je nespokojný, pomrnkáva, akoby ho niečo bolelo, ale vo všeobecnosti je veľmi pokojný. Spí aj celú noc a zobudí sa až ráno o 6:00 h. Dávid sa cez deň veľa smeje, už aj lepšie vidí, pozoruje ľudí a usmieva sa na nich. Matka si všimla, ako sa mení, každú chvíľu sa podobá na niekoho iného z rodiny. Mária poberá rodičovský príspevok a prídavok na obe deti. Momentálne čaká na pojednávanie kvôli rozvodu s manželom.

Máj 2018... Malý Dávid už má tri a pol mesiaca. Tento mesiac absolvovali očkovanie. Dávidko veľmi plakal a trochu mu vystúpila teplota, ale inak bol v poriadku. Už nebýva tak veľmi chorý, ale ešte občas má soplík. Matka sa snaží,  aby k nemu nechodili chorí ľudia. Chodievajú spoločne na prechádzky, aj do mesta. Keď potrebuje niečo  vybaviť na úrade, tak ho zoberie so sebou. Doma sa hrajú, rozpráva sa s ním, veľa sa smeje. Takmer vôbec neplače. Počas dňa veľmi nechce spávať. V noci spáva dobre. Mária už malého nekojí, zarába mu Nutrilon. Detská lekárka vravela, že mamina mu už môže pomalý dávať mixované polievky a pripravuje mu ich na obed. Chutia mu. Mária stále čaká na pojednávanie kvôli rozvodu s manželom. Proces je pozastavený, kvôli tomu, že nedoložila potvrdenie o príjme a ani nezaplatila súdny poplatok 66,- eur

Jún 2018... Mária má zdravotné ťažkosti. V ostatnom období trpí aj bolesťami chrbta, ťažko sa jej vstáva. Podobné problémy mala aj v minulosti a teraz sa jej to opäť zhoršilo. Dávidko býva niekedy nepokojný, pomrnkáva, zrejme ho už trápia zúbky. Dňa 21.6.2018 sú objednaní na očkovanie k detskej lekárke. Boli u nej v priebehu minulého mesiaca, lebo malý mal na tele vyrážky. Cez deň chodievajú von, keď je pekné počasie. Inak keď je doma, starostlivo sa stará o domácnosť. Malý už začína chytať aj hračky. So starostlivosťou o Davida jej pomáhajú aj jej rodičia a rodičia Dávidovho otca. Máriinmu staršiemu synovi Tiborovi sa zhoršil priebeh alergie. Zle sa mu dýcha a máva opuchnuté oči. Dostal lieky. Plánujú ísť do imuno-alergologickej ambulancie na špeciálne vyšetrenie. Tibor mal v škole trochu problémy, lebo mal konflikt s učiteľom. Teraz pred koncom školského roka sa Tibor snaží, dosiahnuť čo najlepšie známky.

Júl 2018... Mária sa tento mesiac necíti dobre, má  akúsi úzkosť na hrudníku. V minulosti už mala takýto zdravotný problém, vtedy jej pomohol psychiater. Zvažuje, že by ho v najbližšej dobe navštívila. Syn Tiborko si užíva prázdniny. Je rád, že nemusí vstávať do školy. 31.8. ho čaká opravná skúška z angličtiny. Davidko je zdravý. Celý mesiac nemal ani vyrážky, ani soplíky. Mária mu začala dávať nové druhy jedál. Každý deň mu varí polievku, okrem toho jedáva ovocie (jablko, banán, broskyne), aj rôzne výživy. V ostatnom čase sa v noci často budí, tlačia sa mu zuby, je nervóznejší. Stále viac sa pohybuje, dvíha sa do sedu.

August 2018... Davidko má už sedem mesiacov, dosť narástol, stále potrebuje nové veci, všetko mu je o chvíľu malé. Stále sa mu prerezávajú zúbky, preto sa v noci zvykne častejšie budiť. Už môže jesť takmer všetko. Veľmi mu chutí najmä sladké. Už sa pretáča z bruška na chrbát. Stále sa za niečím načahuje, všetko ho zaujíma. Už vie sám sedieť. Mária sa už cíti lepšie. Už nie je taká nervózna, nemá toľko starostí. V týchto horúčavách býva veľmi unavená, ale usiluje sa mať doma čisto, preto každý deň upratuje. Na poschodí pod ňou sa rozšíril výskyt švábov a ploštíc, preto sa obáva, aby sa hmyz nepreniesol aj k nej. Preto všetko čistí a dezinfikuje Savom.

September 2018... Dávidkovi vyšiel predný spodný zub a tlačia sa mu už aj zadné zúbky. Dokáže sa sám posadiť. Keď je v postieľke, pokúša sa aj sám postaviť tak, že sa drží postieľky. Mária s ním bola v poradni u pediatričky. Lekárka jej odporučila aby malému dávala Nutrilon 2 (pre alergikov). Dávid už váži 7550 gramov. Tibor urobil opravné skúšky z angličtiny, takže postúpil do 7. ročníka. Bol veľmi šťastný a spokojný, že sa mu to podarilo.

Minulý mesiac bola Mária u svojho psychiatra, ktorý jej predpísal lieky na spanie. Cíti sa už lepšie. Stále čaká na vytýčenie pojednávania kvôli rozvodu.

Október 2018... Dávidko je zdravý a veľmi pekný. Veľa sa usmieva, začína už viac rozprávať. Vykrikuje „mama“ a „ada“ – to na dcéru Sandru. Boli v poradni u detskej lekárky, všetko je v poriadku. Ďalší mesiac budú Dávidka očkovať. Mamička kúpila  Dávidkovi chodítko, tak už sa v ňom odráža. Rastú mu zadné zuby, ale nie je nervózny. Teraz majú celkom pokojné noci, spia obaja dobre.

November 2018... Mária sa má dobre. Už nie je nervózna, robí si večer čaj na upokojenie, aby dobre spala. Syna Tibora niekedy nevie dostať do školy. Ráno ho budí, ale nechce ísť. Už má dosť veľa vymeškaných hodín. Bola aj za triednym učiteľom porozprávať sa. Hovoril, že Tibor je veľmi šikovný, ale majú s ním problémy so správaním.

December 2018... Nelka má už 10 mesiacov a váži 8,7 kg. Pije stále Nutrilon RA 2. Začína liezť po štyroch a vždy sa jej podarí vykúzliť nejakú smiešnu grimasu. Na prvý sviatok vianočný boli u rodiny (u babky) na návšteve. Deti sa spolu hrali, dostali veľa darčekov, za čo boli veľmi vďační. Nelka sa veľmi rada smeje a objavuje nové zákutia v byte.

Január 2019... Dávidko je už zdravý, i keď posledné 2 dni má hnačky. Je veľmi živý, stále niečo bľaboce a na každého sa usmieva. Rád sa hrá v postieľke s hračkami a vyhadzuje ich von. Lozí a sám sa stavia v postieľke, ale ešte nechodí. V jeho jedení sa za posledný mesiac nič nezmenilo - jedáva už takmer všetko, ráno a večer pije mliečko. Tiborko chodí do školy už pravidelnejšie, opravil si aj nejaké známky, ale z dejepisu mu vychádza 5, tak Mária dúfa,, že si to stihne do polroka opraviť. Mária si hľadá prácu, pretože keď jej prestane Linka detskej istoty prispievať finančne na nájomné, tak jej nebudú peniaze z materskej stačiť na zaplatenie nájomného, jedla a iných potrieb pre deti. Chcela by si nájsť prácu na pár hodín denne. Jej matka alebo druhí starí rodičia Dávida by ho v tom čase povarovali. Mária stále čaká na vytýčenie pojednávania k rozvodu a určeniu otcovstva.

Február 2019... Dávid dostal ovčie kiahne, mal dosť vyhádzané telo, ale našťastie nemal vysoké teploty a zvládal to dobre. Inak je zdravý. Zatiaľ ešte nechodí, ale stále sa stavia na nohy. Veľa bľaboce a keď počuje pesničku, tak akoby spieval. Jedáva už takmer všetko, na obed mu Mária pripravuje zeleninové polievky, mäso, zemiaky, jedáva jogurty, ovocie, takmer všetko. Večer a ráno dostáva ešte mlieko. Syn Tibor teraz chodí do školy každý deň. Mária bola v škole na konzultácii s triednym učiteľom a riaditeľom kvôli jeho dochádzke, dohodli sa na určitých pravidlách a teraz sa už Tibor usiluje chodiť do školy každý deň. Mária sa zamestnala ako pomocná sila v kuchyni. Práca ju celkom baví, je tam veľmi dobrý kolektív, milé kolegyne. Veľmi rada tam chodí, príde na iné myšlienky a odreaguje sa. Nezarobí veľa, ale prácu potrebuje, lebo inak nespĺňa podmienky na ubytovni kvôli nízkemu príjmu. Niekedy má problém, že nemá kto strážiť Dávida, keď ide skoro ráno do práce. Väčšinou býva u Jožkovych (Jožko je otec Davida) rodičov. Mária začala mať bolesti chrbta, odkedy pracuje v kuchyni. Užíva lieky a tie jej pomáhajú. Už má určený termín pojednávania ohľadom rozvodu na 5.3.2019. Tento mesiac Mária v projekte končí. Prajeme jej, aby a jej v živote darilo zvládať ťažkú situáciu.