Príjemcovia pomoci

Popis situácie

Som Martina , matka piatich, čoskoro šiestich detí. Môj najstarší syn René pochádza zo vzťahu s mužom, ktorý, ako sa po čase ukázalo, bol závislý na alkohole. Preto som sa rozhodla  od neho odísť a vychovávať syna sama. Syn René bol umiestený do CDR kvôli nevyhovujúcim podmienkam, v ktorých som žila . Po nejakom čase som sa  zoznámila s druhým partnerom,  s ktorým mám dvoch synov  Adama a Sebastiána. Po trojročnom spolužití  tento vzťah  stroskotal. Ukázalo sa,  že otec detí je tyran a  bol aj vo výkone trestu. Neskôr som spoznala muža,  s  ktorým mám syna Radoslava , a takisto bábätko,  ktoré nosím pod srdcom . Bývali sme  spolu v podnájme , no problém bol  v tom,  že v byte bývala aj jeho matka a sestra s deťmi. Často popíjali alkohol, boli časté hádky,  nevplývalo to dobre na vývin dieťatka,  a preto som  sa rozhodla odísť do zariadenia núdzového bývania. Po tom, čo som sa troška zabývala, som  zistila, že som  tehotná. Pod srdcom nosím chlapčeka. Veľmi sa na maličkého teším, aj keď som zo začiatku mala pochybnosti, ako to sama s deťmi zavládnem.  Svojim deťom sa snažím dopriať všetko, podľa mojich možností a  financií keďže poberám rodičovský príspevok  a prídavky na Radka, no a sem tam mi pošle výživné aj môj bývali partner . Obrovskú radosť mi robia  iskričky šťastia v očiach mojich detí. Deťom sa snažím spríjemňovať voľne chvíle prechádzkami na ihrisko, výletmi , návštevou ZOO, aby deti spoznali zvieratká,  ktoré bežne neuvidia. Momentálne je na súde návrh na neodkladné opatrenie vo veci odovzdania maloletého Renka do starostlivosti matky a aj návrh na zrušenie ústavnej starostlivosti a dúfam, že už v najbližších dňoch bude syn Renko so mnou v zariadení.

Popis situácie

om Sára,  mám 21 rokov a som matkou dvoch  maloletých detí, Mareka, 4 roky, Lenky, 2 roky a onedlho čakám tretieho chlapčeka.a stalo sa to, že som 27 týždni gravidity priviedla na svet 09.09.2022 o 00.30 hod syna Sebastiána vážil 1400g, dĺžka 39 cm a bol prevezený na vyššie pracovisko do Fakultnej nemocnice v Košiciach, kde sa momentálne o neho starajú, ale z najhoršieho je už vonku, čo má veľmi teší, aj keď som na začiatku tehotenstva rozmýšľala nad potratom.   Momentálne sa o nich starám sama  a sme ubytovaní v zariadení núdzového bývania. S otcom maloletých detí som ukončila spolužitie   nestará sa vôbec o detí neprispieva na detí a nie je v rodných listoch detí uvedený ako otec, lebo to odmieta. Bývala som s deťmi v podnájme, ale pre neprispôsobivé správanie priateľa som musela odísť z bytu s deťmi som prespávala u kamarátky k matke som nemohla ísť s deťmi má tam  nechce a rada si vypije.  Môj finančný príjem sa skladá z rodičovského príspevku a prídavkov na detí, ale veľkú pomoc mi podali v zariadení núdzového bývania,  za čo som im veľmi vďačná.   Chceme sa však s problémami, ktoré mám,  popasovať a nevzdávať sa. Dúfame, že pomocou dobrých ľudí to zvládneme. Vďaka za akúkoľvek pomoc.

September 2022...  V 27. týždni gravidity, 09.09.2022 o 00.30 h priviedla Sandra na svet syna Sebastiána. Vážil 1400 g, dĺžka 39 cm a bol prevezený na vyššie pracovisko do Fakultnej nemocnice v Košiciach, kde sa momentálne o neho starajú, ale z najhoršieho je už vonku. Veľmi ma to teší, aj keď som na začiatku tehotenstva rozmýšľala nad potratom.

Popis situácie

Volám sa Andrea a mám 42 rokov. Mám 6 detí a siedme v brušku. Najstaršia dcéra je už samostatná, ostatné deti žijú so mnou a s mojim partnerom. Toto je naše druhé spoločné dieťatko, staršie deti mám z predchádzajúceho vzťahu.

Toto aktuálne tehotenstvo moje okolie neprijalo dobre, vrátane môjho partnera. Naša situácia nie je jednoduchá, ja sa ale na dieťa napriek všetkému teším a nevedela by som sa ho len tak vzdať, ako to možno okolie odo mňa čakalo. Až donedávna som pracovala v zberni komunálneho odpadu, mala som absolvovať pravidelné očkovanie proti žltačke, ktoré je pri takomto zamestnaní nevyhnutné, ale kvôli otehotneniu som ho nestihla. Aj kvôli tomu, aby som sa nevystavovala riziku, ale hlavne kvôli ranným nevoľnostiam som musela nastúpiť na PN a vyzerá to tak, že na nej ostanem až do nástupu na materskú dovolenku. Mojim odchodom z práce klesol náš už aj tak nízky príjem. Môj partner pracuje ako SZČO, ale kvôli nízkemu príjmu nie je schopný si ani platiť odvody a plánuje vyhlásiť osobný bankrot. V minulosti mal problém s alkoholom, a obavy mám z toho, že opäť začne hľadať v alkohole ,,útechu "v ťažkých chvíľach. Predchádzajúci partner mi na deti platí výživné len posledné približne dva roky a aj to nepravidelne. Veľmi by som chcela svojim deťom dopriať slušný život, najstarší syn je šikovný športovec - venuje sa boxu. Jedna z dcér takisto, dokonca má titul majsterky Slovenska vo svojej váhe. Mladšie dcérky sú zasa veľmi šikovné tanečníčky. Jedna navštevuje aj tanečný krúžok, ďalšiu plánujeme zapísať v novom školskom roku na krúžok .

S deťmi som žila päť rokov sama a situáciu mi pomohla zvládnuť hlavne organizácia z Trenčína PRE rodinu. Pomáhajú nám naďalej keď je ťažšia situácia, napr. keď nám kvôli covidu vypadol príjem, ďalej s oblečením a pod. V situácii, v ktorej som sa ocitla počas tohto tehotenstva som sa obrátila na Poradňu ALEXIS a cez nich som sa dostala aj do projektu Zachráňme životy. Aj vďaka vám, darcom môžem ja aj moje deti prežívať toto obdobie aspoň trochu ľahšie a spokojnejšie. Všetkým ľuďom s dobrým srdiečkom veľmi pekne ďakujeme za pomoc a podporu.

Popis situácie

Volám sa Nela a mám 22 rokov . Narodila som sa v Košiciach na známom sídlisku do veľmi zlých podmienok. Moji rodiča sa o mňa a o mojich súrodencov nevedeli postarať, preto som v 2 rokoch bola umiestená do detského domova, odkiaľ si do života beriem doživotnú traumu a zlé zážitky. Túžila som vyrastať v usporiadanej rodine,  a tak mi v 7 rokoch našli pestúnsku mamu, ktorej som bola zverená. Viedla ma k slušnému správaniu a vzdelaniu. Mám ukončenú základnú anglickú školu, neskôr aj SŠ s maturitou. Náš vzťah s pestúnskou mamou bol v dospievaní náročný, doteraz si hľadáme k sebe cestu. Pred dvoma rokmi som spoznala, už nie aktuálneho, partnera, s ktorým mám sedemmesačnú dcérku a veľmi ju milujem. Počas tehotenstva som s dcérou skončila v krízovom centre pretože som nemala peniaze na živobytie a bývanie (kvôli pandémii COVID-19 si priateľ nevedel nájsť prácu, v ktorej by sa mu podarilo zostať a postarať sa o nás. V tomto náročnom a zlom čase som kontaktovala pomáhajúcu organizáciu, ktorá mi dodnes pomáha s malou dcérou Noemi, s vybavovaním dokladov a materiálnych potrieb. S priateľom sme sa neskôr po pôrode usilovali postaviť na vlastné nohy, žili sme v podnájme 8 mesiacov. Partner sa však pre iný vzťah rozhodol odísť. Keďže som s ním otehotnela po druhý raz a bola som v 6. mesiaci tehotenstva, rozhodol sa opustiť nás, aj keď mal šancu sa dostať sa spolu s nami do krízového centra, kde som potom s dcérkou žila. Partner mi finančne nepomáha, nevie nám zabezpečiť lepšie bývanie a ani svoju otcovskú povinnosť nevykonáva (rodičovská dohoda čaká na súdne konanie). V súčasnosti bývam na ubytovni aj s dcérkou a môžem tu bývať s oboma deťmi. Žiaľ, moja finančné situácia je veľmi zlá, mám rodičovský príspevok na 1 dcérku Noemi a vzhľadom na reťazové tehotenstvo nemám schválenú materskú na očakávaného syna Miška, ktorý sa má narodiť v júli 2022. Mám komplikovaný zdravotný stav, časté zápaly a rizikové tehotenstvo. Veľmi sa bojím uživiť dve deti sama, preto veľmi prosím o pomoc pre svoje deti, o ktoré sa chcem s láskou a pozornosťou postarať a zaobstarať im dobrý život a všetko čo budú potrebovať. Budem veľmi vďačná za akúkoľvek pomoc a podporu aby som mohla svojim milovaným deťom zabezpečiť aspoň to základné...

Júl 2022... Nela už týždeň prenáša, bábätku sa zatiaľ von nechce. Na prehliadku do pôrodnice chodí už každý týždeň. V týchto vysokých teplách je to už pre ňu náročné. So starostlivosťou o dcérku jej pomáha babka a občas aj otec dieťaťa. Riešili zapareninu, ktorú vďaka liekom a mastičkám dostali pod kontrolu. Nela zvažuje presťahovanie do krizového centra aspoň na čas, kým si na starostlivosť o dve malé deti naraz zvykne a získa rutinu, bude si istejšia  v roli dvojnásobnej mamy. Za podporu a pomoc veľmi ďakujú. 

August 2022... Oznamujeme milú novinu - Nele sa v piatok 5.8. večer narodil maly Michal.

Popis situácie

Som Ľubica, 37-ročná mama dvoch dospievajúcich synov 15 a 16-ročných. Aktuálne som v siedmom mesiaci tehotenstva a čakám dcérku. Som slobodná matka. Otec synov žije v Českej republike s novou partnerkou. Na synov prispieva sporadicky (aj keď má súdom stanovené mesačné výživné 130 €). V minulosti som bývala so svojimi synmi a ich otcom v rôznych podnájmoch. Vzťah sa skončil kvôli partnerovmu gamblerstvu a závislosti na drogách. Počas spoločného bývania, ktoré bolo kvôli financiám komplikované (pôžičky, ktoré do teraz nedokážem splatiť) som situáciu nezvládla a siahla som si na život. Po návrate z nemocnice už s otcom detí nebývam. Neskôr sa mama a synovia dostali do bývania, kde ju majiteľ bytu zneužíval a fyzicky ubližoval. Odtiaľ odišli do zariadenia núdzového bývania, kde  boli rok. S otcom dieťaťa, ktoré čakám, nemôžem plánovať spoločnú budúcnosť.  Otec dieťaťa prisľúbil, že mňa aj dieťa bude podporovať, no veľmi tomu neverím. Mám matku a otčima, ale vzťahy sú pretŕhané kvôli otčimovej závislosti na alkohole. V rámci projektu Housing First nás vylosovali do podnájomného bývania. V tomto bývaní sme už jeden rok. Snažila som sa zamestnať. Viackrát sa mi to podarilo, avšak kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu som o tieto zamestnania prišla. Stále bojujem s psychickými problémami, ktoré som získala vďaka nepriaznivej životnej situácii a neustálej nestabilite v bývaní, čím som stratila pocit bezpečia. Preto som začala riešiť svoj zdravotný stav u odborníkov a v súčasnosti som čiastočne stabilizovaná. Posledné zamestnanie som stratila kvôli otehotneniu a komplikáciám s tým spojených. Potrebovala by som pomôcť najmä s platením nájmu. Budem vám vďačná za akúkoľvek pomoc.

Júl 2022... V polovici júla Ľubica predčasne porodila krásne dievčatko Zoe Emu. Matka aj maličká sú v poriadku, ale maličká musela byť umiestená do inkubátora. Vaša pomoc teda prišla v pravý čas. Vďaka za pomoc a podporu.

August 2022... Ľubicina rodina prežíva obdobie radosti z príchodu nového člena, malej Zoe Emy. Poskytujeme jej odbornú pomoc a sprevádzanie. Ľubica spolupracuje veľmi dobre. O voje deti sa svedomite stará. Venuje sa najmä dcérke, s ktorou musí absolvovať lekárske vyšetrenia u odborníkov.

Popis situácie

Volám sa Svetlana a mám 42 rokov. Som vdova, s manželom sa nám postupne narodili tri deti, teraz vo veku 13, 10 a 6 rokov. Manžel tragicky zahynul.

Jeho smrť otriasla našimi životmi po všetkých stránkach. Zo dňa na deň som ostala sama nielen na deti, ale aj na veľké gazdovstvo, chovali sme kone, kozy, máme veľký pozemok, ktorý treba obrábať. Ostali mi tiež finančné záväzky voči banke, ktoré musím ďalej splácať. O 4 mesiace po manželovej smrti mi skončila rodičovská dovolenka a ja som nastúpila do práce.  Môj deň vyzeral tak, že som skoro ráno vstávala a odchádzala do práce, rodičia pomohli deťom pripraviť sa a porozvážali ich  do školy a škôlky, a po príchode domov som sa znova do neskorého večera venovala deťom a gazdovstvu. Postupne som musela predať veľkú časť zvierat, niektoré mi ostali doteraz, predstavujú kúsok nášho spoločného života s manželom, niečo, na čom sme spolu pracovali a zveľaďovali.

S gazdovstvom mi postupne začal pomáhať môj známy, bol pre mňa fyzickou aj citovou oporou a postupne sme sa zblížili. Otehotnela som, hoci som to neplánovala po tak krátkom vzťahu. Otec môjho dieťatka sa rozhodol bývať aj naďalej so svojou mamou. Hoci ma tehotenstvo prekvapilo, nedokázala by som sa dieťatka len tak vzdať a tehotenstvo ukončiť. Rozhodla som sa napriek všetkému náročnému dať dieťaťu život a postarať sa oňho. Ďakujem vám všetkým, ktorí mi pomáhate, aby som mohla dať svojim deťom to najdôležitejšie, čo potrebujú.

Júl, august 2022... Správa od Svetlany: "Izabelka sa narodila 7.7. a po jej narodení mi prišiel do duše taký pokoj, že sme to zvládli. Onedlho na to sme síce ochoreli celá rodina, staršia dcérka priniesla z tábora nejakú virózu, preto sme mali ťažké dni, ale už sa cítime lepšie. Pomaly nám ubiehajú prázdniny, stále je čo robiť, starať sa o zvieratká, záhradu, deti boli aj v tábore. Ďakujeme všetkým darcom, ktorí nás podporujú!"

Popis situácie

Volám sa Ela a pochádzam z Košíc. Pred niekoľkýmim rokmi som si našla priateľa z Levíc, za ktorého som sa vydala a presťahovala sa do Levíc.

Postupne sa nám narodilo šesť detí. Máme jedného syna a päť dcér. Manžel však prišiel o prácu, a tak sme sa ocitli v zloižitej situácii. Kedže bývame v osade, má problém  nájsť si prácu. Snažila som sa preto zamestnať ja. Podarilo sa mi zamestnať v projekte pre osvetu zdravia v osade. Ozvala som sa Centru konkrétnej pomoci Femina s prosbou o pomoc. Pomohli mi a dali mi aj dôveru, aby som im mohla aj ja pomáhať. Pomáham im ako dobrovoľníčka pri rozdeľovaní materiálnej pomoci. Teraz, ale nemôžem pracovať, lebo som otehotnela. Čoskoro porodím dvojičky. Viem, že to bude veľmi ťažké, lebo aj tak sa tlačíme v malých priestoroch, teraz nás bude o dvoch viac. Chceme sa však s problémami popasovať a nevzdávať sa. Dúfame, že pomocou dobrých ľudí to zvládneme. Vďaka za akúkoľvek pomoc.

Júl 2022... Ela sa teší z detí, hoci majú občas zdravotné problémy, sú krásne. Je to náročné pri takej početnej rodine mať dvojičky, ale ona zapája do pomoci veštkých. Napriek tomu, že má toho veľa, opäť bola ochotná pomáhať nám pri kontaktovaní klientov pri dovoze potravinovej pomoci. 

August 2022... Dvojičky sa narodili koncom júla. Chlapček Petrík (2550 g a 48 cm) a dievčatko Danka (2200 g a 45 cm). Sú zdravé, ale mamička to má s nimi veselé, lebo sa musí postarať aj o školopovinné deti, čo je pre ňu dosť náročné, ale snaží sa.

Popis situácie

Volám sa Iva . Som mamou 4 detí. Chlapci majú   a 14 a 12 rokov a dievčatá 4 a 2 roky. Som opäť tehotná. Moje detstvo bolo pekné, vyrastala som v úplnej milujúcej rodine spolu s mojím bratom. Vždy som chcela mať manžela ako bol môj otec. Myslela som , že takého som našla, no nestalo sa . Zo začiatku, keď sme spolu chodili, ma všetci upozorňovali, že môj priateľ nie je dobrý človek no ja mladá, zamilovaná som im neverila. Otehotnela som a veľmi som sa tešila, ale len ja. Môj priateľ dieťa nechcel, no ja som sa rozhodla si ho nechať.Pomáhal mi  kamarát z detstva. On ma mal vždy rád, no ja som si ho nevšímala. Spolu sme vychovávali moje dieťatko, zamilovala som sa do neho a po 2 rokoch som opäť otehotnela. Narodil sa nám krásny chlapček, boli sme spolu šťastní ako rodina. Trvalo to asi 5 rokov. Potom priateľ išiel pracovať do zahraničia chcel  zarobiť viac peňazí. Zo začiatku chodil domov každý mesiac, no po roku to už bolo sporadicky, raz za pol roka.  Takto to išlo ešte 3 roky. Potom sa mi priznal, že má priateľku. Znova som ostala sama. Pomohli mi rodičia. No nechcela som ich stále otravovať, chcela som sa osamostatniť. Preto som sa rozhodla presťahovať do iného mesta.  Išla som bývať do krízového centra. No podmienky v krízovom centre boli hrozné, často som nemala čo jesť, lebo mi nezostávalo dostatok peňazí na ubytovanie a stravu. Našla som si prácu  a hneď aj podnájom a spolu s chlapcami som bola  opať šťastná. Začali sme žiť znova spolu sami. Pracovala som v hypermarkete. Denne sa tam premlelo veľa ľudí. Raz sa mi prihovoril taký milý chlap. Po čase ma pozval na kávu... Postupne sme sa stretávali,  až sme ostali spolu bývať. Po roku som zostala tehotná. Narodilo sa nám dievčatko a po 2 rokoch ďalšie. Zo začiatku sme boli šťastní, ľúbili sme sa, no zistila som , že rodinu musím živiť ja. Môj partner často striedal prácu, keď mal doniesť výplatu, stále si našiel nejakú výhovorku, že mu stiahli  peniaze  za opravu auta, potom , že mal málo odpracovaných hodín... stále nejaké výhovorky. Preto som sa rozhodla, že od neho odídem a že mi bude s deťmi samej lepšie, veď pracovať viem. No zistila som, že som opäť tehotná. Neviem, čo mám robiť, ďalšie dieťa už asi nezvládnem. Keď som bola u gynekológa, chcela som ísť na potrat, ale už bolo neskoro. Preto som zisťovala, aké sú ešte možnosti. Povedal mi, že je možnosť utajeného pôrodu. Z ambulancie som vyšla s plačom. Chvíľu som si musela sadnúť. Pani, čo bola v čakárni, sa mi prihovorila, a tak som jej povedala, prečo plačem. Povedala mi, že aj ona bola kedysi v takej situácií, ale že jej pomohli super ľudia z OZ Dom nádeje. Dala mi ina nich kontakt a ja som zavolala... Po stretnutí mi p. Adriána ponúkla pomoc, poskytla potraviny a ja som aspoň na chvíľu pocítila, že niekomu na mne záleží. Bojím sa, čo bude ďalej , ale už teraz viem , že na to nebudem sama.

Máj 2022... Iva má nový podnájom. Odborníci, ktorí s ňou pracujú jej pomohli aj s presťahovaním. Bola na kontrole u gynekológa, lebo mala bolesti brucha. Bála sa, aby neporodila, lebo bruško má nižšie ako ho máva, ale doktor povedal, že je všetko v poriadku, len si má dávať pozor, nenaťahovať sa, nenosiť ťažké veci. S ľuďmi, ktorí sa mi venujú, sa často rozpráva, bojí sa, ako to zvládne, ale postupom zisťuje, že za pomoci iných to zvládne.  Myslela, že už pôjde do práce. Nikdy sa práce nebála a ani sa nebojí. Ale podľa nej má smolu na mužov. Je však rada, že má krásne zdravé deti a na ďalšie sa začína tešiť,. Ďakuje všetkým za pomoc a sú vám veľmi vďační.

Jún 2022... Správa od Ivy: „Bola som na pohotovosti, často ma pobolieva brucho. Dostala som infúziu a mám sa hlásiť u svojho gynekológa. Tak som ho navštívila a povedal, že ešte musím trochu vydržať, lebo bábätko ešte musí byť v brušku. No dám si pozor, ale bojím sa, aby som vydržala. Je neznesiteľné teplo a ani to mi nerobí dobre. S dievčatami chodíme von až  podvečer, ale len na chvíľu. Ďakujem vám za to, že nám pomáhate“.

Júl 2022... Dobrá správa: „Ahojte, volám sa  Tomáško, narodil som sa mamičke Ivke 13.7.2022 vážim 2540 g  a meriam 47 cm. Sme zdraví, na tento svet som sa pýtal skôr, ako som mal, ale nevadí, mamička sa na mňa veľmi tešila. Tešia sa aj moje sestričky, ktoré sú teraz u tety Aďky. Keď trošku priberiem, tak nás rýchlo pošlú domov. Zatiaľ poslúcham, papkám a spinkám. Ďakujem, že nám pomáhate, bez vás by som nebol pri mamičke“.

August 2022... Správa od Ivy"Tento mesiac sme sa vrátili do nemocnice. Dostala som silný zápal hrdla. Môj lekár mi predpísal antibiotika, no cez víkend som už nebola schopná prehltnúť ani vodu. Pani Aďka ma odviezla do nemocnice na pohotovosť, hneď si ma tam nechali, mala som vysoký zápalový faktor. V nemocnici zostal so mnou aj Tomáško. Dali ho na detské oddelenie sa. O dcérky sa postarala pani Aďka. Keď ma prijali, lekár mi povedal, že som prišla v poslednej chvíli mohlo ma to zadusiť. Museli ma uspať a mandľu vyoperovať, lebo ložisko hnisu bolo za mandľou a nedalo sa  k abcesu dostať. Som šťastná, že už to mám za sebou, bola to ukrutná bolesť. Ďakujem za vašu pomoc, neviem ako by som to sama zvládla."

Popis situácie

Volám sa Lýdia.. Mám 39 rokov. Doteraz som žila s otcom a bratom. Mamu nemám, zomrela mi.  Mám dvojročného synčeka Darena. Pred materskou som pracovala ako manažérka komunikácie v menšej firme. S otcom malého Darena čakáme neplánovane druhé bábätko. Nemôžem sa však naňho spoľahnúť a nemám v ňom oporu. Keď sa dozvedel o mojom tehotenstve, posielal ma na potrat. Do toho všetkého som musela kvôli vojnovému konfliktu utiecť na Slovensko a žijem v zariadení pre matky s deťmi,  kde som sa dostala vďaka mnohým dobrým ľuďom, ktorí mi v mojej ťažkej situácii pomohli. Som im za to veľmi vďačná. Môj brat a otec mi veľmi chýbajú, keďže museli zostať na Ukrajine. Dúfam, že jedného dňa ich budem môcť navštíviť. Z dlhodobého hľadiska zvažujem aj možnosť, že by som zostala žiť tu, na Slovensku. Momentálne mám za sebou prvú gynekologickú prehliadku na Slovensku, bábätko je zatiaľ zdravé a napriek všetkým okolnostiam sa naň veľmi teším. Budem vám veľmi vďačná za akúkoľvek pomoc a podporu.

Máj 2022... Lýdia a jej synček Daren sa v zariadení rýchlo adaptovali. Aktívne sa zapája do prípravy jedla v spoločnej kuchyni, podľa pravidiel, ktoré sú v zariadení vytvorené. Zúčastňuje sa aj na aktivitách v zariadení bez akýchkoľvek výhrad. Po zdravotnej stránke sa cíti veľmi dobre, a to jej umožňuje plnohodnotne tráviť všetok svoj voľný čas so svojím synčekom. Bábätko v brušku prosperuje, v budúcom týždni ju opäť čaká gynekologická prehliadka. Pracovníci sa jej usilujú
pomáhať, či už s vybavovaním úradných záležitostí, či sprevádzaním pri návštevách lekára alebo s materiálnou pomocou a potravinami. "Som veľmi vďačná za akúkoľvek pomoc a podporu v tejto náročnej životnej situácii."

Jún 2022... Lýdia venuje všetok svoj voľný čas synčekovi, hrá sa s ním, číta mu, chodí s ním na prechádzky. Často sa s ním hrá na dvore nášho zariadenia, kde je detské ihrisko. V čase nepriaznivého počasia využíva detský kútik v interiéri domu. Daren dobre nadväzuje kontakt aj s inými deťmi, hlavne pri hre. Lýdia zasa dobre vychádza s inými klientkami, je ústretová a zapája sa do bežných domácich prác, pomôže i iným. Pravidelne sa zúčastňuje na gynekologických prehliadkach, kde sa dozvedela pohlavie dieťatka - čaká chlapčeka. Termín pôrodu vychádza na začiatok decembra. Bábätko sa vyvíja, rastie, je zdravé, mamina má dôvod na radosť. Je veľmi vďačná za všetku pomoc a podporu.

Júl 2022... Lýdia prežíva s Darenom náročnejšie obdobie,  v ostatnom období ho potrápili zvýšené teploty a soplík. Včera dokonca musela kvôli vysokej horúčke a fibrilným kŕčom volať záchranku. Zatiaľ si ich na jeden až dva dni  nechávajú v nemocnici na pozorovanie. Má o svojho synčeka veľký strach, je aspoň rada, že sú v dobrých rukách. Radosť jej robí dieťatko v brušku, ktoré sa má podľa slov lekára dobre, vyvíja sa a prosperuje. Mamina zasa intenzívne pociťuje pohyby bábätka v brušku. Ďakuje všetkým ľuďom, ktorí pri nej stoja a pomáhajú jej.

August 2022... Lýdia napokon zostala s Darenom v nemocnici celý týždeň na preliečenie. Už sú opäť v zariadení a zdraví. Často chodí so svojím synom na prechádzky, využívajú pekné slnečné počasie vonku, cez obed ešte spinkáva. Darren je veľmi spoločenský a kamarátsky, vyhľadáva spoločnosť iných detí pri hre. Lidiya sa zúčastňuje gynekologických prehliadok a dodržuje pokyny lekára. Cíti sa dobre. Bábätko v brušku sa má dobre, prosperuje. Lýdia je nápomocná i ostatným mamičkám, či sociálnym pracovníčkam v zariadení. Pomáha jednej mamičke so strážením detí, pokým je mamička v práci. Ďakuje za všetku podporu a pomoc.

Popis situácie

Volám sa Petra, mám 32 rokov a som tehotná.  S priateľom sa poznám od detstva. Boli sme kamaráti . Keď som mala 20 rokov začali sme spolu chodiť. Veľmi som ho ľúbila. No často sme sa hádali pre jeho kamarátov. Rád s nimi chodil do krčmy , kde veľa pili a potom bol na mňa agresívny. Po 5 rokoch chodenia sme sa rozišli. Veľmi ma to bolelo, lebo som ho stále milovala, ale on sa nechcel zmeniť, kamaráti mu boli prednejší ako ja. Asi po 3 rokoch sa mi ozval, že by sa so mnou rád stretol. Neodolala som a na stretnutie som išla. Povedal mi, že sa zmenil, že by sa chcel ku mne vrátiť. Dovolila som. Ja som si medzi tým kúpila byt takže sme mali kde bývať. Spočiatku sa držal, teda aspoň predo mnou. Keď prišla na neho alkoholová chvíľka, tak zostal spať u svojho otca. Raz sa s otcom veľmi pohádali a do ich hádky zasiahla jeho starká. No on sa neudržal a zbil aj starkú a ušiel. Starú mamu odviezla záchranka do nemocnice , kde ju hospitalizovali. Domov ju pustili po týždni. Stará mama na neho podala trestné oznámenie. Súd ho odsúdil a poslal do väzenia na 2 roky. Do väzenia nastúpil  na štedrý deň. Boli to moje najsmutnejšie Vianoce. Vo väzení som ho navštevovala. Všetko ľutoval. Verila som mu. Obidvaja sme čakali na deň , keď ho prepustia. Ten deň nastal a my sme boli opäť spolu. Bol úplne iný ako keď išiel do väzenia. Našiel si ihneď prácu, svoj voľný čas trávil iba so mnou. Snažili sme sa o babätko, no to neprichádzalo. A medzi nami opäť začali hádky. Opäť  začal piť. Nechápala som, ako je to možné, že 2 roky sa alkoholu ani nedotkol a znova do toho padol. Dozvedela som sa, že mu skončila podmienka a on sa prestal báť, že ho opäť zavrú. Hádky a udobrovanie sa striedali ako počasie, no stále som ho milovala a všetko prehliadala. Ja som hľadala útočisko v práci. Pracovala som v dvoch robotách. Až som zistila, že som tehotná. Celá natešená som to priateľovi povedala a myslela som si , že konečne budeme šťastní. No opak je pravdou. Priateľ opäť začal piť prestal pracovať. Na všetko som ostala  sama. Pre psychické napätie som ostala PN. Priateľ ma opustil, vraj on dieťa nechce, vraj on už deti má. To bol pre mňa ďalší šok. Nevedela som, čo mam robiť, veď sama dieťa neuživím. Bola som zúfalá, nevedela som, ako ďalej. Posťažovala som sa kamarátke a ona mi povedala, aby som zavolala  p. Aďke z Domu nádeje, že ona mi pomôže. Stretli sme sa  a porozprávali. Som ubolená, sklamaná, tehotná, bez peňazí. Moje telo zalieva voda, lebo som  stále v strese. Pani Aďka povedala, že sa mám upokojiť, lebo škodím sebe , ale aj bábatku a že nájdeme vhodné riešenie. Tak sa uchádzam o vašu pomoc a podporu a spolu dúfame, že to zvládneme. Veľká vďaka.

Máj 2022... Radostná správa od Petry: "Ahojte, volám sa Dávid a narodil som  3.5.2022  o 19,18h vážim 1560 g a meriam 42 cm. Som veľmi maličký, ale bojujem. Narodil som sa predčasne, lebo mamičkine telo zaliala voda. Dostala zápal pľúc, ktoré jej tiež zaliala voda a tá, keby sa spojila s plodovou vodou, tak by sme obidvaja zomreli. Pán doktor sa rozhodol rýchlo konať,  a tak som na tomto svete. Som v inkubátore a mamička ma navštevuje každý deň.. Večer ide domov a ráno je pri mne."

Jún 2022... Milá správa: „Mamička za mnou chodí každý deň,  rozpráva sa so mnou, hladká ma  berie si ma na chvíľu na ruky priloží si ma na srdiečko, lebo jeho tlkot poznám. Mamička sa nevie dočkať, kedy si ma vezme domov. Trošku to bude trvať musím pribrať, ale nevadí vydržíme. Bude to zo začiatku ťažký boj nevadí hlavne, že budeme spolu ďakujeme za vašu podporu pomoc a za to, že na nás myslíte.“

 Júl 2022... Správa od Petry: „Konečne sme doma. Teta Aďka mi pomohla pripraviť izbičku Pre bábätko. Má krásnu postieľku, nádherný hrací vankúš. Snažíme sa nájsť si s malým režim. Zatiaľ nám to nejde, lebo sa bojím, aby som bábätku neublížila, Keď zaplače, hneď k nemu utekám. Pre chorobu som prišla o mlieko, a tak pripravujeme umelé, to ale malému veľmi nechutí bolí ho z neho bruško. Pani doktorka ho bude sledovať a mlieko mu bude meniť. Ďakujeme za vašu pomoc, bez nej by som nemohla kúpiť mliečko, ktoré bábätko potrebuje.

August 2022... Petra nám napísala: Dlho sme doma neboli. Najprv som dostala covid ja, chránila som sa respirátorom, no nestačilo. Covid dostal aj Dávid. Zapchaté dutiny a vysoké horúčky nás vrátili naspať do nemocnice. Boli sme tam 2 týždne. Sme doma. S Dávidom chodím na prechádzky do lesa,  nech má čerstvý vzduch. Snažím sa vyhýbať ľuďom, aby sme opäť neochoreli. Ďakujem  za vašu pomoc. Veľmi si to vážim."

Popis situácie

Volám sa Andrea, mám 23 rokov a pochádzam z Nitry, kde som aj doteraz bývala. Vyrastala som  u svojej babky - mama ma v detstve týrala a súd ma zveril do starostlivosti babky.  Vyučila som sa za kuchárku, pretože veľmi rada varím a pracovala som v jednej nitrianskej reštaurácii na pozícii hlavnej kuchárky.  Našla som si partnera, s ktorým sme spolu žili a približne pred rokom som otehotnela po prvý raz. No tehotenstvo bolo na nešťastie mimomaternicové. Pri operácii som zároveň prišla o jeden vajíčkovod, takže šanca na ďalšie tehotenstvo bola už len polovičná.  Napriek tomu som v lete minulého roka otehotnela druhýkrát a veľmi som sa na bábätko tešila.  No po prvých mesiacoch tehotenstva prišli zlé správy od gynekológa – podľa výsledkov vyšetrení  má moje bábätko  hydrocefalus, je otázne či prežije a ak áno, pravdepodobne bude trpieť veľmi ťažkým neurologickým postihnutím.  Lekári mi nevedeli presne povedať, o aký druh postihnutia pôjde,  a navrhli mi ako jednu z možností umelé ukončenie tehotenstva. Odmietla som to, pretože som už o jedno dieťa prišla pri predchádzajúcom tehotenstve, kedy  nebola iná možnosť a nevedela som si predstaviť, že prídem aj o to druhé. Rozhodla som sa teda napriek všetkému v tehotenstve pokračovať. Kvôli rizikovému tehotenstvu som prišla o prácu hneď, ako som to v zamestnaní oznámila. Môj partner nezvládol predstavu, že naše dieťa bude trpieť vážnym zdravotným postihnutím a rozišiel sa so mnou.  Ostala som teda bez práce aj bez partnera s veľmi obmedzeným príjmom, ktorý tvoril len príspevok v tehotenstve. Aby som mala aspoň strechu nad hlavou, opäť som sa prisťahovala k babke , ktorej som po vzájomnej dohode prispievala na domácnosť. Časom sa mi však minuli úspory a ja som už nedokázala uhrádzať za bývanie takú sumu, ako predtým, takže na babka požiadala, aby som sa odsťahovala.  Koncom februára som sa teda ocitla aj bez bývania a hľadala som možnosti v rôznych krízových centrách.  Nakoniec som bývania našla v krízovom centre.    9. marca ma pre prvé kontrakcie prijali do pôrodnice a lekári sa snažili zastaviť pôrod aspoň na pár dní, pretože môj syn ešte nemal natoľko vyvinuté pľúca, aby bol schopný prežiť, zároveň však už mal dosť veľkú hlavičku, ktorej zväčšovanie  by mohlo spôsobiť problémy pri pôrode.  Finančná podpora od vás mi veľmi pomôže, pretože sa nemám na koho iného obrátiť  a budem  sa tešiť z akejkoľvek pomoci. ĎAKUJEM.

Marec 2022... V polovici marca sa Andrejkin synček narodil. Je ešte stále s mamičkou v nemocnici a potrebuje, aby ste na nich mysleli...Mamina je veľmi statočná, veľmi bojuje o jeho život, aj keď bez podpory partnera.  Napísala nám aj osobne: „Šimonko sa narodil 15.3.2022 a už tretí týždeň je v nemocnici. Ja som tam aktuálne s ním.  Po tom, čo som mala po pôrode zdravotné problémy a prekonala som zápal maternice v dôsledku nevstrebaného hematómu po cisárskom reze , nás po dvoch týždňoch z pôrodnice prepustili. Na tretí deň však Šimon dostal epileptický záchvat, ktorý pravdepodobne súvisel s jeho diagnózou.“

Apríl 2022... Po hospitalizácii sa lekári rozhodli pre operáciu tzv. shuntu na odvádzanie mozgovo-miešneho moku z hlavičky do brušnej dutiny. Operácia bola úspešná, no Šimon dostal po nej zápal žalúdka, a tak ho kŕmili len sondou. Po ôsmich dňoch bola potrebná reoperácia, po ktorej sa teraz Šimon pomaly zotavuje. Ostatné dni už pije sám, dýcha bez pomoci. Mamička má možnosť dotýkať sa ho a byť s ním viac hodín denne, čo ešte pred dvoma týždňami nebolo možné. Dúfame, že najhoršie má za sebou..

Máj 2022... Napísala nám priamo Andrea: " 29. apríla som si konečne po dlhých šiestich týždňoch priviezla Šimonka do krízového centra. Už v pondelok však začal vývod shuntu na Šimonkovej hlavičke mokvať, takže zasa strávil tri dni v nemocnici, kým sa mohol vrátiť domov. Nasledujúci pondelok, 9.mája sa situácia zopakovala, navyše som mala podozrenie , že sa okolo vývodu rozvíja infekcia, preto som Šimona ihneď odviezla do nemocnice, kde ho nasledujúci deň opäť operovali, vnútorný shunt odstránili a nainštalovali mu dočasný, vonkajší, kým sa podarí antibiotikami preliečiť infekciu, ktorá vznikla okolo shuntu. Chodievala som za ním do nemocnice, vždy, keď to jeho stav umožňoval – bola som tam prakticky každý deň. 20. mája mu opäť späť voperovali vnútorný shunt, operáciu zvládol dobre a zotavuje sa. Podľa posledných informácií od ošetrujúceho lekára si ho koncom tohto týždňa, či začiatkom budúceho budem môcť odviezť domov. Nakoniec sa Šimon vrátil domov 3. júna, takže opäť strávil v nemocnici takmer mesiac.

Jún 2022... Správa od Andrey: „Šimonka som si 3. júna priviezla domov po mesiaci v nemocnici.  So shuntom už, našťastie, zatiaľ nie sú problémy, aj rana po  dočasnom externom shunte sa pekne zahojila. Spoločne so Šimonovou ošetrujúcou pediatričkou sme si prešli plán lekárskych kontrol, ktoré nás čakajú v nasledujúcich dňoch  a týždňoch a na ktoré postupne chodíme. Pri kontrole u ortopéda zistili, že Šimon nezapája všetky svaly tak, ako by vzhľadom k veku 3 mesiacov  mal a zaostáva v motorickom vývine – preto odporúčali intenzívnu rehabilitáciu , ktorú vybavujem v spolupráci s pediatričkou a Centrom včasnej intervencie, s ktorým spolupracujem. Pri vyšetrení sluchu vyšlo najavo, že tiež nie je  úplne v poriadku, hoci podľa mojich skúseností , Šimon určite počuje, no asi nie tak , ako by mal. V polovici júna ma však čakal ďalší šok - všimla som si zášklby  nohou a následne aj dolnou sánkou. Vzala som Šimona do nemocnice, kde sa po vyšetreniach potvrdili moje obavy – bola mu diagnostikovaná epilepsia. Nastavili mu síce liečbu, no odvtedy sa záchvat už opäť zopakoval, Šimon bol po ňom veľmi  vyčerpaný a ja vydesená. Neviem, čo prinesú ďalšie mesiace, no veľmi sa bojím.“

Júl 2022... Správa od Andrey: „V poslednom júnovom týždni dostal Šimon plánovanú vakcínu  proti streptokokom – obsahuje oslabený kmeň baktérií. Spočiatku sa zdalo , že je v poriadku, len bol trochu viac nepokojný ako zvyčajne.  Pri kontrole o týždeň v poradni lekárka zistila, že má začervenané hrdlo. Krvné testy preukázali streptokokovú infekciu, čo nebýva bežná  reakcia po očkovaní. Následne sa rovnaká infekcia potvrdila aj u mňa, čo bolo už aj pre lekárku záhadou. Obidvaja sme  10 dní brali ATB liečbu, kontrola začiatkom tohto týždňa potvrdila, že už sme v poriadku. Šimon však za posledné tri dni prekonal ďalšie dva epileptické záchvaty. Predchádzal im nepokoj, nespavosť a zvýšená plačlivosť. Našťastie v obidvoch prípadoch pomohol diazepam – Šimon sa po jeho podaní upokojil a konečne na niekoľko hodín zaspal. Cítim sa vyčerpaná a hrozne nevyspatá. Ostáva mi len dúfať, že raz to bude lepšie.. Pomoc od vás je naozaj neoceniteľná, veľmi ďakujem."

August 2022...  Počas augusta nenastali žiadne vážnejšie zdravotné komplikácie, Šimonko sa stabilizoval aj pokiaľ ide o epileptické záchvaty – za posledné dva týždne nemal ani jeden. Spolupracujeme naďalej s Centrom včasnej intervencie, od ktorého máme k dispozícii rôzne stimulačné pomôcky, aby sa Šimon vyvíjal čo najrovnomernejšie.  Prostredníctvom nich sa Šimon dostal aj k fyzioterapeutke, ktorá nás naučila, ako ho stimulovať  aj týmto spôsobom. Vďaka tejto pomoci  dobieha svojich rovesníkov, pokiaľ ide o psychomotoriku. Za posledné dva mesiace sa nevyskytli problémy ani s odtokom mozgovomiešneho moku. V septembri nás čakajú opäť nejaké lekárske kontroly, no už nie sú našťastie potrebné tak často, ako na jar.

Popis situácie

Mám 25 rokov, žijem v prenajatom byte, spolu so svojimi dvoma deťmi Tomášom  a Soňou. Tomáško má 4 roky a Sonička má 3 roky. V máji 2021 mi po náhlej srdcovej príhode zomrel partner, s ktorým mám obidve deti a čakám s ním tretie dieťa.  Žiaľ pred mesiacom mi na rakovinu prsníka zomrela aj matka . To, že som tehotná , som zistila len týždeň pred smrťou partnera. Tretie dieťa by sa malo narodiť v decembri 2021. O deti sa starám sama, momentálne poberám rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Budem vám veľmi vďačná za akúkoľvek pomoc a podporu, aby som túto zložitú životnú situáciu zvládla.

November 2021... Karolína sa pripravuje  na pôrod tretieho dieťatka, predpokladaný termín je okolo 20 decembra.  Staršie deti sú momentálne doma pri nej, pretože sú prechladnuté.  Pomaly si chystá výbavičku pre bábätko. Občas ju navštívi jej stará matka, ktorá jej jediná z rodiny trochu pomôže.  V byte má čisto, snaží sa, aby deti mali naplnené všetky potreby.

December 2021... Máme pre vás radostnú správu. Karolíne sa 10.12.2021 narodila utešená dcérka Anička. Ešte si musí trochu poležať v nemocnici, ale dúfame, že sa čoskoro vráti k svojim súrodencom, ktorí už na ňu netrpezlivo čakajú. Karolína sa zotavuje po pôrode a malá Anička je zatiaľ pod kyslíkom, pretože mala problém s dýchaním. O staršie deti sa zatiaľ starajú prastarí rodičia, lebo Karolínina matka v lete zomrela.  Inak sa o svoje deti stará Karolína veľmi dobre.

Január 2022... Karolína aj jej deti sa majú pomerne dobre, malá Anička prospieva, mama ju zatiaľ dojčí, matka sa ešte zotavuje po pôrode, súrodenci sestričku prijali a pomáhajú mamine sa o maličkú Aničku starať.  Anička má ešte trochu problém s dýchaním, preto ju matka stále monitoruje prístrojom na monitorovanie dychu.  Staršie deti niekedy zoberú von aj prastarí rodičia , aby si mamina trochu oddýchla.

Február 2022... Karolína aj jej staršie  deti sú v poriadku, deti chodia do škôlky. Malá Anička  má stále problémy s dýchaním, matka jej musela volať RZP, pretože malá Anička prestala dýchať a ofialovela. Lekári zatiaľ zhodnotili jej stav ako uspokojivý.  Anička je sledovaná v odborných ambulanciách a to na nefrológii, neurológii a kardiológii. Matka Karolína by si chcela tento rok dokončiť štúdium a zmaturovať, popri rodičovských povinnostiach sa snaží aj vzdelávať.

Marec 2022... Karolína aj jej staršie  deti sú v poriadku, sú ešte trochu nachladnuté,  nechodia ešte do škôlky. Matka si ich nechala ešte doma na preliečenie. Karolína  má za sebou maturitnú skúšku, dúfa, že zmaturuje, aj keď pri deťoch je učenie veľmi náročné. Napriek občasnej pomoci starých rodičov je starostlivosť o tri deti a domácnosť veľmi náročná. Karolína pociťuje osamelosť a smútok za partnerom.  Malá Anička  je zatiaľ v poriadku, je drobnejšia, ale papá dobre. Karolína navštevuje s malou Aničkou pediatrickú poradňu a ostatné odborné ambulancie podľa pokynov lekárov.

Apríl 2022... Karolína aj jej staršie  deti sú v poriadku, majú sa dobre. Deti už chodia do škôlky. Malá Anička  je zatiaľ v poriadku, je drobnejšia, ale papá dobre. Karolína navštevuje s malou Aničkou pediatrickú poradňu a ostatné odborné ambulancie podľa pokynov lekárov.

Malá Anička absolvovala očné vyšetrenie, pretože jej očko stále hnisá. Dostala liečbu.

Karolínu čaká  praktická maturitná skúška. Napriek občasnej pomoci starých rodičov je starostlivosť o tri deti a domácnosť veľmi náročná. Karolína pociťuje osamelosť a smútok za partnerom. Starí rodičia po zosnulom otcovi, ktorí žijú v Detve, by chceli aby sa presťahovala bližšie k nim, tak uvažuje aj nad takouto zmenou. To je ale zatiaľ len v úvahe.

Máj 2022... Karolína má teraz trochu náročnejšie obdobie, pretože sa snaží zmaturovať, a tak všetok voľný čas, ktorého je málo, využíva na prípravu na maturitu. Deti sú na šťastie zdravé a dobre prosperuje aj malá Anička. V tomto období jej pomáhajú najviac starí rodičia, ale aj mladšia sestra  Karolíny. Staršie deti chodia do škôlky. Karolína sa o svoje deti stará dobre, snaží sa, aby dostávali všetko čo potrebujú, venuje im svoju pozornosť, lásku aj čas. S malou Aničkou pediatrickú navštevuje  poradňu a ostatné odborné ambulancie podľa pokynov lekárov.

Jún 2022... Karolína aj deti sú zdravé a dobre prosperuje aj malá Anička.  Staršie deti chodia do škôlky. Karolína sa o svoje deti stará dobre, snaží sa, aby dostávali všetko čo potrebujú, venuje im svoju pozornosť, lásku aj čas. S malou Aničkou navštevuje pediatrickú poradňu a ostatné odborné ambulancie podľa pokynov lekárov. Zmaturovať sa jej nepodarilo, nebola úspešná na ústnej skúške, pôjde na preskúšanie v septembri

Júl 2022... Karolína aj deti sú zdravé a dobre prosperujú. Malá Anička sa už začala stavať v postieľke na nožičky.  Staršie deti momentálne nechodia do škôlky, majú prázdniny. Karolína sa o svoje deti stará dobre,  venuje im všetok čas, snaží sa, aby dostávali všetko čo potrebujú.  S malou Aničkou podľa potrieb a odporúčaní lekárov, navštevuje pediatrickú poradňu a ostatné odborné ambulancie. Ďakujú za pomoc a podporu.

August 2022... Karolína aj jej deti sa majú dobre,  užívajú si letné dni, staršie deti ešte nechodia do škôlky, sú doma pri matke, Karolína si začala robiť vodičský preukaz,  so starostlivosťou o deti jej pomáhajú jej starí rodičia.

Popis situácie

Mám 21 rokov a s otcom môjho prvého dieťaťa som opäť tehotná. Pred štyrmi rokmi, keď som ešte nebola plnoletá, sa mi narodila malá dcérka Natálka. Starala sa vtedy o mňa moja babka, lebo rodičia už nežijú. Teraz mám Natálku v starostlivosti už ja sama, lebo mám medzičasom 20 rokov a babina už nie je medzi nami.

Žijeme v starom dome po babke na dedine. Nemusím síce platiť nájom, no elektrina nás stoji 100 eur mesačne a voda asi 30 eur mesačne. Za smeti platíme 13 eur mesačne a máme aj telku, za ktorú platíme 20 eur mesačne. V zime si kúrime sami, drevom. K lekárke aj na väčšie nákupy, či na úrady musíme chodiť autobusom do najbližšieho mestečka. To takisto zaťažuje náš rozpočet a niekedy komplikuje vybavovačky a potrebné nákupy.

Keďže čakám ďalšie bábätko, môj príjem tvorí hmotná núdza. Partner mi prispieva na domácnosť len vo výške určeného výživného na Natálku. Máme sa radi, no je veľa mimo domu a niekedy sa neukáže aj pár dní, nemôžem sa na neho úplne spoľahnúť. Je šofér nákladiaku, no nie je to stála práca. Jeho mama, ktorá je dôchodkyňa, nám občas pomôže s Natálkou, za to som jej naozaj vďačná. 

Aj keď je moje tehotenstvo náročné a zhoršil sa mi zdravotný stav,  dostala som lieky na srdce a tlak, na bábätko sa teším a chcem ho vychovať rovnako ako Natálku, aby mala súrodenca.

Prvý rok bude náročný, od detí sa nebudem môcť pohnúť. Pomohla by mi finančná pomoc, aby som sa nemusela strachovať, či budeme mať čo jesť a či nám nevypnú elektrinu a vodu.

Vopred vám všetkým ďakujem za pomoc a podporu.

Február 2022... Radostná správa od Evity. Synček Tobias sa jej narodil posledny februarovy deň - 28.2.2022. Pôrod bol celkom rýchly, len to čakanie bolo nekonečné - kvôli zdravotným problémom  strávila niekoľko posledných dní v nemocnici. Predtým boli doma všetci postupne chorí. Veľmi sa tešili, že prišiel konečne na svet. Po pôrode bol v poriadku, len koncom marca potrebuje ísť na kontrolu kvôli zväčšeným obličkám. Partner aj staršia dcéra boli šťastní, keď sme konečne prišli domov. Natálka ho ihneď začala hojdať vo vajíčku. Nanešťastie krátko na to obaja ochoreli znova. Malý aj mamina to od nich dostali. Nepodarilo sa jej  začať dojčiť, tak má slabšiu imunitu. Skúšali sa liečiť doma aj s pomocou inhalátora, no nezlepšovalo sa to, tak  museli ísť do nemocnice. Dostal brochitídu.. Dva dni tam bola Evita s ním, no potom sa musela ísť domov doliečiť. Každý deň tam telefonuje, je to s ním stále lepšie. Keď bude stabilný a nebude potrebovať kyslík, môžu ho zobrať domov. Peniaze sa im tento mesiac veľmi zídu - kým si vybavia rodičovský príspevok -  na zaplatenie elektriny, liekov a potrieb pre malého. Ďakujeme.

Marec 2022... Synček Tobias sa narodil posledny februarovy den - 28.2.2022. Pôrod bol celkom rýchly, len to čakanie na neho bolo nekonečné - kvôli zdravotným problémom som strávila niekolko posledných dní v nemocnici. Predtým sme boli doma všetci postupne chorí.

Veľmi tešili že prišiel konečne na svet. Po pôrode bol v poriadku, len koncom marca potrebuje ísť na kontrolu kvôli zväčšeným obličkám. Partner aj moja staršia dcéra boli šťastní, keď sme konečne prišli domov. Natálka ho hneď začala hojdať vo vajíčku.

Nanešťastie krátko na to obaja ochoreli znova. Malý aj ja sme to od nich dostali. Nepodarilo sa mi spustiť kojenie, tak má slabšiu imunitu. Skúšali sme sa liečiť doma aj s pomocou inhalátora, no nezlepšovalo sa to, tak sme museli ísť do nemocnice. Dostal brochitídu.. Dva dni som tam bola s ním, no potom som sa musela ísť domov doliečiť. Každý deň tam volám, je to s ním stále lepšie. Keď bude stabilný a nebude potrebovať kyslík, môžeme ho zobrať domov. Peniaze sa mi tento mesiac veľmi zídu - kým si vybavím rodičovský príspevok -  na zaplatenie elektriny, liekov a potrieb pre malého. Ďakujem.

Apríl 2022... Malý Tobiasko rastie ako z vody. Rád papá, škoda, že sa nepodarilo rozbehnúť kojenie po tom, ako bol v nemocnici pár dní bez mamy. Skúšajú iné mlieko, ktoré ho lepšie zasýti. Zatiaľ nemá očkovania, lebo má ešte občas problémy so soplikmi a kašľom - s odsávaním soplíkov pomáha vysávač. Trocha ho trápia aj prdíky a nepravidelné kakanie - najlepšiu masáž bruška mu podľa mamy robí jeho tatino, keď je doma. Inak je to kľudné zvedavé bábo.

Máj 2022...  Evita stále hľadá vhodnú mliečnu výživu pre Tobiaska. Mlieka, ktoré skúša, ho buď zapekajú a bolí ho bruško, alebo ho nezasýtia a je stále hladný. Trocha sa s tým trápia, no zdá sa, že už našli to pravé. Inak rastie a priberá, pani doktorka je spokojná. Boli na zákroku narezania uzdičky pod jazykom - zvládli to bez väčšíchťažkostí, už to má aj zahojené. Tatino si po dlhšom čase našiel prácu, ešte má len oznámenie o prijatí, tak mu držíme palce, aby dobre začal. Vyrobil sám malej Natálke pieskovisko so šmykľavkou na dvore, tá sa z toho veľmi teší a trpezlivo čaká, kým dorastie tráva okolo. Rada by už šla do škôlky, no zoberú ju až od septembra. Peniaze od darcov rodine pomohli vykryť náklady na potraviny, vodu, eneergie a vzdušné detské oblečenie na letné dni. Ďakujeme.

Jún, júl 2022... Dobre sa im darí zvládať aktuálne horká. Malý Tobias už reaguje na naše návštevy úsmevom. Ak sa aj zľakne a rozplače sa, mama ho zoberie na ruky a znova so záujmom sleduje svet. Má teraz 5 mesiacov. Mamina mu masíruje krk a od vtedy sa hybnosť hlavičky do oboch strán zlepšila. Majú už termín na rehabilitáciu. Snažia sa nastaviť rozpočet na zvyšujúce sa ceny. Keďže Tobiaskovi príkrmy chutia, bude sa postupne znižovat množstvo mlieka, ktoré treba kupovať. Hovoríme spolu o hospodárení na takmer každej návšteve. Evita má dve peňaženky, kam rozdelí peniaze na dve časti, aby sa jej ľahšie vykryl celý mesiac. Vie, že aj energie išli hore a bude treba zvýšiť zálohové platby. Všetkým ďakujú za podporu.

August 2022... S Tobiaskom začala mamina rehabilitácie, kvôli slabému držaniu hlavičky a nižšiemu tonusu svalov. Predpísali mu aj helmičku, ktorá by mala pomôcť s nerovnosťami hlavičky. Tobiasko je zvedavý  chlapček, ktorý si už dočiahne do úst rukami aj nohami, otáča sa z chrbta na brucho a opačne, len v tom ešte potrebuje nabrať istotu. Rád sa smeje na svoju staršiu sestru. Tá už si zvykla, že sú dvaja. Do škôlky sa ale už teší ona aj mama. Tobi má rád varenú zeleninu a ovocie od mamy, detský puding, kaše aj kukuričné chrumky. Zuby sa zatiaľ neukazujú. Zvykne aj zaspať samostatne v postieľke.Všetkým ďakujú za pomoc a podporu a želajú pekný jesenný čas.

Popis situácie

Som Silvia, pochádzam z Bratislavy, mám 27 rokov a ostala som tehotná. V prvých chvíľach to bol pre mňa veľký šok. Až taký veľký, že som tomu nechcela veriť. Nasledoval ďalší a ďalší tehotenský test, dokopy tri,   Ale až u gynekologičky som pochopila, že som naozaj tehotná a je to fakt. Vtedy som bola v šiestom týždni tehotenstva, zavalila ma spŕška pocitov, no prevládali hlavne negatívne, neskutočný strach a beznádej. Najjednoduchšie riešenie bolo dať bábo preč. Pociťovala som však veľkú neistotu, či to, čo som práve vyslovila, myslím vážne, či ma neovláda strach a vôbec som si nebola na 100 % istá, či je práve toto riešenie správne. Navonok som pôsobila celkom pokojne, no vnútri som bola roztrasená a mala som pochybnosti. Jedna polovica hovorila áno, druhá zásadne nie.. V hlave mi v tomto momente vznikol neskutočný zmätok, tak som odišla a dohodli sme sa, že si to ešte premyslím a situáciu doriešime. 

Po par dňoch som sa vrátila s hroznými pocitmi, no s dočasným presvedčením, že bábo pôjde preč. Muž, s ktorým čakám dieťa, ma presvedčil, že to bude to najlepšie riešenie. No ja som sa cítila hrozne... Nechápala som, že „najlepšie“ riešenie ma napĺňa takým strašným pocitom. Gynekologička začala so mnou debatu, všetko mi podrobne objasnila. Pochopila som, že nie som ochotná niečo podobné podstúpiť a vtedy som sa na 100 % rozhodla, že si bábo nechám.

Momentálne som v 7. mesiaci tehotenstva, čakám synčeka a svoje rozhodnutie neľutujem. Nečudujem sa však, že veľa žien urobí urýchlené závery... K prvoplánu ísť na potrat mi nepomohla ani situácia, že pracujem za minimálnu mzdu, to znamená smiešna materská, žiadne úspory, bývam v podnájme, pomôcť mi nemá kto. Mama je ťažko chorá a býva s otcom v jednoizbovom byte, takže tadiaľ cesta nevedie. Natrafila som však na ľudí ochotných pomôcť. Netreba sa báť, človek nie je úplne na všetko sám, ako  to zo začiatku vyzerá. Našla som organizáciu, ktorá poskytuje ženám v mojej situácii právnu, psychologickú a finančnú pomoc a pomohli mi aj s výbavičkou. Žiadna kaša sa neje taká horúca ako sa navarí a tak to aj je. Chcela by som poďakovať všetkým ľuďom, ktorí pomáhajú. Veľa detí by tu bez vašej pomoci nemohlo byť a mnohým matkám by sa žilo oveľa ťažšie. Zároveň chcem apelovať na budúce matky, aby sa rozhodovali po dôkladnom zvážení a nenechali sa ovplyvniť názorom alebo želaním partnera, či kohokoľvek iného. Len vy ste zodpovedné za svoje rozhodnutia. V prípade komplikácií  partner len mykne plecom, že ste tam predsa išli dobrovoľne. Nikdy neviete, aký deň bude mať lekár, ako zareaguje vaše telo a vaša duša. Svoje rozhodnutie však už nevrátite späť. Preto si všetko dôkladne zvážte, dajte si čas, aby ste sami sebe neboli katom.

November 2021... Silvia si postupne zabezpečuje aj s našou pomocou potrebné veci pre synčeka aj pre seba do pôrodnice, aby jú nič nezaskočilo. Už by najradšej mala malého pri sebe... Usiluje sa aj šetriť peniažky na časy, keď bude už na materskej, lebo finančne sa okrem vás, milí darcovia, nemá na koho spoľajnúť.

December 2021... Veľká radosť, malý Jakubko je už medzi nami. Začiatkom decembra sa Silvii

narodil krásny chlapček. On aj mamička sú v poriadku. Nemá to ľahké, na všetko je sama, ale vďaka vám má strechu nad hlavou a aj všetko najpotrebnejšie pre bábätko i pre seba. Za všetko je vám veľmi vďačná.

Január 2022... Napísala nám Silvia: „ Dnes mám skoro mesiac a pol,  rastiem ako z vody, no trochu ma trápi kolika, tak sa s maminou snažíme prežiť toto nie najlepšie obdobie. Inak sa mám super, papať mi chuti, začal som sa usmievať a obcas zablabocem. Všetkých vas aj s mamou pozdravujeme a veľmi pekne ďakujeme. Ste super.“

Február 2022... Správa od Silvie: "Momentálne sa sťahujeme, takže je toho dosť, balenie, prenášanie a tak, ale inak všetko v poriadku. Malý už je, čo sa týka bruška na tom  už o polovicu lepšie, ale stále nás trápi... Zo zdravotného hľadiska je celkovo všetko v poriadku. Malý si začína viac uvedomovať seba aj okolie a samozrejme hračky.  Ešte sa síce nevie  s nimi zahrať, ale skúša do nich búchať rúčkami a skúma ich pohľadom. Veľmi pekne ďakujeme za vašu pomoc."

Marec 2022... Silvia nám napísala: „Už sme konečne presťahovaní v novom . Býva sa nám dobre. Hoci ma mrzí, že s malým musíme chodiť po lekároch. V súčasnej situácii je to veľmi zložité. Telefonicky sa nedá objednať, všade musíme chodiť osobne. Boli sme kvôli tomu malého  očku, museli mu ho preplachovať- Budúci týždeň ideme na kontrolu. Musíme chodiť aj na cvičenia, lebo malý sa stále otáča len do jednej strany. Asi bude potrebovať aj  helmičku na hlavičku. Takže sa trochu trápime, ale azda bude všetko v poriadku. Ďakujeme za vašu pomoc, ktorá nás posúva ďalej.

Apríl 2022...  Napísala Silvia: “Začínam si hľadať brigádu aspoň dvakrát do týždňa, lebo sme veľmi na tesno s financiami. Nedá sa takto fungovať plnohodnotne. Mama mi vie pomôcť so strážením, tak  sa mi azda podarí niečo zohnať. Malý sa má dobre, čakáme zúbky, ale stále nič... Začal byť uplakaný, tak možno sa tlačia, len to zatiaľ nevidno. Budeme chodiť na rehabilitačné cvičenia, aby sa začal točiť aj do pravej strany. Zajtra ideme akurát dať zmerať hlavičku a bude nosiť remodelacné ortézku na hlavičku, lebo ju má zležanú, práve kvôli tomu, že sa točí iba do ľavej strany. Tak som ju musela vybaviť, nech to má už tiež v poriadku. Prepichli mu slzne kanáliky, bolo to treba.“

Máj 2022...Správa od Silvie: „Leo ma takmer 5 a pol mesiaca,  je zdravý a darí sa mu dobre. Nosíme remodelačnú ortézu  - helmičku, aby mal krásnu hlávku. Prerezal sa mu už aj prvý spodný predný zúbok a vedľa neho ide ďalší :). Pani  doktorka ho očkovala akurát včera, aj to zvládol bez horúčky. Už sa vie pretáčať z chrbatika na bruško a naopak. Tiež ho zaujímajú hračky a rôzne šušťavé  predmety. Prikrmy papa krásne :) Mne sa podarilo nájsť brigádu zatiaľ iba dvakrát do týždňa  ale každé euro nám pomôže.  Za všetko som za to vďačná“.

Jún 2022... Správa od Silvie: „Maličký rastie ako z vody, museli sme meniť vaničku za športové prevedenie kočíka. Musím však povedať, že sa mu tam teraz páči viac, keďze je v sede a pri prechádzke si obzerá okolie. Nosí stále remodelačnú ortézku na hlavičke, ktorá sa mu krásne vďaka nej tvaruje. Lekár odhaduje ešte zhruba mesiac a môžeme ju odložiť. Musím uznať, že síce je to nová forma liečby, ale veľmi účinná.  Určite by som odporučila ďalej, samozrejme, ak to treba. Z ohybových schopnosti začal pekne liezť doslova zo dňa na deň. Papá všetko, viac preferuje príkrm ako mliečko. Teší ma každý deň s ním, je to také moje slniečko, aj keď niekedy veľmi nezbedné. Za všetko ďakujeme“
Júl 2022... Zdravíme všetkých, no tak kde začať? Skúsime zdravím, lebo to je najdôležitejšie. Musíme si zaklopať, lebo doteraz sme nemali nijaký vážny problem, čo ma veľmi teší. Malý má energie za troch,  je dosť živý, veľa sa plazí a po novom sa približne týždeň dvíha na nôžky bez štvornožkovania. Asi ho preskočí a začne rovno chodiť. Teplá znáša v rámci možností, je  trochu nepokojný, ale zvladame to.Čakáme na prvé slovo, zatiaľ márne. Postieľku sme upravili. Znížili sme ju, lebo som mala strach, aby z nej nevyliezol. Zaznamenala som totiž pokusy  stavat sa o zábradlie a tu radosť to ste nevideli. Tak sme to radšej zabezpečili.Ďakujeme za všetko.

August 2022... Správa od Sylvie: „Začali nám rásť horné zúbky. Idú mu 4 horné naraz. Tak po nociach máva 39tky a nepokojný spánok, ale to patrí k tomu. Za chvíľku bude môcť sám hrýzť, tak som na to zvedavá. Pekne sa naučil stáť, samozrejme s pridržiavaním o posteľ, skriňu, stolík... Už sa vie aj postojačky popri posteli posunúť v stoji. Štvornožkuje ako šarkan, už sa mu nikde neskryjem, príde aj na wc. V zdraví sa mu darí. Ja chodievam pracovať raz týždenne a dokončujem si vodičský preukaz, ktorý budem potrebovať pre prácu. Ďakujeme“

Popis situácie

Mám 20 rokov a ocitla som sa v situácii, že čakám bábätko, o ktoré sa budem musieť starať sama, keďže priateľ ma opustil a moja mama, v ktorej som mala oporu, sa odsťahovala. Jej odchodom som vlastne ostala bez istého zázemia. Momentálne som sa musela nasťahovať na istý čas k otcovi, kde to je len také dočasné riešenie, nakoľko dochádzanie do Bratislavy či už do práce alebo k lekárom je príliš náročné a nákladné, okrem toho to nie je vhodné prostredie na výchovu dieťaťa.
Obaja moji rodičia sú momentálne nezamestnaní a nedokážu mi finančne pomáhať. Vďaka situácii, v ktorej sa nachádzam, som musela na istý čas prerušiť aj štúdium. Z toho dôvodu musím vrátiť naspäť štipendium, ktoré mi bolo poskytované. Splátky na ktorých sme sa dohodli, predstavujú 188 € po dobu 18 mesiacov. Keďže som donedávna bola študentka, žiaľ nemám nárok na materskú, len na rodičovský príspevok okolo 270 €. Otec dieťaťa sa bráni čo i len súhlasiť s podpísaním otcovstva a bez jeho súhlasu zatiaľ nemám nárok vyžadovať od neho vyživovaciu povinnosť. Je otázne, ako v tejto veci bude konať súd. Do narodenia dieťaťa ale ešte nemôžem v danej veci podať ani návrh na súdne pojednávanie. Otec dieťaťa  nemá záujem so mnou komunikovať a dohodnúť sa, tak isto neprejavuje ani záujem o dieťa. K veci sa stavia ľahostajne a necháva všetku zodpovednosť na mne. Ocitla som sa takto v ťažkej situácii, v ktorej si sama len veľmi ťažko pomôžem,  bola by som preto vďačná za akúkoľvek finančnú alebo materiálnu pomoc na dieťaťa a náklady spojené s ním.

December 2021... Správa od Vanesy: "Chcem sa s vami podeliť o radostné správy. Podarilo sa mi prejsť ťažším obdobím, ktoré má však nakoplo a začala som robiť všetko preto, aby keď sa dcérka narodí nám nič nechýbalo. Na obecnom úrade som si podala žiadosť o obecný byt a na základe mojej žiadosti mi vyhoveli. Veľmi sa teším, že sa nám to podarilo, a že budem môcť dcérku vychovávať v bytíku, kde budeme mať pokoj a súkromie. Do pôrodu ostáva ešte zopár týždňov, tak verím, že stihnem všetko prichystať, kým sa bábätko vypýta na svet. Zatiaľ len veľmi aktívne dáva v brušku najavo že jej je tam dobre a ja sa už neviem dočkať, kedy bude
medzi nami. Podarilo sa mi taktiež zabezpečiť najmä vďaka poradni Alexis
takmer celú výbavičku, takže ostáva už len čakať. Veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí stoja pri mne. Bez vás by som nemala šancu to zvládnuť-"

Január 2022... Napísala nám Vanesa: „Po sviatkoch sa mi za pomoci môjho otca a priateľov podarilo nasťahovať do spomínaného obecného bytu, ktorý mi pridelili.Postupne si to tu zútulňujem a pripravujem izbičku pre dcérku. Je tu naozaj krásne, veľmi sa teším z toho, že sa mi podarilo takto sa osamostatniť. Ešte mi chýba pár dní do nástupu na materskú a potom už len najbližšie týždne budem odpočítavať dni do pôrodu. Našťastie sa mi podarilo ako-tak zlepšiť vzťahy  s otcom dieťaťa, no nie natoľko, aby sme znovu tvorili pár a začal sa o nás zaujímať. Zatiaľ sa stále tvári, že sa ho celá situácia netýka a mne ostáva len veriť, že sa to celé napraví.  Momentálne som spokojná, že po dlhých mesiacoch mám pokojné obdobie a nemusím sa trápiť, pretože to iste malej v brušku neprospievalo. Ďakujem ešte raz všetkým, ktorí sú tu pre mňa a pomáhajú mi.“

Február 2022... Správa od Vanesy: "Začiatkom mesiaca som nastúpila na materskú dovolenku. Z práce sa mi ťažšie odchádzalo keďže sme tam boli perfektný kolektív, ale začína sa mi nová etapa života a ja už sa neviem dočkať kedy budem moje bábätko držať v náručí. Tento týždeň som ukončila tehotenskú poradňu u môjho lekára a začala navštevovať tú v nemocnici, v ktorej chcem rodiť. To celé vo mne ešte viac vzbudzuje pocity, že čo chvíľa budem hrdá mama. Posledné dni si ale užívam ešte momenty, kedy sa mi v brušku hýbe malý človiečik, je to naozaj niečo krásne a neopísateľné. Stále mám okolo seba ľudí, ktorým na nás záleží  a ja som za to vďačná a veľmi si vážim každú pomoc."

Marec 2022... Radostná správa od Vanesy: „V piatok 18. marca sa na svet vypýtala moja dcérka. Konečne som po toľkých mesiacoch videla malého človiečika, ktorý vo mne celý čas rástol. Je to zázračné, až priam neuveriteľné.  Keď sa narodila mala 3550 gramov a 50 cm. Pôrod bol síce veľmi náročný, ale sprevádzala ma ním moja mama, ktorá mi bola veľkou oporou.  Po základných vyšetreniach mi  dieťatko priniesli na izbu. Začiatky teda vôbec neboli jednoduché. Museli sme si zvykať jedna na druhú a najmä ja na rolu matky. Stále sa učíme spolu fungovať a každým dňom to je lepšie a lepšie.  Absolvovali sme vyšetrenia u pediatra a u kardiológa kvôli šelesti. Všetky vyšetrenia dopadli našťastie dobre a malá je zdravá, čo je pre každého rodiča najpodstatnejšie. Dni nám plynú strašne rýchlo. Už máme nastavený denný režim, kedy papáme, kedy sa kúpeme a kedy chodíme na prechádzky.  Ako slobodnej matke je to síce nesmierne náročné byť na všetko sama, ale nie je to nezvládnuteľné. Nebyť vašej pomoci, tak by som sa nemohla teraz tešiť každý deň z toho, že som na svet mohla priniesť zdravé, krásne a spokojné bábätko. Veľmi pekne ďakujeme.“

Apríl 2022... Správa od Vanesy:  „Tak moja maličká už má niekoľko týždňov. Niektoré dni sú ľahšie, iné zasa veľmi náročné, vzhľadom na to, že pravdepodobne trpí kolikou. Večer žiaľ prebieha zväčša s plačom, ale po pomoci laktačnej poradkyne je to našťastie lepšie. Dala mi zopár tipov, taktiež mi ukázala ako správne dojčiť, vďaka čomu mám ešte spokojnejšie bábätko. Rastie ako z vody. Po poslednej kontrole u pediatra mala už 5 kg a 57 cm, to najmä preto, že papať jej veľmi chutí. Otec dieťatka nakoniec uznal otcovstvo bez nejakých problémov. Momentálne nám veľmi pomáha môj otec, ktorého pomoc si obe veľmi vážime, taktiež ako tú vašu. Ďakujeme“.

Máj 2022... Napísala nám Vanesa:  „Pomaly sa blížime k tretiemu mesiacu života. Dcérka rastie ako z vody je krásna ale hlavne zdravá. Každý deň sa na ňu neviem vynadívať. Neviem si už predstaviť život bez nej. Každý deň robí pokroky. Teší sa z toho byť na tomto svete. Smeje sa celé dni od ucha k uchu. Už sa naučila aj uchopiť predmety do ručičky. Hrkálky sa jej páčia najviac. Občas cez deň štrajkuje so spánkom keďže začala viac vnímať okolitý svet a všetko ju zaujme no šatka je zaručený spôsob ako vždy zaspinká. Za každú vašu pomoc ďakujeme.“
Júl 2022... Napísala Vanesa: „Tak prvé očkovanie sme úspešne zvládli. Trosku plaču samozrejme nechýbalo, ale moja velkáčka je statočná. Teraz však prichádza obdobie rastu zúbkov. Máme za sebou už aj prvé príkrmy. Je to trošku náročné, lebo polovica skončí na podbradníku. Mrkvička jej veľmi nechutí, ale na tekvici s jabĺčkom si veľmi pochutila. Rastie mi ako z vody. Nebolo to tak dávno, čo sa narodila a už bude mať čoskoro 5 mesiacov. Dvíha hlavičku, že by sa už najradšej posadila, ale to si chvíľku ešte počkáme. Veľmi ju však zaujal televízor. Pri rozprávkach dokáže chvíľu presedieť. Už sa neviem dočkať ďalších jej pokrokov.

Popis situácie

Som sedemnásťročná budúca mamina, ktorá je prvorodička a som na konci siedmeho mesiaca tehotenstva. Čakám chlapčeka a očakávaný termín pôrodu je 20.12.2021. V októbri budem mať 18 rokov a stále študujem na strednej škole v 3. ročníku a strednú školu si určite chcem aj dokončiť.

Moja mamina vyrastala v detskom domove a s mojim otcom už nežije viac ako dva roky. S otcom som síce v kontakte, ale často sa nestretávame. S mamou a s mojimi štyrmi súrodencami máme veľmi blízky vzťah, mamina pri mne vždy stojí a pomáha mi, ako sa len dá. Vzhľadom na to, že je matka samoživiteľka, sama nemá vysoký príjem a je pre ňu finančne náročne postarať sa o mojich súrodencov, ktorí ju tiež potrebujú. Práve preto som sa rozhodla vám napísať môj príbeh a poprosiť vás o pomoc, aby som sa vedela osamostatniť a odbremeniť moju mamu po finančnej stránke, aby sa nemusela starať ešte aj o mňa a moje dieťa. Momentálne bývam s mojou rodinou v centre pre obnovu rodiny, avšak s partnerom, ktorý momentálne býva mimo Bratislavy, hľadáme spoločné bývanie priamo v Bratislave. Partner si tu hľadá aj prácu, aby sme si vedeli zariadiť a udržať spoločné bývanie, ktoré je pre nás veľmi dôležité, nakoľko chceme, aby bábätko vyrastalo s oboma milujúcimi rodičmi. Vopred vám veľmi pekne ďakujem za vašu pomoc.

November 2021... S Monis a otcom jej ešte nenarodeného dieťaťa sme odborne pracovali, pripravovali sme ich na príchod syna a riešili sme bytovu otázku tejto mladej rodiny. Matka a jej zdravotný stav bol v poriadku. Nemala nijaké zdravotné komplikácie. Partner si našiel prácu. Pre rodinu sme zorganizovali Stretnutie rodinného kruhu a vytvorili sme plán s rodinou. Našim cieľom je našetriť rodine a založiť stavebne sporenie, kde potrebujeme nasporiť 1000 € na to, aby sme mohli podať žiadosť na byt mladej rodiny, kde by mala rodina perspektívu získať bývanie na 10 rokov.

December 2021... Monis na začiatku decembra bola pozitívna na ochorenie COVID_19, a tak skončila na dva týždne v karanténe. Mala slabý priebeh ochorenia a našťastie matka aj dieťa boli po prekonaní ochorenia zdravotne v poriadku. Predpokladaný termín pôrodu bol stanovený na 20.12.2021, ale chlapček Markus sa narodil 17.12.2021 ráno okolo 8 h. Bábätko je zdravé a aj mamina je už v poriadku. Matka využila finančnú pomoc od vás na potrebné veci pre bábätko a zvyšok si šetri na stavebne sporenie, aby získali čo najskôr samostatne bývanie pre svoju rodinu. Veľmi pekne vám ďakujú za všetku pomoc.

Január 2022... S Monis sme počas mesiaca január vybavovali pokračovanie na strednej škole. Záleží aj nám aj jej na dokončení jej stredoškolského vzdelania. Snažili sme sa nájsť možnosti ako si dokončiť prax, aby mohla byt pripustená k skúškam. Podarilo sa nám to. Jej partner prišiel o zamestnanie v skúšobnej dobe, a tak sa nám posúva možnosť podať žiadosť o byt mladej rodiny. Musíme počkať na to, aby partner bol zamestnaný v jednom zamestnaní dlhšie ako 3 mesiace. Pokračujeme v šetrení na stavebne sporenie, aby sme splnili všetky podmienky pri podávaní žiadosti o byt mladej rodiny. Malému Markusovi sa darí, rastie je zdravý a rodičia ho milujú a príkladne sa o neho starajú. Peniaze stále šetrime na bývanie pre rodinu mimo nášho centra a na stavebné sporenie. Ďakujeme za podporu.

Február 2022... Počas mesiaca február bolo Monis poskytnuté pravidelné sociálne a psychologické poradenstvo v  Centre pre obnovu rodiny. Počas mesiaca sme sa zamerali na hľadanie práce pre partnera klientky, zabezpečenie stráženia malého Markusa, aby klientka mohla na pár hodín chodiť na prax, a tak si dokončila stredoškolské vzdelanie. Poskytli sme psychologické poradenstva na rozvoj a zlepšenie partnerského vzťahu rodičov malého Markusa.

Marec 2022... Markus je veselé zdravé bábätko, ktoré nemá žiadne zásadné zdravotné problémy. Je o neho dobre a s láskou postarané zo strany jeho rodičov. Klientka spolupracuje s nami pravidelne. Rodinu tento rok plánujeme napojiť na projekt dostupného sociálneho nájomného bývania a podať žiadosť o byt mladej rodiny. Peniaze si šetrí klientka na stavebne sporenie ktoré je povinnou súčasťou žiadosti o byt. Takouto cestou chceme zabezpečiť rodine stále bývavanie.

Apríl 2022... Monis sme poskytovali pravidelné sociálne a psychologické poradenstvo v  Centre pre obnovu rodiny. Otec začal pracovať v mäsiarstve a matka bola kvôli zdravotným problémom stále neschopná vykonávať prax. So školou sme komunikovali o jej dokončení štúdia spoločne s príjemkyňou pomoci. Občas sa v rodine vyskytnú medzi rodičmi vzťahové problémy, čo spôsobuje ich mladý vek a to, že sa v tak mladom veku stali rodičmi. S psychológom robíme na tom, aby posilnili svoj vzťah a robili na rozvoji. Markus je zdravé a spokojne dieťa, rodičia sa o neho príkladne starajú a dávajú mu lásku a pozornosť. Rodinu tento rok plánujeme napojiť na projekt dostupného sociálneho nájomného bývania a podať žiadosť o byt mladej rodiny. Peniaze si šetrí klientka na stavebne sporenie, ktoré je povinnou súčasťou žiadosti o byt. Takouto cestou chceme zabezpečiť rodine stále bývavanie. Matka si kúpila odsávaču mlieka, stará jej prestala fungovať.

Veľmi pekne ďakujeme za pomoc a podporu pre rodinu.

Máj 2022... V tomto mesiaci sa vyhrotila situácia rodičov v rámci ich vzťahu. Partner opustil bývanie Centra pre obnovu rodiny na žiadosť matky. Situáciu sme intenzívne riešili. Otec sa aj naďalej príkladne každý deň stará o malého Marcusa a podstupuje individuálne a partnerské psychologické poradenstvo, tak isto ako matka dieťaťa. Uvedomujú si, že musia viac pracovať na partnerskom vzťahu, aby mohli byť pre Marcusa lepšími rodičmi. Obidvaja rodičia majú snahu o zmenu a zlepšenie. Otec sa stará naďalej o svoje dieťa a aj partnerku na dennej baze. Matka je naklonená na spoločne bývanie, ale s podmienkami ktoré sme si uviedli v pláne práce. Táto práca s rodinou bude trvať dlhšie. Spoločne bývanie mimo Centra sme pre tuto chvíľu oddialili. Marcus rastie, je zdravý a jeho vývoj je presne taký ako ma byt, čomu sa tešíme. Je to usmievavé a veselé dieťa. Matka stále šetri na osamostatnenie sa. Centrum je len dočasné

bývanie pre nich. Veľká vďaka všetkým, ktorí rodine pomáhajú.

Popis situácie

Volám sa Soňa, som psychiatrická pacientka v pokročilom štádiu tehotenstva, termín pôrodu mám 20.05.2022, čakám piate dieťa – syna. Som momentálne umiestená v zariadení núdzového bývania Predtým som žila v azylovom dome, kde som nemala vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o svoje dieťa. Som veľmi rada, že mi bola táto možnosť ponúknutá a ja som ju využila. V zariadení sa môžem plnohodnotne venovať potrebám svojho dieťaťa a získať rodičovské a materinské zručnosti. S otcom dieťaťa nie som v kontakte a otec dieťaťa nemá záujem sa o nás starať. Takže všetka starostlivosť ostáva na mne. Toto bude moje piate dieťa, staršie deti nemám vo svojej starostlivosti najmä preto, že som nemala vytvorené vhodné rodinné zázemie s možnosťou stabilnej starostlivosti. Chcem, aby moje dieťa malo v budúcnosti zabezpečené všetko potrebné, som ochotná preto urobiť všetko, čo je v mojich silách, chcem byť pri ňom, aby sa cítilo bezpečne a milované, chcem mu venovať porozumenie, moju pozornosť a čas. Som odhodlaná mu venovať lásku a vybudovať mu rodinné prostredie, v ktorom sa mu bude dariť.

Uchádzam sa o zaradenie do projektu Zachráňme životy a budem vďačná za akúkoľvek pomoc. Ďakujem.

Máj 2022... Radostná správa. Sebastián  sa narodil 17.5.2022 v Trnavskej nemocnici. Je to krásne zdravé bábätko, mamička sa snaží a stará sa podľa svojich schopností a možností aj s výdatnou pomocou sociálnych pracovníčok nášho zariadenia. Sebastiánka mama kojí, priberá podľa lekára primerane. Ešte raz chceme vyjadriť úprimnú vďaku za nás a najmä za pani Soňu, ktorá každú pomoc veľmi potrebuje.

Jún 2022... Sebastián sa narodil 17.5.2022 v Trnavskej nemocnici. Je krásne zdravé bábätko, mamička sa snaží a stará sa podľa svojich schopností a možností aj s výdatnou pomocou sociálnych pracovníčok nášho zariadenia. Sebastiánka mamadojčí, priberá podľa lekára primerane. Ešte raz chceme vyjadriť úprimnú vďaku za nás a najmä za pani Soňu, ktorá každú pomoc veľmi potrebuje.

Júl 2022... V mene malého Sebastiánka a jeho mamy Sone všetkým dobrým ľuďom chceme veľmi pekne poďakovať. Peniažky matke pomáhajú a sú naozaj veľmi potrebné, pretože riešime mnohé zastarané zdravotné problémy, ktoré u nás v relatívne pokojnom prostredí masívne vyplávali na povrch. Sebastiánko je krásny, zdravý, je na umelom mliečku, krásne rastie, priberá. Mamička sa stará a snaží sa mu dať lásky koľko len vie. Je v starostlivosti pediatra, absolvoval vyšetrenie nožičiek, prvé očkovanie...má všetko, čo by malo zdravé a spokojné dieťatko mať. ĎAKUJEME.

August 2022... Sebastiánko krásne prosperuje, rastie, mama sa stará s pomocou sociálnych pracovníčok, osvojuje si zručnosti matky. Sebastiánko je veľmi čulé dieťatko, krásne reaguje na prihováranie sa - "odpovedá" zvukmi radosti. Máme z neho všetci veľkú radosť.

Je v riadnej starostlivosti pediatra v ambulancii, prebehlo povinné očkovanie aj kontrola nožičiek. 

Ďakujeme za vašu obetavú pomoc.

Popis situácie

Vyrastala som v nefunkčnej rodine so zlým vzťahom so svojou matkou. Mala som ťažké detstvo. Moji rodičia mali zlé manželstvo za ktoré som si odniesla veľa nepekných chvíľ.  Matka o mňa záujem nemala a veľmi ma bolelo, keď mi povedala, že ma ani nechcela. Veľakrát ma trestala aj za veci, za ktoré som ani nemohla. Keď sa moja matka zoznámila s mojím nevlastným otcom, moja situácia sa trochu zlepšila. Bol to veľmi dobrý človek, ktorý nás mal rád a staral sa o nás. Často sa ma zastal, keď som mala konflikty s mamou, pomáhal mi, ako mohol,  správal sa k nám ako náš biologický otec, no bohužiaľ umrel.  Odvtedy sú naše vzťahy z matkou katastrofálne.  Na detstvo nerada spomínam, až na obdobie, kým žil nevlastný otec. Biologický otec o nás nikdy nemal záujem. V súčasnosti sa vzťahy s matkou trochu upravili, ale veľmi sa o mňa ani deti nezaujíma.

Neskôr som mala desaťročný vzťah, ktorý sa mi rozpadol. Mám z neho 6-ročného syna. Po  ňom sa mi narodil ešte jeden synček, ktorý sa narodil veľmi chorý a ako sedemmesačný zomrel. V tom čase som sa veľmi zadĺžila. Začala som žiť v ubytovni. Potom som sa zoznámila s partnerom, s ktorým som nečakane otehotnela a keď som mu to oznámila, opustil ma. Usilovala som si nájsť prácu, ale ako tehotnú ma nikto nechcel zobrať. Snažím sa zo všetkých síl splatiť dlh na nájomnom, aby som sa čo najskôr mohla postaviť na nohy. Som vo veľmi ťažkej situácii a bez pomoci dobrých ľudí to nemám šancu zvládnuť. Vopred vám ďakujem, že ma v tom nenecháte samu.

Jún 2021... Katarína rieši svoju finančnú situáciu tak, že podáva žiadosť o zvýšenie výživného na svojho syna. Momentálne sa pripravuje na pôrod, ktorý bude za krátky čas, zostávajú jej posledné dni. Na bábätko sa už teší, pripravuje výbavičku a všetko potrebné, aby malo všetko potrebné, keď sa narodí. Veľmi pekne ďakuje za pomoc a podporu.

Júl 2021... Katarína sa s našou pomocou dohodla s mestom, že bude splácať dlh mestu, aby sa jej podarilo po splatení dlhu isť do lepšieho nájomného bytu. Medzitým sa narodil synček Samko s mierami 3300 g a 51 cm. Je krásny a on aj mamina sú v poriadku. Zo srdca ďakujú za vašu podporu, lebo vďaka pomoci okolia je malý medzi nami.

August 2021... Kataríne sa darí dobre, stará sa o synčeka Samka aj o staršieho syna. Dominik nastúpil do školy, tak jej pribudli starosti. Požiadala o zvýšenie výživného na staršieho syna. Všetkým ľuďom s dobrým srdcom ďakujú za pomoc.

September 2021... Kataríne sa darí, dobre, stará sa o synčeka Samka aj o staršieho Dominika. Dominik nastúpil do školy, tak jej pribudli starosti. Požiadala o zvýšenie výživného na staršieho syna. Veľmi vám ďakuje za pomoc a podporu. Skutočne sa usiluje.