Príjemcovia pomoci

Popis situácie

Volám sa Zuzana, narodila som sa na západnom Slovensku. Spomienky na detstvo nemám príjemné, nebolo to jednoduché, ale môžem v ňom nájsť situácie, za ktoré som vďačná, a patria k nim  napríklad víkendy strávené u starých rodičov.

Mám 3 nevlastných súrodencov, spolu  s nimi som  vyrastala v detskom domove, a to od 7 rokov.  Neskôr, v 10 rokoch, som spolu s mladším bratom bola zverená do pestúnskej starostlivosti, kde vyrastalo okrem mňa ďalších 6 súrodencov. V kontakte som s 19 ročným bratom. Staršieho brata nepoznám.  Počas dospievania som bojovala s rôznymi problémami, ktoré prerástli až do samovražedných sklonov. Trápilo ma, že nevyrastám v klasickej rodine, moja túžba po normálnej rodine bola silná, ale vždy som sa snažila zo všetkých síl vysporiadať sa s danou situáciou.  Biologického otca si vôbec nepamätám, mám len jednu spomienku a to, ako ma jedenkrát navštívil v detskom domove.

V roku 2018 po dovŕšení 18 rokov som odišla bývať k vlastnej mame, s ktorou som si nerozumela. V tomto čase nie som s ňou v kontakte, môj pocit je, že ma mala rada, len kvôli peniazom.  V  tejto dobe o nej viem len to, že sa sťahuje z podnájmu do podnájmu a predáva Nota Bene.

Našla som si známosť a z  tohto vzťahu sa v roku 2019 narodil syn Samuel. Spočiatku bolo všetko v poriadku, neskôr sme si prestali rozumieť. Objavili sa bitky a násilie. Nedorozumenia  s partnerovou mamou vyústili až do toho, že som sa ocitla na ulici.   Samko je zverený do starostlivosti otca, tým, že som nemala bývanie  a nerozumieme si. Myslím si a mám istotu, že Samko  je  tam spokojný, nič mu nechýba. Priala by som si však byť s ním. No teraz to neviem zmeniť. Neskôr som sa cez kamarátov zoznámila s Patrikom a otehotnela som, vzťah začal byť problematický, objavili sa bitky, násilie, súdom bolo stanovené zákaz priblíženia.

Samkov otec nás chcel vziať k sebe, avšak vzťahy  boli stále  aj tam komplikované.

Pod silným psychickým tlakom som mala problémy s návykovými látkami, pre ktoré som bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení. Momentálne som v 8. mesiaci tehotenstva, čakám dievčatko, teším sa naň. Som odhodlaná postarať sa o malú. Vďaka dobrým ľuďom som v zariadení, mám strechu nad hlavou,  dostatočnú istotu, že po narodení dcérky sa mám kde vrátiť. Otec malej sa o nás nezaujíma, vyhráža sa mi cez sociálne siete. Nemám však dostatok finančných prostriedkov. Budem vďačná za každý príspevok, vychovávať  samostatne dcérku bude náročné, no pokúsim sa o to.

Popis situácie

Vyrastala som s adoptívnou mamou aj momentálne s ňou žijem. Ako iné mladé dievčatá som sa postupne zaľúbila a postupne začal byť náš vzťah aj bližší. Partner nemal ľahký život, je polosirota, vychovávala ho stará mama a od šestnástich rokov začal pracovať,  brigádovať. Momentálne si našiel novú prácu a od mája začne pracovať. Ja dokončujem 1. ročník SOŠ kuchár/časník. Ak všetko dobre pôjde, chcela by som od septembra pokračovať v štúdiu, ktoré budem mať upravené. Na dieťatko sa teším, pravidelne chodí do poradne, pripravujem sa na pôrod a príchod dieťaťa. O chlapčeka sa chcem starať mojou mamou a partnerom. Vzhľadom na to, že som ešte neplnoletá, musím po pôrode požiadať súd o priznanie rodičovských práv, aby mi mohol byť priznaný rodičovský príspevok a príspevok pri narodení. Adoptívna mama (budúca stará mama) ešte pracuje na skrátený úväzok, rada mi s dieťaťom pomôže, ale finančne by to dlhodobo nezvládla. Mám zabezpečené bývanie u adoptívnej mamy, kde mám samostatnú izbu. S partnerom do budúcnosti plánujeme spoločné bývanie, ale tak skoro to nevyzerá, keďže on zatiaľ pravidelný príjem nemá a ani svoje bývanie.  Termín pôrodu mám plánovaný na koniec mája 2021. S otcom dieťaťa som v dennom kontakte, má záujem o dieťaťa. Vopred vám ďakujem, že mi pomôžete preklenúť toto zložité obdobie života. Pokúsim sa, nesklamať vás.

Máj 2021... Hlásim sa vám s radostnou novinou. Malý Damián je od včera na svete, má sa k svetu, váži 2660 g. Mamina Eva je šťastná a užívajú sa prvé spoločné chvíľky. Stará mama pomáha vybavovať všetky potrebné doklady, aby mladá mamina mohla nadobudnúť rodičovské práva, keďže je ešte neplnoletá.

Popis situácie

Volám sa Mária, som vydatá, matka ôsmich detí. Koncom apríla čakáme s manželom deviate dieťa, dievčatko. Mám 40 rokov, som vyštudovaná zdravotná sestra s krátkou praxou, pretože hneď po škole som sa vydala a začala som sa starať o svoju rozrastajúcu sa rodinu. Bývame v trojizbovom rodinnom domena dedine v okrese Stropkov. Môj muž je na čiastočnom invalidnom dôchodku a príležitostne sa mu darí nájsť si prácu, aj to len brigádnicky. Teraz, v čase pandémie, je to ťažké. Práce je málo, aj pre zdravých a mladých.

V našom malom domčeku sa našlo miesto aj pre moju mamu, ktorú opatrujem. Má ťažké ochorenie obličiek a chodí na dialýzu. Naše deti sú veľmi šikovné, študujú alebo chodia do základnej školy. Usilujeme sa dať im všetko, čo môžeme a  čo potrebujú, ale manželova choroba a príchod nového dieťatka nám neumožňujú prijať akékoľvek zamestnanie na zlepšenie finančnej situácie. Žijeme z môjho opatrovateľského príspevku, rodinných prídavkov a manželovho polovičného invalidného dôchodku. Napriek tomu verím, že sa naše deti postupne postavia na nohy a urobíme všetko, aby z nich vyrástli slušní ľudia. Ďakujeme všetkým, ktorí nám akýmkoľvek spsobom pomáhajú a aj vám, ktorí nám poskytujete finančnú pomoc.

Máj 2021... 23.4.2021 sa  Márii narodila krásna bábika Julianka. Vážila3660 g a merala 50 cm. Malá aj mamička sú v poriadku, cítia sa dobre , mamička ju dojčí a sú veľmi šťastní. Rodina zo srdca ďakuje všetkým, ktorí jej pomáhajú preklenúť ich zložitú situáciu. Aj my ďakujeme všetkým darcom a spolupracovníkom, vďaka ktorým je malá na svete.

Popis situácie

Sme rodina s piatimi krásnymi deťmi a čakáme šiesty dar života. Máme 8-ročného Marka, 6-ročného Matea, 5-ročnú Lauru, 3-ročnú Chiaru, dvojročného Luku a momentálne som v 31. týždni tehotenstva s malou Deborah. Život je pre nás veľký dar! Naša momentálna situácia je však zložitá, aj keď Boh sa o nás stará! Žili sme v Košiciach a bývali v podnájme. Manžel chodil 6 rokov pravidelne do práce do stavebnej firmy... Ja som vyštudovala bezpečnostné manažérstvo, teda som inžinierka a uvedomujem si že by som mohla vo svojom odbore slušne zarábať. no Boh ma povolal do materstva. Od skončenia štúdia som na rodičovskom príspevku. Posledné tri roky prerábame rodinný dom a konkrétne teraz detské izby. Manžel je tretí rok nezamestnaný a náš jediný rodinný príjem je môj rodičovský príspevok plus prídavky na deti. Manžel má sen po ukončení rekonštrukcie založiť si živnosť a mal aj možnosť v lete si privyrobiť, lebo sa venuje strechám, ale mala som veľmi silné epileptické záchvaty, jeden až dvakrát týždenne v noci v spánku a upadala som do bezvedomia... Na ďalší deň som nebola schopná sa starať o domácnosť a deti. Manžel mal strach ma nechávať doma samu. Momentálne v tejto gravidite som stabilizovaná na liekoch s malými parciálnymi epileptickými záchvatmi.. No stále verím v zázrak uzdravenia. Keď mal manžel možnosť si na jeseň opäť zarobiť, dostali sme covid a ostali 40 dní v karanténe a teda o zákazku prišiel. Zimné obdobie, covid situácia, epilepsia a rekonštrukcia starého domu nám znemožňujú serióznejší pracovný pomer. hranmezivoty.sk/cialis-cena-pfz.html
https://www.zachranmezivoty.sk/viagra-predaj-pfz.html Preto vás prosíme o pomoc na preklenutie tejto zložitej životnej situácie. Svoje deti sa usilujeme zodpovedne vychovať a postupne sa opäť postaviť na vlastné nohy. Ďakujeme za vaše otvorene srdcia.

Apríl 2021...   27.4.  narodilo utešená dievčatko Deborka. Jej  miery sú: 2710 g a 60 cm. Je to už 189. bábätko projekte Zachráňme životy. Všetci ho majú radi a to je to hlavné. Materiálne toho možno veľa nemá, ale o to viac sa mú blízki usilujú dať lásky.

Zo srdca ďakujeme všetkým za pomoc a podporu Aj vašou zásluhou sa mohla Deborka  a ďalšie krásne deti narodiť.

Popis situácie

Volám sa Iveta, mám 33 rokov a čakám dieťatko, s ktorým som v tomto období vôbec nerátala. Neviem ako ďalej... Chcem si svoje dieťa nechať, ale neviem, či by nebolo pre maličké lepšie, aby som sa ho vzdala. Toto sú moje myšlienky v poslednom období.

Mala som ťažké detstvo. Môj otec matku opustil ona sa s tým nevedela zmieriť a začala piť. Ja som bola najstaršia, mám ešte 2 mladšie  sestry. Keď mala moja mama svoje alkoholové dni, vôbec sa o nás nezaujímala, preto som začala pre mňa a moje sestry variť ja. A tak som sa predčasne stala dospelou. Keď som mala 10 rokov, tak domov doviedla cudzieho chlapa a povedala nám, že bude s nami bývať. Aj on rád pozeral na dno pohárika. Keď bol opitý, bol agresívny. Mamu často bil, neskôr začal biť aj nás. Báli sme sa ho, myslela som si, že to boli moje najhoršie dni v živote.

Chcela som byť čo najskôr z domu preč. Jedného dňa, keď bola mama veľmi opitá a nič nevnímala, chcel ma jej priateľ znásilniť. Hrozne som kričala, kopala som ho, ani neviem, ako som sa z domu dostala von, kde som bola až do rána. V noci som sa bála spávať. Skončila som učilište, zamestnala som sa a osamostatnila. Našla som si ubytovanie a konečne som bola z pekla preč. Bolo mi ľúto mojich sestier, tak aspoň cez víkend som si ich brávala k sebe. V práci som spoznala svojho priateľa zaľúbila som sa konečne som bola šťastná, konečne ma mal niekto rád. Po roku sa mi narodila dcéra Lili. Má  ráštep a tu začal problém. Môj priateľ ma vinil za to, že malá má problém. Ja to ako problém nevidím, no on áno. Ustavičné hádky osočovanie a nakoniec znásilnenie ma vrátilo do detstva. Nechcela som ohroziť moju dcéru, a tak som sa od priateľa odsťahovala. No po  3 mesiacoch som zistila, že som tehotná. Sama s malou dcérou a opäť tehotná. Maličké sa má narodiť o dva-tri týždne. Toto je môj príbeh. Neviem, čo bude a ako to prežijem. Priateľky mi pomohli nájsť dobrú dušu, kde som našla pomoc a riešenie, aby som s bábätkom mohla zostať, aj keď to bude ťažké. Skontaktovala ma aj s koordinátorkou projektu Zachráňme životy a to je pre mňa svetlo na konci tunela. Veľká vďaka.

Marec 2021... Ivetka sa narodila mamine v polovicu marca. Narodila sa predčasne, v 7. mesiaci. Merala 42 cm a vážila 1950.gramov. Po narodení ju dali na chvíľu mamicke a potom ju ihneď  vložili do inkubátora. Pani doktorka povedala, že malá je zdravá, ale ešte jeji chýbajú 2 mesiace, aby podrástla a pribrala. Mamička išla po pôrode domov, lebo sa musela postarať o staršiu dcérku, každý deň však chodí za malou.

Apríl 2021... Napísala nám mamička: „Za Ivetkou chodím každý deň. Pomalinky priberá. Som šťastná, že je zdravá. Veľmi som sa bála, že sa na nej prejavia moje stresy, ktoré som mala počas tehotenstva. Porodila som rýchlo, ani  neviem ako. Určite to bolo tým, že som nebola v strese už som sa nebála čo s nami bude. Vďaka vašej pomoci nám mohli nakúpiť plienky, hygienu, ale aj potraviny. Už nie sme hladné, ten pocit, že mám z čoho uvariť, je pre nás neopísateľný. Ďakujem vám všetkým za vašu pomoc. Teraz už viem, že s vašou pomocou  to dokážem“ .

Popis situácie

Do svojich piatich rokov som vyrastala spolu s bratom pri mame a nevlastnom otcovi. Potom nás obidvoch umiestili do detského domova, kde som žila až do dovŕšenia 18 rokov. Po odchode z detského domova som sa vrátila naspäť k svojej matke. Bola som tam len pár mesiacov, keď som stretla chlapca, do ktorého som sa veľmi zamilovala.

Po nejakom čase sme odišli bývať do podnájmu, Stalo sa, čo sme si ani jeden z nás neželali Zostala som tehotná. Dieťatko som porodila, ale medzi mnou a mojím partnerom sa prehlbovali nezhody. Ja som nebola schopná dieťa vychovávať sama, a preto bolo dieťa zverené do starostlivosti starej matky, až do času, kým my, ako jeho rodičia nepreukážeme vhodné podmienky na bývanie. Vzťahy medzi mnou a mojím partnerom sa zhoršovali až nakoniec ho zobrali do výkonu trestu. V tejto zložitej situácii som zistila, že som znovu tehotná a to s iným mužom. Som v piatom mesiaci tehotenstva a navyše . trpím depresívnymi stavmi.  

Na to, aby som mohla maličké priniesť na svet, potrebujem ľudí ochotných pomôcť. Dostala som sa do krízového centra, kde mi poskytli odbornú pomoc a strechu nad hlavou. Dúfam, že spoločne zvládneme túto zložitú situáciu. Ďakujem všetkým za pomoc a podporu.

Marec 2021... Zdenka bola 2x hospitalizovaná v nemocnici pre nevoľnosť a bolesť v bruchu. Následne ju vyšetril gynekológ – dieťatko sa normálne vyvíja a aj matka je v poriadku. Musí mať šetriaci režim. Bola navštíviť aj svojho staršieho syna. Chcela by si ho vziať k sebe do svojej starostlivosti. Pracovníci azylového centra jej navrhujú, aby zatiaľ s týmto riešením počkala. Môže sa to riešiť potom, po pôrode.  Začala si pripravovať dojčenské vecičky pre bábätko, ktoré očakáva. Malo by to byť dievčatko.  Pripravila si už aj kočík, ktorý do AC priniesli darcovia.  

Apríl 2021... Zdenka chodí na pravidelné kontroly ku gynekológovi. Dieťatko sa zatiaľ vyvíja dobre. Je v kontakte s otcom svojho dieťatka. Všetko si už pripravila , celú výbavičku a aj veci pre seba  do pôrodnice a aj po pôrode. Všetko si vyprala, vyžehlila. Myslí si, že bude rodiť skoršie, ako má napísaný termín pôrodu. Rozhodla sa však, že zo zariadenia odíde, a tak sme s ňou v tomto mesiaci ukončili zmluvu o pobyte. Z tohto dôvodu ukončujeme jej zaradenie v tomto projekte. Ďakuje všetkým darcom, ktorí jej pomohli finančne zvládnuť preklenúť ťažké obdobie cez tento projekt.

Popis situácie

Volám sa Jessika, mám sedemnásť rokov a som študentkou druhého ročníka na strednej odbornej škole. Štúdium ma veľmi baví a do školy chodím rada, i keď teraz, vzhľadom na situáciu, študujeme online. Minulý rok som si našla priateľa, spolužiaka z tej istej školy, veľmi som sa zaľúbila, bola to moja prvá láska. Po čase som zistila, že čakám dieťa, veľmi som sa bála to povedať doma rodičom. Od  mája 2019 naša rodina žije oddelene, nakoľko vyhorela bytovka, v ktorej sme bývali a rodičia prišli o všetko. Otec žije na ubytovni a mama so mnou a mojimi tromi mladšími sestrami v azylovom dome. Tehotenstvo som zo strachu tajila až do piateho mesiaca. Priateľ sa odo mňa po zistení, že som tehotná, dištancoval, nechce nič riešiť, nechce mi pomôcť i jeho rodina zaujala odmietavý postoj voči mne a bábätku. Som maloletá a veľmi rada by som si dieťatko nechala a vychovala ho i napriek tomu, že sa môj priateľ takto zachoval. Viem, že i moji rodičia to nemajú ľahké a snažia sa nájsť pre rodinu vhodné ubytovanie a vychovávajú ešte tri moje malé sestry, otec pracuje po stavbách a mama chodí po večeroch upratovať, aby nás zabezpečili. I napriek k tomu, že moje dieťatko si nevybralo najvhodnejší čas na svoj príchod na tento svet, verím, že sa oň dokážem dobre postarať, že budem dobrá mama pre svoje dieťa a nechcem ho opustiť. Rada by som dokončila školu a vychovávala svoju malú dcérku sama, bez partnera. Neviem si už teraz predstaviť, že by som o ňu prišla. Verím, že i s vašou pomocou to dokážem. Nevzdám sa svojej dcéry, dokončím školu a budem jej milujúcou mamou, akú si zaslúži. 

https://hashtagsandstilettos.com/viagra-predaj-pfz.html

December 2020... Máme pre vás radostnú správu. Z Jessiky sa stala šťastná mamička malej Chiary. Narodila sa 11.12.2020, pri príchode na svet vážila 2700 g a merala 46 cm. Jessika je nevýslovne štastná, že si maličkú mohla priviezť i vďaka vám z nemocnice domov a môže sa o ňu starať. Veľmi jej pomáha mama i mladšie sestry. Malá Chiara je veľmi dobrá, pekne spinká, je plno kojená, Jessika má dosť mlieka. Pani doktorka ju veľmi chváli, že malá pekne priberá a  je to spokojné bábätko. Jessika úplne ožila, začala komunikovať, usmieva sa a malej sa láskyplne venuje. Priateľ sa jej neozval o malú neprejavil záujem. Zatiaľ to nijako nerieši, je šťastná, že má malú v svojej starostlivosti. Ešte raz veľká vďaka za pomoc a podporu všetkým darcom. 

Január 2021... Jessika je šťastná mama malej Chiary. Jej psychický stav sa veľmi zmenil, začala komunikovať, usmievať sa, nestráni sa ľudí. Malá Chiara krásne rastie a priberá. Jessika ju kojí, neprikrmuje, mlieka má dosť. Maličká sa začala  na mamičku usmievať, z čoho mala Jessika obrovskú radosť. Všetkým darcom veľmi pekne ďakuje za pomoc. Je veľmi šťastná, že je malá Chiara s ňou aj vďaka vašej pomoci.

Február 2021...  Malá Chiara rastie ako z vody a každý deň robí svojej mamičke väčšiu radosť. Jessika stále kojí, mlieka má dosť, malá sa v noci budí na papanie len dva razy a  i cez deň je bezproblémová, plače len občas, ak je hladná. Jessika si na svoju rodičovskú rolu zvykla a tiež sa snaží pomôcť  mamine so svojimi mladšími sestrami. Teraz čakajú na rozsudok o zverení Chiary do starostlivosti  babky, aby mohli začať poberať rodičovský príspevok a rodinné prídavky na Chiaru. Momentálne je jediným príjmov Jessiky príspevok od vás, za čo je vám všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomáhate, veľmi vďačná.

Marec 2021... Jessica i jej rodina prežívajú teraz smutné chvíle. Po ťažkej chorobe im vo zvolenskej nemocnici zomrela babka. Všetkých ich to veľmi zasiahlo, predovšetkým Jessiccinu maminu. Jessica preto na čas musela prevziať starostlivosť nielen o svoju malú Chiaru, ale i o ostatných mladších súrodencov. Situáciu zvládla a bola veľmi hrdá, že sa dokázala postarať o takú veľkú rodinu. Malá Chiara rastie, je to zdravé a usmievavé dievčatko. Jessica stále kojí a začala malej dávať i príkrmy. Veľmi pekne ďakuje všetkým darcom za podporu pre seba a malú Chiaru. 

Apríl 2021... Malá Chiara už má 5 mesiacov. Rastie ako z vody, mamičke robí len radosť. Dievčatá sa majú dobre, tento mesiac už prišlo aj dlho očakávané zverenie Chiary do starostlivosti jej babky a rodina môže požiadať o vyplatenie rodičovského príspevku a rodinných prídavkov na Chiaru, tak sa tešia, že už bude lepšie. Jessica sa chce vrátiť do školy, dokončiť štúdium a získať výučný list v odbore krajčírka. Všetkým darcom ďakuje za pomoc a podporu.   

Popis situácie

Volám sa Veronika, mám 28 rokov a ocitla som sa v náročnej životnej situácii. Od šestnástich rokov žijem sama, mojej mamke, ktorá ma vychovala ako zdravotná sestra úplne sama, diagnostikovali  paranoidnú schizofréniu a prišla o prácu, už keď som mala 14. Vtedy prebehlo jej prvé psychiatrické liečenie. Otec nás opustil, keď som mala 4 roky a “objavil sa” čerstvo po mojej maturite, kedy som mu požičala peniaze, ktoré mi samozrejme nikdy nevrátil. Tým, že mamina nebola schopná práce, otec bol, ako som sa neskôr dozvedela, vo väzení, tak sme relatívne skoro prišli o byt a mama niekoľko rokov vôbec nepracovala. Až keď som ja konečne zmaturovala, mamine bola súdom na môj podnet odobratá svojprávnosť a po mojom splatení jej všetkých dlhov ju umiestnili do DSS, kde je spokojná doteraz. Mne však ostali rodičovské dlhy, na ktorých splatenie som si musela zobrať bankový úver a obrovské ambície na iný, nový, úspešnejší život. Niekoľko rokov som bývala a pracovala v Londýne, vo Francúzsku, v Prahe v IT, začala som študovať, ale žiaľ som žiadnu vysokú školu nedokončila, kariérne som však rástla. V roku 2017 ma však dobehol môj rýchly spôsob života a skončila som takmer na pol roka s depresiami a diagnostikovaným syndrómom vyhorenia. Vtedy som si povedala, že pracovať 14 hodín denne naozaj nie je pre mňa a rozhodla som sa s tým málom našetrených peňazí cestovať po svete a splniť si svoje sny, do toho som sprevádzaním zarábala. Po ukončenom 6-ročnom vzťahu som teda odcestovala a presťahovala si život do Bratislavy, kde som nikoho nepoznala. V decembri 2019 som sa spoznala s biologickým otcom môjho dieťaťa, s ktorým to vyzeralo na obrovskú lásku, maminu mal chorú v poslednom štádiu rakoviny a celkovo podobný osud ako ja. Jeho mamina si želala malú dcéru. Po 3 mesiacoch vzťahu a po smrti jeho mamy som s ním otehotnela. Jeho správanie sa však rapídne zmenilo a aby som si chránila svoje vlastné psychické zdravie, keďže som to poznala z domu, odišla som od neho do rodného mesta. On si ma úplne zablokoval a o zápis otcovstva v rodnom liste nemá záujem. Ja som pôvodne chcela ísť na interupciu, ale niečo vnútri mi to nedovolilo, stále som sa videla v roli matky. Veľmi som si priala, aby sa moje deti mali lepšie ako ja v detstve. Kontaktovala som poradňu ALEXIS, ktorá mi ukázala aj iné možnosti, konkrétne možnosti adopcie po donosení dieťatka. Ja som sa počas celého tehotenstva vedome bránila situácii a bola nastavená na adpociu malého dieťatka hneď po narodení. Bola som presvedčená, že sa v úplnej rodine bude mať lepšie a ja to so svojimi zdedenými dlhami, bez rodičov, bez partnera, po 8 rokoch znova v už takmer neznámom, rodnom meste a bez nároku na materskú jednoducho nezvládnem. Veľmi mi pomohla jedna rodina, vďaka ktorej mám kde bývať iba za náklady na byt. Bývam teda v podnájme. Podarilo sa mi aj zamestnať, aj napriek vysokému štádiu tehotenstva. So svojim rozhodnutím adopcie som nebola 100 percentne spätá a v pravý čas mi prišla do cesty organizácia Úsmev ako dar, kde som pochopila, ako dôležité je puto biologickej matky s dieťaťom. Od toho momentu sa na maličkú veľmi teším a termín pôrodu máme na Mikuláša. S vybavením mi pomohli  známi a  najmä sociálna pracovníčka Mirka z Úsmevu ako dar. Verím, že sa zo svojej situácie dostanem relatívne skoro, ale bez návratu do práce to bude veľmi ťažké, keďže rodičovská 270 eur mi nepokryje ani základné splátky za byt a rodičovské dlhy, stravu a ostatné základné výdavky. Rada by som ostala s malou doma, pretože viem, aké dôležité je dojčenie a priamy kontakt s mamou. V začiatkoch môžem svojej princezničke dať najviac. Avšak finančne to sama nezvládnem, a preto by som chcela poprosiť o vašu pomoc. Každá je dobrá a ja musím povedať, že si cením a vážim, že mám okolo seba ľudí, akých mám. Pretože teraz sa naozaj ukazuje, že v núdzi poznáš priateľa. Pomôžte mi prosím byť dobrou mamou mojej malej princezničke .

December 2020... Ďalšia dobrá správa v decembri. Malá princezná Tamarka sa narodila 15.12.2020, ako 3950 g a 55 cm valibuk. Mamičku síce veľmi potrápila, kým došla na svet, ale chvála Bohu, obe sú zdravé a v poriadku. Tamarka rastie, priberá a mamke robí veľkú radosť. pri mamke stojíme ako sa dá. Zabezpečili sme materiálnu výbavičku pre princeznú. Veľmi pekne vás pozdravuje. Mamka má strach, či to všetko sama s bábätkom zvládne. Ale je veľmi rada, že sa pre dcérku rozhodla a nechala si ju. Teraz by ju nedala za nič na svete.

Január 2021... Správa od Veroniky: „Tamarka mi robí neskutočnú radosť. Relatívne skoro sa začala smiať a krásne už drží hlavičku. Máme síce trošku problémy s bruškom a soplíkmi, ale to je bežné. Maličkej moje mliečko chutí. Za prvé tri týždne od príchodu z nemocnice pribrala cez 1kg! Chodíme každý deň na prechádzky a Tamarke sa najviac páči, keď spolu ráno po prebudení tancujeme. Je to taký náš spoločný, ranný rituál :) Všetkým darcom veľmi pekne ĎAKUJEME. Je to veľmi veľká pomoc pre nás obe. Peniažky som využila na plienočky, detskú kozmetiku a všetko potrebné, čo si starostlivosť o moju princezničky vyžaduje. Buďte všetci zdraví a ďakujem, že aj v tejto ťažkej dobe dokážete takto pomáhať.“

Február 2021... Z malej Tamarky rastie veľká slečna, na poslednej prehliadke vážila opäť o vyše kila viac, už má takmer 6 kg. Tamarka oslávila 15.2. dva mesiace, je to usmievavé bábätko, najviac sa smeje pri prebaľovaní. Spinká na striedačku s mamkou a v postieľke, cez deň najradšej vníma, čo sa deje okolo a cmúľa svojho plyšového zajka. Je plne kojená a najradšej tak aj zaspáva. Pripravujeme sa na prvé očkovania, soplíky už výrazne ustúpili, aj pleť sa jej vyčistila. Už sa tešíme na teplejšie dni a dlhé prechádzky. Máme sa aj vďaka vám, darcom dobre. Užívame si jedna druhú. Veľmi pekne vám zo srdca ĎAKUJEME za pomoc a podporu, ktorá je pre nás tak veľmi dôležitá. Všetkým prajeme len to dobré do ďalších dní, veľa požehnania vyprosujeme a držte sa v zdraví.

Marec 2021... Tamarka má za sebou svoje prvé povinné očkovania, ktoré zvládla absolútne statočne a ani sa našťastie netrápila s reakciou. Je to obrovský smejo, vnimavý, cez deň sa jej ani spinkať nechce, aby všetko mohla vidieť a počuť. Dospávame to spoločne v noci. Papkáč je to tiež velikánsky, na 3,5 mesiaca mala 7 kg! Stále je výlučne kojená :) Dokonca sa už pretočila z chrbátika na bruško. Je to náročné, avšak krásne a vďaka vám to zvládame psychicky oveľa lepšie. Ďakujeme.

Apríl 2021... Tamarka mala s maminou pokojný mesiac. Váži už viac ako 7,5 kg a krásne prospieva. Zacinajú chodiť na pešie výlety. Tamarke sa začal páčiť už aj nosič, ktorý majú požičaný. Veľa času trávia vonku. Už jej začali ísť aj prvé zúbky a o chvíľu sa tešia na prvé príkrmy. Tamarka by už najradšej sedela a dokonca už aj stála na nôžkach, ale na všetko máme čas. Tešíme sa zo seba každým dňom viac a viac a vám ďakujeme za to, že môžeme pokojne žiť.  

Máj 2021... Tamarka je už veľké, spokojné usmievavé dievčatko. Zdvíha sa už na celé rúčky a hnevá ju každý pohyb, ktorý chce, ale ešte nevie ako urobiť. Zúbky ešte nakoniec nemáme, čaká nás druhá vakcína. Chodievame na výlety do prírody, aj po meste. Tamarka cez deň spí už len raz, aspoň teraz má také obdobie a ani kočík nepomáha, v noci musí byť pri mamke, aby spala - vtedy spinká ako drevo. Tešíme sa z teplých dní a vašej pomoci. Od známych sme dostali aj podložku na hranie. Ďakujeme všetkým.

Popis situácie

Volám sa Kristína, mám 22 rokov a som tehotná.  Vyrastala som spolu so svojimi 2  sestrami u otca. Jedna sestra je odo mňa staršia a jedna mladšia. Mama od nás odišla, keď som mala 7 rokov- Otec bol na našu výchovu sám. Nikdy sa nevyrovnal s tým, že od nás mama odišla. Začal častejšie piť alkohol. Vyhodili ho z práce. Zanedbával domácnosť. O mňa a sestru sa postupne začala starať  staršia sestra, bola ako naša druhá mama. Často sme nemali čo jesť. Nechcela som tak skončiť, vyučila som sa za predavačku.  Mužom som sa vyhýbala. Neverila som, že si ešte  niekoho nájdem. No  stalo sa zamilovala som sa.  Myslela som si, že som si vybrala dobrého muža pre svoje dieťa. Ale zmýlila som sa. On nikdy nechcel deti, no ja som po nich túžila. Keď som partnerovi povedala, že som tehotná, prvý raz som zistila, čo sa v ňom skrýva. Jeho reakcia bola taká, že ma zbil a kázal mi ísť na potrat. Nechcela som, no jemu som povedala, že na potrat pôjdem. Sťahovala som si brucho, aby nevidel, že som ho oklamala. Vedela som, že raz mi na to príde, no zatiaľ som si chcela nájsť ubytovanie, aby som mala kam odísť. No on si zmeny na mne všimol a znova som pocítila jeho silu. Znova ma zbil a ja som sa bála o svoje dieťatko. Hospitalizovali ma na gynekologické oddelenie. Spolubývajúca bola tiež v takej situácií ako ja a ona sa obrátila o pomoc na OZ Dom nádeje, dala mi hneď číslo, aby som hneď volala, lebo jej pomohli. Tak som zavolala. Pani Aďka, ako ju všetci volajú, prišla za mnou do nemocnice, porozprávali sme sa a ona mi našla ubytovanie. Bývam v garsónke, ale bojím sa, že ju nebudem mať z čoho platiť. Mám  mesiac do pôrodu, veľmi sa teším, ale aj bojím, či uživím moje dieťa. Sestry majú svoje rodiny a aj starosti. Otec je ťažko chorý, ten mi tiež nevie pomôcť. Som na všetko sama.

December  2020... „Ahojte, volám sa Oliver, narodil som sa mamičke Kristíne 6.12.2020,vážim 3120 g a meriam 48 cm. Som zdravý a teším sa , že moja mamička za mňa bojovala a že si ma nechala. Bál som sa, že sa ma vzdá, ale dobrí ľudia jej pomohli, tak už som spokojný. Viem, že spoločne to dokážeme. Sme na svete jeden pre druhého. Sv. Mikuláš ma priniesol mamičke. Moja mamička sa o mňa vzorne stará a ja jej tiež robím radosť. V noci sa 2-krát napapám a potom pekne spinkám. Doma nás čakalo prekvapenie. Mali sme postavený vianočný stromček a vedľa neho  moja postieľka, vecičky , vanička, cumlíky a všetko, čo potrebujem. Teta Aďka aj vďaka vám všetko pripravila. Mamička od dojatia veeeľmi plakala. Ďakujeme za vašu pomoc“ .

Január 2021...  Správa od Kristíny: "Tento mesiac sme boli s Oliverkom v poradni. Pani doktorka sa veľmi tešila, že som sa rozhodla si Oliverka nechať. Pochválila ma, že sa o neho vzorne starám. Tiež sa ma spýtala, či mám dostatok mlieka. Áno mám, lebo som pokojná, no ešte sa bojím návštevy z UPSVaRu, ale pani doktorka povedala, že keby som niečo potrebovala napísať pre úradníčky tak ona im napíše, že som dobré dievča, pozná ma od malička a vie, čím som si prešla. Aj p. Aďka povedala, že keď prídu z úradu, tak ona ihneď príde, aby som sa nebála. Ďakujem vám za to, že môžem byť mamou.

Február 2021... Opäť nám napísala Kristína: "Oliverko pekne papá, v noci spí . Sme skoro stále doma, ale odporučili mi, aby som sa išla aspoň na chvíľu prejsť, nadýchať sa čerstvého vzduchu. Ja sa bojím, aby Oliverko neochorel. Ozval sa mi otec Oliverka, ale ja ho nechcem, lebo ma posielal na potrat. Nechcem, aby za nami prišiel. Pani Aďka povedala, že aj tak sa s ním budem musieť stretnúť, lebo mi pomohla napísať návrh na súd  na zverenie Oliverka mne a určenie výživného, ale neviem, kedy to bude, lebo súdy sú zatvorené. Ďakujem vám všetkým za pomoc a podporu."

Marec 2021... Napísala ná Kristína: „Tento mesiac ma boli navštíviť z UPSVaRu. Hrozne som sa bála, triasli sa mi ruky, nevedela som sa ani podpísať.  Urobili zápis a povedali mi, že je všetko v poriadku.  Som šťastná, že Oliverko je so mnou, ale to len vďaka vašej podpore. Z celého srdca ďakujeme.

Apríl 2021... Sviatky Veľkej noci sme prežili v pokoji. Boli to moje najkrajšie sviatky, lebo som mala najkrajšieho a najmilovanejšieho kúpača, môjho Oliverka. Boli sme aj v poradni. Oliverkovi som našla na krku malú hrčku. Pani doktorka nás poslala na vyšetrenie do nemocnice, lebo nevie, čo to môže byť. Chce mať istotu. Objednali nás na koniec apríla . Bojím sa, ale budeme bojovať, ak by to bolo niečo nedobré. Každý deň chodíme na prechádzky. Tešíme sa z každého dňa. Ďakujem vám za vašu finančnú pomoc, bez ktorej by sme určite neprežili.

Popis situácie

Volám sa Zuzana, mám 26 rokov a som slobodná matka dvojročného dieťaťa, ktoré sa mi narodilo zo vzťahu s občanom Veľkej Británie v čase, keď som tam žila a pracovala. Dieťa sa narodilo na Slovensku, otec dieťaťa nie je uvedený v rodnom liste. Po narodení dcérky, po nejakom čase, som si našla prácu a bolo to pokojné obdobie v mojom živote. Ale zoznámila som sa s terajším partnerom, ktorý je odo mňa o 15 rokov starš. Pracuje v zahraničí, zasnúbil sa so mnou a momentálne čakáme spolu dieťa. Bývala som s ním v prenajatej garsónke. Spolužitie s partnerom bolo veľmi zlé. Priateľ ma týral najmä psychicky, bol veľmi žiarlivý. Neželal si, aby som sa stretávala s rodinou, priateľmi, nútil ma vymazať si Facebook, nesmela som telefonovať, ani sa s nikým cudzím rozprávať. Situácia sa vyhrotila najmä vtedy, keď mi partner nedovolil utíšiť plačúcu dcérku, ktorú zamkol do izby a ja som sa k nej nemohla dostať. Vzťah partnera k mojej dcére bol zo začiatku dobrý, ale keď som otehotnela, partner dieťa vyslovene nenávidel. Partnerovo hrubé zaobchádzanie som už nevládala znášať a rozhodla som sa od neho, v čase jeho pracovného pobytu v zahraničí, odísť. Vrátila som sa domov k rodičom, ale aj tam nastali problémy. Otec ma aj s dieťaťom vyhnal z domu, s tým, že som si pokazila život. Konflikty s otcom som mala aj v minulosti. Chvíľu som potom bývala u brata, ale toto riešenie bolo len núdzové. Za pomoci poradkyne Zuzky sa pre mňa našlo pokojné miesto na bývanie. Dúfam, že tam ma partner nenájde. Veľmi sa ho bojím, pretože mi ustavične telefonuje. Poslal mi správu, že sa vracia domov a tak sa bojím o našu bezpečnosť. Neviem, čo môžem od neho čakať, pretože je  nevyspytateľný a manipulatívny. Keď sa dieťa narodí, nechcem ho uviesť ako otca dieťaťa. Vopred vám ďakujem za akúkoľvek pomoc. Aj ja chcem urobiť všetko preto, aby sme s deťmi mohli žiť skromne, ale v pokoji. Vďaka.

December 2020... Zuzana už netrpezlivo čaká na narodenie synčeka. Všetky potrebné veci má už pripravené. Je veľmi starostlivá, všetko vyprala, vyžehlila. Je veľmi skromná a čo ušetrí, odkladá, aby keď sa narodí bábätk, mohla zabezpečiť všetko potrebné. Je vám veľmi vďačná za pomoc a podporu.

Január 2021... Tak sme sa konečne dočkali...Správu o narodení Alexandra, prvého dieťatka v projekte v tomto roku všetkých veľmi potešila, lebo je nádherný. Narodil sa 12.1.2021 a jeho miery sú 3660 g a 51 cm.  Mamička je po sekcii, ale má sa dobre a teší sa z krásneho syna. Zo srdca vám ďakuje za všetko a predovšetkým za to, že môže držať v náručí svojho synčeka.

Február, marec 2021...  Počas návštevy rodiny v byte sme priniesli potrebné veci a potraviny pre bábätko z peniažkov, ktoré ste darovali Zuzane. Časť z nich poskytujeme ako príspevok na nájomné. Zuzana sa veľmi dobre stará o deti, sú zaopatrené, vedie svoju domácnosť vzorne a s maminou pomocou situáciu zvláda veľmi dobre. Je vám veľmi vďačná za všetku pomoc, bez ktorej by to šama len veľmi ťažko zvládla...

Apríl 2021...  Zuzana s deťmi sa má dobre. Obe deti sú zdravé, staršia dcérka chodí do škôlky a víkendy trávi  u starých rodičov. Alexander už bude mať štyri mesiace, prospieva veľmi dobre a je zdravý. Mama sa o obe deti stará veľmi dobre. Pomáha jej aj mama,  ktorá často navštevuje rodinku. Ďakujú všetkým, čo jej pomáhajú.

Popis situácie

Mám 29 rokov, vyštudovala som pedagogickú školu, ale momentálne sa nachádzam sa vo veľmi zložitej životnej situácii. Po dvoch neúspešných životných vzťahoch som zostala sama s tromi deťmi a tehotná... Bývam v zariadení núdzového bývania. V mojej  pôvodnej rodine tiež nemôžem s  tromi deťmi bývať, pretože mám ťažko chorého brata  (svalová distrofia), o ktorého sa nepretržite obaja rodičia musia starať. Pritom aj matka je chorá. Mám ďalších troch bratov, najmladší je žiak 9.ročníka. Z prvého vzťahu mám tri deti: 8-ročnú Anetku, 7-ročnú Natálku a 4-ročného Adamka. Od partnera som bola nútená odísť, hoci zo začiatku sme sa mali radi. Partner začal časom piť, hrať automaty, nemali sme z čoho žiť, nastali hádky, násilie a týranie. Pohár pretiekol, keď raz napadol aj dcérku, ktorá si mamu chcela brániť. Deti prežívali strach, báli sa ho. Preto som sa rozhodla ukončiť tento vzťah a odišla som ku kamarátke, kde som dlho zostať nemohla.Určitý čas som bývala v ČR, u svojho druhého priateľa, otca môjho nenarodeného dieťaťa, od ktorého som pre neveru odišla. Otec nenarodeného dieťaťa neprejavuje záujem riešiť túto situáciu, preto som uvažovala aj o potrate. Toto riešenie však nebolo pre mňa prijatelné. Rozmýšľala som aj nad tým, že by som dala dieťa, ktoré čakám, na adopciu. Myslím si však, že nebudem schopná vzdať sa svojho dieťaťa, čo mi vlastne ešte viac skomplikuje moju situáciu. Veľmi sa už naň tešíme. Preto by som  bola veľmi vďačná, keby ste mi pomohli v tejto mojej krízovej životnej situácii.

November 2020... Radosná správa pre vás, Dominika, pre ktorú sme prosili o pomoc, porodila 21.11.2020 chlapčeka Jakubka. Pred pôrodom stále váhala, čo urobiť v jej ťažkej situácii... Dieťaťa sa  v prvých chvíľach po pôrode vzdala a dala ho na adopciu. Preplakala celú noc, oľutovala rozhodnutie  a ráno si zúfalo pýtala dieťa naspäť. Samozrejme, že dieťatko jej  vrátili, alenávrat musela riešila sociálna kuratela. Dnes je už Jakubko !doma", obletovaný svojimi súrodencami, ktorí sa mu veľmi tešia a ďakujú mame, že ho priniesla. Matka dieťaťa sa stále obáva, že nezvládne zabezpečiť po finančnej stránke deťom všetky potreby. Našou snahou je, aby poskytnuté finančné prostriedky od darcov boli cielené a účelovo využité v prospech detí, najmä bábätka, ktoré potrebuje pravidelne papať, kúpať, prebaľovať.... a aby si uvedomovala zodpovednosť, že všetko niečo stojí, aby sa naučila s financiami rozumne nakladať.

December 2020... 

Február 2021... V prvom rade vám chceme veľmi pekne poďakovať za prijatie a akési upokojenie, či istotu  pre Dominiku, ktorá vo veľkej miere rieši všetko cez peniaze, strach  a zbytočne náročné požiadavky svojich detí, ale aj seba. Pokúšame sa viesť ju k tomu, aby si uvedomovala dôležitosť rozumného hospodárenia. S klientkou treba odborne pracovať.

Čo sa týka malého Jakubka, je z neho už veľké trojmesačné chlapča, dievčatá ho pestujú, hojdajú, kŕmia a všetko robia ako mama. Všetci sú šťastní, že sa ho mama nevzdala. Veľmi ho ľúbia. Za všetku vašu pomoc zo srdca ďakujú.

Marec, apríl 2021...

Popis situácie

Mám 22 rokov. Mám 3 súrodencov. Ako malí sme to nemali vždy ľahké. Otec bol ťažký alkoholik a mama starostlivosť o 4 deti nezvládala. Finančne sme to mali veľmi náročné. Ťažko som sa s tým vyrovnávala, najmä na strednej škole. Hľadala som lásku v mužoch, ktorú som doma nedostávala. Po úspešne zvládnutej maturite som chvíľu pracovala v bagetérii. S priateľom, s ktorým som bola už vyše 2,5 roka, som zistila, že som tehotná. Keď sa malý Jožko narodil, verila som, že to spolu zvládneme. Obaja sme sa tešili. Začali sme spolu bývať u svokrovcov. Avšak priateľ ten všetok nátlak z rodiny zrejme nezvládal. Dal sa na občasné pitie a hazard. Prepustili ho zo zamestnania a mal aj zopár priestupkov, za ktoré mu zobrali vodičský preukaz. Už to bolo len horšie. Cítila som, že sa musím postaviť na vlastné nohy. Odišla som a začala bývať v krízovom centre. Naplno som sa začala starať o svojho syna Jožka. Stretávala som sa aj s jeho otcom. Dali sme sa znovu dokopy. Keď mal Jožko 17 mesiacov znovu som s ním otehotnela. Bála som sa, čo budem robiť, bola som z toho zmätená a nervózna. Lekár potvrdil tehotenstvo. Na sone som počula, ako mu bije srdiečko. Hneď som vedela, že správne bude, keď si ho nechám. Teraz som v 33. týždni tehotenstva. Som šťastná, že aj napriek mojej zlej finančnej situácii som sa rozhodla si bábätko nechať. Bude to ťažké, ale zvládnem to. Teším sa, že Jožko bude mať súrodenca a budú sa spolu hrať. Som aj zvedavá, ako to budem zvládať. Teraz som vďačná aj za každú maličkosť, kto mi čo pomôže. Mám skvelú sestru, ktorá mi vo veľa veciach pomáha. Momentálne bývam stále v krízovom centre. Otec mojich detí je znovu vo väzení kvôli viacerým porušeniam podmienky pod vplyvom alkoholu. Verím, že raz sa postavím na vlastné nohy. Naučím sa byť zodpovednejšia a budem robiť správne rozhodnutia. Avšak viem, že momentálne potrebujem pomoc od ľudí, či už finančnú alebo psychickú podporu, tak, aby som si sama viac verila. Svoje deti  milujem.Usilujem sa byť dobrou mamou. Zaujímam sa o veľa vecí, no viem, že najdôležitejšie sú teraz moje deti a to, aby som ich pozorne s láskou a trpezlivosťou vychovávala a sama bola v pohode. Deti sú darom a to je pravda.

Zo srdca ďakujem všetkým, ktorí nezištne pomáhajú.

December 2020... Radostná správa. Dávidko sa narodil 26.11.2020, pôrodná hmotnosť bola 3420 g a dĺžka 50 cm. Zdravotne sú obidvaja v poriadku. Davidko je plne kojeny. Veľmi sa z bračeka teší aj starší brat Jožko, ktorý má 2 roky a 4 mesiace.

Január 2021... Dávidko sa má veľmi dobre. Jeho aktuálna hmotnosť je 5580 g a meria 56 cm. Väčšinu času ešte prespí. Radi chodievajú s maminou na krátke prechádzky. Dávidko začína vnímať zvuky a pozoruje, čo sa okolo neho deje. Všetci majú z neho veľkú radosť. Ďakujú za vašupomoc a podporu.

Február 2021... Dávidkovi sa darí veľmi dobre. Pani doktorka hovorí, že dobre priberá a pekne drží hlavičku. Podstúpil prvé očkovanie aj vyšetrenie kĺbikov. Zvládol to veľmi dobre.  Veľmi rád spi, hlavne vonku v kočíku. Reaguje na smiech a rád pozoruje svojho staršieho bračeka.

Marec  2021...  Napísala nám priamo Kika: „Svojho synčeka stále dojčím. Dávidko rastie ako z vody. Veľmi rád sa usmieva a páči sa mu byť na brušku. Radi chodievame von na dlhšie prechádzky. Veľmi pekne ďakujeme všetkým, ktorí nám akýmkoľvek spôsobom pomáhajú.“

Apríl 2021... Dávidko bude mať už 5 mesiacov. Stále chce byť viac a viac v pohybe. Je veľmi šikovný. Dokáže sa pretočiť z bruška na chrbátik a naopak. Rád sa nosí na rukách. V ostatnom čase veľmi slinká, tak očakávame prvé zúbky. Mamička aj s malým zo srdca ďakujú za pomoc a podporu.

Popis situácie

Vyrastala som v Košiciach. Ako dieťa som si sama zažila, že rodičia sa nevedeli o mňa vždy postarať a naplniť moje potreby. Dôvodom boli ich zdravotné problémy, k čomu sa neskôr pridali finančné dlhy. Keď som dospela, našla som si partnera v Bratislave a mala som s ním dve dcéry. Približne pred mesiacom som bola nútená opustiť bývanie v nájomnom byte s partnerom a prišla so do  zariadenia v Košiciach. Dôvody odchodu boli viaceré. Zo strany partnera – otca detí, som už dlhší čas vnímala nezáujem o náš vzťah. Mali sme časté konflikty. Nevenoval sa deťom a veľa času trávil v práci. Nakoľko otec detí prišiel v dôsledku Covid 19 o prácu a zadĺžili sme sa, obávala som sa, že nás z bytu vysťahujú aj napriek tomu, že som tehotná a dohodla som sa s nájomcom, že nám s platbou za nájom počká. Čakám tretiu dcérku, ktorá sa má narodiť už čoskoro, 20.11 2020. Otec detí sa ubytoval na ubytovni a začal pracovať, no zatiaľ nijaké peniaze neposlal. Veľmi sa usilujem, aby naše dcérky napriek našej zložitej situácii mali všetko potrebné, mám k nim silný citový vzťah a teším sa aj na tretie bábätko.

Moja pôvodná rodina sa rozpadla (nie som v kontakte ani s rodičmi ), a preto  „sa mi bez opory bojuje o to ťažšie". Od partnera už zrejme nemôžem očakávať v budúcnosti podporu, aj keď deti má rád. Občas sa im telefonicky ozve. Niekedy navštívim svoju babku, no bývať tam nastálo nemôžem. Preto vás chcem požiadať o finančnú pomoc a podporu, ktorá mi pomôže zabezpečiť starostlivosť o tretie bábätko.

November 2020...  Radostná správa. Oznamujeme vám, že v prvých novembrových dňoch prišla medzi nás, na tento svet krásna slečna malá Anabel, prvé dievčatko s týmto menom v projekte Zachráňme životy.Jej pôrodná hmotnosť je 3610 g a dĺžka 51cm. Mamička aj dcérka sú v poriadku. Ďakujeme, že aj v tomto zložitom období pomáhate.

December 2020...  Anabel  sa vďaka vám, milí darcovia má dobre. Problém po kojení, ktorý má - reflux, sa vďaka vašej štedrosti rieši. Pani doktorka jej predpísala antirefluxný sirupček. Dieťa priberá na hmotnosti a po motorickej stránke sa vyvíja dobre. Je to veľmi šikovné dieťatko. Klientka je vzorná a pozorná matka, ktorá intenzívne vníma potreby svojich detí, ktoré sa jej darí napĺňať aj vďaka ľuďom ako ste vy. Prajeme vám príjemné, pokojné a Bohom požehnané sviatky.

Január 2021... Anabelke sa darí dobre, po poslednej poradni má už 5 kg.  Začína pomaly viac vnímať okolie, sleduje svoje  dve mladšie sestry. Absolvovala už viaceré odborné vyšetrenia kvôli vývoju kĺbikov a refluxu, ktorý má. Mamka aj v zime s ňou chodí na časté prechádzky, zvykajú si spolu na nový režim.  Počas Vianoc išli na pár dní k babke. Mamka ju stále dojčí a celá rodina je vďačná za vašu podporu a pomoc.

Február 2021... Anabel prosperuje celkovo dobre, aj keď posledné dni bola prechladnutá. Veľmi dobre vie rozoznať mamkin hlas a reaguje pekne aj na svoje dve sestry. Postupne sa adaptuje na svoje okolie, jej mamka ju často nosí v nosiči, lebo je to potrebné aj kvôli refluxu. Inak je to celkovo spokojné bábätko. Celá rodina si postupne vytvára svoj pravidelný denný režim.Sandra je veľmi vďačná za vašu podporu a pomoc.

Marec 2021...

Apríl 2021... 

Popis situácie

Volám sa Jana a starám sa o dve deti, Natáliu, 3,5-ročnú a Radku 1,5-ročnú. Najstaršia dcéra Nina, 10-ročná, je v starostlivosti mojej mamy. Otec Niny zomrel. Som vydatá 5 rokov, no muž nás v januári opustil. Vo februári som zistila, že som tehotná. V októbri sa mi má narodiť syn. Muž sa vôbec neozýval, kým som v júni nepodala trestné oznámenie za neplatenie výživného. Potom dva razy poslal výživné a doteraz sľubuje, že pošle aj to, čo dlhuje. Našiel si novú partnerku a hovorí, že tiež v podobnom čase bude rodiť. Počas nášho spoločného života sme žili z ruky do úst, lebo často bol bez práce, menili sme podnájmy, lebo bolo ťažké pre nás ich hradiť. Začiatkom roka som bývala u rodičov, kde som bola zúfala z častých hádok aj kvôli financiám, aj kvôli výchove dcér. V malej prístavbe, kde sme bývali s deťmi, nám moja mama vypla elektrinu, nemal mi kto pomôcť s výmenou plynovej bomby a nemala som ani teplú vodu. Deťom som nemohla variť a nemala som chladničku, ani kde uskladňovať potraviny. Táto situácia už trvala dlho a ďalej sa už takto nedalo žiť. Podala som si preto žiadosť do azylového domu, kde som bývala tri mesiace a veľmi ľutujem, že v apríli som sa vrátila k rodičom. Myslela som si, že pre deti bude bezpečnejšie prostredie u rodičov z dôvodu pandémie Covid-19. No situácia sa nezmenila a bolo to ešte horšie. V lete som sa preto znovu presťahovala do azylového domu, kde žijem  od 17. augusta aj s deťmi a čakám na narodenie môjho chlapčeka. Mojím príjmom je rodičovský príspevok a detské prídavky, okrem nepravidelného, neistého výživného. Od februára 2020 máme podanú žiadosť o rozvod, aby sme konečne mohli pokojne žiť. Svoje deti mám veľmi rada a starám sa o ne najlepšie ako viem, vždy sú pre mňa prvoradé. V prvom rade mi záleží na tom, aby deti mali čo jesť a bolo o ne postarané. Veľmi túžim po tom, aby sme mali stabilné a pokojné bývanie.

November 2020... Radostná správa: „Ahojte,  volám sa Adriánko a mamičke som sa narodil 18. októbra. Mal som  3 kg a 48 cm. Mamičku som potrápil, lebo sa mi v brušku páčilo a nakoniec som sa narodil cisárskym rezom, tak sme boli trochu dlhšie v nemocnici. Inak sa mi u vás na tomto svete zatiaľ páči. Mamička je na mňa dobrá a mám aj dve sestričky Natálku a Radovanku, ktoré sa veľmi potešili, keď si ma mamička priniesla z nemocnice domov. Mamička si ma chváli, pekne priberám, papám mamičkino mliečko, v noci spinkám, len keby ma občas to bruško nebolelo, s tým je potom trápenie. Ďakujem všetkým, že nám pomáhate. Všetkých pekne pozdravujem a držte mi palce, nech rastiem ako z vody.“

December 2020... Malý Adriánko rastie ako z vody, pekne priberá a pani doktorka si ho chváli. Mamička má teraz zdravotné problémy, začala trpieť bolesťami hlavy, už trikrát si musela privolať záchrannú službu kvôli neznesitelnym bolestiam. Svoj zdravotný stav si musí začať riešiť. Adriánkovi prišiel  Mikuláš, i jeho malé sestričky ho prišli navštíviť. Ako poslušné bábätko dostal pekný balíček. Mikuláš potešil aj jeho sestričky, vedeli pekné básničky a Mikuláš bol veľmi spokojný. 

Január 2021... Adriánko bude mať tri mesiace.Už váži 6,5 kg, strašne rád papá. Mamička nekojí,  Adriánko dostáva francúzske mliečko. Teraz bol chorý aj so sestričkami, ale kontrola u lekárky dopadla dobre a všetci sú v poriadku. Adrianko prežil pekné vianoce v kruhu blízkych, bolo mu na pár dní umožnené odísť s maminkou a sestričkami k babke. Od Ježiška pod stromčekom si našiel pekné hračky, takže i Ježiško uznal, že je to poslušný chlapček. Mamička má z neho veľkú radosť. Začala riešiť svoje zdravotné problémy už sa jej podstatne uľavilo, lieky zabrali, tak azda to bude dobré. 

Február 2021... Malý Adrián mal zdravotné ťažkosti a musel byť hospitalizovaný v nemocnici. Trápil ho dusivý, suchý kašeľ. Našťastie sa jeho zdravotný stav rýchlo upravil  a Jana si ho mohla po pár dňoch zobrať domov. Chodí s ním na pravidelné kontroly a jeho stav sa zlepšuje. Aj Jana si vyriešila svoje zdravotné problémy s nohou a je jej lepšie. Otec Adriánka neprispieva na jeho výživu, a preto Jana podala trestné oznámenie a začala si vybavovať náhradné výživné. Veľmi pekne ďakuje za pomoc a podporu. 

Marec 2021... Jane i Adriánkovi sa darí dobre. Vyriešila  si svoje zdravotné problémy a cíti sa dobre. Adriánko rastie ako z vody, pekne priberá a robí mamičke samú radosť. Pani Jana mala na návšteve najstaršiu dcérku Ninku, ktorá žije u starých rodičov. Ninka mala z návštevy veľkú radosť, pretože sa  teraz vzhľadom na nepriaznivú situáciu veľa nevidia. Pomáhala mamičke i s mladšími sestričkami Natálkou a Radkou a návštevu si všetci užili. Jana všetkým darcom zo srdca ´ďakuje za pomoc a podporu. Otec Adrianka neprispieva na jeho výživu a Jana preto požiadala o náhradné výživné. 

Apríl 2021... Adriánko i jeho rodina sa majú dobre. Adriánko je veľký papáč, rád si popapká a stále nemá dosť, je to pekný macko. Mamička sa tiež už cíti lepšie, jej zdravotné problémy ustúpili a znovu sa začala usmievať a tešiť z drobných radostí. I dievčatká rastú ako z vody. Malú Natálku mamička prihlásila do škôlky, tak dúfame, že ju zoberú a od septembra nastúpi. Všetkým darcom veľmi pekne ďakujú za finančnú pomoc, ktorá im veľmi pomáha, nakoľko stále nie je doriešené výživné na malého Adriánka.     

Popis situácie

Som Marta, mám 37 rokov a vo februári ma opustil manžel. Nechal ma samú, so 4 maloletými deťmi v prenajatom byte.  Povedal mi, že si ide hľadať prácu do Rakúska. Zo začiatku  sa mu vraj nedarilo nájsť prácu, robil len príležitostne a čo zarobil, to aj v Rakúsku minul na stravu a nájom. Potom  ho z práce prepustili kvôli koronavírusu. Bez práce bol údajne do mája 2020. Keď   mi v máji volal, povedal mi, že už so mnou nechce žiť, že si našiel novú partnerku.

Môj život od detstva nebol závideniahodný. Žije ešte moja matka, ktorá vždy holdovala alkoholu a aj preto ma v 9 rokoch aj so súrodencami odobrali z rodiny a vyrastali sme v detskom domove. Pred manželstvom som mala ešte jeden vzťah, z ktorého sa narodila dcéra Karin. Vzťah mi však žiaľ nevyšiel, lebo partner pil, hral na automatoch a bol aj násilný. Preto sme s dcérou utiekla do krízového centra. Po čase som pri návšteve tety stretla s mužom, s ktorým sme sa neskôr zosobášili, bola to totiž moja detská láska. Narodila sa nám dcérka Martina. Z dediny sme neskôr odišli bývať do Martina,  kde si  manžel našiel prácu. 2 roky pracoval v pneuservise, až do času, keď odišiel za prácou do zahraničia. Nevedela som, čo mám robiť. Moja situácia bola taká tragická, že deti často hladovali. Môj psychický stav bol veľmi zlý. A čo bolo najhoršie, zistila som, že som tehotná. Bábätko nedostávalo dostatok živín. Na podnet susedov boli u mňa pracovníčky UPSVaR, vraj sú deti hladné. Povedali mi, že ak si nevyriešim finančnú situáciu, deti mi odoberú. Súčasne mi navrhli, aby som dieťa, ktoré čakám, dala na adopciu. Obrátila som sa preto o pomoc na OZ Dom nádeje a tam mi skutočne vliali nádej. Ihneď mi napísali návrh na určenie výživného do času rozvodu a zverenie detí do mojej starostlivosti. Nakontaktovali ma aj na projekt Zachráňme životy. Veľkú radosť mi po vyšetrení ultrazvukom urobil aj môj lekár, ktorý zistil, že čakám chlapčeka. Po štyroch dievčatkách bude chlap. Som šťastná a už sa na synčeka veľmi teším. Termín mi určili na september. Vopred vám veľmi pekne ďakujem za pomoc.

August 2020... Tento mesiac bola Marta na gynekologickej prehliadke. Pani doktorka jej robila sono vyšetrenie a povedala, že malý je  trošku slabý, vraj málo váži. Ona sa ale tomu ani nečuduje, lebo  nemali čo jesť a to, čo Marta mala, radšej dala deťom  a ona  zostala hladná. Verí však, že už to bude len lepšie. Z vašich darov im pani Aďka urobila veľký nákup. Majú všetko, aj mäso, ktoré naposledy jedli na Vianoce. Od šťastia Marta až plakala. Pomaly sa už  chystá do pôrodnice. Má už pripravené všetky veci, hygienu, oblečenie pre bábätko, rúška, plienky.  „Stále nemôže uveriť že existujú ľudia, ktorí im chcú pomôcť. Veľmi pekne ďakujem ani neviem či to je sen  a či skutočnosť“, napísala Marta. 

September 2020... "Ahojte volám sa Teodor  a narodil som sa maminke Martine 03.09.2020 vážim 3530g a meriam 51cm. Sme  obidvaja v poriadku. Doma sa na mňa tešia 4 sestričky Karinka, Martinka, Lilianka a Sára. Moja maminka je veľmi šťastná, že sa rozhodla si ma nechať. Bola vo veľmi ťažkej situácií, lebo na našu výchovu je sama. Keď ma prvý raz držala v náručí, plakala, ale nie od smútku, ale od šťastia a radosti.  Zo srdca vám ďakuje za pomoc pre nás všetkých. Bez vašej pomoci by som tu nebol."

Október 2020... Správa od Marty: „Teo mi robí radosť. Pekne papá a priberá. S pani Aďkou sme boli v poradni, lebo sa bojím v tomto období cestovať autobusom. Pani doktorka nám poradňu dala presne na čas, takže sme nečakali a išli rovno do ambulancie. Sme v poriadku. Veľký problém však robí otec Tea. Odmieta mi podpísať rodný list, preto som bola na matrike sama a vydali mi  rodný list bez mena. Po telefonáte s pani Aďkou ma kontaktoval, ale stále odmietal prísť, sme ho  informovali o dôsledkoch, čo ho čakajú, ak nepríde. Nakoniec prišiell. Boli sme spolu na matrike a Teo už má rodný list . Konečne si môžem ísť vybaviť peňažné dávk, teda príspevok pri narodení a rodinné prídavky na Tea. Aj napriek tomu všetkému týmto komplikáciaám som šťastná, že som sa rozhodla si Tea ponechať. Bez vašej pomoci  by som to ale nezvládla. Ďakujem z celého srdca .“

November 2020... Tento mesiac sme napísali na súd návrh na výživné pre Tea. Otec Tea stále odmieta na neho prispievať. Ani sa o neho nezaujíma. Som na 5 detí sama, ale zvládam to . Pani Aďka mi veľmi pomáha. Zariadila, aby staršie dcéry Martinka a Lili navštevovali materskú školu. Vyplatili sme dlh na komunálnom odpade, lebo mi hrozila exekúcia. Dievčatám sme nakúpili nové zimné oblečemie, topánky a malému Teovi plienky, fľašky, hygienu. Bez vašej pomoci by sme skončili v krízovom centre, alebo by mi UPSVaR zobral deti z dôvodu, že ich neviem uživiť. Nechcela by som, aby deti skončili ako ja. Lebo ja som vyrastala v detskom domove a nebolo to dobré. Milujem svoje deti, a preto vám ďakujem za vašu pomoc, bez ktorej by som svoje deti neuživila. Ďakujeme vám za všetko.

December 2020... Marta nám napísala: "December, čas Vianoc, najkrajšie obdobie roka. Tento rok to boli Vianoce  pre mňa a moje deti niečo čarovné ešte nikdy som nebola ja a moje deti také šťastné. Vďaka vám sme dostali dostatok potravín, hygieny a darčekov. Ani som neverila, že je ešte toľko dobrých ľudí a pomôžu mne  a mojim deťom. Ešte teraz si myslím , že to bol sen, z ktorého sa nechcem zobudiť. Plačem, ale  teraz od šťastia. Moje deti na Vianoce mali  čo jesť  a ja som za toto všetko vďačná vám všetkým. Bez vás by som už moje deti nemala a ktovie , ktorá žena by mala v náručí moje dieťa, môjho Tea. Ďakujem."

Január 2021... Správa od Marty: "Tento mesiac som bola s Teom v poradni  mali ho očkovať , ale pani doktorka po  prehliadne zistila, že  má na niečo alergiu. Na telíčku má také červené vyrážka. Pani doktorka mi vypísala výmenný lístok, aby sme išli na alergológiu. Očkovanie odložila na budúci mesiac ak zistia na čo je alergický. Je z toho nervózny svrbí ho to. Pani Aďka mi kúpila prací prášok pre deti možno, že mu vadí aj prach v ktorom periem.  Teo pekne priberá. Som najšťastnejšia mama vďaka vám, milí podporovatelia."

Február 2021... Napísala nám Marta: "Na alergológiu nás objednali až na marec, takže očkovanie je odložené. Zdá sa mi, že Teo má už menej vyrášiek. Tisnú sa nám zúbky, takže všetko dokopy. Našťastie nemá horúčky, iba hnačky. Pani Aďka nám urobila veľký nákup, lebo ja sa bojím ísť do obchodu, aby som niekde nechytila  tú pliagu chorobu, a tak neohrozila deti. Doniesla aj  hojdacie kresielko, takže keď varím, Tea mám pri sebe. Som vám nesmierne vďačná za vašu pomoc . Doteraz som sa v živote nestretla s tým, aby mi niekto pomohol, a tak veľa. Teraz viem, že aj napriek tomu, že som s deťmi sama, to spolu s vami zvládnem. Ďakujem."

Marec 2021... Správa od Marty: „Boli sme na alergológii.  Teovi zistili, že má alergiu na parfumované výrobky. Kázala mi , aby som zmenila prach na pranie a nepoužívala aviváž. Tiež mu zistila ekzém, ale že to môže byť  aj z tých výrobkov. Mám ho umývať len mydlom pre bábätká a natierať ho Exipialom. Pani doktorka povedala, že kým mu zmiznú vyrážky, bude to chvíľu trvať. Tak ho budem natierať každý deň, nech sa toho rýchlo zbavíme. Ďakujem vám za pomoc.“

Apríl 2021... Marta bola s Teom na očkovaní. Teo to zvládol dobre. Vpich mu natrela octanovou masťou, aby nedostal horúčky. Malý má už 8 zúbkov. Trochu sa potrápili . Teo mal hnačky,  minuli veľa plienok, už začal  aj kolenačkovať . Keď vidí dievčatá, ako sa naháňajú, najradšej by utekal aj on. Veľkonočné sviatky prežili v pokoji. Malý Teo všetky sestričky aj mamičku okúpal, oblial vodou, veľmi  sa mu to páčilo. Takže celý rok budú zdravé. Ďakujú za pomoc, bez ktorej by to nezvládli. Vďaka. 

Popis situácie

Volám sa Marianna a mám 19 rokov. Čakám svojho druhého chlapčeka, ktorý by sa mal narodiť na prelome júla a augusta. V treťom mesiaci tehotenstva  sme zistili, že zostanem na dieťa sama, lebo partner musel nastúpiť do výkonu trestu – približne na 3 roky. Našťastie mi pomohla sestra a môžem zostať u nej – aspoň nejaký čas. Aj sestra môjho partnera mi občas pomôže, no má svoju rodinu a vlastné starosti. Mám ešte staršieho brata, s ktorým  teraz nie som veľmi v kontakte a mladšieho brata, ktorý je ešte v centre pre deti a rodiny, kým nedovŕši 18 rokov. Vďaka staršej sestre udržiavame kontakt. Nemám sa na koho iného  obrátiť, pretože pestúni, u ktorých som vyrastala, obaja už dávnejšie zomreli. S mojimi rodičmi sa nestretávam, nie sme v kontakte, nič o nich neviem. Mám ešte staršieho synčeka Erika, ktorý má 3 roky a vyrastá u pestúnov. Snažila som sa o nás postarať – bývali sme spolu v detskom domove, no bez podpory blízkych to bolo pre mňa ťažké v takom mladom veku. S Erikom sa stretávame, nechcem o náš vzťah prísť.

Som staršej sestre veľmi vďačná, že ma prichýlila, je mojou ozaj veľkou oporou. Na bábätko sa spolu veľmi tešíme a verím, že budeme môcť zostať spolu – urobím pre to čokoľvek.

Vzhľadom na to, že som nikdy nepracovala a že na syna Erika poberajú rodičovský príspevok pestúni, som úplne bez peňazí. Sestra má prácu, z ktorej platíme nájom a stravu pre nás – akákoľvek vaša pomoc nám veľmi pomôže. Vopred za ňu ďakujem.

August 2020... Radostná správa: Marianne sa v prvú augustovú nedeľu narodil synček Damián s hmotnosťou 3 520 g a dĺžkou 49 cm. Zdravotne sú v poriadku,  Marianna skúša dojčiť. Ešte sú v pôrodnici. V piatok telefonovala s otcom dieťaťa, ktorý je vo výkone trestu, ohľadom vybavovania priznania otcovstva. 

September 2020... Správa od Marianny: "Malý Damián je labužník. Veľmi rád sa nosí a zaspáva pri kojení - rád papá. Trochu mám obavu, či mám pre neho dosť mlieka, no lekárka potvrdila, že priberá, tak sa asi nemáme čoho báť. Veľmi sa na mňa podobá, vravia ľudia. Posledné dni je viac nepokojný - budí sa zo spánku po 20tich minútach - lepšie spí vonku v kočíku. Vydrží aj vybavovačky na úradoch. Bez vašej pomoci by sme to len ťažko zvládli - ďakujeme !"

Október, november 2020... Správa od Marianny: „Na rehabilitáciu sme stihli ísť dvakrát – no s Damiankom cvičíme aj doma. Polohujem ho keď spí, keď ho nosím, aj pri kojení. Musí trénovať polohu na brušku a zdvíhanie hlavičky –veľmi sa mu to nepáči, no tréning svalov je dôležitý. Začal sa už krásne usmievať a myslím, že hlavička začína byť rovnomernejšia. Rastie ako z vody. Skúšala som nosič, v ktorom je pripevnený tesne ku mne – páči sa mu to a ja mám aspoň ruky voľné – uvidíme, čo na to môj chrbát J. Máme za sebou prvé soplíky, tak už viem, ako na to s odsávačkou. Vaša podpora a pomoc je pre nás dôležitá – ďakujeme vám veľmi pekne za ňu!“

December 2020... Marianna sa pred Vianocami s Damiánkom presťahovala späť k švagrinej. Nájom za miestnosť u známej bol pomerne vysoký. Damiánko má takto okolo seba iné deti a rodinu, ktorá ho má rada. Prežili krásne Vianoce. Marianna také predtým nikdy nezažila. Okolo sviatočného stola ich bolo veľa, chlapi mali príhovor. Marianna bola vďačná, že tam  mohli byť. Darčeky sa rozdávali len deťom,  nálada bola veselá a srdečná. V rehabilitácií pokračujú skôr doma, lebo kvôli korone a karanténam chodia na polikliniku zriedkavo. Damiánko už zvláda jesť príkrmy, no veľmi mu veru nechutia – začali sme zeleninou, skúsime teda ešte ovocie. Zatiaľ sa ešte sám na bruško otočiť  nevie, ale keď ho mamička otočí, hlavičku drží dobre. Má z neho veľkú radosť. Ďakujú vám všetkým za pomoc a želajú veľa zdravia

Január 2021... Marianna nám napísala: „Pozdravujeme vás v novom roku 2021. Máme sa dobre. Rozmýšľala som o nejakej brigáde, no ukázalo sa, že Damiánko je v tomto období bezo mňa veľmi nepokojný. Plače. No len čo ma uvidí a vezmem si ho na ruky, hneď sa mu zlepší nálada. Vravia, že je to vlastne dobre, že je na mňa dobre zvyknutý a že to pre jeho vek je teraz normálne. Aj v noci spí najlepšie so mnou v posteli, tak to budeme musieť ešte chvíľu nejako vydržať. Z príkrmov sme stále nenašli, čo by mu najviac chutilo – ani jabĺčko, ani mrkva mu extra nechutia. Najlepšie je stále moje mliečko. Zúbky zatiaľ nevidno. Chcem znova veľmi pekne poďakovať za pomoc každému z vás.“

Február 2021... Správa od Marianny: "Už sa veľmi teším na jar. Koncom mesiaca, keď sa oteplilo a svietilo slniečko, boli sme veľa vonku – zistila som, že Damiánko sa rád húpe – má dobrý výhľad na všetky deti okolo. Tak sa ľúbime, túli sa ku mne, že niekedy mám pocit, akoby chcel ísť späť do bruška

Marec 2021...

Popis situácie

Mám 29 rokov a starám sa sama o svojich dvoch maloletých synov Lukáška - 8 rokov a Samuela -  6 rokov. Môj život bol vždy plný sklamania a utrpenia už od detstva, keď mi v 10 rokoch zomrela mama a spoločne so staršou sestrou sme sa starali o ďalších súrodencov.  Otec žil s nami spoločne v jednej domácnosti, ale často sa stalo, že sme ako deti boli doma aj celý týždeň a museli sme sa vedieť navzájom o seba postarať. Bolo aj obdobie, keď sme chodili žobrať jedlo, aby mali mladší súrodenci čo jesť. Situácia bola taká vážna, že hrozilo naše umiestnenie do detského domova, čo však sa nestalo, lebo si nás najstaršia sestra i zobrala všetkých do osobnej starostlivosti. A tak sme všetci zostali spolu. Moja momentálna situácia nie je vôbec jednoduchá, ale napriek zlej sociálnej situácií, som rada, že mám svoje dve deti pri sebe. Spolu s deťmi žijem na utajenej adrese, lebo ma partner  fyzicky napadol a ohrozoval aj deti. Za tento čin bol odsúdený a momentálne je vo výkone trestu.  Po troch rokoch som sa spoznala s milým chlapcom, ktorý sa ku mne aj k deťom správal slušne. Konečne ma mal niekto rád, ale nie len mňa, ale aj moje deti, čo mi na ňom najviac imponovalo. Tento čas bol pre mňa najkrajším časom, aký som doteraz zažila. Keď som však zistila, že som opäť tehotná a povedala som to svojmu priateľovi, zareagoval tak, že odo mňa odišiel. Bola som zúfalá, nevedela som, čo mám urobiť. Ihneď som chcela ísť na potrat. Stretla som však ľudí, ktorí úplne zmenili moje myslenie, nasmerovali ma na pomoc a usilovali sa ma presvedčiť, že dieťa je dar a nie prekážka. No ja som napriek tomu bola rozhodnutá. Išla som k lekárke, ktorá mi vypísala lístok na potrat. Ja som však ochorela a na zákrok som nemohla ísť. Opäť sme si sadli s mojimi anjelmi strážnymi a rozprávali sme sa. Ukázali mi, že  v tom nezostanem sama a pomôžu mi, ako len budú môcť. Chvíľu sa zdalo, že si dieťatko nechám , ale nakoniec som išla na zákrok. Tam sa však zistilo, že lekárka mi zle vypočítala dátum počatia  a na zákrok už bolo neskoro, A tak som sa rozhodla, predsa zabojovať a dieťatko si nechať. Synovia sa na súrodenca veľmi tešia. Moja finančná situácia je veľmi ťažká, lebo obidvaja chlapci sú astmatici a bývajú často chorí, čo si využije financie navyše. Mesačne žijem len zo 120 eur, výživné na chlapcov mám 60 eur. V podstate všetko, čo mám,  daruje deťom, ktoré mi to opätujú silnou láskou. Preto vás veľmi pekne prosím, pomôžte mi preklenúť toto veľmi ťažké životné obdobie.

Máj 2020... Šimonko je na svete: "Ahojte volám sa Šimonko, narodil som sa 18.5.2020, vážim 4050 g a meriam 50cm. S maminkou sme zrdaví. V nemocnici sme boli 2 týždne robili nám testy na Covid 19, aby sme nenakazili s maminkou mojich 2 bračekov. Moji starší synovia boli u p. Aďky, lebo som ich nemala kde nechať. Ale už sme opať spolu a tešíme sa. Šimonko často plače, vypije aj málo mliečka. Na konci mesiaca mám ísť k detskej lekárke, hádam zistí prečo Šimonko plače."

Jún 2020... Správa od Mišky: "Tento mesiac sme boli u detskej lekárky. Šimonkovi zistila, že má v ústach silnú infekciu a ešte navyše má zrastenú hrádzičku  pod jazykom. Lekárka nás poslala na chirurgiu, aby Šimonkovi prestrihli hrádzičku. Išli sme tak ihneď, ale lekár povedal, že máme prísť až vtedy, keď sa zbaví infekcie v ústach. Kúpili nám aj lieky na infekciu, ktorú dostal Šimoko odo mňa. Dostali sme aj odsávačku a fľaštičky pre Šimonka budem si mlieko odstrekovať a kŕmiť ho z fľašiek. Dúfam, že sa tej pliagy čoskoro zbavíme. Ďakujem za vašu pomoc, veľmi si to vážim."

Júl 2020... Správa od Michaely: „So  Šimonkom som bola na kontrole u lekárky s tou infekciou. Ústočka už má v poriadku. Doktorka mi dala odporúčanie na chirurgiu, aby som išla so Šimonkom prestrihnúť hrázdičku pod jazýčkom. Bola som sa objednať na koniec mesiaca. Lekár prestrihol Šimonkovi hrázdičku, veľmi plakal, ale pomohlo to, lepšie sa mu saje a prehĺta mliečko. Viac sa napapá, čo na ňom aj vidno. Zo súdu mi prišlo predvolanie. Pojednávanie je na budúci mesiac. Ďakujem vám za pomoc, bez ktorej by sme s deťmi neprežili, lebo ex partner mi neposlal nijaké peniaze.“

August 2020... Napísala Michaela: „Tento mesiac som bola na očkovaní so Šimonkom. To bolo kriku a večer horúčka. Sprchovala som ho a dávala zábaly. Pomohlo to a Šimonka na druhý deň nič nebolelo. Viac je nervózny z tepla. Na tele sa mu vyhádzali malé  vyrážky. Bola som u lekárky, aby nás poslala ku kožnej, nech mu niečo  na tie vyrážky dá. Bola som aj na súdnom pojednávaní. Ex partner sa nedostavil, sudca mu chcel dať pokutu, ale poprosili sme ho, nech mu radšej určí  predbežné výživné, aby som si mohla podať návrh na náhradné výživné. Llebo aj to dlho trvá, kým to vybavím. Sudca teda rozhodol a budem čakať ,či sa ex partner ozve a či si vôbec prevezme rozhodnutie.Ďakujem za pomoc, bez ktorej by som nemala na jedlo pre deti a hlavne mliečko pre Šimonka."

September 2020... Správa od Michaely: "Začiatkom septembra sme boli u kožnej lekárky. Šimonko mal po celom tele malé vyrážky, doktorka mu z nich zobrala ster, aby vedela nastaviť liečbu zatiaľ mi   kázala miesta natierať  sudokrémom , aby to Šimonka moc nedráždilo. Výsledky zo sterov  budú  o 3 týždne. Šimonko pekne papá a priberá má už aj 2 zúbky. Týždeň mal hnačky, ale už to prešlo. Zatiaľ sme všetci v poriadku. S deťmi sa chodíme prechádzať do lesa, kde je menej ľudí. Šimonko vonku spinká aj 4 hodiny. Mám menej mlieka na večer ho prikrmujem. Ďakujem za pomoc od vás je to pre nás veľká pomoc."

Október 2020... Správa od Michaely: „Šimonko pekne priberá. Boli sme v poradni. Povedala som pani doktorke, že sa mi zdá, že Šimonko je pri papaní opäť nevrlý, často počas kojenia zaspáva a zdá sa mi, že keď sa preberá, je celý stuhnutý. Pani doktorka mu pozrela do ústočiek a znova sa mu zrástla hrádzička pod jazýčkom. Pani doktorka nám vypísala sprievodný lístok, aby sme išli dať prestrihnúť hrádzičku. Objednali nás telefonicky, lebo v tomto období je to s lekármi teraz veľmi zlé objednali nás na november 2020 . Taktiež nás pani Aďka objednala na EEG so Šimonkom objednali nás na koniec októbra 2020. Budú ho sledovať, či náhodou netrpí epileptickými záchvatmi. Veľmi sa bojím.

November 2020...  Správa od Michaely: Šimonko  sa divne vystieral,  mal kŕče v celom tele. Preto nás  lekárka ihneď poslala do nemocnice.Hospitalizovali nás so Šimonkom v nemocnic a robili mu rôzne vyšetrenia. Boli sme na sone a eeg. Lekár ma nepotešil. Šimonkovi diagnostikovali epileptické kŕče. Prepustili nás domov a kázali, aby som ďalej pozorovala správanie Šimonka. V prípade, že by mal častejšie kŕče, musíme ihneď volať záchranku. Veľmi sa bojím , čo bude ďalej.  Dúfame, že sa to liekmi upraví.  Otec na Šimonka finančne neprispieva.Preto sme podali návrh na exekúciu. Ďakujem za vašu pomoc neviem ako by som prežila.

December 2020... Po prepustení z nemocnice pediatrička Šimonkovi  urobila  odber krvi na  doplnenie  metabolických  a pečeňových  testov,. Má vysoký kortizol zo záchvatov, ktoré máva pred spaním, vypísala výmenne lístky na endokrinológiu a krčné, kde mu urobili výter z hrdla a nošteka.  Všade chodia autom, lebo sa boja, aby ešte neochoreli na covid. Boli aj na gastre, kde mu pani doktorka zmenila mliečko, ktoré je drahé, ale vďaka vám mu ho môžeme kúpiť. Šimonko už váži 9300 g a má 5 zúbkov.  Ďakujú za finančnú pomoc bez ktorej by to bolo ťažké.

Január 2021... Vďaka vám sme mali krásne Vianoce. Moje deti sú pre mňa všetko. Začína nový rok a my opať začíname chodiť  po lekároch. Šimonko bol na EEG, ktoré mu vyšlo pozitívne, zvýšili mu dávku liekov. Teda má epileptické záchvaty Boli sme aj na krčnom, robili mu výter a nasadili ďalšie antibiotiká. AJ napriek tomu všetkému mu chutí papať, len sa bojím tých epileptických záchvatov, lebo  vtedy prestáva dýchať. Odporúčili mi, aby som mu zabezpečila  monitor dychu, p. Aďka mi pomôže ho zapožičať v nemocnici. Ďakujem vám za vašu finančnú pomoc, bez  ktorej by som Šimonkovi nemohla kupovať mlieko a lieky.

Február 2021... Volala mi p. doktorka, že už prišli výsledky z výteru, opať boli pozitívne. Šimonko má v tele 3 baktérie. Lekárka odporúča, aby som Šimonkovi dala vybrať mandle, taktiež zistili alergiu na penicilín.  Keď doužívame antibiotiká pôjdeme na očkovanie. Trápia nás aj zúbky, máme veľkú spotrebu plienok, veľa hnačkujeme. Boli sme aj na RTG. Šimonko má na hlavičke hrčku, nikto nevie z čoho.  Lebka je v poriadku, ale hrčka nezmizla. Chodíme aj na rehabilitácie, lebo má po epileptických záchvatoch ochabnuté svaly. Ďakujem za vašu veľkorysú pomoc, bez  ktorej by sme to nezvládli.

Marec 2021... Správa od Michaely: "Sme všetci chorí. Keď som chodila so Šimonkom po vyšetreniach, v nemocnici som sa nakazila covidom. Sme v karanténe a najhoršie je to, že Šimonko má vysoké horúčky. Pri vysokých teplotách máva Šimonko svalové kŕče, Zle sa mu dýcha. Často ho sprchujem, aby nemal ďalšie problémy. Aj ja som veľmi slabá, mám silný kašeľ. Pani Aďka nám robí nákupy, cely týždeň nám nosila aj jedlo, lebo ja som nevládala ani uvariť. Tá choroba je veľmi zlá. Dúfam, že sa rýchlo uzdravíme. .Ďakujem za vašu pomoc a podporu, bez vás by som to nezvládla."

Apríl 2021... Napísala nám Michaela: "Sme po covide, boli sme testovaní. Šimonko mal silný epileptický záchvat.Pani Aďka nás rýchlo odviezla do nemocnice. Keďže sme boli po covide,  poslali nás domov, ale v máji budem so Šimonkom hospitalizovaná v nemocnici budú mu robiť spánkové vyšetrenie ale aj nové EEG a CT vyšetrenie. Šimonko už pekne stojí na nožičkách,  prejde popri postielke  bez pomoci. Veľmi sa teším, ako napreduje aj napriek jeho zdravotnému stavu. Verím, že bude dobre. Ďakujem za vašu pomoc

Popis situácie

Keď som mala 7 rokov, zomrel mi otec. So svojou staršou sestrou  som vyrastala spolu s matkou. Časom si matka našla priateľa, ktorému dávala prednosť pred nami. Staršia sestra z domu odišla. Ja som zostala s matkou, ale spolužitie s ňou som ani ja nezvládala Našla som si priateľa, ktorý hrával po diskotékach. Mali sme medzi sebou nezhody a rozišli sme sa. Zistila som však, že čakám jeho dieťa. . Znovu sme sa dali dokopy, ale nezhody sa stále viac prehlbovali. Opäť sme sa rozišli. Matka ma z domu vyhodila a zostala som bez strechy nad hlavou. Dobrí ľudia mi pomohli dostať sa do krízového centra a nadviazať kontakt s projektom Zachráňme životy.

Ďakujem za vašu pomoc, aby som mohla priniesť pokoji dieťatko na svet, dať mu veľa lásky  a strať sa oň,

Október 2020...  Katarína si starostlivo pripravuje výbavičku pre dieťatko, na ktoré sa už veľmi teší. Znepokojuje ju terajšia situácia okolo nemocníc, lebo má obavy, ak sa situácia ešte zhorší, keď bude mať termín pôrodu. Poberá dávku v nezamestnanosti. Keď ide do poradne, zvyčajne navštívi aj svoju sestru. S mamou tiež udržiava kontakt. Vo svojej izbičke v AC si už pripravila aj postieľku pre bábätko. Rada postráži aj deti spolubývajúcim klientkam v AC.

Katarína ďakuje všetkým darcom, ktorí jej touto cestou pomáhajú v jej neľahkej situácii. 

November 2020... Katarína sa čoraz viac začala kontaktovať so svojou rodinou, a preto sa na návrh rodiny rozhodla odísť z azylového centra bývať k svojmu krstnému otcovi. Preto k 15.11.2020 skončila aj svoju účasť v projekte ZŽ. Veľmi pekne ďakuje všetkým ľuďom, ktorí jej finančne pomohli prekonať ťažké obdobie, keď stratila strechu nad hlavou.

Popis situácie

Moji rodičia podľahli alkoholu. Matka bola silná alkoholička a otec tiež pil. Mám na nich zlé spomienky, lebo sa o nás, deti, veľmi zle starali. Pochádzam z troch detí. Väčšinou sa o nás starala stará mama. S rodičmi nemám nijaký kontakt. Musím sa priznať, že zo zlého príkladu vašich rodičov som sa vôbec nepoučila.Opakujem tie isté chyby. Postupne sa mi narodili dve deti – syn má 10 rokov a dcéra 5 rokov. Obidve deti sú však v náhradnej rodinnej starostlivosti – sú zverené starým rodičom, lebo ja som takisto mala problém s alkoholom  a musela som sa ísť liečiť zo závislosti. Teraz som v 8. mesiaci tehotenstva. Dieťatko sa má narodiť začiatkom októbra. Budem vám veľmi vďačná, ak mi pomôžete prekonať toto moje ťažké obdobie, Začala som nový život, ale bez pomoci ľudí, ktorí budú pri mne stáť a pomáhať mi, to nemám šancu zvládnuť. Teraz sa chcem v pokoji pripraviť na príchod môjho tretieho dieťatka na svet a dať jemu aj sebe šancu. Snívam, že sa mi podaí zmeniť sa a postupne opäť dostať k sebe aj moje dve ďalšie deti. Mám pred sebou dlhú cestu, ale rada by som to s vašou pomocou zvládla. Vopred veľká vďaka.

September 2018... Marcela začala mať v ôsmom mesiaci zdravotné problémy, hrozil jej predčasný pôrod. Minulý týždeň bola znovu hospitalizovaná, lebo začala krvácať. Lekári rozhodli, že musí ísť na sekciu. Termín pôrodu má na 15.10.2018, ale sekciu jej budú robiť skôr. Teraz si vybavuje predoperačné vyšetrenia. Bola pozrieť deti a aj oni boli pri nej v azylovom centre. Rada by do budúcna žila aj s nimi, trápi ju to, že sú preč od nej – u starých rodičov. Pre bábätko má už pripravené všetko. Aj deti sa už tešia na nového súrodenca.

Veľmi ďakuje, že sú stále ľudia, ktorí nezištne pomáhajú núdznym.

Október 2018... Marcele sa v tomto mesiaci narodil synček Jurko. Prišiel na svet 17.10.2018. Vážil 3200 g. a meral 48 cm. Marcela je šťastná, že už má po pôrode a teší sa z Jurka. Má pre neho svoje mliečko. Dobre papá, a tak priberá na hmotnosti. Zvedavé sú na neho aj jej staršie deti, a tak prišli pozrieť svojho bračeka do azylového centra. Tešia sa z neho. Marcela si teraz vybavuje kartičku poistenca a rodný list pre Jurka. Teší sa, že stále sú dobrí ľudia, ktorí nezištne pomáhajú neznámym ľuďom, ku ktorým patrí ona a jej synček Jurko. 

November 2018... Marcela svojho synčeka Jurka dojčí a on dobre priberá na hmotnosti. Je to taký malý hladoško. Vyžaduje si častejšie papať. Marcela poslúchla rady pracovníkov AC a nezačala s prikrmovaním umelou výživou. Mliečko sa Marcele rozbehlo a má ho teraz pre Jurkadosť. Za Jurkom a mamou prichádzajú občas na víkendy aj starší súrodenci, ktorí majú Jurka veľmi rady. Marcela si ešte niektoré veci ohľadom starších detí vybavuje súdnou cestou.

Ďakuje za každého darcu, ktorý pomáha jej rodine.

December 2018... Jurko bol v tomto mesiaci na očkovaní, zvládol to  dobre. Trošku mal zvýšenú teplotu. Mama mu dala obklad na nožičku a čapík od teploty. Na ďalší deň bolo už lepšie. Marcelka má starosť s prípravou na Vianoce, lebo k nej prídu do AC aj jej dve staršie deti. Musí preto pripraviť darčeky aj pre ne. Štedrí darcovia sa našli aj pre nich a pripravili im všetkým darčeky. Mama Marcela svojim deťom tiež pripravila darčeky. Pod vianočným stromčekom boli všetci milo prekvapení, keď si rozbalili svoje darčeky. Marcela ďakuje všetkým darcom, ktorí jej nezištne pomáhajú prekonať jej ťažké obdobie.

Január 2019... Jurko dobre  papá – aj mamine mliečko, aj umelé mliečko. Bol chorý, ale už sa z toho dostal. Jeho mama si občas cez víkendy berie k sebe do AC aj Jurkovho brata, ktorého má momentálne  v starostlivosti stará matka. Ona sa však už o neho nedokáže starať zo zdravotných dôvodov a chce, aby syna súd vrátil jeho matke. Marcela by sa tomu veľmi potešila, keby to tak bolo. Na budúci mesiac bude pravdepodobne súd, kde by sa o tom malo rozhodnúť. Ďakuje všetkým darcom v tomto projekte, ktorí nezištne pomáhajú ženám v podobnej životnej situácii.

Február 2019... Jurko znovu ochorel a ocitol sa s mamou v nemocnici. Dostal zápal obličiek. Berie antibiotiká a probiotiká. Týždeň bol v nemocnici. V AC sa doliečuje z choroby. Chutí mu papať tak, aby rýchlo dobehol úbytok na hmotnosti. Marcela preto nemala na víkend pri sebe staršie deti. Vybavuje si ešte stále súdne záležitosti okolo detí.

Ďakuje všetkým štedrým darcom z projektu ZŽ.

Marec 2019... Marcela sa začala stretávať s Jurkovým otcom, ktorý sa vrátil z výkonu trestu. Jurko bol na kardiologickom vyšetrení – je to v poriadku. Marcela častejšie navštevuje staršie deti u starých rodičov, ktorí ich majú zverené do starostlivosti. Jurko dobre prospieva. Keď je hladný, hlasne to dá všetkým vedieť. Má rád prechádzky a aj rád vonku spí. Jakubko potrebuje veľa lásky od svojej mamy. Marcela vyslovuje vďaku všetkým ochotným darcom, ktorí jej a Jurkovi pomáhajú v jej životnej situácii.

Apríl 2019... Marcela sa ďalej stretáva s otcom svojho syna Jurka. Na sviatky si k sebe do AC zobrala obidve staršie deti. Mala čo robiť, aby ich všetkých troch zvládala. Ešteže Jakubko je pokojný chlapček. Marcela pripravovala obedové menu na sviatočný stôl pre všetky klientky a deti, ktoré zostali v AC počas sviatkov. Staršie deti zaviedla ku starkým po sviatkoch, lebo išli do školy. Jakubko zatiaľ zdravotne dobre prospieva a pekne priberá na hmotnosti. Marcela s Jakubkom ďakujú všetkým darcom, ktorí im finančne prispievajú na pobyt v AC.

Máj 2019... Návštevy Marcely za svojimi staršími deťmi sú častejšie. Musí veľmi šetriť peniaze, pretože platí aj výživné na staršie deti a aj postupne musí splácať dlhy, ktoré narobila ešte pred príchodom do azylového centra. Je z toho dosť nervózna, lebo to všetko ju teraz dobieha, čo predtým nesplácala. Jakubko je však zlatý chlapček, ktorý nie je až tak náročný na svoju starostlivosť. Prehrá sa aj sám v kočíku, len musí byť napapaný. S Jakubkovým otcom sa Marcela stále stretáva. Zo srdca ďakuje všetkým ľuďom za finančnú pomoc cez tento projekt.

Jún 2019... Marcele sa mení jej životná situácia. V tomto mesiaci priznala, že je tehotná. Bola u gynekológa, ktorý jej vystavil tehotenskú knižku. Musí chodiť častejšie do poradne, lebo sa jej vyskytli zdravotné problémy, ktoré môžu ohroziť dieťatko. Má kľudový režim. Neodrádza ju to od cestovania sa svojimi staršími deťmi, ktoré sú u babky. Je to pre ňu náročné obdobie. Jurko jej však robí veľkú radosť. Jurko musí absolvovať ešte v tomto mesiaci nefrologické a očné vyšetrenia. Ďakujú za nezištnú pomoc od darcov.

Júl 2019... Marcela je tehotná 2 mesiace. Vyzerá to, že dieťatko si nechá. Prestalo jej už aj krvácanie, takže je pokojnejšia. S otcom malého Jurka sa stretáva. Na víkendy si k sebe do KC berie aj staršie deti. Jurko bol na nefrologickom vyšetrení – je v poriadku. Mama s ním bola aj v poradni – prosperuje dobre, má váhový prírastok. Čas voľna s ním mama trávi vonku. Teší sa, keď je na dvore medzi deťmi a pohľadom by s nimi behal aj on. No ešte to však nejde, lebo by to bolo skoro. Marcela zo srdca ďakuje všetkým ochotným darcom, ktorý pomáhajú jej a malému Jurkovi

August 2019... Marcela si počas prázdnin na striedanie zobrala aj staršie deti, aby aj ony mohli byť s mamou. Spolu aj s Jurkom chodili na prechádzky a krátke výlety. Chodí na pravidelné gynekologické poradne a zatiaľ je všetko s bábätkom, ktoré v sebe nosí v poriadku. Stretáva sa s Jurkovým otcom, ktorý jej finančne nepomáha, lebo má problém si nájsť prácu. Jurko je krásny, usmievavý chlapček, ktorý robí všetkým radosť. Ľúbi sa dobre napapať a keď je k tomu suchý, je úplne spokojný.

Marcela si uvedomuje, že dokáže zvládať svoju situáciu vtedy, keď existujú ľudia, ktorí jej a Jurkovi nezištne pomáhajú. Veľmi im za to ďakuje.

September 2019... Marcela si vybavuje súdne veci ohľadom starších detí, ktoré sú u starých rodičov. Tehotenstvo zatiaľ prebieha v poriadku, chodí na pravidelné kontroly. Malý Jurko je teraz trochu prechladnutý, ale hádam to bude prebiehať bez teploty. Otec chodí malého Jurka navštevovať pomerne často, len zabúda Jurkovi kupovať mliečko, plienky... a tiež pravidelne chodiť do práce. Marcela chodí navštevovať aj svoje staršie deti k starým rodičom. Často si s nimi telefonuje. Ďakuje všetkým darcom, ktorí jej pomáhajú.

Október 2019... Marcela si s malým Jurkom užívala krásne jesenné dni častými prechádzkami v prírode. Jurko je celý natešený, že je vonku. Marceline tehotenstvo je zatiaľ v poriadku, pravidelne navštevuje gynekológa. Na víkendy si striedavo k sebe berie aj staršie deti. Tie sa veľmi tešia, že sú spolu s mamou a Jurkom. Otec Jurka navštevuje, horšie je to však s pravidelným prispievaním na Jurka. Marcela má však svojho priateľa rada aj napriek  jeho nedobrému správaniu sa k nej. Marcela s Jurkom veľmi ďakujú za finančnú podporu od nezištných ľudí cez tento projekt. 

November 2019... Malý Jurko začal robiť samostatne prvé krôčiky. Je z toho celý natešený. Mama Marcela zasa musí byť v strehu a chodiť za ním, aby si neublížil. Jurka prišli pozrieť starší súrodenci, ktorí sa z neho tešili, keď ho videli chodiť. Marcela má už pripravené vecičky pre ďalšie bábätko do nemocnice, lebo termín pôrodu sa čoraz viac približuje. S malým Jurkom teraz chodí po vyšetreniach, lebo má problém s uškom. Je si vedomá, že s príchodom ďalšieho dieťatka jej pribudne viac práce. Už by bola rada, keby mala po pôrode, ale všetko má svoj čas. Ďakuje všetkým ľuďom, ktorí jej nezištne pomáhajú.

December 2019... Malý Jurko je zdravý, usmievavý chlapček. Prehrá sa aj sám s hračkami. Jeho mame Marcele sa v tomto mesiaci rozbehol predčasný pôrod. Dňa 17 decembra porodila  dcérku Lindu, ktorá vážila 2100 g. Musela byť aj v inkubátore, ale keď začala piť mamine mliečko, pustili ich z pôrodnice do AC. Linda bude museť absolvovať viacero vyšetrení. Boli na prevážení a pomerne málo za päť dní pribrala na hmotnosti, tak pediater odporučil aj dokrmovanie. Malý Jurko sa s nadšením díval na malú Lindu a chcel jej už podávať hračky. Marcela bude mať čo robiť, aby Lindu ochránila pred malým Jurkom, kým trochu nepodrastie.   

Marcela zo srdca ďakuje všetkým darcom, ktorí jej pomáhajú zvládať túto jej situáciu.

Január 2020... Marcela veľmi ďakuje za pomoc, ktorú jej poskytujú ochotní darcovia.

Jurko prosperuje dobre, behá veselo po domove v centre. Mama však musí mať oči všade, aby si Jurko na seba niečo nestrhol a neprišiel k úrazu. Marcela má plné ruky práce, lebo sa musí plne venovať aj svojej dcére Linde, ktorú musí častejšie kŕmiť, lebo papá menšie množstvo mlieka a častejšie je hladná. Marcela veľmi ďakuje za pomoc z projektu od nezištných darcov, lebo si nevie predstaviť, ako by dokázala sama existovať bez tejto pomoci.

Február 2020...  Linda bola očkovaná u detského lekára a očkovanie celkom dobre znášala. Upravuje sa jej už aj prírastok hmotnosti, lebo po pôrode mala nízku hmotnosť. Marcela ju začala prikrmovať mliečkom, lebo svojho už má málo. Všetci v azylovom centre máme radosť z malej krásavice. Cez víkend mala pri sebe na návšteve aj jej staršie 2 deti. Marcela ďakuje všetkým, čo jej pomáhajú, bez vašej pomoci by to ťažko zvládla.

Marec 2020... Jurko rád papá a chutí mu všetko, čo mu mama pripraví. Celý je natešený, keď môže behať po AC s ostatnými deťmi a sa s nimi hrať. Jeho sestrička Linda rastie a drží sa dobre. Pretože je všade sprísnený hygienicko-epidemiologický režim, nemôžu prísť do AC za matkou jej staršie dve deti. Marcela jej však s nimi v kontakte cez mobil. Marcela si zabezpečila základné lieky pre deti, ak by im vystúpila teplota a bol by problém sa k liekom dostať. Ďakuje všetkým ľuďom, ktorí jej pomáhajú buď finančne, alebo aj iným spôsobom.

Apríl 2020... Marcela bola hospitalizovaná s dcérou Lindou pre zápal obličiek v nemocnici. Malého Jurka v tom čase opatrovala spolubývajúca  klientka AC. Jurko bol veľmi dobrý, neplakal za mamou. Hral sa s ostatnými deťmi len v priestoroch AC. Marcela každý deň sa z nemocnice kontaktovala s pracovníkmi AC a pýtala sa na malého Jurka. Pri prepustení z nemocnice im ešte  urobia test na COVID-19 a až keď bude test negatívny, budú prepustení do AC. Malej Linde želáme, aby sa čo najskôr uzdravila a mohla sa vrátiť do AC. Marcela veľmi ďakuje za finančnú pomoc od štedrých darcov, ktorí jej rodine nezištne pomáhajú.

Máj 2020... Obidve  Marceline deti sa v súčasnosti držia dobre – sú zdravé. Marcela by si chcela aspoň na víkendy brávať staršie deti k sebe do AC, lenže pre riziko pandémie COVID- 19  deti nemôžu prísť za matkou, lebo by museli ísť všetci do karantény v AC. Z tohto dôvodu sa ich stretnutia musia uskutočniť, až keď bude na to vhodná situácia. Malý Jurko robí radosť všetkým v AC. Mama s ním a so sestrou Lindou chodí na prechádzky. Radi idú k rieke, alebo k jazeru, kde kŕmia malé kačičky. To sa Jurkovi páči. So staršími súrodencami komunikujú  telefonicky.

Marcela s Jurkom a Lindou ďakujú všetkým dobrým ľuďom, ktorí na nich finančne pamätajú.

Jún 2020... Marcela bola s Lindou a Jurkom na vyšetrení u kardiológa a  na nefrológii. Linda mala problém s obličkami, ale už je to v poriadku. Jurko musí byť naďalej sledovaný u kardiológa pre zdravotný problém. Malý Jurko má rád detí a preto sa snaží mame unikať z dohľadu, aby sa mohol hrať s inými deťmi. Svoju sestričku má rád a hračku, ktorá jej vypadne z rúk, jej s radosťou podáva naspäť, a tak sa to opakuje aj viackrát. Veľa na prechádzky s mamou nechodia, lebo nie je pekné počasie, aj keď Jurko rád vyhľadáva kaluže, po ktorých s radosťou v čižmičkách behá. Marcela s deťmi ďakujú všetkým darcom, ktorí pomáhajú jej rodine.

Júl 2020... Marcela spolu s Jurkom a Lindou bola navštíviť u svojej starkej aj jej ďalšie dve deti. Jej staršie deti by chceli byť s Marcelou cez prázdniny v AC, ale pre sprísnený epidemiologický režim sa to teraz nedá uskutočniť. Otec malého Jurka a Lindy sa kontaktuje s Marcelou. Finančne jej neprispieva na deti – nikde nepracuje. Marcela s Lindou chodí na kontroly na novorodenecké – musí s Lindou aj cvičiť. Jurko je zdravé dieťa. Svoju mamu volá, keď ju nevidí v dosahu. Rád vyhľadáva aj iné deti v našom AC, s ktorými sa rád hrá. Marcela s deťmi chodí na každodenné prechádzky. Aj v mene detí ďakuje za finančnú pomoc, ktorú jej rodine poskytujú nezištní ľudia.

August 2020... Marcela začala Jurka učiť používať nočník. Celkom sa mu to darí. Jurko sa pekne rozhovoril a začal čoraz častejšie používať opytovacie vety – zaujíma ho dianie okolo neho. Jeho mama má v pláne navštíviť zubného lekára, lebo Jurkovi sa začali kaziť zúbky. Jeho sestra Linda musí chodiť na rehabilitácie, lebo nedokáže sama sedieť a má už 8 mesiacov. Obaja musia navštevovať kardiológa, lebo majú nábeh na  dedičné ochorenie srdiečka, musia byť sledovaní. Každú vhodnú chvíľu Marcela využíva na prechádzku s deťmi. Tešia sa z každej chvíle, keď sa stretnú aj so svojimi staršími súrodencami. Marcela veľmi pekne ďakuje za finančnú pomoc, lebo vidí radosť v očiach svojich detí, pretože sú spokojné, šťastné a majú kde bývať.

Septermber 2020... Marcela mala tento mesiac pokojnejší, lebo nemusela ísť na žiadne vyšetrenie s deťmi k lekárovi, čomu bola veľmi rada. Voľný čas preto využívala hlavne na prechádzky s Jurkom a Lindou  a tiež na hry s nimi v priestoroch AC. Počas víkendu bola navštíviť aj svoje staršie deti u svojej babky, lebo starší syn bol na 1. svätom prijímaní. Veľmi rada by s nimi bola častejšie, ale teraz nemôžu pre sprísňujúce sa opatrenia navštevovať mamu v AC. Marcela by sa chcela veľmi osamostatniť a bývať už mimo AC.

Rozhodla sa preto odísť do podnájmu a od 1.10.2020 končí ubytovanie v našom AC. Z tohto dôvodu  k 1.10.2020  v tomto projekte končí. Marcela veľmi ďakuje za to, že  po celý čas bývania v AC jej pomáhali finančne zvládať jej zložitú životnú situáciu dobrí ľudia  v tomto projekte. Všetkým zo srdca ďakuje.