Príjemcovia pomoci

Popis situácie

Volám sa Klára, mám 30 rokov a som matkou dvoch detí, 7-ročnej Moniky a 4-ročnej Natálky. V detstve som si zažila veľa bolesti. Obidvaja rodičia holdovali alkoholu. Časté hádky a bitky medzi rodičmi nemohli dobre skončiť. Raz sa tak pohádali, že otec pichol mamu nožom do srdca. Bola na mieste mŕtva. Otca zavreli do  väzenia. Aby sme neskončili v detskom domove  stará mama si nás zobrala k sebe. Dlho som mala pred očami ten obraz mojej mŕtvej mamy, ako leží v kuchyni na zemi s nožom v tele. Mala som nočné mory, a tak moja stará mama chodila so mnou k psychologičke. V poslednom ročníku strednej školy som si našla priateľa, zanedbávala som školu, a tak ma z nej vylúčili. Otehotnela som, s priateľom sme za zobrali. Odrazu som bola vydatá,  myslela som si, že som šťastná. Stará mama ma od priateľa odhovárala, no ja som si nedala povedať. Po narodení Moniky som bola najšťastnejšia mama na svete.  S manželom sme sa však začali hádať. Nikde nerobil, žili sme s môjho rodičovského príspevku. Uprednostňoval kamarátov, chodil neskoro domov, prekážalo mu, keď Monika v noci plakala. Neskôr sa k cigaretám pridal alkohol. Vrátili sa mi spomienky z detstva. Zľakla som sa, a preto som mu dala ultimátum. Našiel si prácu v zahraničí. Na Moniku som ostala sama. No ale tento spôsob života nebol dobrý. Manžel na mňa žiarlil, často sme sa hádali. Po troch rokoch sa nám narodila Natálka. Manžel ostal znova doma, jeho žiarlivosť sa stupňovala. Po štyroch rokoch som sa rozhodla, že od manžela odídem. Odišla som k starej mame. no tá žiaľ minulý rok zomrela. Zostala som sama s 2 deťmi. Z domu som musela odísť, lebo ho krstná mama predala. Nemala som kde ísť,  tak som sa vrátila k manželovi.  Rok bolo dobre, no  a peklo sa začalo odznova. Teraz ma však manžel aj zbil. A to bol posledný impulz na odchod od neho. Útočisko som našla u kamarátky no vedela som, že u nej nebudem môcť byť dlho. Našla som si podnájom a myslela som, že už bude pokoj.  No nebolo. Bolela ma hlava, zvracala som, myslela som si, že je to všetko z tých nervov, čo som zažila za posledné mesiace. No ale mýlila som sa. Zistila som, že som  tehotná. Bola som v šoku. Nevedela som, čo robiť. Kamarátka si všimla, že sa so mnou niečo deje. So slzami v očiach som jej povedala, že som tehotná a budem musieť ísť na potrat. Na druhý deň som išla k mojej gynekologičke a tá mi povedala, že na potrat je neskoro. Nešťastná som sa vrátila domov ku kamarátke. Povedala som jej to, čo mi povedala doktorka. Nevedela som, čo mám robiť. Sama s 2 deťmi a tehotná. No kamarátka povedala, že pozná ľudí, čo mi pomôžu. Aj jej v minulosti pomohli, aby ostala so svojím synom. Dohodla mi stretnutie s dvoma paniami. Rozplakala som sa a vyrozprávala môj príbeh. Vypočuli ma, neodsúdili. Pomohli mi nájsť bývanie, presťahovali ma spolu  s deťmi do dvojizbového bytu. Som v 7 mesiaci tehotenstva a neviem, ako to zvládnem. Za pomoci dobrých ľudí sa nevzdám a budem bojovať. Veľká vďaka.

Popis situácie

Volám sa Viktória, vyrastala som s dvoma sestrami a jedným bratom. Rodičia boli závislí od alkoholu, otec bol násilný k matke. Deti boli často hladné, domácnosť mali veľmi zanedbanú. Matka zomrela na rakovinu, otec uhorel v dome. Zo súrodencov žije len jedna sestra usporiadaným spôsobom života a neudržuje s rodinou kontakt. Mala som problém s alkoholom, často som žila na ulici, v útulku pre ľudí bez domova, v krízových zariadeniach. Bola som vydatá, kvôli nevere partnera sme sa však rozišli. Manžel odišiel bývať aj s našim spoločným synom do Českej republiky. Mám ešte aj 5-ročnú dcéru Simonku,ktorá nso mnou bývala v zariadení. Odňali mi ju, dievčatko je momentálne v CDR. Súčasné tehotenstvo mám s partnerom, s ktorým sme žili na ulici. Partner sa voči mne správal veľmi násilnícky, za čo bol vzatý do výkonu trestu odňatia slobody. Som v 8. mesiaci tehotenstva. Termín pôrodu mám vypočítaný na 19.9.2024. Veľmi rada by som mala toto dieťatko pri sebe. Snažím sa pre to urobiť všetko, čo je v mojich silách. Uź vopred ďakujem všetkým dobrým ľuďom za pomoc, ktorej sa mi dostáva.

Popis situácie

Volám sa Nikol. Mám 31 rokov a momentálne som v 6. mesiaci tehotenstva. 

Keď sme sa s manželom dozvedeli, že nám naše plánované tehotenstvo vyšlo, veľmi sme sa potešili. 

Naša radosť sa zdvojnásobila v 8. týždni, keď nám lekár oznámil, že čakáme identické dvojičky. Deti mali každý svoj plodový obal, ale jednu placentu. V 13. týždni som absolvovala screeningový ultrazvuk. Môj vtedajší manžel pracuje a podniká v zahraničí, kde sa v tomto čase aj nachádzal.

Lekár mi oznámil, že jedno z dvojičiek nie je dobre vyvinuté, má diagnózu nezlučiteľnú so životom a priamo ohrozuje na živote to zdravé. Túto informáciu môj manžel neuniesol, požiadal o rozvod, zamedzil mi prístup k financiám, vzal mi auto a oznámil, že sa nechce podieľať ani mať niečo spoločné s týmto medicínskym problémom, obvinil ma, že je to moja vina, pretože sa bábätko vyvíja v mojom tele a ja nie som schopná ho donosiť zdravé. Od tohto obdobia sa na mojich nákladoch spojených s tehotenstvom nijako nepodieľal, ani sa so mnou nestretol. Myšlienky na krutý osud, ktorý som žila, som sa snažila zahnať aspoň v práci, kde som pracovala na dohodu a mohla si aspoň čiastočne pokryť výdaje. 

V 19. týždni som o chorú dcérku prišla. Bolo to pre mňa psychicky veľmi náročné. Od tohto času som ostala vedená ako vysokoriziková rodička. 

O pár týždňov neskôr sa na mne podpísal stres z tehotenstva, zákrokov, operácií a rozvodu, ako aj rastúce výdavky, ktoré som už úplne nebola schopná sama vykrývať. 

Môj manžel sa vyjadril, že keď som chcela dieťa, mala som si uvedomiť, či naň mám peniaze. 

Bola som nútená predať obrúčky, zlato, ktoré som mala od detstva, hodinky, telefón a pod., aby som bola schopná aspoň na čas vykryť výdavky a potrebné úkony. 

Situáciu v mojom stave v týchto horúčavách mi sťažoval aj fakt, že nemám auto a bývam mimo mesta takže cestovanie k lekárom, do lekárne, do obchodu, alebo na vyšetrenia do Bratislavy, či Prahy som nútená absolvovať hromadnou dopravou - či taxíkmi v horšom/nevyhnutnom prípade (po operáciách, aby som eliminovala čakaciu dobu a presuny), a tak výdavky rástli. 

Pod týmto tlakom som sa začala otvárať a skončila som 3 týždne  pred termínom pôrodu v nemocnici, kde som musela absolvovať ďalšiu operáciu. Som nútená len ležať, aby som predčasne neporodila a tak nie som schopná ísť do práce, aby som si pokryla náklady, ktoré vyžaduje môj zdravotný stav a ani náklady na život. Jediné, čo v tomto období mám priznané, je 250 € tehotenský príspevok. 

Čakám aj na vyjadrenie súdu, no tie majú žiaľ čas a obávam sa aj vymožiteľnosti rozsudku. 

Rodinu, ktorá by mi v týchto ťažkých chvíľach pomohla, nemám. Každá pomoc v tejto situácií bude pre mňa veľkou záchranou. Vďaka.

Popis situácie

Volám sa Vanesa a mám 16 rokov. Bývam so svojou mamkou, sestrou a bratom v krízovom centre. Pochádzam z nie veľmi bohatej rodiny. Mamka sa o nás stará sama. Prišli sme o ocka, ktorý minulý rok zomrel na rakovinu. Veľmi mi chýba a neviem na neho zabudnúť. V januári, keď som bola v škole, som začala pociťovať bolesti brucha, chrbta a často som zvracala. Išla som si kúpiť do lekárne test, ktorému som nerozumela. Nakoniec sa na teste ukázali dve čiarky a ja som sa veľmi zľakla. Bála som sa to povedať mojej mame, pretože som mladá a nevedela som, ako zareaguje. Išla som za sociálnou pracovníčkou zariadenia, v ktorom bývame.Pochopila ma a pomohla mi povedať to aj mojej mamke. Mamka sa najskôr veľmi zľakla a začala plakať, neverila tomu. Ako prvé mi povedala, že neukončím školu a budem mať v dospelosti problém si nájsť prácu. Ja však školu chcem dokončiť. Mojím cieľom je byť kuchárkou a vyštudovať to. Na bábätko sa veľmi teším. Mamka je s tým už zmierená. Ubezpečila ma, že mi bude s bábätkom pomáhať, aby som si dokončila školu. Čakám dievčatko a termín pôrodu mám v auguste. S mamkou nemáme veľa peňazí a bojím sa, že nebudem mať z čoho nakúpiť výbavičku a potrebné veci pre bábätko. Ak by mi dobrí ľudia vedeli aspoň trochu pomôcť, bola by som im veľmi povďačná a mohla by som trochu odbremeniť moju mamku. Ďakujem veľmi pekne za pomoc a podporu.

Jún 2024... Vanesa sa má v ostatnom čase už horšie. Pred týždňom dostala falošné kontrakcie. Privolali k nej á rýchlu záchrannú službu. Prepustili ju z nemocnice, keď bolesti prestali. Jej dcérka je otočená opačne, teda je vysoká pravdepodobnosť, že bude musieť ísť na cisársky rez. Častejšie jej počas dňa tŕpnu nohy a má bolesti chrbta. Do nemocnice odchádza zajtra, čo už má vopred dohodnuté. Základnú školu riadne ukončila. Podala si prihlášku na strednú školu v odbore kuchár, kde ju prijali. Vanesa sa z toho veľmi teší. Bude jej plnou oporou jej mamka a súrodenci, ktorí jej budú vypomáhať, aby sa mohla Vanesa riadne vzdelávať. S otcom dieťaťa nie je v kontakte. Ten žije aj s rodinou v zahraničí. Za peniaze si tento mesiac kúpila kočík, oblečenie, plienky, mlieko, hygienu pre bábätko a aj pre seba do nemocnice a potraviny.  Vanesa veľmi ďakuje za pomoc a podporu.

Júl, august 2024... Vanesa mala pred pôrodom už zdravotné problémy. Ustavične bola unavená, bolela ju chrbtica a brucho. 08.08. dostala kontrakcie, ktoré sa opakovali v päťminútových intervaloch. Po Vanesu prišla opäť rýchla zdravotná služba. Bábätko už bolo otočené a mysleli sme si, že dieťa na svet porodí prirodzenou cestou. 10.08. o 21:30 sa jej narodila dcéra Amélia Vanesa s hmotnosťou 3 300 gramov a dĺžkou 59 cm. Priviedla ju na svet cisárskym rezom, lebo maličkú nevedela vytlačiť. Po cisárskom reze je slabá a nič nevládze. Mliečko malej nedáva, lebo  Vanes má hlísty. Je na umelom mlieku. Trápia ju rany po cisárskom reze, ktoré sa jej zapaľujú.  Za peniaze, ktoré dostala, kúpili oblečenie, hygienu, plienky, drogériu, sunár a iné ďalšie veci, ktoré bábätko potrebuje. Vanesa ďakuje za pomoc.

September 2024... Vanesa aj s malou Améliou sa majú dobre. Pri starostlivosti jej pomáha jej mamka, keďže Vanesa ešte nie je plnoletá. Mamka je teda zákonným zástupcom Amélii. Poradňu navštevujú každý mesiac. Malička Amélia pekne rastie. Tento mesiac navštívia aj ortopéda kvôli nožičkám. Amélia užíva kvapky na stolicu, keďže má problémy s vyprázdňovaním. Zapálili sa jej očká a mala aj zvýšenú teplotu, ale už je z najhoršieho vonku. Vanesa s mamou kúpila za finančnú pomoc sunáre, plienky, drogériu, oblečenie, stravu a lieky. Vanesa je veľmi vďačná za pomoc, pretože takto vie odľahčiť aspoň trošku situáciu aj jej mamke, ktorá jej musí s malou Améliou pomáhať.

Popis situácie

Môj príbeh začína kdesi v detstve. Vždy som bola tzv. čierna ovca rodiny. Mama viac-menej trávila čas so sestrou a ja som mohla počúvať len spoza dverí. Vždy to bolo len o tom, že sa mám viac snažiť, učiť sa, aby som bola ako ona. Nie raz to dokonca skončilo fackou a ,,nikam nejdeš", ,,máš zaracha". Dokonca som svojim kamarátkam závidela mamu a ich kamarátsky vzťah s ňou. Otec sa o nás prestal zaujímať a od mamy som nepočula nič iné, len to, že som celý on. Začala som to brať, ako keby ma trestala za to, že nás opustil a založil si novú rodinu. Ale prečo? Samozrejme, že mi otec chýbal a chýba. Možno preto je zo mňa osamelá budúca mamička, ktorá hľadala lásku, keďže som ju od rodiny nedostala. Uverila som chlapovi, ktorý sľuboval lásku, domov, ktorý bude náš spoločný. No žiaľ nič z toho nebolo tak, ako som si predstavovala. Partner mi pomáhať nechcel a ani nechce, tvári sa, že nemá ako.  Prišla som za prácou do Bratislavy, ale platiť podnájom 400 € mi nebolo možné. Keď som zistila, že som tehotná, vypočítali mi  PN-ku na 70 € mesačne. Schválili mi síce tehotenskú dávku, ale tú najnižšiu. Otec dieťaťa sa o nás nezaujíma, pre budúceho syna nezabezpečil nič, no pomáhajú mi kamarátky aspoň s vecičkami. Nezostávalo mi nič iné, len skúsiť sa skontaktovať s mamou, ale jej odpoveď bola, že keď som vedela otehotnieť, tak sa mám o to postarať. Je to jej budúce vnúča, ktoré za nič nemôže a dúfala som hlavne v jej oporu, radu, pomoc.   Momentálne som odkázaná  na pomoc od cudzích a láskavých ľudí. Môj aktuálny prijem je do 260 €, ktorý budem poberať len do pôrodu. Aktuálne žiadam o rodičovský príspevok, lebo materskú mi zamietli, kvôli nedostatočnému poisteniu, čo spôsobili  zamestnania na dohody. Zo dňa na deň som skončila na ulici a nevedela som, čo so mnou bude, predovšetkým  čo bude s mojím dieťaťom. Nakoniec som našla kontakt na pani riaditeľku ZNB v Lúke, ktorá sa v priebehu jedného dňa stala mojou záchrankyňou  ale aj mojou ,,mamou".

Budem vám veľmi vďačná za akúkoľvek pomoc a podporu.

Máj 2024... Máme pre vás radostnú správu. Karina nám oznámila začiatkom mája, že sa jej narodil pekný, zdravý chlapček Tobias. Malý aj mamina sú v poriadku a už sú naspäť v zariadení. Všetci máme z nich veľkú radosť. Ďakujú vám za pomoc a podporu, bez ktorých by to oveľa ťažšie zvládli.

Jún 2024... Tobias s maminou si na seba zvykajú. Zatiaľ sa im darí dobre a vďaka vám, milí darcovia, im nič podstatné nechýba. Napriek tomu, že ste pre nich cudzí a neznámi, ste pre nich viac, ako vlastní. Peniaze od vás sa usilujú používať na nie najpodstatnejšie veci.

Júl 2024...

Popis situácie

Som Ingrida a mám 20 rokov. Pochádzam z náročnej rodiny, ktorá nebola ideálna. Takže som  bola rada, keď  som spoznala chlapca, ku ktorému som si postupne vytvorila hlbší vzťah. Neskôr som sa nasťahovala do jeho rodiny. Zo začiatku to fungovalo. Po čase som však zistila, že ani tam to nie je dobré, možno ešte horšie.

Preto sme  si zariadili bývanie vedľa, kde teraz žijeme s partnerom a našim jednoročným dieťatkom. Momentálne očakávame narodenie ďalšieho a hrozí mi predčasný pôrod.

Naša mladá rodina je v ťažkej finančnej situácii, lebo manžel nemá prácu. Žijeme totiž v oblasti, kde je veľká nezamestnanosť. Usilujem sa zodpovedne starať o dieťatko, ktoré máme, ale súčasne som mala strach, či sa dokážem postarať aj o ďalšie. Verím, že s vašou pomocou to zvládneme. Ďakujeme vám za akúkoľvek pomoc a podporu. 

Marec 2024... Mamička sa veľmi dobre stará o dieťatko, ktoré majú, ale mala strach, či sa dokáže postarať aj o ďalšie dieťatko, ktoré momentálne čaká. Pracujeme s ňou, poskytujeme jej poradenstvo, sprevádzanie a konkrétnu pomoc. Spolupráca je veľmi dobrá. 

Apríl 2024... Máme pre vás radostnú správu. Ingride sa začiatkom apríla narodila prekrásna dcérka s menom po mame. Narodila sa predčasne, s hmotnosťou 2200 g a merala 46 cm. Krátky čas ju museli umiestiť aj v inkubátore, ale už je doma aj mamičkou.

Máj 2024... Malá Ingridka je naozaj veľmi maličká. Pomaly rastie. Mama robí pre ňu, čo vie, aj keď je niekedy potrebná pomoc sociálnych pracovníkov. Nevýhodou je, že mamička nemá mlieko, preto treba maličkú prikrmovať. Usilujú sa prekonávať náročné chvíle.

Jún 2024... Ingridka začala mať kožné problémy. Najprv sa zdalo, že je to len z tepla, ale ukázalo sa, že je to ekzém. Ešte ju čakajú vyšetrenia. Teraz potrebuje mastičky, krémy a plienky, kvôli častému prebaľovaniu. Mamička komunikuje so sociálnymi pracovníčkami, ktoré ju usmerňujú.  

Júl, august 2024... V rodine Ingridy nastali problémy. Bývajú u rodičov, kde situácia nie je jednoduchá. Hoci majú urobené samostatné bývanie vo dvore domu, svokrovci zasahujú. Ingrida to ťažko znáša, čo sa prenáša asi aj na malú Ingridku, ale hlavne na jej  vzťah s partnerom. Usilujeme sa preklenúť toto náročné obdobie a hľadáme riešenie. Zdravotný stav malej sa trochu zlepšil, len počas veľkých horúčav musí mamička Ingridku často natierať a dbať na hygienu. Ale veľmi sa snaží, je obetavá

September 2024...

Popis situácie

Volám sa Jana a mám 29 rokov. Mám 3,5-ročnú dcéru, ktorá sa volá Vaneska. Detstvo som nemala ľahké.  Momentálne čakám svoje druhé bábätko a som v 7. mesiaci tehotenstva. Veľmi sa naň teším, ale čiastočne mám aj strach. V súčasnosti žijem v krízovom centre DORKA.  V zariadení žijem bez svojho priateľa, ktorý je otcom mojich detí. Ocitli sme sa v nepriaznivej životnej situácii a mne nemal kto pomôcť. Jeho rodina a aj moja rodina sa nám obrátili chrbtom až tak, že nám nedokázali pomôcť ani so stravou, ani s dočasným ubytovaním. Môj priateľ prišiel o prácu z dôvodu prepúšťania. V súčasnosti už pracuje, ale len krátko. Priateľ má ešte pôžičky, ktoré musí splácať a žiaľ nemáme dostatok financií na podnájom. V dôsledku nedostatku financií musíme žiť oddelene. Do krízového centra som prišla preto, lebo som sa bála, že prídem o svoju dcérku, ak nebudem mať zabezpečené riadne bývanie pre ňu. Mojim snom je zabezpečiť svoju dcérku a dieťa, ktoré sa mi má naroiťí v júni, aby mali strechu nad hlavou a aby im nič v živote nechýbalo. O chvíľu budem rodiť a zatiaľ nemám žiadnu výbavičku pre bábätko. Som z toho veľmi

smutná. Preto vás prosím o akúkoľvek pomoc. Za všetko budem veľmi vďačná. Zo srdca ďakujem.

Apríl 2024... Jana sa má dobre. Veľmi sa potešila tomu, koľko ľudí je ochotných im pomôcť, 21.6. má termín pôrodu a čaká dievčatko. Plánuje jej dať meno Mia. Zvykne mať ťažkosti, ako je časté točenie hlavy, tŕpnutie rúk a bolesti v podbrušku. Bábätko sa však vyvíja dobre, má hmotnosť, akú má mať a Jana chodí pravidelne na gynekologické prehliadky. Časť výbavičky už má po dcérke Lilke, ale niektoré veci jej ešte chýbajú. Potrebuje ešte dokúpiť hygienu pre ňu aj pre bábätko, plienky, zavinovačky, postieľku a nejaké detské oblečenie. Niečo z peňazí použije aj na potraviny. Janka sa cíti veľmi neisto. Jej cieľom je sa osamostatniť s priateľom, čo v momentálne nie je možné, keďže jej priateľ má exekúcie. Chce však mať rodinu ako celok a starať sa o deti spoločne. Janka aj my ďakujeme za vašu pomoc a podporu v jej nepriaznivej životnej situácii. 

Máj 2024... Janu v súvislosti s tehotenstvom trápi jej zdravotný stav, je často unavená a trápia ju nevoľnosti. Jej dcéra Vaneska je niekoľko dní u starej mamy, ktorá jej po každej stránke pomáha, keďže má Jana ťažkosti. Janka si vybavila postieľku pre bábätko, ktorú jej darovali dobrí ľudia. Veľmi jej to pomohlo. Termín pôrodu má vypočítaný na 19.06. Za peniaze, ktoré dostala minulý mesiac, si nakúpila potraviny, hygienu, perinku a drogériu do nemocnice. Chce si ešte neskôr kúpiť kočík. Jana s partnerom sa intenzívne zaujímajú o hľadanie spoločného bývania, keďže v zariadení žije bez neho. Ich finančná situácia však nie je priaznivá. Jana aj my ďakujeme za pomoc a podporu, ktorú jej poskytujete v nepriaznivej životnej situácii. 

Jún 2024... 21.06.2024 Jana priviedla na svet svoje druhé dieťa v Novej nemocnici v Košiciach. Dcérke dala meno Mia. Narodila sa s hmotnosťou 3900 gramov a 50 centimetrov. Priviedla ju na svet cisárskym rezom. S personálom v nemocnici bola veľmi spokojná, správali sa k nej slušne a s empatiou. Pri staršej dcére takúto skúsenosť nemala. Jana už navštívila aj

poradňu a maličkej sa darí. Asi pred dvoma týždňami s ňou bola Jana nútená ísť do nemocnice, pretože Mia sa zle dýchalo a vyhádzali sa jej vyrážky po tele. Lekári povedali, že všetko je v poriadku. Mia mala len potničky, na izbe, v ktorej bývajú, bolo dusno. Za peniaze si kúpila mlieko, plienky, oblečenie a stravu. Jana by sa chcela od ďalšieho mesiaca  osamostatniť so svojim priateľom, otcom detí. Je to však v stave plánovania. Jana a aj my veľmi ďakujeme za pomoc a podporu, ktorá posúva rodinu vpred.

Júl 2024... Jana s dcérkou sa majú dobre. Spoločné bývanie s otcom detí jej nevyšlo, išla pozrieť bývanie a bolo v nevyhovujúcich podmienkach. Jana je teda prijímateľkou zariadenia u nás. Terajšie bývanie je pre ňu a deti jedinou možnosťou. Navštevuje pravidelne lekárku, dcérka je v poriadku a pekne papká a rastie. Tento mesiac opäť nakúpila za peniaze stravu, drogériu, plienky a oblečenie, ktoré je potrebné. Táto finančná pomoc jej veľmi pomáha v ťažkých časoch.

August, september 2024... Jana s dcérkou sa držia. Malá Mia pekne rastie a robí mamke radosť. Tento mesiac bola opäť vyhádzaná, ale do dvoch dní to zmizlo. Pravdepodobne to bolo z tepla. Do poradne chodia každý mesiac. Tento mesiac majú ísť na očkovanie a aj na ortopédiu s nožičkami. Za finančný príspevok Jana nakúpila dojčenecký vankúš, sunáre, plienky, drogériu a potraviny. Sestra Vaneska má malú Miu veľmi rada. Musí sa o pozornosť mamky deliť so svojou sestričkou, čo niekedy skončí krikom a plačom, keďže doteraz sa nemusela o pozornosť mamky deliť s menšou sestričkou. Jana ďakuje za pomoc.

.

Popis situácie

Volám sa Katrin. Mám 21 rokov a čakám svoje tretie dieťa. Moje detstvo nepovažujem za šťastné, pretože moja matka sa ma vzdala dva týždne po narodení a staral sa o mňa len otec.  Matku som nepoznala a doteraz ani nepoznám.  Keď som mala 3 roky, zomrel mi otec. Preto som mala ísť do detského domova. Zobral si ma k sebe na dedinu do rodinného domu môj ujo s tetou.  Starali sa o mňa. Volala som ich babka a dedko. Keď som mala 10 rokov, moja teta zomrela. Staral sa o mňa už len ujo. Ujo mi rozprával, že rodičia sa o mňa nestarali dobre. Mala som železnú postieľku a často sme nemali čo jesť a hladovali sme.  Keď som mala 6 rokov, chcela ma moja matka  zabiť a hodiť pod auto. Pamätám si to však len hmlisto, pretože som bola ešte malá. Bola aj v pátraní, ale nenašli ju. Keď som mala 16 rokov, môj ujo zomrel. Pred smrťou som sa o neho starala.  Potom som si našla priateľa a po čase som zistila, že som tehotná. Plánovala som s ním spoločný život, ale začal ma biť a vyhadzovať z domu. Porodila som syna Emanuela, ale môj partner sa o neho starať nechcel a ani nemal  o nás záujem.  Jeho rodina sa mi vyhrážala.  Neuviedla som ho ani do rodného listu, čiže na malého nedostávam  ani výživné. Keď zomrel ujo, nemala som kde ísť, a preto ma dali do detského domova . Tam som spoznala svojho manžela Filipa, ktorý býval  v tom istom detskom domove ako ja. Filip si dokončoval strednú školu, môjho syna mal veľmi rád. Nahradil mu otca. Sociálna pracovníčka v detskom domove nám vybavila miesto v zariadení Dorka. Môj manžel  išiel do Domova na polceste a ja som išla do Útulku pre rodiny s deťmi. Neskôr som otehotnela a vydala sa za neho. Mali sme skromnú svadbu, ale nádhernú. V septembri 2022 sa mi narodil syn Denis. S manželom sme sa presťahovali do podnájmu, kde sme žili sedem mesiacov. Zvýšili nám nájomné a my sme to nezvládali platiť. Vrátili sme sa späť do Dorky. Momentálne som opäť tehotná. Termín pôrodu mám v máji. Keď som zistila, že som tehotná, veľmi som sa bála, pretože sme na tom finančne zle. Môj manžel pracuje, ale máme väčšie výdaje ako príjmy, keďže spláca spotrebný úver vo vysokých splátkach. Ja dostávam rodičovský príspevok a prídavky na deti. Keď všetko vyplatíme, zostane nám veľmi málo peňazí, iba okolo 100 eur na celý mesiac pre takmer 5-člennú rodinu. Veľakrát nám nezostanú peniaze ani na jedlo a základné potreby. Snažíme sa ušetriť, kde sa dá. Bojím sa toho, že sa mi narodí tretie dieťa a ja to nezvládnem. Ani ja,  ani môj manžel  nemáme nijakú rodinu, ktorá by nám pomohla. Preto prosím o pomoc, aby sa mohla naša rodina aspoň zastabilizovať a mala sa aspoň trochu lepšie. Plienky, mlieko a výbava pre deti sú finančne náročné. Trápi ma, že svojim deťom nemôžem  dať ani tie základné veci. Nemôžem im kúpiť ani malý darček. Dávam im však lásku, z celého srdca. Zo srdca ďakujem za pomoc a podporu.

Marec 2024... Prijímateľke prišli prvé peniaze od vás. Kúpila oblečenie pre bábätko, set do postieľky, hygienu, plienky, odsávačku, drogériu a potraviny. Pravidelne chodila na prehliadky na gynekológiu. Katrin trápili najmä bolesti nôh, pretože sa jej vytvorili dosť veľké kŕčové žily, ktoré si bude musieť dať po pôrode operovať Okrem toho viac cítila bolesť krížov, brucha a únavu. Zo srdca ďakujeme za vašu podporu, ktorá jej veľmi pomohla. 

April 2024... Katrin si v apríli kúpila zvyšné veci, ktoré potrebuje pred pôrodom. Dokúpila si krémy, vložky, hygienu, pyžamu a papuče do nemocnice, detskú výbavičku. Okrem toho zvyšné financie investovala do potravín. Katrin sa už začína obávať, pretože pôjde už na svoj tretí cisársky rez a je to už rizikové. Usilujeme sa však ustavične ju podporovať, že to zvládne, že sme tu celý čas pre ňu a chceme byť jej oporou. Opäť tento mesiac chodí na pravidelné prehliadky a usiluje sa pristupovať k tomu zodpovedne. 22.4. ju čaká ďalší ultrazvuk, kde ju už objednajú aj do nemocnice.

Máj 2024...  Katrin mala posledné dni pred pôrodom už ťažkostí. Začali ju bolieť vo veľkej miere nohy a chrbát. 10.05. 2024 išla do nemocnice, kde už mala termín cisárskeho rezu vopred dohodnutý. O 08:55 sa jej narodil syn Teo s hmotnosťou 3 800 gramov a 47 centimetrov. Katrin počas pôrodu dostala vnútorné krvácanie a mala vysoký krvný tlak, ktorý jej mali problém znížiť. Všetko však dopadlo v poriadku a 14.05. sa vrátila aj s malým Teom z nemocnice domov. Nakúpila ešte sunár, plienky a kočiar. Zvyšné peniaze investovala na potraviny, lieky a potrebné veci do nemocnice, ktoré ešte potrebovala. Katrin veľmi pekne ďakuje za pomoc a podporu, je to pre ňu veľké plus.

Jún 2024... Tento mesiac mala Katrin rušný, pretože mali krst synčeka Tea a jej staršieho syna.  Rodina si prípravu a samotný krst veľmi užila. Krst sa uskutočnil v pravoslávnej kaplnke v Košiciach. Po zdravotnej stránke sa má Katrin dobre. Peniaze minula opäť na plienky, mlieko, drogériu a stravu. Teo dostal svoje prvé hračky do postieľky a hojdacie ležadlo, ktoré je dobré na chrbticu. Tento mesiac bol opäť chorý, musel brať antibiotiká, dostal slabú angínu a momentálne má aj zapálené očká. Keď je teplo, Katrin zvykne s deťmi často chodiť na prechádzky alebo k vode. Finančná pomoc mamke veľmi pomáha a aj jej synovi. Zo srdca veľmi pekne ďakuje. 

Júl 2024... Katrin s deťmi sú v poriadku. Malý Teo pekne rastie a papá. Tento mesiac bol očkovaný. Starší súrodenci sú stále pri ňom a snažia sa ho chrániť. Pre Katrin je starostlivosť o tri deti veľmi náročná, pretože je mladá. Pekne sa však stará o deti a ustavične upratuje svoju domácnosť. Hygiena je pre ňu na prvom mieste. Katrin sa tento mesiac sťahovala do inej bytovej jednotky, lebo v zariadení máme organizačné zmeny. Presunula sa z prízemia na prvé poschodie. Bytovú jednotku si zariadila podľa seba a je tam spokojná. Za peniaze si nakúpila stravu, drogériu, oblečenie, plienku, sunár a detské čajíky. Katrin ďakuje za pomoc a podporu. 

August, september 2024... Katrin so synčekom sa majú dobre. Teo pekne rastie. Tento mesiac oslávil 4 mesiace. Katrin mu už začína dávať výživy a banániky. Chodia pravidelne na poradne. Doteraz chodili každý mesiac a od teraz budú chodiť každé dva mesiace. Ďalšia poradňa ich čaká 26.10. Tento mesiac sa Teovi zapálili oči a musel brať lieky. Už sa vyzdravel. Katrin za finančnú pomoc kúpila sunáre, detské čaje, plienky, stravu a drogériu. Tento mesiac kúpi za peniaze nové oblečenie, keďže Teo už pekne vyrástol. 14.09. mal oslavu jeho starší brat Denis. Oslávili to v zariadení. Pripravili malé občerstvenie pre seba a posedeli si spoločne u nás vo vzdelávacej miestnosti. Rodine táto finančná pomoc veľmi pomáha a Katrin zo srdca ďakuje za pomoc

Popis situácie

Volám sa Martina, mám 39 rokov a som v 8. mesiaci tehotenstva. Keď som to zistila, zostala som v šoku. Som mamou 3 detí,  2 chlapci sú už dospelí, najmladší Janko má 12 rokov a teraz čakám dievčatko. Detstvo som mala ťažké. Otec holdoval alkoholu,  mama pri ňom trpela a my deti tak isto. Otec domov často chodil opitý. Vtedy na nás kričal, nadával nám a mamu aj zbil. Povedala som si, že keď budem dospelá, takého chlapa si nikdy nevezmem, ale vzala. Vydržala som s ním 15 rokov, no raz som si povedala, že dosť a podala som žiadosť o rozvod. Rozviedli nás, starší syn išiel hneď bývať s otcom, vraj preto, že im všetko zakazujem, nútim ich učiť sa. Stredný a najmladší ostali so mnou, ale stredný syn často odchádzal k otcovi, lebo tam neplatili pravidlá. A presne tak to aj dopadlo. Obidvaja synovia nedokončili strednú školu, lebo otcovi to neprekážalo. Po rozvode som išla pracovať do Rakúska ako opatrovateľka, kde som stretla svojho priateľa. Po 5 rokoch sa nám narodil syn Janko.  Spoločne sme bývali  a pracovali v Rakúsku. Na Slovensko sme sa vrátili pred 3 rokmi, lebo mi ochorela mama a chcela som ju doopatrovať, čo som aj urobila. Po smrti mamy som zostala bývať v jej rodinnom dome, ktorý sa rozpadal. Zobrala som si pôžičku poopravovali sme ho s priateľom a boli sme šťastní. Jedného dňa sa priateľ nevrátil domov. Nevedela som sa mu dovolať, preto som išla na políciu. Chcela som nahlásiť jeho nezvestnosť a čakal ma tam šok. Bol v CPZ, lebo zbil nejakého pána a ten na neho podal trestné oznámenie. Keďže bol v podmienke, tá sa mu premenila na trest a on putoval do väzenia. Asi po dvoch  mesiacoch som zistila, že som tehotná. Nevedela som si predstaviť, čo budem robiť. Sama s dvoma deťmi, bez príjmu. Priateľa prepustia až o 2 roky. Chodím za ním a stále plačem, lebo nemám nijaké riešenie. So svojím problémom som sa zverila mojej nadriadenej. Dala mi kontakt na organizáciu, ktoré sa venuje ženám v podobnej situácii ako som ja. Dohodla som si stretnutie a ponúkli  mi pomoc. Pôvodne som chcela som ísť na utajený pôrod, ale neviem, či by som psychicky zvládla vzdať sa svojho dieťaťa. Trochu som sa upokojila a začínam veriť, že by som to s pomocou ľudí, ochotných pomôcť, mohla zvládnuť. Ďakujem, že ste mi vliali nádej a odvahu.

Marec 2024... Bola som v poradni u gynekologičky. Mala som vypočítaný termín na koniec februára, no stále nič... Po poslednom sone mi povedala, že dátum pôrodu môže byť aj v marci. Termín mám do 18.3.2024, potom idem na hospitalizáciu a tam zhodnotia, či je už čas pôrodu. Prosím o modlitby za nás, nech to všetko dobre dopadne. Ďakujem

Apríl 2024... Ahojte, volám sa Martinka narodila som sa 20.3.2024, vážim 2 840 g a meriam 44 cm. Mamičku som trochu vytrápila. Veľmi sa mi z jej bruška nechcelo ísť na svet. Som zdravá a už teraz sa teším na spoločný život  s mamičkou. Verím, že to obe zvládneme.

Máj 2024... Správa od Martiny: „Bola som s Martinkou u lekárky, stále plakala, už som si nevedela rady. Keď som ju nakŕmila, všetko mi vyvrátila. Pani doktorka nám dala vzorky mlieka, aby som vyskúšala, z ktorého ju nebude bolieť bruško, alebo nás pošle na gastro či náhodou nemá reflux. Ja som mlieko stratila z toľkého stresu. Som vám vďačná za pomoc a podporu v mojej ťažkej situácii.

Jún 2024... Martinka má stále problém s vrackaním, mamina je už  bezmocná. Znova boli u pani doktorky a  tá ich poslala na gastro. Objednali ich na budúci týždeň, tak dúfajú, že už bude dobre. Zatiaľ jej pani doktorka predpísala antialergické mlieko, to by jej nemalo prekážať. Všetko je veľmi drahé, plienky a mliečko ani nehovoríme. Je síce na predpis, ale treba naň doplácať. Bez vašej pomoci by bola Martina zúfala, nemala by mliečko pre Martinku a to si nechce ani predstaviť. Ani neviete ako je vám vďačná za vašu pomoc, podporu a financie. Zo srdca ďakuje.

Popis situácie

Volám sa Petra a mám 25 rokov. Som mamou dvoch krásnych zdravých dievčat, 8-ročnej Chloe a 5-ročnej Laury, ktoré sú toho času v náhradnej starostlivosti mojej prastarej matky. Na dcérky sa snažím platiť pravidelne výživné. Dcéry mi boli odňaté z dôvodu nepriaznivej rodinnej a životnej situácie. Časté hádky medzi mnou a ich biologickým otcom vyvrcholili nejeden raz bitkou, ktorú som si odniesla. V dôsledku aj týchto okolností som bohužiaľ začala brať drogy. Poskytovali únik a snažila som sa nimi plátať svoje mizerné sebavedomie. Z tejto aktívnej závislosti sa mi podarilo dostať až vďaka absolvovaniu liečby v centre pre liečbu drogových závislostí v roku 2021. Toho času som tehotná, v piatom mesiaci tehotenstva. Som vo finančnej tiesni, preto som požiadala o ubytovanie  v krízovom centre pre matky s deťmi. O dieťatko, ktoré čakám, sa chcem so všetkou pokorou postarať, pripraviť mu plnohodnotný život bez zranení a traumy. Tým, že tu môžem byť ubytovaná, som získala nielen dočasný domov, ale i šancu na nový začiatok a možno i šancu získať obe dcérky do svojej starostlivosti. Veľmi pekne ďakujem za pomoc a podporu.

Marec 2024... Petra sa v zariadení rýchlo adaptovala. S ostatnými prijímateľkami sociálnej služby dobre vychádza, je ochotná im pomôcť, či postrážiť deti, ak to potrebujú. Je aktívna, snaží sa zlepšiť si svoju finančnú situáciu, a tak si našla prácu v miestnom mäsiarstve. Pracuje tam zatiaľ druhý mesiac a sú s ňou spokojní. Hľadá si cestu k svojej starej mame, ktorá ju vychovala namiesto matky a ktorej predtým svojím konaním veľmi ublížila. Teraz vychováva s láskou Petrine dcéry. Obe dievčatá tancujú v miestnom folklórnom súbore.  Petra okrem úhrady výživného zo zárobku svojim dievčatám kupuje oblečenie, príp. ak niečo potrebujú alebo ich prekvapí nejakým drobným darčekom. Veľmi jej chýbajú, snaží sa urobiť všetko pre to, aby ich mohla mať jedného dňa pri sebe. Zúčastňuje sa na pravidelných stretnutiach s probačnou úradníčkou, ktorá sa o nej kladne vyjadruje. Petrin partner, otec dieťaťa, ktoré čaká, momentálne pracuje, ale zatiaľ len krátko. Petra je veľmi vďačná za pomoc, akej sa jej dostáva. Vie, že na to nie je sama, má okolo seba ľudí, ktorí ju podržia.

Apríl 2024... Petra donedávna pracovala v mäsiarstve, momentálne si podala žiadosť o materské na sociálnu poisťovňu. Pravidelne sa zúčastňuje na gynekologických prehliadkach, tehotenstvo prebieha v poriadku, bez komplikácií. Petra si pomaly chystá, dokupuje výbavičku a veci do pôrodnice. Počas veľkonočných sviatkov navštívila obe svoje dcérky, veľmi sa na ne tešila. Užili si spoločne strávené chvíle. Petrin priateľ stále pracuje ako pokrývač striech, zatiaľ býva u svojich rodičov. Ponúkli jej, aby sa ku nim Petra nasťahovala a môžu im zatiaľ takto pomôcť.  Petra to zvažuje, má však aj obavy z možných nezhôd, ktoré by mohli nastať v spoločnej domácnosti.

Máj 2024... Petra bola pár dní hospitalizovaná kvôli bolestiam v podbrušku, predpokladaný termín pôrodu sa už blíži, vypočítaný je na 9.6.2024. Všetky veci má v taške pobalené a nachystané do pôrodnice.  Zodpovedne sa zúčastňuje na gynekologických prehliadkach, dodržiava odporúčaný  pokojový režim a oddychuje. Obávala sa toho, ako jej dcérky prijmú svojho nového súrodenca, bola však milo prekvapená z ich reakcie. Radosť zdieľajú spolu so svojou mamou. Veľa sa vypytujú a ona im s trpezlivosťou a láskou odpovedá.

Jún 2024... Máme pre vás radostnú správu! Dňa 13.6.2024 o 12.33 h sa Petre narodil krásny zdravý chlapček Adamko. Vážil 3710 g a meral 51 cm. Všetci máme z neho obrovskú radosť, predovšetkým mamina. Je veľmi vďačná, i za synčeka, za pomoc a podporu, akej sa im dostáva.

Veľká vďaka.

Júl 2024... Petra po príchode z pôrodnice ihneď kontaktovala svojho pediatra a teraz pravidelne chodí do poradne.  Adamko je kojený a užíva predpísané vitamíny. Prednedávnom oslávil prvý mesiac svojho narodenia. Dobre prosperuje, pekne spinká a chutí mu papať. Petra sa o ňho príkladne stará, Adamko pekne priberá, dá sa povedať, že je to veľmi spokojné dieťa a robí všetkým veľkú radosť. Na podnet samotnej mamičky prišla so nášho zariadenia fyzioterapeutka a naučila Petru, ako správne šatkovať bábätko. Mamička je tomu veľmi vďačná,  lebo vďaka šatke sa môže s Adamkom všade pohybovať a obidvaja vďaka telesnému kontaktu zažívajú pocit bezpečia. Petra je vám veľmi vďačná za  pomoc a podporu.

August 2024... Adamko má dva mesiace, je zdravý, priberá a všetkým robí radosť. Keďže trochu povyrastal Petra ho zoznámila s  jej dvoma dcérami, ktoré sú toho času v náhradnej starostlivosti jej prastarej matky. Dievčatá sú z neho nadšené a strávili spolu dva týždne. V tomto mesiaci sa uskutočnil Adamkov krst. Petra aj my máme radosť, že sa Adamko stal Božím dieťaťom. Zo srdca ďakujeme.

September 2024... Dňa 31.8.2024 príjemkyňa pomoci Petra aj s Adamkom odišli bývať do podnájmu v Turzovke, aby mohli byť bližšie pri svojej starej mame a svojich dcérkach. Veľmi by chcela mať dcérky vo svojej starostlivosti, ak by sa starej mame zhoršil zdravotný stav a nevládala by sa o Petrine dcéry - svoje "pravnučky" postarať. Celú túto situáciu rozoberali nielen spolu so starou mamou, ale aj sociálnoprávnou ochranou detí a kuratelou. Petra by si chcela dievčatá na víkendy brávať k sebe do podnájmu a v rámci týždňa by mali zachovaný svoj školský a predškolský režim u prastarej matky. Bolo by to postupné zbližovanie sa s Chloe, Laurou, aj celou rodinou. Petra je veľmi vďačná všetkým darcom za pomoc. Odchádzala šťastná, ale zároveň smutná, pretože tu mala podľa jej slov "svoj domov" s Adamkom. ĎAKUJE z celého srdca za všetku pomoc, akej sa jej dostalo.

Popis situácie

Môj príbeh neusporiadanej rodiny sa začal písať dávno, keď sa mi rozpadla rodina ako dieťaťu… Takže povedzme to tak, že nemám nikoho, ale povedala som si, že si vybudujem kariéru a zameriam sa na túto oblasť života… Avšak minulý rok ma museli operovať po úraze a bola som dlhodobo na chorej. Bolo to pre mňa ťažké obdobie, lebo som musela platiť pôžičky, napriek všetkému som to zvládla. Mala som úžasnú pomoc od starého otca, ktorý mi pomáhal. Na jeseň som sa dozvedela, že čakám bábätko, nechcela som tomu uveriť, ešte stále neverím, ale chcem aby to dobre dopadlo. Ostala som však sama na dieťatko, bez partnera, bez pomoci a keďže som bola aj na dlhodobej PN, tak aj bez finančných prostriedkov. Maličké milujem, nedala by som si ho zobrať, veľmi sa na ne teším a zároveň sa bojím, lebo som si vedomá, že bez pomoci a finančných prostriedkov ako slobodná mamička, to nebudem mať asi jednoduché. Vnímam, že každé dieťa je nádej - nová nádej, je to dar a ja urobím všetko preto, aby sa malo dobre. Zo strachu a obáv, aby všetko dobre dopadlo som bábätku ešte nič nezabezpečovala, začínam sa tešiť a idem pripravovať všetko pre jeho krásny život, krajší ako ten, ktorý som mala ja. Ďakujem krásne všetkým za pomoc a držte nám prosím palce, nech to nejako dáme. A chcela by som povedať všetkým, čo uvažujú nad potratom, poznala som dievčatá, ktoré to absolvovali a poviem vám, tá rana na duši nestojí zato, lebo nech sú okolnosti akékoľvek, to maličké je to, čo je s vami za každých okolností a všetko s vami prežíva … a ostatné je nepodstatné. 

Január 2024... Mia aktuálne žije v podnájme, začína sa pripravovať na príchod bábätka, zháňa si postupne prvé vecičky pre bábätko a potrebnú výbavičku. Zvažuje, čo je pre dieťatko naozaj nevyhnutné, pretože nie všetko si môže dovoliť.  Hľadá možnosti, ako to po finančnej stránke všetko zvládnuť, pretože otec dieťaťa neprejavuje o nich záujem a je na všetko sama. Stále viac sa teší na príchod bábätka. Zároveň má aj strach, ako to všetko zvládne, ale aj vďaka vašej podpore a vašim darom verí, že to zvládne. Ďakuje vám za pomoc. Bez nej by to len ťažko zvládla.

Február 2024... Mia riešila bytové podmienky, lebo jej kuchyňa bola v dezolátnom stave, nie vhodnom na príchod bábätka. Bola viac-menej odkázaná na pomoc druhých ľudí. Zároveň riešila zdravotné problémy a občas situáciu ťažšie zvládala.  Usiluje sa však zo všetkých síl bojovať a robí všetko preto, aby bolo bábätko v poriadku.

Marec 2024... Mia nastúpila na materskú dovolenku, už má len pár týždňov do pôrodu. Trošku sa ho obáva a zároveň dúfa, že všetko bude v poriadku. Pravidelne chodí k lekárovi, vyberala si pôrodnicu, kde bude rodiť, pravdepodobne ju čaká pôrod cisárskym rezom, zo zdravotných dôvodov. Riešila aj finančnú situáciu a je vďačná za každú pomoc a podporu, ktorú má aj od vás.

Apríl 2024... Začiatkom apríla sa Mii narodilo krásne zdravé dievčatko Marianna. Všetci máme z neho veľkú radosť a predovšetkým Mia. Aj v mene malej dcérky je vám vďačná za pomoc a podporu, bez ktorej by len ťažko mali šancu zložitú situáciu zvládnuť. Veľká vďaka!

Máj 2024... Mia aj s dcérkou si na seba krásne zvykajú, mamička má občas ešte nejaké obavy, ale všetko robí s láskou k dcérke. Museli však riešiť aj zdravotné problémy, ktoré sa iprejavili po pôrode. Mia je teraz pod dohľadom lekárov a  zvláda to statočne, aj keď to pre ňu nie je ľahké, lebo je na všetko sama.

Jún 2024... Mia za posledný mesiac absolvovala vyšetrenia u viacerých lekárov. Po pôrode je stále pozorovaná, pravdepodobne sa nevyhne operácii. S dcérkou absolvovala preventívnu prehliadku, ktorá dopadla dobre. Marianka prosperuje, dobre spinká a chutí jej papať. Mia potrebuje občasné povzbudenie, pretože je prvorodička a všetko je pre ňu nové. Z dcérky má však veľkú radosť. Je veľmi vďačná za pomoc a podporu.

Júl 2024... Mia aj s dcérkou sa majú dobre, trošku horšie však zvládajú horúčavy. Mamička sa pekne stará a v starostlivosti o dcérku je dôsledná, keď si nie je niečím istá, tak sa radšej poradí, len aby sa mala dcérka čo najlepšie. Mia čaká na najnovšie výsledky z vyšetrení, ale vyzerá to tak, že zákroku sa nevyhne. Napriek všetkému však zostáva silná a pozitívna.

August 2024... Mia aj s dcérkou sa majú pomerne dobre. Občas sa im však vyskytnú situácie, v ktorých by privítala nejakú pomoc, napr. keď potrebuje ísť k doktorovi a trápi ju, že jej nemá kto pomôcť. V takých situáciách jej to príde ľúto, že je na všetko sama. Vzťahy v rodine má napnuté a nemá sa veľakrát o koho oprieť. Preto jej poskytujeme veľakrát oporu, povzbudzujeme ju. A o to viac si váži aj vašu pomoc, lebo aj vďaka vám sa môžu mať o čosi lepšie. Mia riešila bolesť zubov, nakoniec sa ukázalo, že bolesť nejde zo zubov, takže musia jej najskôr prísť na to, z kade vychádza tá bolesť, takže ju čakajú ďalšie vyšetrenia. Leto zvládajú celkom dobre. Dcérka napreduje a mamička sa z nej veľmi teší. Nevie si predstaviť, že by ju nemala a vraví, že aj keď je to pre ňu občas náročné, bolo to jej najlepšie rozhodnutie.

Popis situácie

Obraciam sa na vás s veľkou prosbou o pomoc. Mám 24 rokov a moja zlá situácia nastala, keď sa priateľ ku mne a k našim trom deťom začal nepekne správať. Rozhodla som sa odsťahovať sa, ale tak sme prišli o bývanie. Súd mi deti zveril do starostlivosti a presťahovala som sa k mame. Jedno z detí má poruchu sluchu a autizmus, v malom byte nás aktuálne býva viac členov rodiny. V tejto zložitej situácii som zistila, že som opäť tehotná so štvrtým dieťatkom. Vzhľadom na náročné životné podmienky som zvažovala dať dieťa na adopciu. Ale jeden okamih u pani doktorky ma dostal - ukázala mi bijúce srdiečko na ultrazvuku, môj synček práve vyplazoval jazýček a ja som pochopila, že ho nemôžem od seba nechať odísť, že veľmi potrebuje lásku. V 27. týždni tehotenstva som sa rozhodla, že si ho nechám. Predo mnou je ešte veľa výziev, ktoré musím prekonať. Nájsť si nové bývanie, vyriešiť spory s otcom dieťaťa a pod. Ďakujem vám, že mi toto obdobie uľahčujete finančnou podporou, bez ktorej by som si dieťa nemohla nechať.

November 2023... Katarína sa pripravuje na príchod synčeka, ktorý sa má narodiť cisárskym rezom. Zažíva zároveň prelomové obdobie, bude sa sťahovať do zariadenia núdzového bývania aj s deťmi. S expartnerom mala náročné obdobie, pretože sa jej vyhrážal a celý prípad skončil aj na polícii. Krok po kroku chce dať svoj život Katarína opäť do poriadku, aby mohla žiť aj s deťmi v bezpečí a pokoji. To je teraz jej cieľ, pre ktorý robí všetko potrebné a to aj vďaka vám, milí darcovia a vašim darom! ĎAKUJEME.

December 2023... Katarína sa s deťmi presťahovala kvôli bezpečnosti (násilie zo strany ex partnera) na nové miesto, kde si už po pár dňoch našla kamarátky a veľmi dobre si v krízovom zariadení zvyká. Deťom sa na novom mieste tiež páči a Katarína má veľkú nádej, že toto môže byť pre ňu nový začiatok. Je to veľká zmena, deti nastúpia do nových škôl, o chvíľu jej pribudne ďalšie bábätko, ale napriek tomu prežíva radosť a spokojnosť. Ďakuje všetkým darcom, ktorí ju podporujú, aby mohla uhradiť bývanie, stravu aj ostatné potrebné veci pre seba a deti.

Január 2024...Kataríne sa 12.1. večer narodil synček Matúš. Vážil 2500 g a meral 46 cm. Vypýtal sa na svet asi o 2 týždne skôr pred plánovaným cisárskym. Po prepustení z pôrodnice sa presťahovala na utajené miesto kvôli bezpečnosti pred agresívnym expartnerom. Momentálne je ubytovaná v zariadení, zvyká si na novú situáciu, a zabezpečuje všetko pre nový život svojej rodiny. Potrebuje si oddýchnuť, lebo posledné mesiace boli plné zvratov a zmien. Ďakuje všetkým darcom, ktorí ju podporujete v tomto období.

Február 2024... Katarína s deťmi boli prechodne na týždeň u mamy, ale znova sa vracia do zariadenia. Vytvára si tam potrebné zázemie, pretože nevie, ako dlho bude musieť v zariadení zostať. Našla si tam aj kamarátky, ale tie sa postupne odsťahovali. Všetok čas venuje deťom. Je vďačná každému, kto jej pomáha a podporuje ju.

Marec 2024... Katarína má plné ruky práce s deťmi. So starším synčekom riešili kvôli autizmu rôzne vyšetrenia a čaká ich dlhodobá terapia v hyperbolickej komore, ktorá bude aj finančne zaťažujúca, ale pre syna chce vyskúšať všetko, čo sa dá, aby mu pomohla. Aktuálne Katarína čaká na výsledky projektu housing first cez miestnu charitu, ktorá by jej umožnila bývať s deťmi v nájomnom byte a viesť svoju vlastnú domácnosť. Veľmi ju tiež potešila potravinová pomoc pred Veľkou nocou, ktorú dostala cez nadáciu. Vďaka všetkým dobrým ľuďom, aj vám, darcom zo Zachráňme životy, môže sebe aj deťom dopriať skromný, ale dôstojný život. ĎAKUJEME!

Apríl 2024... Katarína s deťmi trávi väčšinu času u svojej mamy, ktorá jej pomáha s deťmi.  Onedlho by mal do ich rodiny pribudnúť psík, keďže o jedného prišli koncom minulého roka a celej rodine veľmi chýbal. Romana si nerobí veľké plány do budúcna, ale žije každý deň prítomnosť a venuje sa deťom. Ďakuje všetkým, ktorí jej pomáhajú.

Máj 2024... Katarína s deťmi sa majú dobre, malý krásne priberá. Nemá rád pobyt vonku, ale rád sa nosí na rukách. Do rodiny pribudlo šteniatko, z ktorého sa všetci veľmi tešia. Katarína je vďačná za každú pomoc od darcov, veľmi jej to uľahčuje život osamelej matky so štyrmi deťmi.

Jún 2024... Katarína má s deťmi plné ruky práce. Najmladší synček je veľmi dobré bábätko, usmievavý a prítulný, ale veľmi často má zdravotné problémy. U lekárky sú niekoľkokrát do mesiaca. Čakajú ich ďalšie testy kvôli zvýšenej chorobnosti. Napriek tomu je Katarína optimistická a spokojná. Ďakuje z celého srdca všetkým darcom za pomoc.

Júl 2024... Katarína s deťmi aktuálne rieši bývanie, pretože v dome, kde žije s deťmi, so svojou mamou a maminým priateľom, sa už dosť tlačia a každý potrebuje vlastné súkromie. Cez rôzne projekty, predovšetkým mimovládnych a charitných organizácií na sociálne bývanie, sa snažíme spolu s Romanou nájsť riešenie jej situácie. Čakajú ju pohovory a my veríme, že sa jej podarí osamostatniť a spolu s deťmi si postupne zariadiť život.

August 2024... Katarína s deťmi prežila leto u mamy, kde býva, ale kvôli stiesneným podmienkam  pre ňu samostatné bývanie začína byť nevyhnutnosťou. Kontaktovali sme viacero organizácii, či by Romane nevedeli pomôcť, ale miesto pre ňu a jej 4 deti sa zatiaľ nenašlo. Pomaly chystajú s deťmi do školy potrebné veci a pripravujú sa na zmenu režimu. Romana je vďačná za každú pomoc darcom.

Popis situácie

Popis situácie

Volám sa Iveta, mám 26 rokov, som vydatá a bývam v obci na východnom Slovensku. Z prvého vzťahu mám 3,5-ročného syna, ktorého si môj terajší  manžel osvojil. Po svadbe sme začali bývať v rodičovskom dome môjho manžela, kde okrem nás bývala aj jeho mama a občas prichádzali domov aj manželovi bratia, ktorí pracujú mimo domova. Miesta v dome bolo málo, len tri izby s malou kuchyňou, navyše izby boli priechodné. Keď som zistila, že čakám druhé dieťa, rozhodli sme sa, že si prenajmeme v meste byt. Zo začiatku sme náklady na bývanie a domácnosť zvládali bez problémov, ale nárast ceny nájomného začal byť pre našu rodinu problém. Namiesto pôvodnej sumy, ktorú sme pravidelne platili, bolo treba zaplatiť o 150 eur viac, čo bolo veľmi náročné. Manžel je živnostník a jeho príjem napriek enormnému úsiliu z mesiaca na mesiac kolíše. Občas nám nezostávajú peniaze ani na najnevyhnutnejšie potreby,  i keď sa usilujeme ušetriť, kde sa dá. Uvažovali sme aj o návrate do domu manželovej matky, aspoň do času, kým dcérka trochu odrastie. Zvážili sme ale, že tam vôbec nie sú vhodné podmienky pre novorodeniatko. Tak sme sa rozhodli požiadať vás o pomoc aspoň na nevyhnutný čas, aby sme našli spôsob, ako situáciu riešiť, prípadne rozšíriť bývanie v rodičovskom dome môjho manžela.

Január 2024... Dňa 31.12.2023 sa do rodiny predčasne (o 6 týždňov skôr) narodilo krásne dievčatko Ivetka.  Jej zdravotný stav je stabilizovaný, je v inkubátore.  Najhoršia situácia nastala po novom roku, keď Ivetin manžel ochorel, a tak rodina nemá šancu bez pomoci situáciu zvládnuť.

Február 2023...  Ivetka už nemusí byť umiestená v inkubátore. Má prietrž brušnej steny a potrebuje viaceré vyšetrenia u neurológa. Podľa slov matky, zatiaľ ešte nedostala  materské, ani príspevok pri narodení. Dávky jej vyplatia až v marci. Je veľmi vďačná za poskytnutú

pomoc, ktorú celú využila na nákup liekova potrieb pre Ivetku a na potraviny.

Marec 2024... Rodina môže vďaka vám, milí darcovia existovať. Maličká musí s maminou chodiť po lekároch. Potrebuje rozličné vyšetrenia. Preto to nemajú ľahké. Veľmi pekne ďakujú za pomoc a podpru, bez ktorej by to nemali šancu zvládnuť.

Apríl 2024... Malá Ivetka sa drží dobre, rastie, priberá na hmotnosti a aj jej  prognózy sú dobré. Rodina sa usiluje vytvoriť jej podľa svojich možností vyhovujúce prostredie a sú vám veľmi vďační za pomoc.

Máj 2024... Ivetka sa má dobre, podľa odporúčaní detskej lekárky začala matka od štvrtého mesiaca podávať malej príkrmy. Dieťa je zdravé, v dobrej starostlivosti. Rodina sa drží dobre, čiastočne získali finančnú stabilitu.  Sú vám veľmi vďační za  pomoc a podporu. Z vašich darovaných peňazí mama kúpila pre Ivetku aj stoličku na kŕmenie.

Jún 2024... Malá sa má dobre, je sledovaná vo viacerých ambulanciách, ale stav je dobrý, prospieva. Klientka má zdravotné problémy, čaká ju operácia a je vďačná za poskytovanú pomoc, pretože to rodine pomôže preklenúť obdobie, keď otec ako živnostník sa bude musieť postarať o deti.

Júl 2024... Najmladšie dieťa je t.č. choré, podrobuje sa vyšetreniam na astmu. Naďalej je sledované vo viacerých ambulanciách, ale stav je dobrý, prospieva. Rodine sa celkovo darí, otec pracuje. Vďaka pomoci zprojektu Zachráňme životy sa im darí tvoriť malú rezervu, čo považujú za veľmi dobrú skúsenosť.

.

Popis situácie

Volám sa Anna a mám 33 rokov. Som matkou dvoch deti, 14-ročnej Aďky, 5-ročného Janka a som opäť tehotná. Môj život je  smutný od detstva. Keď som mala 10 rokov zomrela mi mama, upila sa k smrti a otca som vôbec nepoznala. Mala som ísť do detského domova, no moja stará mama sa rozhodla, že ma vychová. Chúďa, snažila sa, lenže bola chorá a keď som mala 14 rokov zomrela. Opäť  som zostala sama. Stará mama mala priateľa, mal 60 rokov a on si podal návrh na súd, že sa chce o mňa postarať. Mala som opäť šťastie a do detského domova som nešla. Keby som však vedela, čo má čaká, radšej by som do domova išla. V deň mojich 15. narodenín ma znásilnil. A mne sa zrútil celý svet. Nikomu neželám zažiť ten pocit poníženia. Nechcela som žiť, začala som sa túlať, chodila som poza školu. Nechcela som sa vrátiť do toho pre mňa odporného bytu. Najhoršie bolo to, že som nemala nikoho, komu by som to povedala, dusila som to v sebe, až som skončila v nemocnici. No po hospitalizácií som sa musela vrátiť k tomu otrasnému mužovi. Aby mi znova neublížil, zamykala som sa v izbe a dvere som podkladala stoličkou. Takto som v strachu žila 3 roky. Skončila som školu a našla som si priateľa. Býval v podnájme, tak som sa k nemu presťahovala. Bola som konečne  šťastná. Po roku som otehotnela a narodila sa nám dcérka Aďka. Oplývala som šťastím, mala som svoju rodinu. No moje šťastie ma znova opustilo. Keď mala Aďka 4 roky, môj priateľ, otec našej dcéry sa obesil. Zrútil sa mi celý svet, chcela som zomrieť aj ja. Podrezala som si žily. V nemocnici som bola 3 mesiace. O Aďku sa postarala moja dobrá suseda. Po prepustení z nemocnice som sa usilovala začať odznova bolo to ťažké, ale nejako som to zvládla. Pred 6 rokmi som sa znova zaľúbila. No nebol to až taký pekný vzťah, skôr som potrebovala niekoho, kto mi pomôže prežiť, a preto som prehliadala jeho vzťah k alkoholu. Po roku vzťahu sa nám narodil syn Janko. A vtedy to prepuklo. Narodenie syna oslavoval 2 mesiace. Prišiel o prácu a všetko ostalo znova na mne. Prosila som ho, aby sa išiel liečiť no on to odmietal. Povedal, že to zvládne sám. Raz sa mu to darilo raz nie. Stále sa to striedalo. No mňa to už prestalo baviť, a preto som ho vyhodila. No po 3 mesiacoch som zistila, že som tehotná chcela som ísť na potrat, ale už bolo neskoro. Nevedela som, čo mám robiť. Uvažovala som o utajenom pôrode. O mojom zámere som povedala mojej gynekologičke. Keďže tá pozná celý môj život, povedala mi, že mi vybaví stretnutie s jednou pani a keď sa s ňou porozprávam, potom sa môžem rozhodnúť. Na stretnutie som išla s obavami, no po pol hodine rozhovoru som znova získala nádej na lepšiu budúcnosť. Pani Aďka mi povedala, že rozhodnutie je na mne, ale že určite sa nájde spôsob, ako zostať s dieťatkom. Stretávam sa aj s klientkami, ktorým už pomohli a tieto stretnutia mi veľmi pomáhajú. Všetky máme problém, ale spoločne ho vieme riešiť. Mám opäť  šancu na lepšiu budúcnosť. Som v 7. mesiaci tehotenstva a pomaly sa s obavami teším na moje dieťa.

Ďakujem všetkým, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom pomáhajú.

November 2023...  Napísala nám správu priamo Anna: „Bola som v poradni. Pani doktorka si ihneď všimla, že som nejaká iná. Spýtala sa ma, čo sa u mňa zmenilo. Tak som jej porozprávala o stretnutí s pani Aďkou o možnostiach ďalšieho môjho života. Mám  už len jeden mesiac, aby som sa rozhodla, ale ja ho už nepotrebujem. Viem, že to chcem skúsiť. Nebude to ľahké, ale zabojujem. Teším sa, ale zároveň aj obávam. Ale viem, že už nie som na to sama. Ďakujem.

December 2023... Tieto Vianoce boli konečne pokojné, bez stresu, hádok, hladu. Deti boli šťastné a ja som  večer, keď zaspali, od dojatia plakala. Na vianočnom stole sme mali všetko, od chleba, kapustnice, mäsa, zákuskov. Bola som ako v rozprávke, nikdy som toľko jedla nemala. Predovšetkým vašim pričinením sme všetky rodiny dostali vianočný nákup. Ďakujem za vás všetkých, čo nám pomáhate a teraz už verím, že to zvládnem.

Január 2024...  Napísala nám priamo Anna.:„Vianoce boli pre nás krásne. Nový rok však tak pekne nezačal. Na Silvestra nás prišiel pozrieť môj priateľ. Bola som šťastná. Myslela som si, že budeme kompletná rodina. No trvalo to 2 týždne. Môj partner sa opil, vyvolal hádku, dal mi facku. Znova som ho vyhodila. Stres mi vyvolal kontrakcie a ja som rýchlo volala pani Aďke, ktorá ma odviezla do pôrodnice. Porodila som krásne dievčatko a dala som jej meno po mne.  Anka sa narodila 14.1.2024, vážila 3270 g a merala 48 cm. Som šťastná mama.“

Február 2024... Tento mesiac som bola s Ankou v poradni. Pani doktorka bola veľmi rada, že som sa rozhodla si Anku nechať. Pochválila ma, že dobre priberá  a je pekne oblečená. No na mne videla, že mám obavy, ako to zvládnem. Povzbudila ma, že  najhoršie už mám za sebou. Vie, že moja psychika je labilná a že ak by som Anku nechala v pôrodnici, určite by som sa psychicky zrútila a prišla by som o svoje deti. Skončili by v detskom domove a ja na psychiatrii. Neviete, ako som vám vďačná za vašu finančnú pomoc, lebo bez nej by som to nezvládla. Ďakujem.

Marec  2024... Mala som veľké bolesti brucha. Zľakla som sa, čo mi je, no pani doktorka, gynekologička ma upokojila, že to je výsledok stresu, že sa nemám báť. Po čase sa to upraví samé. Myslela si, že som dala Aničku na adopciu, takže preto mám tie bolesti . Opatrne sa ma spýtala, ako som sa rozhodla? Povedala som jej, že mám krásnu dcéru Aničku. Usmiala sa na mňa a povedala, že som silná žena, aby som sa nevzdávala, že za pomoci OZ a dobrých ľudí to určite zvládnem. Mala vraj klientky, ktoré boli na tom horšie a teraz sú šťastné  so svojimi deťmi. Aničke som bola dať prepichnúť ušká. P. Aďka jej kúpila náušničky . Ďakujem za všetko, čo pre mňa a deti robíte.

Apríl 2024... Tento mesiac bol pre mňa ťažký. Všetko na mňa nejako doľahlo. Bola som smutná, plakala som. Pani Aďka si všimla, že sa so mnou niečo deje. Spýtala sa ma, čo mi je, no ja som jej nevedela odpovedať. No ona sa pýtala ďalej. Po rozhovore mi navrhla, že sa môžem ísť porozprávať s pani psychologičkou a dohodla mi stretnutie. Verím, že mi to pomôže. Som rada, že vás mám a že ma v mojom trápení nenechávate samu. Ďakujem

Máj 2024... Správa od Anny: "Mala som prvú návštevu u psychologičky. Vypočula ma a dohodli sme si ďalšie stretnutie. Veľmi mi to pomohlo. Sme všetci zdraví a šťastní, že sme spolu. S pani psychologičkou som sa rozprávala aj o mojom rozhodovaní, že si Aničku nenechám a aj o tom ako mi pomohli a pomáhajú cudzí ľudia. Povedala mi, aby som sa neobzerala do minulosti, ktorú nemôžem zmeniť a mám sa zamerať na budúcnosť. Mám si ju urobiť podľa seba, lebo viem urobiť ťažké rozhodnutia, ktoré ma posúvaj dopredu. Ďakujem za vašu pomoc."

Jún 2024... Volal otec  Anky, vraj ju chce vidieť, vraj ma na to právo. On pozná len svoje práva, ale na povinnosti zabúda. Anna ho nechce vidieť a už sa ho nebojí aj mu to povedala. Tiež mu povedala, že malú uvidí, až keď rozhodne súd. Anne  je teraz dobre majú, pokoj a hlavne ticho. Vďaka dobrým ľuďom im nič nechýba. Užívajú si krásne slnečné dni . Ďakuje vám z celého srdca za vašu finančnú pomoc.

Júl 2024... Musela som si zmeniť telefónne číslo. Otec Anky mi ustavične vyvolával. Chcel vidieť Aničku, no ja nesúhlasím, aj keď viem, že je jej otec. Povedala som mu, že sa stretneme na súde a keď súd rozhodne, podľa toho sa zariadim.  Pani Aďka mi pomohla napísať návrh na súd o zverenie Aničky do mojej starostlivosti a určenie výživného. Bojím sa súdu, ale keď mám okolo seba skvelých ľudí, tak to zvládnem. Ďakujem vám.

August 2024... Tento mesiac sme boli na očkovaní. Anička dostala z toho horúčky a hnačku. Veľmi plakala. Po 3 dňoch jej to našťastie prešlo. Boli sme na peknom výlete v ZOO Zlin Všetci sme boli nadšení. Ešte nikdy sme neboli na výlete, bolo úžasne. Končia sa prázdniny  Janko nastupuje do prvého ročníka, veľmi sa teší, Aďka už končí 9. ročník  bude si vypisovať prihlášku na strednú školu. Chce byť cukrárka, pečenie ju baví. Ďakujem vám za vašu finanču ale aj morálnu podporu bez Vás by som to nezvládla.