Príjemcovia pomoci

Popis situácie

Príbeh môjho života, je podobný mnohým príbehom opustených detí

Na tento svet som prišla pred 17 rokmi ako štvrté dieťa, ktoré sa mojej biologickej matke narodilo mimo manželstva. Do dvoch rokov veku som žila v biologickej rodine. Jedného dňa ma matka zverila na dva týždne do opatery známym a pre mňa z nie celkom známych dôvodov som ostala v tejto rodine dvanásť rokov. Bola to moja prvá pestúnska rodina.  Kým som bola malé dieťa, vnímala som túto rodinu ako svoju a pestúnka bola pre mňa moja  mama. V rodine si myslím, že sme žili tak, ako sa bežne žije v rodinách, až kým do rodiny nepribudol vnuk, ktorého mám  rada a od mala som sa oňho starala, je pre mňa môj mladší brat. Mala som iba deväť rokov, keď som začala byť niekto, kto je navyše a koho už nepotrebujú a nechcú. Už od mala mi dávali najavo, že nie som ich a mám byť vďačná, že mi dávajú najesť. Nikdy som v tejto rodine nepocítila lásku, pretože ma nedokázali prijať za svoju. Za celý ten čas mi nikto z nich nepovedal: „mám ťa rád“. Od mojich 12 rokov ma neprestajne posielali preč, sociálne pracovníčky situáciu stále iba ututlávali, len aby som bola v rodine, nie v detskom domove. Nakoniec dali „sociálke“ ultimátum, že ak si ma nevezmú, tak ma nechajú pred úradom a nech si so mnou robia čo chcú. Po dvanástich rokoch ma vyložili pred „sociálkou“ ako nejakú bezduchú vec, bez slovka na rozlúčku, s výčitkou, aká som nevďačná, keď som nepoďakovala za to, že sa o mňa toľko rokov starali. Mne sa v tej chvíli zrútil môj celý doterajší svet. Stála som tam sama, opustená, medzi škatuľami, v ktorých som mala zbalený celý život. Bola som odlúčená od rodiny, ktorú som považovala za svoju, veď na inú som si nepamätala, od  spolužiakov a kamarátov od všetkého a všetkých. Nevedela som, kde  budem bývať, chodiť do školy, nevedela som nič. Mala som veľmi, veľmi veľa nezodpovedaných otázok a jedno veľké PREČO? Však som neurobila nič zlé, tak prečo?

Teraz žijem v ďalšej pestúnskej rodine s mojou treťou mamou. V našom spolunažívaní sa striedajú veľmi pekné a ťažké obdobia. Momentálne prežívame ťažké a zároveň radostné obdobie. Terajšou mamou  máme veľmi dobrý kamarátsky vzťah. Všetko spoločne riešime a mama napriek všetkému a všetkým vždy stojí pri mne, bojuje za mňa a teraz aj za moje nenarodené dieťatko.  Zamilovala som sa do spolužiaka (štvrtáka), s ktorým navštevujeme to isté gymnázium. Myslela som, že má o mňa skutočný záujem, ale už viem, že to z jeho strany nie je tak. Teraz spolu čakáme dieťa, o ktorom spočiatku nechcel ani počuť. Moje dieťa sa má narodiť po skončení tretieho ročníka gymnázia. Vtedy už budem mať 18 rokov a mala by som sa vedieť sama o seba a dieťa postarať. Príchod môjho dieťaťa na tento svet  nebol plánovaný, nechcela som otehotnieť v 17-tich rokoch, vo veku, keď nemám ukončené vzdelanie, nemám zabezpečené samostatné bývanie a zamestnanie. Moje dieťa nie je plánované,  ale nie nechcené. Od chvíle, keď som zistila, že som tehotná, snažím sa byť dobrou mamou, na bábätko sa veľmi teším spolu s ľuďmi, ktorí mňa a moje dieťa majú radi, neodsudzujú ma, naopak, snažia sa mi pomáhať, aby som mohla zvládnuť túto ťažkú životnú situáciu. Som odhodlaná urobiť všetko preto, aby  moje dieťa malo lepší život, ako bol doteraz ten môj. Snažím sa, aby už teraz cítilo, že ho mám rada a s láskou očakávam jeho príchod na tento svet. Chcem mu vytvoriť domov, v ktorom sa bude cítiť šťastne a bezpečne a nikdy nedopustím, aby muselo zvládnuť také veľmi, veľmi, veľmi ťažké veci ako ja.                                                                                                                              Viem, že ešte dlho budem potrebovať pomoc a podporu, aby som mohla doštudovať strednú školu, ísť na vysokú školu a osamostatniť sa. Chcem, aby moje dieťa malo dobrý vzťah s otcom. Nie ako ja, čo som svojho otca nepoznala a biologickú matku som videla niekoľkokrát v živote, a aj to väčšinou na súdoch.  Verím, že ja aj otec dieťaťa budeme dobrými rodičmi môjmu dieťaťu, ktoré nesmie trpieť za chybu, ktorej sme sa dopustili. Nemôže za to, že  sme neboli zodpovední a nedostatočne pripravení na rodičovstvo.                                                                                                             

Popis situácie

Ako v mnohých podobných prípadoch, môj život sa zamotával už odmalička. Detstvo som trávila v rôznych detských domovoch na Slovensku, bez súrodencov - sama. Pobyt v detskom domove nebol ľahký. Môj otec zomrel skoro a matka o mňa nemala záujem. Po odchode z detského domova som si našla priateľa, s ním som otehotnela, a tak sme ostali bývať u jeho rodičov, keďže ja okrem jediného brata, ktorý žije v DSS, nemám nikoho . Vtedy sa  začalo moje ďalšie utrpenie. Po pôrode mi rodina partnera zobrali všetky peniaze a nútili ma chodiť žobrať spolu s malou Dankou. Ubližovali nám tam a správali sa k nám ako k zvieratám. Na ulici som sa našťastie spoznala s jednou sociálnou pracovníčkou,  ktorá mi pomohla dostať sa z toho pekla. Vybavili mi zariadenie pre osamele matky s deťmi.

Po čase som sa zoznámila s jedným chlapcom, do ktorého som sa zamilovala. Konečne bol niekto, kto mal o nás skutočný záujem – aspoň som si to myslela. Chodieval za nami každý deň, pomáhal mi, no znova prišiel problém. V tom čase som ešte nevedela, že trpí vážnou psychickou chorobou, schizofréniou druhého stupňa. Chodieval za mnou aj večer,  niekedy vykrikoval pod oknami a správal sa nevhodne, čím som porušovala pravidlá v zariadení. Keď už toho bolo veľa, tak ma museli vyhodiť.

Skončila som zasa na ulici, ale teraz už aj s malou Dankou. Danku mi zobrali a ostal mi len on, môj nový priateľ. Bol to najhorší deň v mojom živote. Robila som všetko preto, aby som mohla dostať Danku späť. Vtedy som zistila, že som opäť tehotná a vo veľmi zložitej situácii. Akoby toho nebolo dosť, prišla ďalšia rana - otec dieťaťa, ktoré čakám, sa pokúsil o samovraždu. Dlhé mesiace bol v kóme, nedávno sa prebral, no nevie chodiť, jesť a čo je najhoršie, nepozná ma . Ostala som sama, znova sama. Donedávna som bola v ubytovni pre bezdomovcov, ale musela som odísť, keďže tam tehotné nemôžu byť. Už bývam v zariadení pre matky s deťmi, no príjem, ktorý mám, mi nestačí ani na prežitie . Keď si zaplatím ubytovanie, ostane mi 5 eur na stravu na celý mesiac. Preto vás prosím o pomoc. Po narodení dieťatka by som pomocou dobrých ľudí chcela zabojovať aj o moju Danku, dúfam, že sa nám to spolu podarí.

December 2011... Natália mala predpokladaný termín pôrodu 15.12.2011, mal byť spontánny no na poslednej kontrole zistili, že dieťatko má málo plodovej vody, preto lekár sa rozhodol pre sekciu. Sprevádzali sme ju pri predoperačných vyšetreniach a aj pri vybavovaní dokladov, ktoré na úrade práce nemala dovybavované. Mamička nemala žiadnu výbavu pre dieťatko a ani ona nemala nijaké veci okrem osobných . Bolo potrebné jej to všetko zabezpečiť, keďže nemala ani finančné prostriedky . Deň pred hospitalizáciou, keď sme sedeli v skromne zariadenej izbičke, mi Natália povedala „teta ja som sa začala na babätko veľmi tešiť a viete prečo? Lebo už sa tak nebojím, že ho nebudem mať kde uložiť spať a nebojím sa, že nebude mať čo jesť .Ďakujem“.

13.12.2011 o 8.30 sa narodila malá Veronika. Bola ako snehová vločka. Natália sa po sekcii rýchlo zotavila, ale Veronika mala zvýšenú hladinu bylirubínu. Pobyt v nemocnici sa predĺžil a 21.12, v stredu, ich prepustili domov. Ešte v ten deň sme boli vybaviť potrebné doklady a žiadosti na rodičovský príspevok, aby ho dostala čo najskôr .

Popis situácie

Narodila som sa do rodiny, kde som mala aj súrodencov. Moje detstvo však nebolo šťastné, pretože obidvaja rodičia boli alkoholici, nestarali sa o deti, deti boli zanedbávané, do školy chodili  špinavé, neplnili si  svoje  školské povinnosti  a už vtedy som si povedala, že by som si želala, aby sa raz moje deti mali lepšie. No žiaľ, nemala som šťastie na partnerov a situácia z detstva sa začala opakovať aj s mojimi vlastnými deťmi. Teraz som opäť tehotná - čakám  štvrté dieťatko. Keďže s terajším manželom  sme nemali stále bývanie, odobrali nám dve staršie deti.  Bola to pre mňa veľká rana, ale bola som šťastná, že aspoň  3-ročný Janko zostal s nami. Deti boli dané do starostlivosti mojim rodičom, ktorí  svoju dcéru nemajú radi a so mnou ani neudržujú kontakt. Paradoxom je, že moje deti dali do opatery rodičom,  ktorí  sa nedokázali  postarať o svoje vlastné deti.

Teraz  som spokojná, lebo som si našla ubytovanie  v zariadení núdzového  bývania , avšak nemám žiadny príjem. Dávky mi pozastavili a kým sa to vyrieši, som úplne bez prostriedkov.  Je čas Vianoc, čakám dieťatko a som úplne bez peňazí . Verím však, že s pomocou dobrých ľudí a sociálnych pracovníkov sa mi podarí získať  späť  svoje deti.  Nechcem od života veľa, len pokojný život so všetkými svojimi deťmi.

 December 2011... Janka porodila 5.12.2011 chlapčeka Tomáška. Je prekrásny. Obidvaja sú v poriadku a majú sa dobre. Zo srdca ďakuje všetkým, čo jej pomáhajú, najmä vám, milí darcovia, pretože momentálne  je úplne  bez  peňazí   a iba  vy jej pomáhate. Veľká vďaka za pomoc.
         

Popis situácie

Narodila som sa v disfunkčnej rodine ako posledná. Matka chcela so mnou ísť na potrat, ale bola už vo vyššom štádiu tehotenstva, takže potrat jej už nechceli  urobiť. Preto sa matka rozhodla, že po pôrode ma dá do detského domova, čo sa aj stalo. Podpísalo sa to zrejme na mojom správaní. Som dosť impulzívna. Zoznámila som sa s občanmi rómskeho pôvodu, ktorí mi „pomohli“ dostať sa do Anglicka a chceli so mnou obchodovať. Zobrali mi všetky doklady. V tom čase som už bola tehotná. Podarila sa mi odtiaľ utiecť. Cez medzinárodnú organizáciu IOM ma na Slovensku prevzala Slovenská katolícka charita. Cez túto organizáciu som sa ocitla v azylovom centre. Dieťa si chcem nechať. Zo srdca ďakujem všetkým, ktorí mi v tejto zložitej situácii pomáhajú.

December 2011... Laura si zvyká na azylovom centre. Jej čas pôrodu sa pomaly blíži, pretože termín pôrodu má v prevej polovici januára. Zapájala sa do príprav na Vianočné sviatky. Rada varí, pečie. Na dieťa sa teší. Spolupracuje s dulou , ktorá ju pripravuje na samotný pôrod. Má túžbu, keď jej dieťa podrastie odísť do Čiech, kde má svojich známych. Pod vianočným stromčekom si našla darček pre seba a tiež pre svoje očakávané bábätko. Veľmi sa potešila. Ďakuje, že jej ľudia cez tento projekt pomáhajú.

Popis situácie

V detstve som si veľa radosti neužila.Pochádzam z neúplnej rodiny. Rodičia spolu nežijú a ani neboli spolu zosobášení. Otec žije vo Francúzsku a matka v Zlíne. S otcom som v kontakte, s matkou nie a ani nechcem byť. Momentálne moja situácia takisto nie je ružová, hoci v poslednom období mi zasvietilo svetielko v tuneli beznádeje... Som v šiestom mesiaci tehotenstva. Môj partner a otec počatého dieťaťa je toho času v Nemecku vo väzbe. Prvé dieťa mám v pestúnskej starostlivosti u matkinej sestry. To je asi dôvod, prečo som s matkou prerušila akýkoľvek kontakt. Ona zariadila na sociálke, aby mi bol syn odobratý. Syn má práve tri roky.

Teraz, keď som našla dobrých ľudí, ktorí ma priviedli sem, do azylového domu, chcela by som si syna zobrať od tety naspäť. Teta mi pri získaní ubytovania takisto veľmi pomohla.

Vopred vám ďakujem za pomoc a podporu. Dúfam, že mi pomôže postaviť sa na vlasné nohy,   vyvarovať sa doterajších chýb a začať znovu.

November 2011... Iveta sa teší na svoje dieťatko. Navštevuje pravidelne gynekologickú poradňu. Spolupracuje s dulou, ktorá ju pripravuje na príchod dieťatka. Je to už Ivetine druhé dieťa. Má obavy, či nebude mať ťažký pôrod, pretože jej prvé dieťa vážilo 5 kg pri narodení. Pomaly si začala chystať výbavičku pre dieťa. V AC sa snaží zúčastňovať rôznych aktivít. Baví ju variť, piecť koláče, ktoré všetkým v AC veľmi chutia.  Rada pečie vianočné oblátky, v čom je už dostatočne zručná.  Teší sa, že stále existujú ľudia, ktorí sú ochotní pomáhať, za čo im veľmi ďakuje.    

December 2011... Iveta mala v tomto mesiaci práce až-až. Dala sa piecť zákusky pre celé azylové centrum. Je šikovná, aktívne sa zapájala do všetkých príprav na Vianoce. Jej očakávané dieťatko sa vyvíja dobre, priberá. Iveta piekla vianočné oblátky po večeroch nielen pre klientov azylového centra, ale aj pre pracovníkov a aj ako dar pre ľudí, ktorí pomáhajú centru. Pod vianočným stromčekom si našla pekný darček pre seba, ale aj pre svoje očakávané dieťatko. Ďakuje všetkým štedrým darcom.

Popis situácie

Ocitli sme sa vo veľmi ťažkej životnej situácii a bez pomoci iných to nezvládneme. Sme šesťčlenná rodina. S manželom máme štyri deti vo veku od 1 do 6 rokov. Teraz nečakane čakáme piate dieťa. Keď som to zistila, moja prvá reakcia bola, že pôjdem na potrat. Ale akosi som sa na to nemohla odhodlať, moje srdce mi to nedalo. Rozhodla som sa, že dieťatko donosím a potom ho dám na adopciu. Teraz, keď sa to má čoskoro stať skutočnosťou, neviem sa s touto realitou zmieriť. Je vo mne veľký vnútorný boj: Ako sa môžem zrieknuť môjho vlastného dieťatka? Ako budem môcť žiť s vedomím, že ho nikdy neuvidím, že nebudem o ňom nič vedieť? Ako budem hľadieť na moje štyri deti, bez výčitiek že piate som zradila? Na druhej strane mám veľkú obavu, že to finančne nezvládneme. Už teraz je naša finančná situácia na hranici únosnosti. Ani jedno dieťa som nemohla kojiť a uvedomujem aká dráha je mliečna výživa pre bábätká a k tomu plienky a ostatné veci ...Môj manžel pracuje ako robotník ale 2/3 jeho aj tak nízkej mzdy idú na splácanie exekúcie. Kým prekonáme toto najťažšie obdobie potrebujeme pomoc. Dúfam, že vďaka aj tej vašej si budeme môcť naše dieťatko nechať. Bude môcť vyrastať vo vlastnej rodine, kde možno nebude mať všetko, čo majú iné deti, ale kde bude mať rodičov a súrodencov, ktorí ho budú ľúbiť.

August 2011...  Zoji sa narodilo bábätko,  utešený chlapček Matej. Matka je šťastná a vďačná, že vďaka vašej pomoci mohlo byť prijaté v rodinnom prostredí. Pani Zoji sme pomohli pri prevoze dieťatka z nemocnice. Bolo dojímavé vidieť ,ako sa z príchodu súrodenca tešili staršie detí. Finančnú pomoc  používa na zakúpenie plienok, umelej výživy pre bábätko a na zaplatenie nájmu. So staršími deťmi pomáha dobrovoľníčka z Úsmevu.

Rodina žije v meste, kde nemá trvalé bydlisko. Vybavujeme im škôlku pre dve deti, ktoré sú v predškolskom veku v mieste prechodného bydliska. Taktiež sa snažíme zistiť, či sa dá niečo
urobiť  ohľadne exekúcie otca rodiny, aby sa vylepšila ich finančná situácia. Podarilo sa zohnať automatickú práčku, čo je tiež pre mamičku veľká pomoc.

September 2011... S pani Zojou sme v pravidelnom telefonickom kontakte a tiež ich príležitostne navštevujeme. Je radosť vidieť ako malý Matej prospieva. Aj ostatné deti sú zdravé a v poriadku. Pre dve najstaršie sa podarilo vybaviť škôlku v blízkosti bydliska. Pani Zoja dobre zvláda aktuálnu situáciu a je vďačná všetkým, ktorí jej pomohli, ale zvlášť si uvedomuje , že nebyť vás, darcov, ich rodina by nebola úplná. A my ubezpečujeme všetkých darcov, že urobili správnu voľbu, keď im pomohli.

Október 2011... Pre Zoju bol tento mesiac dosť náročný. Postupne boli všetky detí choré (nachladnutie, kašeľ...) Potrebovala viac peňazí na lieky  a tiež zaplatiť v škôlke zálohu pre dve deti na hygienické potreby na obdobie pol roka, čo  nebola zanedbateľná položka. Nevie si predstaviť, ako by to všetko zvládla bez vašej pomoci, za ktorú vám ďakuje Staršie deti nemohli chodiť do škôlky, a tak všetkých päť ich mala doma. Našťastie má dobrú susedku, v ktorej má oporu a občas jej pomôže.

November 2011... Po krátkej prestávke opäť boli všetky deti choré,  a tak to Zoja mala  "pestré". Maťko mal  zápal priedušiek a hrozila hospitalizácia. Vďaka dobrej starostlivosti sa tomu predišlo. Dnes sú  deti opäť v poriadku a dve z nich mohli ísť s našimi dobrovoľníkmi na víkendový pobyt. Aj vďaka vašej pomoci sa im mohli zakúpiť vitamíny a potrebné lieky. Ďakujeme!

December 2011... Po ťažšom  období, poznačenom chorobami detí, si Zoja vydýchla. Deti sú opäť fit a staršie mohli znovu navštevovať škôlku. Pomoc nachádza i u svojej dobrej susedky a u našej dobrovoľníčky. Zoja sa snaží čo najlepšie hospodáriť, a tak aj z tých málo prostriedkov, čo má, vie zabezpečiť deťom to najpotrebnejšie.

Popis situácie

Mám 37 rokov, som vyučená krajčírka, pár rokov som v odbore pracovala. Môj život nebol doteraz ľahký, poznám predovšetkým jeho temné stránky. Usilujem sa svedomito pracovať a môj život sú moje deti i problémový  partner. Deti sú vo veku 16, 14, 11, 10, 8, 5, 2, v spoločnej domácnosti žijem s piatimi.

Najstarší žije s babkou, 10-ročný je ťažko mentálne postihnutý, žije v domove , občas si ho berieme domov, najmä na sviatky.

Partner je impulzívny, agresívny človek, často nezamestnaný. Deti má rád, avšak pre jeho nešťastnú povahu som sa od neho pokúšala viackrát odísť.Týral ma duševne i fyzicky, dokonca aj v tehotenstve, za čo bol aj uväznený.Dobre poznám, čo je to „byť na dne“. Zostala som s piatimi malými deťmi sama. Kým bol partner vo väzbe, dostala som výpoveď zo svojho bytu, pretože som nevládala platiť nájomné, prežívala som v nevykurovanej pivnice pod svojím pôvodným bytom, v podstate na ulici. Nemala som kam ísť, cítila som sa ohrozená , ale kvôli maloletým deťom som sa nemohla zamestnať.

Našli sa predsa dobrí ľudia, ktorí mi pomohli vybaviť  dočasné ubytovanie v krízovom centre, kde sme si trochu oddýchli. Po ukončení  pobytu som sa opäť vrátila k partnerovi, do bytu po jeho matke, inú možnosť som ani nemala. Kvôli deťom som znášala  jeho nálady, pravidelne platím nájomné, aby som s deťmi už nikdy nezostala bez domova.

Stalo sa, že som opäť otehotnela, dieťa som si nedokázala dať vziať, veď všetky svoje deti milujem a starám sa o ne najlepšie ako sa dá v rámci možností  a opäť som na ne celkom sama. Partner je znovu vo výkone trestu, kde nemá prácu, takže mi nemôže posielať žiadne peniaze. Muž mi chýba, lebo mi s deťmi pomáhal, i s financiami, vďaka brigádam. Stále dúfam, že sa zmení.

Nebyť pomoci dobrých ľudí, za ktorú som veľmi vďačná, by sa to ani nedalo zvládnuť

Preto sa obraciame na vás s prosbou o finančnú podporu, aby som mohla udržať rodinu spolu.       

Život sa so mnou nikdy nehral, dnes som si vedomá aj množstva vlastných chýb. Napriek všetkému sa o deti usilujem riadne starať, vypomáhala som si, kým som mohla, aj občasnými brigádami. Snažím sa deťom vytvoriť pokojný a bezpečný domov. Deti chodia do škôlky a školy, učia sa dobre, sú šikovné, navštevujú krúžky. Je u mňa síce skromne, ale vždy čisto a navarené, mám túžbu zabezpečiť deťom  dobrý život. Vaša pomoc ma utvrdzuje v tom, že sa mi to raz podarí. Verím, že dieťatko, ktoré v sebe nosím, bude pre všetkých požehnaním, hoci je to veľmi zložité.Dieťatko sa narodilo, my sme sa borili so životom a prežívali, kým sa otec vráti. Stalo sa tak predovšetkým vašou pomocou...

Keď som pred rokom končila v projekte, všetko vyzeralo byť také nádejné... Môj muž po návrate z výkonu trestu bol ako vymenený, začal si hľadať prácu, využíval každú brigádu a zdalo sa, že náš život bude síce skromný ale pokojný. Všetko sa však postupne začalo meniť. Mužovi sa prácu nepodarilo nájsť. Postupne zasa začínal byť agresívny. Bil ma hlava nehlava, dokonca ma pod vplyvom alkoholu niekoľkokrát aj znásilnil. Musela som s deťmi v noci utekať k mame, ktorá má nutešené bytové pomery a my sme jej ešte komplikovali situáciu. Prišlo to tak ďaleko, že som sa rozhodla dať na muža trestné oznámenie. Bol v podmienke, takže mu hrozilo opäť väzenie.V tejto neutešenej situácii som zistila, že som opäť tehotná. Vážne so uvazovala nad potratom, ale nemohla som. Dobrí ľudia z Magisu sa ponúkli, že sa ešte raz pokúsia osloviť vás prostreníctvom Projektu Zachráňme životy.

Rozhodli sme sa dať Jane ešte šancu. Veď ona sa tak usiluje, o deti sa vzorne stará a od života sa jej veľa dobrého nedostalo. Preto by sme jej ešte prostredníctvom vás chceli vrátiť nádej.

August 2011... Jana sa pomaly zmieruje so situáciou. Nie je ľahké prijať také rany od človeka, ktorý by jej mal byť najbližší. Toľko si už od neho vytrpela, vždy sľuboval, že to už bude lepšie a opäť sklamanie. Ešteže deti jej robia radosť, aj keď to pre ňu nie je ľahké. Je vám veľmi vďačná za pomoc. Inak by to pre ňu bolo beznádejné...

September 2011... Deti začali chodiť do školy. Tento mesiac je veľmi náročný aj na financie. Vďaka pomoci vás, darcov, to rodina zvláda ľahšie, ale aj tak je to náročné. Okrem toho ešte aj menšie deti, ale Jana si nesťažuje, len keď je v rodine aspoň trochu pokoj.

Október 2011... Tak sa tešíme z nového bábätka Samka, 3,70 kg, 50 cm narodený 23.10.2011, s každým dieťaťom dáva Boh ľudstvu novú šancu... Kiežby sa jej v tejto rodine chytili. Jana ho čakala v ťažkých podmienkach, ale pôrod bol našťastie ľahký a rýchly. Obidvaja sú zdraví, v poriadku. Mamka si aspoň pár dní oddýchne od veľkej hlučnej rodiny....  a ďakuje vám za pomoc a podporu. Teraz bude  doma 6 chlapcov a kvetinku medzi nimi jednu dcérku. Muž,  kým je Jana v nemocnici, sa stará ako vie, deťom varí, síce nezarába, neprinesie domov žiadne peniaze, ale keď nepije,  pomáha a keď pije... peklo na zemi, vtedy by Jana rada aj s deťmi odišla preč... ale nemá kam.

November 2011... Jana už opäť doma zarezáva. Vianoce prežili skromne, ale relatívne v pokoji. Samko rastie ako z vody a je z neho životaschopný chlapček. Vďaka vám môže rodina vôbec existovať a dovoliť si vôbec to základné. Mnohé rodiny si to ani nevedia predstaviť. Sú vám však veľmi vďační za pomoc.

December 2011... Samko sa drží dobre, je zdravý a to je pre mamičku najväčšia pomoc. Ostatné deti sa usilujú pomáhať a otec vtedy, keď je triezvy. Ak nie, je to pre celú rodinu peklo. Jana sa usiluje nalomiť ho spolu s odborníkmi na liečenie, nie je to však ľahké... Preto je mimoriadne vďačná ľuďom, ktorí stoja pri nej.

Popis situácie

Od malička som vyrastala v detskom domove. Moja najbližšia rodina ma počas môjho pobytu v ňom kontaktovala iba párkrát. V posledných rokoch môjho pobytu v detskom domove ma už nenavštevoval  nikto. Ku koncu pobytu v detskom domove som spoznala bývalého priateľa, s ktorým som po skončení v detskom domove začala spoločne žiť. Počas nášho vzťahu sme bývali striedavo na viacerých miestach po celom Slovensku, čo súviselo s prácou. Náš vzťah trval približne dva roky a  narodil sa nám syn Nikolas. Pár dní po jeho narodení sa zistilo, že má nádor na pečeni a bola potrebná operácia. Bývali sme v krízovom stredisku  zhruba rok a pol. Počas pobytu v tomto zariadení som sa s priateľom rozišla.

Neskôr som spoznala terajšieho priateľa, s ktorým sme odišli bývať k jeho rodičom. Tam som ale od začiatku nebola vítaná. Vzhľadom na náhlu zmenu prostredia a napäté vzťahy s rodičmi priateľa sa zhoršila aj moja starostlivosť o syna až natoľko, že mi ho odobrali a následne rozhodnutím súdu bol umiestnený do detského domova. Potom som odtiaľ odišla aj ja. Od toho času som bývala na viacerých miestach, podľa toho, kde som mala prácu. Ubytovanie som mala zabezpečené vždy z práce, takže problém s bývaním nebol. Zarobila som si nejaké peniaze, ktoré som použila na zaplatenie nájmu. Po pár mesiacoch som ale prišla o prácu, nemala som z čoho platiť ďalej nájom, tak som musela opustiť byt. Zároveň som zistila, že som tehotná.  Po vystriedaní viacerých miest som sa dostala do krízového strediska Dúha, kde sa momentálne nachádzam a od mája by som mala získať trvalejšie bývanie v Zariadení núdzového bývania Jozefínum.

Budem vám veľmi vďačná, keď mi pomôžete prekonať toto moje ťažké životné obdobie. Veľa sa nad sebou zamýšľam. Urobila som veľa chýb, chcela by som mnohé zmeniť a dúfam, že s vašou pomocou sa mi to podarí.

Máj 2011... Stanka sa rozhodla presťahovať do nového zariadenia, kde si pomaly zvyká. Je v oveľa pokojnejšom prostredí, kde sa môže pripravovať na príchod malého človiečika na svet . Chystá si veci, aby jej nič základné nechýbalo. Vie, že to pre ňu nebude ľahké, ale dúfa, že to aj s vašou pomocou zvládne.

Jún 2011... Stanka si už v zariadení zvykla. Je snaživá, ochotná pomôcť druhým. Chce sa učiť nové zručnosti. Vybavuje si potrebné doklady a chodí na pravidelné kontroly k lekárovi. Pripravuje sa na príchod malého človiečika, chystá mu výbavičku a všetko potrebné, Ďakuje vám za pomoc a podporu.

Júl 2011... V zariadení sa už Stanka udomácnila. Pripravuje sa na pôrod a spolupracuje s odbornými pracovníkmi. Nie je to pre ňu ľahké. Nové prostredie, noví ľudia, ale navzájom si pomáhajú, takže si už celkom zvykla. Veľmi vám ďakuje, že jej pomáhate.

August 2011... Stanka porodila 8.8.2011 krásnu zdravú dcérku Viktóriu. Obidve sú zdravé, mamička kojí, o dieťatko sa stará...trošku zložitejšie je to s vybavovaním úradných papierov, táto povinnosť je presunutá na otecka a dosť mu všetko trvá.

Stanka je relatívne v pohode, nemala nijaké popôrodné komplikácie ani telesného ani psychického charakteru. Zvyká si byť matkou.

September 2011... Stanka  s dcérkou si už zvykli v zariadení. Dieťatko aj matka sú zdravé, Stanka sa snaží byť dobrou mamou, je učenlivá,  od príchodu do zariadenia odborní pracovníci na naj pozorujú veľkú a pozitívnu zmenu.

Október 2011... Stanka  s dcérkou Viktóriou sú naďalej v zariadení. Už si celkom zvykli. Maličká je zdravá, rastie, mamina sa o ňu príkladne stará, kojí ju, malá je v pravidelnej starostlivosti pediatra.

November 2011... Stanka s otcom svojho dieťaťa zatiaľ nevedia ani spolu nájsť iné riešenie ako azylové bývanie, ale Stanka sa usiluje. Niekedy sa jej darí viac, niekedy menej. Malá Viktória rastie, po zdravotnej stráne sa má dobre. Je veľmi zlatá a dobre napreduje. Vďaka vašej pomoci má všetko to najnevyhnutnejšie.

December 2011... Na Vianoce navštívila Stanka s malou otca svojho dieťaťa v Bratislave. Všetko prebehlo v pokoji. Viktória sa drží, tešila sa z prvého snehu a veľmi rada chodí s maminou na prechádzky vonku. Dúfajú, že sa im podarí pre nich ťažkú situáciu aspoň čiastočne riašiť.

Popis situácie

Mám 34 rokov, som rozvedená s 3 deťmi. Nachádzam sa v zúfalej situácii a nemám nikoho, kto by mi pomohol... I keď som tomu už nikdy neverila, minulý rok som sa

zoznámila s mužom, celkom nám to klapalo, vzorne sa o mňa aj o moje deti staral. Ale

skončilo to... Doteraz som nenašla odpoveď prečo? Nebolo by na tom nič beznádejné,

ale on ma opustil tehotnú.. Čakám jeho štvrté dieťa a on ma nechal v tom samotnú. Neviem,

čo robiť ďalej, ako to všetko zvládnem, hlavne finančne.. Aj teraz som momentálne na

materskej, pracovala som na dohodu, ale teraz ako tehotnú ma prepustili. Rodičovský

príspevok spolu s výživným mi pokryje akurát náklady na bývanie. Nemám z čoho

uživiť deti, na stravu mi zostane 50 eur mesačne. Som úplne na dne.. nevládzem... neviem čo robiť...

Nemám ani rodičov čo by mi aspoň trošku pomohli a som zúfalá, lebo sa obávam, že prídem aj o strechu nad hlavou, nakoľko som už 3 mesiace nezaplatila nájom. Vždy uhradím aspoň energie a musím si niečo nechať aspoň na základné potraviny pre moje deti a

na plienky. Najstarší syn má 12 rokov, druhá dcérka 11 a tretia je ešte veľmi maličká, má len 20 mesiacov. Termín pôrodu štvrtého bábätka mám 2.8.2011. S nikým o svojich problémoch nehovorím, pretože každý sa mi čuduje, že som nešla na umelé prerušenie tehotenstva a hlavne ako som mohla dopustiť, že som otehotnela. Viem, že som sa mala pred

tehotenstvom nejako ochrániť, ale dôverovala som mu a teraz je ťažko plakať nad rozliatym mliekom. Bábätko za nič nemôže a teraz sa ešte k tomu obávam, že mu škodím tým, že som psychicky na dne...

Dúfam, že s vašou pomocou toto najhoršie obdobie prekonám. Nekonečne milujem svoje deti a neviem si predstaviť, že by mi ich vzali. Pomôžte mi prosím.

Máj 2011... Anke sme sa rozhodli najmä pomôcť so zachovaním strechy nad hlavou, a  preto z vašich príspevkov jej uhrádzame najmä príspevok na bývanie a vytvárame priestor na splácanie dlhu na nájomnom. V tomto mesiaci mala nejaké zdravotné problémy, a preto musela byť hospitalizovaná.

Jún 2011... Anka mala zdravotné problémy, a tak musela byť hospitalizovaná. Pre ňu to nie je ľahké, lebo na deti je sama. Už je ale doma a do dvoch týždňov by sa bábätko malo narodiť, Dúfame, že bude všetko v poriadku a už sa naň všetci tešíme. Zo srdca vám ďakuje za pomoc, lebo len vďaka vám neprišla o strechu nad hlavou.

Júl 2011... Anka je už tesne pred pôrodom bábätka, držíme jej všetci palce. narodenia maličkého sa už nevie dočkať, vďaka vašej pomoci to všetko zvláda. Je vám všetkým veľmi vďačná, lebo bez vašej pomoci by to nemala šancu prežiť. Už by bola na ulici...

August 2011... Tak Anka to má šťastne za sebou 2.8. sa jej narodila krásna dcérka Lianka. Mamička aj bábätko sú v poriadku. Až sa tešia doma z malej aj ostatní súrodenci. Asilujú sa mamičke pomáhať, veď má teraz toho ozaj dosť. Je vám veľmi vďačná za pomoc.

September 2011... Anka sa už doma stabilizovala. Staršie deti začali chodiť do školy a mladšia, bábätko a mamička sú spolu doma. Vďaka vašej pomoci môžu vôbec existovať a mať strechu nad hlavou. Mamička to má veľmi ťažké, ale sa nevzdáva. Robí pre deti, čo môže. 

Október 2011... Malá Lianka rastie ako z vody. Už sa začína usmievať na svet. Všetci ju majú veľmi radi a deti, keď majú trochu voľného času sa usilujú mamičke pomáhať. Anka sa má ozaj čo obracať. Aleš vaša pomoc je pre ňu nenahraditeľná a veľmi si ju váži. Bez vás by už určite bola s deťmi bez domova.

November 2011... Anka to vonkoncom nemá ľahké. Na všetko je sama, hoci sa jej usilujú pomáhať aj ľudia v dedine. Ona sa zasa príkladne stará o deti, hoci vždy sa niečo vyskytne... Naposledy to bol vyšší nedoplatok za elektrinu. Bála sa, že ich pred Vianocami vypnú. O darčekoch pre deti nemôže ani uvažovať, ale je šťastná, že vďaka vám má aspoň strechu nad hlavou.

December 2011.... O  Ankin životný príbeh prejavila záujem aj televízia. Bola veľmi milá. Ihneď sa s nami skontaktovala. Nebola nadšená publicitou, ale chcela to urobiť kvôli ženám s podobným osudom. Okrem toho mala cez Vianoce problém s nedoplatkom za elektrinu. Pomáhali sme jej to riešiť, lebo mala obavu, že by ich mohli vypnúť. Všetko sa utriaslo, a tak predovšetkým vďaka vám strávili Vianoce v pokoji .

Popis situácie

 „Ste tehotná, čakáte bábätko!“ zaznelo z úst vyšetrujúcej lekárky. Na malej obrazovke sa čosi rytmicky pohybovalo – tlkot malinkatého srdiečka môjho bábätka... Jeho otec, čakajúci na mňa v aute. Nezabudnem na jeho radosť, keď som mu oznámila čerstvú správu. Vzápätí však iný uhol pohľadu. Veď len teraz som sa zamestnala na trvalý pracovný pomer a aj to len zastupujem materskú dovolenku. Môj partner prácu pred časom stratil. Infarkt v jeho prípade zanechal trvalé poškodenie jeho srdca, a tak prichádza o prácu, ktorú miluje. Nevzdáva sa a „loví“ v iných vodách, iný druh práce. Podarilo sa. Onedlho sa však znižujú stavy pracovníkov a opäť prichádza o zamestnanie...

Do radostných pocitov sa primiešali obavy a strach z budúcnosti... Áno, z ľudského hľadiska sa teším, čoskoro budem mať 30 rokov, tak už je predsa čas, stať sa mamou. No uvedomujem si skutočnú, tu prítomnú realitu, zdieľam nepríjemné pocity neistoty. Dodnes mi znejú v ušiach slová mojej lekárky, ako sa mám do 4 dní rozhodnúť, či si bábätko chcem nechať... A tak som sa teda rozhodla a zvolila ŽIVOT. Veď ja prácu teraz mám a môj partner je predsa šikovný muž, tak si isto v krátkom čase nájde nejaké slušné zamestnanie – hovorila som si, nestrácala som svoj optimizmus a vieru v lepšie zajtrajšky.

Vrátiť sa domov a bývať s rodičmi a starším bratom neprichádza do úvahy, veď už tam nemám ani svoju izbu. Naše vzťahy sú narušené, atmosféra doma bola natoľko nepriaznivá, že som odtiaľ doslova ušla. Únik bol pre mňa jediným možným riešením. Okrem toho mám obavu a strach priznať svoje tehotenstvo, a tak táto skutočnosť zostáva pred rodinou v utajení až do Vianoc, čiže do 5. mesiaca gravidity.

Blíži sa zákonom stanovený nástup na materskú dovolenku.  Môj pracovný pomer sa končí, zrazu som postavená pred vec, s ktorou som vôbec nerátala. Na „materské“ nemám nárok a môj partner stále nemá zamestnanie. Kde-tu občasná brigáda, ktorá však náš status absolútne nerieši. Príkladne sa stará o mňa i o celú domácnosť, to však na prežitie nestačí. Do konca mesiaca sa musíme vysťahovať nemáme z čoho zaplatiť nájomné, o iných poplatkoch ani nehovorím. Situácia je čím ďalej tým zúfalejšia a moja viera v lepšie zajtrajšky ochabuje. Len ťažko sa mi zmieruje s myšlienkou, že som ja i moje bábätko absolútne odkázaná na pomoc iných ľudí. Doposiaľ som bola zvyknutá skôr pomoc poskytnúť, to mi bolo prirodzené, v tom som študovaná, to mi je blízke... Nuž taký je život, nevypočitateľný a nevyspytateľný. A tak som tu - v 7. mesiaci tehotenstva, no stále odhodlaná všetko zvládnuť... Počas materskej dovolenky hodlám absolvovať aj magisterské štúdium na vysokej škole vo svojej pomáhajúcej profesii, aby som v budúcnosti mohla i naďalej plniť svoje životné poslanie - pomáhať tým, ktorí sa ocitnú v ťažkej životnej situácii, tak ako som sa ocitla i ja teraz a prosím o vašu pomoc. Prechodne, chceme to zvládnuť, ale momentálne, bez pomoci iných nie sme toho schopní.

Apríl 2011... Kety sa má dobre, pomaly sa pripravuje na príchod nového človiečika do rodiny. Pripravuje vecičky, žehlí, perie. S danou situáciou sa už vyrovnala a naučila sa pomoc aj prijímať. Je veľmi vďačná všetkým, ktorí jej v tejto ťažkej situácii podávajú pomocnú ruku.

Máj 2011... Kety má už termín pôrodu na spadnutie. Veľmi jej pomáha vaša pomoc a nevie si predstaviť, ako by to bez pomoci dobrých ľudí zvládla. Nemá blízkych, tak jej pomáhajú cudzí ľudia. Veľmi si to váži a je za to všetkým veľmi vďačná.

Jún 2011... No a malá Šarlotka je na svete... Je nádherná. Kety aj malá sú v poriadku a mamina sa z malej veľmi teší. Je vám všetkým veľmi vďačná, lebo bez vás by nemala šancu to zvládnuť. Už je zdravotne v poriadku, takže s malou všetko zvláda aj v týchto horúčavách.

Júl 2011... Kety je šikovná žena, ktorá len potrebuje prekonať momentálnu krízu choroby a nezamestnanosti jej partnera. Sama chce ísť neskôr ešte  študovať. Manželovi sa stále nedarí, vzhľadom na obmedzené zdravotné možnosti, nájsť si prácu, občas brigáduje, a preto nedokážu pokryť náklady na bývanie. Kety podľa možností pomáha aj jej rodina. Partner už nemá žiadnu rodinu.
Šarlotka je zdravá, má už 5 kg a 60 cm. Kety okrem toho čaká na byrokratické záležitosti, ale ako sa to dorieši a bude mať priznané všetky dávky, ich situácia bude jednoduchšia.

August 2011... Kety  sa drží dobre, dieťatko je krásne, otec je stále nezamestnaný a majú šťastie, že nie sú na všetko sami. Majú vás a podľa svojich možností sa im usiluje pomôcť z času na čas aj  rodina. Všetkým sú nesmierne vďační.

September 2011... Malá je slniečkom rodiny. Aj mamina robi, čo môže. Otec Šarlotky sa aspoň usiluje pomôcť s malou, nakoľko mu to zdravotný stav dovolí. Stále dúfa, že napriek zdravotným problémom sa mu podarí nájsť si primeranú prácu a pomôcť tak rodine.

Október 2011... Takže Kety sa stala študentkou magisterského štúdia liečebnej pedagogiky. S dieťatkom je to dosť náročné, ale chce si doplniť štúdium, aby mohla kvalifikovane pôsobiť v sociálnej oblasti. Náročné je to aj finančne, ale pevne verí, že to všetko zvládne, a to hlavne vďaka vašej pomoci. Veď rodičovský príspevok spolu s detskými prídavkami, ktoré mi boli priznané, nepokryje ani nájomné.  Šarlotkin otec si vybavuje invalidný dôchodok, ale to všetko na úradoch trvá veľmi dlho.

November 2011... Kety verí, že tak ako  zvládla absolvovať prednášky a kurzy s malou Šarlotkou zavesenou na nej v bejbyvaku, tak zdolá aj všetky skúšky, ktoré ju čakajú...
Šarlotkin otec už absolvoval prehliadku pred lekárskou komisiou, ktorá zhodnotila jeho nárkok na invaliditu. Čaká na rozhodnutie a konečný yýsledok.
December 2011... Šarlotka je zdravé, usmievavé bábätko, veľmi sa z nej tešia a Kety vám ďakuje za podporu,  bez nej by  to mali omnoho ťažšie. Vianoce strávili pokojne a Šarlotka bola pre nich tým najkrajším darčekom.

Popis situácie

Mám 30 rokov a s mojím manželom sa poznáme 13 rokov. Pred siedmimi rokmi sme uzavreli manželstvo, z ktorého sa nám narodila dcérka Kvetka (6 rokov). Zdalo, sa, že žijeme v harmonickom manželstve. Manžel zabezpečoval rodinu finančne a ja som sa starala o chod domácnosti. Túžili sme po ďalšom dieťatku, ale lekári tvrdili, že okrem umelého oplodnenia nemáme žiadnu šancu. Naše šťastie sa rozpadlo, keď som zistila, že ma manžel podvádza. Ten istý deň som sa dozvedela dve správy. Jednu úžasnú, že napriek lekárskym prognózam čakám vytúžené dieťa a druhú veľmi zlú - manžel mi oznámil, že si našiel priateľku a že od nás odchádza. Čo sa týka dieťaťa, že mám ísť na potrat.
Bol to najhorší deň v mojom živote. Všetko sa mi rozpadlo. Naše vytúžené dieťa je teraz už aj
nechcené. Nechcené svojím otcom, ktorý mu mal byť oporou. Ja ho však milujem a chcem bojovať za jeho život zo všetkých síl. Dúfam, že to unesiem a že sa narodí zdravé. Som pod veľkým psychickým tlakom a mám veľké finančné problémy. Byt, ktorý manžel nadobudol pred manželstvom, sa usiluje predať a mňa z neho vyháňa. Keďže som vyrástla v detskom domove, nemám žiadne
zázemie a pomoc. Manžel nás opustil a tvrdí, že keby som šla na potrat, nemala by som finančné
problémy (mala som stále zamestnanie). Keď som ho neposlúchla, nech sa starám. ..
Milujem svoju dcérku Kvetku a cez všetko sklamanie sa teším na narodenie bábätka. Je pre mňa
darom. Prosím vás o pomoc v tejto ťažkej situácii. Verím, že keď bábätko podrastie a budem sa môcť vrátiť do práce (alebo si nájdem prácu na doma), že sa znovu postavím na nohy.

Jún 2011...  Rozálii  sa narodil  krásny zdravý chlapček Ferko, ktorý dobre prospieva.  Žiaľ je odkázaný na umelú výživu pre dieťatko, lebo mamina nemá mlieko. Rozvodové konanie ešte nie je ukončené, takže ešte nie je stanovené výživné a Rozálii veľmi pomáhajú peniažky od vás.
Manžel  ju vyzval, aby do augusta opustila byt. Psychicky je pre ňu táto situácia veľmi náročná, no nevzdáva sa a intenzívne spolu s našou pomocou hľadá v okolí podnájom, ktorý by dokázala finančne uniesť. Predstava iného bývania v nejakom zariadení je momentálne pre ňu veľmi zložitá. Rozália má ešte dcérku, ktorá ide v septembri do školy, obáva sa o ňu, ako bude zvládať situáciu.  Preto teraz potrebuje najmä psychickú oporu.

Júl 2011... Rozália už býva  v podnájme.  Manžel zatiaľ prispieva aspoň niečo na bývanie, uvedomil si niektoré veci, hlavne v súvislosti so staršou dcérou, pre ktorú je situácia veľmi náročná a keby sa k tomu ešte mala sťahovať, tak by to už asi nezvládla. Stále sa chce rozviesť, ale vraj na bývanie rodine bude prispievať, no uvidíme...  S bábätkom je všetko v poriadku, peniažky od vás využíva najmä na plienky a mliečko pre malé. Je smutná, že ho nemôže dojčiť.

August 2011... Rozália sa snaží upraviť podnájom. Chýbajú jej niektoré časti bytového zariadenia, ktoré sa jej snažíme pomôcť  zohnať od darcov (ponuky na internete), zatiaľ sa nám to nepodarilo.  Napriek týmto nedostatkom je vám nesmierne  vďačná za vašu pomoc, vďaka ktorej nemusela skončiť v krízovom centre a môže bývať  v lokalite, ktorú pozná a kde má priateľov. Z našej strany potrebuje predovšetkým psychologickú pomoc a to vo forme aktívneho počúvania, povzbudenia.... Sklamanie z manželovej zrady ešte stále bolí... Rozália je však statočná, robí všetko pre to, aby deti necítili žiadnu ujmu. Je to úžasné, že napriek všetkým stresom, ktoré prežívala počas tehotenstva a vlastne prežíva aj teraz, Ferko je mimoriadne pekné, pokojné a veľmi bystré dieťa.

September 2011... V rodine Rozálie nie sú veľké zmeny. Postupne sa vyrovnáva s celou situáciou a je cítiť, že je na tom psychicky lepšie. Ferko je zdravý a rastie ako z vody.

Staršia dcérka nastúpila do školy, čo predstavuje zvyšenie nákladov v rodinnom rozpočte. Aj vďaka vašej pomoci to dobre zvláda. Pomohli sme jej aj so zabezpečením písacieho stolíka, stoličky a niektorých školských potrieb.

Október 2011... Vďaka vašej  pomoci Rozália dobre zvláda materiálne potreby rodiny. Je veľmi oslovená vašou pomocou a to otvára ešte viac jej vnímavosť na potreby iných. K veciam, ktoré dostáva, sa správa šetrne, a keď ich už nepotrebuje, posúva ich ďalej. Deti sú zdravotne v poriadku. Ferko pekne rastie a je veľmi milý. Starosti jej trochu robí dcérka, ktorá ťažko prežíva rozchod rodičov, čo sa prejavuje v rýchlom striedaní nálad.

November 2011... V živote Rozálie sa odohrali pekné aj ťažké udalosti. Malý Ferko, ktorý krásne rastie a je zdravý, bol tento mesiac pokrstený. Jednou z ťažkých bolo prvé stretnutie na rozvodovom konaní. Výšku navrhovaného výživného Rozália nemohla akceptovať, a tak ďalšie súdne pojednávanie je preložené na koniec zimy. Zatiaľ veľmi potrebuje vašu pomoc a bez nej by bola stratená. Ďakuje všetkým, ktorí jej pomáhajú a zvlášť vám, milí darcovia.

December 2011... Rozália si zvlášť počas vianočných sviatkov uvedomila, akou vďačnosťou je zaviazaná vám, milí darcovia. Znovu konštatovala, že len vďaka  vašej finančnej pomoci sa neocitla v krízovom centre a že sa môže so svojimi detičkami cítiť „u seba". I keď Vianoce boli tento raz skromné, Rozália je spokojná, lebo vie, že niektorí ľudia sú na tom ešte horšie. Nevzdáva sa a statočne sa vyrovnáva s realitou života.

Popis situácie

Mám dobrého, láskavého muža, nikdy neudrel ani deti, ani mňa, vždy sa snažil pracovať, ale po odchode jeho matky do Čiech ku svojej dcére, nemali sme kde bývať, lebo dovtedy sme žili u nej, vo Veľkom Krtíši. Keďže krízové centrá sú iba pre matky s deťmi, nebola možnosť, aby sme spolu posledného 3 a pol roka bývali, žili sme oddelene, bez toho, aby sme to chceli..... Ja som bola s deťmi v krízovom stredisku, on prespával v šatni na pracovisku (ubytovne sú drahé a deti a žena potrebovali peniaze). Keď sa na to prišlo, tak bol posledný rok bez strechy nad hlavou...
Momentálne je vo výkone trestu v Banskej Bystrici, trest mu končí v októbri 2011. Mal podmienku a počas nej zobral z obchodu tovar v hodnote 4,98 eur, tak musel nastúpiť do väzenia. Najviac potrestaná som však bola ja s deťmi. Momentálne som sa ocitla vo veľmi ťažkej životnej situácii... Som matkou 6 detí a zistila som, že som opäť tehotná a čakám dvojičky, chlapčeka a dievčatko. Chcem ich aspoň porodiť. A potom dať na adopciu, aby nehladovali, nech sa u adoptívnych rodičov majú lepšie. Neviem si to však ani predstaviť, lebo svoje deti veľmi milujem. Bez pomoci dobrých ľudí to však nezvládnem. Prosím pomôžte!

August 2010... Prišla k nám pred dvoma týždňami požiadať o pomoc a jedlo pre seba a svoje deti, nakoľko už nezvládala situáciu a po presťahovaní sa do nájomného bytu, ktorý jej poskytla mestská časť, nepoznala nikoho na novom mieste...Prišla s tým, že to už nezvládne a že deti, ktoré čaká, chce dať po pôrode niekomu na adopciu, lebo nechce aby hladovali a vôbec si nevedela predstaviť, ako pôjde jej život ďalej....Na prvý pohľad bolo vidieť, že je to dobrá matka a len ťažká ekonomická a sociálna situácia ju prinútila k takémuto kroku...

September 2010... Alžbeta je veľmi šťastná, že sa jej pomocou ľudí ochotných pomôcť podarilo aspoň čiastočne nájsť východisko z jej neriešiteľnej situácie. Skutočne to nemá ľahké, ale môže deťom zabezpečiť aspoň to základné - strechu nad hlavou a nejaké to jedlo. Bez muža je to ozaj ťažko. Na všetko je sama, nemôže vypadnúť. Ale dúfa, že aj s vašou pomocou tento najhorší čas preklenie.

Október 2010... Počas tohto mesiaca rodina prežila ťažké obdobie, u matky nastali zdravotné problémy, mala nariadenú hospitalizáciu, bolo treba, aby pravidelne dostávala krv... O jej deti sa však žiaľ nemal kto starať, hoci dobrovoľníci pomáhali, ako mohli. Nakoniec chodila len vtedy, keď mohla, na 3 hodiny do nemocnice a tam jej dávali transfúziu . V tomto mesiaci sa nám aj za finančný príspevok od vás a aj z iných zdrojov, ktoré sme pozháňali, podarilo zakúpiť dve staršie poschodové postele (deti spávali na zemi), zánovnú pračku a vlastne kompletné vybavenie bytu... Boli aj na návšteve vo väznici za otcom rodiny, zakúpili sme veci potrebné pre bábätká, ale aj pre ostatných 6 detí.... Veľa oblečenia sme dostali darom.Pri viacerých návštevách v tejto rodine sme zistili, že matka sa naozaj svedomito stará o všetky deti, v byte je čisto a navarené, dokonca, ak je trochu viac peňazí, aj napečené....Matka je úplný abstinent, nepije ani len kávu...
Pre zdravotné problémy nakoniec musela byť nakoniec aj hospitalizovaná.

1.11.2010 sa jej narodili zdravé dvojčatá - chlapček Martinko a dievčatko Lucka.

November 2010... Ako sme už uviedli, 1.11.2010, sa Alžbete narodili  krásne a zdravé dvojičky, Lucka a Maťko. Pôrod prebehol  cisárskym rezom. Pri všetkých tých starostiach a stresoch, pred a po pôrode, jej lekárka predpísala lieky, kvôli ktorým nemôže dojčiť, takže mlieko jej na odporúčanie psychiatra zastavili a deti sú nastavené na umelú výživu. Čo je pre rodinu ďalša finančná záťaž, Priam likvidačná. Napriek všetkému, čo túto rodinu stretlo, je v nej veľa lásky. Matka sa deťom venuje a veľmi ich miluje, vynikajúco sa s ňou spolupracuje, dodržiava všetky dohody, platí nájom a spolupracuje aj čo sa týka starších detí. Pre tri z jej detí sme našli 3 dobrovoľníkov a pravidelne sa chodia 2 x do týždňa doučovať...Aj čo sa týka týchto detí, vidieť, že rozumejú tomu, že je treba vzdelávanie, aby mohli raz žiť v iných podmienkach ako žijú teraz. Spätná väzba od doučujúcich dobrovoľníkov je pozitívna. S týmito deťmi nie je žiadny problém a  doučujúci s deťmi pracujú v širších súvislostiach, dávajú im  rozhľad,  upevňujú ich v rozhodnutí niečo dokázať, dávajú im podnety a podporujú ich všestranný rozvoj.

December 2010... Vianoce prežila Alžbeta s deťmi v pokoji a vo veľkej skromnosti. Bolo im trochu smutno, že nemali doma otca, ale tešili sa, že majú doma dve nové, "bábiky", ktoré sú krásne, rastú ako z vody a darí sa im dobre. Mamina to nemá ľahké, ale veľa dobrých ľudí jej pomáha a ona im je za pomoc veľmi vďačná. 

Január 2011... Alžbeta sa ešte stále trápi sama s deťmi. Pomáhajú jej dobrovoľníci, ale aj tak je to na ňu dosť. Už si pomaly na seba zvykli a usilujú sa všetci navzájom držať spolu. Lucka a Maťko sú prekrásni, majú sa k svetu a sú zdraví, čo je pre mamičku to hlavné.

Február 2011... Matka sa o svoje deti stará, ako najlepšie vie, hoci je na nej vidieť, že neustála starosť o živobitie a to, že je na všetko sama, zanecháva na nej stopy, predsa len je to odhodlaná a statočná žena a bojuje s osudom. Staršie deti - školáci dva razy do týždňa chodia na doučovanie, čo nás veľmi teší, že sú vytrvalí a že chápu, aké je vzdelanie pre ich ďalší život dôležité.

Popis situácie

S partnerom sme sa zoznámili v roku 2003 a naše partnerstvo bolo zo začiatku harmonické. Druh pracoval na stavbách ako pomocná sila. Začali sme žiť u mojej babky, kde sme počali a narodilo sa nám 5 detí, ktoré sú vo veku 7, 6, 5 , 3, 2. Situácia sa zmenila, keď som zistila, že som tehotná so šiestym dieťaťom. Začali hádky s partnerom a babkou.

Ako únik si  partner našiel priateľku, ktorá má iba 16 rokov a má 2-mesačné dieťa. On nie je otcom  toha malého, ale aj tak k nej odišiel, opustil mňa a aj deti. Musela som odísť aj od babky, lebo ma vyhodila.  Ešte predtým ma partner začal fyzicky a aj psychicky napádať pred deťmi, ktoré sa museli na to všetko pozerať a prežívali traumu. Podala som na neho trestné oznámenie. 

Teraz čakám na súdne pojednávanie ohľadom zverenia detí do mojej starostlivosti a o určenie výživného. Kamarátka mi poradila ubytovať sa v krízovom centre, do ktorého som aj s deťmi odišla. Ocitla som sa vo veľmi zlej finančnej, bytovej situáci a pritom som vždy chcela, aby sa moje deti mali lepšie ako doteraz a aby bolo o ne lepšie postarané. Ťažko sa mi vychádza a žije s takých nízkych dávok. Nemám sa na koho obrátiť, ani na  rodinu, ktorá by mi mohla vypomôcť. preto vás prosím o pomoc v tejto pre mňa tak zložitej situácii. Viem, že som v živote urobila veľa chýb, ale chcem sa z nich poučiť.

September 2010...  31.08. 2010 sa Helene narodil krásny chlapček  Niky. Narodil sa prirodzeným spôsobom (i keď sa zvažoval cisársky rez, vzhľadom na to, že dieťatko bolo pred pôrodom v zlej polohe). Je zdravý, matka ho kojí (+ je dokrmovaný sunárom). Po krátkom pobyte v Bráne do života sa prostredníctvom o.z. Návrat podarilo Elene získať bývanie na dlhší čas v zariadení núdzového bývania Galant. Ľudia z Návratu jej poskytujú aj odborné poradenstvo a usilujú sa jej čo najviac pomôcť. S vašim pričinením jej budeme prispievať na bývanie a stravu pre deti.

Október 2010... Minulý týždeň bol Niky prechladnutý, lekárka mu predpísala liek na vykašliavanie a kvapky do nosa... Tieto lieky už dobral, zdravotný stav sa mu zlepšil. S matkou absolvoval všetky povinné vyšetrenia - poradne a očkovania. Najbližšie ich čaká prehliadka 25.11. 2010, kedy má dostať ešte jednu očkovaciu látku. So starostlivosťou o Nikyho a ďalšie deti Helene okrem Návratu pomáhajú spoluklientky - kamarátky, dve dobrovoľníčky a jej intenzívnym vedením, usmerňovaním a kontrolou sa zaoberajú aj pracovníci Galantu, n.o. Matka spísala žiadosť na určenie otcovstva, a stanovenie výživného - vzhľadom na to, že otec dieťaťa odmietol otcovstvo dobrovoľne priznať. Touto žiadosťou sa už zaoberá príslušný okresný súd.

November 2010... So starostlivosťou o Nikyho a ďalšie deti Elene pomáhajú  aj spoluklientky - kamarátky, dve dobrovoľníčky a jej intenzívnym vedením, usmerňovaním a kontrolou sa zaoberajú aj pracovníci Galantu, n.o. Matka spísala žiadosť na určenie otcovstva a stanovenie výživného - vzhľadom na to, že otec dieťaťa odmietol otcovstvo dobrovoľne priznať. Touto žiadosťou sa už zaoberá príslušný okresný súd. Niky rastie ako z vody, je veľmi milý a všetci ho majú veľmi radi.

December 2010... Elena musela z ubytovne odísť, nebola schopná plniť podmienky. Deti jej preložili do detského domova, ale našťastie jej umožnili tams nimi bývať aj s najmladším bábätkom. Preto sme sa s o.z. Návrat a detským domovom dohodli, že zostane v projekte a budeme jej naďalej prostredníctvom vás a ďalších spolupracovníkov pomáhať.

Január 2011...  Elena býva aj naďalej s deťmi v detskom domove. Detský domov je s jej fungovaním voči deťom a celkovo so spoluprácou s ňou spokojný. V tomto čase hľadáme pre rodinu bývanie - dlhodobejšieho charakteru + s dostatočnou podporou, aby starostlivosť o deti v poriadku zvládala, keď by došlo k zrušeniu predbežného opatrenia.

Február 2011... Helena stále býva aj s deťmi v DeD Studienka. Detský domov je s jej fungovaním voči deťom a so spoluprácou s ňou aj naďalej spokojný. Niki sa má dobre, dobre sa vyvíja, je čiperný, smeje sa... Začína prechádzať na varenú stravu (kašičky). Matka minulý týždeň spomínala, že trošku kašle... je pod lekárkym dohľadom. Pokračujeme v našom úsilí nájsť pre rodinu stabilné bývanie s dostatočnou podporou, aby starostlivosť o deti v poriadku zvládala (keď by došlo k zrušeniu predbežného opatrenia).

Marec 2011... V tomto mesiaci deti spolu s matkou veľa behali po vyšetreniach a Nikolas bol aj hospitalizovaný, pretože je chorľavý (chrčí - ako to pomenovala matka). Ukázalo sa, že mal zápal pľúc. Už dlhší čas užíva nejaké inhalačné lieky, ale asi to nestačilo, preto ho opakovane hospitalizovali. Tento víkend sa bol na deti po dlhšom čase pozrieť aj ich otec.

Apríl 2011... Koncom mesiaca bol súd, ktorý zrušil predbežné opatrenie nad deťmi - vzhľadom na to, že matka má pripravené bývanie a takisto podpornú sieť. Zhruba o 2-3 týždne sa bude sťahovať do Ružomberka - toto riešenie sa podarilo hlavne vďaka spolupráci s organizáciou Áno pre život.