Príjemcovia pomoci

Popis situácie

 

Volám  sa Michaela a mám 29 rokov. Od 12 rokov až do dospelosti som žila v detskom domove aj s mojím mladším bratom. Boli sme tam umiestení preto, že otec bol a je alkoholikom a matka o nás nejavila záujem. Napriek všetkému som tam prežila pekné detstvo a doteraz na detský domov v dobrom spomínam.

V šestnástich rokoch som sa spoznala s mojím budúcim manželom a o dva roky sme sa vzali. V našom vzťahu sa nám narodili dve deti. Syn Danielko má teraz 10 rokov a dcéra Janka má 7 rokov. Náš  vzťah bol na začiatku krásny, ale postupne prichádzali prvé problémy a nezhody. Manželovi boli prednejší  kamaráti,  zábava a bohužiaľ aj alkohol. Snažila som sa všelijako mu  dohovárať  ale zbytočne...Prežili sme spolu osem rokov a kvôli ustavičným hádkam sme sa vzájomne dohodli na rozchode. O  naše deti sa staráme striedavo. Ja teraz žijem u starých rodičov v malej dedinke. Momentálne som v 7. mesiaci tehotenstva - čakám dvojičky .Pred mesiacom ma opustil priateľ, ktorý sa rozhodol, že mňa ani bábätká viac nechce... Nijako mi to nevysvetlil,  len sa zbabelo vyhovára, že je na rodinu príliš mladý. Bábätká síce neboli plánované, ale ja sa na ne už veľmi teším. Lenže som vo veľmi zložitej situácii. Bývalý  priateľ  ma nechal bez akejkoľvek pomoci a vôbec o nič nemá  záujem. Ja momentálne nemám nijaký príjem, takže som odkázaná na pomoc svojich známych. Bohužiaľ nemám ešte ani pre deti základnú výbavičku, ani veci, čo potrebujú. Tak veľmi dúfam, že  sa nájdu dobrí ľudia,  ktorí mi budú vedieť  nejakým spôsobom pomôcť. Vopred vám všetkým veľmi ďakujem!...

 

Popis situácie

Volám sa Mirka, mám 31 rokov a sama sa starám o svojich šesť detí (1, 3, 4, 6, 9, 11 rokov).

Momentálne som v treťom mesiaci tehotenstva a čakám svoje siedme dieťatko. O tom, čo sa stalo, sa mi píše ťažko. Dieťa, ktoré čakám, nebolo počaté z lásky, bola som znásilnená cudzím mužom. Párkrát som zvažovala aj interrupciu, ale uvedomila som si, že to maličké za to, čo sa stalo, nemôže. Rozhodla som sa, že mu dám šancu na život.

Na druhej strane mám však veľké obavy, ako sa dokážem sama postarať o toľko detí. Bývam v dvojizbovom byte spolu s krstnými rodičmi a už teraz mám problém vyžiť z príspevkov, ktoré dostávam.

Rada by som svojim deťom a sebe zabezpečila aspoň základné veci, ktoré potrebujeme. Stravu, oblečenie, pomôcky do školy. Neskôr veci pre bábätko.

Obraciam sa preto na vás s prosbou o pomoc. Budem vďačná za akúkoľvek podporu.

Popis situácie

Volám sa Adriana a rozhodla som sa osloviť vás s príbehom našej rodiny, lebo neviem, ako ďalej...

Naša rodina sa v súčasnosti dostala do veľmi vážnej životnej situácie.  S manželom a tromi deťmi nemáme stále ubytovanie ani dostatok peňazí na základné potreby.  Do toho všetkého som opäť otehotnela, a tak som sa ocitla v kritickej situácii.

Naše pomery sa zhoršili v máji 2012 po tom, ako sme dostali výpoveď z podnájmu. Manžel stratil prácu, a tak sme si iný podnájom dovoliť nemohli. Odvtedy bývame u známych a rodiny, kde sa však nemôžeme zdržiavať dlhší čas. 

V súčasnosti bývame u mojej rodiny v dvojizbovom dome, kde je nás teraz deväť (sestra mojej manželky s dvoma deťmi, jej partner, jej svokor a my štyria). Na víkendy k nám chodí ešte aj môj najstarší syn, ktorého som bola z týchto dôvodov nútená dať na čas do starostlivosti jeho biologického otca. Ja aj môj manžel by sme však chceli, aby býval s nami hneď ako to bude možné.  

Momentálne sú pomery, v ktorých žijeme, veľmi náročné. Často nemáme financie ani na základné potraviny, naše deti nemajú ani dostatok teplého oblečenia a zima nie a nie povoliť. 

V auguste 2012 sme začali spolupracovať aj s občianskym združením Návrat, s ktorým nás skontaktovala rodinná známa. Zamerali sme sa na podanie žiadosti o nájomný byt a sociálnu ubytovňu. Na toto všetko však potrebujeme preukázať dostatočný príjem. Manželovi sa ale nedarilo nájsť si stabilné zamestnanie. Občas pracoval ako brigádnik alebo na dohodu o pracovnej činnosti.  Momentálne je náš celkový mesačný príjem len asi 260 eur za mesiac.

Potrebovali by sme pomoc na čas, kým sa nám podarí preklenúť túto nepriaznivú situáciu.

 

 Do toho však prišla vo februári 2013 pre mňa obrovská rana. Manžela vzali do väzby a nie je jasné, na ako dlho a či bude odsúdený. Som teraz na deti sama, a preto som sa ocitla v neriešiteľnej situácii. Prosím o pomoc dobrých ľudí, lebo sama to nemám šancu zvládnuť.

Marec 2013... Adriane sa narodil synček Lucas. Matka aj synček mali zdravotné problémy (Lucas bol aj v nemocnici), no momentálne sú obaja doma. Zdá sa, že matka má k synčekovi dobrý vzťah a riadne sa o neho stará. Vaša pomoc je pre nich nenahraditeľná, a tak sú vám veľmi vďační. 

 

 

 

Popis situácie

Volám sa Lenka a momentálne mám 16 rokov (v marci 2013 už budem mať 17). Navštevujem špeciálnu základnú školu, v ktorej sa mi veľmi dobre darí. Stretávam sa s rovesníkmi, pomáham mamke v domácnosti. Žijem len s ňou, pretože rodičia sú rozvedení. Spolu s nami býva ešte jeden môj mladší brat.  Žijeme veľmi skromne v jednoizbovom sociálnom byte, ktorý nám pridelilo mesto, aj kvôli tomu, že po rozvode sme prišli o pôvodný byt a otec na nás neplatí výživné. Mamka pracovala ako operátorka výroby v jednej firme, ale teraz  je na dlhodobej PN.

 

Aj napriek nepriazni osudu sa nám darilo, všetky doterajšie útrapy nejako zvládať. No prihodilo sa niečo, čo nám všetkým úplne vyrazilo dych a nikto to nečakal. Zoznámila som sa s jedným mladým chlapcom a otehotnela som. Áno, nemám ešte ani 17 rokov a o pár mesiacov budem mamou. Tá moja, keď sa to dozvedala preplakala nejednu noc. A ani sa jej nečudujem, veď na rozdiel odo mňa, vie čo znamená vychovávať dieťa. Ja sama ním ešte som, a ešte som ním aj pár rokov mohla byť. No to už si nemôžem dovoliť. O bezstarostnom dospievaní môžem už len snívať.

Priznám sa, som zúfalá. Nedokážem si ani predstaviť, čo ma čaká. Otec dieťaťa má 21 rokov. Je nezamestnaný. Jeho rodičia sú proti tomu, aby sme bývali u nich. Moja mamina povedala, že ona mi s dieťatkom pomôže, budem bývať s ňou. No nesúhlasí, aby u nás býval aj priateľ. Tvrdí, že je nezodpovedný, pretože si nehľadá prácu a zaujímajú ho viac kamaráti a krčma. Ja si to nechcem pripustiť, no v podvedomí tuším, že má pravdu. Tak som si viac než istá, že od neho sa pomoci nedočkám, ani morálnej a tej materiálnej už vôbec nie.

Mám v hlave toľko otáznikov. Mala som nejaké predstavy o budúcnosti. Myslela som, že dokončím školu, nájdem si prácu a potom, po čase si založím rodinu. A teraz je na ceste bábätko a ja nemám skončenú ani školu. Mamina povedala, že mi s dieťatkom pomôže a urobí všetko, čo bude môcť, aby som školu dokončila. Ale musí vidieť snahu z mojej strany. Ja si školu dokončiť chcem, no odkiaľ budem mať peniaze pre bábätko. Z materskej určite seba aj to malé neuživím. A mamina má zdravotné problémy. Na plný úväzok pracovať nemôže. A ak mi bude pomáhať s malým, aby som ja mohla dokončiť školu, tak bude znevýhodnená, bude môcť zobrať len takú prácu, aby sa stíhala starať aj o nás.

Bojím sa, čo s nami bude. Mnoho vecí si ešte nedokážem uvedomiť, ani netuším, čo to znamená byť zodpovedná za vlastné dieťa, byť matkou. No čoskoro to zistím. Jeden šok bol, keď som zistila, že som tehotná, no po narodení ich prídu asi aj stovky. Stovky problémov, na ktoré nie som vôbec pripravená. To jediné si dokážem priznať a pripustiť. Pomaly sa rozhliadam v obchodoch. Keď som minule videla, koľko stoja plienky, tak som neverila vlastným očiam. Neviem, koľko ich bábätko potrebuje na deň, týždeň a na mesiac, no určite ich bude veľa. A detské veci, veď sú ešte drahšie ako pre dospelých. Výživy, čajíky, drogéria a neviem čo všetko môže ešte dieťatko potrebovať. No postupne to budem zisťovať, keď sa narodí. Som síce mladá a teraz už aj viem, že nezodpovedná, keď sa mi v šestnástich podarilo otehotnieť, no chcela by som, aby môjmu bábätku nič nechýbalo, aby malo všetko, čo bude nevyhnutne potrebovať. Veď ono za nič nemôže, tak prečo by malo znášať dôsledky.  Mamina mi pomôže so starostlivosťou a poskytne mi aj strechu nad hlavou, no už teraz to finančne nezvládame, tak neviem, ako to zvládneme, keď nás bude ešte o jedného viac.

Viem, že doba je ťažká a každý má dnes dosť svojich problémov. No ak by ste mi vedeli nejakým spôsobom pomôcť, poradiť budem vám veľmi vďačná.

Február 2013... Lenka sa rozhodla svoju úžasnú udalosť o svojom malom synčekovi Samkovi napísať vám  v liste, v ktorom vám všetkým, čo jej pomáhate zo srdca ďakuje. Milí dobrodinci...

Popis situácie

Pochádzam zo štyroch súrodencov. Som druhá v poradí. Otec zomrel asi pred štyrmi rokmi. Matka začala popíjať, až alkoholu úplne prepadla. Zobrala si viac rýchlych pôžičiek, ktoré potom nedokázala splácať, a tak sa postupne zadlžovala. Nakoniec prišla exekúcia na byt. Matka sa rozhodla absolvovať protialkoholickú liečbu a hrozilo, že deti pôjdu do detského domova. Po návrate z liečby bola aj deťmi prijatá do azylového centra, aby jej nás neodobrali. Právnymi krokmi sme zostali byt späť. Matka sa postavila na vlastné nohy a abstinuje. Pracuje v chránenej dielni.

Ja chodím nejaký čas s chlapcom – asi ½ roka.. Zostala som s ním tehotná. Najskôr som si dieťa chcela dať zobrať, ísť na interrupciu. Moje kamarátky, sestra, chlapec mi to schvaľovali a ma v tom podporovali. Bola som však aj na viacerých rozhovoroch s odbornými pracovníkmi, ktorí sa mi usilovali vysvetliť, aké riziko a následky by mohol mať pre mňa potrat dieťaťa. Nakoľko našej rodine dobrí ľudia pomáhajú už dlhší čas, pokúšajú sa mi pomôcť aj v tejto ťažkej situácii. Ľady sa postupne lámu a ja začínam svoje tehotenstvo prijímať.

December 2012... S Lenkou, aj s otcom dieťaťa sme mali rozhovor v našom AC týkajúci sa počatého dieťaťa. Obaja majú strach z toho, ako to všetko zvládnu finančne. Poskytla sa im pomoc cez tento projekt a oni obidvaja s takouto pomocou súhlasia. Sme veľmi radi, že sa upustilo od interrupcie. Rozhovor bol aj s Lenkinou matkou, ktorá je ochotná svojej dcére pomáhať. Uvítali aj možnosť psychologického poradenstva v našom AC. Lenka naďalej býva u svojej matky. Je vďačná, že sa našli ľudia, ktorí jej pomôžu cez tento projekt.           

Január 2013... Lenka začala zvažovať, že v škole požiada o výnimku a bude mať individuálny učebný plán. Nechcela vzbudzovať pozornosť u svojich spolužiakov. Nakoniec však zostala na dennom štúdiu. S priateľom sa majú radi. Navštevuje ju doma. On je však tiež študent. Požiadal o externé štúdium, aby mohol chodiť aj do práce a zarobiť nejaké peniaze. Majú plán, že by išli bývať potom na podnájom. Lenka chodí na rozhovory do nášho AC. Zvažuje, že na nejaký čas by prišla bývať aj k nám, aby tak nezaťažovala svoju matku a sestry. Ďakuje všetkým ľuďom, ktorí jej pomáhajú finančne a tiež rodine s potravinami, vitamínmi.

Február 2013... Lenka sa na krátky čas prisťahovala do AC, no po rozhovoroch s matkou a zvažovaním ich finančnej situácie sa vrátila domov k matke. Po rozhovoroch s triednou učiteľkou sa rozhodla chodiť naďalej na denné štúdium. Spolužiačky sa už dozvedeli o jej tehotenstve, takže si ju viac obzerajú a pozorujú ju, ale ona to statočne zvláda. Navštevuje pravidelne gynekologickú poradňu a bábätko sa zatiaľ vyvíja dobre. Natešená bola, keď svoje dieťa videla na snímke. Jej priateľ odišiel za prácou do Belgicka, aby zarobil viac penňazí Chceli by bývať spolu niekde na podnájme.

 

Lenka ďakuje za finančnú pomoc, ktorá sa jej dostáva cez projekt ZŽ.

   

 

 

   

Popis situácie

Volám sa Eva, mám 27 rokov. Môj doterajší život nebol veľmi šťastný. Ešte ako dieťa som prišla o mamu, ktorú zrazilo auto.  Spolu so sestrou sme skočili v detskom domove, pretože otec o nás nejavil záujem.

Po skončení ústavnej starostlivosti sme sa ocitli na ulici, lebo sme sa nemali kam vrátiť. Nemali sme nikoho, zo dňa na deň sa z nás stali bezdomovkyne.

Na ulici som stretla aj svojho terajšieho partnera, s ktorým ešte stále bývame v  záhradnej chatke, ktorú na prenajal jeden milý pán.

Stalo sa však, že čakáme dieťatko a uvedomujem si, že žiť s dieťatkom v takejto chatke, nie je reálne. Preto sme sa rozhodli urobiť všetko pre to, aby sme o dieťatko neprišli a mohli si užívať každú radosť aj starosť, ktorá s jeho narodením príde. Bez pomoci dobrých ľudí to však nezvládneme. Prosíme vás, dajte nám šancu. Chceme nášmu dietatku vytvoriť skromný, ale pokojný domov, ktorý nemal ani jeden z nás.

December 2012... Eva sa všemožne usiluje získať ubytovanie, aby s maličkým mali kde prežiť zimu. Podarilo sa im zíkať miesto v ubytovni a vďaka vašej pomoci to dokážu zvládnuť. Vybavujú si aj všetky doklady a Eva je pod lekárskym dohľadom. Všetci dúfame, že to bude v poriadku.

Január 2013... Eva a Gabo sa už pomaly pripravujú na príchod dieťatka na svet. Chystajú výbavičku, zabezpečili si postieľku a bol im darovaný aj kočík. Eva chodí na pravidelné kontroly ku gynekológovi  a dieťatko je v poriadku.  Sú veľmi povďační za vašu pomoc a za to, že mohli zostať spolu.

 

Popis situácie

Volám sa Ružena a spolu s manželom vychovávame päť detí vo veku od 4 do 14 rokov. V januári 2013 sa mi narodí šieste dieťa.Náš život je poznačený nedostatkom prostriedkov na slušný život a obavami z toho, čo bude zajtra. Pochádzam z chudobnejších pomerov a dlhodobo žijem spolu s mojou rodinou veľmi skromne, až na hranici chudoby.

Môj životný príbeh sa začal asi pred pätnástimi rokmi, keď som uzavrela manželstvo. Postupne prichádzali na svet deti, ktoré sme spolu s manželom prijímali ako požehnanie, s láskou a vierou, že sa nám podarí vytvoriť lepšie podmienky, než v akých sme vyrastali my. Opak sa však stal pravdou. Po veľmi krátkej dobe sme zistili, že nezvládame platiť príliš vysoké nájomné. Ja som bola stále na materskej dovolenke a manžel pracoval prevažne ako pomocný robotník na rôznych stavbách. Aby sme mali vlastnú strechu nad hlavou, presťahovali sme sa do starého domu (drevenice), ktorý si postupne opravujeme. Postupne (na splátky) sme ho vyplatili. Domček patrí k tým najchudobnejším v dedine, ale viac si z materskej dovolenky, prípadne z dávky v hmotnej núdzi dovoliť nemôžeme. Máme len jednu izbu, ktorú používame ako detskú izbu, spálňu, kuchyňu a donedávna i kúpeľňu. Je to síce veľmi chudobné, ale napriek tomu tam žijeme v láske i svornosti a spoločnými silami sa usilujeme bojovať s nepriazňou osudu. Manžel je snaživý a z toho mála čo dostávame, usiluje sa „náš domov“ opraviť. Za posledné roky svojpomocne opravil komín, pretože ten pôvodný strašne dymil. Pribudoval aj malú kúpeľňu, lebo sme sa nemali ani kde kúpať. Donedávna sme sa kúpali v kuchyni v detskej vaničke. Vodu na kúpanie sme si nahrievali na sporáku v hrncoch a vodu po použití sme vynášali vo vedrách. V tejto vaničke sme sa kúpali aj my, dospelí. Teraz je to už lepšie, pretože máme kúpeľňu, kde je aj bojler a vodu si môžeme nahriať. Za tento „prepych“ platíme teraz vysokú daň.  Prišiel nám nedoplatok za elektrinu, ktorý nie sme schopní zaplatiť.

Elektrárne nám oznámili, že ak dlh neuhradíme, tak nás odpoja od elektriny. Okrem splátky dlhu musím zaplatiť aj mesačný paušál. Idú Vianoce a nám hrozí, že budeme „bez elektriny“. A navyše nemáme si teraz za čo kúpiť drevo na kúrenie. Ako budeme žiť, ako sa budú deti učiť do školy? Máme šikovné deti, dobre sa učia, chodia recitovať, vyhrávajú rôzne súťaže, ako im my zabezpečíme ďalší život! Ako dokážem zabezpečiť starostlivosť dieťatku, ktoré nosím pod srdcom a ktoré sa narodí v januári.

Skrývam pred deťmi svoje zúfalstvo a bojím sa, aby som prežívaním strachu z toho, čo nás čaká, neublížila aj tomu najmenšiemu, ktorý ešte len príde na svet. Manžel sa obviňuje, že vybudovaním kúpeľne nás priviedol „na mizinu“ a povedal, že on už ďalej takto nevládze žiť. Čo bude s nami, ak to on vzdá?

Prosím všetkých, ktorí máte v sebe trošku súcitu, pomôžte nám, aby sme mohli prežiť vianočné sviatky možno chudobne, ale aspoň pri svetle. Pomôžte môjmu nenarodenému dieťatku, aby nemuselo od prvého dňa života čeliť zime a tme. Za všetko, čo pre nás urobíte, nech vám Pán žehná.

December 2012... Rodina sa upokojila, že sa našlo riešenie ich situácie a oni budú môcť stráviť pokojné Vianoce, aj keď skromne, ale v teple a pri svetle. Je to smutné, že hoci sa usilujú, môžu len ťažko dôstojne prežiť. Ešte žeexistujú ľudia, ochotní pomôcť.

Január 2013... Namiesto správy uvádzame tieto krásne slová, ktoré sú určené predovšetkým vám, milí darcovia a spolupracovníci:

Volám sa Tomáško a narodil som sa dňa 28. januára 2013 o 19,50 h. Po narodení ma odvážili a povedali mojej mamke, že vážim 3 400 g a meriam 51 cm. Na to, že som už šiestym dieťatkom mojej mamky, som veľký a zdravý. Mamka ma kojí, stará sa o mňa, ako najlepšie vie. O mesiac budem musieť ísť na špeciálne vyšetrenie obličiek, pretože p. doktorke sa zdá, že mám oslabenú činnosť obličiek, ale že vraj to má veľa detí. Údajne sa to časom upraví úplne prirodzene. Na vyšetrenie mám ísť 1. marca, potom sa uvidí, či je to len niečo bežné alebo budem musieť podstúpiť nejakú liečbu. Potom dám opäť vedieť, či som v poriadku.

Ďakujem všetkým, ktorí pomáhate mojim rodičom, lebo tým pomáhate aj mne, aj mojim súrodencom. Zo srdca vám všetkým ďakujú aj moji rodičia, ktorí sa vďaka vašej štedrosti už nemusia trápiť s tým, ako zvládnu všetky tie starosti, ktoré im pribudli.

Nech náš Pán žehná všetkých, ktorí pomáhajú mne i mojim rodičom.

S úctou Tomáško.

Február 2013... Aj mama Ružena napísala pre vás pár riadkov vďaky:

Milí naši dobrodinci, v mene svojom i v mene všetkých detí vrátane najmenšieho Tomáška vám posielame naše vrúcne pozdravy a ešte raz obrovské ĎAKUJEM. Vďaka Vašim príspevkom sa nám podarilo vyrovnať dlhy a ešte nám ostáva aj na stravu a nevyhnutné potreby pre Tomáška. Tomáško má za sebou prvý mesiac svojho života a Chvála Bohu sa mu darí veľmi dobre. Pekne  pribral a teraz váži 3900 gramov. Ešte stále ho kojím a teším sa z toho, ako prospieva. Boli sme už aj na kontrole s obličkami a podľa vyjadrenia lekárov je v poriadku. Absolvujeme prvé prechádzky a celá rodina sa tešíme na každý jeden deň, ktorý prežívame.

V našich modlitbách  prosíme o požehnanie pre všetkých, ktorí nám tak nezištne pomáhate. S úctou Ružena

 

 

 

Popis situácie

Do prvého vzťahu som vstúpila veľmi neuvážene.  Po roku som sa s otcom môjho  teraz už desaťročného syna rozišla, pretože bol alkoholik a gambler. Odvtedy som sa o syna starala sama a myslela som si, že to navždy takto zostane...  Lenže pred dvoma rokmi som sa znova zamilovala a začala žiť s mužom, o ktorom som si myslela, že tento raz to bude na celý život. V tom období som mala úraz a počas PN som dostala výpoveď z práce. Napriek tomu sme  s priateľom vtedajšiu situáciu dobre zvládali. Bola som veľmi šťastná, keď mi lekárka povedala, že som tehotná. Hneď som to oznámila môjmu priateľovi. A vtedy sa stalo niečo, na čo som ani vo sne nepomyslela. Zbalil si veci a odišiel.  Viac sa neozval... Ostala som sama s mojím synom,  bez finančných prostriedkov. (Náš mesačný príjem je 220,- eur a po zaplatení nájmu nám neostáva takmer nič). Som v piatom mesiaci tehotenstva, ktoré je rizikové. Všetci okrem mojej mamy a jednej priateľky ma nahovárali na potrat. Napriek všetkému, čo sa stalo, ja svoje dieťa chcem a prajem si, aby som ho mohla donosiť v zdraví, bez napätia a nadmerného stresu. Vopred ďakujem za každú formu pomoci. Túžim mojim deťom vytvoriť šťastný a bezpečný domov, i keď si uvedomujem , že tam stále bude niečo chýbať – milujúci otec....

December 2012... Tento mesiac bol pre Ester veľmi náročný. Sťahovala sa do nového bytu, kde je našťastie nižšie nájomné. Vďaka dobrým priateľom sťahovanie prebehlo bez väčších ťažkosti. Avšak jej zdravotný stav nie je dobrý. Musí ležať a jej aktivity sú  obmedzené. Okrem toho pociťovala citovú prázdnotu a opustenosť. Za vašu pomoc je vám nesmierne vďačná: nielen preto, že ju to zachránila pred zadlžovaním  sa, ale aj preto, že cez ňu pocítila  ľudskú dobrotu  a spolupatričnosť.

Január 2013... Esterine peripetie pokračujú. Musí stále ležať a bez maminej pomoci by nemohla ostať v domácom prostredí. Má však aj dobrú správu: aj keby sa dieťatko narodilo predčasne, už je mimo nebezpečenstva.

Február 2013... Napriek fyzickým ťažkostiam a obávam, aby sa dieťatko nenarodilo predčasne, psychicky sa Ester cítila oveľa lepšie ako v predchádzajúcich mesiacoch. Aj vďaka vašej pomoci mohla pripraviť výbavičku a ostatné potrebné veci pre bábätko. Je nádej, že sa dieťatko sa narodí v predpokladanom termíne - už sa teší.

 

 

 

Popis situácie

Volám sa Hanka, mám 25 rokov a svoje detstvo som prežila v detskom domove. Po odchode  z detského domova som sa zoznámila so svojím exmanželom, s ktorým mám päťročného syna. Po rozvode som si našla známosť, opäť som sa zamilovala a zostala som tehotná. To, čo bolo krásne, čo sme spolu plánovali, sa zrútilo ako domček z karát a na spoločné plány som ostala sama. Som v 6. mesiaci tehotenstva, od 2. mesiaca som ostala  sama so svojím prvorodeným synom, ktorý potrebuje čím ďalej, tým viac. Môj expriateľ  mi zo začiatku občas finančne pomohol, ale už sa prestal o nás zaujímať.  Snažila som sa vypomôcť si brigádami, ale môj zdravotný stav mi nedovoľuje pokračovať kvôli rizikovému tehotenstvu. Uvažovala som, že pôjdem na interrupciu, ale nad rozumom zvíťazilo  srdce a materinská láska. Nehľadela som na následky, ktoré sa  postupne objavujú. Verila som, že sa medzi mnou a mojím expriateľom dá všetko do poriadku, no zmýlila som sa a znova som sa v živote sklamala.  Keď som si uvedomila moju aktuálnu situáciu, zmocnilo sa ma  zúfalstvo, ako to všetko zvládnem? A práve vtedy akoby „náhodou“ som stretla  priateľku  z detského domova. Ona  mi vliala nádej tým, že mi povedala o projekte Zachráňme životy Nuž sa obraciam na vás – ľudí s veľkým srdcom s prosbou o pomoc. Som bojovníčka a verím, že s vašou pomocou sa mi podarí vytvoriť pre môjho syna a očakávanú dcérku  bezpečný domov – to, čo som ja nikdy nemala. Vopred vám za všetko ďakujem.

Október 2012... Milí darcovia, vaša pomoc prišla v tú najvhodnejšiu chvíľu – keď sa Hanke minuli všetky úspory. Kým mohla pracovať, sporila si peniažky predovšetkým na nájom. Ale tie sa rýchlo vyčerpali a tento mesiac, keby nebola prišla vaša pomoc, nemala by čím zaplatiť. Snaží sa kontaktovať s otcom dieťaťa,  ale nie je to vôbec sľubné. Aby toho nebolo málo, Hanke pribudol ešte ďalší problém. Byt, v ktorom je v podnájme, je na predaj a musí si hľadať nové bývanie. ... A k tomu všetkému je chorá ona i jej syn.  Okrem finančnej podpory potrebuje aj blízkeho človeka, ktorý by toto všetko niesol s ňou.

November 2012... Intenzívne hľadala nový podnájom. Stalo ju to veľa telefonátov i sĺz. Nakoniec sa jej predsa podarilo nájsť vhodný byt, do ktorého sa bude sťahovať 1. decembra. Má z toho obavy, lebo maličké sa už pýta na svet, i keď do pôrodu je ešte mesiac. Lekárka jej nariadila, aby sa šetrila, ale v danej situácii to nie je možné. Na bábätko sa teší a ďakuje všetkým, ktorí stoja pri nej v tejto životnej situácii – zvlášť vám milí darcovia.

December 2012... Tak, a už je medzi nami: krásna slečna Sonička . Narodila sa pred Vianocami a darí sa jej dobre. Hanka prežíva chvíle radostné i ťažké. Zo Soničky sa veľmi teší ( a radosť zo sestričky má aj jej braček), ale trápi ju nestály vzťah s partnerom, ktorý sa občas ukáže a aj trochu pomôže, ale nedá sa na neho spoľahnúť. Uvedomuje si, že bez vašej pomoci by nemala strechu nad hlavou ...

Január 2013... Hanka to vôbec nemá ľahké, ale nevzdáva sa, robí, čo môže. Žiaľ kvôli veľkým stresom stratilo mlieko, a tak je Sonička na umelej výžive. Aby zaplatila nájom je nútená ( i keď kvôli bábätku veľmi nerada) prijať drobné brigády. Je vám nesmierne vďačná za vašu pomoc, lebo bez nej by to bolo neporovnateľne horšie.

Február 2013... Okrem finančnej pomoci potrebuje aj psychickú podporu. Dúfala, že sa otec dieťatka po jeho narodení postaví k situácii zodpovednejšie. Prvý mesiac sa to aj zdalo,  ale vo februári opäť nepracoval a celá starosť dopadá na Hankine plecia. Už mu nedokáže veriť, že sa to zmení a hľadá možnosti, ako čeliť tvrdej realite. Vôbec si nevie predstaviť, čo by robila bez vašej pomoci.

 

 

 

 

 

 

Popis situácie

Čím začať? Asi mojim detstvom, ktoré bolo dosť ťažké. Mamička ťažko robila a otec bol alkoholik a opakovane vo výkone trestu. Keď prišiel domov opitý, bil mňa aj maminu. Sestru miloval, lebo bola chorá, čo jej vôbec nezazlievam. Bola som dosť problémová a ako sa hovorí, dievčatá si vždy hľadajú také typy chlapov, ako majú otcov. Nikdy som nemala šťastie, lebo moje typy chlapov boli také, ako je môj otec.

Miro nebol zlý, kým sa nám nenarodila Vikinka. Začal veľmi piť. Najprv len sem-tam a potom to bolo každý deň. Začali hádky, bitky. Najviac  ma však zlomilo, keď sa začal zle správať k malej. To  som už nezvládla. Z vlastnej skúsensti viem, aké je žiť s takým otcom. Nechcem, aby aj moje deti mali taký život ako ja.  

Odišla som. Vtedy som však zistila, že som opäť tehotná. Mám 28 rokov a veru som si poriadne skomplikovala život. To je tak asi v skratke všetko. Proste nedovolím, aby moje deti trpeli tak, ako som trpela ja a moja mama. Dúfam, že vďaka pomoci dobrých ľudí sa mi podarí prekonať najhoršie a začať v skromnosti odznova.

Júl 2012... Zaradenie Janice do projektu Zachráňme životy je pre ňu vykúpením. Nevedela si predstaviť, ako by inak fungovala. Bez prostriedkov, tehotná, s dcérkou a na krku splácanie dlhov. Projek je pre ňu svetlom v tmavom tuneli. Je vám veľmi vďačná.

August 2012... Janicinu situáciu skomplikovala hospitalizácia, ale jej stav sa zlepšia a je už doma. Stará sa o svoju prvú dcérku a teší sa na dieťatko.
Finančná situácia je stále u nej zložitá,  pretože spláca dlhy, z ktorých sa potrebuje dostať. Preto je vám veľmi vďačná za pomoc a podporu.

September 2012... Janica je v 36. týždni tehotenstva, zdravotne je na tom celkom dobre, až na to, že sa jej skracuje krčok matzernice, lebo dieťatko je väčšie. Teší sa, lebo vie, že čaká dievčatko. Vďaka vám milí darcovia a spolupracovníci má všetko, čo potrebuje a je vám za to veľmi vďačná.

Október 2012...  Zdravotne to Janica ako-tak zvláda. Nie je to jednoduché, ale ona je bojovníčka. na dievčatko sa veľmi teší a už by bola najradšej, keby bolo na svete... Je vám veľmi vďačná, lebo bez vašej pomoci by to nedokázala zvládnuť.

November 2012... Tak, a Janica to už má za sebou. 14.11.o 14.25 sa jej narodila prekrásna dcérka Rebeka narodila. Pôrod jej museli vyvolať, ale všetko prebehlo v poriadku. Teraz nastali trochu komplikácie, zapálila sa jej rana. Z dcérky sa však veľmi teší. Je vám veľmi vďačná, bez vás by to nemala šancu zvládnuť.

December 2012... Bábätko s mamičkou sú už doma. Janica má hlavu v smútku, lebo si bude musieť nájsť nové bývanie. V jej finančnej situácii to noe je jednoduché. Ešte že má vás, ktorí jej nezištne pomáhate. Je vám za to veľmi vďačná.

Január 2013... Janica sa odsťahovala od strýka do iného podnájmu, pretože strýko ju už v dome nechcel. Bábätko rastie, mamička sa oň stará. Už si na seba spolu celkom zvykli a Janica je šťastná, že všetko takto dopadlo.

Február 2013... Rebeka mala zdravotné problémy, teraz sa to upravilo, má 62 cm a 6000 g, pomaly bude mať 4 mesiace. Mamička býva v byte sama a sama si aj všetko platí. O obe deti sa pekne stará, chodia čisto oblečené. Finančne vychádza len tak- tak, ale zvláda to. Hovorila, že bez našej pomoci by to neutiahla.

 

Popis situácie

Mám 37 rokov a pochádzam z chudobnej rodiny, takže som zvyknutá žiť skromne a jednoducho. Vždy som túžila po veľkej a šťastnej rodine. S manželom sme sa rozhodli, že prijmeme každé dieťa ako dar. A máme naozaj krásne a zdravé deti, ktorým sa snažíme vytvoriť bezpečný domov a zabezpečiť základné životné potreby. Najstaršia dcéra je už samostatná a najmladšia Elenka má päť rokov. Žijeme skromne a doteraz sa nám darilo zvládať ťažkú finančnú situáciu len vďaka tomu, že manžel má stálu prácu a ja vykonávam rôzne príležitostné brigády. (Stále zamestnanie sa mi nepodarilo nájsť – vždy keď som povedal koľko mám detí, bola som odmietnutá.) Keď som zistila, že čakám ďalšie dieťa, na chvíľu sa ma zmocnila panika. V hlave mi vírilo množstvo otázok: Ako to všetko zvládneme?.. Čo bude po pôrode, keď už nebudem môcť pracovať?.. Ako to len finančne unesieme? Postupne som sa upokojila a zvíťazila nádej, že ak poviem novému životu „áno“ určite sa nejaké riešenie nájde...

A vtedy som sa dozvedela o v projekte Zachráňme životy. Nuž vás chcem poprosiť

milí darcovia, aj v mene nášho očakávaného dieťatka, o pomoc v rámci vašich možností.

Máj 2012... Lei sa veľmi uľavilo, keď sa dozvedela, že môže počítať s vašou pomocou. Nielen ona, ale celá rodina žije v radostnom očakávaní bábätka. Starostlivo preň pripravujú výbavičku a všetky ostatné potrebné veci. Podarilo sa im zohnať nový podnájom na dedine, kde sa presťahujú v priebehu mesiaca jún. Nemali tam chladničku a mrazničku, ale vďaka darcom je to už vyriešené.

 Všetkým vám, ktorí máte zásluhu na tom, že svoje tehotenstvo môže prežívať v pokoji, bez úzkosti a strachu, Lea vyslovuje veľkú vďaku.

Jún 2012... Milí darcovia! dopriala by som vám vidieť Leu vo chvíli, keď po prvý raz prijala od vás finačnú pomoc. Bolo by to to najkrajšie poďakovanie! Celá sa rozžiarila a slová: "Teraz budem môcť dokúpiť, čo ešte chýba bábätku do nemocnice", sprevádzali slzy dojatia. Uvedomila som si, že čo je  pre jedného  samozrejmosťou, pre iného to môže byť veľmi vzácne. Rodina sa tento mesiac sťahovala do podnájmu na dedine. Vyžadovalo to veľké fyzické nasadenie a Lea skončila v nemocnici kvôli problémom s dýchaním a vysokému tlaku. Našťastie je opäť v poriadku a s celou rodinou sa teší na príchod nového človiečika.

Júl 2012...  Tak! A už je tu medzi nami: nádherný chlapček Patrik. Starší súrodenci sa nevedia od neho odtrhnúť. Je zdravý a má, vďaka vám, milí darcovia všetko, čo potrebuje. Aj Lea, tým, že nemusí riešiť existenčné problémy, je v duševnej pohode a to sa prejavuje v pokojnej a radostnej rodinnej atmosfére. Ešte raz VEĽKÁ VĎAKA.

August 2012...  Rodina je šťastná. Patrik krásne prospieva  a je požehnaním pre všetkých.S jeho narodením sa obnovili  aj dlhodobo pretrhnuté vzťahy so širšou rodinou. Lea sa teší, že vždy sa nájdu v pravú chvílľu štedrí darcovia, ktorí rodine pomôžu s drobnými materiálnymi darmi. Všetkým  je vďačná, ale najviac vám za vašu neoceniteľšnú pomoc.

September 2012... Leina rodina ako každá rodina s deťmi bola naplno zamestnaná povinnosťami  spojenými  so začiatkom školského roka. Okrem bežných výdavkov pribudli náklady na školské pomôcky  a pri takejto početnej rodine to nebolo málo.  Ale aj  vďaka vašej pomoci to zvládli bez väčších stresov. Deti sú milé, bezprostredné – majú sa dobre, ale asi najlepšie sa má všetkými obletovaný Patrik. Odkaz darcom: "ĎAKUJEME!!!"

Október 2012... Je čas chrípok a rôznych nachladnutí....  Neobišlo to ani ich rodinu.  Najprv boli choré všetky deti a nakoniec aj  mamina. Ona dokonca až tak, že musela ísť do nemocnice. Iba malý Patrik sa statočne držal -  tak dúfame, že mu to vydrží aj naďalej. Výdavky na lieky citeľne zasiahli rodinný rozpočet, ale vďaka vašej pomoci a pomoci iných dobrých ľudí, ktorí tento raz vypomohli s obuvou pre deti, rodina dobre zvládla aj túto zaťažkávaciu skúšku.

November 2012...  Malému Patrikovi  sa vďaka láskyplnej starostlivosti rodičov darí veľmi dobre: rastie, priberá a je veľmi bystrý . Kým ostatné deti opakovane zápasia s nachladnutím, on sa drží.   Pri návšteve  v rodine je cítiť pokoj a pohodu. Žiaľ tá je niekedy narušená materiálnymi starosťami. Avšak bez vašej pomoci by to bolo neporovnateľne horšie.

December 2012... V rodine Lei nie sú žiadne novinky. Vďaka vašej pomoci, milí darcovia im nechýbajú základné potreby a sú vďační za každú maličkosť navyše. Pred Vianocami sa podarilo zaradiť deti do niektorých akcií spojených s darovaním hračiek a oblečenia, takže miesto pod stromčekom neostalo prázdne...

Január 2013... Okrem drobných nachladnutí detí je všetko v poriadku. Malý Paťko rastie - už mu nestačí len mamičkine mlieko. Robí veľké pokroky a všetci majú z neho radosť. Srdečná vďaka za vašu pomoc.

Február 2013... Lea si uvedomuje v plnom rozsahu, čo pre ňu znamená vaša pomoc. Vďaka nej má celá rodina zabezpečené základné životné potreby a to sa odráža v pokojnej atmosfére, ktorú je v rodine cítiť. Uvedomuje si však aj skutočnosť, že táto pomoc skončí a hľadá iné riešenia. Pre syna, ktorý dovŕšil 18 rokov a má vážne zdravotné problémy začína  vybavovať invalidný dôchodok.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Popis situácie

Za svojho muža som sa vydala veľmi mladá. Chcela som odísť od svojich adoptívnych rodičov. Už ako malá som bola adoptovaná, pretože moja matka sa o mňa a mojich súrodencov nestíhala starať. Pre mňa by asi bolo lepšie zostať v detskom domove, pretože moji náhradní rodičia sa ku mne nesprávali veľmi dobre. Utláčali ma, bili a týrali. Pred svadbou som verila, že to medzi mnou a mojim budúcim manželom bude ideálne, že si vytvorím svoju krásnu rodinu  a že mojim deťom sa nestane to, čo som musela prežiť ja.  Ale ani vo sne ma nenapadlo, do akých koncov to všetko môže dôjsť.

Prvé dva alebo tri roky po svadbe náš vzťah bol krásny - rok po roku sa nám narodili deti, najprv Alexander, potom Mirko a Tomáško. Už v tom čase mi ale prekážalo, ako ma môj muž zhadzoval a strápňoval pred svojimi kamarátmi aj pred rodinou. Buď ma im predvádzal ako vzor hlúpostii, alebo ma úplne ignoroval, akoby som vôbec neexistovala. V súkromí stále častejšie opakoval, nech radšej mlčím, nehovorím a ako veľmi som hlúpa a neschopná. Do sporov zaťahoval aj deti. To bol ale len začiatok. Postupne sa k ponižovaniu začali pridávať nadávky a urážky. Za posledných niekoľko rokov manželstva som od neho ani raz nepočula svoje meno. Zásadne ma oslovoval: „ty jedna k....“ Ani to mu ale potom nestačilo a stále častejšie proti mne poštvával nášho syna. Ani jemu nikdy nezabudol pridať na mňa toto hrozné pomenovanie. Vyčítal mi, že som doma s malými a nezarábam, na druhej strane som ale nikam nesmela ísť. Dokonca mi zakazovať chodiť ku gynekológovi, keď som bola tehotná. S nikým som sa nesmela stýkať, nikam som nesmela chodiť. Ani do mesta, proste nikam. Súčasne ma vyhadzoval z domu so slovami, nech tiahnem, že však bývam u jeho rodičov, tak budem poslúchať. Keď som občas predsa len musela ísť nakúpiť a som sa len pár minút zdržala, čakal ma už vo dverách. Hneď na privítanie som dostala facku a vypočula si neskutočné nadávky. Agresie sa  stupňovala. Nechával ma doma samú s deťmi, bez peňazí, jedla. Ukázal sa vždy vtedy, keď som dostala materskú. Z tej mi vyčlenil 30 eur na celý mesiac pre mňa a pre 3 deti. V tom období mali moje deti 3, 2 a 1 rok. O peniaze som ho mala prosiť na kolenách. Dopadlo to tak, že manžel ma zbil a  ja som dva týždne  nič nejedla. Na tvári i na tele som mala podliatiny a krvavé rany. Veľmi som sa hanbila niekomu niečo povedať, cítila som sa hlúpa, neschopná, závislá na mužovi a zúfalá. V tom  čase ma manžel dokonca aj znásilnil a ja teraz čakám jeho štvrté dieťa, hoci mám len 22 rokov.

Jedného dňa som si povedala, že stačilo, že ma už nikto viac biť nebude a požiadala som o  pomoc nášho starostu, ktorý mi veľmi pomohol. Nakúpil mi potraviny a mlieko pre deti . Stále to však robiť nemohol. Po jednej návšteve sociálnej pracovníčky mi oznámili, že moje tri deti mi berú a umiestili ich v profesionálnej rodine. Ja som našla útočisko v krízovom centre, kde sa usilujem zmeniť si svoj život. Verím, že raz získam svoje deti spať a budeme spolu. Manžel ma opustil a  ja teraz bojujem už sama  Napriek tomu dúfam, že môj život bude šťastnejší, radostnejší a že s mojimi deťmi vytvorím normálnu rodinu. Vopred ďakujem za pomoc a podporu.

Apríl 2012... Petra nám pekne "guľatie“ – termín pôrodu má stanovený na polovicu

augusta. Je šťastná, lebo po troch chlapcoch sa jej splní jej dávny sen - bude mať dievčatko

a pravdepodobne sa bude volať Karinka. Jej chlapci sú zatiaľ v pestúnskej rodine, ale

v spolupráci so súdom sa jej postupne budú dávať chlapcov do jej starostlivosti. Pera

je učenlivá, vie sa dobre prispôsobiť prostrediu, rada pomáha iným klientkám a našla

v našom zariadení pokoj, istotu a rodinné zázemie. Sme radi, že po krátkom neúspešnom

manželskom zväzku, kde zažila veľa strastí, týranie, neistotu, citové vydieranie, konečne

našla pokoj a bezpečie.

Máj 2012...  Petra je veľmi vďačná za pokoj a zázemie. Veľmi sa usiluje, i keď nemá ľahkú situáciu. Sústreďuje sa však na príchod nového človiečika do rodiny a pracuje aj na získaní svojich chlapcov do svojej starostlivosti. To všetko je možné len vďaka vám, milí darcovia.

Jún 2012... Petra ešte neporodila, ale vrátili sa jej 3 deti z pestúnskej rodiny a súd rozhodol, že budú v jej starostlivosti a nie v manželovej. Petra má  troch chlapcov a teraz čaká dievčatko. Je preto veľmi šťastná aj napriek tomu, že má rizikové tehotenstvo. Cíti sa veľmi dobre a aj vo svojej zložitej situácii sa teší zo života.

Júl 2012... Petra má už narodenie vytúženej dcérky na spadnutie. Má toho teraz dosť a už aj býva dosť unavená, Na bábätko sa však všetci veľmi tešia. Ani chlapci sa už nevedia dočkať. Inak sú spokojní a veľmi vďační za pomoc.

August 2012... Tak a už aj Petra to má za sebou. 2. augusta sa jej narodilo prekrásne dievčatko Magdalénka. Mamička aj malá sú v poriadku a chlapci sa na sestričku nevedia vynadívať. Petra to bude mať teraz ozaj ťažké, ale v prvom rada sa musí trochu zotaviť, a preto jej všetci pomáhajú.

September 2012... Petra je stále v zariadení, Magdalénka sa drží veľmi dobre. Úprimne ďakuje všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispievajú na to, aby mali dostatok  jedla a aby mohla pre deti kúpiť aj veci na osobnú hygienu.

Október 2012... Petre plynie život po starom. Usiluje sa starať o deti najlepšie ako sa dá. Nemá to ľahké je toho na ňu dosť, ale zvláda to. Na zimu bolo treba zaobstarať teplé veci a aj obliekanie trvá dlhšie. Zima však prináša aj radosti, predovšetkým deťom.

November 2012... Vianoce strávi rodina v azylovom centre. Zatiaľ sa im nerysujú výhliadky na pozitívnu zmenu. Sú však šťastní, že môžu byť spolu a majú to najnevyhnutnejšia a za to sú vďační predovšetkým vám.

December 2012... U Petry sa toho veľa nezmenilo ani v decembri. Stará sa o deti a usiluje sa im pripraviť skromné, ale pekné Vianoce. Deti sa už veľmi tešia. Nechýba ani sneh, tak sa môžu vonku dosýtosti vyšantiť. Sú vám veľmi vďační za pomoc a podporu. 

Január 2013... Nový rok sa u Petry začal bez zmien. Nejaké drobné ochorenia detí, ale inak všetko v poriadku. Deti sa tešia z množstva snehu a veľa času trávia na čerstvom vzduchu. Magdalénka je veľmi milá a drží sa dobre.

Február 2013... Zima je tento rok neskutočne dlhá a tuhá. My, dospelí jej už máme plné zuby, ale deti sa z nej ustavične tešia a výnimkou nie sú ani Petrine deti. Inak má petra všetko bez zmien, akurát Magdalénka rastie ako z vody. 

 

 

 

Popis situácie

Príbeh môjho života, je podobný mnohým príbehom opustených detí. Na tento svet som prišla pred 17 rokmi ako štvrté dieťa, ktoré sa mojej biologickej matke narodilo mimo manželstva. Do dvoch rokov veku som žila v biologickej rodine. Jedného dňa ma matka zverila na dva týždne do opatery známym a pre mňa z nie celkom známych dôvodov som ostala v tejto rodine dvanásť rokov. Bola to moja prvá pestúnska rodina.  Kým som bola malé dieťa, vnímala som túto rodinu ako svoju a pestúnka bola pre mňa moja  mama. V rodine si myslím, že sme žili tak, ako sa bežne žije v rodinách, až kým do rodiny nepribudol vnuk, ktorého mám  rada a od mala som sa oňho starala, je pre mňa môj mladší brat.

Mala som iba deväť rokov, keď som začala byť niekto, kto je navyše a koho už nepotrebujú a nechcú. Už od mala mi dávali najavo, že nie som ich a mám byť vďačná, že mi dávajú najesť. Nikdy som v tejto rodine nepocítila lásku, pretože ma nedokázali prijať za svoju. Za celý ten čas mi nikto z nich nepovedal: „mám ťa rád“. Od mojich 12 rokov ma neprestajne posielali preč, sociálne pracovníčky situáciu stále iba ututlávali, len aby som bola v rodine, nie v detskom domove. Nakoniec dali „sociálke“ ultimátum, že ak si ma nevezmú, tak ma nechajú pred úradom a nech si so mnou robia čo chcú. Po dvanástich rokoch ma vyložili pred „sociálkou“ ako nejakú bezduchú vec, bez slovka na rozlúčku, s výčitkou, aká som nevďačná, keď som nepoďakovala za to, že sa o mňa toľko rokov starali. Mne sa v tej chvíli zrútil môj celý doterajší svet. Stála som tam sama, opustená, medzi škatuľami, v ktorých som mala zbalený celý život. Bola som odlúčená od rodiny, ktorú som považovala za svoju, veď na inú som si nepamätala, od  spolužiakov a kamarátov od všetkého a všetkých. Nevedela som, kde  budem bývať, chodiť do školy, nevedela som nič. Mala som veľmi, veľmi veľa nezodpovedaných otázok a jedno veľké PREČO? Však som neurobila nič zlé, tak prečo?

Teraz žijem v ďalšej pestúnskej rodine s mojou treťou mamou. V našom spolunažívaní sa striedajú veľmi pekné a ťažké obdobia. Momentálne prežívame ťažké a zároveň radostné  obdobie. Terajšou mamou  máme veľmi dobrý kamarátsky vzťah. Všetko spoločne riešime a mama napriek všetkému a všetkým vždy stojí pri mne, bojuje za mňa a teraz aj za moje nenarodené dieťatko.  Zamilovala som sa do spolužiaka (štvrtáka), s ktorým navštevujeme to isté gymnázium. Myslela som, že má o mňa skutočný záujem, ale už viem, že to z jeho strany nie je tak. Teraz spolu čakáme dieťa, o ktorom zo začiatku nechcel ani počuť. Moje dieťa sa má narodiť po skončení tretieho ročníka gymnázia. Vtedy už budem mať 18 rokov a mala by som sa vedieť sama o seba a dieťa postarať. Príchod môjho dieťaťa na tento svet  nebol plánovaný, nechcela som otehotnieť v 17-tich rokoch, vo veku, keď nemám ukončené vzdelanie, nemám zabezpečené samostatné bývanie a zamestnanie. Moje dieťa nie je plánované,  ale nie nechcené. Od chvíle, keď som zistila, že som tehotná, snažím sa byť dobrou mamou, na bábätko sa veľmi teším spolu s ľuďmi, ktorí mňa a moje dieťa majú radi, neodsudzujú ma, naopak, snažia sa mi pomáhať, aby som mohla zvládnuť túto ťažkú životnú situáciu. Som odhodlaná urobiť všetko preto, aby  moje dieťa malo lepší život, ako bol doteraz ten môj. Snažím sa, aby už teraz cítilo, že ho mám rada a s láskou očakávam jeho príchod na tento svet. Chcem mu vytvoriť domov, v ktorom sa bude cítiť šťastne a bezpečne a nikdy nedopustím, aby muselo zvládnuť také veľmi, veľmi, veľmi ťažké veci ako ja. Viem, že ešte dlho budem potrebovať pomoc a podporu, aby som mohla doštudovať strednú školu, ísť na vysokú školu a osamostatniť sa. Chcem, aby moje dieťa malo dobrý vzťah s otcom. Nie ako ja, čo som svojho otca nepoznala a biologickú matku som videla niekoľkokrát v živote, a aj to väčšinou na súdoch.  Verím, že ja aj otec dieťaťa budeme dobrými rodičmi môjmu dieťaťu, ktoré nesmie trpieť za chybu, ktorej sme sa dopustili. Nemôže za to, že  sme neboli zodpovední a nedostatočne pripravení na rodičovstvo. 

Február 2012... Popri štúdiu v škole sa Andrea oboznamuje aj s literatúrou, ktorá sa venuje tehotenstvu a pôrodu. Pomaly začína nakupovať výbavičku pre bábätko. Dieťatko v tomto období veľa spí, ale už pociťuje jeho pohyby. Bábätku dopriava pravidelné chvíľky hudby, počas ktorých ich nikto neruší. Počas jarných prázdnin sa  Sabina starala o 4-mesačného synovca, ktorý býva v zahraničí.

Marec 2012... Andreino bruško je už viditeľné. Vedenie školy nechce akceptovať jej prítomnosť v škole, iba do konca mesiaca. Jej stav pohoršuje väčšinu učiteľov, ktorí si neodpustia dvojzmyselné narážky na Sabinino tehotenstvo.  Preto musí mať individuálny študijný program.  Je z toho smutná.

Apríl 2012... Bábätko má pravidelný režim bdenia a spánku. Na ultrazvuku Sabina videla, ako si bábätko s pôžitkom cmúľa palček. S mamou vytapetovala a vymaľovala detskú izbu, chcela zmeniť pred pôrodom miesto, kde budú spolu bývať. Sabina je sklamaná z prístupu niektorých učiteľov, ktorí nie sú ochotní venovať sa jej tak, ako sľubovalo vedenie školy. Najradšej by sa vrátila na denné štúdium. Veľmi jej chýba kontakt so spolužiakmi.

Máj 2012... V brušku je čoraz menej miesta, a preto sa bábätko môže otáčať len zboka nabok. Pomaly si Andrea chystá veci do pôrodnice pre seba aj pre bábätko. Chodí pravidelne na lekárske prehliadky, na ktorých ju lekár stále ubezpečuje, že bábätko je v poriadku. Na bábätko sa teší, veď už čoskoro bude na svete. Trápi ju únava, ktorú spôsobuje častejšie močenie, a preto sa stále v noci zobúdza a potom neviem zaspať. 14. mája dosiahla vek dospelosti, čiže si mohla konečne zmeniť svoje rodné priezvisko na priezvisko pestúnskej rodiny. V škole ju čaká ešte zopár testov, na ktoré sa pravidelne pripravuje, aby mala dobré výsledky.

Jún 2012... Andrea úspešne skončila ročník v škole. V tomto mesiaci sa jej narodila malá Mária, po pôrode mala 3 300 g a 51 cm. V nemocnici strávila príjemné chvíle, personál bol veľmi milý a starostlivý. Po odchode domov si musela začať zvykať na nový režim. Predsa to všetko bolo pre ňu nové. Bábätko je veľmi rozkošné, všetci sa z neho tešíme.

Júl 2012...  S bábätkom  musela Andrea absolvovať mnohé bežné vyšetrenia (napr. vyšetrenie sluchu, kĺbikov atď.), čo bolo veľmi únavné, pretože starostlivosť o bábätko je veľmi náročná vec. Malá Mária v tomto mesiaci podrástla o 500 g a 3 centimetre. Pomaly si bábätko zvyká na svet a začína si vytvárať pravidelný režim bdenia a spánku. Mária je veľmi šikovná, rýchlo sa vyvíja a napreduje, máme z nej veľkú radosť. Bábätko je teraz pre Andreu celý jejj svet, no aj napriek tomu si niekedy nájde voľný čas na prípravu do maturitného ročníka.

August 2012... Pomaly si Máriine bruško zvyká na stravu. Vie sa pretočiť na bok a začína opätovať úsmev. Andrea sa začína pripravovať do školy, opakuje si staré veci, aby zvládla maturitu bez ťažkostí .S malou Máriou chodí  každý deň na prechádzky,  po ktorých Mária veľmi dobre spí.

September 2012... Andrea začína malej Márii dávať sušené mlieko, lebo jej sa stráca. Mária si už vytvorila svoj režim, podľa ktorého sa Andrea  môže učiť až večer, keď ona zaspí. Je to náročné, ale zatiaľ to zvláda. Mária stále priberá a rastie, už sa vie sama pohrať s hrkálkami.

Október 2012... Mária je už raz taká ako sa narodila. Je to pokojné dievčatko, ktoré sa často usmieva a stále kope nožičkami. Papá už len čisto sušené mlieko. Učiteľky v škole, a najmä tie ktoré boli najnepríjemnejšie počas Andreinho tehotenstva, sa na malú stále pýtajú. Učiva je pomerne veľa, ale zatiaľ sa Andrei darí prekonávať únavu a snaží sa čo najviac učiť.

November 2012... S malou Máriou chodí Andrea von každý deň,aby sa jej lepšie spalo. Do jedla jej pridáva už aj mäso a malá začína jesť už aj ovocie. Je veľmi čulá, stále sa smeje. Už vie rozoznať cudzie ruky od mamičky, čo znamená, že je na ňu naviazaná. Blížia sa zimné prázdniny, na ktoré sa Andrea veľmi teší, lebo ich bude tráviť s malou Máriou.

December 2012... Malá Mária má už pol roka. Ešte stále nesedí, no napriek tomu sa vie šikovne pretáčať na bruško. Mária má čoraz pestrejšiu stravu, ktorá jej chutí viac ako sušené mliečko. Andrea aj malá sú vám veľmi vďačné za pomoc.

Január 2013... Andrea s malou Máriou pravidelne navštevujú detskú lekárku, podľa ktorej Mária skvele napreduje vo vývine.O mesiac ju čakajú písomné maturity, na ktoré sa musí poriadne pripraviť a preto dúfa, že Mária bude aj naďalej taký dobrý spáč ako je doteraz.

Február 2013... Mária sa naďalej veľmi dobre drží a je to šikovné dievčatko. Andrea má teraz ťažký čas v súvislosti s maturitami, ale ona je šikovná, ako jej malá a dúfame, že to všetko zvládne.

Zo srdca jej to želáme.