Príjemcovia pomoci

Popis situácie

Rozhodli sme sa týmto mladým ľuďam bez zázemia dať v projekte šancu. Chchcú bojovať spolu a nezbaviť sa ľahkovážne zodpovednosti.

Napísala nám Miroslava:

S manželom sme sa spoznali už ako deti v letnom tábore, ktorý organizovala nezisková organizácia Človek pre človeka, ktorá pomáha rodinám s deťmi v hmotnej núdzi. Sme mladý manželský pár.  Ja mám 19 rokov a manžel dovŕšil v auguste 18 rokov. Má ešte 4 bratov a spolu s rodičmi bývali v dvojizbovom byte. Žili v podstate z jedného príjmu, pretože ich mamka mala zdravotné problémy, ktoré jej neumožňovali pracovať. Vzťah medzi rodičmi od istého obdobia ochladol a mamka začala spávať v izbe s chlapcami. Medzi bratmi nastalo určitý čas tiež ťažké obdobie. Manžel si užil hlavne od jedného staršieho brata slovnú šikanu. Popri celej situácii sa zároveň snažil pomáhať mladšiemu bratovi. Bratia sa museli naučiť starať sami o seba a zároveň jeden o  druhého. Otec chodieval na služobné cesty alebo bol od rána do večera v práci. Bolo aj obdobie, keď chlapci jedli jen dva razy denne. Preto  boli hladní.
Ja som žila do 14 rokov sama s mamkou, lebo nezhody medzi rodičmi vyústili k náhlemu odchodu môjho ocka od mamky. Ja som vtedy mala iba 8 mesiacov. S maminou sme sa dlho presúvali z podnájmu do podnájmu.. V 14 rokoch som mala za sebou 16 sťahovaní z podnájmu do podnájmu alebo občas aj k starým rodičom. Mamina sa snažila, aby sme mali vždy dostatok,  a preto veľa pracovala. Občas aj v dvoch zamestnaniach. Bývanie u starých rodičov bolo minimálne psychicky náročné, lebo dedko bol alkoholik. Dosť často sa u nich kričalo, hádalo a podobne. Situácia sa u nás ešte skomplikovala tým, že mamka sa nechcene zadlžila. Celá situácia vyhrotila aj mamkine zdravie, fyzické  aj psychické. Asi dva roky chodila od lekára k lekárovi a niekoľkokrát musela byť ajj hospitalizovaná. Absolvovala náročnú operáciu cievy v hlave. Psychický stav si zasa vyžadoval pobyt v nemocnici aspoň raz v roku. Celé toto obdobie poznačilo aj mňa a psychicky to začínalo byť aj na mňa veľa.  Mamkin sa sa zlepšil a postupom času sa znovu vydala. S jej novým mužom som mala tiež dlho nezhody  a začalo to ísť so mnou dolu vodou. Aj ja som musela absolvovať dočasné liečenie psychiky. Vzťahy s mojou rodinou sa začali zhoršovať a dochádzalo k nepríjemným situáciám.

V tomto chaose, ktorý v našich životoch nastal, sme jeden rok zasa šli nezávisle od seba na spomínaný tábor. Vtedy sme zistili, ako veľmi si vieme byť oporou a ako dobre si rozumieme. Skrátka vtedy sme spolu začali chodiť. Bolo to v pravý čas. Odvtedy naše životné príbehy začali vrcholiť. Zhoršujúce sa vzťahy medzi mnou a rodinu viedli asi týždeň po mojich 18. narodeninách k môjmu odchodu z domu. Musela som si nájsť podnájom a brigádu, z ktorej by som sa uživila. Nebol deň, kedy by môj terajší manžel nebol so mnou a nepomáhal mi to psychicky všetko zvládať. A keď sa už zdalo, že sa všetko ako tak ustálilo, prišla ďalšia skúška. Jeho mamka dobrovoľne odišla na odpočinok. Náhla a nečakaná správa zasiahla celú ich rodinu a aj mňa, keďže nie síce dlho, ale mala som tú česť ju spoznať aspoň na chvíľu. Ale keď niečo staré končí, niečo nové začína. A asi do mesiaca sme zistili, že čakáme bábätko. Boli sme veľmi šťastní ale zároveň plní obáv. Manžel si našiel teda popri škole aspoň brigádu, ktorá nám vedela pokryť aspoň základné výdavky. Rovnako sme si museli nájsť nejaký dočasný podnájom, kde by sme spolu mohli bývať´. Nemohla som byť sama v noci, lebo moje tehotenstvo sa spočiatku ukazovalo ako rizikové. Prístrešie nám poskytli na pár mesiacov najprv manželovi známi. V tomto náročnom a zároveň krásnom období sme sa rozhodli našu lásku aj zoficialniť a v deň nášho výročia sme si povedali svoje áno. Ako manželia a budúci rodičia sme následne chceli čo najskôr nájsť prostredie, v ktorom bude mať náš malý zázrak všetko čo potrebuje. Dozvedeli sme sa o centre Dorka, podali sme si žiadosť a dúfali sme, že na nás príde rad čo najskôr. Milým prekvapením bolo pre nás, keď nám zazvonil telefón skôr ako sme čakali. Teraz bývame v Dorke a už odpočítavame dni do príchodu nášho malého. A keď si tak premietame spolu tento príbeh, zdá sa nám neuveriteľné, koľko sa toho môže v živote človeka udiať za taký krátky čas. Chcela by som, aby si manžel dokončil školu, a tak nám všetkým pripravil lepšie vyhliadky do budúcnosti. Veď bol ozaj šikovmný, ale chce sa v prvom rade postarať o nás.

Na to, aby sme týmto úskalím života dokázali aj napriek nášmu veku prejsť, potrebujeme vašu podporu a pomoc. Vopred za ňu zo srdca ďakujeme.

Popis situácie

Som Lívia a mám 19 rokov. Nikdy sa mi nežilo vyslovene zle, na detstvo sa nemôžem sťažovať. V jednom momente však prišlo k viacerým zvratom v mojom živote a bohužiaľ prišli naraz. Mamke, ktorá sa dlhodobo lieči  sa na rakovinu prsníka, diagnostikovali aj rakovinu pľúc. Zároveň sme začali zažívať rozvrat ich manželstva. Síce stále žijeme všetci v jednom byte, rodičia sa však odcudzili, z čoho otec spadol do ľahších depresií. Rozdelili si financie a zrazu je na všetko málo. Do tohto som nečakane otehotnela, bez priateľa, chodím do školy, no pracovať sa mi nedá a vďaka bábätku, ktoré čakám, sa mi ani tak skoro dať nebude.

Verím však, že dieťaťu budem môcť dať čo najviac, predovšetkým lásky, aby moju ťažkú situáciu nepociťovalo a práve preto budem vďačná i za vašu pomoc a podporu. Urobím všetko preto, aby som mohla dieťatku aj seba  zabezpečiť dôstojný život.

Vopred ďakujem za pomoc a podporu.

Popis situácie

Vyrastala som sama s mamou. Otec nás opustil krátko po mojom narodení. S mamou sme skončili v krízovom centre a následne v ubytovni, no kvôli  hyperaktivite a nedostatku pozornosti ma ako sedemročnú umiestili v LVS, kde som strávila dva roky. Mojej mame sa v tom čase veľmi zhoršil psychický stav, takže musela byť hospitalizovaná a ja som po návrate z LVS zostala bývať u starých rodičov. Chodila som do 3. ročníka strednej školy, keď mi oznámili, že mám odísť. Odišla som do Domu na polceste, odkiaľ som v januári 2018 odišla do prenajatého bytu spoločne s vtedajším partnerom. Štúdium som prerušila, lebo som kvôli práci nemala čas venovať sa mu, tak, ako by bolo potrebné. Navyše môj partner sa stal práceneschopným a všetko zabezpečovanie každodenných potrieb ostala len na mne. Začali sme sa hádať a odcudzili sme sa. Náš vzťah bol už len formálnym, keď som spoznala otca svojho dieťaťa. Ukončila som predchádzajúci vzťah a začali sme spoločne žiť.  Prakticky hneď som otehotnela, celé dni som trpela nevoľnosťami, no stále som pracovala.  Vzťah tiež nefungoval, partner si zo mňa urobil slúžku a ja som už nevládala. Koncom júla 2018 sa otec môjho dieťaťa odsťahoval  a keďže prenajatý byt bol pre dvoch, nedokázala som ho sama uhrádzať, preto som sa vrátila do Domu na polceste. Stále som pracovala, no v 20. týždni tehotenstva som dostala zápal močových ciest a následne aj obličiek.  Bola so hospitalizovaná, tehotenstvo sa skomplikovalo. Až do pôrodu som zostala práceneschopná. Od začiatku novembra bývam v Krízovom centre Brána do života, kam som sa presťahovala kvôli práceneschopnosti a rizikovému tehotenstvu. Momentálne som v 28. Týždni tehotenstva a termín pôrodu je stanovený na marec 2019. Otec dieťaťa sa o nás v súčasnosti už vôbec nezaujíma.

Prosím o pomoc vás, moji neznámi dobrodinci. Vďaka.

Popis situácie

Volám sa, Ľubica, mám 29 rokov, žijem sama s tromi nezaopatrenými deťmi a koncom novembra sa mi má narodiť štvrté....

Pochádzam z rodiny, kde som vyrastala so šiestimi súrodencami a v skromných pomeroch. Doma sme nemali ideálne vzťahy, a tak som nechcela byť rodine na príťaž. Bohužiaľ nemala som šťastie na výber partnera. Moja dcéra Sára má 11 rokov a jej otec nebol vôbec ideálnym partnerom, aj keď som sa usilovala vzťah udržať. Keď sa nám narodilo druhé dieťa  Sebastián, vedela som, že od neho musím odísť a tak k svadbe ani neprišlo. Nepracoval, nestaral sa o deti a bral mi peniaze z materskej. Preto som sa na chvíľu vrátila k mame, ale necítila som sa tam vítaná a nebolo tam ani miesto pre toľkých členov rodiny. Našla som si nového partnera, možno aj pod vplyvom situácie, ale ani pri ňom som nenašla vytúžené šťastie. Postupne som zistila, že je gambler, preto som sa rozhodla odísť  do krízového centra.  Tretí synček Saimon však už bol na ceste.

Už aj doteraz mi niektorí dobrí ľudia pomohli. Vďaka tomu aktuálne žijem v sociálnej ubytovni, v dvojizbovom byte a usilujem sa poriadne starať o svoje deti. Onedlho sa mi narodí malý Kristián. Uvedomujem si, že so sa ocitla v ťažkej životnej situácii, ktorá je veľmi náročná a bez pomoci ťažko zvládnem. Záleží mi však na výchove mojich detí. Hoci je môj príjem veľmi nízky ( iba 360 EUR), musím byť vo finančnom hospodárení veľmi zodpovedná. Každá finančná podpora, najmä na zaobstaranie plienok, stravy a iných dôležitých vecí pre deti sa mi veľmi zíde a budem vám za ňu veľmi vďačná. Vopred vám z celého srdca ďakujem.

December 2018... Naša spoločná pomoc Ľubici prišla v najvyšší čas. Koncom novembra sa jaj narodil prekrásny synček Kristiám. Mamička aj malý sú v poriadku a už ho privítali aj traja starší súrodenci. Dúfame, že aj vďaka vašej pomoci to budú zvládať.

Popis situácie

Zložitý príbeh Zuzky a Mareka našiel riešenie vďaka dobrej spolupráci viacerých organizácií, ktoré sa venujú pomoci núdznym a robia to s otvoreným srdcom. A tak sme sa medzi nimi ocitli aj my z Projektu konkrétnej pomoci Fóra života Zachráňme životy. Preto tento príbeh nebudú rozprávať konkrétni príjemcovia vašej pomoci, ale tí ktorí ich k nám priviedli.

Oslovili nás Sylvia a Vojto, dobrovoľníci z organizácie Kresťania v meste, ktorí sa venujú ľuďom bez domova.

Rozpráva Vojto: „Pri pravidelnom výdaji polievky pod mostom La Franconi sme sa stretli s Marekom a Zuzkou. V tom čase už boli niekoľko rokov na ulici a posledné dva roky bývali v provizórnom stane. Zuzka bola asi v siedmom mesiaci tehotenstva a čakala dvojičky. So Sylviou sme sa rozhodli, že im skúsime im pomôcť na základe ich rozhodnutia, že sa chcú posunúť vyššie a vychovávať deti ako rodina. Začali sme krok po kroku uskutočňovať ich návrat do života.

Zuzka a Marek sa zosobášili a teraz žijú spolu ako manželia. Bol to beh na dlhú trať, pretože bolo treba vybaviť niekoľko žiadostí o bývanie, a to na magistráte i v mieste ich trvalého bydliska. Veľa práce sa vynaložilo i na ich sociálnych a pracovných návykoch. Boli sme s nimi v dennodennom kontakte , osobne alebo telefonicky. Do pomoci tejto rodine sa zapojilo mnoho ľudí zbierkami šatstva, plienok, postielok, kočíka a iných potrebných vecí pre bábätká a zbierkou potravín a oblečenia pre oboch Zuzku a Mareka. Zázrakom sa podarilo vybaviť ubytovanie a zaradiť ich do projektu konkrétnej pomoci FŽ Zachráňme životy. Od 1.11.2018 bývajú v Centre pre obnovu rodiny Úsmev ako dar, kde  s nimi pracuje soc. pracovník v spolupráci s KVM a dostávajú tam  pomoc vo všetkých záležitostiach denného života. Naďalej sú s nami v každodennom kontakte pri riešení praktických vecí a pomoci s oblečením a potravinami .Sme vďační za to, že sa tam môžu opierať o sociálnych pracovníkov a hľadať riešenia do budúcnosti.Majú podanú žiadosť na sociálny byt. v mieste trvalého bydliska, ktorá tam naďalej je a po ustálení ich životnej situácie a po získaní finančných prostriedkov sa táto žiadosť bude dať obnoviť a oni majú nádej na pridelelnie sociálneho bytu.  Marekovi sa podarilo získať prácu v  pekárni.  S ich adaptáciou z prostredia a návykov bezdomovectva do bežného života im pomáhali a stále pomáhajú organizácie Kresťania v meste, Fórum života v projekte Zachráňme životy, Stolček prestri sa od bratov Kapucínov a ostatná štátna správa ako miestne a občianske organizácie. Vďaka pomoci  týchto organizácií dostali Zuzka a Marek šancu začať nový život ako rodina.“

November 2018... 25.10.2018  Zuzka porodila dve krásne deti. Dievčatko Evička je zdravotne v poriadku a sa veľmi dobre adaptovalo na nové prostredie. Mamička sa o ňu príkladne stará, chlapček Lacko má vážne zdravotné problémy a je stále hospitalizovaný v nemocnici, kde ho otec aj matka  navštevujú a sú v komunikácii s lekármi.

Popis situácie

Moji rodičia podľahli alkoholu. Matka bola silná alkoholička a otec tiež pil. Mám na nich zlé spomienky, lebo sa o nás, deti, veľmi zle starali. Pochádzam z troch detí. Väčšinou sa o nás starala stará mama. S rodičmi nemám nijaký kontakt. Musím sa priznať, že zo zlého príkladu vašich rodičov som sa vôbec nepoučila.Opakujem tie isté chyby. Postupne sa mi narodili dve deti – syn má 10 rokov a dcéra 5 rokov. Obidve deti sú však v náhradnej rodinnej starostlivosti – sú zverené starým rodičom, lebo ja som takisto mala problém s alkoholom  a musela som sa ísť liečiť zo závislosti. Teraz som v 8. mesiaci tehotenstva. Dieťatko sa má narodiť začiatkom októbra. Budem vám veľmi vďačná, ak mi pomôžete prekonať toto moje ťažké obdobie, Začala som nový život, ale bez pomoci ľudí, ktorí budú pri mne stáť a pomáhať mi, to nemám šancu zvládnuť. Teraz sa chcem v pokoji pripraviť na príchod môjho tretieho dieťatka na svet a dať jemu aj sebe šancu. Snívam, že sa mi podaí zmeniť sa a postupne opäť dostať k sebe aj moje dve ďalšie deti. Mám pred sebou dlhú cestu, ale rada by som to s vašou pomocou zvládla. Vopred veľká vďaka.

September 2018... Marcela začala mať v ôsmom mesiaci zdravotné problémy, hrozil jej predčasný pôrod. Minulý týždeň bola znovu hospitalizovaná, lebo začala krvácať. Lekári rozhodli, že musí ísť na sekciu. Termín pôrodu má na 15.10.2018, ale sekciu jej budú robiť skôr. Teraz si vybavuje predoperačné vyšetrenia. Bola pozrieť deti a aj oni boli pri nej v azylovom centre. Rada by do budúcna žila aj s nimi, trápi ju to, že sú preč od nej – u starých rodičov. Pre bábätko má už pripravené všetko. Aj deti sa už tešia na nového súrodenca.

Veľmi ďakuje, že sú stále ľudia, ktorí nezištne pomáhajú núdznym.

Október 2018... Marcele sa v tomto mesiaci narodil synček Jurko. Prišiel na svet 17.10.2018. Vážil 3200 g. a meral 48 cm. Marcela je šťastná, že už má po pôrode a teší sa z Jurka. Má pre neho svoje mliečko. Dobre papá, a tak priberá na hmotnosti. Zvedavé sú na neho aj jej staršie deti, a tak prišli pozrieť svojho bračeka do azylového centra. Tešia sa z neho. Marcela si teraz vybavuje kartičku poistenca a rodný list pre Jurka. Teší sa, že stále sú dobrí ľudia, ktorí nezištne pomáhajú neznámym ľuďom, ku ktorým patrí ona a jej synček Jurko. 

November 2018... Marcela svojho synčeka Jurka dojčí a on dobre priberá na hmotnosti. Je to taký malý hladoško. Vyžaduje si častejšie papať. Marcela poslúchla rady pracovníkov AC a nezačala s prikrmovaním umelou výživou. Mliečko sa Marcele rozbehlo a má ho teraz pre Jurkadosť. Za Jurkom a mamou prichádzajú občas na víkendy aj starší súrodenci, ktorí majú Jurka veľmi rady. Marcela si ešte niektoré veci ohľadom starších detí vybavuje súdnou cestou.

Ďakuje za každého darcu, ktorý pomáha jej rodine.    

Popis situácie

Ako malá som rovnako ako všetci moji súrodenci vyrastala v detskom domove.  Otec mi zomrel, keď som mala tri roky,  mamka to nezvládla a podľahla alkoholu. Po odchode z detského domova som však na svoju mamku nezanevrela a dochovala som ju až do jej smrti. S alkoholom však nikdy neprestala. Bývali sme v obecnom dome, bez vody a elektrickej energie. Spoznala som muža, do ktorého som sa zamilovala. Žiaľ, aj on často pil a neskôr ma aj začal biť. Postupne sa nám narodili dvaja synovia. Ani to môjho muža neprinútilo, aby s alkoholom prestal. Časom mu nestačilo, že bil len mňa, ale začal biť aj naše deti. To som už nevydržala a podala som na neho trestné oznámenie. Dnes je vo výkone trestu odňatia slobody. Našim synom nepíše a výživné takisto neplatí. Po smrti mojej mamky som šla bývať do krízového centra. Keď som sa ako tak spamätala, zvykla si s deťmi na nový spôsob života, pocítila som, že opäť môžem byť šťastná a spoznala som iného muža. S mojimi synmi vychádzal veľmi dobre, rozumeli sme si a čo bolo pre mňa najdôležitejšie, nepil. Nejaký čas sme sa stretávali a už som si predstavovala našu spoločnú budúcnosť. Otehotnela som. Oznámila som to môjmu priateľovi a ten ma poslal na potrat. Povedal, že ak si to dieťa nechám, tak ma opustí. Rozhodla som sa, že dieťa si nechám a on splnil to, čo sľúbil. Opustil ma. Teraz prosím o pomoc vás, ľudí, ktorých ani nepoznám, ľudí s otvoreným srdcom. Pomôžte mi preklenúť túto moju zložitú situáciu. Pokúsim sa nesklamať.

September 2018... Uprostred septembra sa Janke  narodil synček Vilko. Keďže obaja boli zdraví, strávili v nemocnici len pár dní. Prostredný syn mamičke veľmi pomáhal so všetkými povinnosťami okolo najmladšieho syna, a preto sa Janka zotavila veľmi rýchlo. Otec o dieťaťa neprejavil záujem a ani ho nevidel. Janka mu síce poslala aspoň fotku, no odpovedal so slovami, aby ho neprovokovala. Najstarší Jankin syn síce najmladšieho brata rešpektuje, ale ešte si na neho celkom nezvykol. Janka aj Vilko sú zdraví a navzájom sa spoznávajú. 

Október 2018... Malý Lukáš primerane zväčšuje svoju pôrodnú hmotnosť 2 250g. Mamka ho výlučne dojčí , a dodáva mu tak všetku potrebnú výživu. Niektoré dni a noci sú pre nich náročné, ale zvykajú si. Celá rodinka sleduje nového člena a každý svojím spôsobom sa usiluje pomocť. Vonku  bábätko lepšie zaspí, takže všetci chodia častejšie na prechádzky, čo predtým nemali vo zvyku.

November 2018... Chlapček je zdravý , stále viac otvára očká a sleduje zaujímavé podnety, zvuky vo svojom okolí. Má už 5 kg, výsledky z pediatrickej poradne boli dobré. Tento mesiac sa Janka skontaktovala aj s Lukášovým otcom. Dohodli sa na stretnutí. Cez víkend boli všetci traja chlapci  s mamkou pozrieť Lukášovho otca. Dúfajú aj v ďalšie stretnutie, no ako to naozaj bude, sa ukáže až časom.

Popis situácie

Volám sa Margita, som matkou štyroch detí – Aďka ( 7 rokov ),  Márie ( 6 rokov ), Imka ( 3 roky ), Karin ( 2 roky ) a budúca mamina bábätka, ktoré teraz čakám. Termín pôrodu mám stanovený na koniec jesene. Podľa lekárskych vyšetrení je bábätko v poriadku a zatiaľ je všetko bez komplikácií.  O všetky deti sa starám momentálne sama, pretože partner je vo väzení. Ja sama už nepracujem, odkedy som zistila, že som tehotná, dostala som výpoveď. Pokiaľ som bola zamestnaná, tak sme spolu s partnerom vedeli utiahnuť podnájom. Potom, čo bol uväznený, som musela spolu s deťmi odísť z podnájmu. Momentálne bývame v  krízovom centre.  Keďže moju finančnú situáciu nevládzem momentálne sama utiahnuť, najmä keď teraz čakám bábätko, ktoré by som si rada nechala a starala sa oň rovnako ako o svoje štyri deti, ktoré veľmi ľúbim. Naďalej sa chcem starať o všetky moje štyri deti, aj keď je to náročné, zvlášť bez partnera.  Preto vás chcem požiadať o pomoc, za každú podporu som veľmi vďačná a ďakujem vám.

Júl 2017... Termín pôrodu Margity sa už blíži. Jej tehotenstvo je bezproblémové, cíti sa fajn. Bábätko vyzerá byť veľmi živé, reaguje veľmi citlivo na zvuk, neustále sa hýbe. Ostatné deti mali pekné prázdniny, chodili sa často kúpať na Draždiak do Petržalky, na Magio pláž, kde sa deti dostatočne vyšantili v piesku.

August 2017... Minulý týždeň bola rodinka v Rajeckých Tepliciach, bývali v chatke, kde si varili a aj opekali na ohni. Tento víkend mala Majka narodeniny – 6 rokov, ktoré  oslávili v centre, deti si pochutili na kokosovej torte. Zajtra ide Margita na kontrolu k špecialistovi – gynekológovi, upresní termín blížiaceho sa pôrodu a pohlavie dieťaťa. Veľmi pekne ďakujú za podporu.

September 2017... Margita je momentálne v 34. týždni tehotenstva, termín pôrodu lekár určil na 29.10.2017. Mal by to byť chlapček. Je v poriadku, podľa ultrazvukového vyšetrenia má zatiaľ v brušku  asi 2700g a 38 cm. Mamina sa cíti celkom dobre, sú týždeň po chorobe - všetci sme boli nachladnutí. Margita má už takmer všetko pripravené pre bábätko a deti sa veľmi tešia na nového súrodenca.

Október 2017... V mesiaci októbri sme oslávili druhé narodeniny najmladšej dcérky Karin. Malému prváčikovi Adriánovi sa  v škole darí, má už šesť jednotiek a celkom ho baví angličtina. Majka sa teší na škôlku, ktorá sa zatiaľ ešte vybavuje. Bábätko je ešte stále v brušku, Margita kúpila  súrodenecký kočík, nevyhnutný na každodenné fungovanie v  rodine.

November 2017... 4. novembra sme privítali nového člena rodiny, malého Alexandra. Pôrod prebehol relatívne bez komplikácií, Alexander mal 51 cm a 3930 g. Je to krásny a zdravý chlapček. Súrodenci sa naňho veľmi tešili, hlavne malá Karin. Dnes sme boli u pediatričky, ocenila, že pekne priberá a narástol od pôrodu 2 cm. Adriánovi sa v škole darí, najviac ho baví anglický jazyk a matematika. Ostatné deti veľmi radi kreslia a vystrihujú obrázky z papiera.

December 2017... Alex má k dnešnému dňu šesť týždňov, 4614 g a 57 cm. V decembri ho mamina začala prikrmovať, pretože má menej mlieka. Inak papá veľmi pekne, naberá nahmotnosti. Detská lekárka skonštatovala, že je pevný chlapec. Ostatné deti sú zdravé a „veľmi živé“. Adriánovi sa v škole darí, od januára Majka nastupuje do škôlky blízko centra. Január 2018... Alex má k dnešnému dňu 5890 g  a 59 cm. V januári museli prejsť na umelú stravu.  Papá veľmi pekne, naberá na hmotnosti. Je to spokojné bábätko. Začína viacvnímať svoje okolie a snaží sa komunikovať. Počas celého mesiaca bol zdravý a bez soplíkov. Koliky, ktoré občas mával, sú na ústupe. Začiatkom roka boli ostatné deti so známymi v Tatrách  a priniesli si kopec nových zážitkov a nové kamarátstva. Adriánovi sa rysuje na polročnom vysvedčení výborné hodnotenie a Majka sa zabehla do kolektívu v škôlke. Veľmi sa jej tam páči.

Február 2018...  Alex má už tri mesiace, 6300 g  a 62 cm. Vo februári  nás zastihla chrípka a užíval antibiotiká. Od včera začal užívať ďalšie antibiotiká. Inak sa nám darí, počas týchto chorôb trochu menej papá. Alexovi súrodenci si takisto prešli kolotočom chorôb, napriek tomu Adriánovi sa v škole darí, na polročnom vysvedčení mal samé jednotky. Teraz sa budeme usilovať ich udržať. Majka po chorobe nastupuje v pondelok do škôlky.

Marec 2018... Alex v tomto mesiaci dobiehal stratenú hmotnosť, pekne opäť priberá. Veľa rozpráva a je zvedavý. Celý marec bol v poriadku, absolvovali sme prvé očkovanie, ktoré dobre znášal. Prespí už celú noc. Alexovi súrodenci sa snažia poslúchať maminu a pomáhajú pri prebaľovaní a kúpaní Alexa.  Koncom mesiaca idú tri najstaršie deti na prázdniny do Čiech. 

Apríl 2018... V mesiaci apríl sa Alexovi darí, mamička ho začala prikrmovať. Najviac mu chutí brokolica so zemiakmi, najväčší problém mu robí mrkva. Absolvovali ďalšie očkovanie, rysujú sa mu spodné zúbky. Priberá na hmotnosti, rastie. Malý Imriško sa chystá od septembra do materskej škôlky, Majka absolvovala zápis do prvej triedy základnej školy. Karinka sa odúča od plienok. Veľmi pekne ďakujú za pomoc a podporu.

Máj 2018... V mesiaci máj mal Alex ďalšie očkovanie, zvládol ho dobre. V tomto období ho trápia len prerezávajúce zúbky. Papá všetko v rámci svojho veku. Ostatné deti sú zdravé, Mária chodí do škôlky, veľmi sa jej tam páči a obľúbila si pani učiteľku Zuzku. Adrián v škole zaberá, čakajú ho pomaly koncové písomky a uzatváranie známok. Veľmi pekne ďakujeme za podporu.

Jún 2018... V mesiaci jún malý  Alex začal viac a viac papať. Má už dva zúbky a tlačí sa von aj tretí. Začal viac džavotať. Zaujíma sa o veci, o predmety a o ľudí...chce všetko chytať do ručičiek. Ostatné deti sú zdravé a živé. Adrián finišuje v škole  a Mária je prijatá do 1. ročníka ZŠ, bude chodiť do tej istej školy ako Adrián. Tešíme sa na prázdniny.

Júl 2018... V tomto mesiaci si deti užívajú prázdniny. Majka chodila týždeň do denného tanečného tábora, kde sa jej veľmi páčilo. Chodievame sa spolu kúpať, ked je teplo.  Alex rastie ako z vody, hlavne do dĺžky, papá v podstate takmer všetko, stále ho trápia zúbky. Pomaly robí prvé krôčiky, aj keď zatiaľ v chodítku. Nechce sa mu chodiť štvornožky.

August 2018... V druhej polovici prázdnin bola Majka  a Imčo s rodinnými známymi na dovolenke pri mori. Vrátili sa pekne opálení. S ostatnými deťmi pravidelne, pokiaľ sa dá, sa Margita chodí kúpať.. Pomaly sa chystajú do školy, Majka sa teší do prvého ročníka. Alexove zúbky, ktoré nás trápili minulý mesiac, už konečne vyšli. Začal behať v chodítku a pomaly sa púšťa za pomoci rúk. Začal hovoriť prvé slovko mama.

September 2018... Školopovinné deti začali naplno zarezávať v učení. Budúci týždeň bude mať Majka prvý test. Aďkovi začala prvá hodina plávania v rámci telesnej výchovy. Vybral si ako záujmový krúžok prírodovedecký krúžok – zvieratá. Majka si zase vybrala výtvarný krúžok. Imricha do škôlky nezobrali, takže zostáva zatiaľ doma. Malý Alex začína chodiť popri nábytku, viac a viac džavoce, vie si vypýtať papať....pričom hovorí „ ham“. U lekára všetko v poriadku, sú zdraví.

Október 2018... Aďko a Majka sa môžu pochváliť prvými jednotkami, krúžky, ktoré si vybrali v septembri ich veľmi bavia. Aďka hlavne prírodovedecký, kde sa starajú o rôzne zvieratká. Imrich, tým že nechodí do škôlky, je často živý a vymýšľa. Karinka už vydržala týždeň bez plienok. Malý Alexander čo čoraz lepšie stavia na nohy, začali mu rásť stoličky. Papá už všetko, chutí mu všetko okrem mrkvy. Staršie deti ho často pokúšajú so sladkosťami.

November 2018... Starším deťom sa v škole darí a pomaly sa tešia na Vianoce.  Malý Imrich je veľmi živý a budúci rok už pôjde do škôlky. Karinka sa často obšmieta okolo menších detí v centre a dáva pozor na Alexa. Behá už viac bez plienok. Alex je živý a veselý chlapček. Veľmi rýchlo behá po štyroch a na každého sa usmieva. Popri toľkých súrodencoch sa veľmi rýchlo učí. U lekára všetko v poriadku, sú zdraví.

Popis situácie

Náš vzťah bol zo začiatku ako každý, plánovali sme rodinu a tešil sme sa, kedy otehotniem. No keď sa tak stalo, všetko sa zmenilo. Nikdy nebol doma, vraj kvôli práci, ale peniaze nikdy nepriniesol a všetko som financovala ja. Keď som sa začala viac zaujímať, kam chodí, kde trávi všetok čas, keď nemá výplatu a míňa len tú moju, začali sa prvé hádky a rozbíjanie vecí. Jeho agresivita sa postupne stupňovala. Ustavične mi opakoval, že som mu na priťaž a všetko by bolo ľahšie, keby som sa zabila... A to som už mala tesne pred pôrodom nášho prvého dieťaťa. Po pôrode sa urážky iba stupňovali a pridalo sa aj ponižovanie, aká som neschopná a nezodpovedná matka, keď malý plakal. Čas, ktorý trávil spolu so mnou a malým synčekom, bol minimálny, domov sa prišiel najesť, vyspať alebo po peniaze.  Nedovoľoval mi stretávať sa s rodinou, susedmi. známymi a kamarátkami. O malého ani o mňa sa nezaujímal. Nesmela som sa dotýkať ani upratovať jeho veci. Jediné, čo ho zaujímalo, bolo jedlo, cigarety a spánok..

V čase keď som nemohla platiť nájom sama a žili sme len z rodičovského príspevku, prišli sme o podnájom, pretože peniaze, ktoré si privyrobil na brigáde, minul sám na seba a mne dal iba drobné na jedlo, pričom mi presne povedal, čo mam kúpiť.

Keď sa zamestnal, dočasne sme bývali na ubytovni spolu s ľuďmi  z práce, v ktorej pracoval. Nesmela som o ňom nikomu nič hovoriť ani sa zdôverovať  a tváriť sa, že fungujeme ako normálna rodina, ktorá len momentálne nemá podnájom. V čase, keď bol v práci, som mala byť iba na izbe a venovať sa malému, aby vôbec nezaplakal. Keď bol doma, musela som byť potichu, aby sme ho nerušili. Keď malý plakal, vyhadzoval  nás von z izby, alebo nás vymkol, kým sa nevyspí.

Nikam som nesmela chodiť bez jeho vedomia a ani k lekárke som nechodila pravidelne v termíne. Posledné peniaze minul radšej  na cigarety a ja som si musela požičať alebo niečo založiťl, aby bolo na stravu.

Spolužitie s partnerom prerástlo mieru únosnosti - od urážok, aká som neschopná, vyhadzovanie a rozbíjanie mojich veci, monokla pod okom, modrinách na rukách až po spanie „za trest“ na podlahe vedľa postele. V tom čase som zistila, že som opäť tehotná. O pomoc som požiadala sesternicu aj mamu. Pomohli mi vybaviť miesto v krízovom centre. Chcem sa v pokoji pripravovať na príchod toho malého človiečika, ktorý za nič nemôže.

Júl 2017... Milena je podľa ošetrujúceho lekára v 33. týždni tehotenstva. Pri poslednej gynekologickej prehliadke jej  lekár oznámil, že to nebude dievčatko, ako sa doposiaľ predpokladalo, ale chlapček. Všetky vyšetrenia sú v poriadku a bábätku sa darí dobre, hoci je maličké ma zatiaľ iba 1830 g.  Mamina mu už aj vybrala meno, bude to Šimonko.

August 2018... Milene pri poslednej gynekologickej prehliadke diagnostikovali oligohydramnion. V nemocnici ju následne  vyšetrili a zhodnotili,  že vzhľadom na koniec tehotenstva množstvo vody je postačujúce a nemalo by ohroziť bábätko. Jeho hmotnosť je zatiaľ 2868 g.

September 2018... Radostná správa... Milene sa narodil krásny chlapček, volá sa Šimonko. Pri narodení mal 2890 g a 49 cm. Pekne doteraz papá, teraz má asi 3300 g. Pôrod bez komplikácií a obaja sú už „doma“ v krízovom centre.

Október 2018... Malý Šimonko má teraz asi 5100 g a 56 cm. Milene sa darí dojčiť ho, malý pekne papá a chutí mu. Dobre spinká, keď sa napapá, asi o 20-21 h, tak sa začne prebúdzať po druhej ráno. Zatiaľ chodís maminou do poradne do Trnavy, v najbližších dňoch chce zmeniť detskú lekárku v Bratislave.

November 2018... Šimonko každým dňom rastie a priberá. V tomto období  už má 6 kg.  Stále sa mi ho darí dojčiť. Spinká pekne celú noc, budieva sa až nad ránom. Začína sa pomaly prevaľovať na bok. O týždeň má už 3 mesiace, tak ho čaká prvé očkovanie. Milena aj s dieťatkom sú vám vďační za pomoc.

Popis situácie

Keď som mala päť rokov,  zomrela mi mama. Vychovávala ma stará mama. Keď som mala

13 rokov, už to nezvládala, takže som sa dostala do detského domova a tam som zostala až do svojich 18 rokov. Potom som sa vrátila späť ku starej mame. Otec sa o mňa vôbec nezaujímal, hoci mi veľmi chýbal.  Postupne vstúpili do môjho života dvaja muži. Z týchto vzťahov sa mi narodili dvaja chlapci. S posledným mužom som sa poznala niečo vyše roka a zostala som s ním tehotná. Teraz som už v deviatom mesiaci tehotenstva. K starej mame sa však už nemôžem vrátiť. Zostala som bez strechy nad hlavou. Vďaka dobrým ľuďom som sa  ocitla v azylovom centre a môžem sa pokojne pripravovať na príchod môjho dieťatka na svet. Bez vašej pomoci to ale nemám šancu zvládnuť.  Hoci sa obávam budúcnosti, chcem zabojovať. Vopred ďakujem za akúkoľvek pomoc a som všetkým vďačná.

Jún 2018... Júlia chodí do poradne – termín pôrodu mala určený na 24.6.2018. Dňa 26.6.2018 bola v poradni a lekár sa jej veľmi ospravedlňoval, že sa pomýlil vo výpočte dátumu pôrodu, a tak jej ho posunul na 17.7.2018. Bola by už rada, keby už mala pôrod za sebou, no však musí ešte počkať. Obidvaja chlapci sa už tešia na súrodenca. Výbavičku do pôrodnice ma pripravenú. V horúčavách jej nechutilo jesť a tak schudla 4 kg. Dúfajme, že to neuškodí bábätku. Je veľmi rada, že môže byť v tomto projekte a ďakuje všetkým darcom, ktorí sú jej ochotní pomôcť.

Júl 2018... Júlia dňa 11.7.2018 porodila krásnu dcéru Evku. Vážila 3 kg a merala 51 cm. Júlia si bola vybaviť pre Evku rodný list a kartičku poistenca. Cíti sa celkom dobre a aj pôrod bol rýchly. Svoju dcérku mama dojčí – mliečka má pre ňu až, až, musí si ho odstrekovať. Starší súrodenci  sa sestričke veľmi tešia. Mladší zo súrodencov je na svoju sestričku trochu žiarlivý, lebo sa mama teraz viac venuje jej. Mamička bola s Evkou u pediatra na prevážení a malá pekne priberá na hmotnosti. Júlia veľmi ďakuje nezištným darcom, ktorí jej touto cestou pomáhajú, lebo bez ich pomoci by ťažko zvládala svoju situáciu.

August 2018... Júlia bola s Evkou na sono nožičiek, má ich v poriadku. Mama ju stále kojí – Evka preto dobre priberá. Obidvoch Evkinych súrodencov zobrali ich starí rodičia na prázdniny, tak sa teraz môže Júlia viac venovať malej Evke. Často s ňou chodí na prechádzky a  bola navštíviť aj oboch chlapcov u starých rodičov. Vrátia sa k mame do centra na konci prázdnin. Júlia ďakuje za finančnú pomoc všetkým obetavým darcom.

September 2018... Júlii sa akosi začalo strácať materské mliečko a začala Evku prikrmovať umelou výživou. No však rýchlo prišla na to, ako jej to ide do peňazí, a tak začala na sebe pracovať, aby sa jej mlieko začalo tvoriť viac. Bála sa, že jej Evka už nebude chcieť ťahať mlieko z prsníkov, ale nakoniec sa to podarilo. Najstarší syn začal navštevovať materskú školu. Mama s ním musí ísť do pedagogicko-psychologickej poradne, lebo má problém so správaním v škôlke. Ďakuje všetkým štedrým darcom v tomto projekte. 

Október 2018... Júlia už Evku prestala dojčiť, mliečko stratila. Má preto vyššie náklady na nakupovanie umelej výživy pre Evku. Evka po ňom začala lepšie priberať na hmotnosti. Bratia sa z nej tešia, majú ju radi. Mali odísť bývať do podnájmu, ale nakoniec to padlo a nie je z toho nič. Júlia bola z toho sklamaná. Starší syn chodí častejšie k starým rodičom. Majú dobrý vzťah. Veľmi je vďačná za darcov, ktorí jej rodine pomáhajú prekonať neľahkú životnú situáciu.

November 2018... Júlia bola s Evkou v poradni – Evka pekne priberá na hmotnosti. Júlia sa kontaktuje s otcom malej Evky, no zatiaľ to nevyzerá, že by mali ísť spolu bývať do podnájmu, z čoho je Júlia sklamaná. Otca malej Evky má rada.  Mama Júlia sa však musí popri Evičke venovať aj jej starším súrodencom, ktorí si tiež vyžadujú maminu pozornosť a dohľad. Evka je pokojné bábätko, len musí mať plné bruško. Júlia zo srdca ďakuje všetkým ochotným darcom, ktorí jej finančne pomáhajú.  

Popis situácie

Láskavú ruku rodičov som nikdy nepoznala. Som odchovankyňa  detského domova, bez akéhokoľvek zázemia. Odišla som do Čiech, kde som si našla aj priateľa. Po určitom čase stretávania so s ním zostala tehotná. V Čechách som mohla absolvovať len prvotné lekárske vyšetrenie, pretože som tam nebola zdravotne poistená. Charita z Plzne mi zakúpila lístok na vlak a  poslala ma do azylového centra na Slovensko. Na Slovensku som sa musela zaevidovať  na ÚPSV a R, aby bolo za mňa platené zdravotné poistenie. Som v 7. mesiaci tehotenstva. Dieťatko by som si chcela nechať, ale bez pomoci to ťažko zvládnem. Preto budem veľmi vďačná za akúkoľvek pomoc.

Máj 2018... Marta sa pripravuje na očakávaný pôrod, ktorý sa blíži. V azylovom centre ju bola navštíviť a teoreticky pripraviť na samotný pôrod aj dula. Marta bola veľmi rada, že sa s ňou mohla porozprávať a dula jej sľúbila, že s ňou pôjde aj k pôrodu. Upokojilo ju to, lebo má strach z pôrodu. Tehotenstvo zatiaľ prebieha v poriadku, gynekológa navštevuje pravidelne.  

Je rada, že môže byť v tomto projekte a ďakuje všetkým ľuďom, ktorí jej akokoľvek pomáhajú a finančne prispejú na seba a na jej   dieťa. Bez ich pomoci by svoju situáciu nezvládla.

Jún 2018... Marta porodila 31.5.2018 svoje prvé dieťatko - Adama, ktorý vážil len niečo cez 2 kg. Musel byť nejaký čas v inkubátore. Čakajú ho viaceré vyšetrenia a bude sa s ním musieť aj cvičiť. Už je spolu so svojou mamou v azylovom centre – už začal pekne papať. Mama si mliečko odstrekuje a ešte popritom je dokrmovaný umelou výživou. Bol na prevážení u pediatra a už začal pekne priberať na hmotnosti. Mama je však často plačlivá, keď jej Adamko plače a ona nevie prečo – v starostlivosti jej pomáhajú pracovníci AC, aby to s Adamkom zvládala. Rodičovský príspevok a PnD sa vybavuje. Ďakuje všetkým, ktorí jej pomáhajú cez tento projekt v jej ťažkej životnej situácii.

Júl 2018... Malý Adamko začal dobre papať a aj to bolo hneď vidieť na jeho hmotnosti. Pre jeho mamu to bolo náročnejšie, lebo si musela mliečko odstrekovať, aby mohla Adamka nakŕmiť. Mamine mliečko mu však postupne už nestačilo, a tak ho musela Marta začať prikrmovať umelým mliečkom. V peknom počasí s ním rada ide na prechádzku. Bola s ním na sono nožičiek – naďalej ho musí širšie baliť. Otec malého Adamka sa však akosi nič k nemu nemá. Marte stále sľubuje, že už príde, ale „skutek utek“. Ani nepríde, ani peniaze nepošle. Je rada, že už v tomto mesiaci dostala rodičovský príspevok a príspevok pri narodení. Ďakuje všetkým štedrým darcom, ktorí jej pomáhajú. 

August 2017... Adamko je už na umelej výžive. Dobre priberá na hmotnosti. Plače len vtedy, keď je hladný, alebo keď ho treba prebaliť. Ukázal sa aj otec malého Adamka, ale mu nič nepriniesol a ani nedal Marte nijaké peniaze na jeho výživu. Povedal jej, že pracoval niekde v ČR, ale peniaze minul. Dala mu ultimátum, že ak si do mesiaca nenájde prácu na Slovensku, zruší s ním akýkoľvek kontakt. Nechce ísť na matriku zapísať sa do rodného listu ako otec malého Adamka. Marta s Adamkom ďakujú všetkým darcom, ktorí im pomáhajú zvládať ich finančnú tieseň.

September 2018... Adamko bol na očkovaní, aj ho vážili. Priberá pekne. Mama bola s ním aj na nefrologii, zasa má prísť na kontrolu o 3 mesiace. Už si brnká po hrkálkach, ktoré má v kočíku. Uprene ich sleduje. Úsmevom obdarí každého, kto sa mu prihovorí. Jeho mama sa teší, keď dokáže uvariť ďalší nový recept. Je uvážlivá pri nákupoch, snaží sa zbytočne nemíňať eurá a odkladá si do šetrenia na horšie časy. Z príspevku pri narodení dieťaťa si odložila peniaze a založila Adamkovi vkladnú knižku. Je veľmi vďačná všetkým darcom, ktorí jej takýmto spôsobom pomáhajú.

Október 2018... Adamkova mama sa usiluje pripravovať pre Adamka zeleninové polievky, aby mu spestrila jeho jedálníček.  Teší ju, keď sa dobre napapá a on ju zasa obdarí krásnym úsmevom. Marta sa začala venovať aj ručným prácam – začala vyšívať. Už to dávnejšie nerobila, a tak sa bála, či to ešte bude vedieť –  vie to a baví ju to. S priateľom sa rozišla, všetok čas chce teraz venovať Adamkovi. Ešte sa snaží využívať pekné jesenné dni na prechádzky v prírode. Ďakuje všetkým štedrým darcom, že môžu spolu s Adamkom prežívať šťastné dni v AC.

November 2018... Adamko chodí s mamou na pravidelné kontroly, pretože pri narodení mal nízku hmotnosť. Jeho mama s ním musí cvičiť. Adamko je v AC obľúbený, všetkým, ktorí sa mu prihovoria, rozdáva úsmev. Prespinká už takmer celú noc, takže si oddýchne aj Adamkova mama. Marta sa teší z každej maličkosti, ktorou svojmu synčekovi urobí radosť. Naučil sa už pekne papať zeleninové polievky. Marta má radosť, keď sa jej podarí v mesiaci ušetriť nejaké euro.  Veľmi je vďačná každému darcovi, ktorý jej touto cestou pomáha.   

Popis situácie

Ako dieťa sa o mňa moji rodičia nevedeli postarať, tak som určitý čas bývala u starých rodičov, no však ani oni to nezvládali, a preto som nás spolu s bratom umiestili do detského domova. Potom som istý čas bola v pestúnskej starostlivosti a keď moji pestúni dovŕšili dôchodkový vek, išla som naspäť do detského domova. Navštevovala som špeciálnu základnú školu a potom pokračovala v štúdiu na praktickej škole, kde študujem aj v súčasnosti. Počas štúdia som stretla môjho priateľa, s ktorým momentálne čakám dieťa. Stretávali sme sa približne 1 rok. Dieťa som neplánovala, najskôr som si chcela riadne usporiadať vlastný život, doštudovať, nájsť si zamestnanie, bývanie. Pre svoje deti som chcela lepší život, ako som mala ja, no z nerozvážnosti som sa dostala do tejto komplikovanej situácie. Môj priateľ mi nie je schopný pomôcť, pretože sám nepracuje. V žiadnom zamestnaní nevydrží viac ako týždeň. Chodí ma navštevovať iba sporadicky a finančne mi neprispieva vôbec. Býva u svojich rodičov, ktorí nám však taktiež nevedia pomôcť. Momentálne nemám nijaký príjem, pretože som zostala tehotná, nemôžem situáciu riešiť ani zamestnaním. Každý mesiac musím zaplatiť za stravu a ubytovanie. Keď sa mi narodí dieťa, výdavky sa ešte zvýšia. Dúfam, že s vašou pomocou to v tých najťažších časoch zvládnem. Zvážte, prosím, môj príbeh a vaše možnosti a ak je to možné, prosím pomôžte mi.

Február 2018... Adriána prerušila po polročnom vysvedčení školskú dochádzku, pretože sa jej priebeh tehotenstva skomplikoval a dieťatko bolo ohrozené predčasným narodením, resp. inou komplikáciou. V zariadení sa učí zvládať základné práce v domácnosti, pomáha iným klientkám v starostlivosti o ich deti. Pravidelne chodí na gynekologické prehliadky, dieťatko pekne rastie, vyvíja sa.

Marec 2018... Priateľ, s ktorým Adriana dieťatko čaká, je vo vyšetrovacej väzbe za rôznu trestnú činnosť, v kontakte sú prostredníctvom listov. Ona sama má vážny psychický hendikep, preto podnikáme kroky na vybavenie invalidného dôchodku, aby mala z čoho po pôrode existovať.Obávame sa, že s jej mentálnou výbavou sa ťažko dokáže sama o dieťatko postarať. Ona sa však na bábätko veľmi teší, preto ju aj ubezpečujeme, že jej budeme pomáhať, aby sa naučila a bola dobrou mamou. Uvidíme. Spolu s vami urobíme pre to všetko.

Apríl 2018... Adriana je ešte stále v očakávaní narodenia svojho prvého dieťatka. Termín mala na 14.5. a druhý má na 17.5. takže už sme aj my ako na tŕní :) Veríme, že bábätko bude po fyzickej stránke v poriadku - aspoň lekárske vyšetrenia to potvrdzujú. Horšie to bude pravdepodobne s inými stránkami života, najmä sa obávame o starostlivosť zo strany matky. Je žiaľ psychicky znevýhodnená, potrebuje neustále vedenie a kontrolu zo strany sociálnych pracovníčok. Ideálne by bolo, keby tu fungovala matka, babka a pod... žiaľ, Adriana je ochovankyňa detského domova. O utajenom pôrode, resp. adopcii nechce ani počuť, ale čo ju čaká, či už v spojení s pôrodom, ale najmä pri starostlivosti, výchove a potrebách dieťaťa, to je žiaľ mimo jej pochop. Takže, prosíme, myslite na ňu aj dieťatko vo svojich modlitbách. Veríme, že Pán má pre každého z nás, aj pre Adrianu a aj pre to ešte nenarodené dieťatko svoj plán. 

Máj 2018... Oznamujeme vám radostnú správu, Adrianka porodila v noci 18.5.2018 o 3:35 h krásnu dcérku Sofiu ( 2800 g a 48 cm ). Obidve sú  vďaka Bohu zdravé a spoločne sa učíme žiť, kojiť, kúpať, láskavo sa prihovárať atď. Ďakujeme za všetku vašu podporu, láskavú pomoc a modlitby. Veríme, že im zachováte priazeň aj naďalej.

Jún 2018... Adriana sa o Sofinku usiluje v rámci svojich možnosti starať zo všetkých síl a predovšetkým s láskou. Začiatky boli veľmi ťažké, ale s našou pomocou to  zvládla. Naučila sa svoju dcéru dojčiť a dáva jej toľko lásky, koľko vie. V zariadení sú jej nápomocní po každej stránke, potrebuje osobitnú asistenciu a pomoc. Sofinka je zdravá a rastie do krásy. Prichádza však  ťažšie obdobie, keď bábätko už len nespí, ale potrebuje aj pozornosť. Všetci sa usilujú Adriane veľmi pomáhať a ukazujú jej správnu cestu pre ňu aj jej dcérku. Za vašu podporu a pomoc sú vám skutočne veľmi vďační.

Júl a august 2018... Opäť sa vám po čase chceme poďakovať v mene Adriány a Sofinky za všetku pomoc (najmä finančnú), vďaka ktorej sa jej lepšie prežíva toto ťažké životné obdobie. Má prvé dieťatko, Sofi už má 3 mesiace. Mamička je bez rodinného zázemia, bývalá odchovankyňa detského domova a má výrazný mentálny deficit, takže naša práca s ňou je pomerne náročná. Dieťatko sa narodilo zdravé, momentálne má však nariadené rehabilitačné cvičenie Vojtovou metódou, ktoré spolu s matkou absolvujeme. Mama sa snaží, koľko jej vlastné mentálne danosti dovoľujú. Dnes sme absolvovali prvé základné očkovanie v rámci poradne. Sofinka nám rastie – mamima ju dojčí – už má 4880 g. Ďakujeme vám v mene malej Sofinky za šancu cítiť objatie matky, v mene Adriany za možnosť dávať lásku dcérke a za nás, že na pomoc nie sme sami.

September 2018... Adrianina situácia je veľmi náročná. Spoločne sa ju usilujeme zvládať a to aj vašou zásluhou. Sofinka je usmievavé dievčatko, zahŕňané láskou, každým členom našej spoločnej rodiny v zaradení. Adriana pravidelne chodí so Sofinkou na rehabilitácie, samozrejme vždy aj za našej asistencie. Naďalej má nariadene rehabilitačné cvičenie Vojtovou metódou, kde sa cviky obmieňajú. Sofinku odporučili aj na neurologické vyšetrenie, kde jej bohužiaľ našli v hlavičke aj tri cysty. Sofinka vybrala 9 ks injekcií od neurológa a 25.1.02018 má ďalšiu kontrolu, tak veríme v zlepšenie. Adriana sa snaží svoju situáciu zvládať najlepšie ako jej možnosti a schopnosti dovoľujú.  Nevyhnutná je však pomoc zo strany zariadenia. Sofinka jej naďalej plne kojená  a váži 5250g. Ešte raz vám chceme  v mene Adriky a jej usmievavej dcéry Sofinky poďakovať za vašu pomoc, podporu, modlitby, snahu a dobré srdcia.

Október 2018... Adriana sa má po zdravotnej stránke dobre, snaží sa svojej dcérke venovať a byť jej tou najlepšou mamou. No ako sme spomínali, jej mentálna kapacita jej to nedovoľuje v takej miere, ako bybolo potrebné. Napriek tomu sa Adrika snaží najviac, ako sa dá. My ju v tom podporujeme a snažíme sa byť jej oporou aj pomáhať jej pri každodenných činnostiach.

Sofinka rastie do krásy, je stále kŕmená materským mliekom, a po schválení lekára sme začali pomaly prikrmovať zeleninou. Aj v tomto smere musíme Adrianu viesť a pomáhať jej. Sofinka stále cvičí cviky Vojtovou metódou, pravidelne chodí na prehliadky, na rehabilitačné oddelenie v sprievode pani.riaditeľky. 25.10.2018 bola Sofinka na kontrole u neurológa, ktorý bohužiaľ nezistil nijakú zmenu k lepšiemu a predpísal jej znovu na dva mesiace injekcie 2 mesiace. Preto tri razy do týždňa chodí pravidelne ráno detskému lekárovi, ktorý jej injekciu aplikuje.

Adrianu podporujeme v každom smere, aj s malou sú veľmi dobré a usmievavé dievčatá. Pevne veríme, že sa všetko zlepší a aj pre ne sa nájde lepšia a správna cesta životom.

November 2018...

Popis situácie

Volám sa Lucia mám 20 rokov. Moje detstvo nebolo najkrajšie. Moji rodičia sa rozviedli keď som mala  5 rokov a sestra 3 roky. Ostali sme žiť s otcom, lebo mama nás opustila išla bývať k novému partnerovi. Po celý čas sa o nás nestarala. Otec odchod mamy niesol ťažko až tak, že začal holdovať alkoholu. Postupom času som prevzala rolu mamy ja. Starala som sa o svoju mladšiu sestru, varila som, prala, otca sme nezaujímali. Nesledoval ani to, ako sa učíme. Keď som ukončila základnú školu nastúpila som na strednú, ktorá ma nebavila. Učila som sa za čašníčku. Školu som flákala, keďže sme nemali peniaze, zamestnala som sa ako 16-ročná a zo školy som odišla. Nikto sa o mňa nezaujímal, žila som si svoj život. Našla som si podnájom a užívala život. Všetky zarobené peniaze som míňala na to, čo som chcela. Mala som svoju voľnosť, slobodu. Mala som svoju partiu, s ktorou sme žúrovali každý víkend. Striedala som partnerov. Vždy som si povedala, že nikdy nebudem mať dieťa, lebo nechcem, aby dopadlo ako ja, že ho nebude mať nikto rád. Až raz, ani neviem ako, sa to stalo. Bola som veľmi opitá. Nechcelo sa mi žiť. Zobudila som sa u môjho známeho v byte. Veľmi ma bolela hlava. Nevedela som, čo sme všetko robili, ale boli sme v posteli a okolo nás veľký neporiadok. Obliekla som sa a potichu som odišla. Nezostalo to však bez následkov. To som však zistila až v 3. mesiaci, keď už bolo  na "všetko" neskoro. Keď som to povedala známemu, odbil ma so slovami, že je to môj problém, on vraj dieťa nechce. Zrútil sa mi celý svet. Odrazu som sa dostala do situácie, do ktorej som sa nechcela nikdy dostať. Rástol vo mne nový život. Zľakla som sa a nevedela som, čo ďalej a neviem to ani teraz. Bojím sa, čo bude ďalej, nie len so mnou, ale aj s dieťaťom. Neviem, či sa budem vedieť o to malé postarať. Či mu budem vedieť dať lásku, ktorú som ja nikdy nepoznala. Som v nemocnici a budem tu až do pôrodu. Mám zdravotné problémy, zlyháva mi oblička a hlavne nemám kam ísť. Keď v práci zistili, že som tehotná, dostala som výpoveď, veď čašníčka s bruchom nie je pre hostí atraktívna. V nemocnici mi sestrička dala letáčik s informáciou na OZ Dom nádeje, kde by mi vedeli pomôcť, a tak som sa s nimi skontaktovala. Dievčatá ma ihneď navštívili a ponúkli mi pomoc, nie len s výchovou dieťatka, ale aj s ubytovaním a sprevádzaním, pokiaľ sa s dieťatkom zblížim.

Marec 2018... "Ahojte volám sa Paťko, narodil som sa 30.03.2018, som veľmi maličký, vážim 1250 g a meriam 38 cm. Trošku rýchlejšie som sa ponáhľal na tento svet. Mamička sa o mňa bojí, či to zvládnem.  Som bojovník,  budem sa usilovať, lebo viem, že moja maminka ma ľúbi."

Apríl 2018... "Tento mesiac som pribral 300 g. Moja maminka je pri mne  každý deň. Sedí pri mne a rozpráva sa so mnou. Mám ju veľmi rád, a preto bojujem. Priberám po troške, ale som veľký jedák. Aj keď som maličký, tak mi chutí papať. Ďakujem za pomoc pre nás."

Máj 2018... Ďalší mesiac Paťko bojuje. Mamička sa o ňho stará, aj keď mliečko dostáva cez sondu, ale veľmi mu chutí. Pribral a už má 2050 gramov. Na budúci mesiac mu budú vyberať sondu a skúsi papať mliečko z fľašky. V nemocnici bude ešte dlhšie, ale s mamičkou dúfajú, že to spolu zvládnu. Ďakujú , že im pomáhate, lebo sami by  to nezvládli.

Jún 2018... Tento mesiac Paťkovi vybrali sondu. Chutí mu papať. Už to dokáže z fľašky. Mamička sa teší, lebo priberá, už má 2725 g. Na budúci mesiac by už mohol ísť domov, ale najprv pôjdu ešte do Banskej Bystrice do nemocnice. Pani doktorke sa nezdajú malého očká. Bude potrebná operácia, lebo takým deťom ako je Paťko, sa to stáva. Mali ho operovať už tento mesiac, ale mal  trochu problémy s črievkami. Ale teraz je mu už dobre. Spolu s mamičkou ďakujú za vašu pomoc.

Júl 2018... Tento mesiac malý Paťko absolvoval operáciu očiek. Pani doktorka povedala, že u skoro narodených detí sa to stáva. Operácia dopadla dobre. Vraj keď bude veľký chlap ani to nezbadá... Mamička bola celý čas so mnou. Po operácii sa  malý rýchlo zotavil. Previezli ich z Banskej Bystrice naspať do MFN. Ak všetko dobre dopadne, konečne pôjdu domov. Zo srdca ďakujú za vašu pomoc.

August 2018... Tak konečne ide Paťko s mamičkou domov. Váži už 3650 g a chutí mu papať. Mamička sa veľmi teší, že už ho bude mať doma. Už mu všetko pripravila, postieľku, kočík, hračky. Pani doktorka mamičke povedala, že ešte párkrát prídu na kontrolu a ak bude všetko v poriadku, tak už budú chodiť len raz za rok. Malý je veľký šibal, pomaly sa už prevaľuje a veľmi rád sa dvíha. Tento mesiac mal krstiny. Ďakujeme za vašu pomoc, bez ktorej by to len ťažko zvládli.

September 2018... Túto správu vám predstavíme slovami  malého Paťka: „Už som celý mesiac doma... Pekne som pribral, už vážim 4650 g. Maminka so mnou cvičí každý deň. Pani doktorka povedala, že keď budem veľa papať, tak  rýchlo priberiem a vyrastiem. Na kontrolu ideme na budúci mesiac. Maminka  so mnou chodí na dlhé prechádzky, aby som si užil ešte slnečné lúče. Slniečko mi dodáva energiu. Zatiaľ sa držím. Ďakujeme za vašu pomoc moja mamina ale ani ja by som to bez vašej pomoci nezvládli.“

Október 2018... Tento mesiac bola Lucia s malým Paťkom na kontrole u pani doktorky v nemocnici. Trochu plakal, keď mu sestrička brala krvičku, lebo ho to zabolelo. Výsledky budú o 3 týždne. Sestrička ho odvážila, má už 5480 g. Maminka ho dobre kŕmi. Už mu uvarí aj polievočku a zemiačik. Všetko spapá. Pani doktorka maminku pochválila, že už pribral takmer 2 kg a keď bude cvičiť, tak dobehne svojich rovesníkov . Už aj sám sedí. Lucia ho nemôže nechať bez dozoru. Tento mesiac Paťka aj očkovali, maminka sa bála, že dostane horúčky, ale zvládol  to . Zo srdca ďakujú za vašu pomoc.

November 2018...

Popis situácie

Volám sa Andrea a mám 26 rokov. Moje detstvo bolo pekné, vyrastala som spolu s rodičmi a súrodencami. Študovala som na strednej škole, kde som sa vyučila za kuchárku. Počas štúdia som sa zoznámila s Filipom, ktorý bol milý chlapec a rozumeli sme si. Po čase vzťahu sme sa rozhodili, že by sme si chceli založiť rodinu. Rok sa mi nedarilo otehotnieť, až po roku som otehotnela. Spolu s priateľom sme si našli podnájom, kde sme spolu bývali. Narodila sa nám dcéra Kristína, po roku som otehotnela znova a narodil sa nám syn Kristián. Po ďalšom roku sa nám narodila ďalšia dcéra Nikola a po nej syn Nikolas.

Pred pol rokom sme sa s priateľom rozišli, boli sme spolu osem rokov, ale našiel si inú a opustil nás, aj napriek tomu, že s ním opäť čakám dieťa. Z podnájmu sme sa museli vysťahovať, lebo majiteľ domu zomrel a dom sa predal. Na čas nás prichýlili rodičia, ale tam sa to nedalo vydržať, lebo s otcom sme sa hádali a vyhadzoval nás z domu. Po čase som poprosila tetu, aby nás prichýlila, kým si niečo spolu s deťmi nájdem. Podala som si žiadosti do krízových centier. Po týždni sa mi ozvali z centra Dorka, kde teraz spolu s deťmi bývame. Otec detí mi výživné neplatí, ani sa o deti nezaujíma. Momentálne čakám na súd. Môj príjem je veľmi nízky, dostávam prídavky na deti a príspevok v hmotnej núdzi, čo je približne 300 €. Keďže som tehotná, nemôžem sa zamestnať, koncom marca sa mi má narodiť dievčatko. Za akúkoľvek pomoc vám spolu s deťmi bude veľmi vďační.

Marec 2018... Od 09.03.2018 robí náš svet krajším ďalšia princezná menom Nelka, mamku trošku potrápila, ale teraz sú obe šťastné a zdravé.  Jej miery boli 2460g a 46 cm. S príchodom domov sa trochu zdržali, lebo Nelka mala novorodeneckú žltačku, ale teraz sú obe spokojne doma. Maličká je dojčená, ale je aj dokrmovaná umelým mliečkom, aby bola silnejšia.

Apríl 2018...  Malá sa adaptovala na nové prostredie dobre, v noci sa občasne budí. Jej aktuálna hmotnosť je 2 657g a dĺžka je 47 cm. Nelka mala na začiatku menší problém s priberaním, ale postupom času sa to upravilo. Matka nemala dostatok materského mlieka, Nelka prešla v priebehu mesiaca úplne na umelé mlieko. Andrei občasne vypomáha s dcérkou a ďalšími deťmi jej matka, ktorú pravidelne navštevujú.

Máj 2018... Nelka už mamine viditeľne podrástla. Už má  51 cm a hmotnosť 3550 g. Je oveľa viac vnímavá na podnety z okolia a dokáže sa už pretočiť na bok. Mamka s ňou pravidelne chodí do poradne a jej zdravotný stav je výborný. Najlepšie zaspáva, keď je na vzduchu, takže spolu s ďalšími súrodencami chodia často na prechádzky.

Jún 2018... V tomto mesiaci bola Nelka týždeň hospitalizovaná v nemocnici. Po týždni bola prepustená do domáceho liečenia, malá prekonala zápal priedušiek. Jej zdravotný stav je už dobrý. Usiluje sa rôznymi zvukmi komunikovať s okolím, ale najmä s mamkou. Viac sa snaží hýbať a je celkom spoločenská. dobre reaguje aj na neznámych ľudí.

Júl 2018... Počas týchto mesiacov je Nelka na tom zdravotne dobre, pekne priberá. Má stále väčší záujem o svoje okolie. Upravil sa jej aj pupček, ktorý bol na začiatku viac vystupujúci, teraz je to v norme. Pekne si zvykla aj na susedu, ktorá ju občas stráži, keďže jej mamka má viaceré povinnosti okolo svojich piatich detí. Počas letných dní často chodia von, boli sa viackrát kúpať.

August 2018... Letné dni prinášajú veľa dlhých prechádzok aj kúpanie, Nelka je rada vonku. V kočiari vždy veľmi dobre zaspí. Potom po prebudení, má dobrú náladu a už dlhšie nebola chorá aj napriek tomu, že býva v vo väčšom kolektíve. V tomto čase aj ocko chodí kočíkovať a celá rodinka sa teší zo spoločne strávených dní. Uvažujú o spoločnej budúcnosti mimo centra, no musia sa finančne stabilizovať a našetriť peniaze. Nelka celkovo prospieva dobre.

September 2018... Nelka už vie  samostatne sedieť.  Má sedem mesiacov a začínajú sa jej prerezávať zúbky. S tým sú spojené aj viaceré prebdeté noci. Inak cez deň je usmievavá, robí rôzne grimasy, akoby sa snažila napodobniť súrodencov. Pekne už papá polievky, výživy, kašičky. Váži 8 450 g a meria 62 cm. Je z nej už celá slečna.

Október 2018... Nelka má už 8 mesiacov, vie  už samostatne sedieť.  Dostala kiahne, takže musí brať aj lieky na utlmenie lebo je veľmi vysypaná a má aj teploty.  Prerezávajú sa jej ďalšie zúbky.  Jej jedálníček je už pestrejší , najradšej papá polievky.

November 2018... Malá Nelka je veľmi živé dieťa, nebojí sa kontaktu ani s neznámi ľudmi. Vďaka vašej podpore má dostatočne naplnené všetky potreby. Mamka sa usiluje venovať sa jej čo najviac, no občas to je náročné, keďže má ďalších súrodencov. Najradšej má polievočky a ovocné príkrmy. Uspokojivo priberá a rastie.

Popis situácie

 Život som si poriadne skomplikovala. Čiastočne aj sama. Udržiavala som a naďalej udržiavam vzťah s priateľom svojich dvoch dcér. Najstaršiu dcéru mám s iným mužom, ktorý však o mňa a dcérku nejavil záujem. Časom som si našla priateľa a zostala som tehotná. Prežívala som to veľmi ťažko. Priateľ začal piť a jeho mama mi začala strpčovať život. Z vlastného bývania sme museli odísť kvôli nátlaku zo strany strýka, ktorý s nami býval. Na vyplatenie celého domu sme nemali finančné prostriedky. Nevedela som si predstaviť, ako sa postarám o štvrté dieťa. Veľmi som z toho bola smutná, psychicky som to nezvládala. Vyhľadala som pomoc a útočisko v centre pre matky s deťmi, kde mi pomohli s ubytovaním. Poskytli mi sociálne poradenstvo a pomohli mi pri rozhodnutí ponechať si dieťa.

Ak bude všetko v poriadku, koncom apríla budem držať na rukách svoju ďalšiu dcérku, na ktorú sa už veľmi teším a milujem ju. Mám okolo seba veľa dobrých ľudí, ktorí mi pomáhajú. Hoci nemám vlastné bývanie, chcem si dieťa ponechať a zabojovať, aby mojim štyrom deťom nechýbalo nič podstatné.

Február 2018... V tomto mesiaci Žaneta  navštevuje pravidelne poradňu. Cíti sa veľmi dobre, nemá nijaké zdravotne problémy. Teší sa na mesiac apríl, keď porodí štvrté dievčatko. Pomaly si  nakupuje veci pre bábätko, ktoré potrebuje do pôrodnice a zároveň si pripravuje aj detskú postieľku. Pomáhajú jej aj dcéry, ktoré sa o mamku starajú a pomáhajú jej s domácimi prácami.

Marec 2018... Pani Žanete sa stav zlepšil, všetky výsledky vyšetrení dopadli dobre.  Pomaly sa pripravuje   na blížiaci sa pôrod. Celu izbu si zariadila tak, aby jej nič nechýbalo. Prvý termín pôrodu má 19. aprila, už sa nato veľmi teší a aj jej ďalšie tri dievčatká. Veci do pôrodnice už má pripravené.

Apríl 2018... Žaneta dňa 20.04.2018 porodila dievčatko – Danielu. Vrátila sa z nemocnice, všetci sa tešia z dieťatka. Mamička sa príkladne o dieťa stará, nakoľko je starostlivou matkou voči všetkým svojim dcéram. Dbá na dodržiavanie hygienických a zdravotných zásad, navštevuje pravidelne pediatra. Sama sa teraz  lieči na vysoký krvný tlak  - gestóza.

Máj 2018... Starostlivosť o Danielku zo strany Žanety je na veľmi dobrej úrovni. Dieťatku po narodení diagnostikovali defekt medzikomorovej priehradky na srdiečku  a obojstranné vykĺbenie bedrových kĺbikov.  Žaneta dôsledne dodržiava odporúčania lekára, intenzívne sa dcérke venuje s prihliadaním na jej potreby. Občas sa cíti vyčerpaná, pociťuje zmeny nálad, ale z Danielky sa veľmi teší. Stále sa lieči na vysoký krvný tlak. Súčasťou pravidelných mesačných nákladov sú výdavky na hygienu, plienky, mliečko na prikrmovanie a pod.

Jún 2018... Žaneta s Danielkou opäť absolvovali kardiologické vyšetrenie srdiečka, stav stabilizovaný, ďalšia kontrola až v mesiaci október (nie je nutná nijaká medikamentózna liečba). Dieťatku sa darí, prospieva, pravidelne absolvujú poradne u pediatričky. Matka dojčí s občasným prikrmovaním (pod lekárskym dohľadom). Príspevok z projektu ZŽ použila Mária na stravu, hygienu, plienky, oblečenie, mliečko na prikrmovanie a ďalšie nevyhnutné výdavky.

Sama užíva lieky na vysoký krvný tlak. Žaneta sa stará aj o svoje ďalšie tri dcéry, ktoré navštevujú školské zariadenia.

Júl 2018... Žaneta s dieťatkom sa majú dobre. Danielka prospieva, rastie a naberá na hmotnosti - pravidelne absolvujú predpísané kontroly u pediatra a iných odborných lekárov. Dieťatko je naďalej prikrmované umelou výživou, je veselé a bystré. Matka zvláda starostlivosť na veľmi dobrej úrovni, všíma si potreby svojich detí,  hoci má sama zdravotné problémy s chrbticou, ktoré pretrvávajú už od tehotenstva. Lieči sa  naďalej na vysoký krvný tlak. Mesačné náklady domácnosti tvoria výdavky na stravu, hygienu, plienky, oblečenie, sunár a iné základné potreby.

August 2018... Dieťatko pekne prospieva. Mamička sa o neho stará nepretržite, poskytuje mu lásku, starostlivosť, útechu. Je vidieť ako Danielka pozitívne reaguje na vonkajšie podnety, je vnímavá, hravá, samostatne sa už otáča v postieľke. Súrodenci - sestričky sa z nej tešia. Žaneta ich k tomu vedie a vplýva na ich pozitívny vzťah navzájom. Zdravotné problémy mamičky od pôrodu pretrvávajú hlavne s chrbticou - chodí na rehabilitácie. Krvný tlak má stabilizovaný. Náklady na domácnosť tvoria potraviny, mlieko, príkrmy, hygienické veci, oblečenie a pod.

September 2018... Danielka stále prospieva. Je to veselé a zdravé dieťa, v postieľke sa samostatne otáča, džavoce, na hlasy vnímavo reaguje, usmieva sa. Vývoj zodpovedá veku dieťaťa. Matka sa vzorne  o Danielku stará, dodržiava pravidelné kontroly u pediatra aj očkovací kalendár. Žaneta naďalej rieši svoj zdravotný stav, chodí na pravidelné kontroly. Tlakovo je stabilizovaná, problémy s chrbticou pretrvávajú. Rodina funguje, pretože Žaneta je starostlivou mamou. Rada varí,  pečie, zavára  čerstvé ovocie a zeleninu (pripravila detskú výživu – sterilizovanú, rôzne kompóty z plodov a pod.). Darované peniažky sme použili na potraviny, mlieko, mliečne výrobky, hygienické potreby, plienky, doplnky pre dieťa a oblečenie. 

Október 2018... Matka absolvovala s Danielkou kontrolu na pediatrickej kardiológii. Ďalšia plánovaná kontrola je o 4 mesiace. Nález zodpovedá norme. Odporúčaná normálna životospráva. V tomto mesiaci Danielku pokrstili a oslávili 6 mesiacov. Je zdravá a hravá. Žaneta naďalej absolvuje kontroly a stará sa aj o svoj zdravotný stav, ktorý je premenlivý (vyčerpanosť, bolesti chrbtice, občasné búšenie srdca)  spôsobujú obavy až fóbie o svoje zdravie. Pomoc od vás využíva na nákup najdôležitejších potravín, hygienických potrieb, mlieka, liekov pri ochorení detí a ak občas zvýši, kúpi im aj niečo na oolečenie.

November 2018... Žaneta v tomto mesiaci prežíva viac obáv o svoje dieťa, pretože Danielka ochorela. Mala zvýšenú prítomnosť leukocytov v moči, preto užívala predpísané lieky. Ochorenie malo stúpajúce tempo, pridali sa vysoké teploty, vo večerných hodinách privolaná RZP. Danielka bola hospitalizovaná v detskej nemocnici. Stav sa jej už zlepšuje, matka ju pravidelne chodí navštevovať.  Žaneta je starostlivou matkou ku všetkým svojim deťom. Deti majú stále navarené, dodržiava hygienu - domácnosť krásna, uprataná a čistá, často pečie, stará sa o školské povinnosti svojich detí, vytvára dobré podmienky na vývoj svojich dcér. Pravidelné náklady na domácnosť sú potraviny, mlieko pre dieťa, hygienické potreby, lieky pri ochorení detí, ošatenie a pod.

Popis situácie

Volám sa Mária, mám 37 rokov, bývam na ubytovni  spolu s mojim 12-ročným synom. Hoci pracujem, ako upratovačka mám nízky príjem a sotva z neho môžeme vyžiť. Momentálne som v siedmom mesiaci tehotenstva a je pre mňa problém sa zamestnať, nemám nárok na dávku v hmotnej núdzi. S manželom nežijeme v jednej domácnosti, založil si už novú rodinu.

Keď som zistila, že som opäť tehotná, prekvapilo ma to. Zvažovala som aj možnosť adopcie, ale nakoniec som sa rozhodla, že si dieťa nechám. Napriek mojej nepriaznivej situácii, sa chcem o svoje dieťa riadne starať. Veľmi sa naň teším. Bude to chlapec, už mám nachystanú výbavičku, ktorú mi dobrí ľudia pomohli zabezpečiť.

Chcem sa riadne starať o svoje deti a nechcem, aby sme počas materskej, keď nebudem môcť pracovať, prišli o strechu nad hlavou. Nakoľko nemám dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie základných životných potrieb, bola by som nútená začať pracovať ihneď po pôrode. Príspevok mi zlepší životnú situáciu a umožní venovať dostatok času na starostlivosť o deti, predovšetkým o bábätko, pre ktoré je úzky kontakt s matkou v prvých mesiacoch života obzvlášť dôležitý. Budem vám vďačná, keď mi pomôžete.

Január 2018... Máme pre vás radostnú správu. Mária priviedla na svet krásneho syna Dávidka. Mamička aj malý sú v poriadku a my sa tešíme spolu s nimi, že rozšíril našu rodinu zachránených. Je to aj vašou zásluhou. Želáme im, aby malý rástol na radosť všetkých.

Február 2018... Dávidko už bude mať 2 mesiace. Matke sa zdá, že rýchlo rastie. Cez deň veľa spí a v noci sa mu potom už veľmi nechce. Ale zvládajú to dobre. Dávid je celkom pokojné dieťa, veľa sa smeje. Aj naďalej ho matka kojí a dáva mu aj umelé mlieko. Tento mesiac mal zvýšenú teplotu asi 2 dni, preto navštívili detskú lekárku, s ktorou matka riešila aj Dávidkovu alergiu, lebo je celý vyhádzaný. Postupne už začína viac vnímať, čo sa okolo neho deje. Matka sa snaží s ním veľa komunikovať, prihovárať sa mu. 

Marec 2018...  Dávidkovi matka kúpila kolotoč nad postieľku, tak sa z toho teší, keď pozoruje, ako sa nad ním točia všetky tie hračky. Už je vidno, ako viac vníma, čo sa okolo neho deje. Má z neho radosť.  Teší sa, keď bude vonku teplé počasie a budeme môcť chodiť na dlhšie prechádzky aj spolu s jej starším synom. Mária bola tento mesiac som bola aj na vypočutí kvôli rozvodu s manželom.

Apríl 2018... Mamka už Dávida prestala dojčiť, dáva mu len umelé mlieko, ktoré mu chutí a akoby už nemal ani tie vyrážky, čo lekárka pripisovala alergii. Momentálne majú iné starosti. Dávid býva často chorý, už od druhého mesiaca máva soplíky. Matka  s ním chodieva k lekárke, dáva mu lieky, ktoré mu predpisuje, ale akoby mu to nepomáhalo. Stále má soplíky a kašle. Postupne sa mu to zhoršovalo, až nakoniec musel dostať antibiotiká. Stále veľa kašle. Niekedy je nespokojný, pomrnkáva, akoby ho niečo bolelo, ale vo všeobecnosti je veľmi pokojný. Spí aj celú noc a zobudí sa až ráno o 6:00 h. Dávid sa cez deň veľa smeje, už aj lepšie vidí, pozoruje ľudí a usmieva sa na nich. Matka si všimla, ako sa mení, každú chvíľu sa podobá na niekoho iného z rodiny. Mária poberá rodičovský príspevok a prídavok na obe deti. Momentálne čaká na pojednávanie kvôli rozvodu s manželom.

Máj 2018... Malý Dávid už má tri a pol mesiaca. Tento mesiac absolvovali očkovanie. Dávidko veľmi plakal a trochu mu vystúpila teplota, ale inak bol v poriadku. Už nebýva tak veľmi chorý, ale ešte občas má soplík. Matka sa snaží,  aby k nemu nechodili chorí ľudia. Chodievajú spoločne na prechádzky, aj do mesta. Keď potrebuje niečo  vybaviť na úrade, tak ho zoberie so sebou. Doma sa hrajú, rozpráva sa s ním, veľa sa smeje. Takmer vôbec neplače. Počas dňa veľmi nechce spávať. V noci spáva dobre. Mária už malého nekojí, zarába mu Nutrilon. Detská lekárka vravela, že mamina mu už môže pomalý dávať mixované polievky a pripravuje mu ich na obed. Chutia mu. Mária stále čaká na pojednávanie kvôli rozvodu s manželom. Proces je pozastavený, kvôli tomu, že nedoložila potvrdenie o príjme a ani nezaplatila súdny poplatok 66,- eur

Jún 2018... Mária má zdravotné ťažkosti. V ostatnom období trpí aj bolesťami chrbta, ťažko sa jej vstáva. Podobné problémy mala aj v minulosti a teraz sa jej to opäť zhoršilo. Dávidko býva niekedy nepokojný, pomrnkáva, zrejme ho už trápia zúbky. Dňa 21.6.2018 sú objednaní na očkovanie k detskej lekárke. Boli u nej v priebehu minulého mesiaca, lebo malý mal na tele vyrážky. Cez deň chodievajú von, keď je pekné počasie. Inak keď je doma, starostlivo sa stará o domácnosť. Malý už začína chytať aj hračky. So starostlivosťou o Davida jej pomáhajú aj jej rodičia a rodičia Dávidovho otca. Máriinmu staršiemu synovi Tiborovi sa zhoršil priebeh alergie. Zle sa mu dýcha a máva opuchnuté oči. Dostal lieky. Plánujú ísť do imuno-alergologickej ambulancie na špeciálne vyšetrenie. Tibor mal v škole trochu problémy, lebo mal konflikt s učiteľom. Teraz pred koncom školského roka sa Tibor snaží, dosiahnuť čo najlepšie známky.

Júl 2018... Mária sa tento mesiac necíti dobre, má  akúsi úzkosť na hrudníku. V minulosti už mala takýto zdravotný problém, vtedy jej pomohol psychiater. Zvažuje, že by ho v najbližšej dobe navštívila. Syn Tiborko si užíva prázdniny. Je rád, že nemusí vstávať do školy. 31.8. ho čaká opravná skúška z angličtiny. Davidko je zdravý. Celý mesiac nemal ani vyrážky, ani soplíky. Mária mu začala dávať nové druhy jedál. Každý deň mu varí polievku, okrem toho jedáva ovocie (jablko, banán, broskyne), aj rôzne výživy. V ostatnom čase sa v noci často budí, tlačia sa mu zuby, je nervóznejší. Stále viac sa pohybuje, dvíha sa do sedu.

August 2018... Davidko má už sedem mesiacov, dosť narástol, stále potrebuje nové veci, všetko mu je o chvíľu malé. Stále sa mu prerezávajú zúbky, preto sa v noci zvykne častejšie budiť. Už môže jesť takmer všetko. Veľmi mu chutí najmä sladké. Už sa pretáča z bruška na chrbát. Stále sa za niečím načahuje, všetko ho zaujíma. Už vie sám sedieť. Mária sa už cíti lepšie. Už nie je taká nervózna, nemá toľko starostí. V týchto horúčavách býva veľmi unavená, ale usiluje sa mať doma čisto, preto každý deň upratuje. Na poschodí pod ňou sa rozšíril výskyt švábov a ploštíc, preto sa obáva, aby sa hmyz nepreniesol aj k nej. Preto všetko čistí a dezinfikuje Savom.

September 2018... Dávidkovi vyšiel predný spodný zub a tlačia sa mu už aj zadné zúbky. Dokáže sa sám posadiť. Keď je v postieľke, pokúša sa aj sám postaviť tak, že sa drží postieľky. Mária s ním bola v poradni u pediatričky. Lekárka jej odporučila aby malému dávala Nutrilon 2 (pre alergikov). Dávid už váži 7550 gramov. Tibor urobil opravné skúšky z angličtiny, takže postúpil do 7. ročníka. Bol veľmi šťastný a spokojný, že sa mu to podarilo.

Minulý mesiac bola Mária u svojho psychiatra, ktorý jej predpísal lieky na spanie. Cíti sa už lepšie. Stále čaká na vytýčenie pojednávania kvôli rozvodu.

Október 2018... Dávidko je zdravý a veľmi pekný. Veľa sa usmieva, začína už viac rozprávať. Vykrikuje „mama“ a „ada“ – to na dcéru Sandru. Boli v poradni u detskej lekárky, všetko je v poriadku. Ďalší mesiac budú Dávidka očkovať. Mamička kúpila  Dávidkovi chodítko, tak už sa v ňom odráža. Rastú mu zadné zuby, ale nie je nervózny. Teraz majú celkom pokojné noci, spia obaja dobre.

November 2018... Mária sa má dobre. Už nie je nervózna, robí si večer čaj na upokojenie, aby dobre spala. Syna Tibora niekedy nevie dostať do školy. Ráno ho budí, ale nechce ísť. Už má dosť veľa vymeškaných hodín. Bola aj za triednym učiteľom porozprávať sa. Hovoril, že Tibor je veľmi šikovný, ale majú s ním problémy so správaním.

Popis situácie

Volám sa Lenka a budem mať  21 rokov. Narodila som sa v Košiciach. Útle detstvo som strávila v detskom domove v Štóse. Neskôr som  spolu so svojou sestrou išla do pestúnskej rodiny v Nálepkove. O svojich biologických rodičoch som nemala žiadne informácie, až do svojich 18 rokov. Študovala som na Strednej odbornej škole, odbor kaderník, učenie ma bavilo, mojím cieľom bolo ukončiť školu a otvoriť si kadernícky salón. Zaujíma ma tiež  veda, cudzie jazyky a rada čítam encyklopédie. V osemnástich rokoch, v 2. ročníku na strednej škole som sa spoznala s Martinom. Začali sme sa spolu stretávať. Pochádzal zo zlých pomerov, bolo mi ho ľúto, často pri mne plakal a sťažoval sa, že aké to má v živote ťažké. Spočiatku bol ku mne  milý, pozorný, vedeli sme sa dobre porozprávať. Plánovali sme budúcnosť . Tvrdil, že by bolo dobré, aby sme spolu bývali a mali bábätko. Všetko sa zdalo byť idilické.  Po určitom čase začal ukazovať svoju pravú  tvár, začal byť agresívny, ponižoval ma pred kamarátmi, mal k pozitívny vzťah k alkoholu, koketoval s inými ženami. Keď som nemohla po 3 mesiacoch otehotnieť, ignoroval ma, tvrdil, že som „ neschopná“. Veľmi ma to bolelo. Rozišli sme sa, uvedomila som si, že trpím. Mala som v pláne dokončiť školu, no netušila som, že v tom čase,  som už tehotná. Na dieťatko som sa tešila. Keď sa otec dieťaťa dozvedel, že som tehotná, sľuboval  mi,  že sa o nás postará, že nás zabezpečí. Začali sme bývať u mojich rodičov. Tam sme boli asi 6 mesiacov. V novembri  2016 sa mi narodil synček Matias. Na rok som prerušila štúdium na škole, aby som sa mohla venovať malému. Mala som individuálny plán, školu som úspešne ukončila. Od roku 2017 sa situácia opäť zmenila. Zistila som, že ma partner podvádza a keď mal Matias 2 mesiace, dostal sa do väzenia za to, že šoféroval pod vplyvom alkoholu. Bol tam 3 mesiace.

Po návrate z väzenia ma  prvý raz udrel. Matias mal len pol roka.  Alkohol bol na dennom poriadku. Vrátila som sa  k mojim rodičom. Snažila som sa osamostatniť, našla som si byt v Gelnici, bola to  malá izbička nad obchodom.  Partner  ma tam začal navštevovať, ohrozovať, ubližoval mi psychicky aj fyzicky. Snažila som sa chrániť syna, a tak som odišla k babke a hľadala som pre nás zázemie.

Cez kamarátku som sa po dlhšom čase  zoznámila s Tomášom, ktorý mi bol zo začiatku  oporou v tejto ťažkej situácii, no nečakane som otehotnela. Tomáš je momentálne v Bratislave, nejaví o mňa záujem. Je mi to veľmi ľúto. Uvedomujem si, že mám zodpovednosť za syna aj dieťatko, ktoré čakám. Vďaka pestúnskym rodičom mojej sestry som sa dostala do zariadenia núdzového bývania, som vďačná za strechu nad hlavou. Nebojím sa budúcnosti. Som odhodlaná sa postarať o obe deti.  Bude to náročné, verím, že aj s vašou pomocou sa mi to podarí. Za akúkoľvek formu pomoci vopred zo srdca ďakujem.

December 2017...   Tento mesiac bol pre Lenku po zdravotnej stránke trocha náročný, začali ju pobolievať zuby, má bolesti v krížoch a je viac unavená. No potešilo ju, že už vie, čo čaká. Bude to dievčatko. Nad menom už dlho rozmýšľa, rozhodla sa, že dá meno Sofia. Hlavne, nech je zdravá. Nič viac, si nežiada. Kým je teraz v brušku, snaží sa jesť vyvážene a zdravo. Už pre ňu pripravuje detskú výbavičku. Synovi Matiaskovi stále ukazuje, že v brušku je bábätko, jeho sestrička.

Január 2018... Začiatok roka bol pre Lenku opäť náročný. Pre bolesti bola týždeň hospitalizovaná v nemocnici. Tam jej zistili nedostatok železa v krvi, museli jej dať tri transfúzie krvi. Cítila sa veľmi oslabená. Po týždni sa to polepšilo a pustili ju domov, čo bola veľmi rada. Odporučili jej  cvičenie na fit lopte, kvôli chrbtici, ale aj kvôli lepšiemu pôrodu. Veľmi pekne ďakuje všetkým, čo jej pomáhajú. Lenku čaká tento mesiac vyšetrenie ekg a návšteva zubného lekára. Tehotenstvo sa jej už kráti a veľmi sa už teší na svoju princeznú. Verí, že všetko dobre dopadne, pretože má pri sebe ľudí, čo jej pomáhajú a podporujú ju. je vám všetkým za to veľmi vďačná.

Február 2018... Lenka sa má teraz zdravotne dobre, chodí na pravidelné kontroly, malá pekne priberá, už má 3100 gramov podľa ultrazvuku. Už sa jej dočkať, je netrpezlivá, každým dňom sa na ňu teší viac a viac. V zariadení máme  čerstvo narodeného chlapčeka, tak si trénuje kúpanie a prebaľovanie. Starší syn Matiasko bol chorý, bral antibiotiká, ale našťastie to nebolo nič vážne, spoločne to zvládli. Pomaly si spláca dlh, ktorý jej vznikol aj kvôli bývalému partnerovi.

pretože ju prišiel náhodne navštíviť otec dieťaťa. Bol opitý, vychvaľoval sa, ako sa má dobre, založil si živnosť. Vám je ale veľmi vďačná za túto možnosť pomoci, nevie, ako by to inak zvládla.

Apríl 2018... Radostná správa. Dňa 3.4.2018 o 15.05 h sa Lenke narodila malá Šarlotka s hmotnosťou 3600 g. Mamka a maličká sú v poriadku, pôrod bol spontánny a rýchly.  Ešte sú v nemocnici, pretože Šarlotka má žltačku. Dúfame, že ich budeme môcť čo najrýchlejšie privítať doma a ubezpečujeme ich, že mamke budeme čo najviac nápomocní pri starostlivosti o malú Šarlotku a jej staršieho bračeka. 

Lenka nám napísala: „Čas veľmi rýchlo letí, ani neviem, ako plynú dni. Starostlivosť o deti je náročná, ale som odhodlaná to zvládnuť. Šarlotka sa drží dobre, v noci sa budí len jeden-dvakrát na papanie. Darí sa mi ju dojčiť, bez prikrmovania umelým mliekom. Troška zvracia, ale inak je pokojná a rada spinká.Máme za sebou prvé vyšetrenie u detskej lekárky, pekne pribrala a rastie do krásy. Starší braček Matiasko sa o ňu stará, dáva jej pusy.Uvítala by som aj pomoc zo strany Matiaskovho otca, ak by ho na pár dní vzal k sebe. Zatiaľ však nejaví záujem, nedá sa na neho spoľahnúť, aj keď mi to sľúbil.“

Máj 2018... Šarlotku každý obdivuje. Mamka ju stále pekne oblečie, príkladne dbá na to, aby bola čistá, prebalená a voňavá :). Bola na kontrole s obličkou, ktorá dopadla dobre. Mala na líčkach alergickú reakciu na prípravok na umývanie, no už sa to stabilizuje. Čaká ju ešte kontrola u ortopéda. Lenka ju prikrmuje umelým mliečkom, ale aj kojí, hlavne v noci. Bola s nami už na svojom prvom veľkom výlete na Tomášovskom výhľade v Slovenskom raji. Niesla sa v nosiči a čerstvý vzduch je prospel, celý výlet prespala, zobudila sa len na papanie. Malá Šarlotka s Matiaskom boli začiatkom mája pokrstení. Zamestnanci spolu s duchovným otcom pripravili pekný deň so slávnostným obedom.

Jún 2018... Správa od Lenky: "Malá Šarlotka mi robí veľkú radosť, každý, kto ju vidí, ju chce hneď vziať na ruky a obdivuje ju. Tvárička sa jej pekne zahojila, asi jej prípravok na umývanie nerobil dobre a mala alergiu. Mesiac jún bol veľmi príjemný, mali sme v zariadení aktivity, prišli k nám dobrovoľníci, s ktorými sme vyrábali eko tašky a naučili sme sa recyklovať staré oblečenie. Taktiež sme dostali od rezbára drevené srdiečka, ktoré sme maľovali farbami podľa svojich predstáv. To ma veľmi bavilo. Boli sme u ortopéda na kontrole, s nôžkami má všetko v poriadku. Akurát má jednu obličku väčšiu ako druhú a musí byť pod dohľadom odborníka. O 3 mesiace mám ísť na kontrolu. Verím, že všetko bude v poriadku. Otec Matiaska nám nasľuboval, že pôjde pracovať do Nemecka a pôjdeme do nájmu. No zo sľubov zatiaľ nie je nič, pretože sa opil a zaplietol sa do bitky. Skončil až v nemocnici, hrozila mu operácia. Odchod do Nemecka sa odložil, tvrdí, že keď sa zotaví, chce odcestovať. Už neviem, či mu mám veriť. Dlhší čas ma boleli zuby. Zubára mám mimo miesta môjho prechodného pobytu. Neďaleko v škole som natrafila na milú zubárku v meste, kde sa teraz zdržiavam, oba bolestivé zuby išli hneď von.
Teším sa na leto, už mám plány, kam pôjdem s deťmi. Ďakujem za pomoc, vážim si to, podarilo sa mi už niečo našetriť, za to patrí vďaka všetkým  darcom".

Júl 2018... Lenka napísala: „Začnem tým, že sa máme dobre, som spokojná. Podarilo sa mi skontaktovať sa s nevlastným bratom, žijúcim v Anglicku. Má veľkú rodinu. Prišli počas prázdnin na Slovensko, navštívila som ich a cítila som sa s nimi dobre. Možno do budúcnosti, keď si niečo našetrím pôjdem za nimi. Sám to navrhol. Šarlotka je nádherné dievčatko, každý ju obdivuje. Cez deň je pokojná, usmievavá, rada sa nosí na rukách. Akurát tie posledné noci boli náročné. Často sa budila, prebdeli sme celú noc. Po takýchto nociach je náročné fungovať počas dňa. Ale ubezpečujem sa, že to raz prejde a vyrastie z toho. Som vďačná za vašu pomoc, samostatne by som to určite finančne neutiahla.“
August 2018... Tento mesiac bol tiež celkom fajn, Šarlotka  rastie mamine pred očami, je pokojná až na noci,od júla sa nič nezmenilo, často sa budí a chce mamičkinu prítomnosť. Preto spia spoločne. Matiasko, starší brat, mamine veľa pomáha, je rád v jej prítomnosti, podáva plienky, pomáha ju umývať. Šarlotka stále viac vníma svet, je usmievavá a občas si "bľaboce". Lenka postupne rieši svoju situáciu, keďže v zariadení je už skoro rok. Je v kontakte so súrodencami, mala v pláne odísť v januári do Anglicka za bratom. Uvidí, ako sa to vyvinie, keďže brat teraz čaká prírastok do rodiny.

September 2018... Šarlotka je dievčatko, ktoré si každý obľúbil a nosil by ju na rukách. Tento mesiac sa už menej v noci budila a dala mamke Lenke pospať. Chodia na pravidelné prehliadky k lekárke. Pekne prospieva. Tento mesiac mala koncert v zariadení Celeste Buckingham so skupinou, ktorá k nám zavítala v rámci akcie v meste. Lenka sa potešila, pretože má rada mladých umelcov a hudbu celkovo. Celeste sa zhovárala aj s mamičkami z núdzového bývania, bola veľmi milá, veselá a vtipná. Pre Lenku to bola tiež forma povzbudenia.

Október 2018... Deti v zariadení začínajú byť počas tohto obdobia chorľavé. Aj Šarlotka bola prechladená. Počas októbra navštívila viacerých lekárov. Najprv  boli na ortopédii, na kontrole nožičiek, tam je všetko v poriadku. Keďže od narodenia má problém s obličkou, taktiež boli na kontrole, aj tam je všetko v poriadku, najbližšie má prísť v januári. Stále ju ale trápi ekzém pod hrdielkom na koži, ťažko sa  to lieči. Má to červené a v noci ju to svrbí. Už sme vyskúšali viacero mastičiek, skúšame ešte zmeniť prášok na pranie, možno aj to jej nerobí dobre. Budúci mesiac by jej mamka chcela dať prepichnúť ušká. Veľmi jej chutia príkrmy ako zemiakové pyré, výživa, dusená zelenina. Tento mesiac si kúpila od miestnych ľudí kočík z bazárika pre dve deti. Môže chodiť s oboma naraz na prechádzky. Matiasko jej často utekal alebo nevládal prejsť aj dlhšie trasy.
November 2018... Šarlotka mala 3. novembra 7 mesiacov. Sedí samostatne, je hravá a motoricky šikovná. Ak drží mamku za ruky, vie sa zdvihnúť alebo ak je v postieľke, tak sa snaží postaviť. Mamka ju rada pekne oblieka. Chodí nám do zariadenia aj oblečenie od dobrých ľudí, z ktorého jej mamka vie vybrať a vyobliekať ju. Tiež sa rada vozí v kočiari a spí vonku na terase. Najviac financií ide na mliečko a plienky, nielen pre ňu ale aj pre Matiaska. Ďakuje vám za finančnú pomoc, ktorá im veľmi pomáha a veľmi si ju váži.

Popis situácie