Príjemcovia pomoci

Popis situácie

Môj nečakaný a rýchly obrat v živote. Som matkou piatich detí a pod srdcom nosím ďalšie s láskou očakávané dieťa. Spolu s manželom sme žili najskôr u mojej matky. Pred tromi rokmi sme sa presťahovali do Tisovca, kde si manžel našiel prácu. Bývali sme spokojne v bytovke. Na podnet manželovho otca sme sa v roku 2024 sťahovali do veľkého, poschodového domu v Lontove, okr. Levice, vraj aby sme celá rodina boli spolu. My sme siedmi, svokor s manželkou a deťmi boli desiati, spolu nás teda bolo 17, čo nebol problém s bývaním, ale boli sme oklamaní o závadnosti pitnej vody zo studne. Museli sme všetci odísť. Vrátiť na predošlé miesto sa nedalo, zobrala ma moja matka, ktorá býva v Brezne. S mamou býval môj brat s piatimi deťmi. Podmienky na kľudné bývanie už nebolo. Keď mojich päť maloletých detí pribudlo k mame, prichádzalo často k hádkam a nedorozumeniam. Matke začalo všetko prekážať až tak, že v novembri 2024 nás začala vyhadzovať z domu. Bola som už tehotná a chodili sme hladní po uliciach celý deň, aby sme sa vyhli hádkam a v chladných novembrových dňoch bolo nutné hľadať riešenie. Manželovi sa až v marci 2025 podarilo nájsť bývanie v Zariadení núdzového bývania v Lúke, kde som sa mohla s deťmi nasťahovať. V ZNB v Lúke ma prijala p. riaditeľka Mgr. Anna Maťašová s pochopením a pomocou. Manžel s nami nemôže bývať, no navštevuje nás a my chodíme za ním do Trnavy, kde pracuje a býva v ubytovni. Keďže mám deti malé : 1.ročná Dorota, 3.ročná Sára, 4.ročný Maximilián, 5.ročná Ema a 9 ročný Jozef, takisto dieťatko, ktoré sa narodí, potrebujú veľa hygienických pomôcok, najmä plienky, takisto mlieko, vôbec strava...školské potreby, MŠ. Poberám rodičovský príspevok 350.-eur a rod. prídavky 300.-eur. Manžel zarobí cca do 1.000.- eur, ale keď nemajú prácu je to menej. Nájom platí manžel 250.- eur, ja platím nájom v ZNB 270.-eur, po narodení dieťaťa to bude 300.- eur. Som vďačná p. riaditeľke za starostlivosť ktorou nás zahŕňa a za pokojné bývanie v krásnom prostredí.

Popis situácie

Volám sa Eva a môj životný príbeh je poznačený ťažkosťami, ale aj láskou, silou a nádejou. Detstvo som prežila v Centre pre deti a rodiny v Žakarovciach, kde som sa dostala ako trinásťročné dievča. Rodičia sa o mňa nezaujímali a veľmi skoro som pochopila, aké to je cítiť sa opustená a sama. Keď som mala sedemnásť rokov, do môjho života prišiel niekto výnimočný – môj dnešný manžel Rudko. Krátko nato sme zistili, že čakáme naše prvé dieťa. Narodil sa nám krásny, zdravý chlapček – dali sme mu meno Rudko, po otcovi. Bolo to prvýkrát, čo som pocítila, čo znamená rodina. Po dosiahnutí plnoletosti sme sa presťahovali k tete, ktorá nám poskytla strechu nad hlavou. Neskôr sme žili u svokry, kde sme čakali naše druhé dieťatko – dcérku Emku. Jej príchod na svet však sprevádzala obrovská bolesť. Po narodení jej diagnostikovali leukémiu. Táto správa nás úplne zlomila. Začal sa náročný boj. Emka musela podstúpiť dve operácie a odobrali jej kostnú dreň. Život sa nám obrátil naruby. Denne sme cestovali z Michaloviec do Košíc na vyšetrenia a chemoterapie. Bolo to nesmierne vyčerpávajúce – fyzicky aj psychicky, najmä pre našu malú bojovníčku. Vďaka pomoci úradov sme získali možnosť bývať v Útulku pre rodiny s deťmi ANIMA v Michalovciach, no neskôr sme sa kvôli Emkinmu zdravotnému stavu presťahovali do zariadenia DORKA v Košiciach. Bolo to pre nás finančne náročné neustále cestovať z Michaloviec na vyšetrenia do Košíc. Bolo to pre nás ako lúč svetla v tme – miesto, kde môžeme aspoň trochu dýchať a riešiť svoju náročnú situáciu. Náš príjem je veľmi nízky. Ja poberám rodičovský príspevok a prídavky, spolu 470 eur. Môj manžel je na invalidnom dôchodku – dostáva 230 eur. Z tejto sumy platíme 165 eur za bývanie. Žijeme veľmi skromne. Často si musíme klásť otázku, z čoho nakúpime potraviny, hygienu alebo veci pre deti. Manžel má nesprávne vyvinutú dolnú končatinu, čo mu spôsobuje silné bolesti pri chôdzi, no napriek tomu mi je každým dňom oporou. V rámci svojej diagnózy fyzicky pracovať nemôže. Rudko je láskavý otec a milujúci manžel. Pre mňa znamená všetko. Spolu máme Rudka (4 roky), Emku (1 rok) a teraz s láskou očakávame naše tretie dieťatko – chlapčeka, ktorého príchod očakávame približne 8. augusta 2025. Som momentálne v 26. týždni tehotenstva a zatiaľ sa bábätko vyvíja dobre. Sme veľmi šťastní. Pre nás v rodine je základ zdravie. Naša dcérka Emka nás naučila, že bez neho nie je nič. Hoci nemáme rodinu, na ktorú by sme sa mohli spoľahnúť, máme jeden druhého. Všetko, čo robíme, robíme pre naše deti – aby mali lepší život, ako sme mali my. Ak by ste sa rozhodli akokoľvek podporiť naše očakávané bábätko, boli by sme vám z celého srdca vďační. Vaša pomoc by pre nás znamenala omnoho viac než len peniaze – bola by to nádej, že aj napriek všetkému, čo sme prežili, nie sme na svete sami. 

Jún 2025... Eva si postupne zabezpečuje potrebnú výbavu do pôrodnice vrátane hygienických potrieb pre seba a novorodenca. Vzhľadom na starostlivosť o dve maloleté deti je jej situácia náročná, avšak s podporou manžela ju zvláda. Partner jej poskytuje psychickú aj praktickú oporu. Zdravotný stav je pravidelne sledovaný prostredníctvom gynekologických kontrol. Plod sa vyvíja primerane, bez prítomnosti závažných komplikácií. V anamnéze je uvedená nízko uložená placenta diagnostikovaná pred troma mesiacmi, na základe čoho jej bol odporúčaný kľudový režim. Aktuálne udáva subjektívne ťažkosti ako slabosť a zvýšený pocit tepla. Posledná poradňa sa konala v piatok, pričom ďalšie kontroly už budú prebiehať výlučne v pôrodnici. Termín pôrodu je predbežne stanovený na 8. augusta. Na konci uplynulého mesiaca obdržala prvú finančnú pomoc, za ktorú si zakúpila hygienické potreby, výbavu do pôrodnice, detské plienky a základné oblečenie pre novorodenca. Prijímateľka vyjadrila úprimnú vďaku za poskytnutú pomoc.

Popis situácie

Volám sa Jarmila. Mám 22 rokov, mám 4 ročnú dcérku a momentálne som v 5. mesiaci tehotenstva.Keď sme sa s partnerom dozvedeli, že nám naše plánované tehotenstvo vyšlo, veľmi sme sa potešili. Naša radosť dlho nevydržala, keďže partner začal užívať drogy a piť  alkohol. Niekedy neprišiel 2-3 dni domov. Začali medzi nami hádky, ktoré viedli až k tomu, že sme ukončili náš vzťah a prišla som bývať k rodičom. Bývajú v  2 izbovom byte, mám ešte jednu mladšiu sestru tá tiež býva s rodičmi. Mama nepracuje a teraz ani otec, keďže sme sa dozvedeli, že má nádor srdca. Čaká ho veľká operácia. S partnerom sme sa dohodli, že každý mesiac do 15.teho mi bude platiť na dcéru 100 Eur, pokým neporodím a nevyriešim výživné na obe dve deti na súde. Blízka rodina by mi pomohla, ak by mohli, ale sami teraz nemajú, keďže riešia otcove zdravotné problémy a starostlivosť oňho.

Jún 2025... Jarmila býva u rodičov, obaja majú aktuálne vážne zdravotné problémy: mama si zlomila nohu a otca čaká operácia srdca. Celá domácnosť je teda na nej. Malá dcérka začala citlivejšie prežívať všetko, čo sa okolo nej deje. Je plačlivejšia, nemôže spať. Otec si ju k sebe berie raz mesačne, budúcnosť ukáže, ako si rodičia medzi sebou vyriešia úpravu rodičovských práv a povinností. Jarmila je teda na všetko sama, ale s pomocou dobrých ľudí to zvláda. Ďakuje darcom za každú pomoc.

Popis situácie

Som matkou dvoch synov a vychovávam ich sama ,odkedy nás ich otec vyhodil ostali sme sami a kvôli tomu že som bola týraná našla som útočisko v zariadení núdzového bývania kde mi podali pomocnú ruku . Po dvoch rokoch som sa začala stretávať s partnerom ktorý dával lásku nielen mne ale hlavne aj mojim chlapcom. Po pár mesiacoch sa stretávania sme začali spolu bývať a zo zariadenia sme odišli šťastný že budeme rodina. O pár mesiacov som zistila že som tehotná. Boli sme všetci šťastný že naša rodinka sa rozrastie o ďalšieho člena. Naše šťastie trvalo len chvíľu partner sa veľmi zmenil začal v nadmernej miere používať alkohol domov sa vracal nad ráno pod vplyvom alkoholu, a nás vyhadzoval z domu. Po niekoľkých takýchto dňoch strachu a beznádeje kam sa podejem s chlapcami som opäť požiadala o pomoc zariadenie. Sociálne pracovníčky my pomohli a keďže mali v zariadení voľné miesto prijali nás opäť.  So soc. pracovníčkami som riešila svoju neľahkú situáciu a žiadala ich o pomoc pri umelom  prerušení tehotenstva nakoľko som si nevedela predstaviť , že budem sama vychovávať tri deti a bez otca. Jediné riešenie som videla v potrate. Ale pomoc a podpora od soc. pracovníčok ,ma presvedčila o  tom ,že to predsa len zvládnem aj keď viem ,že to nebude jednoduché. Veď v júni sa mi narodí dieťatko. Malý a pritom najväčší zázrak- zázrak nového života. 

Máj 2025... Mamka Simona už ukončila poradne u gynekológa a v stredu 28. 5. ide na poradňu do nemocnice. S istotou vieme, že to bude dievčatko a mamka jej vybrala meno Kiara. Simona je už zo dňa na deň slabšia, bolia ju kríže. Má nachystanú tašku do pôrodnice ako aj výbavičku pre malú Kiaru. Mamka finančné prostriedky použila na zaplatenie nájmu a nákupu potravín. Všetkým veľmi pekne ďakuje za pomoc a ochotu s finančnou pomocou v situácii, v ktorej sa ocitla. Pomoc si veľmi váži a z úprimného srdca ďakuje.

Jún 2025... Mamka Simona sa už od rána 21. júna necítila dobre, čo bolo predzvesťou, že ich čas sa blíži. O 16:30 začala mamka pociťovať bolesti, a tak sa pobrala do nemocnice po svoj batôžtek šťastia, po najkrajší dar - zázrak života. Malá Kiara maminku dlho netrápila, o 19:55 prišla na svet s mierami 3160 gramov a 50 centimetrov. Už sú doma, bračekovia sa sestričke veľmi potešili. Mamka dcérku kojí a finančné prostriedky použila na zaplatenie nájmu, kúpu postieľky a výbavičky pre malú Kiarku. Všetkým veľmi pekne ďakuje. Mamka, Kiara a šťastní bračekovia

Popis situácie

Volám sa Lenka, mám 22 rokov, som slobodná. S otcom môjho dieťatka som sa zoznámila cez internet, keď som mala 19 rokov a navštevovala som strednú školu. Bolo to krátko po rozvode mojich rodičov. Ja som ich rozchod neznášala práve najlepšie, bolo to pre mňa veľmi psychicky náročné. Útočisko som našla u môjho internetového priateľa a bola som mu veľmi vďačná za pozornosť, ktorú mi venoval. Krátko pred rozvodom rodičov, sme sa od otca odsťahovali, žila som teda v spoločnej domácnosti s mamou a sestrou ale tie sa časom chceli opäť sťahovať a keďže naše vzťahy boli už vtedy náročné išla som za mojím novým priatelom. Myslela som si, že som našla ideálny vzťah, tak som sa nasťahovala k rodičom môjho priateľa. Túžili sme byť spolu, začali sme si hľadať spoločné bývanie a následne sme sa osamostatnili. Zo začiatku sa mi všetko javilo veľmi krásne, partner mi venoval všetku pozornosť, chcel aby som svoj čas trávila iba s ním. No opak bol pravdou. Nenápadne ma manipuloval až som sa prestala stýkať so všetkými mojimi blízkymi a známymi. Získal si moju dôveru a ja som mu bola vďačná za jeho prehnanú pozornosť. Dôverovala som mu natoľko, že postupne odo mňa vylákal všetky úspory a aj každú jednu výplatu. Vtiahol ma do finančných machinácií, vmanipuloval ma do pôžičky, ktorú on nemienil vôbec splácať. Peniaze mi zobral, dal prísľub, že všetko vráti a spoločne budeme splácať aj pôžičku. No nikdy mi nič nevrátil a robil na mňa nátlak, aby som si zobrala ďalšiu pôžičku, no toto som odmietla. Postupne sa mi začali otvárať oči a uvedomila som si, že nesúhlasím s jeho konaním. A vtedy nastali prvé problémy. Chcel ma vyhodiť z bytu, ktorý bol prenajatý na moje meno, dôvodu dodnes poriadne nerozumiem. Keď sa všetky moje peniaze minuli, odišli sme bývať späť k jeho rodičom. Tam prvý krát prišlo k fyzickým atakom ak nepočítam že počas hádky mi pomliaždil s dverami palec na nohe ešte kým sme bývali iba my dvaja spolu. Odsťahovala som sa zo spoločnej domácnosti, no i tak som sa snažila zostať s ním v kontakte, dohodnúť sa na riešení mojej finančnej situácie. Po pár týždňoch po odchode od partnera som zistila, že som tehotná. Okolnosti ma prinútili podstúpiť zákrok. Bolo to veľmi ťažké, trvalo mi istý čas, kým som sa so situáciou vyrovnala, opäť som zažívala situáciu, ktorá bola pre mňa psychicky náročná. Pri jednom stretnutí, kedy som sa opäť snažila riešiť finančnú situáciu, ma znásilnil a ja som zostala opäť tehotná. Podala som podnet na políciu, ktorá sa tým zaoberá. Počas celej doby robil na mňa nátlaky, aby som sa k nemu vrátila, no ja som odmietala, nechcela som už žiť s človekom, ktorý nemá žiadny problém vztiahnuť ruku na ženu. Jedného rána, cestou do práce, si ma počkal kúsok od domu aj s kamarátom, násilím ma vtlačili do auta, zobrali mi telefón a vozili ma po dosť veľkej časti západného Slovenska. Neskôr kamarát vystúpil z auta a zostala som s ním sama. Po mnohých hodinách snahy o donútenie ma súhlasiť s jeho požiadavkami, že budeme opäť spolu bývať, tvoriť kompletnú rodinu a ak nebudem súhlasiť vyhrážal sa mi ublížením na zdraví mojej rodiny. Nakoniec prišlo k atakom z jeho strany keďže som stále nesúhlasila a nakoniec ma vyhodil dobitú s monoklom na oku pri nemocnici v Trnave. Išla som na vyšetrenia, či je dieťatko a ja v poriadku. Následne som opäť bola podať podnet na políciu. Podala som návrh na zákaz priblíženia a kontaktovania, ktorý mi bol schválený. No neustále sa ma snaží kontaktovať a zvoní na zvonček bytového domu. Aj napriek nepríjemnostiam, ktoré mi spôsobuje svojim konaním som presvedčená, že dieťa je najväčší dar, ktorý človek môže dostať. Viem, že ma čaká ešte veľa náročných dní, no som odhodlaná moje dieťatko s láskou vychovať. Dieťatko sa má narodiť v marci 2025, moja finančná situácia je veľmi ťažká a svoje záväzky sa snažím plniť. Viem, že počas prvých mesiacov po narodení dieťatka to budeme mať veľmi náročné, preto prosím o pomoc a podporu, aby sme mohli toto obdobie zvládnuť.

Apríl 2025... S Lenkou sme v pravidelnom telefonickom aj osobnom kontakte. Dcérka Zuzka sa jej narodila 19.3.2025. Pôrod prebehol v poriadku, dieťatko je zdravé. Mamička dieťatko dojčí a je rozhodnutá dojčiť ho čo najdlhšie. Snaží sa vzdelávať o rodičovstve, aby svoju dcérku vychovávala čo najlepšie.  V rámci možnosti sa venuje aj svojmu zdraviu a psychickej pohode. Ako takmer každá mamička má Lenka spánkový deficit. Venované peniaze Lenka použila na starostlivosť o bábätko a časť na úhradu výdavkov spojených s chodom domácnosti.

Máj 2025... S Lenkou sa pravidelne stretávame a sme aj v telefonickom kontakte. Riešime hlavne praktické veci, ktoré prinášajú rodičovské povinnosti. Dcérka Zuzka robí mamičke radosť, je zdravá a zaujíma sa o svet okolo seba. Postupne si zvykajú na spoločný život a Lenka sa o svoju dcérku vzorne stará. Venuje jej všetok svoj čas a veľmi sa teší zo spoločnosti svojej dcérky. Venované peniaze Lenka použila na starostlivosť o dcérku, hlavne plienky a kozmetiku pre kojencov. Časť finančných prostriedkov použila na úhradu výdavkov spojených s chodom domácnosti.

Jún 2025... S Lenkou sa pravidelne stretávame a sme aj v telefonickom kontakte. Tento mesiac mali náročnejší, lebo Lenka bola chorá. Mala angínu a zapálený prsník. Aj napriek týmto komplikáciám Lenka malú Zuzanku kojí. Prvých pár dní mala pri kojení bolesti, no mlieko sa stále tvorí. Občas dopomohla pri dokrmovaní Zuzanky aj zásoba mliečka z mrazničky. Očkovanie budú mať v mesiaci júl. Zuzanka sa pomaly začína otáčať a plaziť a mamičke robí veľkú radosť. Lenka jej venuje všetok svoj čas a veľmi sa teší zo spoločnosti svojej dcérky Zuzanky. Venované peniaze Lenka použila pre potreby svojej dcérky, hlavne plienky a kozmetiku pre kojencov. Časť finančných prostriedkov použila na úhradu výdavkov spojených s chodom domácnosti.

Popis situácie

Volám sa Stanislava a čakám štvrté dieťa. Spolu s dvoma sestrami nás vychovávali rodičia, až do mementu, keď mi zomrela mama na svalovú dystrofiu. Otec, ktorý je na invalidnom dôchodku, sa o nás nedokázal postarať. So sestrami sme sa ocitli na ulici. Najstaršia sestra sa vydala a odišla bývať k manželovi. Nakoniec som sa vydala aj ja. Môj muž bol z ulice – bezdomovec. Nevedel si dlhodobo nájsť prácu. V 17 rokoch sa mi narodil syn Kevin. O dva roky na to som ostala znovu tehotná. Po pôrode dcérky, sme sa ocitli znovu na ulici. Prespávali sme na vlakových staniciach. Po troch mesiacoch nás našli pracovníci z UPSVR, a deti nám odobrali. Po odobratí detí som sa s manželom rozviedla, keďže manžela zobrali do väzenia, kvôli rôznej trestnej činnosti. Ja som naďalej žila na ulici spolu s mladšou sestrou.
Ubehli tri roky môjho života na ulici, a ja som ostala znovu tehotná v dôsledku trestného činu, ktorý bol na mne spáchaný. Uvažovala som nad potratom. V tejto nie pre mňa ľahkej situácii som stretla pani, ktorá mi dodala odvahu nechať si dieťa. Pomohla mi nájsť si bývanie, aby som nežila na ulici. Narodil sa mi syn Adamko. Keďže som nemala dostatok peňazí na bývanie, so synom sme ocitli v charitnom dome – nocľahárni. Táto pani mi stále finančne vypomáhala, aby som všetky výdavky spojené s každodenným životom zvládala. Moje dve staršie deti sa snažím navštevovať tak často, ako sa dá a sme aj v telefonickom kontakte.
Po siedmich rokoch som znovu stretla bývalého manžela, ktorý mi sľúbil, že si nájde prácu a postará sa o mňa aj o deti. Uverila som mu, že budeme konečne žiť ako rodina a náš život sa zlepší. Znovu sme sa zosobášili a v októbri som zistila, že som tehotná. Bohužiaľ manželove slová sa nenaplnili, nepodarilo sa mu nájsť si prácu, bol na ulici a znovu robil nelegálne veci.  História sa opakovala a odsúdili ho. Momentálne je v ústave na výkon väzby. Z týchto dôvodov som veľmi uvažovala nad potratom. Nakoniec som sa rozhodla, že si dieťatko nechám a postarám sa o neho najlepšie ako viem. Silu mi dodávajú moje tri deti.
Momentálne poberám dávku v hmotnej núdzi a prídavok na dieťa. Adamko navštevuje MŠ, ktorá mu veľmi prospieva. Každý mesiac platím aspoň minimálne výživné na dve staršie deti. Pani, ktorá mi finančne vypomáhala, mi oznámila, že s touto pomocou musí skončiť, lebo už nemá toľko finančných prostriedkov. Z rodiny nemám nijakú pomoc, ani podporu. Ostala som na všetko sama. Preto vás veľmi pekne prosím o pomoc v tejto mojej zložitej situácii.
Verím, že moja žiadosť o pomoc vás osloví a zaradíte ma medzi prijímateľov vašej pomoci.

Apríl 2025... Apríl bol pre Stanislavu už náročnejší, keďže sa pomaly blíži dátum pôrodu. Ťažšie sa jej pohybuje, aj starostlivosť o staršieho syna je pre ňu ťažšia, keďže je veľmi aktívny a má rád prechádzky. Vzhľadom k jej stavu jej pomáha jedna klientka zo zariadenia. Koncom mesiaca prekonala zápal močových ciest. Pri poslednej kontrole na pásoch + gynekoológa ju dokonca nechali v nemocnici, vyzeralo to, že sa už začína pôrod. Po komplexnejších vyšetreniach ju nakoniec poslali späť do zariadenia, bol to falošný poplach. Tieto dni trávi väčšinou už len oddychovaním a čakaním na pôrod. Finančné prostriedky minula na zaplatenie pobytu v zariadení, na potraviny, hygienu a dobitie si čipovej karty na autobus. 

Máj 2025... Pani Stanislava sa má vzhľadom k blížiacemu sa pôrodu dobre. Radosť jej spravil syn Adamko, ktorý v škôlke vystupoval ku Dňu matiek. Dostala od neho krásne srdiečko. Na sestričku sa tešia všetci súrodenci. Pani Stanka má už zbalený kufor do nemocnice, a pripravenú celú výbavičku pre malú princeznú, na ktorú sa veľmi teší. Už sa nevie dočkať, kedy ju prvý raz uvidí. Dňa 27.05.2025 bola na poradni, kde jej oznámili, že bábätko sa pomaly začína pýtať na svet. Takže čakáme každú chvíľu, kedy porodí. Peniaze boli pani Stankou použité na nákup potravín, zaplatenie si nájmu a drogérie a dobitie si autobusovej karty. 

Radostná správa. Pani Stanka koncom mája porodila. Narodila sa jej dcérka Natálka, vážila 3420 gramov a merala 48 cm. Mamina aj Natálka sú v poriadku. 

Jún 2025... Pani Stanka sa z malej Natálky veľmi teší, aj spolu s jej starším bračekom Adamkom. Zo začiatku si hľadali spoločný režim, no už to spolu pekne zvládajú. Natálka oslavuje práve dnes svoj prvý mesiac. Na poslednej poradni ju pani doktorka pochválila, že pekne priberá a rastie. Peniažky použila pani Stanka na plienky, hygienu, lieky, zaplatenie si ubytovania, stravy a na nabitie si autobusovej karty. 

Popis situácie

Od detstva to nemám ustlané na ružiach, nerada o tom rozprávam, pretože sú to pre mňa citlivé témy. Bola som bezproblémové dieťa, takže sa mi rodičia nemuseli venovať. Mala som staršieho brata, ktorý bol problémový a podľahol alkoholu ako jeho otec. Bohužiaľ alkoholu prepadol aj môj otec a začali sa stupňovať problémy v rodine, hádky bitky a podobne. Kým som sa narodila, tak vraj mali veľmi pekný vzťah. Otec mi to raz aj priamo povedal, že som mu zničila život. Otec maminu aj nás ponižoval, podceňoval a zhadzoval. Celú situáciu v rodine som dosť zle znášala. Mám ešte mladšieho brata, s ním mám dobrý vzťah. Otcovi sme boli na príťaž, celej rodine sa akoby vyhýbal, pracoval na týždňovky a keď prišiel domov, bolo všetko zle a často aj tak išiel preč. Mamina bola na všetko sama. Alkoholizmus aj celá situácia sa stále zhoršovala, brat si aspoň priznal svoj problém a išiel viackrát na liečenie, ktoré nepomohlo a už nie je medzi nami. Otec si problém s alkoholom doteraz nevie priznať a keď je opitý, robí psychický teror. S mladším bratom sme sa preto odsťahovali do nájmov. Mamina sa kvôli finančnej situácii nechce rozvádzať, takže žijú stále spolu. Dôvod prečo sem píšem je, že som po krátkom čase otehotnela s mužom, v ktorom som videla niečo viac. Dosť rýchlo sa začal ku mne správať neúctivo. Keď som nerobila čo chcel, tak sa so mnou rozchádzal, potom som aj ja zhodnotila, že toto nemá význam, no zistila som že som tehotná. Oznámila som mu to, najprv to vzal dobre, no nevydržalo to ani týždeň a znovu začali urážky a horšie. Posielal ma na potrat a snažil sa ma psychicky zničiť. Tehotenstvo je pre mňa náročné a po tomto mi bolo ešte horšie. Začala som aj uvažovať nad tým potratom, že možno to tak bude lepšie, ale nevedela by som sa už na seba pozrieť do zrkadla. Chytila som silné odhodlanie, že to zvládnem a už teraz svoje dieťa ľúbim. Bývala som v nájme v izbe, kde som nemohla ostať a kvôli otcovi som nechcela ísť bývať s rodičmi, nie je tam veľmi miesto, ani pokoj pre mňa a bábätko, takže som musela nájsť nové bývanie. Kadečo som si zažila a pokiaľ je to v mojich silách, tak chcem ochrániť moje dieťa pred tými vecami. Prácu mám na dohodu, čiže keď nejdem do práce, nemám nijaké peniaze. Sťahovanie aj tehotenstvo mi dáva zabrať. Čím ďalej, tým viac nevládzem. Aj keď mi je zle, tak sa prekonávam a chodím do práce, no neviem, dokedy to ešte budem takto zvládať a môcť, nechcem ohroziť dieťatko. Som zvyknutá zvládať a byť na všetko sama, no teraz je to náročnejšie, tak som sa odhodlala požiadať o pomoc. Vopred ďakujem za všetko.

Apríl 2025... Zdenka je vo 8.mesiaci tehotenstva, prekonala virózu, ale nebolo to nič vážne. Cíti sa unavená a častejšie by spala. Čaká ju ešte vyšetrenie na neurológii, nakoľko má problémy s chrbticou, tak aby sa pred pôrodom nič nezanedbalo. Aktuálne ešte pracuje na dohodu, aj keď je to už v tomto mesiaci tehotenstva pre ňu náročné, pracuje aspoň občas na pár hodín, ako jej to tehotenstvo dovoľuje. S otcom dieťaťa nie sú vôbec v kontakte, takže s jeho pomocou nemôže počítať. Preto je za každú pomoc vďačná. Aktuálne zvažuje kam pôjde rodiť, nakoľko v blízkosti má viac možností.

Máj 2025... Zdenke sa začiatkom mája narodil zdravý chlapček Oliver. Maminka nám poslala krásne slová: “Je úplne dokonalý, každý deň si poplačem, aký je to zázrak a ako veľmi ho ľúbim. Naozaj je pravda, že žena si svoju životnú lásku porodí.” Počas pôrodu sa maminke vyskytli komplikácie, ale nakoniec všetko dobre dopadlo a obaja sú v poriadku. Už sú doma z nemocnice niekoľko dní a zvykajú si pekne na seba. Maminka starostlivosť zvláda a Olivera si užíva, rada sa na neho pozerá. Váži si pomoc od darcov a všetkým je vďačná za akúkoľvek pomoc.

Jún 2025... Zdenka so synčekom Oliverom si už na seba celkom zvykli a majú sa dobre. Oliver

máva koliky a je veľmi kontaktný, tak je to pre maminku občas náročné, aby mala aspoň chvíľu pre seba. Už pekne pribral 1,5 kilogramu a narástol o 6 centirmetrov. Chutí mu papať. Absolvovali kontrolu kĺbikov a všetko bolo v poriadku. Zistili mu brušnú diastázu, a preto s ním maminka plánuje fyziologické vyšetrenie. Zdenku čaká kontrola na neurológii a gynekológii. Mamina jej občas vypomáha aspoň s nákupmi. Má dobré kamarátky, ktoré sú tiež ochotné pomôcť, keď treba.

Popis situácie

Volám sa Alena a mám 44 rokov. Som matkou piatich detí . Vyrastala som v detskom domove, kde som sa zoznámila aj s mojim prvým priateľom. V detskom domove sme si boli oporou a sľúbili sme si, že keď vyrastieme, budeme manželmi. Vyrástli sme narodili sa nám synovia, dvojičky Peťko a Paľko. Svadbu sme stále odkladali, no nakoniec k nej ani nedošlo. Môj priateľ  Peťo zomrel. Mal len 30 rokov a ja som ostala sama s našimi  12-ročnými deťmi. Po 2 rokoch som si našla priateľa, spolu sa nám narodili 3 deti, Simonka 12, Andrej 10 a Adam 8 rokov. Priateľ sa o nás pekne staral. Pracoval v Čechách, domov chodil na víkendy. Zo začiatku mi tento spôsob života vyhovoval, no po čase som priateľa prosila, nech si nájde prácu tu, na Slovensku. Vyhováral sa, že tu toľko nezarobí. Vždy ma presvedčil, že však domov chodí, peniaze nosí, tak čo stále vymýšľam. Postupne chodil domov čoraz zriedkavo. Najprv to bolo raz za 2 týždne, neskôr to bolo raz za mesiac. Pýtala som sa ho na dôvod, čo sa deje. vyhováral sa, že má veľa práce, že keď sa to utíši bude chodiť častejšie. Cez leto sme boli  za priateľom v Čechách, mal dovolenku, tak sme ju strávili spolu s ním, v Čechách. V októbri som zistila, že som tehotná. Chcela som to priateľovi hneď povedať, no nie po telefóne, ale osobne. No on neprišiel domov dva mesiace. Vyhovoril sa na veľkú zákazku, ktorú musia do konca roku urobiť. Povedal, že príde až na Vianoce. Nemala som žiadne podozrenie, lebo sme si každý druhý deň skajpovali. Nevedela som sa dočkať Vianoc Tešila som sa na priateľa a chcela som ho prekvapiť.  Priateľ na Vianoce prišiel. Veľmi som sa tešila. Pod vianočný stromček som mu dala tehotenskú knižku.  Čakala som na jeho reakciu. Na jeho radosť. No nestalo sa tak. Namiesto radosti mi oznámil, že ostáva žiť v Čechách, že tam má známosť a sťahuje sa k nej. Ihneď na druhý deň odcestoval. Ostala som sama s deťmi a tehotná. Zrútil sa mi svet. Som zúfala, neviem, ako ďalej. Keď som išla na gynekologickú kontrolu, moja lekárka videla, že som nešťastná. Spýtala sa ma, či sa niečo deje. Vtedy som sa rozplakala a povedala som jej všetko, čo sa stalo. Povedala som lekárke, že sama to nezvládnem, že dieťatko budem musieť dať na adopciu. Lekárka ma upokojovala, že však sa vzorne starám o svoje deti, ako by som mohla dať preč to, ktoré čakám. Odporučila mi organizáciu, s ktorou spolupracuje, ktorá pomáha ženám v ťažkej situácií. Zavolala som im, stretli sme sa a mi dali novú nádej.

Marec 2025... Je to ťažké na jednej strane sa na dieťatko teším a zároveň sa bojím. Ale mám okolo seba dobrých ľudí pomáhajú mi nielen finančne ale hlavne morálne. Rozprávala som sa aj s mojou p. gynekologičkou je rada, že si dieťatko nechám, Keď dostanem strach ako to zvládnem zavolám p. Aďke a ona ma vypočuje, poradí dohodla mi stretnutie s ich klientkou , ktorej už  v minulosti pomohli, aby som videla že  sa to dá zvládnuť. Ďakujem Vám za pomoc, podporu a prosím o modlitby, aby som to zvládla. 

Apríl 2025... Tento mesiac som bola v poradni. Pani doktorka ma potešila. Dieťatko pekne priberá no pohlavie ešte nevie, lebo je otočené, ale všetko ostatné je v poriadku.  Deti sa na súrodenca tešia a dodávaju mi silu - vraj mama neboj sa, veď aj my ti pomôžeme. Viem, že to bude ťažké, ale urobím všetko preto, aby sme to  zvládli. Ďakujem vám za pomoc, podporu a prosím o modlitby v týchto ťažkých chvíľach.

Máj 2025... Už sa mi to kráti, blíži sa termín pôrodu. Bojím sa, ale zároveň sa aj teším. Volal mi aj priateľ, chcel vedieť, či som už porodila. Pýtala som sa ho a aj ho prosila, či sa k nám nevráti. Chvíľu bol ticho a potom mi povedal, že sa nevrati. Preplakala som celú noc. Na druhý deň som mala bolesti v bruchu a vtedy som si povedala, že predsa nemôžem ubližovať môjmu dieťatku, že si to nezaslúži. Ďakujem Vám za finančnú pomoc a prosím o modlitby, aby som to zvládla.

Jún 2025... Ahoj, volám sa Timurko a narodil som sa maminke Alene 24. júna 2025 o 22:43 hodine. Vážim 3320 gramov a meriam 51 centimetrov. Som stále hladný, budím sa každé 2 hodiny. Moja maminka Alenka vie, že to bude mať ťažké, ale za pomoci dobrých ľudí to spolu zvládneme. Ďakujem za to, že som mohol ostať so svojou mamou.

Popis situácie

Volám sa Zuzana a mám 28 rokov. Som matkou 8-ročného Filipa a 2-ročného Samuela. Vychovávala ma stará mama. Keď som mala 5 rokov, moji rodičia mali autonehodu a na mieste zahynuli. Bola som malá, ale aj napriek tomu som to vnímala. Odrazu tu nebola moja mama ani ocino.  Ostala som sama. Stará mama sa o mňa vzorne starala . Venovala sa mi, snažila sa, aby som všetko mala. Chcela mi tým nahradiť rodičov. Skončila som strednú školu,  stala som sa zdravotnou sestrou. Našla som si priateľa, z ktorého sa neskôr stal môj manžel.  Stará mama ma pred ním varovala. Vždy mi vravela, že to nie je dobrý chlapec, no ja som si nedala povedať. Láska bola silnejšia. Osamostatnili sme sa. Našli sme si podnájom. Manžel často menil prácu. Nevedela som dôvod, vždy si našiel nejakú výhovorku a dôvod, prečo striedal prácu. Až po čase som zistila, že rád navštevuje kasína. Z bytu mi začali miznúť šperky.  Výhovorky typu teraz mi nedali výplatu, lebo im nevyplatili faktúry sa spomínali čoraz častejšie. Často sa stávalo, že som nemala z čoho navariť jedlo. Preto som sa manželovi vyhrážala, že sa s nim rozvediem, že s deťmi odídem. Sľuboval, že sa polepší, dokonca súhlasil s liečbou, ktorú aj absolvoval. Myslela som, že mu to pomohlo. Veľmi som sa tešila. No jeho vyliečenie trvalo krátku.  Len jeden rok. Opať začal kolotoč výhovoriek. Do toho všetkého mi zomrela moja milovaná stará mama. Bola som taká smutná, že som si neuvedomovala, že manžel neplatí nájom, všetky upomienky vyhadzoval. Raz však poštárka priniesla list, v ktorom bolo deložovanie z bytu. Ostala som zhrozená. Čo budeme robiť? Volala som manželovi, ale ten mi nedvíhal telefón. Nevedela som, čo je s ním. Neprišiel domov ani na druhý deň. Preto som išla na políciu nahlásiť jeho nezvestnosť. No tam ma čakal druhý šok. Na polícii som sa dozvedela, že manžel prepadol jednu starú pani ukradol jej peniaze a spôsobil jej zranenie. Vrátila som sa domov, no nevedela som, čo mám robiť, kam sa s deťmi podejem. Pomohla mi kamarátka, zobrala ma k sebe. Tam som z vyčerpania odpadla, Odviezli ma do nemocnice. Myslela som, že som len vyčerpaná, že keď si oddýchnem, naberiem silu a budem sa musieť o mňa a deti postarať. No po viacerých vyšetreniach nastal asi najväčší šok, lekár mi oznámil, že som tehotná. "Ste v 6. mesiaci tehotenstva". Ostala som  ticho, nezmohla som sa na slovo. Sama s deťmi  deložovaná, muž vo vyšetrovacej väzbe a navyše tehotná. Čo mám robiť, ako to zvládnem? No nezvládnem, musím sa vzdať svojho nenarodeného dieťaťa, kto mi pomôže. Som zúfalá, neviem, ako ďalej. Kamarátka sa mi usiluje pomôcť, no nemôžem u nej dlho zostať. Prosím pomôžte mi.

Marec 2025... Veľmi som sa zľakla, začala som krvácať. Nevedela som, čo mám robiť. Pani Aďka ma odviezla v noci do nemocnice, kde ma ihneď vyšetrili. Našťastie o dieťatko som neprišla. Bola to reakcia na stres, ktorý som v ostatnom čase zažila. Lekár mi odporučil pokoj. Verím, že ho už budem mať. Od apríla budem mať  prenajatý byt, ktorý nám zohnala  p. Aďka. Boli sme ho pozrieť, je útulný, zariadený, takže nebudem musieť nič zháňať. Ďakujem vám z celého srdca, že mi pomáhate.

Apríl 2025... Presťahovala som sa do podnájmu. Už som trochu pokojnejšia, no stále neviem, čo budem robiť. Manžel je vo vyšetrovacej vazbe, ostane tam až do pojednávania. Veľmi sa za neho hanbím. To čo urobil, je hrozné, vôbec neviem, s kým som žila. Keby ste mi nepomáhali, určite by som to psychicky nezvládla. Priznám sa, že som myslela aj na to, že sa zabijem, je toho na mňa veľa. Ale veľa sa rozprávam s p. Mirkou a to mi pomáha. Pomaly si upratujem myšlienky a snažim sa myslieť na moje dieťatko. Ďakujem za vás všetkých, čo pomáhate úplne neznámym ľuďom ako som ja.

Máj 2025... Ahojte volám sa Mirko, narodil som sa maminke Zuzke 25. mája 2025 o 12:05 hod. Vážim 4855 gramov a meriam 55 cm. Som valibuk a veľmi mi chutí papať. Maminka aj súrodenci sa veľmi tešia, že som ostal s nimi. Ďakujem Vám, že mojej maminke pomáhate.

Jún 2025... S deťmi si vychutnávame teplé dni. Pani Mirka mi zohnala kočík, tak čas trávime prechádzkami. Filipko mal krásne vysvedčenie - samé jednotky, som na neho hrdá. Chlapci sa stále pýtajú na otca, kde je, prečo nepríde a ja neviem, čo im povedať. Lebo sama neviem, čo s ním bude. Je stále vo vyšetrovacej väzbe. Nemôžem ho ísť ani navštíviť. Poprosila som pani Aďku, či by mi nemohla vybaviť aspoň jeden telefonát. Uvidím, či sa to podarí. Som smutná, ale zároveň aj šťastná. Neviem, čo ma čaká. Vďaka Vám som neskončila na psychiatrii, lebo to, čo som zažila za posledné mesiace, neprajem nikomu. Ďakujem za Vašu finančnú pomoc, psychickú podporu a prosím o modlitby, aby všetko dobre dopadlo.

Popis situácie

Ako mladé slobodné dievča som aj ja túžila po láske a po tom, že si nájdem svojho princa. Láska na seba nenechala dlho čakať a stretla som ho, svojho princa. Po niekoľkomesačnom vzťahu som zistila, že som tehotná a pred šiestimi rokmi sa mi narodila dcérka Elizabeth. S partnerom sme sa na jej príchod veľmi tešili. No keďže sme aj s Eli bývali u jeho rodičov, tu začali aj prvé problémy a nezhody medzi nami. Jeho matka ma urážala, ponižovala a dokonca ma aj udrela. Keďže som už tuto situáciu nezvládala a môj partner sa ma nedokázal zastať, rozhodla som sa požiadať o pomoc v zariadení núdzového bývania. V zariadení som od marca 2024, keď som po krátkom čase opäť zistila, že som tehotná. Moje myšlienky boli rôzne. Ako to zvládnem s dvoma deťmi sama, kde budeme bývať, akú im poskytnem budúcnosť? Ale pri rozhovoroch ma sociálne pracovníčky podporili v tom, že si mám dieťatko nechať a na všetko sa nájde riešenie. Dieťatko som si napokon nechala a dnes sa s láskou teším na jeho príchod. Som v 23. týždni tehotenstva a cítim, že moje dieťatko žije pod mojím srdcom. Už si veselo kopká svoju mamku, ktorá sa naň aj so svojou sestričkou Eli veľmi teší.

Október 2024... Dňa 23.10.2024 bola Alžbeta v poradni, kde sa dozvedela, že ona aj bábätko sú v úplnom poriadku. Drobček pod srdcom  krásne rastie . Mamička sa dozvedela, že má už asi kilogram. No najviac sa potešila pohlaviu bábätka. Bude to chlapček. Takto k veľkej sestre pribudne braček s menom Thomas. Všetkým darcom veľmi pekne ďakujeme.

November 2024... Mamička Alžbeta bola na pravidelnom vyšetrení v poradni . Malé aj mamka sú v úplnom poriadku, z čoho má Alžbeta veľkú radosť. Finančné prostriedky mamička použila na zaplatenie nájmu. Všetkým darcom veľmi pekne ďakujeme.

December 2024... Alžbeta bola v poradni. Maličký u mamičky v brušku pekne priberá,  už má  2560 g a sú v 34tt. Mamku už dlhšie trápi kašeľ, chystá výbavičku aj veci do pôrodnice na príchod bračeka sa už veľmi tešia. Aj keď mamku niekedy potrápi, keď ju silnejšie kopne v brušku,  sú to pre ňu tie najkrajšie okamihy. Peniažky použije na zaplatenie najmú a nákup potravín. Všetkým darcom veľmi pekne ďakuje a praje krásne a požehnané sviatky v kruhu najbližších.

Január 2025... Posledné dni sa už Alžbeta necítila veľmi dobre už iba čakála kedy to príde .

Popis situácie

Popis situácie

Volám sa Barbora a ocitla som sa vo vzťahu s násilníkom. Zo začiatku bolo všetko v poriadku, len partner začal holdovať alkoholu. V júni, po ukončení vysokej školy, som otehotnela. Vyštudovala som právnickú fakultu, čo bol môj sen. Po škole sa mi nepodarilo nájsť prácu, pretože prvý trimester bol náročný. A tehotnú ženu len ťažko niekto zamestná. 

Svojmu partnerovi som dala XY šancí a ultimátum, ktoré však boli vždy porušené. V prvých týždňoch tehotenstva došlo aj k fyzickému napadnutiu. Zvažovala som aj umelý potrat, ale svedomie mi to nedovolilo. A tak som prebrala svoju úlohu aj napriek ťažkým finančným podmienkam. Mojím útočiskom a bezpečným miestom sa stala moja mamina. Problém s alkoholom mal rovnako aj môj otec, ktorý pred 5 rokmi zomrel. Roky bola domácnosť iba na ramenách maminy, ktorá mi dala všetko čo bolo v jej silách. Mrzí ma, že momentálne jej to nemôžem všetko vrátiť a pridala som jej ďalšie bremeno. Po dlhom a otvorenom rozhovore sme sa s maminou rozhodli, že malého spoločnými silami vychováme. K rozhodnutiu mi dopomohla aj poradňa Alexis, ktorá mi ponúkla materiálnu pomoc, čo nám veľmi pomohlo a aj pomôže. Svoje tehotenstvo som si takto nepredstavovala, ale život nám nadelí len toľko, koľko sme schopní uniesť. Svoje dieťa beriem ako dar a aj samotný bezproblémový priebeh tehotenstva. Verím, že raz budem môcť všetko vrátiť svoje mame a rovnako verím, že svojím vzdelaním a získanými skúsenosťami budem môcť pomôcť aj poradni Alexis a ďalším ženám, ktoré sa ocitnú v podobne náročnej životnej situácii ako som sa ocitla ja sama.
Za poskytnutú pomoc som vopred veľmi vďačná.

November 2024... Barbora prežíva tehotenstvo aktuálne po fyzickej stránke vcelku dobre a teší sa na synčeka. Má síce problémy s nízkym tlakom, ale snaží sa napriek tomu chodievať na prechádzky a udržiavať sa fit. Spoločnosť jej robí jej psík, ktorý je pre ňou veľkým spestrením dní. Tehotenstvo sa jej prehuplo do druhej polovice, s maminou postupne nakupujú potrebné veci. Postieľku aj kočík  majú pripravené. Za všetku pomoc  zo srdca ďakujú.

December 2024... Barbora už prežíva tehotenstvo intenzívnejšie, keďže jej viditeľne narástlo bruško a vie, že čaká chlapčeka. Všetko je pre ňu reálnejšie. Zároveň ju niekedy prepadnú obavy, pretože materstvo chcela prežívať v stabilnom partnerskom vzťahu a ona, naopak, zažíva v tejto oblasti výrazné problémy. Napriek všetkému nestráca nádej, že situácia sa vyvinie tak, aby bola spokojná ona aj bábätko. Jej veľkou oporou je jej mama, spolu pripravujú výbavičku, majú už aj postieľku pre malého. Barbora ďakuje za každú pomoc.

Január 2025... Barbora začína chystať výbavičku pre bábätko, s niektorými vecami jej pomáhajú blízki, niektoré veci jej zabezpečili pomáhajúce organizácie. Pred príchodom dieťatka na svet sa snaží ešte využívať chvíle voľna a naberať síly. Radosť jej robia vychádzky so psíkom. Ďakuje všetkým darcom za pomoc.

Február 2025... Barbore sa kráti čas do pôrodu, malý už má odhadom vyše 3 kíl a nalieha na bránku. Kvôli pokročilému štádiu tehotenstva už cíti vyčerpanosť, doma niečo poupratuje, ale musí sa veľmi premôcť, telo nevládze. Pocity sa striedajú od obáv a pochybností ako to zvládne až po radosť, kedy už synčeka konečne uvidí naživo a bude si ho túliť. Je to guláš emócií. Ďakuje všetkým darom za pomoc.

Marec 2025... Barbora koncom februára porodila krásneho synčeka. Veľmi sa z neho teší, aj keď to nie je jednoduché. Pomáha jej mama v rámci možností, ale keďže sa musela vrátiť späť do práce, Barbora si zvyká na režim so synčekom sama. Malý má koliky, pije špeciálne mliečko na reflux, takže často plače a maminka ho musí nosiť na rukách, aby mi nebolo na brušku ťažko. Hoci Barbora je na starostlivosť o syna bez partnera, snaží sa zo všetkých síl zabezpečiť, aby malému nič nechýbalo a aby ho vychovala najlepšie ako sa dá. ĎAKUJE všetkým darcom za pomoc.

Apríl 2025... Barborin synček má aktuálne 2 mesiace, Barborin čas vypĺňa len starostlivosť o neho. Malý trpí skrytým refluxom, preto počas dňa nespinká, mrví sa, bolí ho bruško. V noci je to lepšie a aspoň vtedy si oddýchnu. Barbora je vďačná za pomoc maminy, aj otca dieťaťa, hoci vzťah s ním je formálny. Občasné postráženie, kočíkovanie jej pomáhajú, keďže zbytok času je naňho sama. Ďakuje všetkým darcom za pomoc.

Máj 2025... Barbora prežíva náročné obdobie s partnerom, z ktorého je veľmi zronená. Je odhodlaná starať sa o syna sama. Prežila vo vzťahu príliš veľa sklamania a zrady dôvery kvôli partnerovým problémom s alkoholom. Podporu darcov si veľmi váži, teraz o to viac, že bude musieť riešiť výživné cestou súdu, a to chvíľu potrvá.

Jún 2025... Barbora prekonala zdravotné problémy, kvôli ktorým bola hospitalizovaná. Najväčšou pomocou je pre ňu jej mama, ktorá musela odísť z práce a ostať doma starať sa o Barborinho synčeka. Barbora je vďačná za každú pomoc a podporu.

Popis situácie

Volám sa Viktória, vyrastala som s dvoma sestrami a jedným bratom. Rodičia boli závislí od alkoholu, otec bol násilný k matke. Deti boli často hladné, domácnosť mali veľmi zanedbanú. Matka zomrela na rakovinu, otec uhorel v dome. Zo súrodencov žije len jedna sestra usporiadaným spôsobom života a neudržuje s rodinou kontakt. Mala som problém s alkoholom, často som žila na ulici, v útulku pre ľudí bez domova, v krízových zariadeniach. Bola som vydatá, kvôli nevere partnera sme sa však rozišli. Manžel odišiel bývať aj s našim spoločným synom do Českej republiky. Mám ešte aj 5-ročnú dcéru Simonku,ktorá so mnou bývala v zariadení. Odňali mi ju, dievčatko je momentálne v CDR. Súčasné tehotenstvo mám s partnerom, s ktorým sme žili na ulici. Partner sa voči mne správal veľmi násilnícky, za čo bol vzatý do výkonu trestu odňatia slobody. Som v 8. mesiaci tehotenstva. Termín pôrodu mám vypočítaný na 19.9.2024. Veľmi rada by som mala toto dieťatko pri sebe. Snažím sa pre to urobiť všetko, čo je v mojich silách. Uź vopred ďakujem všetkým dobrým ľuďom za pomoc, ktorej sa mi dostáva.

September 2024... Máme pre vás radostnú správu! Dňa 19.9.2024 prišla na svet malá Karinka, meria 49 cm a váži 3,09 kg. Prišla na svet prirodzeným pôrodom. S mamičkou si postupne na seba zvykajú. Viktória sa na ňu veľmi tešila! Ďakujeme všetkým darcom a dobrým ľuďom za pomoc, láskavosť a podporu.

Oktober 2024... Karinka už má 1 mesiac. Mamička Viktória ju veľmi ľúbi a s láskou sa o ňu stará. Pravidelne chodí do poradne a absolvovala už aj druhé vyšetrenie bedrových kĺbov. Všetko bolo v poriadku.  Viktória nemá dostatok materinského mlieka, tak je Karinka prikrmovaná dojčenským mliekom. Veľmi pekne priberá a všetkým robí radosť. Ďakujeme za pomoc a podporu.

November 2024... Viktória s Karinkou sa majú dobre. Obe sú zdravé, bábätko prosperuje. Viktória sa pravidelne zúčastňuje poradní v blízkej pediatrickej ambulancii. Karinka sa koncom októbra stala Božím dieťaťom, mamina jej vybavila krst. Krstnými rodičmi sa stali Viktóriina sesternica s manželom. Tejto milej slávnosti sa okrem nás a príbuzných zúčastnili i niektoré prijímateľky sociálnej služby, či pracovníci z charity. Viktória má z Karinky veľkú radosť.

December 2024... Dňa 20.12.2024  Viktória podala odvolanie voči Uzneseniu OS Žilina vo veci starostlivosti Karinky. O Karinku sa momentálne stará profi matka, ktorá je veľmi ústretová. Jedenkrát do týždňa je s ňou a Karinkou pani Veronika v telefonickom kontakte – ich video hovor trvá viac ako 30 minút a raz za mesiac v osobnom kontakte .

Január 2025...20.1.2025 prišli k nám do zariadenia. Začiatkom februára sa uskutoční stretnutie rodinného kruhu. Pani Viktória je veľmi vďačná , že má okolo seba ľudí, ktorí sú jej na pomoci získať Karinku do svojej starostlivosti a vám za finančnú pomoc. 

Február 2025... Máme pre vás radostnú informáciu – dňa 1.2.2025 na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline si Viktória vyzdvihla Karinku od sociálnych pracovníčok CDR Bytča. Karinka má už 5 mesiacov, začala prijímať doplnkovú stravu, ktorá jej veľmi chutí. Je vnímavá, pekne reaguje na zvuky aj ľudí a často sa usmieva. Momentálne je trochu chorá, má kašeľ a nádchu, ale Viktória sa o ňu dobre stará. Vidieť, že sa Karinka dobre adaptovala, Viktória je šťastná a spolu sa im darí. Viktória je veľmi vďačná za vašu pomoc a podporu.

Marec 2025... Karinka má už 6 mesiacov a  teší sa dobrému celkovému zdraviu, hoci už niekoľko týždňov pozorujeme pretrvávajúce mierne pokašliavanie. Mamička je v tejto veci však zodpovedná a pravidelne navštevuje pediatra, ktorý situáciu monitoruje. S radosťou môžem oznámiť, že Karinkin jedálniček sa úspešne rozširuje. Dieťatko veľmi dobre prijíma rôzne príkrmy, konzumuje ich s chuťou a jej adaptácia na tuhú stravu prebieha bez komplikácií. Karinka je veselé a spoločenské dieťa. Pozitívne reaguje na sociálny kontakt - vždy sa rozžiari a usmieva, keď sa jej niekto prihovorí.  Veľká vďaka za vašu pomoc.

Apríl 2025... Karinka musela byť hospitalizovaná v nemocnici s podozrením na zápal priedušiek. Momentálne je úplne zdravá a v dobrom zdravotnom stave. Vidno u nej pokroky - živšie reaguje na podnety z okolia, rozpoznáva tváre a teší sa z interakcie s ostatnými deťmi a mamičkami. Počas dňa je aktívna a zvedavá, snaží sa skúmať predmety vo svojom dosahu. Pri stimulácii vydáva rôzne zvuky a začína experimentovať s jednoduchým džavotom. Veľká vďaka za vašu pomoc.

Máj 2025... Viktória momentálne prežíva náročnejšie obdobie z dôvodu viacerých súdnych konaní. Veľkou útechou a posilou je pre ňu Karinka, ktorá dosahuje nové vývinové míľniky - začína samostatne sedieť, hoci ešte občas potrebuje jemnú oporu. Na verbálne podnety reaguje pozitívne - keď sa jej dospelí prihovárajú, odpovedá úprimným smiechom. Rozvíja sa aj jej jemná motorika, čoho dôkazom je, že dokáže tlieskať ručičkami, čo jej spôsobuje viditeľnú radosť. Veľká vďaka za vašu pomoc.

Jún 2025... Karinka už má deväť mesiacov a je plná života a úsmevu. Vidieť, ako sa s nadšením ponára do sveta hračiek, ktoré často preskúmava ústami, keďže sa v nich práve objavili prvé malé zúbky. Každý objav je pre ňu zdrojom úprimnej radosti a smiechu. Nedávno ju začala navštevovať jej 5-ročná sestrička, ktorá má ku nej veľmi pozitívny vzťah. Ich spoločný čas je vždy naplnený radosťou a hrou, pričom sestrička prebrala iniciatívu a Karinku s nadšením kočíkuje. Pre Veroniku sú tieto chvíle najväčším šťastím, keď môže vidieť svoje dve dcéry spolu. Veľká vďaka za vašu pomoc.

Popis situácie

Volám sa Klára, mám 30 rokov a som matkou dvoch detí, 7-ročnej Moniky a 4-ročnej Natálky. V detstve som si zažila veľa bolesti. Obidvaja rodičia holdovali alkoholu. Časté hádky a bitky medzi rodičmi nemohli dobre skončiť. Raz sa tak pohádali, že otec pichol mamu nožom do srdca. Bola na mieste mŕtva. Otca zavreli do  väzenia. Aby sme neskončili v detskom domove  stará mama si nás zobrala k sebe. Dlho som mala pred očami ten obraz mojej mŕtvej mamy, ako leží v kuchyni na zemi s nožom v tele. Mala som nočné mory, a tak moja stará mama chodila so mnou k psychologičke. V poslednom ročníku strednej školy som si našla priateľa, zanedbávala som školu, a tak ma z nej vylúčili. Otehotnela som, s priateľom sme za zobrali. Odrazu som bola vydatá,  myslela som si, že som šťastná. Stará mama ma od priateľa odhovárala, no ja som si nedala povedať. Po narodení Moniky som bola najšťastnejšia mama na svete.  S manželom sme sa však začali hádať. Nikde nerobil, žili sme s môjho rodičovského príspevku. Uprednostňoval kamarátov, chodil neskoro domov, prekážalo mu, keď Monika v noci plakala. Neskôr sa k cigaretám pridal alkohol. Vrátili sa mi spomienky z detstva. Zľakla som sa, a preto som mu dala ultimátum. Našiel si prácu v zahraničí. Na Moniku som ostala sama. No ale tento spôsob života nebol dobrý. Manžel na mňa žiarlil, často sme sa hádali. Po troch rokoch sa nám narodila Natálka. Manžel ostal znova doma, jeho žiarlivosť sa stupňovala. Po štyroch rokoch som sa rozhodla, že od manžela odídem. Odišla som k starej mame. no tá žiaľ minulý rok zomrela. Zostala som sama s 2 deťmi. Z domu som musela odísť, lebo ho krstná mama predala. Nemala som kde ísť,  tak som sa vrátila k manželovi.  Rok bolo dobre, no  a peklo sa začalo odznova. Teraz ma však manžel aj zbil. A to bol posledný impulz na odchod od neho. Útočisko som našla u kamarátky no vedela som, že u nej nebudem môcť byť dlho. Našla som si podnájom a myslela som, že už bude pokoj.  No nebolo. Bolela ma hlava, zvracala som, myslela som si, že je to všetko z tých nervov, čo som zažila za posledné mesiace. No ale mýlila som sa. Zistila som, že som  tehotná. Bola som v šoku. Nevedela som, čo robiť. Kamarátka si všimla, že sa so mnou niečo deje. So slzami v očiach som jej povedala, že som tehotná a budem musieť ísť na potrat. Na druhý deň som išla k mojej gynekologičke a tá mi povedala, že na potrat je neskoro. Nešťastná som sa vrátila domov ku kamarátke. Povedala som jej to, čo mi povedala doktorka. Nevedela som, čo mám robiť. Sama s 2 deťmi a tehotná. No kamarátka povedala, že pozná ľudí, čo mi pomôžu. Aj jej v minulosti pomohli, aby ostala so svojím synom. Dohodla mi stretnutie s dvoma paniami. Rozplakala som sa a vyrozprávala môj príbeh. Vypočuli ma, neodsúdili. Pomohli mi nájsť bývanie, presťahovali ma spolu  s deťmi do dvojizbového bytu. Som v 7. mesiaci tehotenstva a neviem, ako to zvládnem. Za pomoci dobrých ľudí sa nevzdám a budem bojovať. Veľká vďaka.

September, október 2024... Správa od Kláry: "Začala som krvácať strašne som sa zľakla. Našťastie to bolo hneď zrána, a tak som rýchlo utekala k mojej gynekologičke. Tá ma poslala do nemocnice. Našťastie to nebolo nič vážne.  Lekárka povedala, že to mohlo byť aj zo stresu. Bábätko je v poriadku. Mám oddychovať, nedvíhať ťažké veci. Bolo toho na mňa v ostatnom čase veľa. Verím, že už bude len dobre. Ďakujem za pomoc.

November 2024 ... Správa od Kláry: Ahojte volám sa Lukáško narodil som sa mamičke Klárke 25.11.2024, vážim 3780 g a meriam 48 cm. Na svet som prišiel rýchlo . Som zdravý a teším sa na svoje sestričky, ktoré  mi pripravili postieľku  vyzdobili izbu a čakali  ma doma s tetou Aďkou.

December 2024...  Napísala nám Klára: Sme doma - slovo, ktoré som dlho nepoužila. Som šťastná mama. Nikdy vám to nezabudnem aj keď Vás dobrých ľudí nepoznám , ale viem že bez vašej pomoci a hlavne finančnej podpory by som nemala svojho syna. Aj on to vie, lebo je to pokojné dieťa, ktoré plače len vtedy, keď je hladný. Tešíme sa na Vianoce na príchod Ježiška. Ďakujem z celého srdca všetkým dobrým ľuďom.

Január 2025... Prežívam s mojimi deťmi najkrajšie dni. Nikdy som necítila taký pokoj ako tieto Vianoce. Nezažila som to ani ako dieťa. Tieto Vianoce som preplakala, ale teraz nie z bolesti, ale s nesmiernej lásky, pokoja a šťastia. Šťastia o ktorom som si myslela, že neexistuje. Ale vďaka dobrým ľuďom existuje. Neviem komu mám poďakovať, ale bola som sa poďakovať Bohu za všetko čo teraz mám. Niekedy sa bojím ráno otvoriť oči, lebo si myslím že sa prebudím do mojich zlých dní. Ďakujem z celého srdca.

Február 2025... Bola som s Lukáškom u pediatričky pochválila ma, že malý je spokojný, pekne priberá. Ozval sa mi manžel veľmi sa mi ospravedlňoval, plakal chce, aby som sa k nemu vrátila. No nevrátim a práve naopak dobrý ľudia mi ukázali, že aj keď som na deti sama viem sa o ne postarať. Neviem ako dopadne moje manželstvo, ale nateraz sa  k manželovi nevrátim. Ďakujem za vašu finančnú pomoc a modlitby.

Marec 2025... Tento mesiac sme všetci chorí. Deti mali vysoké horúčky a silný kašeľ. Vďaka vašej pomoci som im mohla kúpiť  lieky. Chrípka nakoniec skolila aj mňa. Nevládala som ani chodiť. Našťastie mi pomohla p. Aďka. Bola mi nakúpiť a aj mi navarila. Ďakujem za dobrých ľudí ,čo mi pomáhajú. Sama by som to nezvládla. Navštívila ma aj kamarátka, ktorá mi pomáhala. Rozprávali sme sa o rozvode, lebo manžel mi len vyvoláva, ale nepomáha. No a ja sa ho už nebojím. Ukázali ste mi, že sa dá lepšie žiť bez hádok, bitky. Všetko urobím pre moje deti. Nechcem, aby mali taký život ako ja. Ďakujem za pomoc, podporu, šancu mať svoje dieťa pri sebe.

Apríl 2025... Podala som návrh na rozvod. Verila som, že zachránim svoju rodinu, ale s mojim manželom to nie je možné. Po dlhej dobe som sa nechala znova prehovoriť, aby sme sa stretli. Chcela som, aby deti boli so svojim otcom, ale jeho žiarlivá scéna ma utvrdila vtom, že kľud a pokoj je pre moje deti a mňa tou správnou voľbou, čo znamená žiť bez muža. Keby som nemala stretnutie medzi ľuďmi určite by ma manžel zbil. Viem, že to bude ťažké, ale vy všetci ste mi ukázali, že sa to dá. Ďakujem Vám aj bohu za novú možnosť života a hlavne, že som so svojimi deťmi. Život bez nich si neviem predstaviť.

Máj 2025... Bola u nás pani zo sociálky. Najprv som nevedela prečo prišla. Hrozne som sa zľakla nevedela som čo mam robiť. Pani mi aj vysvetľovala načo prišla, ale ja som ju vôbec nevnímala čo hovorí bála som sa, že mi prišla zobrať deti. Zavolala som p. Aďke tá ihneď prišla. Najprv ma musela ukľudniť poviem Vám bol to hrozný pocit ta bezmocnosť predstava, že deti nebudú so mnou. Ukľudnila som sa , ale aj napriek tomu som sa triasla. Pani zo sociálky prišla pozrieť ako žijem s deťmi, lebo potrebovala napísať správu na súd. Spolu s pani Aďkou sme jej opísali môj príbeh pani ho zapísala a teraz budem čakať, kedy mi príde pozvánka zo súdu na pojednávanie. Ďakujem za pomoc a podporu, ktorú od Vás dostávam. 

Jún 2025... Prišiel mi list zo súdu, kde mi stanovili termín stretnutia na 15. júla 2025. Ešte mám vyplniť tlačivá pre súd o mojom príjme. Poprosila som pani Mirku, aby mi pomohla. Stretnutia sa trochu bojím, ale musím svoj vzťah s manželom doriešiť. Nechcem, aby moje deti zažívali stres a hádky. Za ten čas, čo som bez manžela, som zistila, že aj keď som na všetko sama, viem to zvládnuť. Ale bez pomoci Vás všetkých by som to nezvládla. Dostala som novú šancu a tú chcem využiť, byť hlavne s mojimi deťmi. Ďakujem.

Popis situácie

Volám sa Vanesa a mám 16 rokov. Bývam so svojou mamkou, sestrou a bratom v krízovom centre. Pochádzam z nie veľmi bohatej rodiny. Mamka sa o nás stará sama. Prišli sme o ocka, ktorý minulý rok zomrel na rakovinu. Veľmi mi chýba a neviem na neho zabudnúť. V januári, keď som bola v škole, som začala pociťovať bolesti brucha, chrbta a často som zvracala. Išla som si kúpiť do lekárne test, ktorému som nerozumela. Nakoniec sa na teste ukázali dve čiarky a ja som sa veľmi zľakla. Bála som sa to povedať mojej mame, pretože som mladá a nevedela som, ako zareaguje. Išla som za sociálnou pracovníčkou zariadenia, v ktorom bývame.Pochopila ma a pomohla mi povedať to aj mojej mamke. Mamka sa najskôr veľmi zľakla a začala plakať, neverila tomu. Ako prvé mi povedala, že neukončím školu a budem mať v dospelosti problém si nájsť prácu. Ja však školu chcem dokončiť. Mojím cieľom je byť kuchárkou a vyštudovať to. Na bábätko sa veľmi teším. Mamka je s tým už zmierená. Ubezpečila ma, že mi bude s bábätkom pomáhať, aby som si dokončila školu. Čakám dievčatko a termín pôrodu mám v auguste. S mamkou nemáme veľa peňazí a bojím sa, že nebudem mať z čoho nakúpiť výbavičku a potrebné veci pre bábätko. Ak by mi dobrí ľudia vedeli aspoň trochu pomôcť, bola by som im veľmi povďačná a mohla by som trochu odbremeniť moju mamku. Ďakujem veľmi pekne za pomoc a podporu.

Jún 2024... Vanesa sa má v ostatnom čase už horšie. Pred týždňom dostala falošné kontrakcie. Privolali k nej á rýchlu záchrannú službu. Prepustili ju z nemocnice, keď bolesti prestali. Jej dcérka je otočená opačne, teda je vysoká pravdepodobnosť, že bude musieť ísť na cisársky rez. Častejšie jej počas dňa tŕpnu nohy a má bolesti chrbta. Do nemocnice odchádza zajtra, čo už má vopred dohodnuté. Základnú školu riadne ukončila. Podala si prihlášku na strednú školu v odbore kuchár, kde ju prijali. Vanesa sa z toho veľmi teší. Bude jej plnou oporou jej mamka a súrodenci, ktorí jej budú vypomáhať, aby sa mohla Vanesa riadne vzdelávať. S otcom dieťaťa nie je v kontakte. Ten žije aj s rodinou v zahraničí. Za peniaze si tento mesiac kúpila kočík, oblečenie, plienky, mlieko, hygienu pre bábätko a aj pre seba do nemocnice a potraviny.  Vanesa veľmi ďakuje za pomoc a podporu.

Júl, august 2024... Vanesa mala pred pôrodom už zdravotné problémy. Ustavične bola unavená, bolela ju chrbtica a brucho. 08.08. dostala kontrakcie, ktoré sa opakovali v päťminútových intervaloch. Po Vanesu prišla opäť rýchla zdravotná služba. Bábätko už bolo otočené a mysleli sme si, že dieťa na svet porodí prirodzenou cestou. 10.08. o 21:30 sa jej narodila dcéra Amélia Vanesa s hmotnosťou 3 300 gramov a dĺžkou 59 cm. Priviedla ju na svet cisárskym rezom, lebo maličkú nevedela vytlačiť. Po cisárskom reze je slabá a nič nevládze. Mliečko malej nedáva, lebo  Vanes má hlísty. Je na umelom mlieku. Trápia ju rany po cisárskom reze, ktoré sa jej zapaľujú.  Za peniaze, ktoré dostala, kúpili oblečenie, hygienu, plienky, drogériu, sunár a iné ďalšie veci, ktoré bábätko potrebuje. Vanesa ďakuje za pomoc.

September 2024... Vanesa aj s malou Améliou sa majú dobre. Pri starostlivosti jej pomáha jej mamka, keďže Vanesa ešte nie je plnoletá. Mamka je teda zákonným zástupcom Amélii. Poradňu navštevujú každý mesiac. Malá Amélia pekne rastie. Tento mesiac navštívia aj ortopéda kvôli nožičkám. Amélia užíva kvapky na stolicu, lebo má problémy s vyprázdňovaním. Zapálili sa jej očká a mala aj zvýšenú teplotu, ale už je z najhoršieho vonku. Vanesa s mamou kúpila za finančnú pomoc sunáre, plienky, drogériu, oblečenie, stravu a lieky. Vanesa je veľmi vďačná za pomoc, pretože takto vie odľahčiť aspoň trochu situáciu aj jej mame, ktorá jej musí s malou Améliou pomáhať.

Október 2024... Vanesa pravidelne navštevuje strednú školu a chodí aj na prax. Na strednej škole si dokončuje deviaty ročník, keďže ho nedokončila na základnej škole v dôsledku tehotenstva. Chodí aj na prax do Vamexu, kde pracuje na výrobe pečiva a pekárenských výrobkov. Jej mamka jej pomáha so starostlivosťou o dcérku. 8.11. majú súdne pojednávanie ohľadom určenia zákonného zástupcu, keďže Vanesa je neplnoletá a nedostávajú ešte na malú nijaké peniaze, kým nepredbehne súdne pojednávanie. Za peniaze nakúpili potraviny, sunár, plienky, drogériu a ďalšie dôležité veci. Maličká bola tento mesiac opäť chorá. Už je to dobré. Má problém so stolicou a berie na to tabletky.

November 2024... Vanesa sa má s dcérkou dobre. Každodenne ju podporuje a povzbudzuje matka a súrodenci. Tento mesiac mala súdne pojednávanie ohľadom zverenia dieťaťa. Do osemnástich je zverené dieťa jej matke. Amélia bola tento mesiac na očkovaní a chodí pravidelne s babkou do poradne. Pekne rastie. Pomaly sa jej začínajú tlačiť zúbky, a preto jej tečú sliny a okusuje si rúčky. Preto jej babka dáva rukavičky. Keďže má Amélia od narodenia problém so žalúdkom, nemôžu ju ešte prikrmovať, pretože má potom problém so stolicou. Berie aj na tento problém tabletky. Tento mesiac nakúpila Vanesa pre ňu sunáre, plienky, tabletky, čajíky, nové cumlíky a fľašku na čajík. Vanesa bola 22.11. hospitalizovaná v nemocnici, pretože mala problém so slepým črevom. 24.11. bola prepustená z nemocnice a naplno sa venuje svojej malej dcérke.

December 2024... Vanesa sa s malou Améliou veľmi teší sa Vianoce a na príchod Ježiška. Tento mesiac si nakúpili za finančnú pomoc oblečenie, fľaše, cumlíky, sunáre, plienky, krém, olejček a drogériu. Okrem toho museli nakúpiť iný detský prášok na pranie a aviváž, keďže Amélia dostala alergickú reakciu. Amélia má ešte stále ekzém na tváričke, a preto ju pravidelne kontroluje kožný lekár, ktorý jej predpisuje mastičku. Tento mesiac bola s malou na očkovaní. Vanesa zo srdca ďakuje za pomoc. 

Január 2025... Vanesa sa s dcérkou majú dobre. Sviatky strávili v kruhu rodiny, v pokoji domova. Amélia ešte stále bojuje s ekzémom. Mamka s babkou jej postupne začínajú dávať detské výživy a kaše. Musia veľmi zľahka, pretože Amélia má už od narodenia problém so žalúdkom a trávením. Za zvyšné peniaze nakúpili potraviny a hygienu. Vanesa zo srdca ďakuje za pomoc a podporu. 

Február 2025... Vanesa a Amélia trávia spoločné chvíle. Je veľmi hrdá na svoju dcéru, ktorá napreduje v raste a vývoji. Tento mesiac prešla rodina náročným obdobím, keďže Amélia ochorela. Trpela chrípkou a vysokými horúčkami, no zdravotný stav sa jej už zlepšil. Rodina v tomto období investovala do nákupu nevyhnutných potrieb, ako sú sunar, plienky, hygienické potreby a potraviny. Tento mesiac mali vyššie výdaje, pretože bolo potrebné dokúpiť nové oblečenie pre Améliu, ktorá pekne vyrástla a oblečenie jej začína byť malé. Vzhľadom na pretrvávajúce problémy s ekzémom, plánuje Vanesa s dcérou návštevu kožnej lekárky. Okrem toho Vanesa úspešne absolvovala polročné hodnotenie, pričom jej výsledky boli uspokojivé. Rodina vyjadruje vďaku za poskytnutú pomoc a podporu.

Marec 2025... Vaneska s malou Améliou sa majú dobre. Vanesu trápia žalúdočné problémy, ktoré mal aj jej otec. Má problém s trávením a ak niečo zje nasilu a rýchlo, daví ju. Vanesa chodí pravidelne do školy a na prax do pekárne. Vo svojom voľnom čase sa výlučne venuje svojej dcérke. So všetkým jej neustále pomáha jej mama, ako aj sestra a brat. Améliu už choroba prešla. Rodina sa však stále potýka s ekzémom na tváričke malej Amélie. Babka s ňou pravidelne navštevuje lekárov. Vanesa tento mesiac opäť nakúpila nevyhnutné veci ako Sunar, lieky, hygienické potreby a potraviny. Vanesa dcérke nakupuje výživy, čajíky a zeleninu. V súčasnosti sa jej začínajú prerezávať zúbky a veľakrát plače, hlavne v noci, čo je pre ostatných členov dosť náročné, keďže žijú iba v jednej izbe a plač dieťaťa ich zobúdza. Vanesa ďakuje za pomoc a podporu.  

Apríl 2025... Amélia sa má v súčasnosti dobre a spolu s matkou si užívajú vzájomnú spoločnosť. Dieťa prospieva primerane veku, rastie a prináša mamke veľa radosti. V priebehu tohto mesiaca absolvovala posledné povinné očkovanie. Zároveň však prekonala ochorenie sprevádzané intenzívnym kašľom, na ktoré jej detská lekárka predpísala lieky Stoptussin a Calcium. Medzi obľúbené aktivity Amélie a Vanesky patria najmä prechádzky v spievode tety, uja a starej mamy. Tento mesiac však došlo k poškodeniu detského kočíka, ktorý už nebolo možné opraviť. Vďaka tomu, že organizácia mala k dispozícii darovaný kočík, nemusela si Vanesa zabezpečovať nový a situácia sa podarila vyriešiť bez dodatočných nákladov. Vanesu v súčasnosti čakajú skúšky z anglického jazyka a informatiky. Nakoľko si na strednej škole dodatočne dokončuje 9. ročník základnej školy, musí absolvovať skúšky zo všetkých vyučovacích predmetov každé tri mesiace. Najväčšie obavy má z anglického jazyka, v ktorom sa cíti najmenej sebaisto. Z finančných prostriedkov boli zakúpené základné potreby pre Améliu, konkrétne detská výživa (Sunar), plienky, hryzátka, dojčenské fľaše a cumlíky. Zvyšná časť financií bola použitá na nákup drogérie a potravín pre domácnosť. Vaneska ďakuje za pomoc. 

Máj 2025... Dnes má Amélia presne 9 mesiacov, čo je krásne výročie, na ktoré Vaneska spomína so širokým úsmevom. Amélia rastie a prosperuje podľa svojho veku, a aj keď ešte nechodí, trávi veľa času v chodítku, ktoré jej umožňuje pohybovať sa po miestnosti a byť stále v centre diania. Je veľmi zvedavá a každý deň prináša nové objavy. Je to veľmi živé dieťa, plné energie a šťastia, ktoré so svojou mamkou zdieľa radostné chvíle. Tento mesiac sme sa v organizácii rozhodli riešiť záležitosť opravy jej chrupu, keďže jej zuby sú v príšernom stave. Oprava chrupu bola pôvodne plánovaná už v roku 2023, ale nečakané tehotenstvo muselo tieto plány prerušiť. Teraz, keď Amélia už rastie a Vaneska sa môže viac sústrediť aj na seba, organizácia sa rozhodla poskytnúť podporu a zabezpečiť potrebnú opravu chrupu. Tento krok je veľmi dôležitý, pretože Vaneska potrebuje nielen postarať sa o svoju dcéru, ale aj o svoje zdravie, aby sa cítila lepšie a sebavedomejšie. Tento mesiac Vanesa využila finančné prostriedky na nákup základných potrieb pre Améliu – detskej výživy, plienky, drogériu a potraviny. Vaneska je veľmi vďačná za pomoc, ktorú dostáva, a teší sa z každého dňa stráveného so svojou dcérou Améliou. Aj keď život prináša rôzne výzvy, tieto momenty radosti sú pre ňu najväčšou odmenou.

Jún 2025... Vanesa sa s láskou a oddanosťou stará o svoju malú dcérku Améliu, ktorá sa rozvíja primerane svojmu veku. Amélia aktuálne začína pomaly chodiť s oporou, čo je významný míľnik v jej pohybovom vývine. Amélia má už štyri zúbky a prejavuje záujem o okolitý svet – je aktívna, zvedavá a reaguje na podnety z prostredia. Na očkovanie je objednaná v priebehu nasledujúceho mesiaca. Zdravotný stav Amélie je momentálne stabilný a bez komplikácií. Vďaka finančnej pomoci, ktorú rodina obdržala, sa podarilo zabezpečiť viaceré nevyhnutné veci pre Améliu – nové topánočky, detské oblečenie na leto, hygienické potreby, ako aj drobné potraviny vhodné pre batoľa, vrátane piškót a jogurtov. Táto podpora výrazne uľahčila každodenné fungovanie domácnosti a znížila finančnú záťaž spojenú so starostlivosťou o dieťa. Zároveň táto pomoc aj čiastočne odbremeňuje jej starú mamu – mamu Vanesy. Vanesa zároveň úspešne ukončila školský rok, čím si splnila všetky školské povinnosti riadne a včas. Rodina je za poskytnutú pomoc veľmi vďačná, vníma ju ako dôležitú oporu v náročnejšom životnom období a motiváciu pokračovať v snahe o zabezpečenie čo najlepšej budúcnosti pre Améliu.

Popis situácie

Volám sa Veronika a mám 37 rokov. Mám 3 deti – Benjamín (11 rokov), Šimon (10 rokov) a Maxim (4 roky). Od pôrodu najstaršieho syna som nemala na ružiach ustlané. Bývalý priateľ holdoval alkoholu a automatom. Jedného dňa ale prišiel zlom a rozhodla som sa ho opustiť, aj keď som vedela, že postarať sa o tri deti sama bude náročné. Vo veľkej miere mi pomáhala a aj dodnes pomáha rodina. Po nejakom čase som si našla súčasného partnera, už snúbenca a čakáme štvrté dieťa – dievčatko. Kým mal partner prácu, pomáhal mi vo všetkom, čo mohol – s deťmi, financiami a bývaním. Pretože o prácu prišiel a zatiaľ sa mu nedarí nájsť inú, sme nútení bývať oddelene. Je to pre nás nesmierne náročné, lebo plán bol bývať spoločne ako rodina. Momentálne bývam v útulku pre rodiny s deťmi, čo je pre nás ako rodinu veľmi náročné. Pevne verím, že v blízkej budúcnosti sa nám začne dariť, už len pre dobro detí, ktoré máme a ktoré čakáme a nesmierne sa naň tešíme. Malú princeznú by som mala na svet priviesť začiatkom roka 2025. Keďže je moja momentálna finančná situácia dosť zlá, horko-ťažko zháňam veci do pôrodnice. Preto vás prosím o akúkoľvek pomoc, predovšetkým pre moje deti, aby im nič nechýbalo. Zo srdca ďakujem za každú pomoc.

November 2024... Veronika si pomaly začína kupovať všetko do pôrodnice, od výbavičky, až po hygienické veci pre ňu a pre dcérku. Pomaly sa začína baliť. Pri starostlivosti o svoje tri deti to má veľmi náročné, ale zvláda to. Starší traja bratia sa veľmi tešia na malú sestričku, ktorá sa bude volať Sárka. Veronika chodí pravidelne na kontrolu. Maličká pekne rastie a nie sú nijaké komplikácie. Tento mesiac dostala svoje prvé peniaze a veľmi pekne zo srdca ďakuje.

December 2024... Veronika si tento mesiac nakúpila hygienu, potraviny a oblečenie pre bábätko. Keďže je Veronika krátko pred pôrodom, má to ťažké, lebo sa rýchlo zadýcha. Včera bola v poradni, bábätko pekne rastie a otočilo sa správnym smerom. Veronika môže porodiť svoje dievčatko prirodzenou cestou. Tento mesiac chodí často na vyšetrenie so svojim synom Šimonom, ktorému praskla cievka v oku. Je pravidelne kontrolovaný lekárom, lebo nevedia presnú príčinu. Veronika veľmi pekne ďakuje za pomoc a podporu. 

Január 2025... Veronika dostala aj spolu so svojimi chlapcami novoročný darček. 31.12.2024 sa jej narodila vysnívaná dcéra Sárka. Pôrod prebiehal prirodzenou cestou a Veronika už je v pohodlí domova. Malá Sárka sa narodila s hmotnosťou 4020 gramov a 50 centimetrov. Veronika si za peniaze nakúpila odsávačku, detské vecičky a plienky. Zvyšné peniaze minula na potraviny a drogériu. Veronika ďakuje za pomoc. 

Február 2025... Veronika prežíva obdobie veľkej radosti z príchodu svojho malého dieťaťa, pričom starostlivosť o Sárku v kombinácii s výchovou troch ďalších detí predstavuje značnú výzvu. Hoci sa obe postupne adaptujú na nový režim, Veronika čelí aj výzvam v podobe nedostatku spánku. Sárka by mala absolvovať svoje prvé očkovanie ešte tento mesiac, kým sa v súčasnosti zúčastňujú pravidelných  prehliadok v poradniach. Dievčatko sa vyvíja podľa očakávaní, pričom Veronika má pre Sárku pripravenú sunarovú výživu pre prípad potreby, no v súčasnosti jej plne postačuje materské mlieko. Finančná podpora, ktorú Veronika obdŕžala, jej umožnila zabezpečiť nevyhnutné základné potreby ako potraviny, hygienické pomôcky, plienky a oblečenie. Veronika vyjadruje vďačnosť za poskytnutú pomoc, ktorá má pre ňu veľký osobný význam.

Marec 2025... Veronika so Sárkou čelili v tomto mesiaci značným ťažkostiam. Sárka ochorela a bola nútená podstúpiť antibiotickú liečbu. Koncom februára absolvovali návštevu u lekárky, pričom na konci marca ich čaká ďalšia lekárska prehliadka, počas ktorej Sárka podstúpi očkovanie. Napriek náročnej situácii s ďalšími troma staršími deťmi, sa Veronike darí zvládať každodenné výzvy. Aj napriek tomu, že žijú v garzonke všetci piati, staršie deti poskytujú Veronike cennú pomoc pri upratovaní, nakupovaní a zároveň trávia čas so svojou mladšou sestrou. Za získané finančné prostriedky Veronika nakúpila plienky, drogériu a základné potraviny. Veronika vyjadruje vďaku za poskytnutú pomoc a podporu.

Apríl 2025... Sárka krásne prospieva a svojím pokrokom prináša veľkú radosť svojej mame Veronike. Hoci ju v predchádzajúcom mesiaci postihlo ochorenie, ktoré ju zdravotne poznačilo na dlhší čas, v súčasnosti sa jej zdravotný stav výrazne zlepšil a Sárka sa už nachádza v stabilizovanom stave bez vážnejších komplikácií. Každodenné chvíle jej spríjemňuje spoločnosť troch starších súrodencov – bratov, ktorí jej venujú maximum svojho voľného času. Ich prítomnosť má pozitívny vplyv na Sárkin vývoj – s nadšením reaguje na ich hravé prejavy a s úsmevom sleduje ich detské šibalstvá. V priebehu tohto mesiaca Sárka absolvovala svoje prvé povinné očkovanie. Vakcinácia prebehla bez komplikácií a neprejavili sa u nej žiadne nežiaduce účinky, čo je veľmi pozitívne z hľadiska jej imunizačného plánu a celkového zdravia. Vďaka finančnej pomoci, ktorú Veronika obdržala, sa jej podarilo zabezpečiť nevyhnutné potreby pre Sárku – konkrétne išlo o nákup plienok, detského oblečenia, hygienických potrieb a výživy. Táto podpora jej výrazne uľahčila zvládanie každodennej starostlivosti o dieťa v náročnej životnej situácii, ktorej momentálne čelí. Veronika vyjadruje úprimnú a hlbokú vďačnosť za poskytnutú pomoc, ktorú vníma ako významnú oporu v tomto náročnom období.

Máj 2025... Sárka, aj keď má ešte len pár mesiacov, prináša svojej mame Veronike obrovskú radosť a šťastie. Každý deň rastie a rozvíja sa a Veronika s láskou sleduje každý jej malý pokrok. Sárka je veselá a zvedavá, čo sa prejavuje v jej pozorovaní sveta okolo seba. Jedným z najkrajších momentov pre obidve je, keď Sárka trávi čas so svojimi troma staršími bratmi, ktorí jej venujú plno času a lásky. S ich pomocou a prítomnosťou Sárka s nadšením sleduje ich hry a smiech, čo má veľmi pozitívny vplyv na jej vývoj. Ich detské šibalstvá ju vždy rozveselia a jej úsmev je odrazom tejto radostnej atmosféry v domácnosti. Tento mesiac, okrem každodenných radostí, si Veronika so Sárkou užívali aj spoločné prechádzky v prírode. Rodinné výlety na čerstvom vzduchu sú pre ne obidve veľmi osviežujúce. Prechádzky po lesoch alebo lúkach, kde Sárka v kočíku sleduje prírodu a šťastne sa usmieva, sú pre Veroniku chvíľami pokoja a spojenia s rodinou. Vďaka finančnej pomoci, ktorú Veronika obdržala, sa jej podarilo zabezpečiť všetky nevyhnutné potreby pre Sárku – plienky, detské oblečenie, hygienické potreby a výživu. Táto podpora jej výrazne uľahčila starostlivosť o dieťa a umožnila jej venovať sa Sárke s väčšou ľahkosťou a pokojom. Veronika je za túto pomoc hlboko vďačná a vníma ju ako silnú oporu v náročnom období. Každý deň, strávený s jej malou dcérou a rodinou, napĺňa jej srdce šťastím, a ona sa teší na všetky ďalšie spoločné chvíle plné lásky, smiechu a spoločne stráveného času.

Jún 2025... Malá Sárka prináša svojej mame Veronike veľa radosti a naplnenia. Jej každodenný vývin je dynamický a Veronika s láskou a pozornosťou sleduje každý nový pokrok. Sárka je aktívne a zvedavé dieťa – reaguje na podnety z okolia a s rastúcim záujmom pozoruje dianie vo svojej blízkosti. Tento mesiac začína štvornožkovať, čo predstavuje významný míľnik v jej motorickom vývine. Zároveň absolvovala druhé povinné očkovanie, ktoré prebehlo bez komplikácií. Vďaka finančnej podpore, ktorú Veronika v tomto období obdržala, sa jej podarilo zabezpečiť všetky základné potreby pre dieťa a rodinu. Táto pomoc jej výrazne uľahčila každodennú starostlivosť o dcéru a zároveň jej poskytla potrebné zázemie na pokojné zvládanie materských povinností. Veronika vyjadruje úprimnú vďaku za túto formu podpory, ktorú vníma ako významný stabilizačný prvok v aktuálnom životnom období.

Popis situácie

Volám sa Nikol. Mám 31 rokov a momentálne som v 6. mesiaci tehotenstva. 

Keď sme sa s manželom dozvedeli, že nám naše plánované tehotenstvo vyšlo, veľmi sme sa potešili. Naša radosť sa zdvojnásobila v 8. týždni, keď nám lekár oznámil, že čakáme identické dvojičky. Deti mali každý svoj plodový obal, ale jednu placentu. V 13. týždni som absolvovala screeningový ultrazvuk. Môj vtedajší manžel pracuje a podniká v zahraničí, kde sa v tomto čase aj nachádzal. Lekár mi oznámil, že jedno z dvojičiek nie je dobre vyvinuté, má diagnózu nezlučiteľnú so životom a priamo ohrozuje na živote to zdravé. Túto informáciu môj manžel neuniesol, požiadal o rozvod, zamedzil mi prístup k financiám, vzal mi auto a oznámil, že sa nechce podieľať, ani mať niečo spoločné s týmto medicínskym problémom, obvinil ma, že je to moja vina, pretože sa bábätko vyvíja v mojom tele a ja nie som schopná ho donosiť zdravé. Od tohto obdobia sa na mojich nákladoch spojených s tehotenstvom nijako nepodieľal, ani sa so mnou nestretol. Myšlienky na krutý osud, ktorý som žila, som sa snažila zahnať aspoň v práci, kde som pracovala na dohodu a mohla si aspoň čiastočne pokryť výdaje. V 19. týždni som o chorú dcérku prišla. Bolo to pre mňa psychicky veľmi náročné. Od tohto času som ostala vedená ako vysokoriziková rodička. O pár týždňov neskôr sa na mne podpísal stres z tehotenstva, zákrokov, operácií a rozvodu, ako aj rastúce výdavky, ktoré som už úplne nebola schopná sama vykrývať. Môj manžel sa vyjadril, že keď som chcela dieťa, mala som si uvedomiť, či naň mám peniaze. Bola som nútená predať obrúčky, zlato, ktoré som mala od detstva, hodinky, telefón a pod., aby som bola schopná aspoň na čas vykryť výdavky a potrebné úkony. Situáciu v mojom stave v týchto horúčavách mi sťažoval aj fakt, že nemám auto a bývam mimo mesta, takže cestovanie k lekárom, do lekárne, do obchodu, alebo na vyšetrenia, a tak výdavky rástli. Pod týmto tlakom som sa začala otvárať a skončila som 3 týždne  pred termínom pôrodu v nemocnici, kde som musela absolvovať ďalšiu operáciu. Som nútená len ležať, aby som predčasne neporodila a tak nie som schopná ísť do práce, aby som si pokryla náklady, ktoré vyžaduje môj zdravotný stav a ani náklady na život. Jediné, čo v tomto období mám priznané, je 250 € tehotenský príspevok. Čakám aj na vyjadrenie súdu, no tie majú žiaľ čas a obávam sa aj vymožiteľnosti rozsudku.  Rodinu, ktorá by mi v týchto ťažkých chvíľach pomohla, nemám. Každá pomoc v tejto situácií bude pre mňa veľkou záchranou. Vďaka.

September 2024... Nikol sa blíži termín cisárskeho rezu, ktorý lekári naplánovali skôr, aby  sa predišlo komplikáciám. Nikol má pred sebou veľa výziev. Čaká ju súd s manželom, ale hoci prežíva náročné veci, teší sa, že onedlho bude mať pri sebe bábätko. Veľmi ďakuje všetkým, ktorí jej pomáhate a podporujete ju.

Október 2024... 11.10. porodila Nikol krásnu a zdravú dcérku Nellie. Vážila 2290 g a vzhľadom na komplikácie počas tehotenstva sa narodila cisárskym rezom. Radosť mamičky a súrodencov je veľká. Zároveň Nikol sprevádza myšlienka na druhú dcérku-dvojičku Nellie, o ktorú počas tehotenstva prišla. Všetkým darcom ďakuje za pomoc a podporu.

November 2024... Nikol prežíva pomerne náročné obdobie, pretože v šestonedelí a navyše po cisárskom reze je odkázaná sama na seba. Musí sa starať o predčasne narodenú dcérku a do toho voziť staršie deti každý deň do školy a zo školy do neďalekého mesta, robiť nákupy, navštevovať lekárov a pod. Tieto stresy spôsobili aj to, že nemôže malú výlučne dojčiť. O chvíľu jej začne na VŠ skúškové obdobie, čo jej pridá ďalšie povinnosti navyše. Verí, že keď sa jej podarí preklenúť toto obdobie, viac si vydýchne a naberie potrebné sily.

December 2024... Nikol mala pred Vianocami náročné obdobie, a riešila vážne rodinné problémy. Do toho s deťmi ochoreli, takže to bola naozaj kríza. Ďakuje za všetky dary od
darcov, ktoré jej pomáhajú zmierniť jej situáciu.

Január 2025... Nikol počas Vianoc prežila vyostrené chvíle v partnerskom vzťahu, je to pre ňu náročné starať sa sama o 4 deti, z toho aj o predčasne narodenú dcérku, zabezpečovať celý chod domácnosti. Keď Nikol chorá spolu s deťmi, nemohla dodržiavať kľudový režim, pretože sa starala o deti. Ďakuje všetkým darcom, ktorí jej uľahčujú túto situáciu.

Február 2025... Nikol úspešne ukončila semester na vysokej škole a štúdium sa jej chýli ku koncu. Je to pre ňu obrovský míľnik v živote, a verí, že vďaka dosiahnutému vzdelaniu sa jej podarí v budúcnosti zabezpečiť potrebný životný štandard pre seba a pre deti. Pre matku samoživiteľku sú to niekedy neuveriteľné výzvy- popri zabezpečení chodu domácnosti a starostlivosti o deti zároveň zvládnuť učenie a dochádzanie do školy. Veľmi ďakuje všetkým podporovateľom, ktorí jej pomáhajú.

Marec 2025... V živote Nikol sa striedajú krajšie chvíle s ťažšími. Deti jej robia radosť, poháňajú ju dopredu. Nedobrou správou pre ňu tento mesiac bolo zistenie vážneho ochorenia blízkeho člena rodiny, od čoho by mohli závisieť aj v budúcnosti jej bytové podmienky. Hoci ide o čerstvú udalosť, nechce sa zaťažovať negatívnymi scenárm  do budúcna a žije v prítomnosti. Rozhodla sa robiť, čo je v jej silách a ostatné verí, že dopadne najlepšie ako sa bude dať.
Za pomoc darcov je vďačná. 

Apríl 2025... Nikol aktuálne rieši ukončenie VŠ, čakajú ju štátnice, má toho veľa. K tomu všetkému jej vyhorela elektrina v dome, pretože nastal skrat a musí fungovať bez elektriny, to nesmierne skomplikovalo celý chod domácnosti a fungovanie rodiny, nemajú ani ohrev teplej vody. Ďakuje za všetku pomoc a podporu dobrých ľudí, ktorí jej pomáhajú.

Máj 2025... Nikol aktuálne rieši ukončenie vysokej školy. K tomu, aby bola pripustená k štátniciam, potrebuje spraviť ešte jednu skúšku. Skrat elektriny v dome jej veľmi skomplikoval fungovanie. Okrem iného nešlo kúrenie, a preto ochorela. Musela sa učiť aj keď mala horúčku. Veľmi jej pomáha podpora darcov a ďakuje, že v tom nie je sama.

Jún 2025... Nikol sa teší z pokrokov svojej dcérky, ktorá je veľmi šikovná. Starosti jej robí dom, v ktorom nebýva dlho a napriek tomu sa na stavbe začali prejavovať nedostatky, ako zatekanie strechy, kúrenia, chyby v elektrine a pod. Hľadá najlepšie riešenie pre seba aj deti, aby s nimi mohla žiť v priaznivých podmienkach. Teší sa, že si všetci cez prázdniny trochu oddýchnu a nebudú musieť riešiť rozvozy z dediny do mesta. Ďakuje všetkým darcom za ich pomoc.