Príjemcovia pomoci

Popis situácie

Som Silvia, pochádzam z Bratislavy, mám 27 rokov a ostala som tehotná. V prvých chvíľach to bol pre mňa veľký šok. Až taký veľký, že som tomu nechcela veriť. Nasledoval ďalší a ďalší tehotenský test, dokopy tri,   Ale až u gynekologičky som pochopila, že som naozaj tehotná a je to fakt. Vtedy som bola v šiestom týždni tehotenstva, zavalila ma spŕška pocitov, no prevládali hlavne negatívne, neskutočný strach a beznádej. Najjednoduchšie riešenie bolo dať bábo preč. Pociťovala som však veľkú neistotu, či to, čo som práve vyslovila, myslím vážne, či ma neovláda strach a vôbec som si nebola na 100 % istá, či je práve toto riešenie správne. Navonok som pôsobila celkom pokojne, no vnútri som bola roztrasená a mala som pochybnosti. Jedna polovica hovorila áno, druhá zásadne nie.. V hlave mi v tomto momente vznikol neskutočný zmätok, tak som odišla a dohodli sme sa, že si to ešte premyslím a situáciu doriešime. 

Po par dňoch som sa vrátila s hroznými pocitmi, no s dočasným presvedčením, že bábo pôjde preč. Muž, s ktorým čakám dieťa, ma presvedčil, že to bude to najlepšie riešenie. No ja som sa cítila hrozne... Nechápala som, že „najlepšie“ riešenie ma napĺňa takým strašným pocitom. Gynekologička začala so mnou debatu, všetko mi podrobne objasnila. Pochopila som, že nie som ochotná niečo podobné podstúpiť a vtedy som sa na 100 % rozhodla, že si bábo nechám.

Momentálne som v 7. mesiaci tehotenstva, čakám synčeka a svoje rozhodnutie neľutujem. Nečudujem sa však, že veľa žien urobí urýchlené závery... K prvoplánu ísť na potrat mi nepomohla ani situácia, že pracujem za minimálnu mzdu, to znamená smiešna materská, žiadne úspory, bývam v podnájme, pomôcť mi nemá kto. Mama je ťažko chorá a býva s otcom v jednoizbovom byte, takže tadiaľ cesta nevedie. Natrafila som však na ľudí ochotných pomôcť. Netreba sa báť, človek nie je úplne na všetko sám, ako  to zo začiatku vyzerá. Našla som organizáciu, ktorá poskytuje ženám v mojej situácii právnu, psychologickú a finančnú pomoc a pomohli mi aj s výbavičkou. Žiadna kaša sa neje taká horúca ako sa navarí a tak to aj je. Chcela by som poďakovať všetkým ľuďom, ktorí pomáhajú. Veľa detí by tu bez vašej pomoci nemohlo byť a mnohým matkám by sa žilo oveľa ťažšie. Zároveň chcem apelovať na budúce matky, aby sa rozhodovali po dôkladnom zvážení a nenechali sa ovplyvniť názorom alebo želaním partnera, či kohokoľvek iného. Len vy ste zodpovedné za svoje rozhodnutia. V prípade komplikácií  partner len mykne plecom, že ste tam predsa išli dobrovoľne. Nikdy neviete, aký deň bude mať lekár, ako zareaguje vaše telo a vaša duša. Svoje rozhodnutie však už nevrátite späť. Preto si všetko dôkladne zvážte, dajte si čas, aby ste sami sebe neboli katom.

Popis situácie

Som sedemnásťročná budúca mamina, ktorá je prvorodička a som na konci siedmeho mesiaca tehotenstva. Čakám chlapčeka a očakávaný termín pôrodu je 20.12.2021. V októbri budem mať 18 rokov a stále študujem na strednej škole v 3. ročníku a strednú školu si určite chcem aj dokončiť.

Moja mamina vyrastala v detskom domove a s mojim otcom už nežije viac ako dva roky. S otcom som síce v kontakte, ale často sa nestretávame. S mamou a s mojimi štyrmi súrodencami máme veľmi blízky vzťah, mamina pri mne vždy stojí a pomáha mi, ako sa len dá. Vzhľadom na to, že je matka samoživiteľka, sama nemá vysoký príjem a je pre ňu finančne náročne postarať sa o mojich súrodencov, ktorí ju tiež potrebujú. Práve preto som sa rozhodla vám napísať môj príbeh a poprosiť vás o pomoc, aby som sa vedela osamostatniť a odbremeniť moju mamu po finančnej stránke, aby sa nemusela starať ešte aj o mňa a moje dieťa. Momentálne bývam s mojou rodinou v centre pre obnovu rodiny, avšak s partnerom, ktorý momentálne býva mimo Bratislavy, hľadáme spoločné bývanie priamo v Bratislave. Partner si tu hľadá aj prácu, aby sme si vedeli zariadiť a udržať spoločné bývanie, ktoré je pre nás veľmi dôležité, nakoľko chceme, aby bábätko vyrastalo s obomi milujúcimi rodičmi. Vopred vám veľmi pekne ďakujem za vašu pomoc.

Popis situácie

Mám 25 rokov, žijem v prenajatom byte, spolu so svojimi dvoma deťmi Tomášom  a Soňou. Tomáško má 4 roky a Sonička má 3 roky. V máji 2021 mi po náhlej srdcovej príhode zomrel partner, s ktorým mám obidve deti a čakám s ním tretie dieťa.  Žiaľ pred mesiacom mi na rakovinu prsníka zomrela aj matka . To, že som tehotná , som zistila len týždeň pred smrťou partnera. Tretie dieťa by sa malo narodiť v decembri 2021. O deti sa starám sama, momentálne poberám rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Budem vám veľmi vďačná za akúkoľvek pomoc a podporu, aby som túto zložitú životnú situáciu zvládla.

Popis situácie

Som Katarína, mám 18 rokov (v júli a spolu s rodičmi a 3 súrodencami bývam v ubytovni.

Už viac ako tri roky som mala vzťah s chlapcom môjho veku a už som s ním aj bola tehotná, ale lekár mi navrhol potrat zo zdravotných dôvodov,lebo podľa neho sa tehotenstvo nedalo udržať.

Teraz som s tým istým chlapcom opäť otehotnela, ale dieťatko si veľmi želám, hoci mám veľmi zlé podmienky. Jediný, kto stojí pri mne, je moja mama. S otvom ditťatka už nie sme spolu, on má už niekoho iného. A momentálne je  vo väzení pre mladistvých. Termín pôrodu mám v novembri.

Skončila som  strednú školu, som predavačka, ale vzhľadom na moju situáciu momentálne nemám nijaký príjem. Preto vám budem vďačná za akúkkoľvek pomoc a podporu.

Popis situácie

Pochádzam z Trenčína a ocitla som sa vo veľmi zložitej situácii, odobrali mi dve deti, lebo som zostala bez domova, na ulici a tehotná. Tým, že nemám odpracovaných dostatok rokov, nemám nijaký príjem. Cítim bolesť nad svojou celkovou situáciou, v ktorej sa nachádzam aj kvôli odobratiu svojich dvoch detí, ktoré  sú stále v profi rodine. Ale napriek ťažkej životnej situácii s radosťou očakávam svoje tretie bábätko a dúfam v pomoc dobrých ľudí. Otec môjho dieťatka, ktoré čakám,  vyrastal v problémovej rodine ( jeho matka svojim mužom týraná, riešila vec alkoholom) má podľa pracovníkov, ktorí rodinu poznajú a odborne s ňou pracujú, dobré srdce a v budúcnosti by mohol byť aj oporou pre mňa a moje deti. Má ich veľmi rád a oni jeho. Prostredníctvom dobrých ľudí sa mi podarilo dostať do zariadenia, kde mám v samostatnú,  kompletne zariadenú izbu s príslušenstvom. Ďalej mi poskytli sociálne poradenstvo, odvoz k lekárovi, ošatenie, čiastočné stravovanie zdarma, a vôbec všestrannú pomoc...

Preto sa obraciam na vás s veľkou prosbou o finančnú pomoc, aby som mohla začať s nádejou.

Október 2021...Chceme sa podeliť o radosť z narodenia syna Mareka. Jeho pamätný deň bude vždy 18.9.2021. Narodil sa predčasne, ale má sa k životu. Sme radi, že otec dieťatka priznal otcovstvo, hoci je stále bez trvalého zamestnania aj bývania.

Radka sa zodpovedne stará o seba, ale aj o bábätko. Je dobré sledovať, ako sa vyhýba strave, ktorá by dieťatku ublížila, pretože ho kojí a chce čo najdlhšie. Chodí pravidelne k lekárovi s dieťaťom, aj so sebou, dokáže si vybavovať všetky úradné záležitosti. Plánuje a veľmi chce svoje dve deti zobrať k sebe, preto má pridelenú aj izbu tak, aby bolo možné bývanie pre všetkých.

Popis situácie

Žijem sama s 5-ročnou dcérkou, bez peňazí a alimentov na ňu. Môj bývalý manžel, ktorý ma opustil, dostal do opatery nášho syna. Rok som bola kvôli zlému zdravotnému stavu na PN. Moja diagnóza je skleróza multiplex a depresia. Teraz čakám na rozhodnutie, nakoľko mám podané všetky potrebné dokumenty na invalidný dôchodok. Aktuálne sa mi podarilo nájsť si aspoň brigádu, tak kým vládzem, zarobím aspoň niečo.

Aby moja situácia nebola taká jednoduchá, našla som si priateľa, o ktorom som si myslela, že mi bude v mojej zložitej situácii oporou. Ako to už býva, otehotnela som s s ním. Žiaľ, som dôverčivá a naletela som mu. Chcel ma le využiť, obrať o byt, čo sa však našťastie nestalo. Potom, ako mi robil zle, som ho vyhodila. O dieťatko sa nemá záujem starať. Povedal mi, nech idem na potrat, že on otcovstvo neuzná. Ja sa však dieľatka nechcem vzdať., ale bez pomoci dobrých ľudí to nezvládnem. Ďakujem za akúkoľvek vašu pomoc!

September 2021... Je nádherná. Narodila sa práve na sviatok Sedembolestnej Panny Márie. Esterka, je zdravá a prišla na svet 15.9.2021 o 11.15 h, teda v čase, keď Svätý Otec, slávil v jej svätyni v Šaštíne nádhernú sv. omšu aj zo Maryen a Esterku.

Popis situácie

Volám sa Marta, mám 19 rokov a priateľa, s ktorým v krátkom čase čakáme dievčatko. Veľmi sa naň tešíme, ale momentálne to  nemáme ľahké. Všetko, čo sa za ten čas udialo, tak mi aj do života dalo, aj nie. Som vďačná za tých ľudí, ktorých pri sebe mám. No môj príbeh nie je ľahký, ani taký, ako asi každý očakáva. Tatka mám v sanatóriu po mozgovej porážke. Mamku mám alkoholičku, takže tá sa vôbec nezaujíma ani o mňa, ani o svoju maličkú budúcu vnučku. Sme v ťažkej situácií. Zatiaľ bývame u svokry, pretože nemáme na vlastný nájom. Priateľovi totiž sťahujú exekúciu zo zdravotnej poisťovne, ja nemám nič našetrené a príjem momentálne na dcérku ešte nedostávam. V júli nás vyhodili z bytu, kde sme bývali. Prišli sme o strechu nad hlavou a ja som v 8. mesiaci tehotenstva. O dva týždne na to nás vyhodila aj svokra.. Z mojej rodiny nám nemá kto pomôcť. Ostatní súrodenci sú v podobnej alebo ešte horšej situácii.  Ešteže máme čo do úst. Svokra sa nad nami zľutovala a kvôli malej nám ešte dala na čas šancu. Sme svokre za to veľmi vďační, ale dlho nám pomáhať nebude, lebo býva v 2-izbovom byte spolu s ďalšou dcérou.  Vopred veľmi pekne ďakujeme za pomoc a podporu.

August 2021... V druhej polovici augusta sa Marte narodila malá dcérka Alžbetka. Obidve sú v poriadku a už "doma". Svokra sa nad mladými zľutovala a zobrala ich do jej bytu. Pomáha im aj so starostlivosťou o malú. Marte už  z rodiny nemá kto pomôcť. Rodina vám úprimne ďakuje za pomoc a podporu.

Popis situácie

Vyrastala som v nefunkčnej rodine so zlým vzťahom so svojou matkou. Mala som ťažké detstvo. Moji rodičia mali zlé manželstvo za ktoré som si odniesla veľa nepekných chvíľ.  Matka o mňa záujem nemala a veľmi ma bolelo, keď mi povedala, že ma ani nechcela. Veľakrát ma trestala aj za veci, za ktoré som ani nemohla. Keď sa moja matka zoznámila s mojím nevlastným otcom, moja situácia sa trochu zlepšila. Bol to veľmi dobrý človek, ktorý nás mal rád a staral sa o nás. Často sa ma zastal, keď som mala konflikty s mamou, pomáhal mi, ako mohol,  správal sa k nám ako náš biologický otec, no bohužiaľ umrel.  Odvtedy sú naše vzťahy z matkou katastrofálne.  Na detstvo nerada spomínam, až na obdobie, kým žil nevlastný otec. Biologický otec o nás nikdy nemal záujem. V súčasnosti sa vzťahy s matkou trochu upravili, ale veľmi sa o mňa ani deti nezaujíma.

Neskôr som mala desaťročný vzťah, ktorý sa mi rozpadol. Mám z neho 6-ročného syna. Po  ňom sa mi narodil ešte jeden synček, ktorý sa narodil veľmi chorý a ako sedemmesačný zomrel. V tom čase som sa veľmi zadĺžila. Začala som žiť v ubytovni. Potom som sa zoznámila s partnerom, s ktorým som nečakane otehotnela a keď som mu to oznámila, opustil ma. Usilovala som si nájsť prácu, ale ako tehotnú ma nikto nechcel zobrať. Snažím sa zo všetkých síl splatiť dlh na nájomnom, aby som sa čo najskôr mohla postaviť na nohy. Som vo veľmi ťažkej situácii a bez pomoci dobrých ľudí to nemám šancu zvládnuť. Vopred vám ďakujem, že ma v tom nenecháte samu.

Jún 2021... Katarína rieši svoju finančnú situáciu tak, že podáva žiadosť o zvýšenie výživného na svojho syna. Momentálne sa pripravuje na pôrod, ktorý bude za krátky čas, zostávajú jej posledné dni. Na bábätko sa už teší, pripravuje výbavičku a všetko potrebné, aby malo všetko potrebné, keď sa narodí. Veľmi pekne ďakuje za pomoc a podporu.

Júl 2021... Katarína sa pomocou s našou pomocou s mestom, že bude splácať dlh mestu, aby sa jej podarilo po splatení dlahu isť do lepšieho nájomného bytu. Medzitým sa narodil synček Samko s mierami 3300 g a 51 cm. Je krásny a on aj mamina sú v poriadku. Zo srdca ďakujú za vašu podporu, lebo vďaka pomoci okolia je malý medzi nami.

August 2021... Kataríne sa darí dobre, stará sa o synčeka Samka aj o staršieho syna. Dominik nastúpil do školy, tak jej pribudli starosti. Požiadala o zvýšenie výživného na staršieho syna. Všetkým ľuďom s dobrým srdcom ďakujú za pomoc.

Popis situácie

Mám 22 rokov. Mám 3 súrodencov. Ako malí sme to nemali vždy ľahké. Otec bol ťažký alkoholik a mama starostlivosť o 4 deti nezvládala. Finančne sme to mali veľmi náročné. Ťažko som sa s tým vyrovnávala, najmä na strednej škole. Hľadala som lásku v mužoch, ktorú som doma nedostávala. Po úspešne zvládnutej maturite som chvíľu pracovala v bagetérii. S priateľom, s ktorým som bola už vyše 2,5 roka, som zistila, že som tehotná. Keď sa malý Jožko narodil, verila som, že to spolu zvládneme. Obaja sme sa tešili. Začali sme spolu bývať u svokrovcov. Avšak priateľ ten všetok nátlak z rodiny zrejme nezvládal. Dal sa na občasné pitie a hazard. Prepustili ho zo zamestnania a mal aj zopár priestupkov, za ktoré mu zobrali vodičský preukaz. Už to bolo len horšie. Cítila som, že sa musím postaviť na vlastné nohy. Odišla som a začala bývať v krízovom centre. Naplno som sa začala starať o svojho syna Jožka. Stretávala som sa aj s jeho otcom. Dali sme sa znovu dokopy. Keď mal Jožko 17 mesiacov znovu som s ním otehotnela. Bála som sa, čo budem robiť, bola som z toho zmätená a nervózna. Lekár potvrdil tehotenstvo. Na sone som počula, ako mu bije srdiečko. Hneď som vedela, že správne bude, keď si ho nechám. Teraz som v 33. týždni tehotenstva. Som šťastná, že aj napriek mojej zlej finančnej situácii som sa rozhodla si bábätko nechať. Bude to ťažké, ale zvládnem to. Teším sa, že Jožko bude mať súrodenca a budú sa spolu hrať. Som aj zvedavá, ako to budem zvládať. Teraz som vďačná aj za každú maličkosť, kto mi čo pomôže. Mám skvelú sestru, ktorá mi vo veľa veciach pomáha. Momentálne bývam stále v krízovom centre. Otec mojich detí je znovu vo väzení kvôli viacerým porušeniam podmienky pod vplyvom alkoholu. Verím, že raz sa postavím na vlastné nohy. Naučím sa byť zodpovednejšia a budem robiť správne rozhodnutia. Avšak viem, že momentálne potrebujem pomoc od ľudí, či už finančnú alebo psychickú podporu, tak, aby som si sama viac verila. Svoje deti  milujem.Usilujem sa byť dobrou mamou. Zaujímam sa o veľa vecí, no viem, že najdôležitejšie sú teraz moje deti a to, aby som ich pozorne s láskou a trpezlivosťou vychovávala a sama bola v pohode. Deti sú darom a to je pravda.

Zo srdca ďakujem všetkým, ktorí nezištne pomáhajú.

December 2020... Radostná správa. Dávidko sa narodil 26.11.2020, pôrodná hmotnosť bola 3420 g a dĺžka 50 cm. Zdravotne sú obidvaja v poriadku. Davidko je plne kojeny. Veľmi sa z bračeka teší aj starší brat Jožko, ktorý má 2 roky a 4 mesiace.

Január 2021... Dávidko sa má veľmi dobre. Jeho aktuálna hmotnosť je 5580 g a meria 56 cm. Väčšinu času ešte prespí. Radi chodievajú s maminou na krátke prechádzky. Dávidko začína vnímať zvuky a pozoruje, čo sa okolo neho deje. Všetci majú z neho veľkú radosť. Ďakujú za vašupomoc a podporu.

Február 2021... Dávidkovi sa darí veľmi dobre. Pani doktorka hovorí, že dobre priberá a pekne drží hlavičku. Podstúpil prvé očkovanie aj vyšetrenie kĺbikov. Zvládol to veľmi dobre.  Veľmi rád spi, hlavne vonku v kočíku. Reaguje na smiech a rád pozoruje svojho staršieho bračeka.

Marec  2021...  Napísala nám priamo Kika: „Svojho synčeka stále dojčím. Dávidko rastie ako z vody. Veľmi rád sa usmieva a páči sa mu byť na brušku. Radi chodievame von na dlhšie prechádzky. Veľmi pekne ďakujeme všetkým, ktorí nám akýmkoľvek spôsobom pomáhajú.“

Apríl, máj 2021... Dávidko už má 5 mesiacov. Stále chce byť viac a viac v pohybe. Je veľmi šikovný. Dokáže sa pretočiť z bruška na chrbátik a naopak. Rád sa nosí na rukách. V ostatnom čase veľmi slinká, tak očakávame prvé zúbky. Mamička aj s malým zo srdca ďakujú za pomoc a podporu.

Jún 2021... Máme novinku! Dávidkovi sa prerezali prvé 2 zúbky. Mal trochu nepokojný spánok, ale inak celkom bez ťažkostí to  zvládol. Už všeličo spapá. Veľmi mu chutí ovocie a výživy.

Boli sme na kontrole u doktorky. Všetko je v poriadku. Dávidko sa snaží loziť a priťahovať sa rukami. Ide mu to šikovne. 

Júl, august 2021... Napísala nám Kika: „Máme sa dobre. Leto si veľmi užívame. Boli sme aj na malom výlete v Trenčianskych Tepliciach. Obom chlapcom sa tam veľmi páčilo. Dávidkovi narástli ďalšie 2 zúbky. Inak sa máme fajn a sme zdravotne v poriadku. V auguste som si podala žiadosť o mestský byt. Uvidíme. V tomto letnom počasí radi chodievame na prechádzky na Brezinu. Je tam chládok a veľmi pekne. Dávidko sa stále zlepšuje v pohybe. Je veľmi zvedavý. Rád sa hrá aj so svojím starším súrodencom. Okrem toho sa mu veľmi páčia loptičky a rád sa kúpe a čľapoce vo vaničke.

September 2021...

Popis situácie

Vyrastala som s adoptívnou mamou aj momentálne s ňou žijem. Ako iné mladé dievčatá som sa postupne zaľúbila a postupne začal byť náš vzťah aj bližší. Partner nemal ľahký život, je polosirota, vychovávala ho stará mama a od šestnástich rokov začal pracovať,  brigádovať. Momentálne si našiel novú prácu a od mája začne pracovať. Ja dokončujem 1. ročník SOŠ kuchár/časník. Ak všetko dobre pôjde, chcela by som od septembra pokračovať v štúdiu, ktoré budem mať upravené. Na dieťatko sa teším, pravidelne chodí do poradne, pripravujem sa na pôrod a príchod dieťaťa. O chlapčeka sa chcem starať mojou mamou a partnerom. Vzhľadom na to, že som ešte neplnoletá, musím po pôrode požiadať súd o priznanie rodičovských práv, aby mi mohol byť priznaný rodičovský príspevok a príspevok pri narodení. Adoptívna mama (budúca stará mama) ešte pracuje na skrátený úväzok, rada mi s dieťaťom pomôže, ale finančne by to dlhodobo nezvládla. Mám zabezpečené bývanie u adoptívnej mamy, kde mám samostatnú izbu. S partnerom do budúcnosti plánujeme spoločné bývanie, ale tak skoro to nevyzerá, keďže on zatiaľ pravidelný príjem nemá a ani svoje bývanie.  Termín pôrodu mám plánovaný na koniec mája 2021. S otcom dieťaťa som v dennom kontakte, má záujem o dieťaťa. Vopred vám ďakujem, že mi pomôžete preklenúť toto zložité obdobie života. Pokúsim sa, nesklamať vás.

Jún 2021... Prinášame  vám  radostnú novinu. Malý Damián je od včera na svete, má sa k svetu, váži 2660 g. Mamina Eva je šťastná a užívajú sa prvé spoločné chvíľky. Stará mama pomáha vybavovať všetky potrebné doklady, aby mladá mamina mohla nadobudnúť rodičovské práva, keďže je ešte neplnoletá.

Júl 2021...  Damiánko má už 6 týždňov. Počas celej návštevy bol na mamine, buď papal alebo spinkal. Po začiatočných problémoch s papaním už Daminán krásne papá a priberá. Trochu ho trápia vetry, poradili sme im feniklovo-rascový čaj, ktorý je vhodný aj pre dojčiace matky. 

29.6. prebehol súd o priznaní rodičovských práv a povinností, čo znamená že Evka má riadne priznané práva rodiča a môže si žiadať príspevok pri narodení  aj rodičovský príspevok.

Eva ukončila 1. ročník, ešte  potrebuje v auguste urobiť opravnú skúšku z informatiky. Chcela by v septembri za pomoci mamiy pokračovať v 2. ročníku individuálnou formou.

August 2021... Damiánko narástol a pribral, už by ste ho ani nepoznali. Doma bol aj mladý otecko, ktorý býva na ubytovni, pracuje, má aj nočné . Keď má voľno, príde za Evkou aj Damiánkom. Síce pracuje, ale penazí pre Evku a dieťa veľa nemá, keďže má podĺžnosti a exekútor mu siahol na výplatu. Malý v noci pekne spí spolu s maminou v jednej posteli, lebo je to pre Evku praktické, keďže ho viackrát v noci dojčí. 

Popis situácie

Volám sa Mária, som vydatá, matka ôsmich detí. Koncom apríla čakáme s manželom deviate dieťa, dievčatko. Mám 40 rokov, som vyštudovaná zdravotná sestra s krátkou praxou, pretože hneď po škole som sa vydala a začala som sa starať o svoju rozrastajúcu sa rodinu. Bývame v trojizbovom rodinnom domena dedine v okrese Stropkov. Môj muž je na čiastočnom invalidnom dôchodku a príležitostne sa mu darí nájsť si prácu, aj to len brigádnicky. Teraz, v čase pandémie, je to ťažké. Práce je málo, aj pre zdravých a mladých.

V našom malom domčeku sa našlo miesto aj pre moju mamu, ktorú opatrujem. Má ťažké ochorenie obličiek a chodí na dialýzu. Naše deti sú veľmi šikovné, študujú alebo chodia do základnej školy. Usilujeme sa dať im všetko, čo môžeme a  čo potrebujú, ale manželova choroba a príchod nového dieťatka nám neumožňujú prijať akékoľvek zamestnanie na zlepšenie finančnej situácie. Žijeme z môjho opatrovateľského príspevku, rodinných prídavkov a manželovho polovičného invalidného dôchodku. Napriek tomu verím, že sa naše deti postupne postavia na nohy a urobíme všetko, aby z nich vyrástli slušní ľudia. Ďakujeme všetkým, ktorí nám akýmkoľvek spsobom pomáhajú a aj vám, ktorí nám poskytujete finančnú pomoc.

Máj 2021... 23.4.2021 sa  Márii narodila krásna bábika Julianka. Vážila 3660 g a merala 50 cm. Malá aj mamička sú v poriadku, cítia sa dobre , mamička ju dojčí a sú veľmi šťastní. Rodina zo srdca ďakuje všetkým, ktorí jej pomáhajú preklenúť ich zložitú situáciu. Aj my ďakujeme všetkým darcom a spolupracovníkom, vďaka ktorým je malá na svete.

Jún 2021... Rodina malej Julianky sa už teší na prázdniny. Staršie deti budú mať voľnejší režim, oddýchnu si od povinností, hoci oni sa v škole držia dobre a radi ju navštevujú. Mamička bude mať viac pomocníkov a budú môcť podnikať viaceré akcie aj spoločne. Julianka je zdravá, krásna a všetkými milovaná. Veľmi pekne ďakujú, že stojíte pri nich.

Júl, august 2021... Deti trávia prázdniny a uživajú si horúce letné dni. Tešia sa, že sa môžu viac venovať malej Julianke, ktorá sa ich prítomnosti mimoriadne teší. Mamička Julianku stále dojčí, malá sa drží veľmi dobre. Celá rodina je veľmi vďačná za pomoc a podporu.

September 2021... Julianka je zdravá a prospieva. Staršie deti začali navštevovať školy. Pribudol jeden študent vysokej školy a jedna študentka strednej školy. Najstarší syn pokračuje v štúdiu na vysokej škole. Mladší syn sa zamestnal. Doma zostali najmladšie deti, ktoré chodia do základnej školy a do materskej školy. V rodine je všetko v poriadku a za pomoci projektu Zachráňme životy sa im darí situáciu zvládať veľmi dobre. Veľká vďaka.

Popis situácie

Sme rodina s piatimi krásnymi deťmi a čakáme šiesty dar života. Máme 8-ročného Marka, 6-ročného Matea, 5-ročnú Lauru, 3-ročnú Chiaru, dvojročného Luku a momentálne som v 31. týždni tehotenstva s malou Deborah. Život je pre nás veľký dar! Naša momentálna situácia je však zložitá, aj keď Boh sa o nás stará! Žili sme v Košiciach a bývali v podnájme. Manžel chodil 6 rokov pravidelne do práce do stavebnej firmy... Ja som vyštudovala bezpečnostné manažérstvo, teda som inžinierka a uvedomujem si že by som mohla vo svojom odbore slušne zarábať. no Boh ma povolal do materstva. Od skončenia štúdia som na rodičovskom príspevku. Posledné tri roky prerábame rodinný dom a konkrétne teraz detské izby. Manžel je tretí rok nezamestnaný a náš jediný rodinný príjem je môj rodičovský príspevok plus prídavky na deti. Manžel má sen po ukončení rekonštrukcie založiť si živnosť a mal aj možnosť v lete si privyrobiť, lebo sa venuje strechám, ale mala som veľmi silné epileptické záchvaty, jeden až dvakrát týždenne v noci v spánku a upadala som do bezvedomia... Na ďalší deň som nebola schopná sa starať o domácnosť a deti. Manžel mal strach ma nechávať doma samu. Momentálne v tejto gravidite som stabilizovaná na liekoch s malými parciálnymi epileptickými záchvatmi.. No stále verím v zázrak uzdravenia. Keď mal manžel možnosť si na jeseň opäť zarobiť, dostali sme covid a ostali 40 dní v karanténe a teda o zákazku prišiel. Zimné obdobie, covid situácia, epilepsia a rekonštrukcia starého domu nám znemožňujú serióznejší pracovný pomer. hranmezivoty.sk/cialis-cena-pfz.html
https://www.zachranmezivoty.sk/viagra-predaj-pfz.html Preto vás prosíme o pomoc na preklenutie tejto zložitej životnej situácie. Svoje deti sa usilujeme zodpovedne vychovať a postupne sa opäť postaviť na vlastné nohy. Ďakujeme za vaše otvorene srdcia.

Apríl 2021...   27.4.  narodilo utešená dievčatko Deborka. Jej  miery sú: 2710 g a 60 cm. Je to už 189. bábätko projekte Zachráňme životy. Všetci ho majú radi a to je to hlavné. Materiálne toho možno veľa nemá, ale o to viac sa mú blízki usilujú dať lásky.

Zo srdca ďakujeme všetkým za pomoc a podporu Aj vašou zásluhou sa mohla Deborka  a ďalšie krásne deti narodiť.

Máj 2021... Deborka je krásna, dobručká a všetkým robí radosť. Je pokojná, pekne spí a súrodenci sa predbiekajú, aby s ňou mohli mamičke pomáhať. Veľmi pekne ďakujú všekým, ktorí jej akokoľvek pomáhajú.

Jún 2021... Ako nám napísala Lucia: "Deborka je poklad, veľmi sa z nej tešíme. Teraz si užívame prázdniny a oddych od školy. Sme zdraví a vďaka finančnej pomoci sa nám ľahšie dýcha. Ďakujeme za vašu pomoc."

Júl 2021... Deborka robí všetkým radosť. Je veselá, usmiata a teší sa, keď sa jej venujú súrodenci a tí to s radosťou robia. Staršie deti si užívajú prazdniny. Všetci sú vám vďační za pomoc a podporu. Veľká vďaka.

August 2021... Deborka napísala pre vás: "Ahojte čoskoro mám 5 mesiacov . Tatino začal robiť, jednej rodinke urobil strechu za 2 týždne, ale nevypýtal si peniaze, lebo im chcel pomôcť -  čakajú piate bábätko. Ale začali prichádzať pracovne ponuky, tak veríme, že čoskoro nebudeme potrebovať vašu pomoc, za ktorú sme veľmi vďační, ale bude môcť poslúžiť ďalším . Ďakujeme"

Popis situácie

Volám sa Iveta, mám 33 rokov a čakám dieťatko, s ktorým som v tomto období vôbec nerátala. Neviem ako ďalej... Chcem si svoje dieťa nechať, ale neviem, či by nebolo pre maličké lepšie, aby som sa ho vzdala. Toto sú moje myšlienky v poslednom období.

Mala som ťažké detstvo. Môj otec matku opustil ona sa s tým nevedela zmieriť a začala piť. Ja som bola najstaršia, mám ešte 2 mladšie  sestry. Keď mala moja mama svoje alkoholové dni, vôbec sa o nás nezaujímala, preto som začala pre mňa a moje sestry variť ja. A tak som sa predčasne stala dospelou. Keď som mala 10 rokov, tak domov doviedla cudzieho chlapa a povedala nám, že bude s nami bývať. Aj on rád pozeral na dno pohárika. Keď bol opitý, bol agresívny. Mamu často bil, neskôr začal biť aj nás. Báli sme sa ho, myslela som si, že to boli moje najhoršie dni v živote.

Chcela som byť čo najskôr z domu preč. Jedného dňa, keď bola mama veľmi opitá a nič nevnímala, chcel ma jej priateľ znásilniť. Hrozne som kričala, kopala som ho, ani neviem, ako som sa z domu dostala von, kde som bola až do rána. V noci som sa bála spávať. Skončila som učilište, zamestnala som sa a osamostatnila. Našla som si ubytovanie a konečne som bola z pekla preč. Bolo mi ľúto mojich sestier, tak aspoň cez víkend som si ich brávala k sebe. V práci som spoznala svojho priateľa zaľúbila som sa konečne som bola šťastná, konečne ma mal niekto rád. Po roku sa mi narodila dcéra Lili. Má  ráštep a tu začal problém. Môj priateľ ma vinil za to, že malá má problém. Ja to ako problém nevidím, no on áno. Ustavičné hádky osočovanie a nakoniec znásilnenie ma vrátilo do detstva. Nechcela som ohroziť moju dcéru, a tak som sa od priateľa odsťahovala. No po  3 mesiacoch som zistila, že som tehotná. Sama s malou dcérou a opäť tehotná. Maličké sa má narodiť o dva-tri týždne. Toto je môj príbeh. Neviem, čo bude a ako to prežijem. Priateľky mi pomohli nájsť dobrú dušu, kde som našla pomoc a riešenie, aby som s bábätkom mohla zostať, aj keď to bude ťažké. Skontaktovala ma aj s koordinátorkou projektu Zachráňme životy a to je pre mňa svetlo na konci tunela. Veľká vďaka.

Marec 2021... Ivetka sa narodila mamine v polovicu marca. Narodila sa predčasne, v 7. mesiaci. Merala 42 cm a vážila 1950.gramov. Po narodení ju dali na chvíľu mamicke a potom ju ihneď  vložili do inkubátora. Pani doktorka povedala, že malá je zdravá, ale ešte jeji chýbajú 2 mesiace, aby podrástla a pribrala. Mamička išla po pôrode domov, lebo sa musela postarať o staršiu dcérku, každý deň však chodí za malou.

Apríl 2021... Napísala nám mamička: „Za Ivetkou chodím každý deň. Pomalinky priberá. Som šťastná, že je zdravá. Veľmi som sa bála, že sa na nej prejavia moje stresy, ktoré som mala počas tehotenstva. Porodila som rýchlo, ani  neviem ako. Určite to bolo tým, že som nebola v strese už som sa nebála čo s nami bude. Vďaka vašej pomoci nám mohli nakúpiť plienky, hygienu, ale aj potraviny. Už nie sme hladné, ten pocit, že mám z čoho uvariť, je pre nás neopísateľný. Ďakujem vám všetkým za vašu pomoc. Teraz už viem, že s vašou pomocou  to dokážem“ .

Máj 2021... Tento mesiac si ma maminka zobrala domov z nemocnice. Konečne sme všetky tri spolu. Veľmi sa spolu tešíme. Moja maminka je teraz najšťastnejšia. Ja pekne spinkám a veľa papám , aby som pribrala. Na budúci mesiac pôjdeme do poradne. Doma ma čakala postieľka, hračky a pekný kočík. Dostali sme kočík pre mňa a sestričku, taký kde sme obe spolu. Ďakujeme vám za pomoc, bez ktorej by som nebola pri mojej maminke a sestričke.

Jún 2021... Správa od Ivety: „Tento mesiac som nešťastná. Majiteľ podnájmu mi oznámil, že sa musím do konca júna vysťahovať. Vraj sa mu vráti syn zo zahraničia, tak bude bývať v byte. Nevedela som, čo robiť, preplakala som celý deň. Keď mi p. Aďka doniesla plienky a vecičky pre Ivetku, videla , že som uplakaná, tak som jej povedala, čo sa stalo a že neviem, čo budem robiť, kam mám ísť. No ona ma upokojila, že kým nájde pre nás ubytovanie, pôjdem do bytu k inej klientke. Mám sa pobaliť a presťahuje nás. Som rada, že nie som, že sa mám o koho oprieť. Bez vás a p. Aďky by som skončila na ulici. Ďakujeme za pomoc pre nás.“

 Júl 2021... „Sme presťahovaní v prenajatom byte . V byte býva ešte jedna mamička, tak nám je veselo. Máme svoju izbu a svoj pokoj. S Ivetkou som bola u pani doktorky. Trochu je prechladnutá, ťažko sa jej dýcha. Ochorela asi odo mňa, lebo ja som z toho stresu, že nebudem mať kde bývať, dostala horúčku z vyčerpanosti, tak mi to povedala doktorka. Verím, že bude už len lepšie, aj keďsom sa dozvedela, že musíme na súd podať návrh na zverenie Ivetky do mojej starostlivosti a určiť výživné. Bojím sa stretnutia s expartnerom, ale musím to urobiť, nech nesie aj on zodpovednosť. Ďakujem za vašu pomoc.“

August 2021... „Tak som teda podala návrh na súd.. Bojím sa, ako zareaguje môj expartner, ale viem že viac sa ho  nebudem báť. Musím chrániť svoje deti.  Ivetka je už v poriadku, pekne papá, je spokojná. Na budúci mesiac ideme na ortopédiu. Ako som sama s deťmi, sme veselšie, dievčatá prespia celú noc. Aj pani doktorka ma pochválila, že obidve dievčatá pribrali sú pekne oblečené, ale to vďaka vám. Z vašej podpory sme si mohli dovoliť nové oblečenie máme, dostatok jedla, Ivetka má mliečko, ktoré by som jej ja nemala za čo kúpiť. Krajšie obdobie ako je toto som nezažila. Veľká vďaka.“

Popis situácie

Volám sa Jessika, mám sedemnásť rokov a som študentkou druhého ročníka na strednej odbornej škole. Štúdium ma veľmi baví a do školy chodím rada, i keď teraz, vzhľadom na situáciu, študujeme online. Minulý rok som si našla priateľa, spolužiaka z tej istej školy, veľmi som sa zaľúbila, bola to moja prvá láska. Po čase som zistila, že čakám dieťa, veľmi som sa bála to povedať doma rodičom. Od  mája 2019 naša rodina žije oddelene, nakoľko vyhorela bytovka, v ktorej sme bývali a rodičia prišli o všetko. Otec žije na ubytovni a mama so mnou a mojimi tromi mladšími sestrami v azylovom dome. Tehotenstvo som zo strachu tajila až do piateho mesiaca. Priateľ sa odo mňa po zistení, že som tehotná, dištancoval, nechce nič riešiť, nechce mi pomôcť i jeho rodina zaujala odmietavý postoj voči mne a bábätku. Som maloletá a veľmi rada by som si dieťatko nechala a vychovala ho i napriek tomu, že sa môj priateľ takto zachoval. Viem, že i moji rodičia to nemajú ľahké a snažia sa nájsť pre rodinu vhodné ubytovanie a vychovávajú ešte tri moje malé sestry, otec pracuje po stavbách a mama chodí po večeroch upratovať, aby nás zabezpečili. I napriek k tomu, že moje dieťatko si nevybralo najvhodnejší čas na svoj príchod na tento svet, verím, že sa oň dokážem dobre postarať, že budem dobrá mama pre svoje dieťa a nechcem ho opustiť. Rada by som dokončila školu a vychovávala svoju malú dcérku sama, bez partnera. Neviem si už teraz predstaviť, že by som o ňu prišla. Verím, že i s vašou pomocou to dokážem. Nevzdám sa svojej dcéry, dokončím školu a budem jej milujúcou mamou, akú si zaslúži. 

https://hashtagsandstilettos.com/viagra-predaj-pfz.html

December 2020... Máme pre vás radostnú správu. Z Jessiky sa stala šťastná mamička malej Chiary. Narodila sa 11.12.2020, pri príchode na svet vážila 2700 g a merala 46 cm. Jessika je nevýslovne štastná, že si maličkú mohla priviezť i vďaka vám z nemocnice domov a môže sa o ňu starať. Veľmi jej pomáha mama i mladšie sestry. Malá Chiara je veľmi dobrá, pekne spinká, je plno kojená, Jessika má dosť mlieka. Pani doktorka ju veľmi chváli, že malá pekne priberá a  je to spokojné bábätko. Jessika úplne ožila, začala komunikovať, usmieva sa a malej sa láskyplne venuje. Priateľ sa jej neozval o malú neprejavil záujem. Zatiaľ to nijako nerieši, je šťastná, že má malú v svojej starostlivosti. Ešte raz veľká vďaka za pomoc a podporu všetkým darcom. 

Január 2021... Jessika je šťastná mama malej Chiary. Jej psychický stav sa veľmi zmenil, začala komunikovať, usmievať sa, nestráni sa ľudí. Malá Chiara krásne rastie a priberá. Jessika ju kojí, neprikrmuje, mlieka má dosť. Maličká sa začala  na mamičku usmievať, z čoho mala Jessika obrovskú radosť. Všetkým darcom veľmi pekne ďakuje za pomoc. Je veľmi šťastná, že je malá Chiara s ňou aj vďaka vašej pomoci.

Február 2021...  Malá Chiara rastie ako z vody a každý deň robí svojej mamičke väčšiu radosť. Jessika stále kojí, mlieka má dosť, malá sa v noci budí na papanie len dva razy a  i cez deň je bezproblémová, plače len občas, ak je hladná. Jessika si na svoju rodičovskú rolu zvykla a tiež sa snaží pomôcť  mamine so svojimi mladšími sestrami. Teraz čakajú na rozsudok o zverení Chiary do starostlivosti  babky, aby mohli začať poberať rodičovský príspevok a rodinné prídavky na Chiaru. Momentálne je jediným príjmov Jessiky príspevok od vás, za čo je vám všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomáhate, veľmi vďačná.

Marec 2021... Jessica i jej rodina prežívajú teraz smutné chvíle. Po ťažkej chorobe im vo zvolenskej nemocnici zomrela babka. Všetkých ich to veľmi zasiahlo, predovšetkým Jessiccinu maminu. Jessica preto na čas musela prevziať starostlivosť nielen o svoju malú Chiaru, ale i o ostatných mladších súrodencov. Situáciu zvládla a bola veľmi hrdá, že sa dokázala postarať o takú veľkú rodinu. Malá Chiara rastie, je to zdravé a usmievavé dievčatko. Jessica stále kojí a začala malej dávať i príkrmy. Veľmi pekne ďakuje všetkým darcom za podporu pre seba a malú Chiaru. 

Apríl 2021... Malá Chiara už má 5 mesiacov. Rastie ako z vody, mamičke robí len radosť. Dievčatá sa majú dobre, tento mesiac už prišlo aj dlho očakávané zverenie Chiary do starostlivosti jej babky a rodina môže požiadať o vyplatenie rodičovského príspevku a rodinných prídavkov na Chiaru, tak sa tešia, že už bude lepšie. Jessica sa chce vrátiť do školy, dokončiť štúdium a získať výučný list v odbore krajčírka. Všetkým darcom ďakuje za pomoc a podporu.   

Máj 2021... Jessica i jej malá dcérka Chiara sa tešia na príchod leta a na pekné slnečné dni. Chiara je krásna malá slečna, veľmi rada sa vozí v kočíku a pozoruje svet. Je veľmi vnímavá a takmer vôbec neplače, len sa usmieva. Jessice tento mesiac konečne schválili je žiadosti o priznanie rodičovského príspevku a rodinných prídavkov na malú Chiaru, jej mamička sa stala opatrovníčkou Chiary do dovŕšenia 18 rokov Jessicy. Jessica veľmi pekne ďakuje všetkým, ktorí jej pomáhajú, peniažky od darcov boli jej jediným príjmom od narodenia Chiary, teraz už rodina bude na tom finančne trocha lepšie. 

Jún 2021...  Jessica a malá Chiara srdečne pozdravujú všetkých, čo im tak veľmi pomáhajú. Po mnohých mesiacoch od Chiarinho narodenia rodina dostala konečne vyplatené rodinné prídavky, rodičovský príspevok a pôrodné na malú Chiaru. Teraz sa im už bude žiť podstatne ľahšie. Malá Chiara robí všetkým veľkú radosť, už sedí, sama bez opory, prevaľuje sa, veľmi je chutia detské príkrmy a Jessica jej varí každý deň zeleninové polievky. Jessicca má stále dostatok mlieka a  i pani doktorka je s dievčatami spokojná. 

Júl 2021... "Ahojte, píšem vám aj za moju maminku Jessicu, ktorá sa o mňa s láskou stará a je to veľmi dobrá a trpezlivá maminka. idú mi totiž zúbky, tak cele dni plačem a som mrzutá aj v noci, ale keď ono ma to bolí, a tiež mi je horúco a mám zapálený a vyhádzaný krčok, a to tiež bolí. S maminkou som bola na výlete v Podhájskej a bolo tam veľmi pekne- Prišiel ma navštíviť môj ocko, taký veľký chlap, sľúbil, že  ešte príde, tak uvidíme. Všetkým vám veľmi pekne ďakujem, že maminke a mne pomáhate, srdečná vďaka.... " 

August 2021...   Jessica a malá Chiara sa majú dobre. Jessica dosiahla vek 18 rokov a ide žiadať o zrušenie opatrovníctva a zverenie Chiary do svojej starostlivosti. Odkladá si peniaze a chce sa s malou Chiarou postupne osamostatniť, odísť od matky a žiť spolu s Chiarou. Otec malej Chiary ich začal pravidelne navštevovať a venovať sa viac malej Chiare. Ale Jessica mu neverí, že ju znovu neopustí tak ako predtým, keď ho najviac potrebovala. Malá Chiara už začína loziť, je to veľmi pokojné dieťa, stále sa len usmieva a skoro vôbec neplače. Jessica sa jej venuje a je vidieť, že má k nej láskyplný vzťah. 

September 2021... Jessica s malou Chiarou i s ostatnými klientmi zariadenia sú momentálne v Covid karanténe. Zatiaľ im antigénové testy vyšli negatívne. Cítia  sa dobre a nemajú žiadne zdravotné ťažkosti. Karanténu znášajú pomerne dobre, zatiaľ. Majú všetko, čo potrebujú. Jessice najviac prekáža, že nemôže ísť s malou na prechádzku, na ktorú bola malá Chiara zvyknutá a veľmi jej chýba. Všetkých vás prosí, aby ste jej držali palce,aby sa ona a maličká nenakazili  a všetko dobre dopadlo.   

Popis situácie

Volám sa Zuzana, mám 26 rokov a som slobodná matka dvojročného dieťaťa, ktoré sa mi narodilo zo vzťahu s občanom Veľkej Británie v čase, keď som tam žila a pracovala. Dieťa sa narodilo na Slovensku, otec dieťaťa nie je uvedený v rodnom liste. Po narodení dcérky, po nejakom čase, som si našla prácu a bolo to pokojné obdobie v mojom živote. Ale zoznámila som sa s terajším partnerom, ktorý je odo mňa o 15 rokov starš. Pracuje v zahraničí, zasnúbil sa so mnou a momentálne čakáme spolu dieťa. Bývala som s ním v prenajatej garsónke. Spolužitie s partnerom bolo veľmi zlé. Priateľ ma týral najmä psychicky, bol veľmi žiarlivý. Neželal si, aby som sa stretávala s rodinou, priateľmi, nútil ma vymazať si Facebook, nesmela som telefonovať, ani sa s nikým cudzím rozprávať. Situácia sa vyhrotila najmä vtedy, keď mi partner nedovolil utíšiť plačúcu dcérku, ktorú zamkol do izby a ja som sa k nej nemohla dostať. Vzťah partnera k mojej dcére bol zo začiatku dobrý, ale keď som otehotnela, partner dieťa vyslovene nenávidel. Partnerovo hrubé zaobchádzanie som už nevládala znášať a rozhodla som sa od neho, v čase jeho pracovného pobytu v zahraničí, odísť. Vrátila som sa domov k rodičom, ale aj tam nastali problémy. Otec ma aj s dieťaťom vyhnal z domu, s tým, že som si pokazila život. Konflikty s otcom som mala aj v minulosti. Chvíľu som potom bývala u brata, ale toto riešenie bolo len núdzové. Za pomoci poradkyne Zuzky sa pre mňa našlo pokojné miesto na bývanie. Dúfam, že tam ma partner nenájde. Veľmi sa ho bojím, pretože mi ustavične telefonuje. Poslal mi správu, že sa vracia domov a tak sa bojím o našu bezpečnosť. Neviem, čo môžem od neho čakať, pretože je  nevyspytateľný a manipulatívny. Keď sa dieťa narodí, nechcem ho uviesť ako otca dieťaťa. Vopred vám ďakujem za akúkoľvek pomoc. Aj ja chcem urobiť všetko preto, aby sme s deťmi mohli žiť skromne, ale v pokoji. Vďaka.

December 2020... Zuzana už netrpezlivo čaká na narodenie synčeka. Všetky potrebné veci má už pripravené. Je veľmi starostlivá, všetko vyprala, vyžehlila. Je veľmi skromná a čo ušetrí, odkladá, aby keď sa narodí bábätk, mohla zabezpečiť všetko potrebné. Je vám veľmi vďačná za pomoc a podporu.

Január 2021... Tak sme sa konečne dočkali...Správu o narodení Alexandra, prvého dieťatka v projekte v tomto roku všetkých veľmi potešila, lebo je nádherný. Narodil sa 12.1.2021 a jeho miery sú 3660 g a 51 cm.  Mamička je po sekcii, ale má sa dobre a teší sa z krásneho syna. Zo srdca vám ďakuje za všetko a predovšetkým za to, že môže držať v náručí svojho synčeka.

Február, marec 2021...  Počas návštevy rodiny v byte sme priniesli potrebné veci a potraviny pre bábätko z peniažkov, ktoré ste darovali Zuzane. Časť z nich poskytujeme ako príspevok na nájomné. Zuzana sa veľmi dobre stará o deti, sú zaopatrené, vedie svoju domácnosť vzorne a s maminou pomocou situáciu zvláda veľmi dobre. Je vám veľmi vďačná za všetku pomoc, bez ktorej by to šama len veľmi ťažko zvládla...

Apríl 2021...  Zuzana s deťmi sa má dobre. Obe deti sú zdravé, staršia dcérka chodí do škôlky a víkendy trávi  u starých rodičov. Alexander už bude mať štyri mesiace, prospieva veľmi dobre a je zdravý. Mama sa o obe deti stará veľmi dobre. Pomáha jej aj mama,  ktorá často navštevuje rodinku. Ďakujú všetkým, čo jej pomáhajú.

Máj 2021... Zuzana aj s deťmi býva naďalej v prenajatom byte, obe deti sú zdravé, Alexander prospieva a váži 9 kg. Mamička si hľadá prácu a pripravuje sa na výpadok materského po dovŕšení 6 mesiacov syna. Rodičovský príspevok bude nižší o 100 eur. Pomoc jej prisľúbila mama aj krstná mama jej detí. Poučili sme ju aj o možnosti požiadať o výživné od otcov detí.

Jún 2021... Klientka aj s deťmi býva naďalej v prenajatom byte, Deti sa držia dobre, Alexander pekne priberá. Mamičke sa ešte nepodarilo nájsť si  prácu. Zuzana už  vybavuje aj výživné od otca. Veľmi pekne ďakuje za pomoc.

Júl 2021...  Zuzana sa s deťmi presťahovala do nového podnájmu. Obe deti sú zdravé, Alexander prospieva, staršia dcérka trávila prázdniny prevažne u starých rodičov. Mamička sa o deti stará a pomoc starých rodičov veľmi víta. Za pomoci peňazí z projektu Zachráňme životy jej, podľa jej slov, nechýbajú prostriedky na potreby pre celú rodinu. Finančnú situáciu rodiny sa snaží vylepšiť hľadaním si brigády počas víkendov a podala aj žalobu na súd o určenie výživného od otca malého Alexa.

August 2021... Zuzkina staršia dcéra začala chodiľ do škôlky a mladší syn je doma s matkou a starou matkou, ktorá ich prišla navštíviť. Obe deti sú zdravé a starostlivosť o ne je zo strany matky dobre zabezpečovaná. Zuzana si hľadá prácu cez víkendy, aby mohla vylepšiť svoju finančnú situáciu, pričom sa spolieha na pomoc s deťmi od svojej matky.

Popis situácie

Volám sa Veronika, mám 28 rokov a ocitla som sa v náročnej životnej situácii. Od šestnástich rokov žijem sama, mojej mamke, ktorá ma vychovala ako zdravotná sestra úplne sama, diagnostikovali  paranoidnú schizofréniu a prišla o prácu, už keď som mala 14. Vtedy prebehlo jej prvé psychiatrické liečenie. Otec nás opustil, keď som mala 4 roky a “objavil sa” čerstvo po mojej maturite, kedy som mu požičala peniaze, ktoré mi samozrejme nikdy nevrátil. Tým, že mamina nebola schopná práce, otec bol, ako som sa neskôr dozvedela, vo väzení, tak sme relatívne skoro prišli o byt a mama niekoľko rokov vôbec nepracovala. Až keď som ja konečne zmaturovala, mamine bola súdom na môj podnet odobratá svojprávnosť a po mojom splatení jej všetkých dlhov ju umiestnili do DSS, kde je spokojná doteraz. Mne však ostali rodičovské dlhy, na ktorých splatenie som si musela zobrať bankový úver a obrovské ambície na iný, nový, úspešnejší život. Niekoľko rokov som bývala a pracovala v Londýne, vo Francúzsku, v Prahe v IT, začala som študovať, ale žiaľ som žiadnu vysokú školu nedokončila, kariérne som však rástla. V roku 2017 ma však dobehol môj rýchly spôsob života a skončila som takmer na pol roka s depresiami a diagnostikovaným syndrómom vyhorenia. Vtedy som si povedala, že pracovať 14 hodín denne naozaj nie je pre mňa a rozhodla som sa s tým málom našetrených peňazí cestovať po svete a splniť si svoje sny, do toho som sprevádzaním zarábala. Po ukončenom 6-ročnom vzťahu som teda odcestovala a presťahovala si život do Bratislavy, kde som nikoho nepoznala. V decembri 2019 som sa spoznala s biologickým otcom môjho dieťaťa, s ktorým to vyzeralo na obrovskú lásku, maminu mal chorú v poslednom štádiu rakoviny a celkovo podobný osud ako ja. Jeho mamina si želala malú dcéru. Po 3 mesiacoch vzťahu a po smrti jeho mamy som s ním otehotnela. Jeho správanie sa však rapídne zmenilo a aby som si chránila svoje vlastné psychické zdravie, keďže som to poznala z domu, odišla som od neho do rodného mesta. On si ma úplne zablokoval a o zápis otcovstva v rodnom liste nemá záujem. Ja som pôvodne chcela ísť na interupciu, ale niečo vnútri mi to nedovolilo, stále som sa videla v roli matky. Veľmi som si priala, aby sa moje deti mali lepšie ako ja v detstve. Kontaktovala som poradňu ALEXIS, ktorá mi ukázala aj iné možnosti, konkrétne možnosti adopcie po donosení dieťatka. Ja som sa počas celého tehotenstva vedome bránila situácii a bola nastavená na adpociu malého dieťatka hneď po narodení. Bola som presvedčená, že sa v úplnej rodine bude mať lepšie a ja to so svojimi zdedenými dlhami, bez rodičov, bez partnera, po 8 rokoch znova v už takmer neznámom, rodnom meste a bez nároku na materskú jednoducho nezvládnem. Veľmi mi pomohla jedna rodina, vďaka ktorej mám kde bývať iba za náklady na byt. Bývam teda v podnájme. Podarilo sa mi aj zamestnať, aj napriek vysokému štádiu tehotenstva. So svojim rozhodnutím adopcie som nebola 100 percentne spätá a v pravý čas mi prišla do cesty organizácia Úsmev ako dar, kde som pochopila, ako dôležité je puto biologickej matky s dieťaťom. Od toho momentu sa na maličkú veľmi teším a termín pôrodu máme na Mikuláša. S vybavením mi pomohli  známi a  najmä sociálna pracovníčka Mirka z Úsmevu ako dar. Verím, že sa zo svojej situácie dostanem relatívne skoro, ale bez návratu do práce to bude veľmi ťažké, keďže rodičovská 270 eur mi nepokryje ani základné splátky za byt a rodičovské dlhy, stravu a ostatné základné výdavky. Rada by som ostala s malou doma, pretože viem, aké dôležité je dojčenie a priamy kontakt s mamou. V začiatkoch môžem svojej princezničke dať najviac. Avšak finančne to sama nezvládnem, a preto by som chcela poprosiť o vašu pomoc. Každá je dobrá a ja musím povedať, že si cením a vážim, že mám okolo seba ľudí, akých mám. Pretože teraz sa naozaj ukazuje, že v núdzi poznáš priateľa. Pomôžte mi prosím byť dobrou mamou mojej malej princezničke .

December 2020... Ďalšia dobrá správa v decembri. Malá princezná Tamarka sa narodila 15.12.2020, ako 3950 g a 55 cm valibuk. Mamičku síce veľmi potrápila, kým došla na svet, ale chvála Bohu, obe sú zdravé a v poriadku. Tamarka rastie, priberá a mamke robí veľkú radosť. pri mamke stojíme ako sa dá. Zabezpečili sme materiálnu výbavičku pre princeznú. Veľmi pekne vás pozdravuje. Mamka má strach, či to všetko sama s bábätkom zvládne. Ale je veľmi rada, že sa pre dcérku rozhodla a nechala si ju. Teraz by ju nedala za nič na svete.

Január 2021... Správa od Veroniky: „Tamarka mi robí neskutočnú radosť. Relatívne skoro sa začala smiať a krásne už drží hlavičku. Máme síce trošku problémy s bruškom a soplíkmi, ale to je bežné. Maličkej moje mliečko chutí. Za prvé tri týždne od príchodu z nemocnice pribrala cez 1kg! Chodíme každý deň na prechádzky a Tamarke sa najviac páči, keď spolu ráno po prebudení tancujeme. Je to taký náš spoločný, ranný rituál :) Všetkým darcom veľmi pekne ĎAKUJEME. Je to veľmi veľká pomoc pre nás obe. Peniažky som využila na plienočky, detskú kozmetiku a všetko potrebné, čo si starostlivosť o moju princezničky vyžaduje. Buďte všetci zdraví a ďakujem, že aj v tejto ťažkej dobe dokážete takto pomáhať.“

Február 2021... Z malej Tamarky rastie veľká slečna, na poslednej prehliadke vážila opäť o vyše kila viac, už má takmer 6 kg. Tamarka oslávila 15.2. dva mesiace, je to usmievavé bábätko, najviac sa smeje pri prebaľovaní. Spinká na striedačku s mamkou a v postieľke, cez deň najradšej vníma, čo sa deje okolo a cmúľa svojho plyšového zajka. Je plne kojená a najradšej tak aj zaspáva. Pripravujeme sa na prvé očkovania, soplíky už výrazne ustúpili, aj pleť sa jej vyčistila. Už sa tešíme na teplejšie dni a dlhé prechádzky. Máme sa aj vďaka vám, darcom dobre. Užívame si jedna druhú. Veľmi pekne vám zo srdca ĎAKUJEME za pomoc a podporu, ktorá je pre nás tak veľmi dôležitá. Všetkým prajeme len to dobré do ďalších dní, veľa požehnania vyprosujeme a držte sa v zdraví.

Marec 2021... Tamarka má za sebou svoje prvé povinné očkovania, ktoré zvládla absolútne statočne a ani sa našťastie netrápila s reakciou. Je to obrovský smejo, vnimavý, cez deň sa jej ani spinkať nechce, aby všetko mohla vidieť a počuť. Dospávame to spoločne v noci. Papkáč je to tiež velikánsky, na 3,5 mesiaca mala 7 kg! Stále je výlučne kojená :) Dokonca sa už pretočila z chrbátika na bruško. Je to náročné, avšak krásne a vďaka vám to zvládame psychicky oveľa lepšie. Ďakujeme.

Apríl 2021... Tamarka mala s maminou pokojný mesiac. Váži už viac ako 7,5 kg a krásne prospieva. Zacinajú chodiť na pešie výlety. Tamarke sa začal páčiť už aj nosič, ktorý majú požičaný. Veľa času trávia vonku. Už jej začali ísť aj prvé zúbky a o chvíľu sa tešia na prvé príkrmy. Tamarka by už najradšej sedela a dokonca už aj stála na nôžkach, ale na všetko máme čas. Tešíme sa zo seba každým dňom viac a viac a vám ďakujeme za to, že môžeme pokojne žiť.  

Máj 2021... Tamarka je už veľké, spokojné usmievavé dievčatko. Zdvíha sa už na celé rúčky a hnevá ju každý pohyb, ktorý chce, ale ešte nevie ako urobiť. Zúbky ešte nakoniec nemáme, čaká nás druhá vakcína. Chodievame na výlety do prírody, aj po meste. Tamarka cez deň spí už len raz, aspoň teraz má také obdobie a ani kočík nepomáha, v noci musí byť pri mamke, aby spala - vtedy spinká ako drevo. Tešíme sa z teplých dní a vašej pomoci. Od známych sme dostali aj podložku na hranie. Ďakujeme všetkým.

Jún 2021... Tento mesiac oslávila Tamarka pol roka. Je neuveriteľné ako rýchlo to ide. Začala sa plaziť a snaží sa liezť. Ide jej to nádherne. Začali sme aj s príkrmami, najviac Tamarke chuti banán, toho sa nevie dopapať. Už váži 8kg a nosíme veľkosť 74. Je to riadna bacuľka :) Zmenila sa jej aj mimika, rady sa spolu smejeme a sme šťastné, že sa mame a že sme obe zdravé. Mame oporu okolia a zvládame to pomaličky. Ďakujeme za Vašu pomoc, ktorú si nesmierne vážime a bez nej by sme boli ozaj stratené. Peňažnú pomoc od Vás využívane na všetko potrebné, čo Tamarka potrebuje, od plienok, stravy, ošatenie a drogériu. Ďakujeme veľmi pekne

Júl 2021... Mamička Veroniky napísala“Tamarka 15.7. oslávila 7 mesiacov. Ide to neskutočne rýchlo. V podstate nevieme, kedy je nedeľa, kedy je streda a kto ma aký deň meniny. Prežívame nádherné avšak náročné obdobie, Tamarka od začiatku Júla začala totiž poriadne sedieť, loziť pekne po štyroch, aj sa staviať na nožky, takže mozog nestíha tieto intenzívne zážitky spracovávať a tak v noci nespíme. Tamarka zjavne potrebuje trénovať aj v noci :) Mali sme aj prehliadku u doktorky, trápime sa trošku s alergiou, ale papáme pekne, pridávame nové jedlá, tak to k tomu občas patrí. Zážitkov máme požehnane, začíname byť “parťáčky”. Ďakujeme, že aj vďaka Vám si môžeme spolu užívať tieto dôležité a nádherné chvíle naplno.” 

August 2021... Správa od Veroniky: “S Tamarkou máme tento mesiac pokojný a užívame si leto. Na nejaký čas sa jej upravil spánok, najradšej papá tekvicovú polievku. Už si začína užívať aj detské ihriská, kde sa rada socializuje a stavia o všetky preliezky. Má nádherné skúmavé obdobie a najradšej má knižky, ktoré by len trhala. Musím dávať veľký pozor, lezie všade, kam “nemá”. Usilujem sa neobmedzovať ju v ničom, ale dáva to zabrať. Obe sme zdravé a veľmi vďačné za každú pomoc. Ďakujeme.“
September 2021... Tamarke už vyšli obidva spodné zúbky a tlačia sa aj horné, takže už dlhší čas chúďa v noci nespinká a ani cez deň, pokiaľ mamina neleží pri nej. Papať nechce všetko, ovocné výživy z chladničky majú teraz najväčší úspech. Je čím ďalej, tým odvážnejšia, keď stojí už sa púšťa, ale padať sa už naučila, takže zatiaľ bez zranení. Veronika už uvažuje o návrate do práce. Musí niečo myslieť, aby mohla byť čo najviac s malou a zároveň generovať príjem. Najmä vďaka vám sa Tamarke stále môže venovať naplno. Veľmi pekne vám preto ďakuje, sú to momenty a chvíle, ktoré už sa nikdy nevrátia.

Popis situácie

Volám sa Kristína, mám 22 rokov a som tehotná.  Vyrastala som spolu so svojimi 2  sestrami u otca. Jedna sestra je odo mňa staršia a jedna mladšia. Mama od nás odišla, keď som mala 7 rokov- Otec bol na našu výchovu sám. Nikdy sa nevyrovnal s tým, že od nás mama odišla. Začal častejšie piť alkohol. Vyhodili ho z práce. Zanedbával domácnosť. O mňa a sestru sa postupne začala starať  staršia sestra, bola ako naša druhá mama. Často sme nemali čo jesť. Nechcela som tak skončiť, vyučila som sa za predavačku.  Mužom som sa vyhýbala. Neverila som, že si ešte  niekoho nájdem. No  stalo sa zamilovala som sa.  Myslela som si, že som si vybrala dobrého muža pre svoje dieťa. Ale zmýlila som sa. On nikdy nechcel deti, no ja som po nich túžila. Keď som partnerovi povedala, že som tehotná, prvý raz som zistila, čo sa v ňom skrýva. Jeho reakcia bola taká, že ma zbil a kázal mi ísť na potrat. Nechcela som, no jemu som povedala, že na potrat pôjdem. Sťahovala som si brucho, aby nevidel, že som ho oklamala. Vedela som, že raz mi na to príde, no zatiaľ som si chcela nájsť ubytovanie, aby som mala kam odísť. No on si zmeny na mne všimol a znova som pocítila jeho silu. Znova ma zbil a ja som sa bála o svoje dieťatko. Hospitalizovali ma na gynekologické oddelenie. Spolubývajúca bola tiež v takej situácií ako ja a ona sa obrátila o pomoc na OZ Dom nádeje, dala mi hneď číslo, aby som hneď volala, lebo jej pomohli. Tak som zavolala. Pani Aďka, ako ju všetci volajú, prišla za mnou do nemocnice, porozprávali sme sa a ona mi našla ubytovanie. Bývam v garsónke, ale bojím sa, že ju nebudem mať z čoho platiť. Mám  mesiac do pôrodu, veľmi sa teším, ale aj bojím, či uživím moje dieťa. Sestry majú svoje rodiny a aj starosti. Otec je ťažko chorý, ten mi tiež nevie pomôcť. Som na všetko sama.

December  2020... „Ahojte, volám sa Oliver, narodil som sa mamičke Kristíne 6.12.2020,vážim 3120 g a meriam 48 cm. Som zdravý a teším sa , že moja mamička za mňa bojovala a že si ma nechala. Bál som sa, že sa ma vzdá, ale dobrí ľudia jej pomohli, tak už som spokojný. Viem, že spoločne to dokážeme. Sme na svete jeden pre druhého. Sv. Mikuláš ma priniesol mamičke. Moja mamička sa o mňa vzorne stará a ja jej tiež robím radosť. V noci sa 2-krát napapám a potom pekne spinkám. Doma nás čakalo prekvapenie. Mali sme postavený vianočný stromček a vedľa neho  moja postieľka, vecičky , vanička, cumlíky a všetko, čo potrebujem. Teta Aďka aj vďaka vám všetko pripravila. Mamička od dojatia veeeľmi plakala. Ďakujeme za vašu pomoc“ .

Január 2021...  Správa od Kristíny: "Tento mesiac sme boli s Oliverkom v poradni. Pani doktorka sa veľmi tešila, že som sa rozhodla si Oliverka nechať. Pochválila ma, že sa o neho vzorne starám. Tiež sa ma spýtala, či mám dostatok mlieka. Áno mám, lebo som pokojná, no ešte sa bojím návštevy z UPSVaRu, ale pani doktorka povedala, že keby som niečo potrebovala napísať pre úradníčky tak ona im napíše, že som dobré dievča, pozná ma od malička a vie, čím som si prešla. Aj p. Aďka povedala, že keď prídu z úradu, tak ona ihneď príde, aby som sa nebála. Ďakujem vám za to, že môžem byť mamou.

Február 2021... Opäť nám napísala Kristína: "Oliverko pekne papá, v noci spí . Sme skoro stále doma, ale odporučili mi, aby som sa išla aspoň na chvíľu prejsť, nadýchať sa čerstvého vzduchu. Ja sa bojím, aby Oliverko neochorel. Ozval sa mi otec Oliverka, ale ja ho nechcem, lebo ma posielal na potrat. Nechcem, aby za nami prišiel. Pani Aďka povedala, že aj tak sa s ním budem musieť stretnúť, lebo mi pomohla napísať návrh na súd  na zverenie Oliverka mne a určenie výživného, ale neviem, kedy to bude, lebo súdy sú zatvorené. Ďakujem vám všetkým za pomoc a podporu."

Marec 2021... Napísala ná Kristína: „Tento mesiac ma boli navštíviť z UPSVaRu. Hrozne som sa bála, triasli sa mi ruky, nevedela som sa ani podpísať.  Urobili zápis a povedali mi, že je všetko v poriadku.  Som šťastná, že Oliverko je so mnou, ale to len vďaka vašej podpore. Z celého srdca ďakujeme.

Apríl 2021... Sviatky Veľkej noci sme prežili v pokoji. Boli to moje najkrajšie sviatky, lebo som mala najkrajšieho a najmilovanejšieho kúpača, môjho Oliverka. Boli sme aj v poradni. Oliverkovi som našla na krku malú hrčku. Pani doktorka nás poslala na vyšetrenie do nemocnice, lebo nevie, čo to môže byť. Chce mať istotu. Objednali nás na koniec apríla . Bojím sa, ale budeme bojovať, ak by to bolo niečo nedobré. Každý deň chodíme na prechádzky. Tešíme sa z každého dňa. Ďakujem vám za vašu finančnú pomoc, bez ktorej by sme určite neprežili.

Máj, jún 2021... S Oliverkom sme boli v nemocnici na odbere vzorky z krčky . Výsledky nás potešili je to len nahromadený podkožný tuk . Pani doktorka povedala, že to budeme zatiaľ kontrolovať či to nebude rásť. Ak by sa to zvačšovalo tak by nás hospitalizovali a operačne to Oliverkovi vyoperujú. Oliverkovi sa tisnú zuby. Spočiatku sme mali horúčky, ale už ustúpili. Kúpila som mu na zúbky mastičku čo nám trochu zabralo a Oliverko bol kľudnejší. Užívame si každý deň som šťastná mama, ale len vďaka Vám. Lebo Vaša pomoc je obrovská a ja Vám za ňu budem vďačná celý život.

Júl 2021... Oliverkovi sa tisnú zúbky zadné stoličky.  Opať dostal horúčky a silné hnačky tie zúbky nás riadne trápia. Obvodná lekárka mu predpísala lieky proti horúčke a musím mu dokúpiť gél na prerezávanie zúbkov,lebo ten prvý sme už minuli. Naraz sa mu tisnú 4 zúbky. Musím mu vysadiť mlieko. Pani Aďka nám kúpila 3 balenia plienok, aby sme mali dostatok pre tie hnačky a hryzátka také čo dám do ľadničky oni sa schladia a keď ich Oliverko hryzie trochu je kľudnejší. Verím, že sa tie zúbky rýchlo prerežú, hlavne nech sa mu zníži horúčka. Nespali sme už 2 noci. Chcela som Olivera objednať na predoperačné vyšetrenia, ale najprv musia  ustúpiť horúčky. Ďakujem za vašu pomoc.  

August 2021... "Tento mesiac som Olivera objednala na predoperačné vyšetrenia. Boli sme na odbere krvi s výsledkami pôjdeme na kardiológiu a potom do nemocnice dohodnúť termín prijatia. Podľa pani doktorky by operácia nemala dlho trvať. Zúbky sa už prerezali a Oliver je opať kľudný. Chodíme na prechádzky som so svojim synom šťastná. Prišlo mi predvolanie na súd. Veľmi sa bojím, lebo na súde sa stretnem s mojim ex partnerom. Pani Aďka povedala, aby som sa nebála, že na súd pôjde so mnou. Trochu som sa ukludnila. Ďakujem vám zo srdca, bez vás by som to nezvládla a určite by som nemala svoje dieťa, lebo môj expartner by ho zo mňa vymlátil. "

Popis situácie

Mám 29 rokov, vyštudovala som pedagogickú školu, ale momentálne sa nachádzam sa vo veľmi zložitej životnej situácii. Po dvoch neúspešných životných vzťahoch som zostala sama s tromi deťmi a tehotná... Bývam v zariadení núdzového bývania. V mojej  pôvodnej rodine tiež nemôžem s  tromi deťmi bývať, pretože mám ťažko chorého brata  (svalová distrofia), o ktorého sa nepretržite obaja rodičia musia starať. Pritom aj matka je chorá. Mám ďalších troch bratov, najmladší je žiak 9.ročníka. Z prvého vzťahu mám tri deti: 8-ročnú Anetku, 7-ročnú Natálku a 4-ročného Adamka. Od partnera som bola nútená odísť, hoci zo začiatku sme sa mali radi. Partner začal časom piť, hrať automaty, nemali sme z čoho žiť, nastali hádky, násilie a týranie. Pohár pretiekol, keď raz napadol aj dcérku, ktorá si mamu chcela brániť. Deti prežívali strach, báli sa ho. Preto som sa rozhodla ukončiť tento vzťah a odišla som ku kamarátke, kde som dlho zostať nemohla.Určitý čas som bývala v ČR, u svojho druhého priateľa, otca môjho nenarodeného dieťaťa, od ktorého som pre neveru odišla. Otec nenarodeného dieťaťa neprejavuje záujem riešiť túto situáciu, preto som uvažovala aj o potrate. Toto riešenie však nebolo pre mňa prijatelné. Rozmýšľala som aj nad tým, že by som dala dieťa, ktoré čakám, na adopciu. Myslím si však, že nebudem schopná vzdať sa svojho dieťaťa, čo mi vlastne ešte viac skomplikuje moju situáciu. Veľmi sa už naň tešíme. Preto by som  bola veľmi vďačná, keby ste mi pomohli v tejto mojej krízovej životnej situácii.

November 2020... Radosná správa pre vás, Dominika, pre ktorú sme prosili o pomoc, porodila 21.11.2020 chlapčeka Jakubka. Pred pôrodom stále váhala, čo urobiť v jej ťažkej situácii... Dieťaťa sa  v prvých chvíľach po pôrode vzdala a dala ho na adopciu. Preplakala celú noc, oľutovala rozhodnutie  a ráno si zúfalo pýtala dieťa naspäť. Samozrejme, že dieťatko jej  vrátili, ale návrat musela riešila sociálna kuratela.

December 2020...Dnes je už Jakubko "doma", obletovaný svojimi súrodencami, ktorí sa mu veľmi tešia a ďakujú mame, že ho priniesla. Matka dieťaťa sa stále obáva, že nezvládne zabezpečiť po finančnej stránke deťom všetky potreby. Našou snahou je, aby poskytnuté finančné prostriedky od darcov boli cielené a účelovo využité v prospech detí, najmä bábätka, ktoré potrebuje pravidelne papať, kúpať, prebaľovať.... a aby si uvedomovala zodpovednosť, že všetko niečo stojí, aby sa naučila s financiami rozumne nakladať.

Január, február 2021... V prvom rade vám chceme veľmi pekne poďakovať za prijatie a akési upokojenie, či istotu  pre Dominiku, ktorá vo veľkej miere rieši všetko cez peniaze, strach  a zbytočne náročné požiadavky svojich detí, ale aj seba. Pokúšame sa viesť ju k tomu, aby si uvedomovala dôležitosť rozumného hospodárenia. S klientkou treba odborne pracovať.

Čo sa týka malého Jakubka, je z neho už veľké trojmesačné chlapča, dievčatá ho pestujú, hojdajú, kŕmia a všetko robia ako mama. Všetci sú šťastní, že sa ho mama nevzdala. Veľmi ho ľúbia. Za všetku vašu pomoc zo srdca ďakujú.

Marec, apríl 2021... Chcem vám v prvom rade poďakovať za finančnú pomoc v pravidelných mesačných príspevkoch pre Dominiku , ktorá sa svojsky stará o svoje bábätko a ďalšie tri deti.

Aj keď by sa dalo mnoho vecí vylepšiť pri výchove  detí z nášho pohľadu, má snahu na tom pracovať. Záleží nám na bábätku, aby vyrastalo v náručí a láske matky, preto pozorujeme vývin dieťaťa, aby neboli zanedbané ani lekárske vyšetrenia a tie matka snaživo spĺňa.

Máj, jún 2021... Bábätko – Jakubko vyrastá v plnej sile, má dostatok stravy,  má šesť mesiacov a váži 8 kg. Je veľmi obratný, silný a dobrý. Súrodenci ho veľmi ľúbia. Dominika sa snaží dať všetkým deťom,  čo potrebujú po zdravotnej stránke, ale aj hmotnej, či vedomostnej. Staršie dcéry – druháčky,  navštevujú ZŠ, ich brat Adam má 5 rokov. Ešte raz zo srdca za rodinu Dominiky ďakujeme.

Popis situácie

Volám sa Jana a starám sa o dve deti, Natáliu, 3,5-ročnú a Radku 1,5-ročnú. Najstaršia dcéra Nina, 10-ročná, je v starostlivosti mojej mamy. Otec Niny zomrel. Som vydatá 5 rokov, no muž nás v januári opustil. Vo februári som zistila, že som tehotná. V októbri sa mi má narodiť syn. Muž sa vôbec neozýval, kým som v júni nepodala trestné oznámenie za neplatenie výživného. Potom dva razy poslal výživné a doteraz sľubuje, že pošle aj to, čo dlhuje. Našiel si novú partnerku a hovorí, že tiež v podobnom čase bude rodiť. Počas nášho spoločného života sme žili z ruky do úst, lebo často bol bez práce, menili sme podnájmy, lebo bolo ťažké pre nás ich hradiť. Začiatkom roka som bývala u rodičov, kde som bola zúfala z častých hádok aj kvôli financiám, aj kvôli výchove dcér. V malej prístavbe, kde sme bývali s deťmi, nám moja mama vypla elektrinu, nemal mi kto pomôcť s výmenou plynovej bomby a nemala som ani teplú vodu. Deťom som nemohla variť a nemala som chladničku, ani kde uskladňovať potraviny. Táto situácia už trvala dlho a ďalej sa už takto nedalo žiť. Podala som si preto žiadosť do azylového domu, kde som bývala tri mesiace a veľmi ľutujem, že v apríli som sa vrátila k rodičom. Myslela som si, že pre deti bude bezpečnejšie prostredie u rodičov z dôvodu pandémie Covid-19. No situácia sa nezmenila a bolo to ešte horšie. V lete som sa preto znovu presťahovala do azylového domu, kde žijem  od 17. augusta aj s deťmi a čakám na narodenie môjho chlapčeka. Mojím príjmom je rodičovský príspevok a detské prídavky, okrem nepravidelného, neistého výživného. Od februára 2020 máme podanú žiadosť o rozvod, aby sme konečne mohli pokojne žiť. Svoje deti mám veľmi rada a starám sa o ne najlepšie ako viem, vždy sú pre mňa prvoradé. V prvom rade mi záleží na tom, aby deti mali čo jesť a bolo o ne postarané. Veľmi túžim po tom, aby sme mali stabilné a pokojné bývanie.

November 2020... Radostná správa: „Ahojte,  volám sa Adriánko a mamičke som sa narodil 18. októbra. Mal som  3 kg a 48 cm. Mamičku som potrápil, lebo sa mi v brušku páčilo a nakoniec som sa narodil cisárskym rezom, tak sme boli trochu dlhšie v nemocnici. Inak sa mi u vás na tomto svete zatiaľ páči. Mamička je na mňa dobrá a mám aj dve sestričky Natálku a Radovanku, ktoré sa veľmi potešili, keď si ma mamička priniesla z nemocnice domov. Mamička si ma chváli, pekne priberám, papám mamičkino mliečko, v noci spinkám, len keby ma občas to bruško nebolelo, s tým je potom trápenie. Ďakujem všetkým, že nám pomáhate. Všetkých pekne pozdravujem a držte mi palce, nech rastiem ako z vody.“

December 2020... Malý Adriánko rastie ako z vody, pekne priberá a pani doktorka si ho chváli. Mamička má teraz zdravotné problémy, začala trpieť bolesťami hlavy, už trikrát si musela privolať záchrannú službu kvôli neznesitelnym bolestiam. Svoj zdravotný stav si musí začať riešiť. Adriánkovi prišiel  Mikuláš, i jeho malé sestričky ho prišli navštíviť. Ako poslušné bábätko dostal pekný balíček. Mikuláš potešil aj jeho sestričky, vedeli pekné básničky a Mikuláš bol veľmi spokojný. 

Január 2021... Adriánko bude mať tri mesiace.Už váži 6,5 kg, strašne rád papá. Mamička nekojí,  Adriánko dostáva francúzske mliečko. Teraz bol chorý aj so sestričkami, ale kontrola u lekárky dopadla dobre a všetci sú v poriadku. Adrianko prežil pekné vianoce v kruhu blízkych, bolo mu na pár dní umožnené odísť s maminkou a sestričkami k babke. Od Ježiška pod stromčekom si našiel pekné hračky, takže i Ježiško uznal, že je to poslušný chlapček. Mamička má z neho veľkú radosť. Začala riešiť svoje zdravotné problémy už sa jej podstatne uľavilo, lieky zabrali, tak azda to bude dobré. 

Február 2021... Malý Adrián mal zdravotné ťažkosti a musel byť hospitalizovaný v nemocnici. Trápil ho dusivý, suchý kašeľ. Našťastie sa jeho zdravotný stav rýchlo upravil  a Jana si ho mohla po pár dňoch zobrať domov. Chodí s ním na pravidelné kontroly a jeho stav sa zlepšuje. Aj Jana si vyriešila svoje zdravotné problémy s nohou a je jej lepšie. Otec Adriánka neprispieva na jeho výživu, a preto Jana podala trestné oznámenie a začala si vybavovať náhradné výživné. Veľmi pekne ďakuje za pomoc a podporu. 

Marec 2021... Jane i Adriánkovi sa darí dobre. Vyriešila  si svoje zdravotné problémy a cíti sa dobre. Adriánko rastie ako z vody, pekne priberá a robí mamičke samú radosť. Pani Jana mala na návšteve najstaršiu dcérku Ninku, ktorá žije u starých rodičov. Ninka mala z návštevy veľkú radosť, pretože sa  teraz vzhľadom na nepriaznivú situáciu veľa nevidia. Pomáhala mamičke i s mladšími sestričkami Natálkou a Radkou a návštevu si všetci užili. Jana všetkým darcom zo srdca ´ďakuje za pomoc a podporu. Otec Adrianka neprispieva na jeho výživu a Jana preto požiadala o náhradné výživné. 

Apríl 2021... Adriánko i jeho rodina sa majú dobre. Adriánko je veľký papáč, rád si popapká a stále nemá dosť, je to pekný macko. Mamička sa tiež už cíti lepšie, jej zdravotné problémy ustúpili a znovu sa začala usmievať a tešiť z drobných radostí. I dievčatká rastú ako z vody. Malú Natálku mamička prihlásila do škôlky, tak dúfame, že ju zoberú a od septembra nastúpi. Všetkým darcom veľmi pekne ďakujú za finančnú pomoc, ktorá im veľmi pomáha, nakoľko stále nie je doriešené výživné na malého Adriánka. 

Máj 2021... Jana i malý Adriánko sa majú dobre. Tento mesiac Jana s deťmi navštívila na pár dní svoju rodinu a videla najstaršiu dcérku Ninku, ktorá by k nej mala prísť na letné prázdniny. Adriánko rastie ako z vody, stále je to veľký jedák. Už začal sám sedieť, bez pomoci, začal liezť, čo sa mu veľmi páči. Rodine sa darí dobre už sa veľmi tešia na leto a príchod najstaršej sestričky. Jana všetkým veľmi pekne ďakuje za pomoc a podporu. 

Jún 2021... Jane priznali na malého Adrianka výživné. Manžel musí zaplatiť i spätné výživné.  Jana uvidí ako sa bude situácia ďalej vyvíjať, lebo na staršie dievčatká manžel neplatí a dostáva náhradné výživné. Adrianko začal tento mesiac sám liezť a je stále šikovnejší a vynaliezavejší. Na letné prázdniny prišla i dcéra Nina, Jana zatiaľ zvláda 4 deti bez problémov a rozmýšľa, že by si Ninku nechala v svojej starostlivosti i po prázdninách a požiadala by súd o jej zverenie. Všetkým zo srdca ďakuje za pomoc a podporu.  

Júl 2021... "Ahojte, všetkých vás srdečne zdravím. Som Adriánko a s maminkou a sestričkami bývam na takej peknej izbe, ktorú maminka teraz trocha prerobila, aby som sa mohol lepšie pohybovať a objavovať svet. Som totiž šikovník začínam chodiť s pomocou maminky. Sestričky sa mi smejú, ale ja sa veľmi snažím. Tiež som veľký jedlík, ale keď maminka tak dobre varí a kupujeme mi samé dobroty, vraví, že i vďaka vám sa mám tak dobre a nič mi nechýba. Tak som sa rozhodol, že vám napíšem a poďakujem, že mi tak veľmi pomáhate a posielam vám veľa bozkov a pozdravov..." 

August 2021...  Malý Adriánko tento mesiac postonával, mal nádchu a boleli ho uši. Jana s ním bola na vyšetrení v nemocnici. Dostal antibiotiká a jeho stav sa pomaly zlepšuje. Dcéra Nina sa na konci prázdnin vrátila k starým rodičom. Jana cez leto pochopila, že sama 4 deti nezvláda a Ninku si zatiaľ nastálo nezoberie. Budú sa však čo najčastejšie navštevovať. I Janin vzťah k matke sa trocha upravil. Porozrávali sa a matka sľúbila, že bude s Ninkou často chodiť a pomôže i s mladšími vnúčatmi. Jana rieši neplatenie výživného, ktoré chodí nepravidelne a v menších čiastkach, ako by malo.      

September 2021... Jana i deti sú spolu s ostatnými klientkami zariadenia v Covid karanténe. Zatiaľ sú negatívni a nemajú žiadne zdravotné ťažkosti. Jana je zaočkovaná. Karanténu veľmi zle znáša, deti nemôžu ísť von, sú veľmi mrzuté a vyžadujú si jej ustavičnú pozornosť. Je na nej vidieť, že je veľmi vyčerpaná. Musí byť s deťmi zavretá v izbe a vychádzajú len v najnevyhnutnejších prípadoch. Už sa jej musela raz volať rýchla záchranná služba. Dostala infúziu, magnézium. Našťastie sa jej stav zlepšil a funguje ďalej. Ďakuje za pomoc a podporu, ktorú od vás dostáva. 

Popis situácie

Vyrastala som v Košiciach. Ako dieťa som si sama zažila, že rodičia sa nevedeli o mňa vždy postarať a naplniť moje potreby. Dôvodom boli ich zdravotné problémy, k čomu sa neskôr pridali finančné dlhy. Keď som dospela, našla som si partnera v Bratislave a mala som s ním dve dcéry. Približne pred mesiacom som bola nútená opustiť bývanie v nájomnom byte s partnerom a prišla so do  zariadenia v Košiciach. Dôvody odchodu boli viaceré. Zo strany partnera – otca detí, som už dlhší čas vnímala nezáujem o náš vzťah. Mali sme časté konflikty. Nevenoval sa deťom a veľa času trávil v práci. Nakoľko otec detí prišiel v dôsledku Covid 19 o prácu a zadĺžili sme sa, obávala som sa, že nás z bytu vysťahujú aj napriek tomu, že som tehotná a dohodla som sa s nájomcom, že nám s platbou za nájom počká. Čakám tretiu dcérku, ktorá sa má narodiť už čoskoro, 20.11 2020. Otec detí sa ubytoval na ubytovni a začal pracovať, no zatiaľ nijaké peniaze neposlal. Veľmi sa usilujem, aby naše dcérky napriek našej zložitej situácii mali všetko potrebné, mám k nim silný citový vzťah a teším sa aj na tretie bábätko.

Moja pôvodná rodina sa rozpadla (nie som v kontakte ani s rodičmi ), a preto  „sa mi bez opory bojuje o to ťažšie". Od partnera už zrejme nemôžem očakávať v budúcnosti podporu, aj keď deti má rád. Občas sa im telefonicky ozve. Niekedy navštívim svoju babku, no bývať tam nastálo nemôžem. Preto vás chcem požiadať o finančnú pomoc a podporu, ktorá mi pomôže zabezpečiť starostlivosť o tretie bábätko.

November 2020...  Radostná správa. Oznamujeme vám, že v prvých novembrových dňoch prišla medzi nás, na tento svet krásna slečna malá Anabel, prvé dievčatko s týmto menom v projekte Zachráňme životy.Jej pôrodná hmotnosť je 3610 g a dĺžka 51cm. Mamička aj dcérka sú v poriadku. Ďakujeme, že aj v tomto zložitom období pomáhate.

December 2020...  Anabel  sa vďaka vám, milí darcovia má dobre. Problém po kojení, ktorý má - reflux, sa vďaka vašej štedrosti rieši. Pani doktorka jej predpísala antirefluxný sirupček. Dieťa priberá na hmotnosti a po motorickej stránke sa vyvíja dobre. Je to veľmi šikovné dieťatko. Klientka je vzorná a pozorná matka, ktorá intenzívne vníma potreby svojich detí, ktoré sa jej darí napĺňať aj vďaka ľuďom ako ste vy. Prajeme vám príjemné, pokojné a Bohom požehnané sviatky.

Január 2021... Anabelke sa darí dobre, po poslednej poradni má už 5 kg.  Začína pomaly viac vnímať okolie, sleduje svoje  dve mladšie sestry. Absolvovala už viaceré odborné vyšetrenia kvôli vývoju kĺbikov a refluxu, ktorý má. Mamka aj v zime s ňou chodí na časté prechádzky, zvykajú si spolu na nový režim.  Počas Vianoc išli na pár dní k babke. Mamka ju stále dojčí a celá rodina je vďačná za vašu podporu a pomoc.

Február, marec 2021... Anabel prosperuje celkovo dobre, aj keď posledné dni bola prechladnutá. Veľmi dobre vie rozoznať mamkin hlas a reaguje pekne aj na svoje dve sestry. Postupne sa adaptuje na svoje okolie, jej mamka ju často nosí v nosiči, lebo je to potrebné aj kvôli refluxu. Inak je to celkovo spokojné bábätko. Celá rodina si postupne vytvára svoj pravidelný denný režim.Sandra je veľmi vďačná za vašu podporu a pomoc.

Apríl, máj 2021... Anabel sa tento mesiac darí veľmi dobre, je to spokojné bábätko. A to aj napriek tomu, že jej mamka musí venovať pozornosť aj dvom starším sestrám. Je to kontaktné dieťa, s úsmevom reaguje na okolie. Mamka ju stále kojí a berie na pravidelné prechádzky, ktoré budujú jej imunitu. Na poradni bolo zistené, že Anabel priberá podľa normy a jej reflux sa už postupne upravuje.

Jún 2021... V tomto mesiaci Anabel spoznáva, čo to znamená ...vysoké letné teploty. Mamička jej  preto častejšie pripraví kúpeľ, vodu má veľmi rada. Jej dve staršie sestričky sa snažia zapojiť tiež do starostlivosti o Anabel, napr. podávaním plienok. Anabel sa často odmení svojím krásnym úsmevom. Starostlivosť o tieto tri dievčatá je náročná, ale vďaka vašej podpore je to všetko ľahšie. Veľká vďaka.

Júl 2021...  Sandra v tomto letnom horúcom počasí, často plánuje krátke prechádzky  s deťmi najmä doobeda, ale aj využíva herňu. Čím je Anabel staršia, tým tým viac aj jej staršie sestry sa s ňou zabávajú. Ochutnáva stále viac príkrmov, no zároveň je stále kojená. Zdravotný stav je dobrý, má už prvý zúbok. To bol zrejme dôvod, prečo bola posledné dni nespokojná a plačlivá. Rodinka je veľmi vďačná za vašu stálu finančnú podporu.

August 2021... Anabel krásne rastie, má okolo 70 cm, hmotnosť 8,5 kg,už jej vyšli aj zúbky. Pomaly chodí popri nábytku, rýchlejšie chodí po štyroch. Zatiaľ vydáva rôzne pazvuky - slabiky ako ta ta,jaaa,ejjj,hííí,uuuu. Skúša gravitáciu, tak jej máločo vydrží v ruke dlhšie ako 2-3 min, skončí to na zemi. Je väčšinu času usmievavá,  ráno vie maminke dať pusinku a ukazuje svoje zúbky celkom často. Najviac obľubuje asi kúpanie, kde kope nožičkami jedna radosť. Ďakujeme za vašu podporu. 

September 2021...

Anabel mamka stále kojí, je celkovo zdravotne v poriadku. Počas dňa si zdokonaľuje svoje pohybové schopnosti. Snaží sa už samostatne chodiť okolo nábytku, často sa zabáva a hraje so staršími sestrami. Jej najstaršia sestra už chodí do materskej škôlky, ale vždy keď príde tak ju Anabel privíta radostným úsmevom. Vďaka za vašu podporu, vdaka nej si rodinka vie dovoliť všetko potrebné.