Príjemcovia pomoci

Popis situácie

Volám sa Laura a  s organizáciou Úsmev ako dar spolupracujem už dlhodobo. Pôsobila som ako lektorka vzdelávacieho programu pre náhradných a profesionálnych rodičov a bola som aj profesionálnym rodičom. V tom čase sme mali dve vlastné deti a dve deti v profesionálnej starostlivosti, ktoré sa neskôr dostali do náhradnej rodiny. Ja som začala pracovať ako učiteľka v materskej škôlke.

V našej rodine sme sa vždy usilovali napĺňať všetkým deťom, o ktoré sme sa starali a  staráme, ich najdôležitejšie potreby. Kvôli záplavám pred asi 10 rokmi sme však prišli o bývanie. Naša rodina sa v tom čase rozrástla. Napriek všetkým ťažkostiam, s ktorými sme sa stretli pri riešení vlastného bývania, sa nám podarilo ustáť starostlivosť o rodinu. Situácia sa zmenila, keď sme sa v minulom roku rozhodli prijať do náhradnej osobnej starostlivosti dievčatko. Sme radi, že jej môžeme byť oporou a dávať jej lásku a starostlivosť rovnako ako našim vlastným deťom. Pracujem ako učiteľka v MŠ. Veľkým prekvapením bolo pre nás, keď sme zistili, že čakáme ďalšie bábätko. Napriek tomu, že je to pre nás ťažké, rozhodli sme sa dieťatko prijať a hľadať možnosti, ako to zvládnuť. Veľkou oporou mi je môj manžel a otec rodiny, ktorý má stabilnú prácu. Nemá však dostatočný príjem na to, aby mohol v takýchto ťažkých chvíľach pokryť finančné potreby zabezpečenia celej rodiny.  Chceme sa aj naďalej poctivo starať o všetky naše deti, ale potrebujeme, aby ste nám určitý čas pomohli preklenúť túto zložitú situáciu. Budeme vám veľmi vďační aj v mene všetkých našich detí. Zo srdca ďakujeme.

Popis situácie

Volám sa Sandra a mám 20 rokov. Detstvo som od troch rokov prežila len s otcom, ktorému  ma zverili potom, čo nás mama opustila. Otec však výchovu nezvládal a v dvanástich rokoch som bola umiestená do  detského domova. Po odchode z detského domova som odišla do podnájmu.  Po čase som si však  našla priateľa, s ktorým sme plánovali spoločnú budúcnosť. Všetko bolo na najlepšej ceste, až do okamihu, keď som s ním otehotnela. Vtedy  sa so mnou rozišiel a vrátil sa k bývalej priateľke. Odvtedy sa o mňa vôbec nezaujíma, nekomunikuje so mnou. Dieťa si túžim nechať, ale mám obavy, ako to sama finančne zvládnem. Takže sa musím spoľahnúť na samú seba a na dobrých ľudí, ochotných mi pomôcť. Momentálne žijem v krízovom centre. Pracujem ako predavačka v potravinách, aj teraz počas tehotenstva. Termín .pôrodu mám v septembri 2019.

Budem všetkým veľmi vďačná za pomoc. Akákoľvek pomoc, hmotná, či finančná sa mne aj môjmu dieťaťu zíde.

Popis situácie

Pochádzam z disfunkčnej rodiny. Mama je alkoholička (neliečená), ktorá opustila svoje deti a odišla z rodiny. Keď ju  vidím na ulici v stave opitosti, je mi to veľmi ľúto a hanbím sa za ňu. So svojimi dvoma bratmi a otcom sme žili v byte. Našla som si priateľa – 19-ročného, s ktorým som zostala tehotná. Prvý raz som bola u gynekológa v 5. mesiaci tehotenstva. Nevedela som, že som tehotná. Teraz som v 6. mesiaci tehotenstva a otec tiež ťažko nesie vzniknutú situáciu. Jeho príjem nedokáže pokryť nájom v byte a môj pobyt v azylovom centre.

Preto som sa pokúsila hľadať pomoc v tejto zložitej situácii prostredníctvom ľudí ochotných pomôcť. Vopred vám zo srdca ďakujem.  

Máj 2019... Petra navštevuje 1. ročník SOU. Triedna pani učiteľka ju vyzvala, aby sa doučila predmety a prišla na skúšky, aby mohla mať ukončený 1. ročník. Sama nevie, či to zvládne.  V azylovom centre ju navštevuje jej otec. S ním Petra pred príchodom do zariadenia žila v spoločnej domácnosti. Petra je momentálna PN, pretože dostala kŕče. Bola aj hospitalizovaná. Užíva železo a magnéziové tablety.  S priateľom, s ktorým čaká dieťatko, sa stretáva. Ďakuje, že môže byť zaradená do tohto projektu a ďakuje aj ľuďom, ktorí jej finančne pomáhajú, aby mala strechu nad hlavou a mohla sa pripravovať na príchod bábätka.

Popis situácie

Volám sa Lucia, mám 37 rokov, som rozvedená  a už deviaty rok sa sama starám o svoje dve dospievajúce deti Barboru a Lukáša. Obaja sú už na strednej škole. Bývame v trojizbovom byte, na ktorom sú dva hypotekárne úvery. Moje mesačné výdavky sú asi 650 – 700 eur (nájom, poistky, obedy, telefón, internet a TV a cestovné ) Nežilo sa nám ľahko, ale dalo sa to zvládnuť.

Mám dve zamestnania. Pracujem ako vychovávateľka a každý druhý víkend som doteraz ťahala 11 h denne. Po rozvode som si našla partnera, s ktorým sme žili takmer tri roky, ale nevyšlo to. Minulý rok bolo 3 roky, čo som ostala sama, medzitým som opatrovala moju susedu, ktorá bude mať 87 rokov, Bola už ako naša babka, ale bohužiaľ, vážnejšie ochorela a od apríla toho roku ide do zariadenia, kde bude mať kompletnú starostlivosť.

V lete, presne začiatkom augusta, som stretla muža v mojom veku. Konečne som cítila  a verila, že som našla muža môjho života a že sa aj na mňa usmialo šťastie. Od prvého dňa, čo sme sa stretli, sme boli každý deň spolu. Mal za sebou 14-ročný vzťah, ktorý mu nevyšiel. Nemali deti, ostal mu rodinný dom, ktorý tiež musí splácať. Od začiatku mi vravel , že by chcel mať ešte jedno bábo, že chce, aby sme sa k nemu na Vianoce nasťahovali, Keď som mu povedala, že sa mi to zdá príliš skoro, presvedčil ma, že sme dospelí ľudia, roky bežia, že nemáme na čo čakať. Zo začiatku ma všade pozýval, chodili sme všade spolu. Na oslave narodenín som ho zoznámila aj s mojimi deťmi. Už v septembri  začal u nás prespávať, nechcel byť sám v dome a prácu mal  5 minút od nás.  Keďže mal na začiatku osobné výdavky, musel  svoju bývalú  partnerku vyplatiť, tak som od neho nepýtala príspevok na domácnosť. Myslela som si, že bude aspoň prispievať na stravu. Neskôr som si s ním o tom aj pohovorila, že keď máme bývať spolu, musí aj on niečo prispieť. No mal vždy výhovorky, že mal teraz výdavky, že musí vrátiť peniaze známemu... Postupne sme sa začali hádať kvôli peniazom aj kvôli ďalším nezhodám. Chcela som vzťah aj ukončiť, ale prišla za mnou dcéra a povedala , že sme ešte krátko spolu, nech mu dám ešte šancu , No stalo sa to, s čím som nepočítala. Zistila som, že som tehotná, Skôr, ako som mu to povedala, som zistila, že si vypisuje s inými  a mala som pocit, že si začal hľadať novú známosť. Moje tehotenstvo sa nakoniec  potvrdilo. Keď som  mu to oznámila , tak mi zagratuloval a spýtal sa či sa teším , no vo mne bola zlosť , lebo som vedela , že je nezodpovedný, a sebecký a ku mne sa nespráva ako by mal. Potom nad tým začal rozmýšľať, a keď sme sa o tom mali rozprávať, rozhovoru sa vyhol. Tak sme komunikovali písomne a telefonicky. Prv to chcel , a potom nie a takto sa to ťahalo mesiac, kým mi nepovedal, že si to celé rozmyslel a už to nechce.  Dal mi peniaze na potrat a nechal ma tak. Ostala som na všetko sama s mojimi deťmi. Moji priatelia, ktorí vždy pri mne stáli, mi povedali ako sa rozhodnem, tak vždy budú pri mne stáť. Šla som na ten potrat, ale ešte predtým som sa rozprávala s mojim veľmi dobrým kolegom, ktorému vďačím za veľa.Má 23 rokov, ale rozmýšľa  zrelšie ako niektorí dospelí chlapi , ktorí majú po tridsiatke a vyššie. Nakoniec som sa rozhodla vďaka nemu a podpore projektu Zachráňme životy, že si to bábo nechám. Som v piatom mesiaci, moje deti sa mi snažia pomôcť ako vedia, aj sa tešia na drobca.Ja ešte stále pracujem , ale už s rizikom, lebo v obchode stáť za pokladňou, roznášať veci z kabínok, a upratovať celú predajňu osem hodín, je niekedy veľa aj na normálnu ženu, a keďže cez týždeň pracujem v škole 5 dní, a potom celý víkend a zas škola a tak dva dni voľna, je pre mňa už dosť vyčerpávajúce. Peniažky nám však teraz veľmi treba, tak si nemôžem dovoliť sa dať vypísať.  Moje bábätko sa má narodiť začiatkom augusta. Veľmi sa naň tešíme, aj keď mám veľké obavy, ako to celé zvládneme, hlavne z finančného hľadiska, keď ostanem s malým príjmom a výdavky budú ešte vyššie. Bude treba kupovať plienky a všetko, čo treba pre bábätko. Budem všetkým veľmi vďačná za pomoc. Každá finančná pomoc sa nám zíde. Vopred všetkým darcom a mojim priateľom zo srdca ďakujem.

Máj 2019... Počas Veľkonočných sviatkov Lucia začala mať komplikácie so žlčníkom, bola hospitalizovaná v nemocnici. Po prepustení nastúpila opäť do práce, aby mali ešte nejaký príjem, ale jej stav sa zhoršil aj z gynekologického hľadiska a zostala na PN. Momentálne je na antibiotikách, ale nejako sa mi to nezlepšuje, už pomaly nič nerobím len ležím , a čo je nutné si spravím. Viac menej všetko robí môj syn , ktorý mal 16.mája 16 rokov. Jeho narodeniny sme ani neoslávili , aj kvôli môjmu zdravotnému stavu, a  9.júna  bude mať birmovku, ktorú dúfam , že s božou pomocou a vašou podporou zvládneme. Chcem vám všetkým čo ste prispeli finančnou čiastkou zo srdca poďakovať, peniažky  sme využili viac menej na stravu a lieky . Chcela by som však poďakovať organizácii a mojim priateľom za veľkú podporu , a za čas , ktorý nám venujú a pomáhajú nám ako sa dá. Ešte raz z celého srdca vám ďakujeme.

Popis situácie

Volám sa Erika a mám 19 rokov. Ja a aj moji súrodenci sme vyrastali od narodenia v detskom domove. Náš otec žiaľ  zomrel a mama od nášho narodenia nejavila o nás záujem. Študovala som na Strednej odbornej škole hotelovej, služieb a dopravy v Lučenci, kde som sa učila za cukrárku. Počas štúdia som spoznala svoju lásku Alexa.  

Z detského domova som odišla na prechodný čas bývať do bytu pre mladých dospelých a keďže som dostala od mesta finančnú podporu, našla som si podnájom v blízkosti bydliska  môjho priateľa. Z peňazí, ktoré som dostala, som vyplatila zábezpeku na 4 mesiace a zariadila som si celý byt. Po krátkom čase nášho vzťahu som otehotnela  a až vtedy som zistila, že Alex  ešte nie je ani plnoletý a že o dieťa nemá žiadny záujem. V tom istom čase ma kontaktoval  môj starší brat, ktorý sa už osamostatnil a ponúkol mi bývanie u neho.  Keďže sa sťažoval na ťažkú finančnú tieseň a dlhy a požiadal ma o pomoc, požičala som mu  peniaze, ktoré mi ešte zostali.  Krátko na to začali medzi nami spory kvôli neplateniu pôžičky a ja som musela odísť. Ostala som sama, bez finančných prostriedkov a keďže som nemala kam ísť,  vyhľadala som Alexa.  Ten síce neprejavil záujem o svoje dieťa, ale našťastie mi ponúkli dočasnú pomoc.  Jeho starí rodičia mi dovolili bývať u nich, ale len do narodenia dieťatka..  

O pomoc som požiadala Komunitné centrum Úsmevu ako dar v Banskej Bystrici. Spojili ma so sociálnou pracovníčkou KC v  Rimavskej. Sobote, ktorá sa ma ujala, pomáhala mi pri vybavovaní žiadosti o sociálny byt  od mesta a zabezpečení základnej výbavy pre dieťatko.  Po jej rozhovore so starými rodičmi Alexa mi dovolia u nich bývať, najdlhšie však do jedného mesiaca. po narodení dieťatka. Zdôvodnili  to tým, že stará mama otca dieťaťa je veľmi vážne chorá, a preto potrebuje pokoj a rodina tiež nesúhlasí.

Ukázala sa mi však reálna šanca na získanie 1-izbového  sociálneho bytu .od mesta. Pomohla mi aj ústretovosť pracovníkov mesta. Podmienkou pomoci však bolo, že určím otca dieťaťa a v prípade pôžičky na časť zábezpeky na bývanie splatím celý dlh z príspevku pri narodení dieťaťa (základnú výbavu vrátane kočíka mám zabezpečenú). Sumu 400 Euro mi prisľúbila rodina otca môjho zatiaľ nenarodeného dieťaťa. Takže sa mi byt podarilo získať. Základný nábytok mi ostal, okrem pračky, chladničky  a detskej postieľky.

Chcela by som podotknúť, že k tomu mestu ma viaže silné puto a vzhľadom na priaznivý sociálny vývin (mám tu aj svoje sestry a priateľov),  by som chcela vychovávať svoje ešte nenarodené dieťa práve tu. V blízkej budúcnosti by som si rada dokončila  aj školu. Dúfam, že sa mi to aj s vašou pomocou podarí. Vopred veľmi ďakujem za pomoc a podporu. Vzhľadom na to, že termín pôrodu sa blíži, pomôže mi akýkoľvek príspevok.

Apríl 2019... Koncom marca Erika porodila zdravého synčeka Milanka - t. j. 2 týždne pred termínom, čo dosť skomplikovalo situáciu s vybavovaním sociálneho bytu od mesta. Výmer na byt podpísala, no medzitým ako mala podpísať zmluvu, porodila a časť peňazí určených na zábezpeku (400) jej sľúbili príbuzní otca dieťaťa, no minuli ich. Preto sociálny byt od mesta ,,padol". Podarilo sa však zohnať prenájom garsónky, do ktorej sa môže nasťahovať v priebehu pár dní. Zábezpeka je o polovicu nižšia, čo je výhodnejšie.  Erika ešte zatiaľstále býva u rodiny otca dieťaťa, no nie je to vhodné prostredie pre ňu, ani dieťa. Dieťatko zvláda zatiaľ dobre, navštívila nás v centre.

Máj 2019... Od 1.5.2019 si Erika našla nový podnájom s veľmi výhodnými finančnými podmienkami.  Zatiaľ sa veľmi dobre stará o synčeka a pomáha jej pri tom teta otca dieťaťa, s ktorou navštívili aj komunitné centrum, kde spísali Záznam z intervencie so spoločne vypracovaným plánom a úlohami, ktoré má klientka urobiť. Erika si podala aj žiadosť o dokončenie štúdia individuálnou formou na SSŠ  Poltár v odbore Cukrár, pretože býva v tesnej blízkosti Poltára a má tam dobrý spoj (Osobne sme navštívili školu a komunikovali sme s pani zástupkyňou). Ďakujú za pomoc a podporu. 

Popis situácie

Volám sa Jana a mám 35 rokov. Mám jedného syna a momentálne som v 7. mesiaci tehotenstva. V minulosti som si išla zarobiť do zahraničia, kde som si našla priateľa. Zo začiatku bol veľmi príjemný, spoločne sme pracovali v jednej firme. Po čase som otehotnela a narodil sa nám syn Tomáš. Bola som šťastná. Navštevovali sme spoločne mojich rodičov na Slovensku. Väčšinu času som bola v zahraničí. Postupne som si uvedomovala, že môj partner ma odtrháva od našich kamarátov. Nemohla som nikde chodiť sama, ustavične ma sledoval, čo robím, komu volám, s kým sa rozprávam. Keď som mu povedala, že takéto správanie nie je pre mňa prijateľné, prvý raz ma zbil. Bola som v šoku. Nikto sa ku mne predtým takto nesprával.  Hneď som sa zbalila aj so synom a chcela som odísť k rodičom. To som nemala robiť. V ten deň som okrem bitky bola mojim partnerom aj znásilnená. Hanbila som sa, všetko ma bolelo, no nemala som sa na koho obrátiť. Jeho všetci poznali ako slušného a dobrého človeka. Po dvoch mesiacoch som zistila, že som tehotná. Chcela som ísť na potrat. Nechcela som porodiť dieťa po znásilnení. Hnusilo sa mi to všetko. Nevedela som si predstaviť, ako sa budem naň pozerať. Vždy mi bude pripomínať, ako bolo počaté... Raz môj priateľ musel ísť na služobnú cestu. Samozrejme, že ma zamkol. Ani neviem ako, ale spomenula som si, kde si ukrýval náhradné kľúče, ktoré si zabudol zobrať. Rýchlo som si zobrala najnevyhnutnejšie veci a spolu so synom som utiekla. Podarilo sa mi kúpiť letenky a prísť na Slovensko. Prišla som k rodičom, chcela som ísť na potrat. Rodičia ma odhovárali a dohodli mi stretnutie s jednou úžasnou pani, ktorá pracuje so ženami vo vážnych problémoch. Po našom spoločnom rozhovore mi ponúkla pomoc a ja som sa nakoniec rozhodla si dieťa nechať. Neviem, ako budeme žiť ďalej, musím sa ukrývať, lebo môj partner sa mi vyhráža, že keď ma nájde, tak ma zabije. Podala som trestné oznámenie, ale keďže je cudzinec, nemajú ho ako potrestať. Nemôžem si ani privyrobiť, lebo sa bojím, že by zistil, kde som. Prosím o pomoc pre moje deti. Prosím o pomoc vás, ľudí s otvoreným srdcom. Dúfam, že svoj život opäť uchopím do rúk a nájdem jeho ďalšie smerovanie. Všetkým aj v mene mojich detí veľmi ďakujem.

Marec 2019... Jana musela od rodičov odísť, jej partner ju tam vyhľadal. Museli sme volať políciu a žiadať o pomoc. Preto sme jej našli ubytovanie, je na utajenej adrese. Adresu nikomu neposkytujeme. V prípade, že UPSVaR bude chcieť niečo riešiť, pôjde to cez našu organizáciu.  Nechceme, aby bola ustavične v strese. Jana je na tom psychicky veľmi zle. Bojí sa o svoj život, ale hlavne o život svojich detí. Nevychádza ani von. S jej synom chodíme von my. V spoločnosti detí zabúda na problémy jeho rodičov. Ďakuje za pomoc bez , ktorej by nemala na stravu.

Apríl 2019 ... S Janou sme boli na výsluchu na polícii. Podala trestné oznámenie na ex partnera. Zároveň sme podali na súd predbežné opatrenie na zverenie syna do jej starostlivosti. Čo sa týka druhého dieťatka, tam je  odhodlaná meno otca neuvádzať. Boli sme s ňou aj na gynekologickej kontrole. Maličká je v poriadku, rastie, srdiečko jej bije. Tlkot srdiečka malej bábiky Janu trošku upokojil. Veľmi vám aj s deťmi ďakuje za pomoc.

Máj 2019...

Popis situácie

Volám sa Aneta a som 28-ročná  matka maloletých detí Anetky 7 rokov, Aničky 6 rokov, ktorá je zdravotne ťažko postihnutá , Kláry 2 roky, Janka 1 rok. Momentálne som v 9. mesiaci tehotenstva, každú chvíľu by som mala porodiť. Lekár mi povedal, že to bude dievčatko.

Keď som mala 10 rokov zomrela nám mama. Mám ešte 5 súrodencov. Keďže som bola najstaršia, pomáhala som otcovi s domácnosťou. Otec bol na nás veľmi zlý. Často bol opitý a my sme nemali čo jesť. To však nebolo to najhoršie, ale on nás ešte aj sexuálne obťažoval. Veľmi som trpela a chcela som z domu čo najrýchlejšie odísť. Našla som si priateľa, s ktorým som hneď otehotnela. Najprv sa o nás staral, ale postupne sa mu nechcelo nič robiť. Stále chcel, aby som rodila, že budeme mať dávky. Ja som sa mu vzpierala, ale nepomáhalo to. Vždy  ma potom zbil. A pri poslednom otehotnení som od neho odišla. Išla som bývať do krízového centra. Chcela som ísť na potrat, ale pani ma presvedčila, že nech to nerobím, keď som vychovala 4 deti vychovám aj piate. Každým dňom mám rodiť a ja neviem, za čo kúpim malej plienky, deťom stravu. Môj partner nikde nerobí a ani na deti finančne neprispieva. Som zúfala a bojím sa, čo bude s nami ďalej. Prosím o pomoc pre moje deti. Budem vám veľmi zaviazaná a vopred srdečne ďakujem.

Marec 2019... Aneta má každú chvíľu porodiť. Podarilo sa nám vybaviť, aby jej bola pridelená  od mesta bunka v osade, kde jej býva rodina. Nakúpili sme jej potrebné veci do pôrodnice ako aj výbavičku pre bábatko.  Anetu sa snažíme nasmerovať k lepšej starostlivosti o deti. UPSVaR sa snaží o to, aby dieťatko dala na adopciu, čo ona odmieta. Vraj je mladá a 5 detí je pre ňu veľa. Odmieta s nimi spolupracovať. Ďakuje za pomoc.                                         

Apríl 2019... V mene malej Mirky píše priamo Aneta: "Ahojte volám sa  Mirka a narodila som sa  mojej maminke 20.04.2019  vážim 2350 g a meriam 45 cm. Teším sa už na svojich súrodencov, keď pôjdem s maminkou domov. Od maminky chceli, aby sa ma vzdala, ale ona to neurobila, nechala si ma a chce, aby  som vyrastala spolu so svojimi súrodencami. Bude to ťažké, ale s vašou pomocou sa to určite podarí. Ďakujeme za vašu pomoc".

Popis situácie

Som Lívia a mám 19 rokov. Nikdy sa mi nežilo vyslovene zle, na detstvo sa nemôžem sťažovať. V jednom momente však prišlo k viacerým zvratom v mojom živote a bohužiaľ prišli naraz. Mamke, ktorá sa dlhodobo lieči  sa na rakovinu prsníka, diagnostikovali aj rakovinu pľúc. Zároveň sme začali zažívať rozvrat ich manželstva. Síce stále žijeme všetci v jednom byte, rodičia sa však odcudzili, z čoho otec spadol do ľahších depresií. Rozdelili si financie a zrazu je na všetko málo. Do tohto som nečakane otehotnela, bez priateľa, chodím do školy, no pracovať sa mi nedá a vďaka bábätku, ktoré čakám, sa mi ani tak skoro dať nebude.

Verím však, že dieťaťu budem môcť dať čo najviac, predovšetkým lásky, aby moju ťažkú situáciu nepociťovalo a práve preto budem vďačná i za vašu pomoc a podporu. Urobím všetko preto, aby som mohla dieťatku aj seba  zabezpečiť dôstojný život.

Vopred ďakujem za pomoc a podporu.

Január 2019... Lívia sa už intenzívne pripravuje na príchod bábätka, predpokladaný termín pôrodu má koncom februára. Veľmi sa už na bábätko teší. Ukončila úspešne prvý polrok školy a zvládla všetky skúšky. Doma mala nejaké konflikty a zbytočné hádky kvôli tomu, že si sama vybavovala lekára. Napriek tomu sa snaží vyhnúť stresu, aby neporodila predčasne. Usiluje sa šetriť a veľa odpočíva. Otec dieťaťa Líviu kontaktoval v januári, ale nakoniec neprišlo k osobnému stretnutiu. Rozplavili sme sa s ňou o otcovstve dieťaťa.

Február 2019...  Lívia sa cíti zdravotne dobre ale už by chcela mať pôrod za sebou lebo sa ťažšie pohybuje . Zistili sme pre ňu informácie z minulého stretnutia a informovali sme ju o možnostiach riešenia. Darované peniažky Lívia použila na doplnenie potrebných vecí pre dieťatko, ktoré už môže prísť každú chvíľu na svet. Už sa naň aj my tešíme.

Marec 2019... 28.2.2019 Lívia porodila chlapčeka Olivera Dávida, ktorý mal 51 cm a 3840 g. Oliver Dávid je zdravý, ale čaká ho vyšetrenie sluchu na ľavé uško, nevie sa totiž, či mu v ušku ostala plodová voda alebo má problém so sluchom. Podľa vyjadrenia Lívia otca dieťaťa v rodnom liste dieťaťa neuviedla, pretože nemala potrebne údaje o ňom. Veľmi pekne vám ďakuje za pomoc a podporu. Darované peniažky použila na doplnenie detskej výbavy pre dieťa, detskú hygienu, výživu pre dieťa, lieky a odsávašku.

Apríl 2019... Lívia a jej syn sa majú dobre. Dieťatko je zdravé a dobre sa vyvíja. Čakajú ju ešte nejaké vyšetrenia. O pár mesiacov kvôli sluchu malého. Lívia je spokojná a teší sa zo synčeka. V rodine klientky je to horšie. Matke sa zhoršil psychický stav.  Lívia svoj peňažný príspevok od darcov použila na doplnenie potrebnej výbavičky pre dieťa, detskú hygienu, výživu pre dieťa a lieky.

Máj 2019... Lívia s malým sa držia dobre. Oliver je zdravý a rastie ako y vody. So svojím otcom vychádza Lívia teraz dobre, ale matkin stav sa zhoršil natoľko, že jej Lívia rieši psychiatra a je z toho smutná.  Peniažky z projektu ZŽ použila na najnevyhnutnejšie veci pre malého, plienky, mliečko na dokrmovanie a lieky.

Popis situácie

Vyrastala som sama s mamou. Otec nás opustil krátko po mojom narodení. S mamou sme skončili v krízovom centre a následne v ubytovni, no kvôli  hyperaktivite a nedostatku pozornosti ma ako sedemročnú umiestili v LVS, kde som strávila dva roky. Mojej mame sa v tom čase veľmi zhoršil psychický stav, takže musela byť hospitalizovaná a ja som po návrate z LVS zostala bývať u starých rodičov. Chodila som do 3. ročníka strednej školy, keď mi oznámili, že mám odísť. Odišla som do Domu na polceste, odkiaľ som v januári 2018 odišla do prenajatého bytu spoločne s vtedajším partnerom. Štúdium som prerušila, lebo som kvôli práci nemala čas venovať sa mu, tak, ako by bolo potrebné. Navyše môj partner sa stal práceneschopným a všetko zabezpečovanie každodenných potrieb ostala len na mne. Začali sme sa hádať a odcudzili sme sa. Náš vzťah bol už len formálnym, keď som spoznala otca svojho dieťaťa. Ukončila som predchádzajúci vzťah a začali sme spoločne žiť.  Prakticky hneď som otehotnela, celé dni som trpela nevoľnosťami, no stále som pracovala.  Vzťah tiež nefungoval, partner si zo mňa urobil slúžku a ja som už nevládala. Koncom júla 2018 sa otec môjho dieťaťa odsťahoval  a keďže prenajatý byt bol pre dvoch, nedokázala som ho sama uhrádzať, preto som sa vrátila do Domu na polceste. Stále som pracovala, no v 20. týždni tehotenstva som dostala zápal močových ciest a následne aj obličiek.  Bola som hospitalizovaná, tehotenstvo sa skomplikovalo. Až do pôrodu som zostala práceneschopná. Od začiatku novembra bývam v Krízovom centre, kam som sa presťahovala kvôli práceneschopnosti a rizikovému tehotenstvu. Momentálne som v 28. týždni tehotenstva a termín pôrodu je stanovený na marec 2019. Otec dieťaťa sa o nás v súčasnosti už vôbec nezaujíma. Prosím o pomoc vás, moji neznámi dobrodinci. Vďaka.

Január 2019... V tomto období je Melánia v 34. týždni tehotenstva. Podľa poslednej lekárskej prehliadky u gynekológa má bábätko 2320 g  a podľa ultrazvuku by to mal byť chlapček. Mamička mu chce dať meno Patrik. Cíti sa veľmi dobre.  Podľa sona by termín pôrodu mal byť koncom februára.

Február 2019... Mesiac február bol pre Melániu celkovo dynamický. Posledný januárový víkend  jej  odtiekla plodová voda a dňa 26. januára sa jej narodil syn Patrik. Paťko mal pri narodení 3015 g a 48 cm. V nemocnici pobudli 10 dní, keďže mal silnejšiu novorodeneckú žlatačku, ale už je všetko v poriadku a sú doma. Paťko má hnedé vlásky a modré oči.

Marec 2019... Tento mesiac bude mať Paťko 2 mesiace. Už to nie je taký malý uzlíček, ktorý Melánia priniesla z pôrodnice. Na kontrole u pediatričky v 6. týždni mal takmer 5 kg a cca 58 cm. Pomaly si  s maminou vytvárajú režim, chodievajú často von.  To, čo ich stále trápi, sú koliky, ale zvládajú to.

Apríl 2019... 26.apríla mal Paťko 3 mesiace. Momentálne obdobie je o niečo náročnejšie, pretože má virózu, vyššie teploty, tak sme boli častejšie na kontrole u detskej lekárky. Paťko má už vyššiu hmotnosť, okolo 5800 g. Keď ho dávam na bruško, pekne drží hlavičku a už by sa aj rád plazil.

Máj 2019... Malý Paťko má 3,5 mesiaca, 63 cm a 6,7 kg. Je z neho milý chlapček, ktorý obdobie bez spánku pozoruje, čo sa deje okolo. Rád sa naťahuje za hračkami  a drží pekne hlavičku. Zdá sa mi, že je pokojnejší a dlhšie v noci spinká. Po zdravotnej stránke je všetko v poriadku, pravidelne navštevuje detskú lekárku v poradni.

Popis situácie

Volám sa, Ľubica, mám 29 rokov, žijem sama s tromi nezaopatrenými deťmi a koncom novembra sa mi má narodiť štvrté....

Pochádzam z rodiny, kde som vyrastala so šiestimi súrodencami a v skromných pomeroch. Doma sme nemali ideálne vzťahy, a tak som nechcela byť rodine na príťaž. Bohužiaľ nemala som šťastie na výber partnera. Moja dcéra Sára má 11 rokov a jej otec nebol vôbec ideálnym partnerom, aj keď som sa usilovala vzťah udržať. Keď sa nám narodilo druhé dieťa  Sebastián, vedela som, že od neho musím odísť a tak k svadbe ani neprišlo. Nepracoval, nestaral sa o deti a bral mi peniaze z materskej. Preto som sa na chvíľu vrátila k mame, ale necítila som sa tam vítaná a nebolo tam ani miesto pre toľkých členov rodiny. Našla som si nového partnera, možno aj pod vplyvom situácie, ale ani pri ňom som nenašla vytúžené šťastie. Postupne som zistila, že je gambler, preto som sa rozhodla odísť  do krízového centra.  Tretí synček Saimon však už bol na ceste.

Už aj doteraz mi niektorí dobrí ľudia pomohli. Vďaka tomu aktuálne žijem v sociálnej ubytovni, v dvojizbovom byte a usilujem sa poriadne starať o svoje deti. Onedlho sa mi narodí malý Kristián. Uvedomujem si, že so sa ocitla v ťažkej životnej situácii, ktorá je veľmi náročná a bez pomoci ťažko zvládnem. Záleží mi však na výchove mojich detí. Hoci je môj príjem veľmi nízky ( iba 360 EUR), musím byť vo finančnom hospodárení veľmi zodpovedná. Každá finančná podpora, najmä na zaobstaranie plienok, stravy a iných dôležitých vecí pre deti sa mi veľmi zíde a budem vám za ňu veľmi vďačná. Vopred vám z celého srdca ďakujem.

December 2018... Naša spoločná pomoc Ľubici prišla v najvyšší čas. Koncom novembra sa jaj narodil prekrásny synček Kristián. Mamička aj malý sú v poriadku a už ho privítali aj traja starší súrodenci. Dúfame, že aj vďaka vašej pomoci to budú zvládať.

Január 2018... Napísala nám Veronika v mene malého: „Ahojte tak som zasa tu. Volám sa Kristián, pre tých, ktorí ma ešte nepoznajú, som už veľký chlapec, vážim 7 kg, meriam 64 cm. Mojej maminke robím len radosť. Stále sa usmievam a teším sa zo života. Maminka ma už nekojí, stratila mliečko, ale papám umelé mliečko a som veľký papkáč. Je to už aj na mne vidieť. Haha, stále som taký dobrý, že ani neplačem. Ozvem sa len vtedy, keď chcem papkať. Mám  veľmi rád vodu, rád sa kúpem, plávam s kolieskom okolo krku ako veľky plavec a teším sa. Vďaka Bohu som zdravý. Vyhýba sa mi aj chrípka. Milujem život aj moju rodinu. Smejem sa na maminke aj na mojich súrodencoch. Hrajú sa so mnou a neustále sa mi venujú. To je aj jeden z dôvodov,  prečo nemám čas na plač, keď ma unavia, maminka vždy vie, že je čas ísť spinkať, pekne ma nakŕmi, dá odgrgnúť a pritisne si ma k sebe. Zaspávam pri najkrajšej melódii na svete, pri tlkote srdiečka mojej mamy... Všetkým vám ďakujem za podporu.“

Marec 2019... List od Kristiánka

„Pre tých ktorí ma ešte nepoznajú, volám sa Kristiánko 20.3.2019 som mal 4 mesiace a mamička mi dala moju prvú mrkvičku. Najprv som sa ksichtil, pretože to bolo niečo nové, ale časom mi to začalo chutiť. Začínam si už aj bľabotať a dávať rúčky do úst. Už som taký šikovný, že si viem už sám chytiť  fľašku, ale neviem ju ešte udržať. Časom sa to naučím. však som maminkin šikovníček. Som riadny valibuk, priberám a rastiem. Začínam sa už aj ozývať, keď sa mi niečo nepáči.  Keďže mi idú zúbky, tak som dosť nervózny a stále si pchám rúčku do úst, ale mamina mi na to dáva mastičku, aby som to zvládol a nebolelo ma to. Vďaka Bohu som zdravý. Mal som 2 či 3 dni soplíky, ale to prešlo, nič vážne. Stále som také usmievavé slniečko a usmievam sa na každého, kto sa ku mne prihovorí.

To je zatiaľ z mojej strany všetko. O mesiac, keď budem väčší, vám zasa napíšem, čo je nové. Ďakujem vám za prečítanie môjho príbehu a prajem krásny slnečný deň všetkým

S láskou

Ja Kristiánko a moja mamina“

Apríl 2019... Kristiánko nám opäť prostredníctvom mamičky napísal milý list: „Som už veľký chlapec a mám už 5 mesiačikov. Bol som chorý, kašľal som a mal som aj soplíky. Zistili mi aj atopický ekzém, ale mamička mi kúpila liečiky a uzdravila ma. Už mi je lepšie, ekzém ma ešte trápi, ale snažíme sa z toho dostať. Som stále veľký papkáč. Rád papám všetko, aj zeleninku aj ovocie. Som troška mrzutý, lebo ma stále trápia zúbky a ešte nemám vonku ani jeden. Som stále malý smejo. Aj a mojej maminke a súrodencom robím len radosť. Ľúbim ich a oni ľúbia mňa. Pekne ďakujeme všetkým za prečítanie môjho príbehu a za pomoc, ktorú nám poskytujú darcovia. Veľká vďaka ešte raz, veľmi nám to pomáha.

Popis situácie

Zložitý príbeh Zuzky a Mareka našiel riešenie vďaka dobrej spolupráci viacerých organizácií, ktoré sa venujú pomoci núdznym a robia to s otvoreným srdcom. A tak sme sa medzi nimi ocitli aj my z Projektu konkrétnej pomoci Fóra života Zachráňme životy. Preto tento príbeh nebudú rozprávať konkrétni príjemcovia vašej pomoci, ale tí ktorí ich k nám priviedli.

Oslovili nás Sylvia a Vojto, dobrovoľníci z organizácie Kresťania v meste, ktorí sa venujú ľuďom bez domova.

Rozpráva Vojto: „Pri pravidelnom výdaji polievky pod mostom La Franconi sme sa stretli s Marekom a Zuzkou. V tom čase už boli niekoľko rokov na ulici a posledné dva roky bývali v provizórnom stane. Zuzka bola asi v siedmom mesiaci tehotenstva a čakala dvojičky. So Sylviou sme sa rozhodli, že im skúsime im pomôcť na základe ich rozhodnutia, že sa chcú posunúť vyššie a vychovávať deti ako rodina. Začali sme krok po kroku uskutočňovať ich návrat do života.

Zuzka a Marek sa zosobášili a teraz žijú spolu ako manželia. Bol to beh na dlhú trať, pretože bolo treba vybaviť niekoľko žiadostí o bývanie, a to na magistráte i v mieste ich trvalého bydliska. Veľa práce sa vynaložilo i na ich sociálnych a pracovných návykoch. Boli sme s nimi v dennodennom kontakte , osobne alebo telefonicky. Do pomoci tejto rodine sa zapojilo mnoho ľudí zbierkami šatstva, plienok, postielok, kočíka a iných potrebných vecí pre bábätká a zbierkou potravín a oblečenia pre oboch Zuzku a Mareka. Zázrakom sa podarilo vybaviť ubytovanie a zaradiť ich do projektu konkrétnej pomoci FŽ Zachráňme životy. Od 1.11.2018 bývajú v Centre pre obnovu rodiny Úsmev ako dar, kde  s nimi pracuje soc. pracovník v spolupráci s KVM a dostávajú tam  pomoc vo všetkých záležitostiach denného života. Naďalej sú s nami v každodennom kontakte pri riešení praktických vecí a pomoci s oblečením a potravinami .Sme vďační za to, že sa tam môžu opierať o sociálnych pracovníkov a hľadať riešenia do budúcnosti.Majú podanú žiadosť na sociálny byt. v mieste trvalého bydliska, ktorá tam naďalej je a po ustálení ich životnej situácie a po získaní finančných prostriedkov sa táto žiadosť bude dať obnoviť a oni majú nádej na pridelelnie sociálneho bytu.  Marekovi sa podarilo získať prácu v  pekárni.  S ich adaptáciou z prostredia a návykov bezdomovectva do bežného života im pomáhali a stále pomáhajú organizácie Kresťania v meste, Fórum života v projekte Zachráňme životy, Stolček prestri sa od bratov Kapucínov a ostatná štátna správa ako miestne a občianske organizácie. Vďaka pomoci  týchto organizácií dostali Zuzka a Marek šancu začať nový život ako rodina.“

November 2018... 25.10.2018  Zuzka porodila dve krásne deti. Dievčatko Evička je zdravotne v poriadku a sa veľmi dobre adaptovalo na nové prostredie. Mamička sa o ňu príkladne stará, chlapček Lacko má vážne zdravotné problémy a je stále hospitalizovaný v nemocnici, kde ho otec aj matka  navštevujú a sú v komunikácii s lekármi.

December 2018... Lacko sa už vrátil z nemocnice, a tak sú už celá rodina spolu. Mamina sa vzorne stará o deti, ocino, keď môže jej v tom pomáha. Začal pracovať, aby sa postupne sám dokázala postarať o rodinu. V centre sú zatiaľ s nimi spokojní, nie sú s nimi nijaké problémy.

Január, február 2019... Evka a Lacko rastú ako z vody. Mamička Zuzka sa o ne vzorne stará a pomáhajú im aj pracovníci centra. Marek je zamestnaný, usiluje sa priniesť peniaze, aby sa dokázali postarať o deti, keď im skončí podpora od darcov.

Marec, apríl 2019...  Zuzka sa venuje deťom všetkok svoj čas. S Laskom chodí ne cvičenie, aby sa mu spevnili svalíky na krku. Evička je životaschopná a je veľmi šikovná. Zuzka deti stále dojčí, hoci už jedia aj zeleninku a ľahké mäsko. Stará sa o domácnosť a Marek sa vo svojom voľnom čase tiež venuje deťom. Do práce však vstáva veľmi skoro, a preto sa niekedy musí aj lepšie vyspať.

Máj 2019... V máji mala rodinka veľmi peknú slávnosť. Rodičia požiadali o sviatosť krstu pre Evičku a Lacka. Páter Marek ich pokrstil v historickej Marianka. Bolo to veľmi pôsobivé. Na krste sa zúčastnili aj ich najbližší príbuzní z výhodu a samozrejme sme nechýbali ani my.

Popis situácie

Moji rodičia podľahli alkoholu. Matka bola silná alkoholička a otec tiež pil. Mám na nich zlé spomienky, lebo sa o nás, deti, veľmi zle starali. Pochádzam z troch detí. Väčšinou sa o nás starala stará mama. S rodičmi nemám nijaký kontakt. Musím sa priznať, že zo zlého príkladu vašich rodičov som sa vôbec nepoučila.Opakujem tie isté chyby. Postupne sa mi narodili dve deti – syn má 10 rokov a dcéra 5 rokov. Obidve deti sú však v náhradnej rodinnej starostlivosti – sú zverené starým rodičom, lebo ja som takisto mala problém s alkoholom  a musela som sa ísť liečiť zo závislosti. Teraz som v 8. mesiaci tehotenstva. Dieťatko sa má narodiť začiatkom októbra. Budem vám veľmi vďačná, ak mi pomôžete prekonať toto moje ťažké obdobie, Začala som nový život, ale bez pomoci ľudí, ktorí budú pri mne stáť a pomáhať mi, to nemám šancu zvládnuť. Teraz sa chcem v pokoji pripraviť na príchod môjho tretieho dieťatka na svet a dať jemu aj sebe šancu. Snívam, že sa mi podaí zmeniť sa a postupne opäť dostať k sebe aj moje dve ďalšie deti. Mám pred sebou dlhú cestu, ale rada by som to s vašou pomocou zvládla. Vopred veľká vďaka.

September 2018... Marcela začala mať v ôsmom mesiaci zdravotné problémy, hrozil jej predčasný pôrod. Minulý týždeň bola znovu hospitalizovaná, lebo začala krvácať. Lekári rozhodli, že musí ísť na sekciu. Termín pôrodu má na 15.10.2018, ale sekciu jej budú robiť skôr. Teraz si vybavuje predoperačné vyšetrenia. Bola pozrieť deti a aj oni boli pri nej v azylovom centre. Rada by do budúcna žila aj s nimi, trápi ju to, že sú preč od nej – u starých rodičov. Pre bábätko má už pripravené všetko. Aj deti sa už tešia na nového súrodenca.

Veľmi ďakuje, že sú stále ľudia, ktorí nezištne pomáhajú núdznym.

Október 2018... Marcele sa v tomto mesiaci narodil synček Jurko. Prišiel na svet 17.10.2018. Vážil 3200 g. a meral 48 cm. Marcela je šťastná, že už má po pôrode a teší sa z Jurka. Má pre neho svoje mliečko. Dobre papá, a tak priberá na hmotnosti. Zvedavé sú na neho aj jej staršie deti, a tak prišli pozrieť svojho bračeka do azylového centra. Tešia sa z neho. Marcela si teraz vybavuje kartičku poistenca a rodný list pre Jurka. Teší sa, že stále sú dobrí ľudia, ktorí nezištne pomáhajú neznámym ľuďom, ku ktorým patrí ona a jej synček Jurko. 

November 2018... Marcela svojho synčeka Jurka dojčí a on dobre priberá na hmotnosti. Je to taký malý hladoško. Vyžaduje si častejšie papať. Marcela poslúchla rady pracovníkov AC a nezačala s prikrmovaním umelou výživou. Mliečko sa Marcele rozbehlo a má ho teraz pre Jurkadosť. Za Jurkom a mamou prichádzajú občas na víkendy aj starší súrodenci, ktorí majú Jurka veľmi rady. Marcela si ešte niektoré veci ohľadom starších detí vybavuje súdnou cestou.

Ďakuje za každého darcu, ktorý pomáha jej rodine.

December 2018... Jurko bol v tomto mesiaci na očkovaní, zvládol to  dobre. Trošku mal zvýšenú teplotu. Mama mu dala obklad na nožičku a čapík od teploty. Na ďalší deň bolo už lepšie. Marcelka má starosť s prípravou na Vianoce, lebo k nej prídu do AC aj jej dve staršie deti. Musí preto pripraviť darčeky aj pre ne. Štedrí darcovia sa našli aj pre nich a pripravili im všetkým darčeky. Mama Marcela svojim deťom tiež pripravila darčeky. Pod vianočným stromčekom boli všetci milo prekvapení, keď si rozbalili svoje darčeky. Marcela ďakuje všetkým darcom, ktorí jej nezištne pomáhajú prekonať jej ťažké obdobie.

Január 2019... Jurko dobre  papá – aj mamine mliečko, aj umelé mliečko. Bol chorý, ale už sa z toho dostal. Jeho mama si občas cez víkendy berie k sebe do AC aj Jurkovho brata, ktorého má momentálne  v starostlivosti stará matka. Ona sa však už o neho nedokáže starať zo zdravotných dôvodov a chce, aby syna súd vrátil jeho matke. Marcela by sa tomu veľmi potešila, keby to tak bolo. Na budúci mesiac bude pravdepodobne súd, kde by sa o tom malo rozhodnúť. Ďakuje všetkým darcom v tomto projekte, ktorí nezištne pomáhajú ženám v podobnej životnej situácii.

Február 2019... Jurko znovu ochorel a ocitol sa s mamou v nemocnici. Dostal zápal obličiek. Berie antibiotiká a probiotiká. Týždeň bol v nemocnici. V AC sa doliečuje z choroby. Chutí mu papať tak, aby rýchlo dobehol úbytok na hmotnosti. Marcela preto nemala na víkend pri sebe staršie deti. Vybavuje si ešte stále súdne záležitosti okolo detí.

Ďakuje všetkým štedrým darcom z projektu ZŽ.

Marec 2019... Marcela sa začala stretávať s Jurkovým otcom, ktorý sa vrátil z výkonu trestu. Jurko bol na kardiologickom vyšetrení – je to v poriadku. Marcela častejšie navštevuje staršie deti u starých rodičov, ktorí ich majú zverené do starostlivosti. Jurko dobre prospieva. Keď je hladný, hlasne to dá všetkým vedieť. Má rád prechádzky a aj rád vonku spí. Jakubko potrebuje veľa lásky od svojej mamy. Marcela vyslovuje vďaku všetkým ochotným darcom, ktorí jej a Jurkovi pomáhajú v jej životnej situácii.

Apríl 2019... Marcela sa ďalej stretáva s otcom svojho syna Jurka. Na sviatky si k sebe do AC zobrala obidve staršie deti. Mala čo robiť, aby ich všetkých troch zvládala. Ešteže Jakubko je pokojný chlapček. Marcela pripravovala obedové menu na sviatočný stôl pre všetky klientky a deti, ktoré zostali v AC počas sviatkov. Staršie deti zaviedla ku starkým po sviatkoch, lebo išli do školy. Jakubko zatiaľ zdravotne dobre prospieva a pekne priberá na hmotnosti. Marcela s Jakubkom ďakujú všetkým darcom, ktorí im finančne prispievajú na pobyt v AC.

Máj 2019... Návštevy Marcely za svojimi staršími deťmi sú častejšie. Musí veľmi šetriť peniaze, pretože platí aj výživné na staršie deti a aj postupne musí splácať dlhy, ktoré narobila ešte pred príchodom do azylového centra. Je z toho dosť nervózna, lebo to všetko ju teraz dobieha, čo predtým nesplácala. Jakubko je však zlatý chlapček, ktorý nie je až tak náročný na svoju starostlivosť. Prehrá sa aj sám v kočíku, len musí byť napapaný. S Jakubkovým otcom sa Marcela stále stretáva. Zo srdca ďakuje všetkým ľuďom za finančnú pomoc cez tento projekt.

Popis situácie

Ako malá som rovnako ako všetci moji súrodenci vyrastala v detskom domove.  Otec mi zomrel, keď som mala tri roky,  mamka to nezvládla a podľahla alkoholu. Po odchode z detského domova som však na svoju mamku nezanevrela a dochovala som ju až do jej smrti. S alkoholom však nikdy neprestala. Bývali sme v obecnom dome, bez vody a elektrickej energie. Spoznala som muža, do ktorého som sa zamilovala. Žiaľ, aj on často pil a neskôr ma aj začal biť. Postupne sa nám narodili dvaja synovia. Ani to môjho muža neprinútilo, aby s alkoholom prestal. Časom mu nestačilo, že bil len mňa, ale začal biť aj naše deti. To som už nevydržala a podala som na neho trestné oznámenie. Dnes je vo výkone trestu odňatia slobody. Našim synom nepíše a výživné takisto neplatí. Po smrti mojej mamky som šla bývať do krízového centra. Keď som sa ako tak spamätala, zvykla si s deťmi na nový spôsob života, pocítila som, že opäť môžem byť šťastná a spoznala som iného muža. S mojimi synmi vychádzal veľmi dobre, rozumeli sme si a čo bolo pre mňa najdôležitejšie, nepil. Nejaký čas sme sa stretávali a už som si predstavovala našu spoločnú budúcnosť. Otehotnela som. Oznámila som to môjmu priateľovi a ten ma poslal na potrat. Povedal, že ak si to dieťa nechám, tak ma opustí. Rozhodla som sa, že dieťa si nechám a on splnil to, čo sľúbil. Opustil ma. Teraz prosím o pomoc vás, ľudí, ktorých ani nepoznám, ľudí s otvoreným srdcom. Pomôžte mi preklenúť túto moju zložitú situáciu. Pokúsim sa nesklamať.

September 2018... Uprostred septembra sa Janke  narodil synček Lukáš. Keďže obaja boli zdraví, strávili v nemocnici len pár dní. Prostredný syn mamičke veľmi pomáhal so všetkými povinnosťami okolo najmladšieho syna, a preto sa Janka zotavila veľmi rýchlo. Otec o dieťaťa neprejavil záujem a ani ho nevidel. Janka mu síce poslala aspoň fotku, no odpovedal so slovami, aby ho neprovokovala. Najstarší Jankin syn síce najmladšieho brata rešpektuje, ale ešte si na neho celkom nezvykol. Janka aj Vilko sú zdraví a navzájom sa spoznávajú. 

Október 2018... Malý Lukáš primerane zväčšuje svoju pôrodnú hmotnosť 2 250g. Mamka ho výlučne dojčí , a dodáva mu tak všetku potrebnú výživu. Niektoré dni a noci sú pre nich náročné, ale zvykajú si. Celá rodinka sleduje nového člena a každý svojím spôsobom sa usiluje pomocť. Vonku  bábätko lepšie zaspí, takže všetci chodia častejšie na prechádzky, čo predtým nemali vo zvyku.

November 2018... Chlapček je zdravý, stále viac otvára očká a sleduje zaujímavé podnety, zvuky vo svojom okolí. Má už 5 kg, výsledky z pediatrickej poradne boli dobré. Tento mesiac sa Janka skontaktovala aj s Lukášovým otcom. Dohodli sa na stretnutí. Cez víkend boli všetci traja chlapci  s mamkou pozrieť Lukášovho otca. Dúfajú aj v ďalšie stretnutie, no ako to naozaj bude, sa ukáže až časom.

December 2018... Malý Lukáško krásne rastie a priberá, už má 4 mesiace a 6,5 kg. Ešte stále ho Janka kojí. Spinká dobre. Cez sviatky boli u Lukáškovho otca na návšteve aj u jeho rodiny. Bolo im tam veľmi dobre, starali sa o nich, hlavne o malého Lukáška. Dostal krásny kabátik od otca a babky. V decembri nebol chorý, drží sa, bacily ich zatiaľ obchádzajú. Tešia sa, čo im prinesie nový rok.

Január 2019... Lukáško prosperuje dobre. Vďaka vašej podpore, má naplnené všetky základné potreby. Mamka ho stále výlučne kojí. Je to usmievavé bábätko. Skôr sa v rodine objavujú výchovné problémy so staršími súrodencami. Do starostlivosti sa viac zapája Lukášov biologický otec. Častejšie sa navštevujú.

Február 2019... Malému sa darí dobre, už má päť mesiacov a rastie ako z vody. Lukáškovi už mamička začína dávať aj mixované ovocia a zeleninu. Dobre reaguje na okolie a rád sa usmieva. Dá o sebe vedieť, len keď je hladný.

Marec 2019... Lukáš má už 6 mesiacov, mamka mu už začala dávať na ochutnávku rôzne príkrmy. Najmä zeleninové. Jeho celkový, zdravotný stav je dobrý, mamka s ním chodí pravidelne na prechádzky. Objavuje nové hračky, ktoré skúša ohmatávať a skúmať aj ústami. Tento mesiac bol aj prechladený, ale neužíval antibiotiká. Mamka sa snaží nastaviť deťom pravidelný režim, aby sa zlepšilo ich  celkové fungovanie.

Apríl 2019... Lukáš má už 7 mesiacov, stále viac vníma svoje okolie, rozpoznáva blízkych ľudí, susedov. Pri stretnutí s nimi vie prejaviť radosť. No najdôležitejšou osobu je pre neho samozrejme mama. Lukáš je pravidelne kojený, no dostáva už aj ďalšie príkrmy. Pri hre s „hryzadlom“ a inými hračkami nadmerne slintá , takže, je možné očakávať čoskoro aj prerezanie prvých zúbkov. Jeho zdravotný stav je celkovo výborný.  Na sviatky sa chystajú pozrieť ocka.

Máj 2019... Lukáš má už prerezané 2 zúbky, je to veľmi vnímavé dieťa. Mamka ho stále aj dojčí. Priberá podľa stanovenej normy. Tento mesiac mal aj laringitídu a musel užívať predpísané lieky. Bol viac podráždený a plačlivý. Zhoršovalo sa to najma na večer. Okrem iného stále viac obľubuje aj hru so svojim bratom Adriánom, keď príde zo školy. Postupne sa buduje ich súrodenecký vzťah.

Popis situácie

Náš vzťah bol zo začiatku ako každý, plánovali sme rodinu a tešil sme sa, kedy otehotniem. No keď sa tak stalo, všetko sa zmenilo. Nikdy nebol doma, vraj kvôli práci, ale peniaze nikdy nepriniesol a všetko som financovala ja. Keď som sa začala viac zaujímať, kam chodí, kde trávi všetok čas, keď nemá výplatu a míňa len tú moju, začali sa prvé hádky a rozbíjanie vecí. Jeho agresivita sa postupne stupňovala. Ustavične mi opakoval, že som mu na priťaž a všetko by bolo ľahšie, keby som sa zabila... A to som už mala tesne pred pôrodom nášho prvého dieťaťa. Po pôrode sa urážky iba stupňovali a pridalo sa aj ponižovanie, aká som neschopná a nezodpovedná matka, keď malý plakal. Čas, ktorý trávil spolu so mnou a malým synčekom, bol minimálny, domov sa prišiel najesť, vyspať alebo po peniaze.  Nedovoľoval mi stretávať sa s rodinou, susedmi. známymi a kamarátkami. O malého ani o mňa sa nezaujímal. Nesmela som sa dotýkať ani upratovať jeho veci. Jediné, čo ho zaujímalo, bolo jedlo, cigarety a spánok..

V čase keď som nemohla platiť nájom sama a žili sme len z rodičovského príspevku, prišli sme o podnájom, pretože peniaze, ktoré si privyrobil na brigáde, minul sám na seba a mne dal iba drobné na jedlo, pričom mi presne povedal, čo mam kúpiť.

Keď sa zamestnal, dočasne sme bývali na ubytovni spolu s ľuďmi  z práce, v ktorej pracoval. Nesmela som o ňom nikomu nič hovoriť ani sa zdôverovať  a tváriť sa, že fungujeme ako normálna rodina, ktorá len momentálne nemá podnájom. V čase, keď bol v práci, som mala byť iba na izbe a venovať sa malému, aby vôbec nezaplakal. Keď bol doma, musela som byť potichu, aby sme ho nerušili. Keď malý plakal, vyhadzoval  nás von z izby, alebo nás vymkol, kým sa nevyspí.

Nikam som nesmela chodiť bez jeho vedomia a ani k lekárke som nechodila pravidelne v termíne. Posledné peniaze minul radšej  na cigarety a ja som si musela požičať alebo niečo založiťl, aby bolo na stravu.

Spolužitie s partnerom prerástlo mieru únosnosti - od urážok, aká som neschopná, vyhadzovanie a rozbíjanie mojich veci, monokla pod okom, modrinách na rukách až po spanie „za trest“ na podlahe vedľa postele. V tom čase som zistila, že som opäť tehotná. O pomoc som požiadala sesternicu aj mamu. Pomohli mi vybaviť miesto v krízovom centre. Chcem sa v pokoji pripravovať na príchod toho malého človiečika, ktorý za nič nemôže.

Júl 2017... Milena je podľa ošetrujúceho lekára v 33. týždni tehotenstva. Pri poslednej gynekologickej prehliadke jej  lekár oznámil, že to nebude dievčatko, ako sa doposiaľ predpokladalo, ale chlapček. Všetky vyšetrenia sú v poriadku a bábätku sa darí dobre, hoci je maličké ma zatiaľ iba 1830 g.  Mamina mu už aj vybrala meno, bude to Šimonko.

August 2018... Milene pri poslednej gynekologickej prehliadke diagnostikovali oligohydramnion. V nemocnici ju následne  vyšetrili a zhodnotili,  že vzhľadom na koniec tehotenstva množstvo vody je postačujúce a nemalo by ohroziť bábätko. Jeho hmotnosť je zatiaľ 2868 g.

September 2018... Radostná správa... Milene sa narodil krásny chlapček, volá sa Šimonko. Pri narodení mal 2890 g a 49 cm. Pekne doteraz papá, teraz má asi 3300 g. Pôrod bez komplikácií a obaja sú už „doma“ v krízovom centre.

Október 2018... Malý Šimonko má teraz asi 5100 g a 56 cm. Milene sa darí dojčiť ho, malý pekne papá a chutí mu. Dobre spinká, keď sa napapá, asi o 20-21 h, tak sa začne prebúdzať po druhej ráno. Zatiaľ chodís maminou do poradne do Trnavy, v najbližších dňoch chce zmeniť detskú lekárku v Bratislave.

November 2018... Šimonko každým dňom rastie a priberá. V tomto období  už má 6 kg.  Stále sa mi ho darí dojčiť. Spinká pekne celú noc, budieva sa až nad ránom. Začína sa pomaly prevaľovať na bok. O týždeň má už 3 mesiace, tak ho čaká prvé očkovanie. Milena aj s dieťatkom sú vám vďační za pomoc.

December 2018... Šimonko má pomaly 7 kg a 63 cm. Má za sebou prvé očkovanie, ktoré síce zvládol, ale s menšími vedľajšími prejavmi – teplota, hnačka, soplík....Milena ho stále dojčí. Viac vníma okolie, už rozpoznáva svojho staršieho brata a rád ho sleduje pri akejkoľvek činnosti.

Január 2019... Šimonko má viac ako  7 kg. Mamičke sa darí stáleho dojčiť, malý papá veľmi pekne  a často. Dokonca už prespí celú noc. Vie sa už pretočiť z chrbátika na bruško a aj naspäť. Čím ďalej  tým viac džavoce. Vie udržať v rúčke hračku, keď mu ju mamička vloží do rúk. Tento mesiac bol zdravý, budúci týždeň ide na druhé očkovanie. Oproti staršiemu bratovi je pokojnejší. Milena veľmi pekne ďakuje za vašu podporu.

Február 2019... Šimonko má asi 7380g a 63 cm. Je už po druhom očkovaní. Reakcia po očkovaní nebola žiadna, takže to veľmi dobre znášal. Už papá aj príkrmy, najlepšie keď sú s prídavkom mäsa. Samotná mrkva mu veľmi nechutí. Mimoriadne si obľúbil  ovocné taštičky, hlavne marhuľovú a hruškovú. Začína sedieť, vníma pozorne okolie a začína si viac mrmlať.  Pozoruje staršieho brata a hrajú sa spolu.

Marec 2019... Najbližšiu nedeľu bude mať Šimonko 7 mesiacov, má asi 8 kg. Sedí už sám, sám si zoberie hračku do rúčky a pomaly začína loziť, ale len dozadu. Zuby ďalšie ešte nejdú. Veľmi vníma iné deti v centre, rád ich pozoruje. Svojmu bratovi sa snaží zobrať fľašku s mliekom, začína papať aj rožky.

Apríl 2019... Šimonko rastie ako z vody, veľmi mu chutí jesť, najviac cestoviny. Je z neho zvedavý a komunikatívny chlapček. Stále sa mi ho darí kojiť materským mliekom. Veľmi si obľúbil zvukové hračky, o ktoré sa handrkuje so svojím bratom. Ten mu ich vždy však neskôr nechá. Na budúci týždeň  ide s mamičkou do poradne k detskej lekárke.

Máj 2019... Malý Šimonko začína aktívne loziť,  o veľa vecí sa opiera, až sa mi zdá, že by najradšej začal chodiť po svojich. Je naďalej kojený. Šimonko má už jeden zub. Obľúbil si hrýzť rožteky, tie mu chutia najviac. Inak zje všetko, v jedle nie je vyberavý.  Má rád aj ovocie. V tomto období má cez 8 kg.  Po zdravotnej stránke je v poriadku, v júni má naplánové očkovanie.

Popis situácie

Keď som mala päť rokov,  zomrela mi mama. Vychovávala ma stará mama. Keď som mala

13 rokov, už to nezvládala, takže som sa dostala do detského domova a tam som zostala až do svojich 18 rokov. Potom som sa vrátila späť ku starej mame. Otec sa o mňa vôbec nezaujímal, hoci mi veľmi chýbal.  Postupne vstúpili do môjho života dvaja muži. Z týchto vzťahov sa mi narodili dvaja chlapci. S posledným mužom som sa poznala niečo vyše roka a zostala som s ním tehotná. Teraz som už v deviatom mesiaci tehotenstva. K starej mame sa však už nemôžem vrátiť. Zostala som bez strechy nad hlavou. Vďaka dobrým ľuďom som sa  ocitla v azylovom centre a môžem sa pokojne pripravovať na príchod môjho dieťatka na svet. Bez vašej pomoci to ale nemám šancu zvládnuť.  Hoci sa obávam budúcnosti, chcem zabojovať. Vopred ďakujem za akúkoľvek pomoc a som všetkým vďačná.

Jún 2018... Júlia chodí do poradne – termín pôrodu mala určený na 24.6.2018. Dňa 26.6.2018 bola v poradni a lekár sa jej veľmi ospravedlňoval, že sa pomýlil vo výpočte dátumu pôrodu, a tak jej ho posunul na 17.7.2018. Bola by už rada, keby už mala pôrod za sebou, no však musí ešte počkať. Obidvaja chlapci sa už tešia na súrodenca. Výbavičku do pôrodnice ma pripravenú. V horúčavách jej nechutilo jesť a tak schudla 4 kg. Dúfajme, že to neuškodí bábätku. Je veľmi rada, že môže byť v tomto projekte a ďakuje všetkým darcom, ktorí sú jej ochotní pomôcť.

Júl 2018... Júlia dňa 11.7.2018 porodila krásnu dcéru Evku. Vážila 3 kg a merala 51 cm. Júlia si bola vybaviť pre Evku rodný list a kartičku poistenca. Cíti sa celkom dobre a aj pôrod bol rýchly. Svoju dcérku mama dojčí – mliečka má pre ňu až, až, musí si ho odstrekovať. Starší súrodenci  sa sestričke veľmi tešia. Mladší zo súrodencov je na svoju sestričku trochu žiarlivý, lebo sa mama teraz viac venuje jej. Mamička bola s Evkou u pediatra na prevážení a malá pekne priberá na hmotnosti. Júlia veľmi ďakuje nezištným darcom, ktorí jej touto cestou pomáhajú, lebo bez ich pomoci by ťažko zvládala svoju situáciu.

August 2018... Júlia bola s Evkou na sono nožičiek, má ich v poriadku. Mama ju stále kojí – Evka preto dobre priberá. Obidvoch Evkinych súrodencov zobrali ich starí rodičia na prázdniny, tak sa teraz môže Júlia viac venovať malej Evke. Často s ňou chodí na prechádzky a  bola navštíviť aj oboch chlapcov u starých rodičov. Vrátia sa k mame do centra na konci prázdnin. Júlia ďakuje za finančnú pomoc všetkým obetavým darcom.

September 2018... Júlii sa akosi začalo strácať materské mliečko a začala Evku prikrmovať umelou výživou. No však rýchlo prišla na to, ako jej to ide do peňazí, a tak začala na sebe pracovať, aby sa jej mlieko začalo tvoriť viac. Bála sa, že jej Evka už nebude chcieť ťahať mlieko z prsníkov, ale nakoniec sa to podarilo. Najstarší syn začal navštevovať materskú školu. Mama s ním musí ísť do pedagogicko-psychologickej poradne, lebo má problém so správaním v škôlke. Ďakuje všetkým štedrým darcom v tomto projekte. 

Október 2018... Júlia už Evku prestala dojčiť, mliečko stratila. Má preto vyššie náklady na nakupovanie umelej výživy pre Evku. Evka po ňom začala lepšie priberať na hmotnosti. Bratia sa z nej tešia, majú ju radi. Mali odísť bývať do podnájmu, ale nakoniec to padlo a nie je z toho nič. Júlia bola z toho sklamaná. Starší syn chodí častejšie k starým rodičom. Majú dobrý vzťah. Veľmi je vďačná za darcov, ktorí jej rodine pomáhajú prekonať neľahkú životnú situáciu.

November 2018... Júlia bola s Evkou v poradni – Evka pekne priberá na hmotnosti. Júlia sa kontaktuje s otcom malej Evky, no zatiaľ to nevyzerá, že by mali ísť spolu bývať do podnájmu, z čoho je Júlia sklamaná. Otca malej Evky má rada.  Mama Júlia sa však musí popri Evičke venovať aj jej starším súrodencom, ktorí si tiež vyžadujú maminu pozornosť a dohľad. Evka je pokojné bábätko, len musí mať plné bruško. Júlia zo srdca ďakuje všetkým ochotným darcom, ktorí jej finančne pomáhajú.

December 2018... Júlia sa snaží pripraviť čo najkrajšie Vianoce pre svoje deti. Pripravuje si pre ne darčeky. Malá Evka má zdravotné ťažkosti – dostala zápal priedušiek, a tak musí užívať lieky. Súrodenci sú už netrpezliví a s veľkou zvedavosťou očakávajú Vianoce. Keď prišiel už očakávaný Štedrý deň, všetci si pod stromčekom našli krásne darčeky. Pripravili ich pre nich štedrí darcovia a aj mama Júlia. Júlia mala v tomto mesiaci súd ohľadom starostlivosti o najstaršieho syna. Súd rozhodol, že najstarší syn sa zveruje do starostlivosti starej mamy. Júlia zo srdca ďakuje všetkým štedrým a nezištným darcom, ktorí pomáhajú jej rodine.

Január 2019... Júlia odovzdala svojho najstaršieho syna svojej starej matke, lebo jej ho zveril súd, pretože Júlia s ním nezvládala vypäté situácie. Starej matke však musí mesačne prispievať na jeho výchovu. Aby s ním nestratila kontakt, občas na víkend si ho zoberie do AC. Z malej Evky je riadna baba, pretože veľmi rada papá a je to na nej aj poznať. Mladší brat ju má rád. Júlii sa čiastočne podaril splatiť dlh za byt, ktorý mala ešte pred príchodom do AC. Veľmi by chcela, aby jej byt znovu vrátili a aby mohla bývať samostatne. Držíme jej palce, aby jej to vyšlo. Ďakuje všetkým darcom, ktorí jej pomáhajú.

Február 2019... Júlia mala najstaršieho syna počas víkendov u seba. Keď má pri sebe všetky tri deti, ťažšie ich potom zvláda a je hneď na deti podráždená, kričí na ne. Malá Evka dobre prospieva, chodí na pravidelné prehliadky. Mama Júlia sa stretáva s otcom malej Evky. Chcú ísť spolu bývať na podnájom, ale zdá sa, že je to len ich sen. Treba za byt dopredu zaplatiť zábezpeku na tri mesiace vopred. Veľmi ďakuje za každú finančnú pomoc.

Marec 2019... Júlia bola prechladnutá a aj Evičku mala chorú. Už sú však obidve v poriadku. Júlia mala veľkú túžbu osamostatniť sa a ísť bývať s otcom malej Evičky. Júlii však jej sen  nevyšiel, nakoľko sa vzťah k otcovi malej Evičky rozpadol. Teraz sa snaží venovať viac času svojim deťom. Evička je však spokojná vtedy, keď je dobre napapaná a keď má mamu pri sebe, alebo je mama v dohľade. Starší syn trochu žiarli na svoju sestričku Evičku, že jej mama venuje viac času ako jemu. Zo srdca ďakujú za pomoc a podporu.    

Apríl 2019... Júlia sa  na blížiace sa Veľkonočné sviatky zobrala k sebe aj najstaršieho syna. Pre obidvoch synov  zabezpečila korbáč a voňavku, aby mohli v pondelok vyšibať ženy a dievčatá v AC. Ušlo sa aj malej Evičke trochu vody, ktorá na to hneď reagovala plačom. Chlapci za odmenu dostali sladkosti. Júlia potom po sviatkoch išla s deťmi navštíviť svoju starkú. Evička sa momentálne teší svojmu zdraviu a spolu s mamou využívajú krásne dni na prechádzky. Júlia s Evičkou ďakujú za štedrých nezištných darcov.

Máj 2019... Júlia bola s Evičkou na očkovaní. Dobre to znášala, nemala teplotu. Teraz chodí častejšie k starkej, kde má svojho najstaršieho syna. V zariadení ich navštevuje Júliin otec. Júliu dosť zamestnáva Evičkin brat, ktorý je hyperaktívny a ustavične musí mať na ňom oči. Evička je naopak pokojnejšie bábätko. V mesiaci máji nemali veľa spoločných prechádzok do prírody, lebo im to počasie nedovoľovalo. Evičke však očividne počasie neprekážaí, stačí, keď má plné bruško. Júlia ďakuje všetkým, ktorí jej ochotne pomáhajú, hoci ju nepoznajú.        

Popis situácie

Volám sa Lucia mám 20 rokov. Moje detstvo nebolo najkrajšie. Moji rodičia sa rozviedli keď som mala  5 rokov a sestra 3 roky. Ostali sme žiť s otcom, lebo mama nás opustila išla bývať k novému partnerovi. Po celý čas sa o nás nestarala. Otec odchod mamy niesol ťažko až tak, že začal holdovať alkoholu. Postupom času som prevzala rolu mamy ja. Starala som sa o svoju mladšiu sestru, varila som, prala, otca sme nezaujímali. Nesledoval ani to, ako sa učíme. Keď som ukončila základnú školu nastúpila som na strednú, ktorá ma nebavila. Učila som sa za čašníčku. Školu som flákala, keďže sme nemali peniaze, zamestnala som sa ako 16-ročná a zo školy som odišla. Nikto sa o mňa nezaujímal, žila som si svoj život. Našla som si podnájom a užívala život. Všetky zarobené peniaze som míňala na to, čo som chcela. Mala som svoju voľnosť, slobodu. Mala som svoju partiu, s ktorou sme žúrovali každý víkend. Striedala som partnerov. Vždy som si povedala, že nikdy nebudem mať dieťa, lebo nechcem, aby dopadlo ako ja, že ho nebude mať nikto rád. Až raz, ani neviem ako, sa to stalo. Bola som veľmi opitá. Nechcelo sa mi žiť. Zobudila som sa u môjho známeho v byte. Veľmi ma bolela hlava. Nevedela som, čo sme všetko robili, ale boli sme v posteli a okolo nás veľký neporiadok. Obliekla som sa a potichu som odišla. Nezostalo to však bez následkov. To som však zistila až v 3. mesiaci, keď už bolo  na "všetko" neskoro. Keď som to povedala známemu, odbil ma so slovami, že je to môj problém, on vraj dieťa nechce. Zrútil sa mi celý svet. Odrazu som sa dostala do situácie, do ktorej som sa nechcela nikdy dostať. Rástol vo mne nový život. Zľakla som sa a nevedela som, čo ďalej a neviem to ani teraz. Bojím sa, čo bude ďalej, nie len so mnou, ale aj s dieťaťom. Neviem, či sa budem vedieť o to malé postarať. Či mu budem vedieť dať lásku, ktorú som ja nikdy nepoznala. Som v nemocnici a budem tu až do pôrodu. Mám zdravotné problémy, zlyháva mi oblička a hlavne nemám kam ísť. Keď v práci zistili, že som tehotná, dostala som výpoveď, veď čašníčka s bruchom nie je pre hostí atraktívna. V nemocnici mi sestrička dala letáčik s informáciou na OZ Dom nádeje, kde by mi vedeli pomôcť, a tak som sa s nimi skontaktovala. Dievčatá ma ihneď navštívili a ponúkli mi pomoc, nie len s výchovou dieťatka, ale aj s ubytovaním a sprevádzaním, pokiaľ sa s dieťatkom zblížim.

Marec 2018... "Ahojte volám sa Paťko, narodil som sa 30.03.2018, som veľmi maličký, vážim 1250 g a meriam 38 cm. Trošku rýchlejšie som sa ponáhľal na tento svet. Mamička sa o mňa bojí, či to zvládnem.  Som bojovník,  budem sa usilovať, lebo viem, že moja maminka ma ľúbi."

Apríl 2018... "Tento mesiac som pribral 300 g. Moja maminka je pri mne  každý deň. Sedí pri mne a rozpráva sa so mnou. Mám ju veľmi rád, a preto bojujem. Priberám po troške, ale som veľký jedák. Aj keď som maličký, tak mi chutí papať. Ďakujem za pomoc pre nás."

Máj 2018... Ďalší mesiac Paťko bojuje. Mamička sa o ňho stará, aj keď mliečko dostáva cez sondu, ale veľmi mu chutí. Pribral a už má 2050 gramov. Na budúci mesiac mu budú vyberať sondu a skúsi papať mliečko z fľašky. V nemocnici bude ešte dlhšie, ale s mamičkou dúfajú, že to spolu zvládnu. Ďakujú , že im pomáhate, lebo sami by  to nezvládli.

Jún 2018... Tento mesiac Paťkovi vybrali sondu. Chutí mu papať. Už to dokáže z fľašky. Mamička sa teší, lebo priberá, už má 2725 g. Na budúci mesiac by už mohol ísť domov, ale najprv pôjdu ešte do Banskej Bystrice do nemocnice. Pani doktorke sa nezdajú malého očká. Bude potrebná operácia, lebo takým deťom ako je Paťko, sa to stáva. Mali ho operovať už tento mesiac, ale mal  trochu problémy s črievkami. Ale teraz je mu už dobre. Spolu s mamičkou ďakujú za vašu pomoc.

Júl 2018... Tento mesiac malý Paťko absolvoval operáciu očiek. Pani doktorka povedala, že u skoro narodených detí sa to stáva. Operácia dopadla dobre. Vraj keď bude veľký chlap ani to nezbadá... Mamička bola celý čas so mnou. Po operácii sa  malý rýchlo zotavil. Previezli ich z Banskej Bystrice naspať do MFN. Ak všetko dobre dopadne, konečne pôjdu domov. Zo srdca ďakujú za vašu pomoc.

August 2018... Tak konečne ide Paťko s mamičkou domov. Váži už 3650 g a chutí mu papať. Mamička sa veľmi teší, že už ho bude mať doma. Už mu všetko pripravila, postieľku, kočík, hračky. Pani doktorka mamičke povedala, že ešte párkrát prídu na kontrolu a ak bude všetko v poriadku, tak už budú chodiť len raz za rok. Malý je veľký šibal, pomaly sa už prevaľuje a veľmi rád sa dvíha. Tento mesiac mal krstiny. Ďakujeme za vašu pomoc, bez ktorej by to len ťažko zvládli.

September 2018... Túto správu vám predstavíme slovami  malého Paťka: „Už som celý mesiac doma... Pekne som pribral, už vážim 4650 g. Maminka so mnou cvičí každý deň. Pani doktorka povedala, že keď budem veľa papať, tak  rýchlo priberiem a vyrastiem. Na kontrolu ideme na budúci mesiac. Maminka  so mnou chodí na dlhé prechádzky, aby som si užil ešte slnečné lúče. Slniečko mi dodáva energiu. Zatiaľ sa držím. Ďakujeme za vašu pomoc moja mamina ale ani ja by som to bez vašej pomoci nezvládli.“

Október 2018... Tento mesiac bola Lucia s malým Paťkom na kontrole u pani doktorky v nemocnici. Trochu plakal, keď mu sestrička brala krvičku, lebo ho to zabolelo. Výsledky budú o 3 týždne. Sestrička ho odvážila, má už 5480 g. Maminka ho dobre kŕmi. Už mu uvarí aj polievočku a zemiačik. Všetko spapá. Pani doktorka maminku pochválila, že už pribral takmer 2 kg a keď bude cvičiť, tak dobehne svojich rovesníkov . Už aj sám sedí. Lucia ho nemôže nechať bez dozoru. Tento mesiac Paťka aj očkovali, maminka sa bála, že dostane horúčky, ale zvládol  to . Zo srdca ďakujú za vašu pomoc.

November 2018... Tento mesiac, keď sa po dlhom čase mamička aj malý cítia dobre,  sa Lucia rozhodla riešiť situáciu zverenia Paťka do jej starostlivosti a vyriešiť aj výživné. Otec Paťka sa o nich vôbec nezaujíma, nekontaktuje sa s nimi a ani na Paťka finančne neprispieva. Spísali sme návrh na súd a už ho Lucia aj podala. Veríme, že súd bude čoskoro, lebo bez finančnej pomoci od darcov by to Lucia s malým nezvládli. Zo srdca ďakujú všetkým dobrým ľuďam, ktorí im akýmkoľvek spôsobom pomáhajú.

December 2018... Tento mesiac boli Lucia s malým opäť v poradni. Výsledky z krvi boli v poriadku. Aj naďalej musí s Paťkom cvičiť, aby dobehol svojich rovesníkov. Za dva mesiace pribral 3 kg, je dobrý jedák, čo sa odzrkadlilo na  hmotnosti. Aj pani doktorka ich pochválila. Všetky rodiny v centre mali spoločné posedenie spojené s Mikulášom. Paťko bol veľmi prekvapený, keď dostal darček od Mikuláša.  Už sa veľmi tešia na Vianoce,  budú to ich prvé spoločné. S pomocou pani riaditeľky sa im podarilo vymaľovať izbu, aby mali na Vianoce krásne, všetko čisté, voňavé. Paťko už dostal vopred chodák, aby mamina mohla piecť, lebo je veľký šibal. Stále by sa len nosil na rukách. Lucia s malým ďakujú za pomoc a s Paťkom prajú krásne a pokojné  vianočné sviatky.

Január 2019... Na začiatku roka  bol Paťko opäť na preventívnej  kontrole v nemocnici pre skôr narodené deti.  Pani doktorka Luciu pochválila, že je z Paťka už veľký chlap. Váži 9 050g. Chutí mu papať, maminka mu varí rôzne dobroty. Po rehabilitačnom cvičení, ktoré malý absolvoval, sa mu rozhýbali nožičky a maminka má problém ho už aj chytiť. Pomáha jej aj upratovať, vyberá jej všetky zásuvky. Pani doktorka kázala maminke , aby malému kúpila vitamíny, lebo veľa ľudí je chorých na chrípku. Lucia aj Paťko vám ďakujú za pomoc, bez ktorej by Paťko nebol taký chlap ako je.

Február 2019... Tento mesiac mal Paťko poslednú kontrolu v Banskej Bystrici, kde mu operovali očká. Mamička mu každý deň dáva do očiek kvapky, ktoré ich posilňujú. Kontrola dopadla dobre. Očká sú v poriadku a Paťko je rád, že vidí svoju mamičku, keď sa naňho usmieva. Keby ste im nepomáhali, určite by sa nemali tak dobre ako sa majú. Mamička by malému nemohla dopriať všetky lieky a rehabilitácie, ktoré musí mať, aby sa mu neskracovali šľachy na nožičkách. Po náročnom období hospitalizácií a operácií sa usmieva  a robí mamičke radosť. Je šťastný, že žije,  že mu mamička dala šancu, aj keď to zo začiatku vyzeralo veľmi zle. Jeho 1250 g bolo málo na prežitie, ale láska jeho mamičky ho držala pri živote. Sila modlitby jej dodávala silu bojovať zamalého. Ďakujú vám za život.

Marec 2019... Mamička s Paťkom boli na očkovaní, pichali ho do obidvoch nožičiek. Veľmi plakal, večer z toho dostal aj teplotu. Maminka mu celú noc dávala na nožičky obklad. Trochu mu to pomohlo, horúčku už nemal, ale nožičky ešte boleli. Na druhý deň bol síce ešte slabý , ale aj tak sa dvíhal na nožičky. Po rehabilitáciách sa mu zapáčilo bežkať. Maminke robí Paťko radosť, už váži 7250 g. Pani doktorka povedala, že na rehabilitačný pobyt pôjde aj v máji, aby už chodil bez maminkinej pomoci. Ďakujem za vašu pomoc.

Apríl 2019... "Po očkovaní som ochorel. Okrem nožičiek ma bolelo hrdielko a noštek som mal plný soplíkov. Boli sme u pani doktorky, ktorá mi dala lieky. Musím vyzdravieť, lebo sa blíži  Veľká noc a ja budem v tomto roku prvý raz kupač. Teta Aďka povedala, že pôjdem s chlapcami, ktorí ma zoberú. Veľmi sa teším. Tento mesiac by mala mať maminka aj súd, lebo oco na mňa neposiela žiadne peniaze a bez vašej pomoci by som nebol taký šibal ako som. Za všetko Vám moc ďakujem." To sú slová malého Paťka

Máj 2019...

Popis situácie

Láskavú ruku rodičov som nikdy nepoznala. Som odchovankyňa  detského domova, bez akéhokoľvek zázemia. Odišla som do Čiech, kde som si našla aj priateľa. Po určitom čase stretávania so s ním zostala tehotná. V Čechách som mohla absolvovať len prvotné lekárske vyšetrenie, pretože som tam nebola zdravotne poistená. Charita z Plzne mi zakúpila lístok na vlak a  poslala ma do azylového centra na Slovensko. Na Slovensku som sa musela zaevidovať  na ÚPSV a R, aby bolo za mňa platené zdravotné poistenie. Som v 7. mesiaci tehotenstva. Dieťatko by som si chcela nechať, ale bez pomoci to ťažko zvládnem. Preto budem veľmi vďačná za akúkoľvek pomoc.

Máj 2018... Marta sa pripravuje na očakávaný pôrod, ktorý sa blíži. V azylovom centre ju bola navštíviť a teoreticky pripraviť na samotný pôrod aj dula. Marta bola veľmi rada, že sa s ňou mohla porozprávať a dula jej sľúbila, že s ňou pôjde aj k pôrodu. Upokojilo ju to, lebo má strach z pôrodu. Tehotenstvo zatiaľ prebieha v poriadku, gynekológa navštevuje pravidelne.  

Je rada, že môže byť v tomto projekte a ďakuje všetkým ľuďom, ktorí jej akokoľvek pomáhajú a finančne prispejú na seba a na jej   dieťa. Bez ich pomoci by svoju situáciu nezvládla.

Jún 2018... Marta porodila 31.5.2018 svoje prvé dieťatko - Adama, ktorý vážil len niečo cez 2 kg. Musel byť nejaký čas v inkubátore. Čakajú ho viaceré vyšetrenia a bude sa s ním musieť aj cvičiť. Už je spolu so svojou mamou v azylovom centre – už začal pekne papať. Mama si mliečko odstrekuje a ešte popritom je dokrmovaný umelou výživou. Bol na prevážení u pediatra a už začal pekne priberať na hmotnosti. Mama je však často plačlivá, keď jej Adamko plače a ona nevie prečo – v starostlivosti jej pomáhajú pracovníci AC, aby to s Adamkom zvládala. Rodičovský príspevok a PnD sa vybavuje. Ďakuje všetkým, ktorí jej pomáhajú cez tento projekt v jej ťažkej životnej situácii.

Júl 2018... Malý Adamko začal dobre papať a aj to bolo hneď vidieť na jeho hmotnosti. Pre jeho mamu to bolo náročnejšie, lebo si musela mliečko odstrekovať, aby mohla Adamka nakŕmiť. Mamine mliečko mu však postupne už nestačilo, a tak ho musela Marta začať prikrmovať umelým mliečkom. V peknom počasí s ním rada ide na prechádzku. Bola s ním na sono nožičiek – naďalej ho musí širšie baliť. Otec malého Adamka sa však akosi nič k nemu nemá. Marte stále sľubuje, že už príde, ale „skutek utek“. Ani nepríde, ani peniaze nepošle. Je rada, že už v tomto mesiaci dostala rodičovský príspevok a príspevok pri narodení. Ďakuje všetkým štedrým darcom, ktorí jej pomáhajú. 

August 2017... Adamko je už na umelej výžive. Dobre priberá na hmotnosti. Plače len vtedy, keď je hladný, alebo keď ho treba prebaliť. Ukázal sa aj otec malého Adamka, ale mu nič nepriniesol a ani nedal Marte nijaké peniaze na jeho výživu. Povedal jej, že pracoval niekde v ČR, ale peniaze minul. Dala mu ultimátum, že ak si do mesiaca nenájde prácu na Slovensku, zruší s ním akýkoľvek kontakt. Nechce ísť na matriku zapísať sa do rodného listu ako otec malého Adamka. Marta s Adamkom ďakujú všetkým darcom, ktorí im pomáhajú zvládať ich finančnú tieseň.

September 2018... Adamko bol na očkovaní, aj ho vážili. Priberá pekne. Mama bola s ním aj na nefrologii, zasa má prísť na kontrolu o 3 mesiace. Už si brnká po hrkálkach, ktoré má v kočíku. Uprene ich sleduje. Úsmevom obdarí každého, kto sa mu prihovorí. Jeho mama sa teší, keď dokáže uvariť ďalší nový recept. Je uvážlivá pri nákupoch, snaží sa zbytočne nemíňať eurá a odkladá si do šetrenia na horšie časy. Z príspevku pri narodení dieťaťa si odložila peniaze a založila Adamkovi vkladnú knižku. Je veľmi vďačná všetkým darcom, ktorí jej takýmto spôsobom pomáhajú.

Október 2018... Adamkova mama sa usiluje pripravovať pre Adamka zeleninové polievky, aby mu spestrila jeho jedálníček.  Teší ju, keď sa dobre napapá a on ju zasa obdarí krásnym úsmevom. Marta sa začala venovať aj ručným prácam – začala vyšívať. Už to dávnejšie nerobila, a tak sa bála, či to ešte bude vedieť –  vie to a baví ju to. S priateľom sa rozišla, všetok čas chce teraz venovať Adamkovi. Ešte sa snaží využívať pekné jesenné dni na prechádzky v prírode. Ďakuje všetkým štedrým darcom, že môžu spolu s Adamkom prežívať šťastné dni v AC.

November 2018... Adamko chodí s mamou na pravidelné kontroly, pretože pri narodení mal nízku hmotnosť. Jeho mama s ním musí cvičiť. Adamko je v AC obľúbený, všetkým, ktorí sa mu prihovoria, rozdáva úsmev. Prespinká už takmer celú noc, takže si oddýchne aj Adamkova mama. Marta sa teší z každej maličkosti, ktorou svojmu synčekovi urobí radosť. Naučil sa už pekne papať zeleninové polievky. Marta má radosť, keď sa jej podarí v mesiaci ušetriť nejaké euro.  Veľmi je vďačná každému darcovi, ktorý jej touto cestou pomáha.

December 2018... Mama pre Adamka starostlivo vyberala darčeky na Vianoce, s ktorými mu chcela urobiť čo najväčšiu radosť. Marta so svojím partnerom ukončila kontakt. Chce sa plne venovať len svojmu synovi. Partner vôbec nejavil záujem o Adamka, len o ňu. Z tohto dôvodu sa vzťah rozhodla ukončiť. Adamko si pod stromčekom našiel krásne darčeky aj od mamy , aj od dobrých ľudí. Marta je veľmi rada, že s Adamkom slávila prvé Vianoce v AC a že sú stále dobrí ľudia, ktorí jej nezištne pomáhajú. 

Január 2019... Marta sa rozhodla, že sa pokúsi zlepšiť financie pre svojho syna Adamka a s pomocou pracovníčok AC napíše návrh na súd o určenie otcovstva a určenie výživného na  syna. Návrh si už aj podala. Veľmi premýšľa, ako to bude do budúcnosti s ňou a Adamkom, keď odíde z AC. Snaží sa aj z toho mála čo má,  vždy niečo odložiť na horšie časy, a tak si sporiť. Adamko dobre prospieva, je obľúbený, lebo sa rád smeje.  Zo srdca ďakuje všetkým ľuďom, ktorí jej posielajú finančnú pomoc

Február 2019... Marta začala riešiť aj pohľadávky z minulosti – dlžoby. Postupne ich spláca, aby ju stále v živote nedobiehali. Adamko sa dobre drží, hoci je chrípkové obdobie. Mama ho kŕmi vitamínmi. Má rád ovocie, aj zeleninové jedlá, mäsko. Marta s ním však denne cvičí. aby mal svalstvo pevnejšie. Veľmi rád spáva na vonku. V noci sa budí len  raz na kŕmenie. Tešíme sa z neho v AC. Ďakuje všetkým nezištným darcom za finančnú pomoc.  

Marec 2019... Adamko dobre napreduje, no mama však musí sním cvičiť, aby mal nožičky pevnejšie. Marta s ním bola na kontrolu pre rizikové deti a už aj tam ho objednali na kontrolu až o rok. Mama musí viac na neho dávať pozor, lebo Adamko je malé vrtielko a rýchlo by mohol spadnúť a ublížiť si. Spolu trávia krásne jarné dni vonku na prechádzkach. Marta sa viac teraz zamýšľa, ako to bude s ňou a Adamkom do budúcna, má z toho obavy. Teší sa z pomoci, ktorá sa jej dostáva od nezištných ľudí a veľmi za ňu ďakuje. 

Apríl 2019... Marta začala rozvíjať talent, ktorý mala v sebe ukrytý od detstva – rada kreslila. Dnes sa do toho spustila znovu – odmenou sú krásne obrázky, ktoré dokáže dať na papier. Teší sa z toho aj ona sama. Adamko sa zasa teší z toho, že má plné bruško a má suchý zadoček. Marta sa snaží šetriť a odkladať každé € na čas, kedy už nebude bývať v AC.

Srdečne ďakuje všetkým darcom.

Máj 2019... Adamko musí naďalej chodiť na neonatológiu a neurológiu. Teší sa, keď môže behať v chodítku a dostane sa s nim, kde chce. Mama Marta mu však teraz musí venovať zvýšenú pozornosť, aby sa s ním neprevrátil, a tak si neublížil. Adamko sa v tomto mesiaci dožíva krásneho 1. rôčka. Mama mu chystá oslavu a jeho prvé narodeniny chce osláviť spolu so všetkými klientkami azylového centra.

Marta ďakuje za pomoc po celý čas, keď mohla byť jednou z tých mamičiek, ktorým sa nezištne pomáha v tomto projekte. Projektu ZŽ praje veľa ochotných darcov a všetkým, ktorí pomáhali jej a Adamkovi vyprosuje veľa zdravia.      

V projekte končí k 31.5.2019.