Príjemcovia pomoci

Popis situácie

Volám sa Jessika, mám sedemnásť rokov a som študentkou druhého ročníka na strednej odbornej škole. Štúdium ma veľmi baví a do školy chodím rada, i keď teraz, vzhľadom na situáciu, študujeme online. Minulý rok som si našla priateľa, spolužiaka z tej istej školy, veľmi som sa zaľúbila, bola to moja prvá láska. Po čase som zistila, že čakám dieťa, veľmi som sa bála to povedať doma rodičom. Od  mája 2019 naša rodina žije oddelene, nakoľko vyhorela bytovka, v ktorej sme bývali a rodičia prišli o všetko. Otec žije na ubytovni a mama so mnou a mojimi tromi mladšími sestrami v azylovom dome. Tehotenstvo som zo strachu tajila až do piateho mesiaca. Priateľ sa odo mňa po zistení, že som tehotná, dištancoval, nechce nič riešiť, nechce mi pomôcť i jeho rodina zaujala odmietavý postoj voči mne a bábätku. Som maloletá a veľmi rada by som si dieťatko nechala a vychovala ho i napriek tomu, že sa môj priateľ takto zachoval. Viem, že i moji rodičia to nemajú ľahké a snažia sa nájsť pre rodinu vhodné ubytovanie a vychovávajú ešte tri moje malé sestry, otec pracuje po stavbách a mama chodí po večeroch upratovať, aby nás zabezpečili. I napriek k tomu, že moje dieťatko si nevybralo najvhodnejší čas na svoj príchod na tento svet, verím, že sa oň dokážem dobre postarať, že budem dobrá mama pre svoje dieťa a nechcem ho opustiť. Rada by som dokončila školu a vychovávala svoju malú dcérku sama, bez partnera. Neviem si už teraz predstaviť, že by som o ňu prišla. Verím, že i s vašou pomocou to dokážem. Nevzdám sa svojej dcéry, dokončím školu a budem jej milujúcou mamou, akú si zaslúži. 

December 2020... Máme pre vás radostnú správu. Z Jessiky sa stala šťastná mamička malej Chiary. Narodila sa 11.12.2020, pri príchode na svet vážila 2700 g a merala 46 cm. Jessika je nevýslovne štastná, že si maličkú mohla priviezť i vďaka vám z nemocnice domov a môže sa o ňu starať. Veľmi jej pomáha mama i mladšie sestry. Malá Chiara je veľmi dobrá, pekne spinká, je plno kojená, Jessika má dosť mlieka. Pani doktorka ju veľmi chváli, že malá pekne priberá a  je to spokojné bábätko. Jessika úplne ožila, začala komunikovať, usmieva sa a malej sa láskyplne venuje. Priateľ sa jej neozval o malú neprejavil záujem. Zatiaľ to nijako nerieši, je šťastná, že má malú v svojej starostlivosti. Ešte raz veľká vďaka za pomoc a podporu všetkým darcom.   

Popis situácie

Volám sa Veronika, mám 28 rokov a ocitla som sa v náročnej životnej situácii. Od šestnástich rokov žijem sama, mojej mamke, ktorá ma vychovala ako zdravotná sestra úplne sama, diagnostikovali  paranoidnú schizofréniu a prišla o prácu, už keď som mala 14. Vtedy prebehlo jej prvé psychiatrické liečenie. Otec nás opustil, keď som mala 4 roky a “objavil sa” čerstvo po mojej maturite, kedy som mu požičala peniaze, ktoré mi samozrejme nikdy nevrátil. Tým, že mamina nebola schopná práce, otec bol, ako som sa neskôr dozvedela, vo väzení, tak sme relatívne skoro prišli o byt a mama niekoľko rokov vôbec nepracovala. Až keď som ja konečne zmaturovala, mamine bola súdom na môj podnet odobratá svojprávnosť a po mojom splatení jej všetkých dlhov ju umiestnili do DSS, kde je spokojná doteraz. Mne však ostali rodičovské dlhy, na ktorých splatenie som si musela zobrať bankový úver a obrovské ambície na iný, nový, úspešnejší život. Niekoľko rokov som bývala a pracovala v Londýne, vo Francúzsku, v Prahe v IT, začala som študovať, ale žiaľ som žiadnu vysokú školu nedokončila, kariérne som však rástla. V roku 2017 ma však dobehol môj rýchly spôsob života a skončila som takmer na pol roka s depresiami a diagnostikovaným syndrómom vyhorenia. Vtedy som si povedala, že pracovať 14 hodín denne naozaj nie je pre mňa a rozhodla som sa s tým málom našetrených peňazí cestovať po svete a splniť si svoje sny, do toho som sprevádzaním zarábala. Po ukončenom 6-ročnom vzťahu som teda odcestovala a presťahovala si život do Bratislavy, kde som nikoho nepoznala. V decembri 2019 som sa spoznala s biologickým otcom môjho dieťaťa, s ktorým to vyzeralo na obrovskú lásku, maminu mal chorú v poslednom štádiu rakoviny a celkovo podobný osud ako ja. Jeho mamina si želala malú dcéru. Po 3 mesiacoch vzťahu a po smrti jeho mamy som s ním otehotnela. Jeho správanie sa však rapídne zmenilo a aby som si chránila svoje vlastné psychické zdravie, keďže som to poznala z domu, odišla som od neho do rodného mesta. On si ma úplne zablokoval a o zápis otcovstva v rodnom liste nemá záujem. Ja som pôvodne chcela ísť na interupciu, ale niečo vnútri mi to nedovolilo, stále som sa videla v roli matky. Veľmi som si priala, aby sa moje deti mali lepšie ako ja v detstve. Kontaktovala som poradňu ALEXIS, ktorá mi ukázala aj iné možnosti, konkrétne možnosti adopcie po donosení dieťatka. Ja som sa počas celého tehotenstva vedome bránila situácii a bola nastavená na adpociu malého dieťatka hneď po narodení. Bola som presvedčená, že sa v úplnej rodine bude mať lepšie a ja to so svojimi zdedenými dlhami, bez rodičov, bez partnera, po 8 rokoch znova v už takmer neznámom, rodnom meste a bez nároku na materskú jednoducho nezvládnem. Veľmi mi pomohla jedna rodina, vďaka ktorej mám kde bývať iba za náklady na byt. Bývam teda v podnájme. Podarilo sa mi aj zamestnať, aj napriek vysokému štádiu tehotenstva. So svojim rozhodnutím adopcie som nebola 100 percentne spätá a v pravý čas mi prišla do cesty organizácia Úsmev ako dar, kde som pochopila, ako dôležité je puto biologickej matky s dieťaťom. Od toho momentu sa na maličkú veľmi teším a termín pôrodu máme na Mikuláša. S vybavením mi pomohli  známi a  najmä sociálna pracovníčka Mirka z Úsmevu ako dar. Verím, že sa zo svojej situácie dostanem relatívne skoro, ale bez návratu do práce to bude veľmi ťažké, keďže rodičovská 270 eur mi nepokryje ani základné splátky za byt a rodičovské dlhy, stravu a ostatné základné výdavky. Rada by som ostala s malou doma, pretože viem, aké dôležité je dojčenie a priamy kontakt s mamou. V začiatkoch môžem svojej princezničke dať najviac. Avšak finančne to sama nezvládnem, a preto by som chcela poprosiť o vašu pomoc. Každá je dobrá a ja musím povedať, že si cením a vážim, že mám okolo seba ľudí, akých mám. Pretože teraz sa naozaj ukazuje, že v núdzi poznáš priateľa. Pomôžte mi prosím byť dobrou mamou mojej malej princezničke .

December 2020... Ďalšia dobrá správa v decembri. Malá princezná Tamarka sa narodila 15.12.2020, ako 3950 g a 55 cm valibuk. Mamičku síce veľmi potrápila, kým došla na svet, ale chvála Bohu, obe sú zdravé a v poriadku. Tamarka rastie, priberá a mamke robí veľkú radosť. pri mamke stojíme ako sa dá. Zabezpečili sme materiálnu výbavičku pre princeznú. Veľmi pekne vás pozdravuje. Mamka má strach, či to všetko sama s bábätkom zvládne. Ale je veľmi rada, že sa pre dcérku rozhodla a nechala si ju. Teraz by ju nedala za nič na svete.

Popis situácie

Volám sa Kristína, mám 22 rokov a som tehotná.  Vyrastala som spolu so svojimi 2  sestrami u otca. Jedna sestra je odo mňa staršia a jedna mladšia. Mama od nás odišla, keď som mala 7 rokov- Otec bol na našu výchovu sám. Nikdy sa nevyrovnal s tým, že od nás mama odišla. Začal častejšie piť alkohol. Vyhodili ho z práce. Zanedbával domácnosť. O mňa a sestru sa postupne začala starať  staršia sestra, bola ako naša druhá mama. Často sme nemali čo jesť. Nechcela som tak skončiť, vyučila som sa za predavačku.  Mužom som sa vyhýbala. Neverila som, že si ešte  niekoho nájdem. No  stalo sa zamilovala som sa.  Myslela som si, že som si vybrala dobrého muža pre svoje dieťa. Ale zmýlila som sa. On nikdy nechcel deti, no ja som po nich túžila. Keď som partnerovi povedala, že som tehotná, prvý raz som zistila, čo sa v ňom skrýva. Jeho reakcia bola taká, že ma zbil a kázal mi ísť na potrat. Nechcela som, no jemu som povedala, že na potrat pôjdem. Sťahovala som si brucho, aby nevidel, že som ho oklamala. Vedela som, že raz mi na to príde, no zatiaľ som si chcela nájsť ubytovanie, aby som mala kam odísť. No on si zmeny na mne všimol a znova som pocítila jeho silu. Znova ma zbil a ja som sa bála o svoje dieťatko. Hospitalizovali ma na gynekologické oddelenie. Spolubývajúca bola tiež v takej situácií ako ja a ona sa obrátila o pomoc na OZ Dom nádeje, dala mi hneď číslo, aby som hneď volala, lebo jej pomohli. Tak som zavolala. Pani Aďka, ako ju všetci volajú, prišla za mnou do nemocnice, porozprávali sme sa a ona mi našla ubytovanie. Bývam v garsónke, ale bojím sa, že ju nebudem mať z čoho platiť. Mám  mesiac do pôrodu, veľmi sa teším, ale aj bojím, či uživím moje dieťa. Sestry majú svoje rodiny a aj starosti. Otec je ťažko chorý, ten mi tiež nevie pomôcť. Som na všetko sama.

December  2020... „Ahojte, volám sa Oliver, narodil som sa mamičke Kristíne 6.12.2020,vážim 3120g a meriam 48 cm. Som zdravý a teším sa , že moja mamička za mňa bojovala a že si ma nechala. Bál som sa, že sa ma vzdá, ale dobrí ľudia jej pomohli, tak už som spokojný. Viem, že spoločne to dokážeme. Sme na svete jeden pre druhého. Sv. Mikuláš ma priniesol mamičke. Moja mamička sa o mňa vzorne stará a ja jej tiež robím radosť. V noci sa 2-krát napapám a potom pekne spinkám. Doma nás čakalo prekvapenie. Mali sme postavený vianočný stromček a vedľa neho  moja postieľka, vecičky , vanička, cumlíky a všetko, čo potrebujem. Teta Aďka aj vďaka vám všetko pripravila. Mamička od dojatia veeeľmi plakala. Ďakujeme za vašu pomoc“ .

Popis situácie

Volám sa Zuzana, mám 26 rokov a som slobodná matka dvojročného dieťaťa, ktoré sa mi narodilo zo vzťahu s občanom Veľkej Británie v čase, keď som tam žila a pracovala. Dieťa sa narodilo na Slovensku, otec dieťaťa nie je uvedený v rodnom liste. Po narodení dcérky, po nejakom čase, som si našla prácu a bolo to pokojné obdobie v mojom živote. Ale zoznámila som sa s terajším partnerom, ktorý je odo mňa o 15 rokov starš. Pracuje v zahraničí, zasnúbil sa so mnou a momentálne čakáme spolu dieťa. Bývala som s ním v prenajatej garsónke. Spolužitie s partnerom bolo veľmi zlé. Priateľ ma týral najmä psychicky, bol veľmi žiarlivý. Neželal si, aby som sa stretávala s rodinou, priateľmi, nútil ma vymazať si Facebook, nesmela som telefonovať, ani sa s nikým cudzím rozprávať. Situácia sa vyhrotila najmä vtedy, keď mi partner nedovolil utíšiť plačúcu dcérku, ktorú zamkol do izby a ja som sa k nej nemohla dostať. Vzťah partnera k mojej dcére bol zo začiatku dobrý, ale keď som otehotnela, partner dieťa vyslovene nenávidel. Partnerovo hrubé zaobchádzanie som už nevládala znášať a rozhodla som sa od neho, v čase jeho pracovného pobytu v zahraničí, odísť. Vrátila som sa domov k rodičom, ale aj tam nastali problémy. Otec ma aj s dieťaťom vyhnal z domu, s tým, že som si pokazila život. Konflikty s otcom som mala aj v minulosti. Chvíľu som potom bývala u brata, ale toto riešenie bolo len núdzové. Za pomoci poradkyne Zuzky sa pre mňa našlo pokojné miesto na bývanie. Dúfam, že tam ma partner nenájde. Veľmi sa ho bojím, pretože mi ustavične telefonuje. Poslal mi správu, že sa vracia domov a tak sa bojím o našu bezpečnosť. Neviem, čo môžem od neho čakať, pretože je  nevyspytateľný a manipulatívny. Keď sa dieťa narodí, nechcem ho uviesť ako otca dieťaťa. Vopred vám ďakujem za akúkoľvek pomoc. Aj ja chcem urobiť všetko preto, aby sme s deťmi mohli žiť skromne, ale v pokoji. Vďaka.

December 2020...

Popis situácie

Mám 29 rokov, vyštudovala som pedagogickú školu, ale momentálne sa nachádzam sa vo veľmi zložitej životnej situácii. Po dvoch neúspešných životných vzťahoch som zostala sama s tromi deťmi a tehotná... Bývam v zariadení núdzového bývania. V mojej  pôvodnej rodine tiež nemôžem s  tromi deťmi bývať, pretože mám ťažko chorého brata  (svalová distrofia), o ktorého sa nepretržite obaja rodičia musia starať. Pritom aj matka je chorá. Mám ďalších troch bratov, najmladší je žiak 9.ročníka. Z prvého vzťahu mám tri deti: 8-ročnú Anetku, 7-ročnú Natálku a 4-ročného Adamka. Od partnera som bola nútená odísť, hoci zo začiatku sme sa mali radi. Partner začal časom piť, hrať automaty, nemali sme z čoho žiť, nastali hádky, násilie a týranie. Pohár pretiekol, keď raz napadol aj dcérku, ktorá si mamu chcela brániť. Deti prežívali strach, báli sa ho. Preto som sa rozhodla ukončiť tento vzťah a odišla som ku kamarátke, kde som dlho zostať nemohla.Určitý čas som bývala v ČR, u svojho druhého priateľa, otca môjho nenarodeného dieťaťa, od ktorého som pre neveru odišla. Otec nenarodeného dieťaťa neprejavuje záujem riešiť túto situáciu, preto som uvažovala aj o potrate. Toto riešenie však nebolo pre mňa prijatelné. Rozmýšľala som aj nad tým, že by som dala dieťa, ktoré čakám, na adopciu. Myslím si však, že nebudem schopná vzdať sa svojho dieťaťa, čo mi vlastne ešte viac skomplikuje moju situáciu. Veľmi sa už naň tešíme. Preto by som  bola veľmi vďačná, keby ste mi pomohli v tejto mojej krízovej životnej situácii.

November 2020... Radosná správa pre vás, Dominika, pre ktorú sme prosili o pomoc, porodila 21.11.2020 chlapčeka Jakubka 21.11.2020. Pred pôrodom stále váhala, čo urobiť v jej ťažkej situácii... Dieťaťa sa  v prvých chvíľach po pôrode vzdala a dala ho na adopciu. Preplakala celú noc, oľutovala rozhodnutie  a ráno si zúfalo pýtala dieťa naspäť. Samozrejme, že dieťatko jej  vrátili, alenávrat musela riešila sociálna kuratela. Dnes je už Jakubko !doma", obletovaný svojimi súrodencami, ktorí sa mu veľmi tešia a ďakujú mame, že ho priniesla. Matka dieťaťa sa stále obáva, že nezvládne zabezpečiť po finančnej stránke deťom všetky potreby. Našou snahou je, aby poskytnuté finančné prostriedky od darcov boli cielené a účelovo využité v prospech detí, najmä bábätka, ktoré potrebuje pravidelne papať, kúpať, prebaľovať.... a aby si uvedomovala zodpovednosť, že všetko niečo stojí, aby sa naučila s financiami rozumne nakladať.

December 2020... 

Popis situácie

Mám 22 rokov. Mám 3 súrodencov. Ako malí sme to nemali vždy ľahké. Otec bol ťažký alkoholik a mama starostlivosť o 4 deti nezvládala. Finančne sme to mali veľmi náročné. Ťažko som sa s tým vyrovnávala, najmä na strednej škole. Hľadala som lásku v mužoch, ktorú som doma nedostávala. Po úspešne zvládnutej maturite som chvíľu pracovala v bagetérii. S priateľom, s ktorým som bola už vyše 2,5 roka, som zistila, že som tehotná. Keď sa malý Jožko narodil, verila som, že to spolu zvládneme. Obaja sme sa tešili. Začali sme spolu bývať u svokrovcov. Avšak priateľ ten všetok nátlak z rodiny zrejme nezvládal. Dal sa na občasné pitie a hazard. Prepustili ho zo zamestnania a mal aj zopár priestupkov, za ktoré mu zobrali vodičský preukaz. Už to bolo len horšie. Cítila som, že sa musím postaviť na vlastné nohy. Odišla som a začala bývať v krízovom centre. Naplno som sa začala starať o svojho syna Jožka. Stretávala som sa aj s jeho otcom. Dali sme sa znovu dokopy. Keď mal Jožko 17 mesiacov znovu som s ním otehotnela. Bála som sa, čo budem robiť, bola som z toho zmätená a nervózna. Lekár potvrdil tehotenstvo. Na sone som počula, ako mu bije srdiečko. Hneď som vedela, že správne bude, keď si ho nechám. Teraz som v 33. týždni tehotenstva. Som šťastná, že aj napriek mojej zlej finančnej situácii som sa rozhodla si bábätko nechať. Bude to ťažké, ale zvládnem to. Teším sa, že Jožko bude mať súrodenca a budú sa spolu hrať. Som aj zvedavá, ako to budem zvládať. Teraz som vďačná aj za každú maličkosť, kto mi čo pomôže. Mám skvelú sestru, ktorá mi vo veľa veciach pomáha. Momentálne bývam stále v krízovom centre. Otec mojich detí je znovu vo väzení kvôli viacerým porušeniam podmienky pod vplyvom alkoholu. Verím, že raz sa postavím na vlastné nohy. Naučím sa byť zodpovednejšia a budem robiť správne rozhodnutia. Avšak viem, že momentálne potrebujem pomoc od ľudí, či už finančnú alebo psychickú podporu, tak, aby som si sama viac verila. Svoje deti  milujem.Usilujem sa byť dobrou mamou. Zaujímam sa o veľa vecí, no viem, že najdôležitejšie sú teraz moje deti a to, aby som ich pozorne s láskou a trpezlivosťou vychovávala a sama bola v pohode. Deti sú darom a to je pravda.

Zo srdca ďakujem všetkým, ktorí nezištne pomáhajú.

December 2020... Radostná správa. Dávidko sa narodil 26.11.2020, pôrodná hmotnosť bola 3420 g a dĺžka 50 cm. Zdravotne sú obidvaja v poriadku. Davidko je plne kojeny. Veľmi sa z bračeka teší aj starší brat Jožko, ktorý má 2 roky a 4 mesiace.

Popis situácie

Vyrastala som v Košiciach. Ako dieťa som si sama zažila, že rodičia sa nevedeli o mňa vždy postarať a naplniť moje potreby. Dôvodom boli ich zdravotné problémy, k čomu sa neskôr pridali finančné dlhy. Keď som dospela, našla som si partnera v Bratislave a mala som s ním dve dcéry. Približne pred mesiacom som bola nútená opustiť bývanie v nájomnom byte s partnerom a prišla so do  zariadenia v Košiciach. Dôvody odchodu boli viaceré. Zo strany partnera – otca detí, som už dlhší čas vnímala nezáujem o náš vzťah. Mali sme časté konflikty. Nevenoval sa deťom a veľa času trávil v práci. Nakoľko otec detí prišiel v dôsledku Covid 19 o prácu a zadĺžili sme sa, obávala som sa, že nás z bytu vysťahujú aj napriek tomu, že som tehotná a dohodla som sa s nájomcom, že nám s platbou za nájom počká. Čakám tretiu dcérku, ktorá sa má narodiť už čoskoro, 20.11 2020. Otec detí sa ubytoval na ubytovni a začal pracovať, no zatiaľ nijaké peniaze neposlal. Veľmi sa usilujem, aby naše dcérky napriek našej zložitej situácii mali všetko potrebné, mám k nim silný citový vzťah a teším sa aj na tretie bábätko.

Moja pôvodná rodina sa rozpadla (nie som v kontakte ani s rodičmi ), a preto  „sa mi bez opory bojuje o to ťažšie". Od partnera už zrejme nemôžem očakávať v budúcnosti podporu, aj keď deti má rád. Občas sa im telefonicky ozve. Niekedy navštívim svoju babku, no bývať tam nastálo nemôžem. Preto vás chcem požiadať o finančnú pomoc a podporu, ktorá mi pomôže zabezpečiť starostlivosť o tretie bábätko.

November 2020...  Radostná správa. Oznamujeme vám, že v prvých novembrových dňoch prišla medzi nás, na tento svet krásna slečna malá Anabel, prvé dievčatko s týmto menom v projekte Zachráňme životy.Jej pôrodná hmotnosť je 3610 g a dĺžka 51cm. Mamička aj dcérka sú v poriadku. Ďakujeme, že aj v tomto zložitom období pomáhate.

December 2020...

Popis situácie

Narodila som sa v Košiciach, mám 27 rokov a s mojou rodinou nemám príliš dobré vzťahy. Ako dieťa som často bývala s rodičmi v zariadeniach núdzového bývania. Mám 6-ročného syna Filipka a som v 8. mesiaci tehotenstva.

Na svoje druhé bábätko sa teším, bude to opäť syn. Musela som však odísť od svojho partnera, lebo sa často správal agresívne. Prehnane žiarlil, kontroloval, čo robím a napadol ma aj fyzicky. Bývali sme spolu vo Zvolene v podnájme a ja som pracovala ako čašníčka. Mám neukončenú strednú odbornú školu v odbore kuchár – čašník. Momentálne bývam v útulku v Košiciach, nemám biologickú rodinu , ktorá by mi vedela pomôcť v tejto situácii a do Zvolena sa už nechcem vrátiť. Obávam sa ako finančne zabezpečím starostlivosť o deti a budem vďačná za akúkoľvek vašu pomoc a podporu.

Marec 2020... Máme pre vás radostnú správu. Dňa 3.3 2020 Simonka porodila zdravého chlapčeka Lukáša . Pôrodná hmotnosť bola 3540 g a dĺžka 51 cm. Mamička ho kojí, Lukáš aj v noci celkom pokojne spí, budí sa len na kŕmenie. Celá rodina je zdravá a z brata má veľkú radosť aj straší Lacko, ktorý má 6 rokov. Ďakujeme za vašu podporu.

Apríl 2020... Lukáško je na svete už jeden mesiac, je pravidelne kojený, väčšinu dňa ešte prespí. Rád chodí s mamkou na dlhé prechádzky, čím sa aj buduje jeho imunita. Jeho aktuálna hmotnosť je 3 900 g, teda priberá veľmi dobre.Začína viac vnímať zvuky okolo seba a rozoznávať blízkych ľudí. Ďakujeme za vašu podporu a pomoc.

Máj 2020... Malý Lukáško sa má celkovo dobre, mamka s ním často chodí na prechádzky. Väčšinu času prespí v kočiari. Jeho aktuálna hmotnosť je 5 700 g, takže priberá podľa normy. Mamka ho kojí, aj dokrmuje umelým mliekom. Prejavuje  záujem o okolie, pekne reaguje na viaceré podnety, hračky. Zlepšuje sa jeho pohybová schopnosť, prevaľuje sa na stranu a snaží sa komunikovať s okolím. Drží už  pekne aj hlavičku.

Jún 2020... Lukáško je už poriadny buk, váži 5 780 g. Tento mesiac absolvoval základné očkovanie. Nemal nijakú negatívnu reakciu. Jeho mamka ho stále kojí aj dokrmuje umelým mliekom. Pohybovo napreduje dobre, pretáča sa na obidve strany. Má dobrý režim spania a obľubuje prechádzky. Jeho celkový zdravotný stav je dobrý.

Júl, august 2020...  Lukáš bol  na kontrole u ortopéda, vývoj kĺbov je v poriadku. Mamička je veľmi vďačná za poslané peniaze, lebo teraz mala väčšie výdavky aj pre staršieho syna do školy. Lukáško prosperuje celkovo dobre, je zdravý. Narástol mu prvý dolný zub. Pravidelne papá polievky, výživy aj ovocie. 

September 2020... Lukáško sa už častejšie pretáča. Teší sa keď ho mamička dá do chodítka, snaží sa komunikovať a vydáva rôzne zvuky. Pri poslednej návšteve poradne vážil 8,5 kg a vyšli mu ďalšie 2 zúbky. S vašou finančnou pomocou sa im darí veľmi dobre, vedia si zabezpečiť všetkonajdôležitejšie, čo potrebujú.

Október 2020... Lukáško sa teší dobrému zdraviu, ochutnáva už rôzne príkrmy. Stále viac sa zlepšuje aj jeho pohybová stránka - sám sedí, snaží sa "štvornožkovať". Teší sa, keď ho mamička dá do chodítka a má už ďalší zúbok. S vašou finančnou pomocou sa im darí veľmi dobre, mamička je vďačná za vašu podporu , keďže otec dieťaťa jej neprispieva. Občas navštívi svojho syna, no sám má psychické problémy.

November 2020... Lukáškovi sa darí veľmi dobre, až na to, že bol pár dní chorý. Išlo však len o bežné prechladnutie. Mamička mu buduje imunitu pravidelnými prechádzkami. Jeho hmotnosť je už 9 kg. Inak celkovo je veľmi hravý, skúma svet okolo seba a má rád rôzne veci na obhrýzanie.

December 2020... V tomto období mamička s Lukáškom častejšie trávi čas doma. Je to najmä kvôli stúpajúcemu počtu nakazených prípadov na Covid 19. Chodí pravidelne na detské poradne, Lukáško riadne priberá a jeho vývoj napreduje.. Viac sa pohybuje a skúma okolitý svet. Najviac obľubuje kašičky a banán a tento mesiac sa tešil z Mikulášovho príchodu v herni. Jeho celkový zdravotný stav je dobrý. Sú vám vďační za pomoc a podporu-

Popis situácie

Volám sa Jana a starám sa o dve deti, Natáliu, 3,5-ročnú a Radku 1,5-ročnú. Najstaršia dcéra Nina, 10-ročná, je v starostlivosti mojej mamy. Otec Niny zomrel. Som vydatá 5 rokov, no muž nás v januári opustil. Vo februári som zistila, že som tehotná. V októbri sa mi má narodiť syn. Muž sa vôbec neozýval, kým som v júni nepodala trestné oznámenie za neplatenie výživného. Potom dva razy poslal výživné a doteraz sľubuje, že pošle aj to, čo dlhuje. Našiel si novú partnerku a hovorí, že tiež v podobnom čase bude rodiť. Počas nášho spoločného života sme žili z ruky do úst, lebo často bol bez práce, menili sme podnájmy, lebo bolo ťažké pre nás ich hradiť. Začiatkom roka som bývala u rodičov, kde som bola zúfala z častých hádok aj kvôli financiám, aj kvôli výchove dcér. V malej prístavbe, kde sme bývali s deťmi, nám moja mama vypla elektrinu, nemal mi kto pomôcť s výmenou plynovej bomby a nemala som ani teplú vodu. Deťom som nemohla variť a nemala som chladničku, ani kde uskladňovať potraviny. Táto situácia už trvala dlho a ďalej sa už takto nedalo žiť. Podala som si preto žiadosť do azylového domu, kde som bývala tri mesiace a veľmi ľutujem, že v apríli som sa vrátila k rodičom. Myslela som si, že pre deti bude bezpečnejšie prostredie u rodičov z dôvodu pandémie Covid-19. No situácia sa nezmenila a bolo to ešte horšie. V lete som sa preto znovu presťahovala do azylového domu, kde žijem  od 17. augusta aj s deťmi a čakám na narodenie môjho chlapčeka. Mojím príjmom je rodičovský príspevok a detské prídavky, okrem nepravidelného, neistého výživného. Od februára 2020 máme podanú žiadosť o rozvod, aby sme konečne mohli pokojne žiť. Svoje deti mám veľmi rada a starám sa o ne najlepšie ako viem, vždy sú pre mňa prvoradé. V prvom rade mi záleží na tom, aby deti mali čo jesť a bolo o ne postarané. Veľmi túžim po tom, aby sme mali stabilné a pokojné bývanie.

November 2020... Radostná správa: „Ahojte,  volám sa Adriánko a mamičke som sa narodil 18. októbra. Mal som  3 kg a 48 cm. Mamičku som potrápil, lebo sa mi v brušku páčilo a nakoniec som sa narodil cisárskym rezom, tak sme boli trochu dlhšie v nemocnici. Inak sa mi u vás na tomto svete zatiaľ páči. Mamička je na mňa dobrá a mám aj dve sestričky Natálku a Radovanku, ktoré sa veľmi potešili, keď si ma mamička priniesla z nemocnice domov. Mamička si ma chváli, pekne priberám, papám mamičkino mliečko, v noci spinkám, len keby ma občas to bruško nebolelo, s tým je potom trápenie. Ďakujem všetkým, že nám pomáhate. Všetkých pekne pozdravujem a držte mi palce, nech rastiem ako z vody.“

December 2020... Malý Adriánko rastie ako z vody, pekne priberá a pani doktorka si ho chváli. Mamička má teraz zdravotné problémy, začala trpieť bolesťami hlavy, už trikrát si musela privolať záchrannú službu kvôli neznesitelnym bolestiam. Svoj zdravotný stav si musí začať riešiť. Adriánkovi prišiel  Mikuláš, i jeho malé sestričky ho prišli navštíviť. Ako poslušné bábätko dostal pekný balíček. Mikuláš potešil aj jeho sestričky, vedeli pekné básničky a Mikuláš bol veľmi spokojný. 

Január 2021... Adriánko bude mať tri mesiace.Už váži 6,5 kg, strašne rád papá. Mamička nekojí,  Adriánko dostáva francúzske mliečko. Teraz bol chorý aj so sestričkami, ale kontrola u lekárky dopadla dobre a všetci sú v poriadku. Adrianko prežil pekné vianoce v kruhu blízkych, bolo mu na pár dní umožnené odísť s maminkou a sestričkami k babke. Od Ježiška pod stromčekom si našiel pekné hračky, takže i Ježiško uznal, že je to poslušný chlapček. Mamička má z neho veľkú radosť. Začala riešiť svoje zdravotné problémy už sa jej podstatne uľavilo, lieky zabrali, tak azda to bude dobré. 

Popis situácie

Mám 29 rokov a starám sa sama o svojich dvoch maloletých synov Lukáška - 8 rokov a Samuela -  6 rokov. Môj život bol vždy plný sklamania a utrpenia už od detstva, keď mi v 10 rokoch zomrela mama a spoločne so staršou sestrou sme sa starali o ďalších súrodencov.  Otec žil s nami spoločne v jednej domácnosti, ale často sa stalo, že sme ako deti boli doma aj celý týždeň a museli sme sa vedieť navzájom o seba postarať. Bolo aj obdobie, keď sme chodili žobrať jedlo, aby mali mladší súrodenci čo jesť. Situácia bola taká vážna, že hrozilo naše umiestnenie do detského domova, čo však sa nestalo, lebo si nás najstaršia sestra i zobrala všetkých do osobnej starostlivosti. A tak sme všetci zostali spolu. Moja momentálna situácia nie je vôbec jednoduchá, ale napriek zlej sociálnej situácií, som rada, že mám svoje dve deti pri sebe. Spolu s deťmi žijem na utajenej adrese, lebo ma partner  fyzicky napadol a ohrozoval aj deti. Za tento čin bol odsúdený a momentálne je vo výkone trestu.  Po troch rokoch som sa spoznala s milým chlapcom, ktorý sa ku mne aj k deťom správal slušne. Konečne ma mal niekto rád, ale nie len mňa, ale aj moje deti, čo mi na ňom najviac imponovalo. Tento čas bol pre mňa najkrajším časom, aký som doteraz zažila. Keď som však zistila, že som opäť tehotná a povedala som to svojmu priateľovi, zareagoval tak, že odo mňa odišiel. Bola som zúfalá, nevedela som, čo mám urobiť. Ihneď som chcela ísť na potrat. Stretla som však ľudí, ktorí úplne zmenili moje myslenie, nasmerovali ma na pomoc a usilovali sa ma presvedčiť, že dieťa je dar a nie prekážka. No ja som napriek tomu bola rozhodnutá. Išla som k lekárke, ktorá mi vypísala lístok na potrat. Ja som však ochorela a na zákrok som nemohla ísť. Opäť sme si sadli s mojimi anjelmi strážnymi a rozprávali sme sa. Ukázali mi, že  v tom nezostanem sama a pomôžu mi, ako len budú môcť. Chvíľu sa zdalo, že si dieťatko nechám , ale nakoniec som išla na zákrok. Tam sa však zistilo, že lekárka mi zle vypočítala dátum počatia  a na zákrok už bolo neskoro, A tak som sa rozhodla, predsa zabojovať a dieťatko si nechať. Synovia sa na súrodenca veľmi tešia. Moja finančná situácia je veľmi ťažká, lebo obidvaja chlapci sú astmatici a bývajú často chorí, čo si využije financie navyše. Mesačne žijem len zo 120 eur, výživné na chlapcov mám 60 eur. V podstate všetko, čo mám,  daruje deťom, ktoré mi to opätujú silnou láskou. Preto vás veľmi pekne prosím, pomôžte mi preklenúť toto veľmi ťažké životné obdobie.

Máj 2020... Šimonko je na svete: "Ahojte volám sa Šimonko, narodil som sa 18.5.2020, vážim 4050 g a meriam 50cm. S maminkou sme zrdaví. V nemocnici sme boli 2 týždne robili nám testy na Covid 19, aby sme nenakazili s maminkou mojich 2 bračekov. Moji starší synovia boli u p. Aďky, lebo som ich nemala kde nechať. Ale už sme opať spolu a tešíme sa. Šimonko často plače, vypije aj málo mliečka. Na konci mesiaca mám ísť k detskej lekárke, hádam zistí prečo Šimonko plače."

Jún 2020... Správa od Mišky: "Tento mesiac sme boli u detskej lekárky. Šimonkovi zistila, že má v ústach silnú infekciu a ešte navyše má zrastenú hrádzičku  pod jazykom. Lekárka nás poslala na chirurgiu, aby Šimonkovi prestrihli hrádzičku. Išli sme tak ihneď, ale lekár povedal, že máme prísť až vtedy, keď sa zbaví infekcie v ústach. Kúpili nám aj lieky na infekciu, ktorú dostal Šimoko odo mňa. Dostali sme aj odsávačku a fľaštičky pre Šimonka budem si mlieko odstrekovať a kŕmiť ho z fľašiek. Dúfam, že sa tej pliagy čoskoro zbavíme. Ďakujem za vašu pomoc, veľmi si to vážim."

Júl 2020... Správa od Michaely: „So  Šimonkom som bola na kontrole u lekárky s tou infekciou. Ústočka už má v poriadku. Doktorka mi dala odporúčanie na chirurgiu, aby som išla so Šimonkom prestrihnúť hrázdičku pod jazýčkom. Bola som sa objednať na koniec mesiaca. Lekár prestrihol Šimonkovi hrázdičku, veľmi plakal, ale pomohlo to, lepšie sa mu saje a prehĺta mliečko. Viac sa napapá, čo na ňom aj vidno. Zo súdu mi prišlo predvolanie. Pojednávanie je na budúci mesiac. Ďakujem vám za pomoc, bez ktorej by sme s deťmi neprežili, lebo ex partner mi neposlal nijaké peniaze.“

August 2020... Napísala Michaela: „Tento mesiac som bola na očkovaní so Šimonkom. To bolo kriku a večer horúčka. Sprchovala som ho a dávala zábaly. Pomohlo to a Šimonka na druhý deň nič nebolelo. Viac je nervózny z tepla. Na tele sa mu vyhádzali malé  vyrážky. Bola som u lekárky, aby nás poslala ku kožnej, nech mu niečo  na tie vyrážky dá. Bola som aj na súdnom pojednávaní. Ex partner sa nedostavil, sudca mu chcel dať pokutu, ale poprosili sme ho, nech mu radšej určí  predbežné výživné, aby som si mohla podať návrh na náhradné výživné. Llebo aj to dlho trvá, kým to vybavím. Sudca teda rozhodol a budem čakať ,či sa ex partner ozve a či si vôbec prevezme rozhodnutie.Ďakujem za pomoc, bez ktorej by som nemala na jedlo pre deti a hlavne mliečko pre Šimonka."

September 2020... Správa od Michaely: "Začiatkom septembra sme boli u kožnej lekárky. Šimonko mal po celom tele malé vyrážky, doktorka mu z nich zobrala ster, aby vedela nastaviť liečbu zatiaľ mi   kázala miesta natierať  sudokrémom , aby to Šimonka moc nedráždilo. Výsledky zo sterov  budú  o 3 týždne. Šimonko pekne papá a priberá má už aj 2 zúbky. Týždeň mal hnačky, ale už to prešlo. Zatiaľ sme všetci v poriadku. S deťmi sa chodíme prechádzať do lesa, kde je menej ľudí. Šimonko vonku spinká aj 4 hodiny. Mám menej mlieka na večer ho prikrmujem. Ďakujem za pomoc od vás je to pre nás veľká pomoc."

Október 2020... Správa od Michaely: „Šimonko pekne priberá. Boli sme v poradni. Povedala som pani doktorke, že sa mi zdá, že Šimonko je pri papaní opäť nevrlý, často počas kojenia zaspáva a zdá sa mi, že keď sa preberá, je celý stuhnutý. Pani doktorka mu pozrela do ústočiek a znova sa mu zrástla hrádzička pod jazýčkom. Pani doktorka nám vypísala sprievodný lístok, aby sme išli dať prestrihnúť hrádzičku. Objednali nás telefonicky, lebo v tomto období je to s lekármi teraz veľmi zlé objednali nás na november 2020 . Taktiež nás pani Aďka objednala na EEG so Šimonkom objednali nás na koniec októbra 2020. Budú ho sledovať, či náhodou netrpí epileptickými záchvatmi. Veľmi sa bojím.

November 2020...  Správa od Michaely: Šimonko  sa divne vystieral,  mal kŕče v celom tele. Preto nás  lekárka ihneď poslala do nemocnice.Hospitalizovali nás so Šimonkom v nemocnic a robili mu rôzne vyšetrenia. Boli sme na sone a eeg. Lekár ma nepotešil. Šimonkovi diagnostikovali epileptické kŕče. Prepustili nás domov a kázali, aby som ďalej pozorovala správanie Šimonka. V prípade, že by mal častejšie kŕče, musíme ihneď volať záchranku. Veľmi sa bojím , čo bude ďalej.  Dúfame, že sa to liekmi upraví.  Otec na Šimonka finančne neprispieva.Preto sme podali návrh na exekúciu. Ďakujem za vašu pomoc neviem ako by som prežila.

Popis situácie

Volám sa Veronika, mam 30 rokov a dve krásne deti, Lauru 10 r.  a Marcela 5 r. Momentálne som tehotná v 36 týždni, budeme mať dievčatko Viktóriu. Ako prvé, s čím by som začala o sebe je, že som v detstve bola adoptovaná. Mama, ktorá ma vychovala, si ma adoptovala ako 8 mesačnú. Dala mi z materiálnej strany všetko čo sa dalo, no nikdy sme nemali vzťah ako matka a dcéra. Ja ju milujem,  veď je to moja mama, ale nemôžem povedať na 100 percent, že by to bolo tak isto z jej strany. Ja som vždy chcela byť dobrou mamou, chcela som dať mojím deťom to, čo som od svojej mamy nedostala ja, lásku, pochopenie, vcítenie sa. Moja dcéra Laura sa mi narodila, keď som mala 20 rokov. Laurinka má veľmi dobrého otca, len náš vzťah sa rozpadol kvôli našim rodičom. V dobrom sme sa rozišli a Lauru dali do striedavej starostlivosti. Ja som sa vrátila bývať k mojej mame a Laurinka tam každý druhý týždeň s ťažkým srdcom chodila, lebo s mojou mamou sme sa v kuse len hádali. Ona to veľmi ťažko znášala. Čím viac som sa snažila, nikdy som v očiach mojej mamy nebola taká ako ona chcela.

Moja druhá etapa života bola, keď sa mi v roku 2015 narodil môj syn Marcel. Jeho otec bol a je nezodpovedný  klamár. Nechcel sa o nás postarať a nechal nás u mojej mamy. Bývanie s mojou mamou bolo pre mňa a moje deti to najhoršie. Celé dni len nadávky, urážky, výčitky a pohŕdanie mojou osobou, pred mojimi deťmi. Preto som sa rozhodla počas materskej ísť čo najrýchlejšie do práce, aby som sa s deťmi mohla osamostatniť.  5 rokov som platila drahé podnájmy, len aby sme mali to naše kráľovstvo. Na všetko som bola sama, hlavne finančne mi nikto nepomáhal a už vôbec nie Marcelov otec. Celých 5 rokov som sa naháňala len kvôli tomu, aby mali moje deti všetko. Jediná pomoc, ktorú som od svokrovcov a mamy dostávala bola, že mi strážili malého, kým som bola v práci. Malého detstvo tak rýchlo ubehlo a ja s ním kvôli práci nemám skoro žiadne zážitky, čo si stále vyčítam a nikdy si neodpustím. 

Moje najhoršie obdobie života nastalo v roku 2019, keď som v zamestnaní  našla akože priateľa, s ktorým som sa dostala na zlú cestu a ukázal mi život s poznaním drog. Nevedela som sa z tých drog dostať. Bolo to pre mňa najhorších 10 mesiacov života. Laurinka bola u svojho otca a Marcela som dala k mame, nech sa mi o neho postará, kým sa ja nepostavím zasa na nohy, lebo pre mňa bola moja závislosť silnejšia než uvedomenie si,  že som mama. Už som bola taká zúfalá,  že som prosila Boha, nech si ma radšej zoberie, lebo už som sa aj hanbila svojim deťom a rodine ukázať na oči. 24.12.2019 zavreli toho môjho akože priateľa a pre mňa to bolo veľké šťastie. Hneď na druhý deň som sa rozhodla bojovať so svojou závislosťou a nechala som sa hospitalizovať v nemocnici, kde mi zistili, že som tehotná. Bola som šokovaná! Toto som naozaj nečakala. Vďaka tomu som sa dobrovoľne prihlásila na dve liečenia,  ktoré som absolvovala počas tehotenstva. Po ukončení liečenia ma mama opäť zobrala k sebe bývať, ale pod podmienkou, že s bábätkom žiť u nej nemôžem. Nedokázala som sa s tým zmieriť, že mi naozaj nechce v budúcnosti pomôcť. Po čase som im v byte začala prekážať aj ja s Marcelom. Každý deň hádky, nadávky, volania policajtov, no hrozné. Niekoľkokrát som kvôli tomu bola počas tehotenstva hospitalizovaná na psychiatrii. Do 30. týždňa tehotenstva som bola v nemocnici a potom zasa prepustená do domácnosti mojej mamy.  Bola som nešťastná, lebo sa blížil termín pôrodu a ja som nemala vymyslené, kde pôjdem s deťmi. Pre nenarodené bábätko som nemala ani cumlík, ale nakoniec som na facebooku cez darovacie skupiny všetko pre bábätko zohnala. Som vďačná za každú aj maličkosť, čo som dostala, lebo cudzí ľudia mi viac pomohli ako moja rodina. Ale stále som riešila svoje bývanie do budúcnosti. Skoro som ani nedúfala, že to bude možné zvládnuť. A predsa. Momentálne už bývame v krízovom centre. Aj za to sa musím poďakovať v podstate cudzím ľudom, že mi pomohli sa sem dostať a ja mám túžbu priviesť malú na svet do pokojného, útulného domova. Ďakujeme.

August 2020... Dňa 29.08.2020 sa Veronike narodilo krásne dievčatko Viktória. Po prepustení z nemocnice sa Veronika spolu so svojím  synom vrátila do krízového strediska. Viktória je zdravé, spokojné bábätko, Veronika sa o ňu aj o syna príkladne stará. Viktória je plne kojená, Veronika dobre zvláda náročnú situáciu.

September 2020... V septembri sa Veronika presťahovala kvôli dlhodobejšiemu stabilnému bývaniu do centra pre obnovu rodiny v Bratislave, kde má možnosť navštevovať psychiatra, ktorého intenzívnu odbornú pomoc potrebuje a aj terapeutické skupinové stretnutia pre abstinujúcich z dôvodu drogovej závislosti v minulosti. Liečenie absolvovala počas posledného tehotenstva. Rodine, predovšetkým matke, poskytujeme každodenné sociálno-psychologické poradenstvá a pracujemena zastabilizovaní rodiny, Aktuálnou primárnou potrebou je riešenie finančnej situácie. Veronika ďakuje všetkým darcom a spolupracovníkom, ktorí im pomáhajú naštartovať nový život.

Október 2020... Veronika sa postupne zabývala v Centre, od samého začiatku začala znova navštevovať psychoterapeutickú skupinu, kam chodí každý týždeň a podľa jej slov veľmi jej tieto sedenia pomáhajú. Spolu sme napísali návrh na rozvod, návrh na zapretie otcovstva a o výživné. Rozvod chcela Veronika preto, že s manželom už spolu dlhé roky nie sú a nie je ani otcom najmladšej dcérky. Keďže v jej rodnom liste je uvedený ako otec práve manžel pani Veroniky, požiadala aj o zapretie otcovstva. Marcel začal navštevovať škôlku. Vytvorili sme spoločný plán práce s rodinou. Poskytovali sme každodenné sociálne a psychologické poradenstvo.

November 2020... Veronika navštevuje psychoterapeutickú skupinu. S manželom sa znovu zblížili, trávia spoločný čas každý deň, aj kvôli synovi. Manžel sa zamestnal, požiadal o bývanie cez zamestnanie. Veronika je v kontakte so svojou mamou, stretávajú sa, avšak majú medzi sebou časté konflikty. Vzťahy aj s ostatnými členmi rodiny sú napäté, aj preto sme napísali podnet na Stretnutie rodinného kruhu, kde by sa mohlo všetko vysvetliť a rodina by mohla byť Veronike a jej deťom nápomocná. Rodine pravidelne poskytujeme sociálne a psychologické poradenstvo.

Popis situácie

Som Marta, mám 37 rokov a vo februári ma opustil manžel. Nechal ma samú, so 4 maloletými deťmi v prenajatom byte.  Povedal mi, že si ide hľadať prácu do Rakúska. Zo začiatku  sa mu vraj nedarilo nájsť prácu, robil len príležitostne a čo zarobil, to aj v Rakúsku minul na stravu a nájom. Potom  ho z práce prepustili kvôli koronavírusu. Bez práce bol údajne do mája 2020. Keď   mi v máji volal, povedal mi, že už so mnou nechce žiť, že si našiel novú partnerku.

Môj život od detstva nebol závideniahodný. Žije ešte moja matka, ktorá vždy holdovala alkoholu a aj preto ma v 9 rokoch aj so súrodencami odobrali z rodiny a vyrastali sme v detskom domove. Pred manželstvom som mala ešte jeden vzťah, z ktorého sa narodila dcéra Karin. Vzťah mi však žiaľ nevyšiel, lebo partner pil, hral na automatoch a bol aj násilný. Preto sme s dcérou utiekla do krízového centra. Po čase som pri návšteve tety stretla s mužom, s ktorým sme sa neskôr zosobášili, bola to totiž moja detská láska. Narodila sa nám dcérka Martina. Z dediny sme neskôr odišli bývať do Martina,  kde si  manžel našiel prácu. 2 roky pracoval v pneuservise, až do času, keď odišiel za prácou do zahraničia. Nevedela som, čo mám robiť. Moja situácia bola taká tragická, že deti často hladovali. Môj psychický stav bol veľmi zlý. A čo bolo najhoršie, zistila som, že som tehotná. Bábätko nedostávalo dostatok živín. Na podnet susedov boli u mňa pracovníčky UPSVaR, vraj sú deti hladné. Povedali mi, že ak si nevyriešim finančnú situáciu, deti mi odoberú. Súčasne mi navrhli, aby som dieťa, ktoré čakám, dala na adopciu. Obrátila som sa preto o pomoc na OZ Dom nádeje a tam mi skutočne vliali nádej. Ihneď mi napísali návrh na určenie výživného do času rozvodu a zverenie detí do mojej starostlivosti. Nakontaktovali ma aj na projekt Zachráňme životy. Veľkú radosť mi po vyšetrení ultrazvukom urobil aj môj lekár, ktorý zistil, že čakám chlapčeka. Po štyroch dievčatkách bude chlap. Som šťastná a už sa na synčeka veľmi teším. Termín mi určili na september. Vopred vám veľmi pekne ďakujem za pomoc.

August 2020... Tento mesiac bola Marta na gynekologickej prehliadke. Pani doktorka jej robila sono vyšetrenie a povedala, že malý je  trošku slabý, vraj málo váži. Ona sa ale tomu ani nečuduje, lebo  nemali čo jesť a to, čo Marta mala, radšej dala deťom  a ona  zostala hladná. Verí však, že už to bude len lepšie. Z Vašich darov im pani Aďka urobila veľký nákup. Majú všetko, aj mäso, ktoré naposledy jedli na Vianoce. Od šťastia Marta až plakala. Pomaly sa už  chystá do pôrodnice. Má už pripravené všetky veci, hygienu, oblečenie pre bábätko, rúška, plienky.  „Stále nemôže uveriť že existujú ľudia, ktorí im chcú pomôcť. Veľmi pekne ďakujem ani neviem či to je sen  a či skutočnosť“, napísala Marta. 

September 2020... "Ahojte volám sa Teodor  a narodil som sa maminke Martine 03.09.2020 vážim 3530g a meriam 51cm. Sme  obidvaja v poriadku. Doma sa na mňa tešia 4 sestričky Karinka, Martinka, Lilianka a Sára. Moja maminka je veľmi šťastná, že sa rozhodla si ma nechať. Bola vo veľmi ťažkej situácií, lebo na našu výchovu je sama. Keď ma prvý raz držala v náručí, plakala, ale nie od smútku, ale od šťastia a radosti.  Zo srdca vám ďakuje za pomoc pre nás všetkých. Bez vašej pomoci by som tu nebol."

Október 2020... Správa od Marty: „Teo mi robí radosť. Pekne papá a priberá. S pani Aďkou sme boli v poradni, lebo sa bojím v tomto období cestovať autobusom. Pani doktorka nám poradňu dala presne na čas, takže sme nečakali a išli rovno do ambulancie. Sme v poriadku. Veľký problém však robí otec Tea. Odmieta mi podpísať rodný list, preto som bola na matrike sama a vydali mi  rodný list bez mena. Po telefonáte s pani Aďkou ma kontaktoval, ale stále odmietal prísť, sme ho  informovali o dôsledkoch, čo ho čakajú, ak nepríde. Nakoniec prišiell. Boli sme spolu na matrike a Teo už má rodný list . Konečne si môžem ísť vybaviť peňažné dávk, teda príspevok pri narodení a rodinné prídavky na Tea. Aj napriek tomu všetkému týmto komplikáciaám som šťastná, že som sa rozhodla si Tea ponechať. Bez vašej pomoci  by som to ale nezvládla. Ďakujem z celého srdca .“

November 2020... Tento mesiac sme napísali na súd návrh na výživné pre Tea. Otec Tea stále odmieta na neho prispievať. Ani sa o neho nezaujíma. Som na 5 detí sama, ale zvládam to . Pani Aďka mi veľmi pomáha. Zariadila, aby staršie dcéry Martinka a Lili navštevovali materskú školu. Vyplatili sme dlh na komunálnom odpade, lebo mi hrozila exekúcia. Dievčatám sme nakúpili nové zimné oblečemie, topánky a malému Teovi plienky, fľašky, hygienu. Bez vašej pomoci by sme skončili v krízovom centre, alebo by mi UPSVaR zobral deti z dôvodu, že ich neviem uživiť. Nechcela by som, aby deti skončili ako ja. Lebo ja som vyrastala v detskom domove a nebolo to dobré. Milujem svoje deti, a preto vám ďakujem za vašu pomoc, bez ktorej by som svoje deti neuživila. Ďakujeme vám za všetko.

Popis situácie

Volám sa Marianna a mám 19 rokov. Čakám svojho druhého chlapčeka, ktorý by sa mal narodiť na prelome júla a augusta. V treťom mesiaci tehotenstva  sme zistili, že zostanem na dieťa sama, lebo partner musel nastúpiť do výkonu trestu – približne na 3 roky. Našťastie mi pomohla sestra a môžem zostať u nej – aspoň nejaký čas. Aj sestra môjho partnera mi občas pomôže, no má svoju rodinu a vlastné starosti. Mám ešte staršieho brata, s ktorým  teraz nie som veľmi v kontakte a mladšieho brata, ktorý je ešte v centre pre deti a rodiny, kým nedovŕši 18 rokov. Vďaka staršej sestre udržiavame kontakt. Nemám sa na koho iného  obrátiť, pretože pestúni, u ktorých som vyrastala, obaja už dávnejšie zomreli. S mojimi rodičmi sa nestretávam, nie sme v kontakte, nič o nich neviem. Mám ešte staršieho synčeka Erika, ktorý má 3 roky a vyrastá u pestúnov. Snažila som sa o nás postarať – bývali sme spolu v detskom domove, no bez podpory blízkych to bolo pre mňa ťažké v takom mladom veku. S Erikom sa stretávame, nechcem o náš vzťah prísť.

Som staršej sestre veľmi vďačná, že ma prichýlila, je mojou ozaj veľkou oporou. Na bábätko sa spolu veľmi tešíme a verím, že budeme môcť zostať spolu – urobím pre to čokoľvek.

Vzhľadom na to, že som nikdy nepracovala a že na syna Erika poberajú rodičovský príspevok pestúni, som úplne bez peňazí. Sestra má prácu, z ktorej platíme nájom a stravu pre nás – akákoľvek vaša pomoc nám veľmi pomôže. Vopred za ňu ďakujem.

August 2020... Radostná správa: Marianne sa v prvú augustovú nedeľu narodil synček Damián s hmotnosťou 3 520 g a dĺžkou 49 cm. Zdravotne sú v poriadku,  Marianna skúša dojčiť. Ešte sú v pôrodnici. V piatok telefonovala s otcom dieťaťa, ktorý je vo výkone trestu, ohľadom vybavovania priznania otcovstva. 

September 2020... Správa od Marianny: "Malý Damián je labužník. Veľmi rád sa nosí a zaspáva pri kojení - rád papá. Trochu mám obavu, či mám pre neho dosť mlieka, no lekárka potvrdila, že priberá, tak sa asi nemáme čoho báť. Veľmi sa na mňa podobá, vravia ľudia. Posledné dni je viac nepokojný - budí sa zo spánku po 20tich minútach - lepšie spí vonku v kočíku. Vydrží aj vybavovačky na úradoch. Bez vašej pomoci by sme to len ťažko zvládli - ďakujeme !"

Október 2020... Správa od Marianny: „Na rehabilitáciu sme stihli ísť dvakrát – no s Damiankom cvičíme aj doma. Polohujem ho keď spí, keď ho nosím, aj pri kojení. Musí trénovať polohu na brušku a zdvíhanie hlavičky –veľmi sa mu to nepáči, no tréning svalov je dôležitý. Začal sa už krásne usmievať a myslím, že hlavička začína byť rovnomernejšia. Rastie ako z vody. Skúšala som nosič, v ktorom je pripevnený tesne ku mne – páči sa mu to a ja mám aspoň ruky voľné – uvidíme, čo na to môj chrbát J. Máme za sebou prvé soplíky, tak už viem, ako na to s odsávačkou.

Vaša podpora a pomoc je pre nás dôležitá – ďakujeme vám veľmi pekne za ňu!“

Popis situácie

Som mama. Mám 40 rokov a tri milé, malé deti. Troch chlapcov, šibalov. Jeden má 11 rokov, druhý 4 roky a najmladší 2 roky. Našli si ma dvaja ľudia v dojčenskom ústave. Vlastných rodičov som nikdy nevidela. Neviem, kde sú, ani či žijú. Bola som vychovávaná v pestúnskej rodine, kde sa mi zo strany náhradnej matky dostávalo veľa lásky a pozornosti, ale zo strany otca som to tak nepociťovala. Veľa krásnych zážitkov z detstva zakryl jeden. Otec často pil. Časom sa to stalo neúnosné. Pod vplyvom alkoholu sa ma pokúsil znásilniť. Ako dospievajúce dievča som sa s tým nevedela vysporiadať. Ako 15-ročnej mi úplne cudzí ľudia oznámili, že moji rodičia, nie sú vlastne moji rodičia. Cítila som sa veľmi zle. Nechcená. Oklamaná. A po zážitku s otcom vystrašená. To všetko len urýchlilo môj odchod z domova, ktorý som predtým mala tak rada. Dospela som, prišli vzťahy, deti. Jeden nevydarený vzťah striedal druhý. S deťmi som zvyčajne ostávala sama, potulovali sme sa po ubytovniach, nezarábal a my sme trpeli nedostatkom. Nemali sme často na plienky, mlieko, jedlo, ani na riadne bývanie. Pod vplyvom alkoholu mi fyzicky ubližoval. Rozviedli sme sa. Bývala som s deťmi na ubytovniach, v útulkoch. Teraz sme momentálne v jednom utajenom zariadení, kde nám čoskoro končí pobyt. Zamýšľam sa nad tým čoraz viac. Stále dúfam, že sa nájde muž, ktorý sa o mňa a moje deti postará. Verila som tomu aj ešte nedávno. Stretli sme sa niekoľkokrát a ja som dúfala, že môžeme byť spolu. Keď sme si písali, rozumeli sme si, keď sme sa stretli, veľa sme sa rozprávali. Viac sme sa zblížili. Túžila som po vzťahu. Prešli dva mesiace od nášho stretnutia, zrazu som pocítila, že sa niečo zmenilo. Otehotnela som. Oznámila som mu to, no dieťa rázne odmietol. Prehováral ma na potrat, chcel všetko zaplatiť. Rozhodla som sa dieťa donosiť a vzhľadom na situáciu, v akej som, uvažujem nad osvojením, či Hniezdom záchrany. Nie som však o tom rozhodnutá. Oslovila som ho, aby sa nám pokúsil nejako pomôcť, viac nereagoval. Všetko mohlo byť inak. Chcela som nastúpiť do práce a šetriť peniaze na podnájom, ale všetko sa jedným stretnutím zmenilo. Znovu tá istá situácia. Nevzdávam to, občas mi je smutno, ale chlapci ma vždy rozosmejú. Veriť však, že sa nájde niekto, s kým budeme spoju a šťastní asi neprestanem, taká proste som.  Vopred ďakujem za pomoc a nádej, že dobrí ľudia na svete ešte sú.

Apríl 2020... Mamička sa o deti stará dobre. Deti sú zdravé, často chodia von. Starší Paťko sa rád vozí na motorke a mladší Leuško chodí rád na prechádzky do mesta. Mamička s ohľadom na svoj stav prestala fajčiť, správa sa voči nenarodenému dieťaťu a sebe zodpovedne. Mamička sa zapája do akcií organizovaných zariadením. S deťmi ďalšej klientky sa teraz doma učí a je nápomocná s úlohami. Finančná situácia je horšia s ohľadom na vyššie náklady spojené so stravou a nákladmi na plienky. Matka sa však snaží. S deťmi sa hrá rôzne hry. Matka umožňuje sociálnej pracovníčke a dobrovoľníkovi socializáciu dieťaťa.

Máj 2020... Starostlivosť Martiny o deti je na dobrej úrovni. So sociálnymi pracovníkmi spolupracuje, nariadenú karanténu v čase zvýšených opatrení dodržiavala riadne. Synovia  prospievajú veľmi dobre, sú zdraví. Martina si šetrí peniaze na splatenie dlhu voči banke. Tehotenstvo prebieha bez problémov. Má záujem kontaktovať aj ďalšieho syna, ktorý je v detskom domove. Chcel navštíviť matku, avšak  nevie o tehotenstve, matka má obavy ako situáciu príjme. Koncom mesiaca bola Martina na kontrole u gynekológa, tehotenstvo zvláda dobre, nie je unavená. Kúpila si magnézium.  Klientka sa so sociálnymi pracovníkmi radí o ďalších krokoch v životných situáciách.

Jún, júl 2020... Tento mesiac bol pre Martinu náročnejší. Nevyhli sa jej  úradné povinnosti, musela podať trestné oznámenie na otca svojho mladšieho syna Lea.  Absolvovala pravidelnú gynekologickú prehliadku, kde výsledky neboli dobré, zrejme sa situácia už vtedy začala zhoršovať. Prišla opätovná prehliadka a objednanie sa u odborných lekárov. Čakacie lehoty sú takmer vždy dlhšie, preto sa výsledkov nedočkala, lebo dievčatko sa vypýtalo na svet priskoro. 25. týždeň tehotenstva, je na vývin dieťaťa veľmi málo. Dievčatko dostalo meno Jenifer, podľa dcérky inej klientky, ktoré v zariadení mamičke veľmi pomáha a je naozaj šikovné. Keď to zdravotný stav mamičky dovolil a naopak malej Jenifer sa stav extrémne zhoršil, matka dieťa navštívila. Dievčatko sme za účasti kňaza pokrstili. Všetci na ňu intenzívne myslíme. Nevieme, čo bude, dúfame, veríme a modlitbami sa za ňu prihovárame. Otec s matkou odmieta komunikovať, nijako sa o dieťa a matku nezaujíma, situáciu nerieši. Na komunikáciu nereaguje. My však držíme spolu a budeme robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme to matke a deťom uľahčili. 

August 2020... Martina sa usiluje o svoje deti starať, ako sa dá. S deťmi absolvovala výlety do ZOO a do Košíc. Dcérka Jenifer  je stále hospitalizovaná v Prešove na perinatálnom oddelení po chirurgickom zákroku. Martina sa o jej zdravotnom stave stále informuje. Je to možné len telefonicky. So starším synom Samuelom je v telefonickom kontakte. Je plánovaná návšteva matky a syna Samuela so sociálnymi pracovníkmi detského domova. Ďakuje vám za pomoc a podporu a naďalej prosí o modlitby za malú Jenifer.

September 2020... Stav malej Jenifer sa stabilizoval, primerane diagnóze. Chirurgický zákrok bol úspešný, rana sa pekne zahojila. Dieťatko začalo priberať zo dňa na deň, má takmer 3000 g. Stravu toleruje veľmi dobre. V starostlivosti lekárov na detskom oddelení absolvuje všetky potrebné vyšetrenia a rehabilitácie. Je polohovaná s ohľadom na hydrocefalus a rehabilitáciou tváre sa učí používať ústočká, začína sama papať. Dýcha už samostatne, iné problémy sa jej našťastie vyhýbajú. Matka dieťaťa niekoľkokrát dieťa navštívila v nemocnici, či už so sociálnymi pracovníkmi alebo samostatne. Momentálna situácia je taká, že s ohľadom na bezpečnosť zdravia dieťaťa sa stretnutia z pandemických dôvodov prerušili. Matka však telefonicky dostáva informácie od lekárov. Martina a zariadenie, v ktorom sa nachádza, podnikli ďalšie kroky na zabezpečenie budúcnosti malej Jenifer. Po spoločnom stretnutí s pracovníkmi ÚPSVaR sa matka rozhodla dieťa zveriť do starostlivosti Centra pre deti a rodiny s ošetrovateľskou starostlivosťou. Plne si uvedomuje závažnosť ochorenia dieťaťa, neustálu starostlivosť , ktorú bude vyžadovať a s ohľadom na svoje finančné a bytové pomery uznala , že dieťa je nutné zveriť do rúk odborníkom. Situáciu prežíva citlivo a pre zdravie dcéry sa trápi, uvažuje o tom , že ak by sa jej stav zlepšil a vyriešila by sa bytová otázka, je rozhodnutá požiadať o zverenie dieťaťa späť do svojej starostlivosti. Matka je v poslednej dobe veľmi snaživá a o zverené staršie deti sa stará dobre. So synom Samuelom je  v telefonickom kontakte. Otázku bývania rieši aj samostatne, radí sa so sociálnymi pracovníkmi. Túži po vlastnom stabilnom mieste, aby deti už nemuseli zažívať žiadne razantné zmeny. Uvedomuje si, že deti si v zariadení zvykli, stalo pre nich všetkých domovom. Uvedomuje si zlyhania a rada by svoj život a život svojich detí zlepšila. Sama, bez pomoci, to však nezvládne.

Október 2020... Martina sa stará o svoje deti ako najlepšie vie. Za 3 roky pobytu v zariadení vidno, že skutočne chce zmeniť svoj život. Je aktívna v samostatnom hľadaní bývania. Patrik denne navštevuje škôlku. Maloletá Jennifer bola  umiestená neodkladným opatrením vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav v Centre pre deti a rodiny v Martine. Tento mesiac má plánovanú vážnu operáciu. Matka sa týždenne informuje, ako sa má. Vzhľadom na vývoj pandemickej situácie, jej bude zmluva v zariadení predĺžená do leta 2020. Za všetky príspevky je veľmi vďačná.

November 2020... V októbri sa malá Jenifer podrobila ďalšej operácii. Operácia dopadla dobre. Rýchlo sa zotavuje. Je však naplánovaná ďalšia náročná operácia vydutiny na cieve v mozgu, ktorá je oslabená a kedykoľvek môže prasknúť a malú usmrtiť. Napriek veľmi ťažkému zdravotnému stavu dobre prospieva, veľmi dobre papá.  Sociálny pracovník detského domova nám poslal aspoň foto, keďže nie je možné absolvovať návštevu osobne. Rovnako ani za synom Samuelom nie je možné ísť na návštevu. Matka sa o deti zaujíma, syna Samuela chcela na vianočné sviatky k sebe a do nemocnice v Martine pravidelne telefonuje. Stále ostáva otvorená otázka bývania, samostatne nezvládnuteľná. Matka ju plánuje riešiť až po prežití Vianoc. Za poskytnutú pomoc srdečne ďakujeme. 

Popis situácie

Volám sa Erika a spolu s manželom  Michalom sme, vyrastali v detskom domove kvôli svojim nefunkčným rodinám. Michal od svojich 11 rokov a  ja od svojich 7 rokov.  Tam sme sa aj zoznámili. Máme jeden a pol-ročnú dcéru Tamarku a čakáme druhé dieťa.

Michalova mama a otec mali 9 detí, on je siedmy v poradí. Otec sa o rodinu nestaral, mal problémy s alkoholom a matka starostlivosť o deti nezvládala. Michal hovorí, že sa veľmi snažila a mala ich rada, ale nezvládala to, bola za to aj vo väzení a skúsila žiť v zahraničí, kde sa jej tiež nedarilo. Michal mal 11 rokov, keď bol umiestený do detského domova. Má ukončenú ZŠ, medzi jeho záujmy patrí hlavne šport (beh, futbal). Nastúpil aj na strednú odbornú školu v odbore kuchár/čašník, navštevoval ju len 4 mesiace, nebavila ho. Keď odišiel z DD brigádoval pri pomocných stavebných prácach. Matka mu zomrela v roku 2019 a o otcovi nemá nijaké informácie.

Moji rodičia majú štyri dcéry, ja som druhá. v poradí. Rodičia sa o nás nikdy nevedeli postarať, zanedbávali nás a neposkytovali nám pocit bezpečia a lásku. Obaja majú veľké problémy s alkoholom a nezvládli výchovu detí. Keď som mala 7 rokov, dostala som sa do detského domova. Mám ukončenú len ZŠ. Moja staršia sestra (22) sa vydala a jej svokra má v starostlivosti dve najmladšie sestry. 6.12.2017 sme s Michalom spoločne opustili detský domov, Bola som už tehotná. Následne sme sa zosobášili. Dcéra Tamarka sa narodila 10.7.2018. Krátky čas sme bývali u mojich rodičov a potom sme sa nasťahovali k Michalovej mame. Dňa 30.1.2019 Michalova mama zomrela a my sme tam bývali ešte do augusta 2019 v podnájme. Nemali sme tam dobré podmienky na bývanie, majiteľka bytu stále od nás pýtala peniaze a využívala, že nemáme kde bývať. Preto sme sa opäť presťahovali k mojim rodičom, ale aj tam sme mali veľmi zlé podmienky na bývanie kvôli extrémnemu alkoholizmu mojich rodičov. Michal chodil brigádovať a financoval sám chod domácnosti. Cítil sa využívaný mojimi rodičmi. Nechceli sme tam už viac žiť a nezvládali sme to. Museli sme odísť. Dcéru Tamarku sme nechali u Michalovej sestry a my dvaja sme štyri dni zostali na ulici v Poprade.

V súčasnosti  som opäť tehotná, som v 8. mesiaci tehotenstva. Michal dostal nápad prísť do Bratislavy, do organizácie Úsmev ako dar, kde nám poskytli pomoc a bývanie. Vrátili sme sa po dcérku a spolu s ňou do Bratislavy, kde sme dostali ubytovanie v Centre pre obnovu rodiny.

Február 2020... Erika a Michal našli pomoc v pravý čas. Krátko na to, ako našli domov v centre, sa im narodila dcérka Miška. Michalovi sa podarilo zamestnať v Bratislave. Je veľmi pracovitý, záleží mu na svojej rodine a je vďačný, že tu môžu bývať. Kým tatino pracuje, mamina sa stará o deti najlepšie ako vie.Pomáhame im s bývaním, s potravinami, oblečením, vecami do domácnosti a takisto im poskytujeme odbornú pomoc sociálnych pracovníkov, psychológov či pedagógov. Pre rodiny v kríze je aj malá pomoc veľká pomoc. A samozrejme aj tá vaša, za ktorú sú veľmi vďační.

Marec 2020... Rodina si na nové prostredie zvykla.Bol to veľký zásah do ich života, ale zvládajú to dobre. Snažia sa dodržiavať pravidlá, so susedmi majú dobré vzťahy. Michalovi sme pomohli nájsť prácu, momentálne je zamestnaný v nemocnici, upratuje operačné sály. Ako otec sa snaží zabezpečiť svoju rodinu, je pracovitý a spoľahlivý. Matka je s deťmi na materskej, o deti sa dokáže postarať. Občas potrebujú našu radu alebo pomoc. Zo srdca ďakujú všetkým, ktorí ich podporujú a pomáhajú im.

Apríl 2020... Michal stále pracuje v nemocnici, o svoju rodinu sa dokáže postarať, pomáha svojej manželke najmä ako sprievod s deťmi k lekárovi. V práci sú s ním spokojní. Erika  je doma, varí, perie, upratuje, stará sa o deti, chodieva s nimi na prechádzky, niekedy spolu so psychologičkou, keď má možnosť rozhovoru a poradenstva. Rodina je spolupracujúca, ale potrebuje dohľad, ktorý im zabezpečujeme. Veľmi sú vďační všetkým, ktorí im pomohli naštartovať nový život.

Máj 2020... Michal a Erika sa o svoju rodinu  starajú najlepšie ako môžu. Otec pracuje, v práci sú s ním spokojní. Matka Erika  doma varí, perie, upratuje, stará sa o deti. Deti vyžadujú veľkú pozornosť, matka potrebuje sprevádzanie pri ich výchove a starostlivosti. Má dobrý vzťah s novými susedmi, občas je susedka poskytne pomoc a rady pri varení a starostlivosti o deti. V rodine treba riešiť aj partnerské vzťahy a usmerňovať mladých manželov.

Jún 2020... Otec Michal je stále zamestnaný, vďaka výplate si vedia zabezpečiť potraviny, hygienické potreby, oblečenie. Otec sa snaží byť nápomocný svojej manželke pri výchove detí. Matka Erika doma varí, perie, upratuje, stará sa o deti. Deti, predovšetkým Tamara, si vyžadujú veľkú pozornosť. Pri ich výchove a starostlivosti matka potrebuje sprevádzanie. Rodina má dobré vzťahy so susedmi, okrem pracovníkov centra poskytne občas matke pomoc a rady pri starostlivosti o deti aj susedka. V rodine riešime aj partnerské vzťahy, pracujeme na rozvoji rodičovských zručností, zapájame rodinu do skupinových voľnočasových aktivít. Rodina je súdržná, v prípade potreby pomáha aj príbuzným.

Júl 2020, august... Erika aj vďaka našej spolupráci sa zlepšuje pri starostlivosti o deti, aj o domácnosť, stále však potrebuje  naše odborné sprevádzanie pri týchto úkonoch. Hľadáme dobrovoľníčku (študentku, mamičku na materskej), ktorá by viedla Eriku správnym smerom, pomohla by jej s deťmi, usmerňovala by ju vo výchove, aj pri domácich prácach – nie ako odborný pracovník, ale ako taká kamarátka. Michal sa v zamestnaní drží, zabezpečuje svoju rodinu po finančnej stránke. Rodina už nie je odkázaná na potravinovú či materiálnu pomoc. Otec je nápomocný svojej manželke pri výchove detí. Každý večer chodia na spoločnú prechádzku. V rodine sa rieši aj partnerský vzťah, aj spolu ako s manželským párom, aj individuálne s jednotlivcami. Rodina sa zapája do skupinových voľnočasových aktivít. Rodina je súdržná, v prípade potreby pomáha aj príbuzným. So súhlasom rodiny sme začali organizovať stretnutie rodinného kruhu (SRK), koordinátorka tohto stretnutia postupne oslovuje príbuzných rodiny, blízkych známych, odborných pracovníkov, aby rodine pomohli zlepšiť aktuálnu situáciu spoločnými silami. Na ďalší mesiac je naplánovaný krst detí aj matky.

September 2020... Dňa 4.9.2020 sa Erika a Michal zosobášili v Bazilike Narodenia Panny Márie v Marianke. Veľmi sa tešili na tento deň a užili si ho v plnej miere. Na stretnutí rodinného kruhu (SRK rodina pomocou svojich najbližších vypracovala plán na zlepšenie ich životnej situácie. Otec Michal poctivo chodí do práce. Hľadá si ale nové zamestnanie, zatiaľ neúspešne. Stále je v štádiu riešenia hľadanie dobrovoľníčky, ktorá by pomohla Erike s deťmi, usmerňovala by ju vo výchove, aj pri domácich prácach. Pracovníčka zodpovedná za dobrovoľníkov absolvovala so záujemkyňami pohovory, dobrovoľníčky sa však zatiaľ nestretli s rodinou. Rodina je stále odkázaná na naše usmernenie a odborné vedenie v oblasti starostlivosti o deti, aj o domácnosť, takisto pri riešení partnerských nezhodách. Za obdobie našej spolupráce sa však situácia v rodine výrazne zlepšila. Každý mesiac sa zapája do skupinových voľnočasových aktivít, je súdržná, v prípade potreby pomáha aj svojim príbuzným, niekedy aj na úkor seba.

Október 2020... Rodina za obdobie bývania v Centre viackrát porušila pravidlá, preto sme sa rozhodli, že len v prípade plnenia podmienok bude môcť aj naďalej využívať naše služby v Centre. Majú v pláne zostať v Bratislave. Michal si preto zmenil adresu trvalého bydliska a chce si podať žiadosť o sociálny byt. Od začiatku októbra je Michal PN, má zdravotné problémy, absolvuje vyšetrenia. Absolvovali tzv. prípadovú konferenciu s Úradom práce, soc. vecí a rodiny a s odborníkmi, ktorí s rodinou spolupracujú. Spoločne vypracovali plán,  čo im má tiež dopomôcť k tomu, aby sa v živote posunuli ďalej. Tento mesiac začala rodinu navštevovať dobrovoľníčka, ktorá pomáha predovšetkým Erike pri starostlivosti o deti a o domácnosť.

November 2020... V tomto mesiaci si Michal podal žiadosť o sociálny byt v mestskej časti Bratislava – Petržalka a má v pláne si podať žiadosť aj o pridelenie bytu na ubytovni Kopčany. Dňa 21.11.2020 Michal znovu nastúpil do zamestnania, napriek tomu, že jeho zdravotné problémy stále pretrvávajú. Dobrovoľníčka sa venuje celej rodine i jednotlivým členom rodiny, aby dokázali čo najlepšie a čo najbezpečnejšie fungovať po odchode z Centra. Rodine pravidelne poskytujeme sociálne a psychologické poradenstvo.

Popis situácie

Som Adriana a som 39-ročná matka 3 detí,  Miroslava, 18 rokov, Nikolasa 2 roky  a Adriana 9 mesiacov. Momentálne som opäť tehotná, termín pôrodu mám určený na svoje narodeniny, v septembri.  Život sa so mnou nemaznal. Ako dvadsaťročná som sa zamilovala a po krátkej známosti som sa vydala, lebo som otehotnela, ale  tešila som sa. Vždy som chcela mať svoju rodinu. No po čase som zistila, že môj manžel holduje alkoholu. Napriek tomu som s ním vydržala žiť štyri roky. No viac sa nedalo. Rozviedla som sa a začala odznova. Po rozvode mi zostal byt, ale nevedela som, že manžel dlhodobo neplatil nájom a byt mi predali v dražbe. Nemala som dostatok financií na vyplatenie dlhu. Zostala som na ulici. Z rodiny mi nemal kto pomôcť, preto som musela ísť do krízového centra v Spišskej  Novej Vsi, odkiaľ pochádzam. Takto som vystriedala asi 7 krízových centier Po dlhšom čase som si našla priateľa myslela som si, že bude dobrým partnerom, usiloval sa pomáhať. Postupne sa mi narodili deti Nikolas, a Adrián.  Bývali sme v prenajatom byte. Končil nám nájom a majiteľ sľúbil, že nám predĺži nájomnú zmluvu, a preto sme si nové ubytovanie nehľadali. Keď mali podpísať zmluvu majiteľ nám povedal, že sa máme do  dvoch dní vysťahovať. Byt sa nám nepodarilo zohnať, preto sme sa obrátili o pomoc  na katolícku charitu. Ubytovanie nám našli v Kláštore pod Znievom. Ja  s deťmi som bola ubytovaná v krízovom centre a partner v útulku. O pomoc nás Požiadala som o pomoc prostredníctvom pána farára o. z. Dom nádeje. V krízovom centre som sa necítila dobre, bola som stále hladná, moje financie mi na stravu nepostačovali. Našli nám ubytovanie. Momentálne som opäť tehotná, no mám problémy s partnerom. Ustavične je nezamestnaný a nie je schopný sa o rodinu postarať. Rozmýšľala som o potrate, ale keď mi dobrí ľudia pomohli a ponúkli pomoc, rozmyslela som si to. Tehotenstvo je problémové, mám silné kŕčové žily, nedostatok železa, problémy so žalúdkom z dôvodu nedostatku stravy. Rada by som sa osamostatnila od partnera, u ktorého nemámnijakú oporu. Preto vás prosím o pomoc, aby som mohla svoje deti vychovávať v pokoji.

August 2019... Adriana sa pomaly pripravuje na pôrod. Má problémy s kŕčovými žilami, niekedy má až  otvorené rany, ktoré jej mokvajú, ale aj s nedostatkom železa. Najradšej by to už mala za sebou. Spoločne sme boli nakúpiť potrebné veci do pôrodnice. Zabezpečili sme postieľku, plienky a hygienu pre bábätko. Spolužitie s partnerom je veľmi napäté. Nie je jej vôbec oporou. Celá domácnosť je na jej pleciach.  V prenajatom byte sa cítia bezpečne, je to lepšie ako v krízovom centre. Dohodli sme sa, že po pôrode dieťatka podáme návrh na súd o zverenie detí do jej starostlivosti a určenie výživného na deti, lebo parter na domácnosť prispieva čoraz menšou čiastkou. Bez vašej pomoci by opäť musela vyhľadať pomoc v krízovom centre, čo by už psychicky nezvládla. Ďakujem za vašu finančnú pomoc a podporu.

September 2019... Termín pôrodu jej gynekologička vypočítala na 15.9.2019  Deň pred tým dostala bolesti, a tak ju odviezli do pôrodnice. Odtiekla jej plodová voda a o 00,55 h porodila  synčeka Maťka. Váži 3200 g a meria 50 cm. Adriána je šťastná, že ho má , že si ho nechala. V noci spinká, budí sa len na kŕmenie. Žiaľ zo všetkých stresov nemá mlieko, a preto ho musí kŕmiť kúpeným mliekom. Mlieko je veľmi  drahé. Bojí sa , že mu ho nebude mať za  čo kúpiť. Z pôrodnice ich pustili po 5 dňoch. Obidvaja sú v poriadku. Ďakuje za vašu pomoc, bez ktorej by to nezvládla.

Október 2019... Napísala nám priamo Adriana: "Budeme sa sťahovať. Otec mojich detí je opäť  nezamestnaný. Je lenivý, nespoľahlivý, nepomáha mi s ničím. Som sama na deti aj domácnosť. Tento mesiac nebudem mať na celý  nájom. Môj príjem mi nepostačuje ani na nákup plienok, mlieka, potravín. Odporučili nám väčší a lacnejší byt. Do bytu pôjdem iba s deťmi. Nechcem už viac žiť s človekom, ktorému na deťoch nezáleží a nič pre ne nerobí. Nepodpísal mi ani rodný list, tak mi nebudú vyplácať dávky. Preto mi naša dobrá víla o. z. Dom nádeje pomôže napísať návrh na určenie otcovstva. Ja už nevládzem, ale pani  Aďka, ktorá s nami odborne, ale aj  ľudsky pracuje, mi dodáva silu a pomáha mne aj deťom . Aj vám ďakujem, bez vás  by som neprežila."

November 2019... Správa od Adriany: „Sme presťahovaní. V byte som len so svojimi deťmi. Otec detí sa o nás nechce postarať. Ustavične mení zamestnania, v nijakej robote nevydrží. Posledné mesiace  s ním boli zlé. Samé bitky a ponižovanie má utvrdili v tom, že nám bez neho bude lepšie. Dostali sme novú práčku, lebo v byte nebola. Deťom som preprala všetky veci, lebo sa z niečoho vyhádzali. Boli sme u kožnej lekárky, dala deťom mastičky. Musím zmeniť prací prostriedok, lebo deti majú asi alergiu. Maťko má hnačky, už sme vymenili 3 druhy mlieka a stále je nepokojný, zvracia a preháňa ho. Detská lekárka nás poslala na vyšetrenie gastro. Ideme tam na začiatku decembra. Veľmi pekne ďakujem za vašu pomoc.“

December 2019... Adriana bola s Maťkom na vyšetrenie gastro. Pani doktorka  im predpísala nové protialergické mlieko. Majú ho vyskúšať a ak nepomôže, v januári majú prísť na kontrolu. Deti budú mať spoločného Mikuláša. Už sa veľmi tešia, ešte nikdy Mikuláša nevideli. Veľmi sa tešia aj na Vianoce, za ostatných 5 rokov Vianoce vôbec nemali. Z Domu nádeje aj vašim prispením im zabezpečili potrebné potraviny, takže majú všetko, čo potrebujú. Hovoria, že nikdy toho toľko nemali. Vždy boli hladní, mama sa síce snažila, ale keď nemáte z čoho navariť, je to ťažké.  Sú presvedčení, že to budú ich najkrajšie sviatky pokoja a radosti. Vďaka vám všetkým.

Január 2020... Správa od Adriány:V januári sa tešíme ešte z Vianoc, deti dostali darčeky. Boli to pre nás prvé krásne Vianoce. Ďakujem za to všetko p. Aďke a predovšetkým vám. Bez vašej  finančnej pomoci by sme nič nemali. Prvý raz to bolo bez hádok, bitky, nadávok , ponižovania. Odzrkadlilo sa to aj na deťoch. Maťko už prespí celú noc, je spokojný. Boli sme na kontrole gastro. Mliečko Maťkovi zatiaľ vyhovuje. Už toľko nevracia, ale budeme musieť ísť na kožné,  lebo sa Maťkovi a Aďkovi vytvorili na pokožke pupáčiky, ktoré si škrabú. Ďakujem vám za pomoc, bez , ktorej by sme to nezvládli

Február 2020... Napísala nám Adriána: Máme pred sebou ťažký mesiac. Vo februári máme očkovanie. Maťko aj Aďko majú zameškané očkovania, lebo buď boli chorí, alebo som sa nemala ako dostaviť do poradne , lebo mi nezostali peniaze. Boli sme na kožnom. Obidvaja majú na ručičkách rozškriabané  vyrážky. Pani doktorka im naordinovala kvapky a sirup proti svrbeniu. Ďalšie financie navyše. Bez vašej pomoci by som si to nemohla dovoliť. Máme najkrajšie obdobie života. Ja a moje deti sme v pokoji, a to vďaka vám. Zo srdca ďakujeme ďakujem.

Marec 2020... Aďko má prvý zúbok. Správa od Adrány: Samozrejme nespali sme dve noci, mali sme hnačky a horúčky, ale už je dobre. Aďko už pekne chodí bez pomoci. Teraz sa usilujem, aby sa naučil cikať na nočník. Pani Aďka nám doniesla hrací nočník . Aďkovi sa to páči a rád na ňom sedí.  Maťko mal tiež horúčku, ktorú mal po očkovaní ako reakciu. Na gastre  nám zistili reflux. Pani doktorka mi povedala, ako mám Maťka po napapaní držať a že mu mám v postieľke vyvýšiť vankúš. Ďakujem za vašu pomoc a podporu.

Apríl 2020... Správa priamo od Adriány: "Tento mesiac sme boli  v poradni. Maťko pekne priberá, váži už 7 kg. Pani  doktorka nás pochválila. Doniesli sme jej aj výsledky z kožného. Deťom Aďkovi a Maťkovi úplne zmizol ekzém, ktorý mali po celom tele. Pani Aďka chlapcom kúpila prípravky na ekzém, ako krémy, emulziu do kúpeľa a mlieko na natieranie telíčka.  Aďkovi doviezla postieľku aj  povlečením . Bolo ´to drahé, ale pomohlo. Aj mliečko pre Maťka riadne zdraželo tento mesiac sme platili o 20 eur viac ako minulý. Všetko je drahé. Volali mi zo súdu, že pojednávanie ohľadne výživného na deti je zrušené pre koronavírus. Partner mi na deti nedáva nijaké peniaze.  Každý deň rozmýšľam, ako to bude ďalej. Bojím sa. Bez vašej pomoci by som to nezvládla."

Máj 2020... Napísala nám Adriána: „V tomto mesiaci sme boli s Maťkom na kontrole na gastre . Pani doktorka nás pochválila, že Maťko pekne priberá Mliečko, ktoré mal pred kontrolou mu už ako výživa nestačí je po ňom stále hladný, preto  mu pani doktorka  predpísala nové mlieko, máme ho vyskúšať, ak by z neho nevracal, tak by ho mohol užívať. Snažím sa mu dávať aj príkrmy. Kúpili sme mu detské výživy,  piškóty, príkrmy. Už mu varím aj zeleninovú polievočku a papá aj popučené zemiaky. Stále čakám , kedy budem mať súd. Ďakujem za vašu pomoc, bez ktorej to nemám šancu zvládnuť“.

Jún 2020...  Tento mesiac som mala súd. Veľmi som sa bála, ale mala som tam oporu. Otec detí sa mi vyhrážal, že nepríde, že nič od neho nedostanem. Ale nakoniec prišiel a sudkyňa zverila deti mne a partnerovi nariadila  platiť na Nikolasa, Maťka a Adriána po 80 eur . Keďže nikde nepracuje, pôjdeme podať k exekútorovi žiadosť o vykonanie exekúcie, aby sme mohli podať žiadosť o náhradné výživné. Trvá to 3 mesiace, kým mi bude vyplatené náhradné výživné, ale vďaka vám mám pre deti všetko, čo potrebujú. Bez vašej pomoci by mi ich už UPSVaR určite zobral. Ďakujem z celého srdca.

Júl 2020... Adriana píše: „Tento mesiac som bola v poradni s Aďkom. Pani doktorka ho očkovala do obidvoch nožičiek. Cez deň sa držal, ale večer dostal vysoké horúčky. Volala som o radu, čo mám robiť, bála som sa. Odporučili mi čapíky proti horúčke a octanovú masť. Potrela som mu  vpichy na nožičkách, pomohlo mu to. Od únavy zaspal. Už teraz mám strach, ako to zvládne Maťko, lebo s ním idem do poradne v auguste. Ex partner mi neposlal výživné a exekútor povedal, že musím počkať ešte 2 mesiace a na tretí mesiac mi vraj UPSVaR peniaze vyplatí . Úrady nezaujíma, z čoho mám nakŕmiť detí. Bez vás by som nemala na stravu pre deti. Ďakujeme vám“.

August 2020...  Správa od Adriány: „Aďkovi sa tisnú zúbky. Mali sme rušné noci. Nikolas sa teší do škôlky. Už mi prišlo rozhodnutie o prijatí. Veľmi sa teší. Ukladá si do tašky veci, ktoré si vezme do škôlky. Každý deň sa ma pýta, kedy tam už pôjde. Aďko má tento mesiac ťažký. Boli sme aj na očkovaní, ale už som vedela, ako postupovať, aby nedostal horúčku. Natrela som mu vpichy a zabralo. Bol síce nervózny, ale bez horúčky. Pani doktorka ma pochválila, že chlapci sa držia sú bez zdravotných problémov. Pekne pribrali. Aďko  už kolenačkuje, za chvíľu už bude chodiť. Ďakujem vám  veľmi pekne za pomoc.“

September 2020... Tento mesiac nastúpil Nikolas do škôlky, ale nie na dlho. Po 2 týždňoch škôlku zavreli, lebo jedna p. učiteľka bola pozitívna na covid -19. Tak sme všetci doma v karanténe. Pani Aďka nám robí nákupy, nemôžeme opustiť byt. Deti  sú mrzuté, lebo vonku je krásne a oni  sa chcú isť hrať na preliezky no musíme vydržať, lebo sa bojím o deti, aby neochoreli. Nakúpili nám aj dezinfekčne prostriedky. Vyumývala  a vydenzifikovala som celý byt a aj prádlo. Ďakujem za vašu  pomoc bez , ktorej by sme to nezvládli. Na náhradné výživné musím čakať ešte 2 mesiace.

Október 2020...   Správa od Adriány: „Všetci sme chorí. Aďko, Maťko majú horúčky a silné sople  Nikolas kašeľ. Pani Aďka bola s nami u obvodnej lekárky, lebo sa bojím cestovať autobusom. Lekárka deťom predpísala antibiotika. Vďaka vám sme dostali vitamíny, citróny a čaje. Bola som u exekútora ohľadne potvrdenia na náhradné výživné. Ten ma nepotešil, vraj moja žiadosť ešte nebola ani len posunutá k exekučnému úradníkovi,  stále je len  v podateľni exekučného súdu v Banskej Bystrici a to sú už 2 mesiace čo som to podávala bez tohto potvrdenia mi nebude vyplatené náhradné výživné. Celé to trvá veľmi dlho. Všetci v televízií tvrdia, že celý proces trvá 2 mesiace, ale trvá tooveľa dlhšie . U mňa  to trvá už 5 mesiacov a ešte stále neviem, kedy sa dočkám. Veď keby ste mi nepomáhali vy, tak nemám z čoho žiť. Ďakujem.“

November 2020... Náhradné výživné mi ešte neprišlo. S p. Aďkou sme sa boli u exekútora  spýtať, prečo to tak dlho trvá. Na exekučnom súde povedali, že je to ešte stále len v podateľni. Preto sme spísali sťažnosť na prieťahy. Veď od augusta ešte nevystavili potvrdenie na náhradné výživné.Kkeby ste mi nepomáhali, tak by sme nemali čo jesť. Nikoho nezaujíma, že bez peňazí sa nedá žiť. Čo by som dala jesť mojim deťom? Z čoho by som zaplatila nájomné? Nikolas navštevuje materskú škôlku, tam tiež pýtajú každý mesiac poplatok na niečo iné. Maťko  je už zdravý,  na budúci mesiac ideme na kontrolu na gastro. Papá už lepšie a už tak často nezvracia. Pekne priberá. Ďakujem vám z celého srdca za vašu pomoc.

Popis situácie

 Som Paulína, mám 24 rokov a čakám štvrté dieťatko, ktoré by malo prísť na svet pre mňa v nie závidenia hodnej situácii.

Pochádzam z rodiny, kde otec odišiel od matky, keď som mala ešte len 9 rokov. Mala som ďalších troch súrodencov. Ako mladé dievča som sa zoznámila s priateľom a z tohto vzťahu sa nám postupne narodili tri deti. Otec detí začal popíjať alkohol, hrať automaty a nebolo z čoho zaplatiť podnájom. Prácu si hľadal len príležitostne. Museli  sme preto z podnájmu odísť. V tejto najhoršej situácii som zistila, že som  znovu tehotná a som v 6. mesiaci tehotenstva. Keďže sme zostali bez prístrešia, prijali sme bývanie v azylovom centre. Chcem v pokoji priviesť na svet dieťatko a zabezpečiť starostlivosť a strechu nad hlavou deťom, lebo ich otec toho nie je schopný. Preto budem veľmi vďačná všetkým, ktorí nám podajú pomocnú ruku. Vopred ďakujeme

September 2019...  Paulína čaká štvrté dieťatko. Všetky tri deti mala choré, museli užívať antibiotiká.. Najmladšie dieťatko užíva aj Ventolin. Zatiaľ tehotenstvo prebieha v poriadku. Otec detí neprispieva na ich výživu. Je podaný návrh na súd o zverenie detí do starostlivosti matky a o určenie výživného na deti. Paulína išla navštíviť svoju matku, kde mal prísť pozrieť deti ich otec. Prvý raz sa tam nedostavil, tak si dohodli ďalší termín. Najstaršia dcéra navštevuje predškolskú dochádzku. Paulína ďakuje za to, že môže byť zaradená do tohto projektu a ďakuje aj všetkým darcom, ktorí jej pomáhajú finančne zvládať jej zložitú situáciu. 

Október 2019... Paulína mala začiatok mesiaca náročný, pretože mala choré deti. Postupne sa však deti z choroby dostali, no najmladšia dcéra musí užívať naďalej lieky na imunitu. Najstaršie dieťa navštevuje MŠ. Na súde rieši určenie otcovstva na prostredné dieťa. Paulína veľa času trávila so svojimi deťmi vonku, lebo bolo krásne slnečné a teplé počasie. To zaiste všetkým prospelo, a tak sa mohli po chorobe rýchlejšie zotaviť. Tehotenstvo u Paulíny prebieha bez problémov. Keďže má tri deti, musí sa okolo nich dobre  obracať. Deti sú dosť aktívne, a preto veľmi oddychovať pri nich nemôže. Paulína zo srdca ďakuje všetkým ľuďom, ktorí pomáhajú jej rodine s financiami, aby mohla bývať v krízovom centre.

November 2019... Paulínina najmladšia dcéra je takmer stále chorá a je na liekoch. Užíva lieky na astmu. Paulína je z toho veľmi nešťastná, keď ju nemôže dostať z choroby. Sem, tam sa jej podarí byť týždeň bez liekov a potom zas ich musí užívať. Zo súdu zatiaľ nedostala predvolanie na pojednávanie ohľadom zverenia detí a výživného na ne.  Už by bola rada, keby sa to čím skôr vyriešilo. Otec detí sa sám od seba neozýva. Paulína si už prichystala výbavičku do pôrodnice, lebo podľa nej asi bude rodiť pred termínom, nakoľko mala aj posledný pôrod taký. Vraj to bola rýchlovka – uvidíme. Do poradne ide začiatkom decembra. Ďakuje ľuďom, ktorí pomáhajú finančne jej rodine. 

December 2019... Paulíne sa už dosť ťažko chodí. Už by mala rada po pôrode. Deti ju už tiež dosť vyčerpávajú, najmä najmladšia, ktoré je často chorá. So synom bola na očnom  vyšetrení, musí nosiť okuliare a na očku má už 7,5 dioptrií a na druhom 6,5. Na Vianoce sa snažila pripravovať tým, že si urobila poriadok, vyzdobila izbu, pripravila pre deti darčeky.  Po Vianociach ich bol pozrieť aj otec detí. Na pár dní dala deti svojej matke, chcela si trochu  oddýchnuť. Po 25. decembri ide do poradne ku gynekológovi, uvidíme, čo jej povie. Ďakuje všetkým nezištným darcom, ktorí pomáhajú jej rodine.

Január 2020... Paulíne sa v tomto mesiaci narodilo štvrté dieťa – Dominik. Mal krásnu hmotnosť 4280 g a 53 cm. Narodil sa 13.1.2020. Mama ho kojí, má pre neho dosť mliečka, nestačil ho zo začiatku piť. Postupne sa v saní mliečka zdokonaľoval. Ostatní súrodenci sa z neho tešia a tešia sa ja všetci v azylovom centre. Mama s ním bola u detského lekára – Dominik pekne priberá a je krásne zdravé dieťa. Paulína veľmi ďakuje všetkým ochotným ľuďom, ktorí finančne pomáhajú jej rodine. Bez ich pomoci by situáciu v rodine  ťažko zvládala.

Február 2020... Paulína sa musí riadne otáčať, aby stíhala dozerať na všetky štyri deti. Najmladšieho syna Dominika kojí a on už pekne priberá. So staršou dcérou bola na chirurgii, lebo si zlomila ruku, s mladšou dcérou navštevuje alergológiu a taktiež starším synom chodí na očné, lebo sa mu zhoršil zrak a nosí okuliare. S otcom detí sa stretávajú a do budúcna by chceli spolu žiť. Problémom je podnájom. Otec detí si našiel prácu v Nemecku, aby mali na podnájom našetrenú väčšiu sumu a potom by zvažovali o spoločnom bývaní. Paulína veľmi ďakuje všetkým ochotným ľuďom, ktorí finančne pomáhajú jej a jej deťom. Bez ich pomoci by svoju situáciu nezvládla.

Marec 2020... Malý Dominik sa drží dobre, je stále kojený. Už tak často nespinká, tak mu musí Paulína venovať viac času. Jej starostlivosť si vyžadujú aj ostatné tri deti. Tiež sa musela dopredu zabezpečiť s liekmi pre dcéru, ktorá si musí aplikovať Ventolin a aj ďalšie lieky na zlepšenie dýchania. Najstaršia dcéra má už ruku v poriadku. S otcom detí sa vzťah skomplikoval. Necháva tomu čas, keď prejde epidémia a potom uvidí, čo bude ďalej. Zapája so ručného šitia rúšok pre svoju rodinu. Veľmi ďakuje všetkým darcom, ktorí jej nezištne pomáhajú.

Apríl 2020... Dominik bol tiež hospitalizovaný na zápal močových ciest. O ostatné tri deti sa starali spolubývajúce klientky AC. Dominik je už v poriadku. Mama si ho chváli, lebo jej prespí celú noc. Paulína hovorí, že ani predchádzajúce deti jej tak dobre nespali. Zo svojej iniciatívy zasiala vo vyvýšených záhonoch v AC reďkovku, mrkvu petržlen, kaleráb. Rozhodla sa, že ona bude hriadky aj sama polievať. Mladšia dcéra musí užívať lieky na posilnenie imunity. Syna Dominika stále kojí, no musí ho aj prikrmovať, lebo je dobrý papák. Deti sa snaží zdržovať len v priestoroch AC a na dvore AC, kde sa s nimi hrá. Paulína ďakuje nezištným darcom, ktorí jej rodine touto cestou pomáhajú.

Máj 2020... Všetky Pauline deti vrátane Dominika sa teraz dobre držia. Paulina už svoje mliečko nemá pre Dominika, a tak mu musí dávať umelú výživu. Na budúci mesiac ju čaká súd o určenie otcovstva. Teší sa z toho, že otec detí to bude mať už čierne na bielom a už jej nebude môcť sa vyhovárať, že syn nie je jeho. Podala si prihlášku pre jedno z detí do MŠ. Najstaršia dcéra rada kreslí a keď vidí písať úlohy iné deti, ktoré sú školopovinné, chce si úlohu robiť aj ona. Malý Dominik robí pokroky, už sa prevaľuje a tak musí  mama na neho dávať pozor, aby sa jej neskotúľal na zem z postele. Robí radosť nám všetkým v AC. Paulína  veľmi ďakuje spolu s deťmi dobrým ľuďom, ktorí jej rodine pomáhajú a bez ktorých pomoci by svoju situáciu nezvládla.

Jún 2020... Paulína mala v nemocnici malého Dominika, lebo mal zápal obličiek. Našťastie sú už doma z nemocnice a malý Dominik sa rýchlo zotavil. Mama počas hospitalizácie chýbala ostatným deťom, na ktoré  v tom čase dozerali pracovníci AC aj spolubývajúce klientky AC. Za deťmi prišiel na návštevu ich otec a na pár dní si ich zobral k svojej matke. Paulína si tak mohla trochu oddýchnuť na čas, keď sa deti vrátil späť. Otec ich zobral aj na výlet, z čoho mali všetci veľkú radosť. Najstaršia dcéra sa od septembra už pôjde do školy a veľmi sa teší. Starká jej kúpila aj tašku do školy. Celá rodina ďakuje všetkým ľuďom, ktorí im nezištne pomáhajú, aby mohli byť spolu.

Júl 2020... Paulína s deťmi bola s otcom jej detí na pár dní na chate, kde sa snažili riešiť aj ich spoločnú budúcnosť. No veľmi sa nič nezmenilo. Konečne sa jej už vyriešili veci na súde – deti jej boli zverené a určili aj výšku výživného na ne. Otcovi detí sa to nepáčilo – to Paulína aj očakávala. Malý Dominik sa drží dobre, pekne papá, priberá, je viac aktívny. Musí sa mu niekto venovať. Starosti jej teraz robí dcéra, ktorá sa lieči na astmu. Toto premenlivé počasie jej robí zdravotné problémy. Bola s ňou aj u lekára. Paulína sa občas cíti viac vyčerpaná a vtedy jej pomáhajú aj klientky v azylovom centre. Paulína ďakuje všetkým štedrým darcom s veľkým srdiečkom, ktorí pomáhajú jej rodine.

August 2020... Paulína bola s Dominikom na kontrolu bedrových kĺbov – sú v poriadku. Aj preventívna prehliadka u neho dopadla dobre. Dominik sa snaží sám sedieť a už sa začína aj plaziť po zemi. Pýta si čoraz viac pozornosti. Dominik bude mať už 8 mesiacov a prežíva radosť zo života. Ostatní súrodenci ho majú radi. Najstaršia sestra si pripravuje veci do školy . Ide do 1. ročníka. Teší sa na školu. Na preventívnej prehliadke jej zistili, že slabšie vidí, a tak jej musí mamina vybaviť okuliare. Dominikovho brata zobrali do škôlky, čomu sa veľmi teší. Otec detí sa Paulíne sem-tam ozve. Nevie, ako to s ním bude ďalej – budúcnosť s ním je neistá.

Paulína s deťmi veľmi ďakujú všetkým ľuďom, ktorí im pomáhajú touto cestou a takto im zmierňujú výdavky ich rodiny, ktoré by sami nezvládli utiahnuť.

September 2020... Malému Dominikovi sa zúbky prerezávajú jeden za druhým. V tomto období je viacej uplakaný a často sa hnevá. Paulína s ním musí mať teraz viac trpezlivosti. Najstaršia dcéra začala chodiť do prvej triedy a mama si musí nachádzať čas aj na jej prípravu do školy. Dominikov brat a sestra začali navštevovať materskú školu. Obidvom sa v nej veľmi páči. Paulína má plné ruky práce, aby sa stíhala každému dieťaťu povenovať. Dominik už štvornožkuje a tak sa sám snaží dostať tam, kde on chce. Mame pomáha aj najstaršia dcéra dohliadať  na Dominika, aby si neublížil. Veľké ĎAKUJEM všetkým ochotným a štedrým darcom, ktorí Paulíne a jej rodine pomáhajú.

Október 2020... Paulína mala starosť o svoju dcéru, lebo dostala teploty a tiež ochorel  aj starší syn. Musela navštíviť lekára. Užívali antiobiotiká. Malý Dominik bol tiež nepokojný a stále sa dožadoval mamy. Paulína si musela nájsť čas aj  na prípravu svoje najstaršej dcéry do školy. Je z toho už tiež podráždená, lebo má toho teraz veľa. Triedu v materskej škôlke, kde chodili jej dve deti zatvorili pre karanténu. Aj v našom AC má teraz Paulína a jej deti sprísnené opatrenia a všetci sú teraz na nejaký čas izolovaní od ostatných klientov AC. Paulína s rodinou ďakuje všetkým dobrým ľuďom, ktorí z láskou a ochotou a nezištne finančne pomáhajú jej rodine.

November 2020... Paulína má radosť z malého Dominika, lebo sa už začal púšťať v postieľke a už sa mu to podarilo aj v ich izbička na dlážke .Zúbky sa mu režú jeden za druhým. Znáša to dobre, nemá teplotu a ani ho nepreháňa. Najmladšia dcéra a ďalší syn chodia teraz do škôlky, lebo pre chorobu 2 týždne nechodili. Paulína má však hlavu v smútku, lebo kde sa pohne, všade pýtajú od nej eurá. Aj v ZŠ, aj v MŠ. Otec detí poľavil v pravidelnom zasielaní výživného a má obavu, ako to všetko utiahne. Už sa pomaly blížia Vianoce a deťom chce tiež urobiť sama nejaké prekvapenie. Zo srdca ďakuje všetkým dobrým ľuďom, bez ktorých finančnej pomoci by sama nezvládala terajšiu ťažkú situáciu.   

Popis situácie

Mám 17 rokov a bývam s matkou. Otec nás opustil minulý rok, keď bola moja matka tehotná. Tehotenstvo však skončilo neúspešne. Rodičia sa mi usilovali dať vzdelanie, tak základnú školskú dochádzku som absolvovala na základnej škole. V 1. ročníku boli moje zošity vystavované ako vzory krasopisu. Postupom času sa môj prospech zhoršil aj kvôli finančným problémom rodičov. Rodičia si na začiatku spoločného života zobrali viacero pôžičiek, ktoré splácali, keď mali prácu a keď nemali, nesplácali. Výzvam, ktoré im začali veritelia posielať, nerozumeli, tak na ne nereagovali. Neskôr, keď sa zamestnali, tak párkrát prišli aj o celú výplatu.

Teraz som v 3.ročníku strednej potravinárskej školy na odbore pekár-cukrár. Koncom minulého roka som sa zoznámila s mladým mužom, s ktorým  som sa tajne stretávala a v apríli som zistila, že som v 5. týždni tehotenstva. Mala som vtedy 16 rokov. Moja matka bojovala sama s hľadaním práce. Viackrát si našla brigádu, ktorá však nestačila ani na pokrytie základných výdavkov. Keď dala moja matka trestné oznámenie na môjho otca za neplatenie výživného, po pár mesiacoch sa jej ozval a sú v kontakte, ale on prispeje na rodinu raz za 4-5 mesiacov na elektrinu alebo podobný výdavok. Uvedomujem si, že bez ľudí dobrej vôle moju situáciu nezvládnem. Pomohol  by mi príspevok na vitamíny a vyváženú stravu a po narodení dieťaťa na hygienu pre bábätko, plienky, pracie prášky a vitamíny pri dojčení, prípadne na ďalšie potreby predovšetkým pre bábätko. 

November 2019... Začiatkom novembra sa Vanese narodilo dievčatko Alžbetka, 2150 g a 45 cm. Narodila sa predčasne a malo aj novorodeneckú žltačku, ale zvládli to. Mala predpísané viaceré lieky po predčasnom narodení aj Vanesa po pôrode. Momentálne je už aj s malou doma. Od pondelka si bude vybavovať podklady pre súd na uznanie rodičovských práv za pomoci sociálnej kurátorky pre mladistvých. Psychologickou prípravou úspešne prešla. Uvažuje o individuálnom študijnom pláne a jej matka je horúcou kandidátkou zamestnať sa pre mesto cez projekt pre rómsku komunitu, ale to má sľúbené až od januára. Teraz je dôležitá starostlivosť o bábätko a ostatné  ukáže čas. Veľmi pekne ďakuje za akúkoľvek pomoc a podporu. 

December 2019... Pár slov o Vaneske a malej Alžbetke. Vaneska asi po troch týždňoch začala strácať mlieko a z prvej značky mala Elizabeth zdravotné problémy aj so zvýšenou teplotou. Znížila sa jej vtedy aj hmotnosť. Po nasadení Nutrilonu na odporúčanie pediatricky problémy značne ustúpili, ale máva problémy so stolicou. Vaneske priznal súd rodičovské práva, tak si vybavuje rodičovský príspevok. S Vaneskinym otcom sú v kontakte a chce sa k nim aj vrátiť. Začal si vybavovať invalidný dôchodok, o ktorý pred tým prišiel pre nespoluprácu s lekármi. Vaneskin priateľ - otec jej dieťaťa zabezpečil Alžbetke kočík a prispel trochu potravinami. Čaká ich súd o priznanie otcovstva. Veľmi pekne ďakujú za pomoc a podporu.

Január, február 2020... Koncom roka vyhorela pivnica pod bytom mladej rodinky a aj ich byt vydymilo. Pár díi boli u príbuzných a potom sa vrátili. Vaneska mala traumu z tých udalostí, brala aj psychiatrické lieky. Alžbetka sa nadýchala dymových splodín, vytvorili sa jej hlieny a museli jej prepichovat nosné dutiny. Našli jej aj nález na srdiečku. Boli na vyšetrení v Bratislave a čakajú na termín operácie. Zatiaľ sú sledovaní v mieste bydliska. Inak Alžbetka pekne priberá, pri poslednej prehliadke mala 4600 g a 56 cm. Krásne sa smeje a robí všetkým veľkú radosť. Pomoc z projektu ich veľmi odbremenila a sú všetkým darcom veľmi vďační. 

Marec, apríl 2020... Alžbetka dostala termín operácie v Bratislave, ale mala zle výsledky krvi, tak operáciu odložili. Vaneskina mama dala žiadosť o náhradnú starostlivosť Alžbetky, aby mohla Vanesa dokončiť školu, to sa však kvôli pandémiu pozastavilo. Vanesin otec sa k nim vrátil a býva s nimi. Po Veľkej noci bola Vaneska v Bratislave na operácii obličiek, s ktorými začala mať problémy v tehotenstve. Alžbetka začala papať príkrmy a veľmi jej chuti. Všetkým darcom ďakujú za pomoc. 

Máj 2020... Vanesa sa po operácii obličiek zotavuje. Mama s otcom jej pomáhajú aj so starostlivosťou o Alžbetku. Nemajú to všetci ľahké, ale robia, čo môžu... Malá je dobrý papkáč a darí sa jej dobre. Sú vám veľmi vďační za pomoc, lebo bez nej by to určite nezvládli.

Jún, júl 2020... V júni Vanesa nastúpila do školy a úspešne skončila ročník.  Alžbetke idú zúbky, mala aj hnačky a horúčky. Od hnačiek bola dosť vyparená a brala aj antibiotika. So starostlivosťou o Alžbetku Vanese stále pomáha jej mama. Vanesa je po operácii sledovaná odborníkmi a na ďalšiu operáciu nemohla nastúpiť pre zlé zdravotné výsledky. 

August, september 2020... V auguste dostala Vaneska silný obličkovy záchvat a museli ju opäť operovať. V tom čase bola aj jej mama, ktorá jej s Alžbetkou pomáha, hospitalizovaná po epileptickom záchvate, kde jej odstránili výrastky z hlavy, ktoré pri vyšetreniach našli. Alžbetka bola v tom čase u Vaneskinych starých rodičov. V septembri nastúpila Vaneska do školy. Mali súd o určenie výživného. Čakajú na rozhodnutie, aby si Vaneskina mama mohla vybavovať náhradnú starostlivosť o Alžbetku. Rozhodnutie sa zdržalo kvôli korone aj tomuto súdu a veľmi by im to finančne pomohlo. 

Október 2020... Po sprísnení hygienických opatrení Vaneska začala vyučovanie dištančnou formou. Na ich ulici sa viaceré deti nakazili v škole covidom 19, tak celú ulicu dalo mesto do karantény. Z Vaneskinej rodiny našťastie nikto nakazený nebol. Alžbetka už pekne behá, ale spadla, tak sa trochu bojí. Pani doktorka ju chváli, že je veľmi šikovná a bystrá. 

November 2020... Po októbrovej karanténe obidve testovania dopadli dobre. Nikto z ulice nebol pozitívny. Alžbetka bola na detskej kardiológii v Bratislave na trojdňovom pozorovaní. Mala by ísť do konca roka ešte na jedno, aby sa rozhodlo o ďalších krokoch. Sú veľmi vďační darcom za pomoc. 

Popis situácie

Volám sa Mária a mám 32 rokov. Bývam na ubytovni s mojimi 3 deťmi (vo veku 9, 7 a 3 roky), bez partnera. Už od narodenia prvej dcérky Nikolky, neboli sme na tom dobre. Mali sme finančné problémy, išli sme z biedy do biedy, z podnájmu do podnájmu, vystriedali sme viaceré krízové centrá. Partner sa staval k povinnostiam nezodpovedne (alkohol, automaty, kamaráti). Teraz mám 3 deti a čakáme štvrté. O deti sa starám sama, keďže partner nie je schopný. Rodičov nemám, som odchovankyňa detského domova, nemám sa o koho oprieť. Keďže je naša situácia stále biedna, som často odkázaná na pomoc druhých, na charitu. Napriek všetkému sa chcem riadne starať o svoje deti, veľmi ich ľúbim a život bez nich si neviem predstaviť. Chcem im poskytnúť pekný a pokojný domov. Budem vám vďačná za akúkoľvek pomoc a podporu. Ďakujeme.

November 2019... Mária sa dočkala... Krásne bábätko  - malá Mária je na svete. Narodila sa v sobotu 9.11. 2019 na bratislavských Kramároch. Do dvoch hodín od privolania sanitky bola malá na svete. Je zdravá a utešená, mamička ju dojčí a je spokojna. Uz sú doma a ostatné deti sa z malej veľmi tešia.. 

December 2019...  Mária nám poslala správu: "Máme sa dobre, stále kojíme, malá Mária rastie a priberá. Deti ju volajú Majka. Dňa 19.12.2019 sme boli v poradni u detskej lekárky. Zmenila Majke kvapky na bruško, predpísala jej SAB SIMPLEX. Dávame ich 2 x za deň a zdá sa, že pomáhajú. Majka je pokojná, všetci ju máme veľmi radi."

Január 2020... "7.1.2020 sme museli ísť k lekárke znovu, pretože sa Majke zapálilo očko. Majka by sa najradšej stále nosila na rukách, vtedy jej je dobre. Rada je aj vonku, na vzduchu. Stredná dcéra Viki si zlomila pravú ruku. Hrala sa s deťmi na chodbe a spadla zo zábradlia. Ruku má v sadre, ale chodí do školy, aj keď nemôže písať. Pani učiteľka povedala, že stačí, keď bude počúvať. Najstaršia dcéra Nikola je zdravá, chodí do školy. Pravidelne precvičujeme písanie diktátov, pretože má s nimi ťažkosti. Syn Lukáš teraz do škôlky nechodí, pretože bolo potrebné zaplatiť poplatky za 2. polrok a nemala som na to dosť peniazí (zatiaľ mi nechodí rodičovský príspevok). V škôlke sa nedalo s pani riaditeľkou dohodnúť, že zaplatím trochu neskôr. Nakoniec sme sa dohodli, že zaplatím hneď ako dostanem rodičovský príspevok a Lukáš bude môcť nastúpiť. Bola som sa informovať na UPSVARe, povedali, že mám peniaze čakať okolo 20.1.2020. Potom hneď zaplatím škôlku. Lukáš sa už veľmi teší. Už minule chcel ísť, no ale bude musieť ešte pár dní počkať. Pozdravujeme vas a zelame vsetko dobre v Novom roku!"

Február 2020... Malá Mária je dobrý jedák. Mamička  začala s príkrmami a žiaľ prestala dojčiť, a to hlavne preto, že skončila na pár dní v nemocnici na infúziách kvôli chrbtici. Lieky jej pomáhajú, a tak sa už vie lepšie hýbať. Problémy s bruškom u malej prestali takmer úplne. Rada sa nosí na rukách a to hlavne v noci. Teraz je problém dospať to, lebo staršie deti sú doma a treba sa s nimi učiť. Mária ručne šije rúšky postupne všetkým, aby mohli vyraziť von na prechádzku. Želajú všetkým veľa zdravia!

Marec 2020... Správa od Márie: "V tomto mimoriadnom období, keď sme všetci prevažne doma kvôli koronavírusu, sa máme celkom dobre. Deti sú zdravé, len malá Mária občas pokašliava. Zvyknem jej namočiť 2x za deň cumlík do medu a mám pocit, že to pomáha. 21.4.2020 máme zase poradňu u detskej lekárky, tak budem ten kašlík konzultovať aj s ňou. Inak Mária rastie a priberá, máme z nej všetci radosť. Lukáško ju veľmi rád hojdá vo vajíčku. To sa páči obidvom. Inak som celý deň v jednom kole – dezinfikujem, upratujem a učíme sa – všetko stále dokola. Snažím sa pomáhať s úlohami aj starším dcéram, zvlášť Viktórii, lebo ona je taká pomalšia a všetko jej trvá dlhšie. Najstaršia Nikolka mi pomáha a učieva s občas s Viki aj ona. Ale Nikolka je veľmi prísna, tak preto je to len občas."

Apríl 2020... Napísala nám Mária: „Darí sa nám dobre. Deti sú zdravé, a to je hlavné. Malá Mária rastie ako z vody. Približne pred mesiacom sme boli na „polročnom“ očkovaní do oboch nožičiek. Mária to zvládla  dobre. V noci síce plakala, ale to nie je nič výnimočné".

Máj 2020... "Mária už má 7 mesiacov a 6,5, kg. Už teraz začína loziť a neustále sa o všetko zaujíma. Prešli sme na inú značku mliečka, pretože tá predchádzajúca nerobila Márii dobre. Okrem toho už pridávame do jej jedálnička zeleninové polievky, kuracie mäsko, výživy, piškóty a večer sa nezaobídeme bez kaše. Mária zatiaľ nemá ani jeden zub, ale jej starší brat bol na tom podobne, tak ma to ani nezaskočilo. Najstaršia dcéra Nikola začala chodiť do školy a s ostatnými sa zatiaľ učím stále doma. Verím, že v septembri už bude všetko tak ako za starých čias a deti budú môcť ísť opäť riadne do školy a škôlky. Ďakujem Vám všetkým veľmi pekne za pomoc a podporu."

Jún 2020...Správa od Márie: „Malá Majka robí veľké pokroky. Už má 8 mesiacov, lozí a keďže je veľmi zvedavá, dostane sa takmer všade. Preto musím byť neustále v strehu. Konečne sa nám prerezal 1. zúbok. Na poslednej poradni si detská lekárka všimla, že Mária málo prospieva (rastie), ale ja som ju ubezpečila, že všetky moje deti boli rovnako drobné a potom sa naraz vytiahli. Zatiaľ to teda bude len sledovať a uvidíme, čo povie na ďalšej poradni. Inak je Majka zdravá, aj ostatné deti. Keďže sa obávame koronavírusu, väčšinu času trávime s deťmi doma. Veľa kreslíme a vystrihujeme. S dcérkou Viki sa učíme aj počas prázdnin. Ďakujeme veľmi pekne za pomoc a podporu.“

Júl 2020... Malá Majka robí veľké pokroky. Už má 8 mesiacov, lozí a keďže je veľmi zvedavá, dostane sa takmer všade. Preto musím byť neustále v strehu. Konečne sa nám prerezal 1. zúbok. Na poslednej poradni si detská lekárka všimla, že Mária pomaly rastie, ale Mária ju ubezpečila, že všetky jej deti boli rovnako drobné a potom sa naraz vytiahli. Zatiaľ to teda bude len sledovať a uvidíme, čo povie na ďalšej poradni. Inak je Majka zdravá, aj ostatné deti. Keďže sa obávajú koronavírusu, väčšinu času trávia s deťmi doma. Veľa kresllia a vystrihujú. S dcérkou Viki sa učí aj počas prázdnin. Ďakujú veľmi pekne za pomoc a podporu.

August, september 2020... Mária napísala: „S deťmi sme začali pomaly prípravu na školu. Trénovali sme počty aj písanie. Malá Majka nám robí zábavu - lezie už dosť rýchlo, je zvedavá a učí sa prekonávať prekážky. Kúpili sme jej postieľku s bočným vchodom, tak tam lozí hore-dolu. Veľa opakuje po starších deťoch - grimasy a zvuky - zabávajú sa na nej. Držte nám palce so začiatkom školského roka. Ďakujeme za vašu stálu podporu.

Október 2020... Znova tu máme „koronový čas“. Našťastie Nikolka môže chodiť do školy. Myslela som, že povybavujem niektoré veci, keď budú deti v škole a v škôlke, no nestihla som a už sú zase doma. Malej Majke to neprekáža, aspoň má spoločnosť  a s kým sa zabávať. Ja som v jednom kole, no stíhame aj piecť, aj variť, aj hrať karty s deťmi J Kým sa dá chodiť von, tak je dobre – uvedomili sme si ako nám to chýba, keď skoro celý týždeň pršalo a fučalo. Začíname hľadať možnosti, ako nahradiť finančnú pomoc od vás – veríme, že niečo vymyslíme. Aj Majka je už väčšia. Ďakujeme vám všetkým za podporu a pomoc.

November 2020... Nevieme sa stále rozlúčiť so soplíkmi a kašľom . Deti si ho medzi sebou podávajú a tak sú doma zo školy a zo škôlky. Len najstaršia Nikolka sa drží. Malá Majka sa už sama stavia a chodí za ruku, no sama ešte nenašla správne vyváženie. Neprekáža jej to ale v dobrej nálade – najnovšie sa schováva do skrine medzi oblečenie. Keď sa za ňou zavrú dvere výska tam, aby sme ju našli. Jedáva už s nami úplne všetko, zatiaľ sme nenarazili na nič, čo by jej nechutilo. Hľadám si nejakú prácu, aby som si zvýšila príjem na nasledujúce mesiace. Baví ma háčkovať, viem aj štrikovať, šiť a vyšívať. Urobila som háčkované zvieratká a tiež adventný veniec. To stíham po večeroch pri deťoch. Hľadám možnosti ako tieto urobené vecičky popredať. Ďakujem vám všetkým za celoročnú podporu. Bez toho by sme sa ťažko pretĺkali. Deti sú teraz zasa o niečo staršie a samostatnejšie.

Popis situácie

Keď som mala 7 rokov, zomrel mi otec. So svojou staršou sestrou  som vyrastala spolu s matkou. Časom si matka našla priateľa, ktorému dávala prednosť pred nami. Staršia sestra z domu odišla. Ja som zostala s matkou, ale spolužitie s ňou som ani ja nezvládala Našla som si priateľa, ktorý hrával po diskotékach. Mali sme medzi sebou nezhody a rozišli sme sa. Zistila som však, že čakám jeho dieťa. . Znovu sme sa dali dokopy, ale nezhody sa stále viac prehlbovali. Opäť sme sa rozišli. Matka ma z domu vyhodila a zostala som bez strechy nad hlavou. Dobrí ľudia mi pomohli dostať sa do krízového centra a nadviazať kontakt s projektom Zachráňme životy.

Ďakujem za vašu pomoc, aby som mohla priniesť pokoji dieťatko na svet, dať mu veľa lásky  a strať sa oň,

Október 2020...  Katarína si starostlivo pripravuje výbavičku pre dieťatko, na ktoré sa už veľmi teší. Znepokojuje ju terajšia situácia okolo nemocníc, lebo má obavy, ak sa situácia ešte zhorší, keď bude mať termín pôrodu. Poberá dávku v nezamestnanosti. Keď ide do poradne, zvyčajne navštívi aj svoju sestru. S mamou tiež udržiava kontakt. Vo svojej izbičke v AC si už pripravila aj postieľku pre bábätko. Rada postráži aj deti spolubývajúcim klientkam v AC.

Katarína ďakuje všetkým darcom, ktorí jej touto cestou pomáhajú v jej neľahkej situácii. 

November 2020... Katarína sa čoraz viac začala kontaktovať so svojou rodinou, a preto sa na návrh rodiny rozhodla odísť z azylového centra bývať k svojmu krstnému otcovi. Preto k 15.11.2020 skončila aj svoju účasť v projekte ZŽ. Veľmi pekne ďakuje všetkým ľuďom, ktorí jej finančne pomohli prekonať ťažké obdobie, keď stratila strechu nad hlavou.