Príjemcovia pomoci

Popis situácie

Som mama. Mám 40 rokov a tri milé, malé deti. Troch chlapcov, šibalov. Jeden má 11 rokov, druhý 4 roky a najmladší 2 roky. Našli si ma dvaja ľudia v dojčenskom ústave. Vlastných rodičov som nikdy nevidela. Neviem, kde sú, ani či žijú. Bola som vychovávaná v pestúnskej rodine, kde sa mi zo strany náhradnej matky dostávalo veľa lásky a pozornosti, ale zo strany otca som to tak nepociťovala. Veľa krásnych zážitkov z detstva zakryl jeden. Otec často pil. Časom sa to stalo neúnosné. Pod vplyvom alkoholu sa ma pokúsil znásilniť. Ako dospievajúce dievča som sa s tým nevedela vysporiadať. Ako 15-ročnej mi úplne cudzí ľudia oznámili, že moji rodičia, nie sú vlastne moji rodičia. Cítila som sa veľmi zle. Nechcená. Oklamaná. A po zážitku s otcom vystrašená. To všetko len urýchlilo môj odchod z domova, ktorý som predtým mala tak rada. Dospela som, prišli vzťahy, deti. Jeden nevydarený vzťah striedal druhý. S deťmi som zvyčajne ostávala sama, potulovali sme sa po ubytovniach, nezarábal a my sme trpeli nedostatkom. Nemali sme často na plienky, mlieko, jedlo, ani na riadne bývanie. Pod vplyvom alkoholu mi fyzicky ubližoval. Rozviedli sme sa. Bývala som s deťmi na ubytovniach, v útulkoch. Teraz sme momentálne v jednom utajenom zariadení, kde nám čoskoro končí pobyt. Zamýšľam sa nad tým čoraz viac. Stále dúfam, že sa nájde muž, ktorý sa o mňa a moje deti postará. Verila som tomu aj ešte nedávno. Stretli sme sa niekoľkokrát a ja som dúfala, že môžeme byť spolu. Keď sme si písali, rozumeli sme si, keď sme sa stretli, veľa sme sa rozprávali. Viac sme sa zblížili. Túžila som po vzťahu. Prešli dva mesiace od nášho stretnutia, zrazu som pocítila, že sa niečo zmenilo. Otehotnela som. Oznámila som mu to, no dieťa rázne odmietol. Prehováral ma na potrat, chcel všetko zaplatiť. Rozhodla som sa dieťa donosiť a vzhľadom na situáciu, v akej som, uvažujem nad osvojením, či Hniezdom záchrany. Nie som však o tom rozhodnutá. Oslovila som ho, aby sa nám pokúsil nejako pomôcť, viac nereagoval. Všetko mohlo byť inak. Chcela som nastúpiť do práce a šetriť peniaze na podnájom, ale všetko sa jedným stretnutím zmenilo. Znovu tá istá situácia. Nevzdávam to, občas mi je smutno, ale chlapci ma vždy rozosmejú. Veriť však, že sa nájde niekto, s kým budeme spoju a šťastní asi neprestanem, taká proste som.  Vopred ďakujem za pomoc a nádej, že dobrí ľudia na svete ešte sú...

Popis situácie

Narodila som sa v Košiciach, mám 27 rokov a s mojou rodinou nemám príliš dobré vzťahy. Ako dieťa som často bývala s rodičmi v zariadeniach núdzového bývania. Mám 6-ročného syna Filipka a som v 8. mesiaci tehotenstva.

Na svoje druhé bábätko sa teším, bude to opäť syn. Musela som však odísť od svojho partnera, lebo sa často správal agresívne. Prehnane žiarlil, kontroloval, čo robím a napadol ma aj fyzicky. Bývali sme spolu vo Zvolene v podnájme a ja som pracovala ako čašníčka. Mám neukončenú strednú odbornú školu v odbore kuchár – čašník. Momentálne bývam v útulku v Košiciach, nemám biologickú rodinu , ktorá by mi vedela pomôcť v tejto situácii a do Zvolena sa už nechcem vrátiť. Obávam sa ako finančne zabezpečím starostlivosť o deti a budem vďačná za akúkoľvek vašu pomoc a podporu.

Popis situácie

Volám sa Erika a spolu s manželom  Michalom sme, vyrastali v detskom domove kvôli svojim nefunkčným rodinám. Michal od svojich 11 rokov a  ja od svojich 7 rokov.  Tam sme sa aj zoznámili. áme jeden a pol-ročnú dcéru Tamarku a čakáme druhé dieťa.

Michalova mama a otec mali 9 detí, on je siedmy v poradí. Otec sa o rodinu nestaral, mal problémy s alkoholom a matka starostlivosť o deti nezvládala. Michal hovorí, že sa veľmi snažila a mala ich rada, ale nezvládala to, bola za to aj vo väzení a skúsila žiť v zahraničí, kde sa jej tiež nedarilo. Michal mal 11 rokov, keď bol umiestený do detského domova. Má ukončenú ZŠ, medzi jeho záujmy patrí hlavne šport (beh, futbal). Nastúpil aj na strednú odbornú školu v odbore kuchár/čašník, navštevoval ju len 4 mesiace, nebavila ho. Keď odišiel z DD brigádoval pri pomocných stavebných prácach. Matka mu zomrela v roku 2019 a o otcovi nemá nijaké informácie.

Moji rodičia majú štyri dcéry, ja som druhá. v poradí. Rodičia sa o nás nikdy nevedeli postarať, zanedbávali nás a neposkytovali nám pocit bezpečia a lásku. Obaja majú veľké problémy s alkoholom a nezvládli výchovu detí. Keď som mala 7 rokov, dostala som sa do detského domova. Mám ukončenú len ZŠ. Mojaj staršia sestra (22) sa vydala a jej svokra má v starostlivosti dve najmladšie sestry. 6.12.2017 sme s Michalom spoločne opustili detský domov, Bola som už tehotná. Následne sme sa zosobášili. Dcéra Tamarka sa narodila 10.7.2018. Krátky čas sme bývali u mojich rodičov a potom sme sa nasťahovali k Michalovej mame. Dňa 30.1.2019 Michalova mama zomrela a my sme tam bývali ešte do augusta 2019 v podnájme. Nemali sme tam dobré podmienky na bývanie, majiteľka bytu stále od nás pýtala peniaze a využívala, že nemáme kde bývať. Preto sme sa opäť presťahovali k mojim rodičom, ale aj tam sme mali veľmi zlé podmienky na bývanie kvôli extrémnemu alkoholizmu mojich rodičov. Michal chodil brigádovať a financoval sám chod domácnosti. Cítil sa využívaný mojimi rodičmi. Nechceli sme tam už viac žiť a nezvládali sme to. Museli sme odísť. Dcéru Tamarku sme nechali u Michalovej sestry a my dvaja sme štyri dni zostali na ulici v Poprade.

V súčasnosti  som opäť tehotná, som v 8. mesiaci tehotenstva. Michal dostal nápad prísť do Bratislavy, do organizácie Úsmev ako dar, kde nám poskytli pomoc a bývanie. Vrátili sme sa po dcérku a spolu s ňou do Bratislavy, kde sme dostali ubytovanie v Centre pre obnovu rodiny.

Február 2020... Erika a Michal našli pomoc v pravý čas. Krátko na to, ako našli domov v centre, sa im narodila dcérka Miška. Michalovi sa podarilo zamestnať v Bratislave. Je veľmi pracovitý, záleží mu na svojej rodine a je vďačný, že tu môžu bývať. Kým tatino pracuje, mamina sa stará o deti najlepšie ako vie.Pomáhame im s bývaním, s potravinami, oblečením, vecami do domácnosti a takisto im poskytujeme odbornú pomoc sociálnych pracovníkov, psychológov či pedagógov. Pre rodiny v kríze je aj malá pomoc veľká pomoc. A samozrejme aj tá vaša, za ktorú sú veľmi vďační.

Popis situácie

Volám sa Zuzana, mám 19 rokov. Na svoju rodinu som nemohla povedať krivé slovo, kým sme im s priateľom neoznámili moje neplánované tehotenstvo. Od toho momentu nastal zvrat. Je síce pravda, že som s rodičmi nikdy nemala citový vzťah, lebo ma tak nevychovávali a samotné tehotenstvo som sa snažila utajiť pred nimi čo najdlhšie. V spoločnej debate, sami povedali, že nemáme rátať s pomocou a s bývaním u našich. Začali sme s priateľom riešiť naše bývanie, keďže sa nám má narodiť syn v máji, dokonca na moje 20. narodneniny. U priateľa nie sú dobré rodinné vzťahy. Býva so starými rodičmi na dedine. Jeho otec sa s ním absolútne nekontaktuje od útleho detstva, ani výživné preňho neposielal nikdy a jeho mama býva s priateľom a nestretávajú sa spolu. Môj priateľ má minimálnu mzdu a ja som študentka, ktorá nemá nárok na materskú. Na jeho financiách bude závislá naša domácnosť, strava a tak isto aj ja s naším dieťaťom. Napriek týmto skutočnostiam, si nevieme predstaviť, že by sme nášho syna nemali a veľmi sa na ňho tešíme. Obaja sa snažíme urobiť všetko pre to, aby bolo naše dieťa zdravé, šťastné a malo všetko čo potrebuje. Ďakujem vám za akúkoľvek pomoc.

Popis situácie

Volám sa Viera, mám 35 rokov. Pochádzam z Košíc. Som  vyučená v odbore kuchár-čašník. Otec zomrel po ťažkej chorobe. Mama sa presťahovala do Belgicka, kde sa druhýkrát vydala. V zahraničí žijú aj moji štyria bratia. Mám staršiu sestru, ktorá žije na Slovensku. S manželom sme sa spoznali v Košiciach a sme spolu 16 rokov. Bývame v menšej obci  v okrese Sobrance. Máme tri deti. Syn má 15 rokov, chodí do deviatej triedy základnej školy a chce sa vyučiť za automechanika, dcéra má 14, chodí do ôsmej triedy a chce študovať na strednej zdravotnej škole. Najmladšia dcéra má 2 a pol roka, žiaľ má zdravotný problém – cystu v mozgu a je sledovaná lekárom špecialistom. Čakáme s manželom  štvrté dieťa, ktoré sme neplánovali. Bývame v rodinnom dome u manželovej mamy, kde s nami býva aj svokrina 15-ročná vnučka od dcéry. Vzťahy v rodine sú dobré. Pred narodením tretieho (plánovaného) dieťaťa sme s manželom pracovali spolu vo firme v Michalovciach. Potom nastalo prepúšťanie a obaja sme prišli o prácu. Manžel sa snaží nájsť si prácu, ale telefonicky mu miesto prisľúbia, keď príde na osobný pohovor, oznámia mu, že je miesto už obsadené.  V dome sú tri izby a kuchyňa. Chýbajú nám hlavne peniaze na každodenné potreby – potraviny, hygienické potreby, ošatenie, obuv. Obávam sa tiež, že nebudeme môcť starším deťom financovať štúdiá na stredných školách, pretože budem v tom čase na materskej dovolenke a ak si manžel nenájde prácu, bude problém zaplatiť každodenné cestovanie do 25 km vzdialených Michaloviec. Vopred vám ďakujem za pomoc počas tohto pre nás takého zložitého životného obdobia.

Január 2020... Viera sa už pripravuje na príchod malej princeznej. Postupne si dáva dokopy výbavičku pre dieťatko a zabezpečuje všetko počas svojho pobytu v nemocnici. Viacerí ľudia jej pritom účinne pomáhajú. Je im veľmi vďačná.

Február 2020... V polovici februára sa Viere narodilo krásne, zdravé dievčatko. Už sú doma z nemocnici a majú sa dobre. Veľmi uvítala pomoc od vás a výlučne ju využívajú na mesačný nákup trvanlivých potravín, hygienických potrieb pre dieeťatko, plienky a vitamíny, Zo srdca vám ďakuje za pomoc a podporu.

Popis situácie

Moji rodičia podľahli alkoholu. Matka bola silná alkoholička a otec tiež pil. Mám na nich zlé spomienky, lebo sa o nás, deti, veľmi zle starali. Pochádzam z troch detí. Väčšinou sa o nás starala stará mama. S rodičmi nemám nijaký kontakt. Musím sa priznať, že zo zlého príkladu vašich rodičov som sa vôbec nepoučila.Opakujem tie isté chyby. Postupne sa mi narodili dve deti – syn má 10 rokov a dcéra 5 rokov. Obidve deti sú však v náhradnej rodinnej starostlivosti – sú zverené starým rodičom, lebo ja som takisto mala problém s alkoholom  a musela som sa ísť liečiť zo závislosti. Teraz som v 8. mesiaci tehotenstva. Dieťatko sa má narodiť začiatkom októbra. Budem vám veľmi vďačná, ak mi pomôžete prekonať toto moje ťažké obdobie, Začala som nový život, ale bez pomoci ľudí, ktorí budú pri mne stáť a pomáhať mi, to nemám šancu zvládnuť. Teraz sa chcem v pokoji pripraviť na príchod môjho tretieho dieťatka na svet a dať jemu aj sebe šancu. Snívam, že sa mi podaí zmeniť sa a postupne opäť dostať k sebe aj moje dve ďalšie deti. Mám pred sebou dlhú cestu, ale rada by som to s vašou pomocou zvládla. Vopred veľká vďaka.

September 2018... Marcela začala mať v ôsmom mesiaci zdravotné problémy, hrozil jej predčasný pôrod. Minulý týždeň bola znovu hospitalizovaná, lebo začala krvácať. Lekári rozhodli, že musí ísť na sekciu. Termín pôrodu má na 15.10.2018, ale sekciu jej budú robiť skôr. Teraz si vybavuje predoperačné vyšetrenia. Bola pozrieť deti a aj oni boli pri nej v azylovom centre. Rada by do budúcna žila aj s nimi, trápi ju to, že sú preč od nej – u starých rodičov. Pre bábätko má už pripravené všetko. Aj deti sa už tešia na nového súrodenca.

Veľmi ďakuje, že sú stále ľudia, ktorí nezištne pomáhajú núdznym.

Október 2018... Marcele sa v tomto mesiaci narodil synček Jurko. Prišiel na svet 17.10.2018. Vážil 3200 g. a meral 48 cm. Marcela je šťastná, že už má po pôrode a teší sa z Jurka. Má pre neho svoje mliečko. Dobre papá, a tak priberá na hmotnosti. Zvedavé sú na neho aj jej staršie deti, a tak prišli pozrieť svojho bračeka do azylového centra. Tešia sa z neho. Marcela si teraz vybavuje kartičku poistenca a rodný list pre Jurka. Teší sa, že stále sú dobrí ľudia, ktorí nezištne pomáhajú neznámym ľuďom, ku ktorým patrí ona a jej synček Jurko. 

November 2018... Marcela svojho synčeka Jurka dojčí a on dobre priberá na hmotnosti. Je to taký malý hladoško. Vyžaduje si častejšie papať. Marcela poslúchla rady pracovníkov AC a nezačala s prikrmovaním umelou výživou. Mliečko sa Marcele rozbehlo a má ho teraz pre Jurkadosť. Za Jurkom a mamou prichádzajú občas na víkendy aj starší súrodenci, ktorí majú Jurka veľmi rady. Marcela si ešte niektoré veci ohľadom starších detí vybavuje súdnou cestou.

Ďakuje za každého darcu, ktorý pomáha jej rodine.

December 2018... Jurko bol v tomto mesiaci na očkovaní, zvládol to  dobre. Trošku mal zvýšenú teplotu. Mama mu dala obklad na nožičku a čapík od teploty. Na ďalší deň bolo už lepšie. Marcelka má starosť s prípravou na Vianoce, lebo k nej prídu do AC aj jej dve staršie deti. Musí preto pripraviť darčeky aj pre ne. Štedrí darcovia sa našli aj pre nich a pripravili im všetkým darčeky. Mama Marcela svojim deťom tiež pripravila darčeky. Pod vianočným stromčekom boli všetci milo prekvapení, keď si rozbalili svoje darčeky. Marcela ďakuje všetkým darcom, ktorí jej nezištne pomáhajú prekonať jej ťažké obdobie.

Január 2019... Jurko dobre  papá – aj mamine mliečko, aj umelé mliečko. Bol chorý, ale už sa z toho dostal. Jeho mama si občas cez víkendy berie k sebe do AC aj Jurkovho brata, ktorého má momentálne  v starostlivosti stará matka. Ona sa však už o neho nedokáže starať zo zdravotných dôvodov a chce, aby syna súd vrátil jeho matke. Marcela by sa tomu veľmi potešila, keby to tak bolo. Na budúci mesiac bude pravdepodobne súd, kde by sa o tom malo rozhodnúť. Ďakuje všetkým darcom v tomto projekte, ktorí nezištne pomáhajú ženám v podobnej životnej situácii.

Február 2019... Jurko znovu ochorel a ocitol sa s mamou v nemocnici. Dostal zápal obličiek. Berie antibiotiká a probiotiká. Týždeň bol v nemocnici. V AC sa doliečuje z choroby. Chutí mu papať tak, aby rýchlo dobehol úbytok na hmotnosti. Marcela preto nemala na víkend pri sebe staršie deti. Vybavuje si ešte stále súdne záležitosti okolo detí.

Ďakuje všetkým štedrým darcom z projektu ZŽ.

Marec 2019... Marcela sa začala stretávať s Jurkovým otcom, ktorý sa vrátil z výkonu trestu. Jurko bol na kardiologickom vyšetrení – je to v poriadku. Marcela častejšie navštevuje staršie deti u starých rodičov, ktorí ich majú zverené do starostlivosti. Jurko dobre prospieva. Keď je hladný, hlasne to dá všetkým vedieť. Má rád prechádzky a aj rád vonku spí. Jakubko potrebuje veľa lásky od svojej mamy. Marcela vyslovuje vďaku všetkým ochotným darcom, ktorí jej a Jurkovi pomáhajú v jej životnej situácii.

Apríl 2019... Marcela sa ďalej stretáva s otcom svojho syna Jurka. Na sviatky si k sebe do AC zobrala obidve staršie deti. Mala čo robiť, aby ich všetkých troch zvládala. Ešteže Jakubko je pokojný chlapček. Marcela pripravovala obedové menu na sviatočný stôl pre všetky klientky a deti, ktoré zostali v AC počas sviatkov. Staršie deti zaviedla ku starkým po sviatkoch, lebo išli do školy. Jakubko zatiaľ zdravotne dobre prospieva a pekne priberá na hmotnosti. Marcela s Jakubkom ďakujú všetkým darcom, ktorí im finančne prispievajú na pobyt v AC.

Máj 2019... Návštevy Marcely za svojimi staršími deťmi sú častejšie. Musí veľmi šetriť peniaze, pretože platí aj výživné na staršie deti a aj postupne musí splácať dlhy, ktoré narobila ešte pred príchodom do azylového centra. Je z toho dosť nervózna, lebo to všetko ju teraz dobieha, čo predtým nesplácala. Jakubko je však zlatý chlapček, ktorý nie je až tak náročný na svoju starostlivosť. Prehrá sa aj sám v kočíku, len musí byť napapaný. S Jakubkovým otcom sa Marcela stále stretáva. Zo srdca ďakuje všetkým ľuďom za finančnú pomoc cez tento projekt.

Jún 2019... Marcele sa mení jej životná situácia. V tomto mesiaci priznala, že je tehotná. Bola u gynekológa, ktorý jej vystavil tehotenskú knižku. Musí chodiť častejšie do poradne, lebo sa jej vyskytli zdravotné problémy, ktoré môžu ohroziť dieťatko. Má kľudový režim. Neodrádza ju to od cestovania sa svojimi staršími deťmi, ktoré sú u babky. Je to pre ňu náročné obdobie. Jurko jej však robí veľkú radosť. Jurko musí absolvovať ešte v tomto mesiaci nefrologické a očné vyšetrenia. Ďakujú za nezištnú pomoc od darcov.

Júl 2019... Marcela je tehotná 2 mesiace. Vyzerá to, že dieťatko si nechá. Prestalo jej už aj krvácanie, takže je pokojnejšia. S otcom malého Jurka sa stretáva. Na víkendy si k sebe do KC berie aj staršie deti. Jurko bol na nefrologickom vyšetrení – je v poriadku. Mama s ním bola aj v poradni – prosperuje dobre, má váhový prírastok. Čas voľna s ním mama trávi vonku. Teší sa, keď je na dvore medzi deťmi a pohľadom by s nimi behal aj on. No ešte to však nejde, lebo by to bolo skoro. Marcela zo srdca ďakuje všetkým ochotným darcom, ktorý pomáhajú jej a malému Jurkovi

August 2019... Marcela si počas prázdnin na striedanie zobrala aj staršie deti, aby aj ony mohli byť s mamou. Spolu aj s Jurkom chodili na prechádzky a krátke výlety. Chodí na pravidelné gynekologické poradne a zatiaľ je všetko s bábätkom, ktoré v sebe nosí v poriadku. Stretáva sa s Jurkovým otcom, ktorý jej finančne nepomáha, lebo má problém si nájsť prácu. Jurko je krásny, usmievavý chlapček, ktorý robí všetkým radosť. Ľúbi sa dobre napapať a keď je k tomu suchý, je úplne spokojný.

Marcela si uvedomuje, že dokáže zvládať svoju situáciu vtedy, keď existujú ľudia, ktorí jej a Jurkovi nezištne pomáhajú. Veľmi im za to ďakuje.

September 2019... Marcela si vybavuje súdne veci ohľadom starších detí, ktoré sú u starých rodičov. Tehotenstvo zatiaľ prebieha v poriadku, chodí na pravidelné kontroly. Malý Jurko je teraz trochu prechladnutý, ale hádam to bude prebiehať bez teploty. Otec chodí malého Jurka navštevovať pomerne často, len zabúda Jurkovi kupovať mliečko, plienky... a tiež pravidelne chodiť do práce. Marcela chodí navštevovať aj svoje staršie deti k starým rodičom. Často si s nimi telefonuje. Ďakuje všetkým darcom, ktorí jej pomáhajú.

Október 2019... Marcela si s malým Jurkom užívala krásne jesenné dni častými prechádzkami v prírode. Jurko je celý natešený, že je vonku. Marceline tehotenstvo je zatiaľ v poriadku, pravidelne navštevuje gynekológa. Na víkendy si striedavo k sebe berie aj staršie deti. Tie sa veľmi tešia, že sú spolu s mamou a Jurkom. Otec Jurka navštevuje, horšie je to však s pravidelným prispievaním na Jurka. Marcela má však svojho priateľa rada aj napriek  jeho nedobrému správaniu sa k nej. Marcela s Jurkom veľmi ďakujú za finančnú podporu od nezištných ľudí cez tento projekt. 

November 2019... Malý Jurko začal robiť samostatne prvé krôčiky. Je z toho celý natešený. Mama Marcela zasa musí byť v strehu a chodiť za ním, aby si neublížil. Jurka prišli pozrieť starší súrodenci, ktorí sa z neho tešili, keď ho videli chodiť. Marcela má už pripravené vecičky pre ďalšie bábätko do nemocnice, lebo termín pôrodu sa čoraz viac približuje. S malým Jurkom teraz chodí po vyšetreniach, lebo má problém s uškom. Je si vedomá, že s príchodom ďalšieho dieťatka jej pribudne viac práce. Už by bola rada, keby mala po pôrode, ale všetko má svoj čas. Ďakuje všetkým ľuďom, ktorí jej nezištne pomáhajú.

December 2019... Malý Jurko je zdravý, usmievavý chlapček. Prehrá sa aj sám s hračkami. Jeho mame Marcele sa v tomto mesiaci rozbehol predčasný pôrod. Dňa 17 decembra porodila  dcérku Lindu, ktorá vážila 2100 g. Musela byť aj v inkubátore, ale keď začala piť mamine mliečko, pustili ich z pôrodnice do AC. Linda bude museť absolvovať viacero vyšetrení. Boli na prevážení a pomerne málo za päť dní pribrala na hmotnosti, tak pediater odporučil aj dokrmovanie. Malý Jurko sa s nadšením díval na malú Lindu a chcel jej už podávať hračky. Marcela bude mať čo robiť, aby Lindu ochránila pred malým Jurkom, kým trochu nepodrastie.   

Marcela zo srdca ďakuje všetkým darcom, ktorí jej pomáhajú zvládať túto jej situáciu.

Január 2020... Marcela veľmi ďakuje za pomoc, ktorú jej poskytujú ochotní darcovia.

Jurko prosperuje dobre, behá veselo po domove v centre. Mama však musí mať oči všade, aby si Jurko na seba niečo nestrhol a neprišiel k úrazu. Marcela má plné ruky práce, lebo sa musí plne venovať aj svojej dcére Linde, ktorú musí častejšie kŕmiť, lebo papá menšie množstvo mlieka a častejšie je hladná. Marcela veľmi ďakuje za pomoc z projektu od nezištných darcov, lebo si nevie predstaviť, ako by dokázala sama existovať bez tejto pomoci.

Február 2020...  Linda bola očkovaná u detského lekára a očkovanie celkom dobre znášala. Upravuje sa jej už aj prírastok hmotnosti, lebo po pôrode mala nízku hmotnosť. Marcela ju začala prikrmovať mliečkom, lebo svojho už má málo. Všetci v azylovom centre máme radosť z malej krásavice. Cez víkend mala pri sebe na návšteve aj jej staršie 2 deti. Marcela ďakuje všetkým, čo jej pomáhajú, bez vašej pomoci by to ťažko zvládla.

Popis situácie

Mám 17 rokov a bývam s matkou. Otec nás opustil minulý rok, keď bola moja matka tehotná. Tehotenstvo však skončilo neúspešne. Rodičia sa mi usilovali dať vzdelanie, tak základnú školskú dochádzku som absolvovala na základnej škole. V 1. ročníku boli moje zošity vystavované ako vzory krasopisu. Postupom času sa môj prospech zhoršil aj kvôli finančným problémom rodičov. Rodičia si na začiatku spoločného života zobrali viacero pôžičiek, ktoré splácali, keď mali prácu a keď nemali, nesplácali. Výzvam, ktoré im začali veritelia posielať, nerozumeli, tak na ne nereagovali. Neskôr, keď sa zamestnali, tak párkrát prišli aj o celú výplatu.

Teraz som v 3.ročníku strednej potravinárskej školy na odbore pekár-cukrár. Koncom minulého roka som sa zoznámila s mladým mužom, s ktorým  som sa tajne stretávala a v apríli som zistila, že som v 5. týždni tehotenstva. Mala som vtedy 16 rokov. Moja matka bojovala sama s hľadaním práce. Viackrát si našla brigádu, ktorá však nestačila ani na pokrytie základných výdavkov. Keď dala moja matka trestné oznámenie na môjho otca za neplatenie výživného, po pár mesiacoch sa jej ozval a sú v kontakte, ale on prispeje na rodinu raz za 4-5 mesiacov na elektrinu alebo podobný výdavok. Uvedomujem si, že bez ľudí dobrej vôle moju situáciu nezvládnem. Pomohol  by mi príspevok na vitamíny a vyváženú stravu a po narodení dieťaťa na hygienu pre bábätko, plienky, pracie prášky a vitamíny pri dojčení, prípadne na ďalšie potreby predovšetkým pre bábätko. 

November 2019... Začiatkom novembra sa Vanese narodilo dievčatko Alžbetka, 2150 g a 45 cm. Narodila sa predčasne a malo aj novorodeneckú žltačku, ale zvládli to. Mala predpísané viaceré lieky po predčasnom narodení aj Vanesa po pôrode. Momentálne je už aj s malou doma. Od pondelka si bude vybavovať podklady pre súd na uznanie rodičovských práv za pomoci sociálnej kurátorky pre mladistvých. Psychologickou prípravou úspešne prešla. Uvažuje o individuálnom študijnom pláne a jej matka je horúcou kandidátkou zamestnať sa pre mesto cez projekt pre rómsku komunitu, ale to má sľúbené až od januára. Teraz je dôležitá starostlivosť o bábätko a ostatné  ukáže čas. Veľmi pekne ďakuje za akúkoľvek pomoc a podporu. 

December 2019... Pár slov o Vaneske a malej Alžbetke. Vaneska asi po troch týždňoch začala strácať mlieko a z prvej značky mala Elizabeth zdravotné problémy aj so zvýšenou teplotou. Znížila sa jej vtedy aj hmotnosť. Po nasadení Nutrilonu na odporúčanie pediatricky problémy značne ustúpili, ale máva problémy so stolicou. Vaneske priznal súd rodičovské práva, tak si vybavuje rodičovský príspevok. S Vaneskinym otcom sú v kontakte a chce sa k nim aj vrátiť. Začal si vybavovať invalidný dôchodok, o ktorý pred tým prišiel pre nespoluprácu s lekármi. Vaneskin priateľ - otec jej dieťaťa zabezpečil Alžbetke kočík a prispel trochu potravinami. Čaká ich súd o priznanie otcovstva. Veľmi pekne ďakujú za pomoc a podporu.

Január, február 2020... Koncom roka vyhorela pivnica pod bytom mladej rodinky a aj ich byt vydymilo. Pár díi boli u príbuzných a potom sa vrátili. Vaneska mala traumu z tých udalostí, brala aj psychiatrické lieky. Alžbetka sa nadýchala dymových splodín, vytvorili sa jej hlieny a museli jej prepichovat nosné dutiny. Našli jej aj nález na srdiečku. Boli na vyšetrení v Bratislave a čakajú na termín operácie. Zatiaľ sú sledovaní v mieste bydliska. Inak Alžbetka pekne priberá, pri poslednej prehliadke mala 4600 g a 56 cm. Krásne sa smeje a robí všetkým veľkú radosť. Pomoc z projektu ich veľmi odbremenila a sú všetkým darcom veľmi vďační. 

Popis situácie

Volám sa Mária a mám 32 rokov. Bývam na ubytovni s mojimi 3 deťmi (vo veku 9, 7 a 3 roky), bez partnera. Už od narodenia prvej dcérky Nikolky, neboli sme na tom dobre. Mali sme finančné problémy, išli sme z biedy do biedy, z podnájmu do podnájmu, vystriedali sme viaceré krízové centrá. Partner sa staval k povinnostiam nezodpovedne (alkohol, automaty, kamaráti). Teraz mám 3 deti a čakáme štvrté. O deti sa starám sama, keďže partner nie je schopný. Rodičov nemám, som odchovankyňa detského domova, nemám sa o koho oprieť. Keďže je naša situácia stále biedna, som často odkázaná na pomoc druhých, na charitu. Napriek všetkému sa chcem riadne starať o svoje deti, veľmi ich ľúbim a život bez nich si neviem predstaviť. Chcem im poskytnúť pekný a pokojný domov. Budem vám vďačná za akúkoľvek pomoc a podporu. Ďakujeme.

November 2019... Mária sa dočkala... Krásne bábätko  - malá Mária je na svete. Narodila sa v sobotu 9.11. 2019 na bratislavských Kramároch. Do dvoch hodín od privolania sanitky bola malá na svete. Je zdravá a utešená, mamička ju dojčí a je spokojna. Uz sú doma a ostatné deti sa z malej veľmi tešia.. 

December 2019...  Mária nám poslala správu: "Máme sa dobre, stále kojíme, malá Mária rastie a priberá. Deti ju volajú Majka. Dňa 19.12.2019 sme boli v poradni u detskej lekárky. Zmenila Majke kvapky na bruško, predpísala jej SAB SIMPLEX. Dávame ich 2 x za deň a zdá sa, že pomáhajú. Majka je pokojná, všetci ju máme veľmi radi."

Január 2020... "7.1.2020 sme museli ísť k lekárke znovu, pretože sa Majke zapálilo očko. Majka by sa najradšej stále nosila na rukách, vtedy jej je dobre. Rada je aj vonku, na vzduchu. Stredná dcéra Viki si zlomila pravú ruku. Hrala sa s deťmi na chodbe a spadla zo zábradlia. Ruku má v sadre, ale chodí do školy, aj keď nemôže písať. Pani učiteľka povedala, že stačí, keď bude počúvať. Najstaršia dcéra Nikola je zdravá, chodí do školy. Pravidelne precvičujeme písanie diktátov, pretože má s nimi ťažkosti. Syn Lukáš teraz do škôlky nechodí, pretože bolo potrebné zaplatiť poplatky za 2. polrok a nemala som na to dosť peniazí (zatiaľ mi nechodí rodičovský príspevok). V škôlke sa nedalo s pani riaditeľkou dohodnúť, že zaplatím trochu neskôr. Nakoniec sme sa dohodli, že zaplatím hneď ako dostanem rodičovský príspevok a Lukáš bude môcť nastúpiť. Bola som sa informovať na UPSVARe, povedali, že mám peniaze čakať okolo 20.1.2020. Potom hneď zaplatím škôlku. Lukáš sa už veľmi teší. Už minule chcel ísť, no ale bude musieť ešte pár dní počkať. Pozdravujeme vas a zelame vsetko dobre v Novom roku!"

Február 2020... Malá Mária je dobrý jedák. Mamička  začala s príkrmami a žiaľ prestala dojčiť, a to hlavne preto, že skončila na pár dní v nemocnici na infúziách kvôli chrbtici. Lieky jej pomáhajú, a tak sa už vie lepšie hýbať. Problémy s bruškom u malej prestali takmer úplne. Rada sa nosí na rukách a to hlavne v noci. Teraz je problém dospať to, lebo staršie deti sú doma a treba sa s nimi učiť. Mária ručne šije rúšky postupne všetkým, aby mohli vyraziť von na prechádzku. Želajú všetkým veľa zdravia!

Popis situácie

Som Paulína, mám 24 rokov a čakám štvrté dieťatko, ktoré by malo prísť na svet pre mňa v nie závidenia hodnej situácii.

Pochádzam z rodiny, kde otec odišiel od matky, keď som mala ešte len 9 rokov. Mala som ďalších troch súrodencov. Ako mladé dievča som sa zoznámila s priateľom a z tohto vzťahu sa nám postupne narodili tri deti. Otec detí začal popíjať alkohol, hrať automaty a nebolo z čoho zaplatiť podnájom. Prácu si hľadal len príležitostne. Museli  sme preto z podnájmu odísť. V tejto najhoršej situácii som zistila, že som  znovu tehotná a som v 6. mesiaci tehotenstva. Keďže sme zostali bez prístrešia, prijali sme bývanie v azylovom centre. Chcem v pokoji priviesť na svet dieťatko a zabezpečiť starostlivosť a strechu nad hlavou deťom, lebo ich otec toho nie je schopný. Preto budem veľmi vďačná všetkým, ktorí nám podajú pomocnú ruku. Vopred ďakujeme

September 2019...  Paulína čaká štvrté dieťatko. Všetky tri deti mala choré, museli užívať antibiotiká.. Najmladšie dieťatko užíva aj Ventolin. Zatiaľ tehotenstvo prebieha v poriadku. Otec detí neprispieva na ich výživu. Je podaný návrh na súd o zverenie detí do starostlivosti matky a o určenie výživného na deti. Paulína išla navštíviť svoju matku, kde mal prísť pozrieť deti ich otec. Prvý raz sa tam nedostavil, tak si dohodli ďalší termín. Najstaršia dcéra navštevuje predškolskú dochádzku. Paulína ďakuje za to, že môže byť zaradená do tohto projektu a ďakuje aj všetkým darcom, ktorí jej pomáhajú finančne zvládať jej zložitú situáciu. 

Október 2019... Paulína mala začiatok mesiaca náročný, pretože mala choré deti. Postupne sa však deti z choroby dostali, no najmladšia dcéra musí užívať naďalej lieky na imunitu. Najstaršie dieťa navštevuje MŠ. Na súde rieši určenie otcovstva na prostredné dieťa. Paulína veľa času trávila so svojimi deťmi vonku, lebo bolo krásne slnečné a teplé počasie. To zaiste všetkým prospelo, a tak sa mohli po chorobe rýchlejšie zotaviť. Tehotenstvo u Paulíny prebieha bez problémov. Keďže má tri deti, musí sa okolo nich dobre  obracať. Deti sú dosť aktívne, a preto veľmi oddychovať pri nich nemôže. Paulína zo srdca ďakuje všetkým ľuďom, ktorí pomáhajú jej rodine s financiami, aby mohla bývať v krízovom centre.

November 2019... Paulínina najmladšia dcéra je takmer stále chorá a je na liekoch. Užíva lieky na astmu. Paulína je z toho veľmi nešťastná, keď ju nemôže dostať z choroby. Sem, tam sa jej podarí byť týždeň bez liekov a potom zas ich musí užívať. Zo súdu zatiaľ nedostala predvolanie na pojednávanie ohľadom zverenia detí a výživného na ne.  Už by bola rada, keby sa to čím skôr vyriešilo. Otec detí sa sám od seba neozýva. Paulína si už prichystala výbavičku do pôrodnice, lebo podľa nej asi bude rodiť pred termínom, nakoľko mala aj posledný pôrod taký. Vraj to bola rýchlovka – uvidíme. Do poradne ide začiatkom decembra. Ďakuje ľuďom, ktorí pomáhajú finančne jej rodine. 

December 2019... Paulíne sa už dosť ťažko chodí. Už by mala rada po pôrode. Deti ju už tiež dosť vyčerpávajú, najmä najmladšia, ktoré je často chorá. So synom bola na očnom  vyšetrení, musí nosiť okuliare a na očku má už 7,5 dioptrií a na druhom 6,5. Na Vianoce sa snažila pripravovať tým, že si urobila poriadok, vyzdobila izbu, pripravila pre deti darčeky.  Po Vianociach ich bol pozrieť aj otec detí. Na pár dní dala deti svojej matke, chcela si trochu  oddýchnuť. Po 25. decembri ide do poradne ku gynekológovi, uvidíme, čo jej povie. Ďakuje všetkým nezištným darcom, ktorí pomáhajú jej rodine.

Január 2020... Paulíne sa v tomto mesiaci narodilo štvrté dieťa – Dominik. Mal krásnu hmotnosť 4280 g a 53 cm. Narodil sa 13.1.2020. Mama ho kojí, má pre neho dosť mliečka, nestačil ho zo začiatku piť. Postupne sa v saní mliečka zdokonaľoval. Ostatní súrodenci sa z neho tešia a tešia sa ja všetci v azylovom centre. Mama s ním bola u detského lekára – Dominik pekne priberá a je krásne zdravé dieťa. Paulína veľmi ďakuje všetkým ochotným ľuďom, ktorí finančne pomáhajú jej rodine. Bez ich pomoci by situáciu v rodine  ťažko zvládala.

Február 2020... Paulína sa musí riadne otáčať, aby stíhala dozerať na všetky štyri deti. Najmladšieho syna Dominika kojí a on už pekne priberá. So staršou dcérou bola na chirurgii, lebo si zlomila ruku, s mladšou dcérou navštevuje alergológiu a taktiež starším synom chodí na očné, lebo sa mu zhoršil zrak a nosí okuliare. S otcom detí sa stretávajú a do budúcna by chceli spolu žiť. Problémom je podnájom. Otec detí si našiel prácu v Nemecku, aby mali na podnájom našetrenú väčšiu sumu a potom by zvažovali o spoločnom bývaní. Paulína veľmi ďakuje všetkým ochotným ľuďom, ktorí finančne pomáhajú jej a jej deťom. Bez ich pomoci by svoju situáciu nezvládla.

Popis situácie

Volám sa Aneta a som 28-ročná  matka maloletých detí Anetky 7 rokov, Aničky 6 rokov, ktorá je zdravotne ťažko postihnutá , Kláry 2 roky, Janka 1 rok. Momentálne som v 9. mesiaci tehotenstva, každú chvíľu by som mala porodiť. Lekár mi povedal, že to bude dievčatko.

Keď som mala 10 rokov zomrela nám mama. Mám ešte 5 súrodencov. Keďže som bola najstaršia, pomáhala som otcovi s domácnosťou. Otec bol na nás veľmi zlý. Často bol opitý a my sme nemali čo jesť. To však nebolo to najhoršie, ale on nás ešte aj sexuálne obťažoval. Veľmi som trpela a chcela som z domu čo najrýchlejšie odísť. Našla som si priateľa, s ktorým som hneď otehotnela. Najprv sa o nás staral, ale postupne sa mu nechcelo nič robiť. Stále chcel, aby som rodila, že budeme mať dávky. Ja som sa mu vzpierala, ale nepomáhalo to. Vždy  ma potom zbil. A pri poslednom otehotnení som od neho odišla. Išla som bývať do krízového centra. Chcela som ísť na potrat, ale pani ma presvedčila, že nech to nerobím, keď som vychovala 4 deti vychovám aj piate. Každým dňom mám rodiť a ja neviem, za čo kúpim malej plienky, deťom stravu. Môj partner nikde nerobí a ani na deti finančne neprispieva. Som zúfala a bojím sa, čo bude s nami ďalej. Prosím o pomoc pre moje deti. Budem vám veľmi zaviazaná a vopred srdečne ďakujem.

Marec 2019... Aneta má každú chvíľu porodiť. Podarilo sa nám vybaviť, aby jej bola pridelená  od mesta bunka v osade, kde jej býva rodina. Nakúpili sme jej potrebné veci do pôrodnice ako aj výbavičku pre bábatko.  Anetu sa snažíme nasmerovať k lepšej starostlivosti o deti. UPSVaR sa snaží o to, aby dieťatko dala na adopciu, čo ona odmieta. Vraj je mladá a 5 detí je pre ňu veľa. Odmieta s nimi spolupracovať. Ďakuje za pomoc.                                         

Apríl 2019... V mene malej Mirky píše priamo Aneta: "Ahojte volám sa  Mirka a narodila som sa  mojej maminke 20.04.2019  vážim 2350 g a meriam 45 cm. Teším sa už na svojich súrodencov, keď pôjdem s maminkou domov. Od maminky chceli, aby sa ma vzdala, ale ona to neurobila, nechala si ma a chce, aby  som vyrastala spolu so svojimi súrodencami. Bude to ťažké, ale s vašou pomocou sa to určite podarí. Ďakujeme za vašu pomoc".

Máj 2019...  Aneta žije v blízkej osade v unimobunke, kde nie sú veľmi vhodné podmienky na život s malým dieťaťom, ale aj napriek tomu sa snaží, aby deťom nič nechýbalo. Podarilo sa nám  zohnať pre deti veci, potraviny , postieľku a kočík. Naplánovali sme si s  Anetou aj pravidlá, ktoré jej pomôžu v rozvoji rodičovských zručnosti. Veríme, že  spoločnými silami to zvládneme. Ďakuje za pomoc. bez vašej pomoci by deti určite boli umiestené v detskom domove, čo by pre ne nebolo dobré, lebo na mamu Anetu sú veľmi naviazané.

Jún 2019... Mirke sa darí veľmi dobre. Mama Aneta bola s Mirkou v poradni, pribrala 300 g. Nedojčí ju, a preto je potrebné kupovať mliečko. Mirka má aj zaparený zadoček preto sme požiadali pani doktorku, aby jej predpísala mastičku. Apelujeme na mamu Anetu nech Mirke častejšie mení plienky. Ona sa bojí, že množstvo plienok, ktoré má k dispozícii, jej nevystačí, lebo pri ostatných deťoch tak fungovala. Zakúpili sme ich preto viac. Zabezpečili sme aj mliečko pre Mirku a potraviny pre staršie deti. Aneta je všetkým veľmi vďačná za pomoc. Tvrdí, že ešte jej nikto tak veľmi nepomohol ako darcovia. Jej všetky deti sú pokojné, najedené a šťastné. Veľmi ďakuje.

Júl 2019... Aneta sa učí rozvíjať svoje rodičovské zručnosti. Častejšie ju navštevujeme a dohliadame na výchovu detí. Sú prázdniny a aby sme jej trochu pomohli, staršie deti absolvovali s nami  športový deň. Trošku si oddýchla. Mirke sa darí, pribrala 380 g. Zlepšila sa jej aj pokožka na zadočku. Pani doktorka zistila alergiu na plienky, tak sme kúpili inú značku. Taktiež sme boli na bytovom družstve podať žiadosť na nájomný byt. Na byty je poradovník, ale to nevadí, žiadosť je podaná a budeme veriť, že sa nejaký uvoľní, aby sa zlepšili podmienky bývania. Aneta ďakuje všetkým darcom, ktorí jej pomáhajú. 

August 2019... Aneta bola na lekárskej prehliadke. Pani doktorka ju pochválila, že sa o Mirku vzorne stará, keďže pozná všetky jej deti, starostlivosť o ne v minulosti zanedbávala. Veľmi sa teší, že u malej Mirky to je iné. Na prehliadku  prišli čisté všetky deti, malá Mirka pekne priberá, pribrala 420 g, je zdravá. Na budúci mesiac by ju pani doktorka mala očkovať. Dostatok mliečka, plienok a stravy pre všetkých je viditeľný predovšetkým u detí, ktoré priberajú a nehladujú. Na budúci mesiac ide Anetka do školy a Anička do špeciálnej ´škôlky. Pani Aneta ďakuje za vašu pomoc, bez ktorej by to určite nezvládla.

September 2019... September znamenal pre Anetu  veľa zmien. Anetka nastúpila do školy a Anička do škôlky. Mamina mala veľa výdavkov na školské  poplatky a pre Aničku potrebovala veci do škôlky. Keby jej nepomohli ľudia, tak by deti nemali  všetky potrebné veci. Pomohli ich nakúpiť a veľa vecí im aj darovali. Mirka  pekne priberá . S deťmi chodí ráno do školy a škôlky pešo, tak sú na čerstvom vzduchu. Na budúci mesiac má ísť s Mirkou na odber krvi. Má malé vyrážky, mastičky čo jej dala pani doktorka, nezabrali. Pani doktorka si myslí, že má alergiu na mlieko. Aneta ďakuje  za vašu pomoc.                                                          

Október 2019... Anetke sa v škole darí, už má aj prvé včeličky. Doma sa s maminou poctivo pripravuje, píšu prvé čiarky, skúšajú aj písmenka. Aničke sa v škôlke páči, ale musia sa ísť objednať na špeciálne vyšetrenie do CPPPaP na posúdenie. S Mirkou bola Aneta na odber krvi. Z výsledkov vyšlo, že nemôže piť mlieko čo jej dáva, preto jej pani doktorka predpísala nové protialergické mlieko. Uvidí sa, či jej to pomôže. Mirku bolievalo aj bruško, možno z toho mlieka, ale aj napriek tomu pribrala síce len  100 g . Aj ostatné deti priberajú. Spolu s pani Aďkou chodia na nákupy, aby jej peniaze vydržali na celý mesiac a nie  len týždeň. Je to oveľa lepšie, takto nehladujeme. Aneta ďakuje za vašu pomoc. Bez nej by už svoje deti nemala.

November 2019... Aneta píše: "Všetci sme chorí, máme chrípku. Boli sme u pani doktorky dala nám recepty, ale veľa liekov sme si museli zaplatiť. Dokúpila som aj čaje. Mirku už neboli toľko bruško, aj hnačky ustúpili.  Mlieko, čo nám predpísala doktorka, jej konečne sadlo. Už je pokojnejšia a prespí celú noc. Vážila ju pani doktorka a pribrala 250 g za mesiac. Aj vyrážky sa pomaly strácajú. Mali sme mať aj očkovanie, ale keď sme chorí, tak až v novom roku. Ďakujem za vašu pomoc."

December 2019... Opäť správa od Anety:"Tento mesiac sme mali  spoločného Mikuláša. Pani Aďka pripravila spoločné sedenie mamičiek a detí spojené s návštevou Mikuláša. S inými mamičkami sme si vymenili svoje starosti, ale aj radosti, Deti písali list Ježíškovi,veľmi sa tešia. Tento rok veru Ježiško prišiel. Doniesol nie len darčeky, z ktorých sa deti nesmierne tešili, ale prvý raz sme mali aj dostatok jedla. Boli to naše najkrajšie Vianoce . Radosť detí bola neopísateľná, bol to zázrak. Za všetko vám ďakujem."

Január 2020... Správa od Anety: “Konečne sme boli  s Mirkou na očkovaní.  Celkom dobre to zvládla no dva dni po očkovaní Mirka dostala horúčky, do toho sa pridala hnačka. Celý týždeň bol náročný, skončili sme v nemocnici. V nemocnici som nechala Mirku samú lebo nemal mi kto postrážiť   Anetku a Aničku, ale každý deň som za ňou chodila. Po 10 dňoch ju prepustili domov. Mirka bola z hnačky dehydrovaná. Dávam jej veľa piť, čo mi zase míňa veľa plienok, ale p. Aďka povedala, že mi plienky dovezie a že ma dávať pozor, aby Mirka nemala zapálenú riťku. Bez Vašej pomoci by som to nezvládla. Ďakujem.“

Február 2020... Tento mesiac som bola s Aničkou u pani doktorky, píše Aneta. V škôlke odpadla. Pani učiteľka povedala, že musím mať potvrdenie od lekárky že Anička môže chodiť so škôlky, Obvodná  doktorka nás poslala k neurologičke. Termín nám dala až na máj, preto jej zavolala p. Aďka či by nás nemohla zobrať skôr. Zobrala nás, boli sme u.neurologičky, robila Aničke vyšetrenia hlavičky, dávala jej na hlavu sieťku. Zistila Aničke nejaké ložiská v hlavičke, poslala nás na MR a podľa zistení bude postupovať ďalej. Bojím sa, neviem čo bude ďalej. Raz do týždňa býva Anička nervózna, odmieta rozprávať, sadne si do kúta a celý  deň tam sedí.  Mirka je v poriadku, pekne papá a priberá Dostatok jedla každý deň je niečo čo sme nemali. Ďakujeme vám za všetko.

Marec 2020... Sme všetci doma. Dievčatá majú zatvorené školu aj škôlku. V meste je vírus a bojíme sa chodiť po vonku. Pani Aďka nás zobrala do obchodu na nákup, aby sme mali dostatok jedla, keď sa nemôže teraz chodiť von. Kúpili sme plienky, chleby , rožky a nejaké konzervy, aby sme mali čo jesť a aby nám to aj vydržalo. Tento mesiac ideme do poradne k pani doktorke, dievčatá sú zatiaľ zdravé. Aničku pobolieva hlavička, občas  sa zdá, že ma nevníma, bojím sa, čo sa s ňou deje. Ďakujem za vašu pomoc, bez ktorej by sme hladovali.

Popis situácie

Som Adriana a som 39-ročná matka 3 detí,  Miroslava, 18 rokov, Nikolasa 2 roky  a Adriana 9 mesiacov. Momentálne som opäť tehotná, termín pôrodu mám určený na svoje narodeniny, v septembri.  Život sa so mnou nemaznal. Ako dvadsaťročná som sa zamilovala a po krátkej známosti som sa vydala, lebo som otehotnela, ale  tešila som sa. Vždy som chcela mať svoju rodinu. No po čase som zistila, že môj manžel holduje alkoholu. Napriek tomu som s ním vydržala žiť štyri roky. No viac sa nedalo. Rozviedla som sa a začala odznova. Po rozvode mi zostal byt, ale nevedela som, že manžel dlhodobo neplatil nájom a byt mi predali v dražbe. Nemala som dostatok financií na vyplatenie dlhu. Zostala som na ulici. Z rodiny mi nemal kto pomôcť, preto som musela ísť do krízového centra v Spišskej  Novej Vsi, odkiaľ pochádzam. Takto som vystriedala asi 7 krízových centier Po dlhšom čase som si našla priateľa myslela som si, že bude dobrým partnerom, usiloval sa pomáhať. Postupne sa mi narodili deti Nikolas, a Adrián.  Bývali sme v prenajatom byte. Končil nám nájom a majiteľ sľúbil, že nám predĺži nájomnú zmluvu, a preto sme si nové ubytovanie nehľadali. Keď mali podpísať zmluvu majiteľ nám povedal, že sa máme do  dvoch dní vysťahovať. Byt sa nám nepodarilo zohnať, preto sme sa obrátili o pomoc  na katolícku charitu. Ubytovanie nám našli v Kláštore pod Znievom. Ja  s deťmi som bola ubytovaná v krízovom centre a partner v útulku. O pomoc nás Požiadala som o pomoc prostredníctvom pána farára o. z. Dom nádeje. V krízovom centre som sa necítila dobre, bola som stále hladná, moje financie mi na stravu nepostačovali. Našli nám ubytovanie. Momentálne som opäť tehotná, no mám problémy s partnerom. Ustavične je nezamestnaný a nie je schopný sa o rodinu postarať. Rozmýšľala som o potrate, ale keď mi dobrí ľudia pomohli a ponúkli pomoc, rozmyslela som si to. Tehotenstvo je problémové, mám silné kŕčové žily, nedostatok železa, problémy so žalúdkom z dôvodu nedostatku stravy. Rada by som sa osamostatnila od partnera, u ktorého nemámnijakú oporu. Preto vás prosím o pomoc, aby som mohla svoje deti vychovávať v pokoji.

August 2019... Adriana sa pomaly pripravuje na pôrod. Má problémy s kŕčovými žilami, niekedy má až  otvorené rany, ktoré jej mokvajú, ale aj s nedostatkom železa. Najradšej by to už mala za sebou. Spoločne sme boli nakúpiť potrebné veci do pôrodnice. Zabezpečili sme postieľku, plienky a hygienu pre bábätko. Spolužitie s partnerom je veľmi napäté. Nie je jej vôbec oporou. Celá domácnosť je na jej pleciach.  V prenajatom byte sa cítia bezpečne, je to lepšie ako v krízovom centre. Dohodli sme sa, že po pôrode dieťatka podáme návrh na súd o zverenie detí do jej starostlivosti a určenie výživného na deti, lebo parter na domácnosť prispieva čoraz menšou čiastkou. Bez vašej pomoci by opäť musela vyhľadať pomoc v krízovom centre, čo by už psychicky nezvládla. Ďakujem za vašu finančnú pomoc a podporu.

September 2019... Termín pôrodu jej gynekologička vypočítala na 15.9.2019  Deň pred tým dostala bolesti, a tak ju odviezli do pôrodnice. Odtiekla jej plodová voda a o 00,55 h porodila  synčeka Maťka. Váži 3200 g a meria 50 cm. Adriána je šťastná, že ho má , že si ho nechala. V noci spinká, budí sa len na kŕmenie. Žiaľ zo všetkých stresov nemá mlieko, a preto ho musí kŕmiť kúpeným mliekom. Mlieko je veľmi  drahé. Bojí sa , že mu ho nebude mať za  čo kúpiť. Z pôrodnice ich pustili po 5 dňoch. Obidvaja sú v poriadku. Ďakuje za vašu pomoc, bez ktorej by to nezvládla.

Október 2019... Napísala nám priamo Adriana: "Budeme sa sťahovať. Otec mojich detí je opäť  nezamestnaný. Je lenivý, nespoľahlivý, nepomáha mi s ničím. Som sama na deti aj domácnosť. Tento mesiac nebudem mať na celý  nájom. Môj príjem mi nepostačuje ani na nákup plienok, mlieka, potravín. Odporučili nám väčší a lacnejší byt. Do bytu pôjdem iba s deťmi. Nechcem už viac žiť s človekom, ktorému na deťoch nezáleží a nič pre ne nerobí. Nepodpísal mi ani rodný list, tak mi nebudú vyplácať dávky. Preto mi naša dobrá víla o. z. Dom nádeje pomôže napísať návrh na určenie otcovstva. Ja už nevládzem, ale pani  Aďka, ktorá s nami odborne, ale aj  ľudsky pracuje, mi dodáva silu a pomáha mne aj deťom . Aj vám ďakujem, bez vás  by som neprežila."

November 2019... Správa od Adriany: „Sme presťahovaní. V byte som len so svojimi deťmi. Otec detí sa o nás nechce postarať. Ustavične mení zamestnania, v nijakej robote nevydrží. Posledné mesiace  s ním boli zlé. Samé bitky a ponižovanie má utvrdili v tom, že nám bez neho bude lepšie. Dostali sme novú práčku, lebo v byte nebola. Deťom som preprala všetky veci, lebo sa z niečoho vyhádzali. Boli sme u kožnej lekárky, dala deťom mastičky. Musím zmeniť prací prostriedok, lebo deti majú asi alergiu. Maťko má hnačky, už sme vymenili 3 druhy mlieka a stále je nepokojný, zvracia a preháňa ho. Detská lekárka nás poslala na vyšetrenie gastro. Ideme tam na začiatku decembra. Veľmi pekne ďakujem za vašu pomoc.“

December 2019... Adriana bola s Maťkom na vyšetrenie gastro. Pani doktorka  im predpísala nové protialergické mlieko. Majú ho vyskúšať a ak nepomôže, v januári majú prísť na kontrolu. Deti budú mať spoločného Mikuláša. Už sa veľmi tešia, ešte nikdy Mikuláša nevideli. Veľmi sa tešia aj na Vianoce, za ostatných 5 rokov Vianoce vôbec nemali. Z Domu nádeje aj vašim prispením im zabezpečili potrebné potraviny, takže majú všetko, čo potrebujú. Hovoria, že nikdy toho toľko nemali. Vždy boli hladní, mama sa síce snažila, ale keď nemáte z čoho navariť, je to ťažké.  Sú presvedčení, že to budú ich najkrajšie sviatky pokoja a radosti. Vďaka vám všetkým.

Január 2020... Správa od Adriány:V januári sa tešíme ešte z Vianoc, deti dostali darčeky. Boli to pre nás prvé krásne Vianoce. Ďakujem za to všetko p. Aďke a predovšetkým vám. Bez vašej  finančnej pomoci by sme nič nemali. Prvý raz to bolo bez hádok, bitky, nadávok , ponižovania. Odzrkadlilo sa to aj na deťoch. Maťko už prespí celú noc, je spokojný. Boli sme na kontrole gastro. Mliečko Maťkovi zatiaľ vyhovuje. Už toľko nevracia, ale budeme musieť ísť na kožné,  lebo sa Maťkovi a Aďkovi vytvorili na pokožke pupáčiky, ktoré si škrabú. Ďakujem vám za pomoc, bez , ktorej by sme to nezvládli

Február 2020... Napísala nám Adriána: Máme pred sebou ťažký mesiac. Vo februári máme očkovanie. Maťko aj Aďko majú zameškané očkovania, lebo buď boli chorí, alebo som sa nemala ako dostaviť do poradne , lebo mi nezostali peniaze. Boli sme na kožnom. Obidvaja majú na ručičkách rozškriabané  vyrážky. Pani doktorka im naordinovala kvapky a sirup proti svrbeniu. Ďalšie financie navyše. Bez vašej pomoci by som si to nemohla dovoliť. Máme najkrajšie obdobie života. Ja a moje deti sme v pokoji, a to vďaka vám. Zo srdca ďakujeme ďakujem.

Marec 2020... Aďko má prvý zúbok. Správa od Adrány: Samozrejme nespali sme dve noci, mali sme hnačky a horúčky, ale už je dobre. Aďko už pekne chodí bez pomoci. Teraz sa usilujem, aby sa naučil cikať na nočník. Pani Aďka nám doniesla hrací nočník . Aďkovi sa to páči a rád na ňom sedí.  Maťko mal tiež horúčku, ktorú mal po očkovaní ako reakciu. Na gastre  nám zistili reflux. Pani doktorka mi povedala, ako mám Maťka po napapaní držať a že mu mám v postieľke vyvýšiť vankúš. Ďakujem za vašu pomoc a podporu.

Popis situácie

Som 20-ročná mama ročného Antona. Bývame v ubytovni v Bratislave. Čakám druhé bábätko, ktoré sa má narodiť začiatkom októbra. Môj manžel je vo výkone trestu a mali ho pustiť začiatkom októbra tohto roku. Som teda posledné mesiace na všetko sama. Aspoň pevne verím a dúfam. Finančne som sa dostala do veľmi ťažkej finančnej situácie. Môj príjem tvorí rodičovský príspevok a prídavok na dieťa.

Vyrastala som s mamou a nemali sme trvalý domov. So svojou  rodinou som v kontakte, no nevedia mi poskytnúť prístrešie, ani finančnú pomoc. Pomáhajú skôr s vybavovaním vecí a varením, ak treba. Mám logopedickú poruchu reči, v dôsledku čoho mi ťažšie rozumieť. Tento fakt, aj ťažkosti s písaním a čítaním mi výrazne sťažujú prístup k bežným veciam bez asistencie iného človeka.

Finančná podpora od darcov z projektu Zachráňme životy by mi pomohla s platením nájomného a zabezpečenia stravy, liekov,  hygieny pre seba a synčeka, neskôr aj pre potreby bábätka.

Ak by mi niekto vedel pomôcť s postieľkou pre bábätko aj ročného synčeka, či kočíkom pre dvojičky, práčku,  menšiu skriňu na oblečenie a vankúš, paplón a posteľnou bielizňou, budem vám veľmi vďačná. Ďakujeme!

September 2019... Práve sme sa dozvedeli, ze v sobotu 7.9. poobede Natália porodila dcerku Natáliu v 36 týždni. Maličká je zatiaľ v inkubátore. Držíme jej palce a myslíme na malú v modlitbách. Milí priatelia, vaša pomoc prišla ozaj v pravý čas. Mamina aj v mene detí vám zo srdca ďakuje.

Október 2019... Rodina si spolu zvyká na spoločný život. Vďaka vašej podpore sa podarilo zohnať súrodenecký kočík, čo im umožňuje všetok spoločný pohyb - k lekárke, do obchodu, na úrady ... bez neho by to nezvládli. Tiež mamina mohla malej kúpiť plienky a prvé mlieko.

Popis situácie

Volám sa Anna a mám 32 rokov. V septembri sa mi má narodiť moje šieste dieťa. Vyrastali sme len s matkou vo veľmi skromných pomeroch.. Otec bol alkoholik a bolo nás päť súrodencov, z ktorých si momentálne každý žije svojím životom. Matka má teraz 75 rokov a s jej pomocou sa vzhľadom na jej vek už veľmi nedá počítať.

S prvým manželom, s ktorým mám štyri deti, to ani na moje veľké úsilie nevyšlo. Bol stále viac a viac agresívny a v poslednej fáze nášho vzťahu ma bil už aj pred deťmi. Vzhľadom na podporu okolia sa mi podarilo s ním rozísť a nájsť ni bývanie. Po čase som sa vydala druhý raz. S druhým manželom mám jedno dvadsaťmesačné dieťa a úplne neplánovane čakám ďalšie, teda vlastne moje šieste. Potrat som zamietla a situácia je pre mňa teraz veľmi náročná, lebo manžel je už šiesty mesiac vo väzení – dobehli ho činy, ktoré urobil ešte predtým, ako sme sa dali dokopy. S deťmi som stále sama. Otec prvých štyroch detí o ne neprejavuje nijaký záujem. Výživné, ktoré posiela, padne na nájom,  žijeme z prídavkov na deti a rodičovského príspevku. Každý mesiac som vo veľkom strese, z čoho zaplatím účty, stravu a pod. Budeme vám vďační za akúkoľvek podporu.

September 2019... Vaša pomoc Anne prišla v pravý čas. 20. septembra sa jej narodil krásny chlapček Matúš, hoci všetci očakávali dievčatko. Mamička aj malý sú v poriadku a ostatní súrodenci sa už tešia, keď prídu domov. Veľmi pekne ďakujú, že im pomáhate. V súčasnosti je to pre nich jediné riešenie.

Október 2019... Anna je už spolu so svojimi deťmi aj s tým najmenším. Pomaly si zvykajú na ďalšieho člena rodiny, ale všetci sa tešia a obklopujú ho láskou a pozornosťou. Nemajú to ľahké, ale majú okolo seba veľa ľudí, ktorí im pomáhajú, aby to zvládli. Žijú  v skromných a jednoduchých podmienkach, ale sú šťastní. Sú vám vďační za pomoc a podporu.

November 2019... Malý Matúš rastie ako z vody. Má už tri mesiace a je z neho šikovný chlapček. Pekne reaguje najmä na známe hlasy mamičky a súrodencov. Hoci vyrastá vo veľmi zložitých podmienkach, rodina sa mu to usiluje vynahradiť tým, že mu dáva veľa veľa lásky. Ďakujú všetkým dobrodincom za pomoc a podporu.

December 2019... Anna s deťmi sa pripravuje na skromné vianoce. Súrodenci majú malého veľmi radi a usilujú sa mamičke vo všetkom pomáhať. Žijú veľmi skromne, ale pokojne. Už sa veľmi tešia, že budú na sviatky spolu.

Január, február 2020...

Popis situácie

Volám sa Laura a  s organizáciou Úsmev ako dar spolupracujem už dlhodobo. Pôsobila som ako lektorka vzdelávacieho programu pre náhradných a profesionálnych rodičov a bola som aj profesionálnym rodičom. V tom čase sme mali dve vlastné deti a dve deti v profesionálnej starostlivosti, ktoré sa neskôr dostali do náhradnej rodiny. Ja som začala pracovať ako učiteľka v materskej škôlke.

V našej rodine sme sa vždy usilovali napĺňať všetkým deťom, o ktoré sme sa starali a  staráme, ich najdôležitejšie potreby. Kvôli záplavám pred asi 10 rokmi sme však prišli o bývanie. Naša rodina sa v tom čase rozrástla. Napriek všetkým ťažkostiam, s ktorými sme sa stretli pri riešení vlastného bývania, sa nám podarilo ustáť starostlivosť o rodinu. Situácia sa zmenila, keď sme sa v minulom roku rozhodli prijať do náhradnej osobnej starostlivosti dievčatko. Sme radi, že jej môžeme byť oporou a dávať jej lásku a starostlivosť rovnako ako našim vlastným deťom. Pracujem ako učiteľka v MŠ. Veľkým prekvapením bolo pre nás, keď sme zistili, že čakáme ďalšie bábätko. Napriek tomu, že je to pre nás ťažké, rozhodli sme sa dieťatko prijať a hľadať možnosti, ako to zvládnuť. Veľkou oporou mi je môj manžel a otec rodiny, ktorý má stabilnú prácu. Nemá však dostatočný príjem na to, aby mohol v takýchto ťažkých chvíľach pokryť finančné potreby zabezpečenia celej rodiny.  Chceme sa aj naďalej poctivo starať o všetky naše deti, ale potrebujeme, aby ste nám určitý čas pomohli preklenúť túto zložitú situáciu. Budeme vám veľmi vďační aj v mene všetkých našich detí. Zo srdca ďakujeme.

Jún 2019... Radostnú správu nám napísala priamo Laura:: ”Začiatkom mesiaca sa nám narodil náš malý synček Janko. Všetci sme sa už na neho tešili. Trocha si zabojoval so žltačkou, ale zvládli sme to. Aj starší súrodenci majú radosť a snažia sa byť nápomocní v tom, čo už vedia. Napriek ťažkostiam sa veľmi teším, že sa mi zatiaľ darí ho kojiť. Zvykáme si na nové fungovanie, keďže nás je doma už osem. Pre našu prijatú dcéru je náročné deliť sa o pozornosť, no snažíme sa dať jej najavo, že sme tu pre ňu rovnako aj naďalej. Spolu s manželom sa snažíme zabezpečovať všetko potrebné. Vďaka podpore sa nám to verím, že darí zvládať.” 

Júl 2019... Mesiac júl  si vychutnávali v rodinnej pohode doma s deťmi. Každý deň nejaká povinnosť a zároveň prázdninové aktivity. Mladšie deti dostali zo školy prázdninové denníky, a tak si zapisujú svoje zážitky. Kvôli recovej poruche má s tým prijatá dcéra trochu viac práce, občas ju to vie riadne nahnevať,no zakaždým zvíťazí jej snaha spolupracovať. Zapisuje si totiž vety a slová tak, ako ich ona vyslovuje, teda nesprávne. Mamu veľmi teší, že sa nevzdáva napriek neusoechom. Po prázdninách budú pokračovať s návštevou logopeda. Najmladší syn absolvoval kontrolné vyšetrenia na neurológii a ortopédia i prvé poradne, bez väčších komplikácii. Vďaka bratovi, ktorý im požičal auto (do jedného sa už nevojdú) si urobili aj rodinný vylet. Deti sú úžasné a vďačné za každú maličkosť a mamku teší, že sa snažia pomáhať si. Dokonca aj Klaudia si postupne mení spôsob priania pozornosti z provokovania na pozornosť voči súrodencom. Ďakujú za každú pomoc,ktorá im pomáha sa lepšie postarať o ichdeti.

August 2019... „August bol mesiacom rodinnej dovolenky. Konečne aj ocko bol s nami doma. Ako každý rok sme sa snažili urobiť niečo okolo domu a po večeroch opekať, spoločne posedieť a  hrať hry spoločne ako rodina. Navzájom sme si pripomínali, že nie je dôležitý priestor, kde sme, ale to, že sme spolu. Podarilo sa nám konečne vymeniť matrace pre veľké dievčatá, keďže im už trčali pružiny. Veľmi sa potešili. Naše budúce druháčky usilovne každý deň vypĺňali prázdninové zošity s úlohami zo školy. Občas s menšou chuťou, no ich pokroky v písaní a čítaní im boli motiváciou. Najmladší drobček je každodennou vzpruhou pre každého člena rodiny a odkedy sa začal usmievať na známe tváre, je doslova bitka o jeho spoločnosť. Miestami mám pocit, že sa viac radosti nevmestí do môjho srdca. Samozrejme, keďže sa učíme žiť spolu s novým členom rodiny - bábätkom, i s prijatou dcérou, medzi deťmi navzájom občas vzniknú trenice, no zatiaľ sa to vždy dalo do poriadku. Veľmi si vážim snahu každého člena našej rodiny o to, aby to bolo dobré. Nikto nie je bez chyby, ale vzájomná láska nám pomáha vytrvať.  A aby som nezabudla. Päť dní sme boli hosťami jednej milej rodinky v Zuberci a ako povedali deti : "Mamka to, že sme spolu, je najkrajšia dovolenka".Ďakujeme za každé prejavené dobro.“         

September 2019... „Začala sa škola. Mne osobne je ľúto, že už nie sme s deťmi spolu tak veľa. Teší ma, že to počujem aj od nich. Začali povinnosti, nekonečné vypĺňanie papierov a uhrádzanie poplatkov bez konca...Vďaka Bohu i dobrým ľuďom cez vašu pomoc sme to ustáli. Malý drobček absolvoval svoje prvé očkovanie a najstaršia dcéra opakované návštevy na čeľustnej ortopédii. Druháčky dostali svoje prvé čitateľské denníky i prvé známky. Prijatá Klaudia prestúpila konečne k ostatným  deťom na cirkevnú školu, čo ju veľmi potešilo, pretože potrebovala byť taká istá ako ostatní súrodenci. Prestup napriek mojim obavám - keďže jej zmeny robia problém - prebehol veľmi dobre. Do kolektívu zapadla rýchlo a v žiackej knižke máme už prvé jednotky. Problémom ostávajú rečové chyby, ktoré sa prejavujú v diktátoch...každý deň sa však usilujeme trénovať.Každé z detí si na základnej škole vybralo záujmový krúžok. Najstaršia dcéra nastúpila na gymnázium. Po ťažšom začiatku, keďže sa potrebovala dostať do kolektívu, už funguje celkom dobre. September je pre nás naozaj náročným mesiacom, no každý deň sa snažíme zvládnuť a nájsť si systém, ako zladiť úlohy jednotlivých členov rodiny. Ďakujeme“.

Október 2019... Tento mesiac po začiatočnom šialenstve spojenom so začiatkom školského roka rodina konečne kúsok spomalila. Jesenné prázdniny im priniesli pár spoločne prežitých chvíľ, a tak si znovu mohli uvedomiť, ako veľmi sú spolu radi a ako sú vďační najmä za malého Janka. Neplánovali ďalšie dieťatko, keďže v júni minulého roka prijali Klaudiu za svoju, a preto by sa viacerí už ani nevmestili do auta. Teraz im tento problém nepríde taký dôležitý, lebo drobcova radosť a úsmevy, ktorými ich doslova zasypáva, im pomáhajú žiť. Dobrý Boh vedel, ako veľmi ho potrebujú. Uvedomili si, že často používame vetu: „Lebo nás je veľa“.  Aj keď sa môže zdať, že s tým spojené dodržiavanie istých pravidiel môže pôsobiť negatívne, v skutočnosti je u nich v dôsledku toho viac radosti, viac lásky, viac požehnania i viac úspechov.... len preto, že  je ich, ako hovoria, vďaka Bohu jednoducho viac.

November 2019... Správa od Laury: „Tento mesiac sme sa mohli potešiť z veľmi úspešného absolvovania monitora pre piatakov s našim synom Šimonom. Naša druhorodená preberie cenu za školský časopis a svojou kreativitou sa zapojila do dvoch súťaží výtvarných prác. druháčky nás tešia dobrými známkami a najmladší sa každý deň posúva dopredu. Všetkým sa nám zdá, že veľmi rýchlo vyrástol. Vychutnáva si blízkosť rodiny, nerád ostáva sám, a čo je pre nás zázrakom, je stále plne dojčený. To znamená, že ako jediné naše dieťa je bez umelého mlieka. Je to pre nás skutočne vypočutá modlitba a veľký zázrak, dokonca sa drobec nechce napiť z ničoho iného, len mliečka od mamky. Keďže Janko je papkáč ako sa patrí, pomaly zavádzame zeleninové príkrmy, ktoré má veľmi veľmi rád. Tešíme sa na spoločne prežitý čas vianočných sviatkov. Snažíme sa každý deň prežiť najlepšie ako vieme a s úžitkom pre večnosť. K tomu vedieme aj deti, každého podľa jeho potrieb, i keď je to niekedy naozaj náročné.“

Popis situácie

Volám sa Sandra a mám 20 rokov. Detstvo som od troch rokov prežila len s otcom, ktorému  ma zverili potom, čo nás mama opustila. Otec však výchovu nezvládal a v dvanástich rokoch som bola umiestená do  detského domova. Po odchode z detského domova som odišla do podnájmu.  Po čase som si však  našla priateľa, s ktorým sme plánovali spoločnú budúcnosť. Všetko bolo na najlepšej ceste, až do okamihu, keď som s ním otehotnela. Vtedy  sa so mnou rozišiel a vrátil sa k bývalej priateľke. Odvtedy sa o mňa vôbec nezaujíma, nekomunikuje so mnou. Dieťa si túžim nechať, ale mám obavy, ako to sama finančne zvládnem. Takže sa musím spoľahnúť na samú seba a na dobrých ľudí, ochotných mi pomôcť. Momentálne žijem v krízovom centre. Pracujem ako predavačka v potravinách, aj teraz počas tehotenstva. Termín .pôrodu mám v septembri 2019.

Budem všetkým veľmi vďačná za pomoc. Akákoľvek pomoc, hmotná, či finančná sa mne aj môjmu dieťaťu zíde.

Júl 2019... V tomto období  je Sandra v 28. týždni tehotenstva, podľa vyšetrení z ultrazvuku by to malo byť dievčatko.  Minulý týždeň bola na pár dní hospitalizovaná v nemocnici, pretože dostala kontrakcie. V nemocnici sa tento stav zastabilizoval. Je momentálne na rizikovom. Veľmi sa na malú dcérku teší, má pre ňu aj meno – Stelka.   Termín pôrodu by mal byť 29.9.2019.

August 2019... Sandra píše: „Momentálne som v 34-tom týždni tehotenstva. Cítim, ako sa maličká Stelka čoraz viac a viac hýbe, veľmi sa na ňu teším. Podľa pani lekárky Stelka váži 1196 g a sme obe v poriadku. Izbičku, veci  a výbavičku pre Stelku, aj postieľku mám už nachystanú. Jej  postieľka je prichystaná ako pre malú princeznú. Poslednú poradňu u svojej gynekologičky mám stanovenú na 2.9., potom už budem navštevovať pôrodnicu. Veľmi pekne ďakujem za podporu.“

September 2019... Sandra „odpočítava“ posledné dni do pôrodu, ktorý by mal byť v posledných septembrových dňoch. Podľa jej vlastných slov by to už najradšej mala za sebou a keďže je prvorodička, zároveň má aj strach z toho, čo ju čaká. Je už ťažšie pohyblivá, takže veľa oddychuje a pohyby bábätka jej často spôsobujú bolesti pod rebrami a tlak v podbrušku. Podľa posledných vyšetrení je všetko v norme, dieťatko je otočené hlavičkou dolu a má približne tri kilá. Všetko, čo bude bábätko potrebovať v prvých týždňoch života je už pripravené a aj vďaka vašej pomoci mohla Sandra pripraviť kompletnú výbavičku.

Október 2019... Sandra po predchádzajúcom celonočnom trápení, kvôli málo otvoreným pôrodným cestám, porodila hneď začiatkom októbra cisárskym rezom zdravú dcérku Stelu. Dievčatko vážilo 3200 g a meralo 49 cm. Sandra sa pomerne rýchlo zotavila, podarilo sa jej spustiť laktáciu, takže Stela bola a je plne dojčená materským mliekom. Má za sebou už dve návštevy poradne, pri tej dnešnej vážila viac ako 3500 g a merala 51 cm. Stela je zdravá, správne sa vyvíja, rýchlo rastie a priberá – až tak, že pediatrička odporúčala menej bábätko kŕmiť, aby nebolo príliš veľké. Väčšinu dňa zatiaľ prespí, rada si zdriemne aj pri kŕmení. Sandra pomaly získava skúsenosti. V manipulácii s dcérkou je stále zručnejšia a viac dôveruje svojej intuícii. V príjemnom počasí posledných dní trávi so Stelou veľa času na prechádzkach.

November 2019... Stelka sa vyvíja primerane veku, rastie a pekne priberá, aj keď je už približne tri týždne na umelej výžive – materské mlieko po niekoľkých týždňoch už nebolo dosť výživné a malá často plakala, lebo jej nestačilo – bola hladná. Po prechode na umelé mlieko sa upokojila, kontroly v poradni boli bez problémov. Stela má teraz necelé dva mesiace, o niečo dlhšie už vydrží hore, viac vníma okolitý svet, pozoruje, počúva a sem-tam sa pousmeje.

December 2019...

Január 2020...

Február 2020...

Popis situácie

Pochádzam z disfunkčnej rodiny. Mama je alkoholička (neliečená), ktorá opustila svoje deti a odišla z rodiny. Keď ju  vidím na ulici v stave opitosti, je mi to veľmi ľúto a hanbím sa za ňu. So svojimi dvoma bratmi a otcom sme žili v byte. Našla som si priateľa – 19-ročného, s ktorým som zostala tehotná. Prvý raz som bola u gynekológa v 5. mesiaci tehotenstva. Nevedela som, že som tehotná. Teraz som v 6. mesiaci tehotenstva a otec tiež ťažko nesie vzniknutú situáciu. Jeho príjem nedokáže pokryť nájom v byte a môj pobyt v azylovom centre.

Preto som sa pokúsila hľadať pomoc v tejto zložitej situácii prostredníctvom ľudí ochotných pomôcť. Vopred vám zo srdca ďakujem.  

Máj 2019... Petra navštevuje 1. ročník SOU. Triedna pani učiteľka ju vyzvala, aby sa doučila predmety a prišla na skúšky, aby mohla mať ukončený 1. ročník. Sama nevie, či to zvládne.  V azylovom centre ju navštevuje jej otec. S ním Petra pred príchodom do zariadenia žila v spoločnej domácnosti. Petra je momentálna PN, pretože dostala kŕče. Bola aj hospitalizovaná. Užíva železo a magnéziové tablety.  S priateľom, s ktorým čaká dieťatko, sa stretáva. Ďakuje, že môže byť zaradená do tohto projektu a ďakuje aj ľuďom, ktorí jej finančne pomáhajú, aby mala strechu nad hlavou a mohla sa pripravovať na príchod bábätka.

Jún 2019... Petra bola v škole na ústne skúšky a 1. ročník školy ukončila. So svojim otcom sa občas stretáva, ale nemajú medzi sebou dobrý vzťah. Na svoje dieťatko sa teší. Momentálne sa rieši s ÚPSVaR to, na čo má Petra ako neplnoletá budúca matka nárok. Tým, že preruší školu, prestanú jej otcovi vyplácať prídavok na dieťa. Nemala dobré výsledky krvi, tak bola na hematologickom vyšetrení. Má nedostatok železa. Užíva preto Maltofer a Magnezium.

Ďakuje všetkým darcom, ktorí jej v jej ťažkej situácii pomáhajú. 

Júl 2019... Petra musí stále užívať železo a magnézium. Bola chorá, tak musela užívať aj Zinat. Už je ale v poriadku. Začala sa otvárať, tak nemôže robiť ťažšie veci a ani nič dvíhať. Do centra chodí za ňou na návštevy otec s bratom. Rada pomôže aj ostatným klientkam v centre pri strážení detí. S priateľom si spolu telefonujú. Podľa jej slov by sa chcel o nich postarať, keď sa dieťa narodí. Je veľmi vďačná všetkým ľuďom, ktorí jej pomáhajú v tejto jej zložitej situácii.

August 2019... Petra bola týždeň v nemocnici, lebo mala zdravotné problémy. Nachystala si už všetky potrebné veci do pôrodnice, lebo termín pôrodu sa nezadržateľne blíži. Otec chodí občas za ňou na návštevu aj s bratom. Zobral si ju k sebe domov na týždeň a zobrali aj tašku s výbavičkou pre dieťa, ak by jej u otca prišiel čas pôrodu. Petra sa na dieťatko teší . Absolvovala v AC aj rozhovory týkajúce sa prípravy na samotný  pôrod. Ona to určite zvládne.

Petra ďakuje všetkým ľuďom, ktorí jej  cez tento projekt finančne pomáhajú.

September 2019... Petra hneď v prvý deň tohto mesiaca porodila krásneho synčeka Tomáška, ktorý vážil 3300 g a meral 51 cm. Z pôrodnice ich prepustili na 4. deň. Petra má svoje mliečko, tak Tomáška kojí. Napriek tomu, že je neplnoletá, krásne sa snaží o neho starať – prebaľovať, dojčiť, kúpať... Párkrát už bola s ním na návšteve u svojho otca. Momentálne sa vybavujú na súde pre Petru rodičovské práva a až potom sa môže zažiadať o rodičovský príspevok a prídavky na dieťa. Je to všetko tak trochu komplikované. Školu zatiaľ prerušila, či sa jej ju podarí dokončiť sa uvidí. Veľmi ďakuje všetkým darcom, ktorí jej pomáhajú finančne zvládať teraz pre ňu ťažkú situáciu.

Október 2019... Petra sa snaží malého Tomáška stále dojčiť, aj keď je to pre ňu náročné, najmä v noci. Má tvrdý spánok a v noci sa ťažšie budí na kŕmeniei.  Tomáško pomaly priberá na hmotnosti. Musí s ním častejšie chodiť k lekárovi na preváženie, či mu stačí dojčenie, alebo ho bude musieť prikrmovať. Zatiaľ je zdravý a momentálne má trošku soplíky. Vybavuje si rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Na súde jej uznali už rodičovské práva, lebo bez toho sa nemohli vybaviť štátne dávky. Petra veľmi ďakuje všetkým  ochotným darcom, ktorí im akýmkoľvek spôsobom pomáhajú.

November 2019... Petra má stále dosť mliečka pre malého Tomáška. Niekedy je Tomáško pohodlnejší a nechce sa mu veľmi papať, a preto sa musí aj budiť zo spánku, inokedy si plačom pýta papať. Petra sa stretáva s otcom malého Tomáška, no aj on si ešte dorába školu, ktorú prerušil. Petre ešte stále nenadobudol rozsudok súdu právoplatnosť o určení rodičovských práv, lebo Petrina matka si ho doteraz neprebrala. Preto by rodičovský príspevok mala dostať až v decembri. Je z toho nešťastná, keď sa matka k nej takto zachovala. Svojho otca Petra občas navštevuje aj s malým Tomáškom. Petra veľmi ďakuje ochotným darcom za finančnú pomoc, lebo bez nej by sa o Tomáška nedokázala postarať.

December 2019... Petra už plne prebrala na seba zodpovednosť rodiča – prišlo jej o tom aj rozhodnutie zo súdu. Tomáško je naďalej kojený. Mama mu starostlivo vyberala darček pod stromček. Tomáško dostal darček aj od sponzora. Na Vianoce sa rozhodla Petra odísť aj s Tomáškom k svojmu otcovi. Chcela tráviť Vianoce s otcom a bratom. Hneď po Vianociach sa vrátila späť do centra. Tomáško je pokojné, usmievavé dieťatko. Keďže je Peťa mladučká mama, potrebuje ešte stále nad sebou dohľad nad starostlivosťou o Tomáška.

Ďakuje všetkým, ktorí jej akýmkoľvek spôsobom pomáhajú.

Január 2020... Tomáško má už umelú stravu. Petra stratila mliečko pre neho. Tomáško očividne priberá na hmotnosti. Mamička ho prikrmuje mrkvičkou, zemiakmi, strúhaným jabĺčkom. Keď je napapaný, je úplne spokojný a rozdáva úsmevy na všetkých, ktorí sa mu prihovoria. Tomáškov otec sa občas stretáva s Petrou a Tomáškom. Malý Tomáško pravidelne navštevuje poradňu a momentálne je zdravý. Petra zo srdca ďakuje všetkým darcom, ktorí pomáhajú jej a Tomáškovi.  

Február 2020... Z Tomáška je krásny chlapček. Bol prechladnutý, ale už je v poriadku. Petra sa snaží vykonávať všetky práce okolo neho, no nemá ešte dostatok skúsenosti a preto ju musia pracovníci azylového centra usmerňovať pri starostlivosti o syna Tomáška. S otcom syna Tomáška sa už stýka zriedkavo. Finančne jej nepomáha, lebo ešte študuje. Petra ďakuje všetkým, čo jejakokoľvek pomáhajú. Petra začala častejšie navštevovať svojho otca, zlepšila si s ním vzťah, ktorý mala narušený. Pracovníci azylového centra ju nabádajú, aby od septembra pokračovala v štúdiu na strednej škole, ktoré si prerušila z dôvodu starostlivosti o dieťa. Petra ďakuje za finančnú pomoc, ktorú dostáva ona a jej synček od dobrých ľudí.

Popis situácie

Volám sa Lucia, mám 37 rokov, som rozvedená  a už deviaty rok sa sama starám o svoje dve dospievajúce deti Barboru a Lukáša. Obaja sú už na strednej škole. Bývame v trojizbovom byte, na ktorom sú dva hypotekárne úvery. Moje mesačné výdavky sú asi 650 – 700 eur (nájom, poistky, obedy, telefón, internet a TV a cestovné ) Nežilo sa nám ľahko, ale dalo sa to zvládnuť.

Mám dve zamestnania. Pracujem ako vychovávateľka a každý druhý víkend som doteraz ťahala 11 h denne. Po rozvode som si našla partnera, s ktorým sme žili takmer tri roky, ale nevyšlo to. Minulý rok bolo 3 roky, čo som ostala sama, medzitým som opatrovala moju susedu, ktorá bude mať 87 rokov, Bola už ako naša babka, ale bohužiaľ, vážnejšie ochorela a od apríla toho roku ide do zariadenia, kde bude mať kompletnú starostlivosť.

V lete, presne začiatkom augusta, som stretla muža v mojom veku. Konečne som cítila  a verila, že som našla muža môjho života a že sa aj na mňa usmialo šťastie. Od prvého dňa, čo sme sa stretli, sme boli každý deň spolu. Mal za sebou 14-ročný vzťah, ktorý mu nevyšiel. Nemali deti, ostal mu rodinný dom, ktorý tiež musí splácať. Od začiatku mi vravel , že by chcel mať ešte jedno bábo, že chce, aby sme sa k nemu na Vianoce nasťahovali, Keď som mu povedala, že sa mi to zdá príliš skoro, presvedčil ma, že sme dospelí ľudia, roky bežia, že nemáme na čo čakať. Zo začiatku ma všade pozýval, chodili sme všade spolu. Na oslave narodenín som ho zoznámila aj s mojimi deťmi. Už v septembri  začal u nás prespávať, nechcel byť sám v dome a prácu mal  5 minút od nás.  Keďže mal na začiatku osobné výdavky, musel  svoju bývalú  partnerku vyplatiť, tak som od neho nepýtala príspevok na domácnosť. Myslela som si, že bude aspoň prispievať na stravu. Neskôr som si s ním o tom aj pohovorila, že keď máme bývať spolu, musí aj on niečo prispieť. No mal vždy výhovorky, že mal teraz výdavky, že musí vrátiť peniaze známemu... Postupne sme sa začali hádať kvôli peniazom aj kvôli ďalším nezhodám. Chcela som vzťah aj ukončiť, ale prišla za mnou dcéra a povedala , že sme ešte krátko spolu, nech mu dám ešte šancu , No stalo sa to, s čím som nepočítala. Zistila som, že som tehotná, Skôr, ako som mu to povedala, som zistila, že si vypisuje s inými  a mala som pocit, že si začal hľadať novú známosť. Moje tehotenstvo sa nakoniec  potvrdilo. Keď som  mu to oznámila , tak mi zagratuloval a spýtal sa či sa teším , no vo mne bola zlosť , lebo som vedela , že je nezodpovedný, a sebecký a ku mne sa nespráva ako by mal. Potom nad tým začal rozmýšľať, a keď sme sa o tom mali rozprávať, rozhovoru sa vyhol. Tak sme komunikovali písomne a telefonicky. Prv to chcel , a potom nie a takto sa to ťahalo mesiac, kým mi nepovedal, že si to celé rozmyslel a už to nechce.  Dal mi peniaze na potrat a nechal ma tak. Ostala som na všetko sama s mojimi deťmi. Moji priatelia, ktorí vždy pri mne stáli, mi povedali ako sa rozhodnem, tak vždy budú pri mne stáť. Šla som na ten potrat, ale ešte predtým som sa rozprávala s mojim veľmi dobrým kolegom, ktorému vďačím za veľa.Má 23 rokov, ale rozmýšľa  zrelšie ako niektorí dospelí chlapi , ktorí majú po tridsiatke a vyššie. Nakoniec som sa rozhodla vďaka nemu a podpore projektu Zachráňme životy, že si to bábo nechám. Som v piatom mesiaci, moje deti sa mi snažia pomôcť ako vedia, aj sa tešia na drobca.Ja ešte stále pracujem , ale už s rizikom, lebo v obchode stáť za pokladňou, roznášať veci z kabínok, a upratovať celú predajňu osem hodín, je niekedy veľa aj na normálnu ženu, a keďže cez týždeň pracujem v škole 5 dní, a potom celý víkend a zas škola a tak dva dni voľna, je pre mňa už dosť vyčerpávajúce. Peniažky nám však teraz veľmi treba, tak si nemôžem dovoliť sa dať vypísať.  Moje bábätko sa má narodiť začiatkom augusta. Veľmi sa naň tešíme, aj keď mám veľké obavy, ako to celé zvládneme, hlavne z finančného hľadiska, keď ostanem s malým príjmom a výdavky budú ešte vyššie. Bude treba kupovať plienky a všetko, čo treba pre bábätko. Budem všetkým veľmi vďačná za pomoc. Každá finančná pomoc sa nám zíde. Vopred všetkým darcom a mojim priateľom zo srdca ďakujem.

Máj 2019... Počas Veľkonočných sviatkov Lucia začala mať komplikácie so žlčníkom, bola hospitalizovaná v nemocnici. Po prepustení nastúpila opäť do práce, aby mali ešte nejaký príjem, ale jej stav sa zhoršil aj z gynekologického hľadiska a zostala na PN. Momentálne je na antibiotikách, ale nejako sa mi to nezlepšuje, už pomaly nič nerobím len ležím , a čo je nutné si spravím. Viac menej všetko robí môj syn , ktorý mal 16.mája 16 rokov. Jeho narodeniny sme ani neoslávili , aj kvôli môjmu zdravotnému stavu, a  9.júna  bude mať birmovku, ktorú dúfam , že s božou pomocou a vašou podporou zvládneme. Chcem vám všetkým čo ste prispeli finančnou čiastkou zo srdca poďakovať, peniažky  sme využili viac menej na stravu a lieky . Chcela by som však poďakovať organizácii a mojim priateľom za veľkú podporu , a za čas , ktorý nám venujú a pomáhajú nám ako sa dá. Ešte raz z celého srdca vám ďakujeme.

Jún 2019... Lucka píše:  „Chcela , by som zo srdca poďakovať všetkým za príspevky , ktoré ste nám poslali. Aj za podporu , ktorú nám dávate.  Peňiažky sme použili na oblečenie pre bábätko a na stravu. Čoskoro budeme na svete. Vďaka  vám sa  máme lepšie a tešíme sa z každého dňa. Aj my by sme aspoň  takto chceli vám popriať , za všetko čo robíte, nie len pre nás , ale aj pre iných, za podporu a finančnú pomoc, veľa síl, úspechov v živote, vždy dobrých ľudí okolo seba a radosť z každého dňa. Ďakujeme.“

Júl 2019... Napísala nám Lucka: „Je  júl a netrpezlivo čakáme na deň  „D“, na ktorý sa aj s mojimi deťmi veľmi teším. Veď deti sa obetovali, pomáhali mi v ťažkých chvíľach a  podporovali ma. Napriek bolestiam  žlčníka a miernym kontrakciám som to zvládla. Vďaka mojim deťom , priateľom , a predovšetkým ľuďom , ktorí nás podporujú aj finančnými darmi, to išlo všetko ľahšie. Stihli sme prichystať postieľku, kočík a vecičky pre malého drobca , ktorý by sa mal narodiť 25.7 a verím, že to všetko prebehne hladko. Aj keď už nevládzem chodiť a som odkázaná na pomoc  iných, chcem takto poďakovať  z celého srdca všetkým, ktorí pri mne stáli, stoja a podporujú ma naďalej. Vďaka vám a pánu Bohu príde na svet nový život, ktorý naplní srdcia láskou  a túžbou pomáhať ďalej. Ďakujem“.

August 2019... Dobrá správa od Lucky: "V prvom rade sa chcem poďakovať všetkým mojim známym, priateľom a ľuďom s veľkým srdcom, ktorí  nás podporovali, či finančne, alebo v duchu a za zázrak, ktorý prišiel na svet 25.7.2019. Deti aj ja sme nesmierne šťastní, je to najväčší náš poklad a dar, ktorý sme mohli dostať , robí nám nesmiernu radosť, pekne papká a spinká, je veľmi rozkošný a nádherný. Peniažky od darcov sme využili, na stravu, na plienky a kremíky do nemocnice. Zo srdca ďakujeme".

September 2019... Máme tu už september a malý Matúš má už pomaly dva mesiace. Pekne papá aj spinká. Narodil sa s hmotnosťou 3220 g a 51 cm a už teraz má 5600 g a 60 cm .Priberá a rastie rýchlo veľmi sa tomu tešíme. Deti jej ustavične pomáhajú a Matúško všetkým robí radosť, veľmi ďakujú za všetky príspevky, používajú ich na stravu, plienky, ktoré idú ako na páse a kúpili aj oblečenie. Ešte raz zo srdca ďakujú.

Október 2019... Správa od Lucie: “Matúško bude mať tri mesiace, stále ho dojčím, takže nemusíme vynakladať peniažky na umelé mlieko, ale zasa viac ide na stravu, aby mal dosť vitamínov a výživy. Plienky, vlhčené utierky, podložky sú nevyhnutnosťou, takže peniažky idú na to plus na stravu a Matúškovi na oblečenie, ak treba. Matúš má 6700 g a meria 61 cm, čo je veľmi dobré. Pani doktorka nás chváli, čo nás však trápi  je to , že má nevyvinutú chrupavku v nošteku a ťažšie sa mu dýcha. Našťastie spí  pekne, občas má deň, keď viac plače, ale je to krátko. Ďakujem všetkým darcom , ktorí nám prispievajú a tak pomáhajú“.

November 2019... Malý Matúš má tri a pol mesiaca, papá a dobre spí, občas má aj deň, keď plače. Boli s mamičkou v poradni, pani doktorka povedala, že je v poriadku, len ich trápia ešte stále tie soplíky. Takže sa preložilo už po druhý raz očkovanie. Má 7 kg a 67 cm, do dĺžky sa vytiahol poriadne. Mamka mu musela nakúpiť nové oblečenie, samozrejme plienky a vlhčené utierky, nejaké lieky na preliečenie a vitamíny. Vďaka všetkým ktorí im akokoľvek pomáhajú.

December 2019...

Február 2020... Napísala nám priamo Lucia: "Matúško má už pol roka stále ho kojím, máme plačlivé obdobie, rastú mu zúbky a už má dva predné teším sa veľmi. Kúpila som mu nočníček a pomaličky ho dávam a celkom mu to ide. Očkovanie sme zas odložili , boli sme všetci chorí, aj Matúško bol na antibiotikách, ale zvládli sme to vďaka Bohu. Rastie nám ako z vody nosí už veľkosť 80 a už teraz je mu akurát , každý mesiac mu niečo musím dokúpiť, ale aj niečo sme dostali. Ďakujem všetkým darcom , ktorý nám pomáhajú a prispievajú, neviem či by sme to zvládli."

Popis situácie

Volám sa Erika a mám 19 rokov. Ja a aj moji súrodenci sme vyrastali od narodenia v detskom domove. Náš otec žiaľ  zomrel a mama od nášho narodenia nejavila o nás záujem. Študovala som na Strednej odbornej škole hotelovej, služieb a dopravy v Lučenci, kde som sa učila za cukrárku. Počas štúdia som spoznala svoju lásku Alexa.  

Z detského domova som odišla na prechodný čas bývať do bytu pre mladých dospelých a keďže som dostala od mesta finančnú podporu, našla som si podnájom v blízkosti bydliska  môjho priateľa. Z peňazí, ktoré som dostala, som vyplatila zábezpeku na 4 mesiace a zariadila som si celý byt. Po krátkom čase nášho vzťahu som otehotnela  a až vtedy som zistila, že Alex  ešte nie je ani plnoletý a že o dieťa nemá žiadny záujem. V tom istom čase ma kontaktoval  môj starší brat, ktorý sa už osamostatnil a ponúkol mi bývanie u neho.  Keďže sa sťažoval na ťažkú finančnú tieseň a dlhy a požiadal ma o pomoc, požičala som mu  peniaze, ktoré mi ešte zostali.  Krátko na to začali medzi nami spory kvôli neplateniu pôžičky a ja som musela odísť. Ostala som sama, bez finančných prostriedkov a keďže som nemala kam ísť,  vyhľadala som Alexa.  Ten síce neprejavil záujem o svoje dieťa, ale našťastie mi ponúkli dočasnú pomoc.  Jeho starí rodičia mi dovolili bývať u nich, ale len do narodenia dieťatka..  

O pomoc som požiadala Komunitné centrum Úsmevu ako dar v Banskej Bystrici. Spojili ma so sociálnou pracovníčkou KC v  Rimavskej. Sobote, ktorá sa ma ujala, pomáhala mi pri vybavovaní žiadosti o sociálny byt  od mesta a zabezpečení základnej výbavy pre dieťatko.  Po jej rozhovore so starými rodičmi Alexa mi dovolia u nich bývať, najdlhšie však do jedného mesiaca. po narodení dieťatka. Zdôvodnili  to tým, že stará mama otca dieťaťa je veľmi vážne chorá, a preto potrebuje pokoj a rodina tiež nesúhlasí.

Ukázala sa mi však reálna šanca na získanie 1-izbového  sociálneho bytu .od mesta. Pomohla mi aj ústretovosť pracovníkov mesta. Podmienkou pomoci však bolo, že určím otca dieťaťa a v prípade pôžičky na časť zábezpeky na bývanie splatím celý dlh z príspevku pri narodení dieťaťa (základnú výbavu vrátane kočíka mám zabezpečenú). Sumu 400 Euro mi prisľúbila rodina otca môjho zatiaľ nenarodeného dieťaťa. Takže sa mi byt podarilo získať. Základný nábytok mi ostal, okrem pračky, chladničky  a detskej postieľky.

Chcela by som podotknúť, že k tomu mestu ma viaže silné puto a vzhľadom na priaznivý sociálny vývin (mám tu aj svoje sestry a priateľov),  by som chcela vychovávať svoje ešte nenarodené dieťa práve tu. V blízkej budúcnosti by som si rada dokončila  aj školu. Dúfam, že sa mi to aj s vašou pomocou podarí. Vopred veľmi ďakujem za pomoc a podporu. Vzhľadom na to, že termín pôrodu sa blíži, pomôže mi akýkoľvek príspevok.

Apríl 2019... Koncom marca Erika porodila zdravého synčeka Milanka - t. j. 2 týždne pred termínom, čo dosť skomplikovalo situáciu s vybavovaním sociálneho bytu od mesta. Výmer na byt podpísala, no medzitým ako mala podpísať zmluvu, porodila a časť peňazí určených na zábezpeku (400) jej sľúbili príbuzní otca dieťaťa, no minuli ich. Preto sociálny byt od mesta ,,padol". Podarilo sa však zohnať prenájom garsónky, do ktorej sa môže nasťahovať v priebehu pár dní. Zábezpeka je o polovicu nižšia, čo je výhodnejšie.  Erika ešte zatiaľstále býva u rodiny otca dieťaťa, no nie je to vhodné prostredie pre ňu, ani dieťa. Dieťatko zvláda zatiaľ dobre, navštívila nás v centre.

Máj 2019... Od 1.5.2019 si Erika našla nový podnájom s veľmi výhodnými finančnými podmienkami.  Zatiaľ sa veľmi dobre stará o synčeka a pomáha jej pri tom teta otca dieťaťa, s ktorou navštívili aj komunitné centrum, kde spísali Záznam z intervencie so spoločne vypracovaným plánom a úlohami, ktoré má klientka urobiť. Erika si podala aj žiadosť o dokončenie štúdia individuálnou formou na SSŠ  Poltár v odbore Cukrár, pretože býva v tesnej blízkosti Poltára a má tam dobrý spoj (Osobne sme navštívili školu a komunikovali sme s pani zástupkyňou). Ďakujú za pomoc a podporu. 

Jún 2019... S Erikou sme v  pravidelnom kontakte. Spolupracuje dobre, s darovanými finančnými prostriedkami narába zodpovedne. Synčeka Milanka  zvláda veľmi dobre, už ho síce prestala dojčiť, no papá veľmi dobre, stará sa o neho príkladne. Detskú výživu z jabĺk mu pripravuje doma a neskôr ju chce kombinovať s iným ovocím. Ďakuje aj v mene synčeka všetkým, ktorí jej akokoľvek pomáhajú.

Júl 2019... Erika sa stará o Milanka veľmi dobre, nenecháva ho vôbec samého, všade si ho berie so sebou. Tentokrát sme si znova kontrolovali príjmy a výdavky od 20.júna do 20 júla 2019 . Príjmy  činili spolu 240 Eur (rodičovský príspevok a prídavky na dieťa)  a príspevok od rodiny (100) 340 Eur. Odporúčali sme jej, aby obmedzila výdavky za sladkosti  a nahradila to  ovocím. Peťkovi robí podľa predchádzajúceho odporučenia domáce výživy a odporúčali som jej mixovať varené kuracie mäso a zeleninu. 

August 2019... O Milanka sa Erika stará veľmi dobre, pracujeme spolu na nácviku finančnej gramotnosti a darí sa jej zatiaľ dobre. Pomáhajú jej členovia širšej rodiny jej synčeka. Erika má nastúpiť do posledného ročníka za cukrárku, a preto si hľadá podnájom bližšie priamo v Poltári. Zohnali sme jej práčku. Dodržiava dobre všetky rady ohľadom starostlivosti. Milanko priberá dobre, mamička sa mu naozaj venuje.

September 2019... Erika sa stará aj naďalej o synčeka Milanka veľmi dobre, býva  v podnájme v Hrnčiarskej Vsi, ktorá je vzdialená od Rimavskej Soboty 14 km. Sme v pravidelnom kontakte. Erika veľmi dobre spolupracuje a dokonca začala chodiť do posledného ročníka študijný odbor  Cukrár  (individuálny študijný plán). Milanko bol posledné 2 týždne prechladnutý, no zvládla to tiež na výbornú. Nenecháva ho vôbec bez dozoru, všade ho berie so sebou. 

Október 2019... S Erikou naďalej spolupracuje dobrovoľníčka - sprievodkyňa. Pomáha jej pri riešení každodenných starostí i radostí so synom Milankom. Podľa nich sa obidvaja majú dobre, V súčasnosti mamina začala riešiť hľadanie nového bývania, avšak nie je to nič súrne. Pravidelne chodí do školy, dúfame, že aj vďaka tomu si po rodičovskej dovolenke jednoduchšie nájde prácu.

November 2019... Milanko rastie ako z vody. Erika sa o neho dobre stará, hoci popri škole má toho dosť. Usiluje sa všetko zvládať a vďaka vám majú s Milanko všetko nevyhnutné, čo potrebujú. Sú vám za to veľmi vďační.Zatiaľ ešte bydlisko nezmenili, ale Erika pracuje na tom, Teší sa, že s Milankom strávia prvé Vianoce a usiluje sa pripraviť ich v rámci možností čo najkrajšie.

December 2019...

Popis situácie

Volám sa Jana a mám 35 rokov. Mám jedného syna a momentálne som v 7. mesiaci tehotenstva. V minulosti som si išla zarobiť do zahraničia, kde som si našla priateľa. Zo začiatku bol veľmi príjemný, spoločne sme pracovali v jednej firme. Po čase som otehotnela a narodil sa nám syn Tomáš. Bola som šťastná. Navštevovali sme spoločne mojich rodičov na Slovensku. Väčšinu času som bola v zahraničí. Postupne som si uvedomovala, že môj partner ma odtrháva od našich kamarátov. Nemohla som nikde chodiť sama, ustavične ma sledoval, čo robím, komu volám, s kým sa rozprávam. Keď som mu povedala, že takéto správanie nie je pre mňa prijateľné, prvý raz ma zbil. Bola som v šoku. Nikto sa ku mne predtým takto nesprával.  Hneď som sa zbalila aj so synom a chcela som odísť k rodičom. To som nemala robiť. V ten deň som okrem bitky bola mojim partnerom aj znásilnená. Hanbila som sa, všetko ma bolelo, no nemala som sa na koho obrátiť. Jeho všetci poznali ako slušného a dobrého človeka. Po dvoch mesiacoch som zistila, že som tehotná. Chcela som ísť na potrat. Nechcela som porodiť dieťa po znásilnení. Hnusilo sa mi to všetko. Nevedela som si predstaviť, ako sa budem naň pozerať. Vždy mi bude pripomínať, ako bolo počaté... Raz môj priateľ musel ísť na služobnú cestu. Samozrejme, že ma zamkol. Ani neviem ako, ale spomenula som si, kde si ukrýval náhradné kľúče, ktoré si zabudol zobrať. Rýchlo som si zobrala najnevyhnutnejšie veci a spolu so synom som utiekla. Podarilo sa mi kúpiť letenky a prísť na Slovensko. Prišla som k rodičom, chcela som ísť na potrat. Rodičia ma odhovárali a dohodli mi stretnutie s jednou úžasnou pani, ktorá pracuje so ženami vo vážnych problémoch. Po našom spoločnom rozhovore mi ponúkla pomoc a ja som sa nakoniec rozhodla si dieťa nechať. Neviem, ako budeme žiť ďalej, musím sa ukrývať, lebo môj partner sa mi vyhráža, že keď ma nájde, tak ma zabije. Podala som trestné oznámenie, ale keďže je cudzinec, nemajú ho ako potrestať. Nemôžem si ani privyrobiť, lebo sa bojím, že by zistil, kde som. Prosím o pomoc pre moje deti. Prosím o pomoc vás, ľudí s otvoreným srdcom. Dúfam, že svoj život opäť uchopím do rúk a nájdem jeho ďalšie smerovanie. Všetkým aj v mene mojich detí veľmi ďakujem.

Marec 2019... Jana musela od rodičov odísť, jej partner ju tam vyhľadal. Museli sme volať políciu a žiadať o pomoc. Preto sme jej našli ubytovanie, je na utajenej adrese. Adresu nikomu neposkytujeme. V prípade, že UPSVaR bude chcieť niečo riešiť, pôjde to cez našu organizáciu.  Nechceme, aby bola ustavične v strese. Jana je na tom psychicky veľmi zle. Bojí sa o svoj život, ale hlavne o život svojich detí. Nevychádza ani von. S jej synom chodíme von my. V spoločnosti detí zabúda na problémy jeho rodičov. Ďakuje za pomoc bez , ktorej by nemala na stravu.

Apríl 2019 ... S Janou sme boli na výsluchu na polícii. Podala trestné oznámenie na ex partnera. Zároveň sme podali na súd predbežné opatrenie na zverenie syna do jej starostlivosti. Čo sa týka druhého dieťatka, tam je  odhodlaná meno otca neuvádzať. Boli sme s ňou aj na gynekologickej kontrole. Maličká je v poriadku, rastie, srdiečko jej bije. Tlkot srdiečka malej bábiky Janu trošku upokojil. Veľmi vám aj s deťmi ďakuje za pomoc.

Máj 2019... Jana má ustavičné bolesti brucha. Komunikovala s lekárom, že sa zle cíti, že má tlaky. Lekár nič neriešil... Povedal, že je to bežné, každý znáša tehotenstvo inak. Nepáčil sa nám prístup lekára, preto sme ju sústavne kontrolovali. Volali jej z UPSVaRu nech povie, kde sa nachádza, vraj nemôže brániť otcovi stýkať sa s deťmi nevedela, čo má robiť, ale vydržala a nepovedala, kde je ubytovaná. Veľmi sa bojí, ako bude ďalej žiť. Upokojujeme ju, nech sa nebojí, že budeme pri nej stáť a sprevádzať ju. Veľmi pekne ďakuje za pomoc.                                                                   

Jún 2019... „Bolo 30 minút po polnoci, keď zavolala Jana, že má každých 5 minút kontrakcie a bojí sa, že zakrátko porodí.  Rýchlo sme k nej išli a zobrali sme ju do pôrodnice. Porodila do pol hodiny. Pôrod bol rýchly, ale aj prekvapivý. celý čas jej tvrdili, že bude mať dievčatko mala pre ňu vybrané aj meno aké bolo prekvapenie, keď jej povedali, že je to chlapec. Najprv bola v šoku meno nemala pripravené, ale vždy sa jej páčilo meno Damián. Damián mal pri narodení 3100g a 48 cm. Ihneď po pôrode bol umiestnený do inkubátora pre problémy s dýchaním. Lekári  však majú podozrenie na detskú mozgovú obrnu. Malý nehýbe hlavičkou, má kŕčovito zovreté ručičky a nožičky. Odobrali mu krv a poslali na genetické testy. Budeme čakať na výsledky. Janu po 3 dňoch pustili domov. Za ten čas sa jej o deti starala naša klientka. Jana prosí o modlitby a ďakuje za vašu pomoc.

Júl 2019... Pani Jana sa teší, Damiánka prepustili domov  12.7.2019, presne mesiac po pôrode. Lekári jej ukázali, aké cviky má s Damiánkom cvičiť, aby sa mu uvoľnili kŕčovité sťahy na rukách a nohách a predpísali mu  lieky na posilnenie telíčka. Pani Jane tiež kázali, aby sa hlásila s Daminkom u svojej obvodnej lekárky.  Jana nekojí, preto sme jej zabezpečili dostatok mlieka, aby Damiánko priberal. Pokiaľ bol v nemocnici tak sme mu pripravili postieľku a vyzdobili ju , aby sa mu doma dobre spinkalo. Pani Jana Vám veľmi pekne ďakuje za pomoc pre jej deti a ju.

August 2019... Damiánko je opať v nemocnici,  zhoršilo sa mu dýchanie. V nemocnici tvrdili, že Jana sa nevie o neho postarať. Oponovali sme mali sme správu od obvodnej lekárky, ktorá po prehliadke po prepustení diagnostikovala nedoliečený zápal pľúc a predpísala mu antibiotika, ktoré nezabrali a zdravotný stav sa zhoršil. ana Damiánka navštevuje každý deň. Po poslednej návšteve jej povedali, že ho prevezú do nemocnice v Žiline na diagnostikovanie. Taktiež jej odporúčali, aby si zakúpila monitor dychu, čo sme ihneď zabezpečili, aby nemali dôvod na zanedbanie starostlivosti je koniec mesiaca a stav sa Damiankovi zlepšil veríme , že ho v septembri už konečne prepustia a Jana bude šťastná. Za vašu pomoc vám Jana  veľmi pekne ďakuje.

September 2019... Damiánko je stále v nemocnici. Robia mu rôzne vyšetrenia, čakáme na to z genetiky, len to dlho trvá. Od júna je už dlhý čas  a stále nič. Vôbec sa nehýbe nekýva ani hlavičkou. Nevedia zistiť, prečo má stále problémy s dýchaním. Keď ho prepustia domov, do týždňa sú naspať.. Aj Tomáš, starší syn, začína mať problémy. Pani doktorka nás poslala k neurologičke. Som už vyčerpaná, ráno s Tomášom do školy, potom rýchlo za Damiánkom do nemocnice. Bez vašej pomoci by som to nezvládla.

Október 2019... Neradostnú správu nám napísala Jana: „Som zúfala. Damiánkovi zistili detskú mozgovú obrnu. Neviem, čo mám robiť. Pani Aďka mi povedala, že to zvládneme, pomôže mi s Damiánkom cvičiť. Poprosila pani doktorky v nemocnici, nech nás pošlú na cvičenie do nemocnice na ich oddelenie, majú tam dobre výsledky. S Tomášom nás objednali k neurologičke až na november. Som v šoku. Tento mesiac mi neprišli peniaze. Boli sme na UPSVaRe zistiť, čo sa deje. Povedali mi, že som nedoložila potrebné doklady na prehodnotenie prechodu z rodičovského príspevku, čo som dostávala na Tomáška teraz na Damiánka. Pani Aďka, ktorá so mnou odborne pracuje, im ukázala paier, že sme tie doklady doniesli včas. Vraj ich založili. Vôbec ich nezaujíma, z čoho máme mesiac žiť. Vraj veď nám to na budúci mesiac doplatia a ja sa pýtam, čo tento mesiac, nemáme jesť a bývať? Ich to vôbec nezaujíma. Keby nebolo vašej pomoci skončím s dvoma malými deťmi na ulici. Ďakujem z celého srdca za vašu pomoc.“

November 2019... Ďalší mesiac bez príjmu, opať sme boli na UPSVaR, vraj pracovníčka nestihla spracovať papiere. Je toto možné... Mamička s malými deťmi a ešte chorými a zostane bez peňazí, vraj čo robí problém, veď jej ich vyplatia. Nech si požičia  a neskôr vráti. Tak sme pani povedali, aby jej požičala, keď si myslí, že je to také ľahké. Do toho opäť hospitalizácia s Damiánkom. V tele má bacil a nevedia, ako ho vyliečiť. Každý mesiac  v nemocnici. Damiánko zrazu omodrie,  nedá sa mu nadýchnuť a mamina s ním musí  utekať  do nemocnice. Je zúfalá, mali ísť aj na rehabilitácie, ale keďže je opäť v nemocnici na antibiotikách, tak cvičenie sa opäť odkladá až na január. Niektoré mamy to majú nad ľudské sily a tí, ktorí by im mali pomáhať, im ešte kladú polená pod nohy. Aj preto Jana napísala: „Som vďačná Bohu za vašu pomoc bez ktorej by sme hladovali“.

December 2019... Tento mesiac Jane UPSVaR konečne vyplatil peniaze. Teší sa, lebo sa blížia Vianoce, najkrajšie sviatky roka. V Dome nádeje mali spoločného Mikuláša, deti sa veľmi tešili. Tento mesiac chcela Jana aj s deťmi navštíviť mamu, ale Damiánko znovu ochorel. 22.12 ho museli odviezť do nemocnice, lebo mal vysoké horúčky a museli mu nasadiť antibiotiká. Damianko cely ofialovel a previezli ho do okresnej nemocnice. Krv mu neprúdi ako má, keďže sa málo pohybuje a iba leží. Damianko bol stále v nemocnici - vysoké parametre - pneumokoka . 28.12.2019 ho prepustili domov... Má vraj nedostatočne vyvinuté  pľúca, a tak nedokáže dýchať, ako druhé deti. V prípade rehabilitácie sa môže stav zlepšiť. Veríme, že v januári už na rehabilitácie budú môcť ísť. Sviatky boli krásne, aj keď bez Damiánka, budeme bojovať, aby sa mu zdravotný stav zlepšil. Ďakujeme za vašu pomoc,  bez ktorej by to jana s deťmi nezvládla.

Január 2020... Správy od Jany: Celý január sa Damiánko držal . Prvý mesiac, čo sme neboli v nemocnici. Už máme aj termín na rehabilitačný pobyt. Cvičenie by mu veľmi pomohlo. Dúfam, že sa to konečne podarí. Pani Aďka mi vybavila stretnutie s primátorom mesta, aby som mu povedala, ako je Damiánko chorý, či by mi nemohli prideliť nájomný byt, lebo som v podnájme a bojím sa,  či mi majiteľ predĺži nájomnú zmluvu, ktorá mi vo februári končí. Ďakujem za vašu pomoc, bez  ktorej by som to nezvládla.  

Február 2020... Damiánko má za sebou prvé očkovanie, samozrejme neobišlo sa to bez horúčky a následne opať hospitalizácia. Pri horúčke sa mu zhoršilo dýchanie , keďže nemá dobre vyvinuté pľúca tak sa začne hneď dusiť zmodrie ja mu neviem pomôcť. V nemocnici sme boli 2 týždne. Medzi tým p. Aďka komunikovala s pánom primátorom a on jej sľúbil, že mi pomôže a dostanem od mesta nájomný byt . Verím, že v Marci sa budem môcť presťahovať. Ďakujem za Vašu podporu a pomoc som Vám veľmi vďačná.

Marec 2020... Som šťastná. Bola som podpísať nájomnú zmluvu k nájomnému bytu. Naša dobrá víla Aďka mi pomohla zohnať financie na zábezpeku bytu v sume 600.- eur, bez zábezpeky by som byt nedostala. Na konci mesiaca sa budem sťahovať, ešte si musím vymaľovať byt, aby sme mali čisto. Keďže je Damiánko stále chorý, nemáme šťastie ísť na rehabilitačný pobyt . Pani Aďka nám vybavila v centre včasnej intervencie, aby chodili cvičiť s Damiánkom ku mne domov. Bude to pre nás lepšie,  nemôžeme vychádzať von, lebo je vírus a Damiánko má slabú imunitu. Mmohlo by mu to uškodiť. Ďakujeme za vašu pomoc a podporu bez vás by som to nezvládla.

Popis situácie

Som Lívia a mám 19 rokov. Nikdy sa mi nežilo vyslovene zle, na detstvo sa nemôžem sťažovať. V jednom momente však prišlo k viacerým zvratom v mojom živote a bohužiaľ prišli naraz. Mamke, ktorá sa dlhodobo lieči  sa na rakovinu prsníka, diagnostikovali aj rakovinu pľúc. Zároveň sme začali zažívať rozvrat ich manželstva. Síce stále žijeme všetci v jednom byte, rodičia sa však odcudzili, z čoho otec spadol do ľahších depresií. Rozdelili si financie a zrazu je na všetko málo. Do tohto som nečakane otehotnela, bez priateľa, chodím do školy, no pracovať sa mi nedá a vďaka bábätku, ktoré čakám, sa mi ani tak skoro dať nebude.

Verím však, že dieťaťu budem môcť dať čo najviac, predovšetkým lásky, aby moju ťažkú situáciu nepociťovalo a práve preto budem vďačná i za vašu pomoc a podporu. Urobím všetko preto, aby som mohla dieťatku aj seba  zabezpečiť dôstojný život.

Vopred ďakujem za pomoc a podporu.

Január 2019... Lívia sa už intenzívne pripravuje na príchod bábätka, predpokladaný termín pôrodu má koncom februára. Veľmi sa už na bábätko teší. Ukončila úspešne prvý polrok školy a zvládla všetky skúšky. Doma mala nejaké konflikty a zbytočné hádky kvôli tomu, že si sama vybavovala lekára. Napriek tomu sa snaží vyhnúť stresu, aby neporodila predčasne. Usiluje sa šetriť a veľa odpočíva. Otec dieťaťa Líviu kontaktoval v januári, ale nakoniec neprišlo k osobnému stretnutiu. Rozplavili sme sa s ňou o otcovstve dieťaťa.

Február 2019...  Lívia sa cíti zdravotne dobre ale už by chcela mať pôrod za sebou lebo sa ťažšie pohybuje . Zistili sme pre ňu informácie z minulého stretnutia a informovali sme ju o možnostiach riešenia. Darované peniažky Lívia použila na doplnenie potrebných vecí pre dieťatko, ktoré už môže prísť každú chvíľu na svet. Už sa naň aj my tešíme.

Marec 2019... 28.2.2019 Lívia porodila chlapčeka Olivera Dávida, ktorý mal 51 cm a 3840 g. Oliver Dávid je zdravý, ale čaká ho vyšetrenie sluchu na ľavé uško, nevie sa totiž, či mu v ušku ostala plodová voda alebo má problém so sluchom. Podľa vyjadrenia Lívia otca dieťaťa v rodnom liste dieťaťa neuviedla, pretože nemala potrebne údaje o ňom. Veľmi pekne vám ďakuje za pomoc a podporu. Darované peniažky použila na doplnenie detskej výbavy pre dieťa, detskú hygienu, výživu pre dieťa, lieky a odsávašku.

Apríl 2019... Lívia a jej syn sa majú dobre. Dieťatko je zdravé a dobre sa vyvíja. Čakajú ju ešte nejaké vyšetrenia. O pár mesiacov kvôli sluchu malého. Lívia je spokojná a teší sa zo synčeka. V rodine klientky je to horšie. Matke sa zhoršil psychický stav.  Lívia svoj peňažný príspevok od darcov použila na doplnenie potrebnej výbavičky pre dieťa, detskú hygienu, výživu pre dieťa a lieky.

Máj 2019... Lívia s malým sa držia dobre. Oliver je zdravý a rastie ako z vody. So svojím otcom vychádza Lívia teraz dobre, ale matkin stav sa zhoršil natoľko, že jej Lívia rieši psychiatra a je z toho smutná.  Peniažky z projektu ZŽ použila na najnevyhnutnejšie veci pre malého, plienky, mliečko na dokrmovanie a lieky.

Jún, júl 2019... Lívia a jej syn sa držia. Dieťa je zdravé a dobre napreduje. Matka sa stretla s otcom dieťaťa no zatiaľ si nie je istá jeho zodpovednosťou k situácii. Vyjadrila sa, že najprv prejavoval záujem, no neskôr sa odmlčal.  Jeho rodina ho navštevuje, občas mu dajú nejaké darčeky.  Lívia však rieši situáciu u nich doma, kde ju trápi a znepokojuje zdravotný stav jej mamy, nie len fyzický ale aj psychický a snaží sa to s rodinou spoločne riešiť. Pomoc zatiaľ nepotrebujú.

August 2019... Lívia a jej syn sa majú dobre. Dieťa je zdravé a dobre sa vyvíja. Matka sa opäť začala stretávať s otcom dieťaťa. Mali sme poradenstvo ohľadom otcovstva, kde sme s Líviu prebrali celu situáciu a najlepší záujem dieťaťa, ale aj jej ako matky.  Stále riešia situáciu s jej matkou ohľadom zdravia a psychiky. Klientka sa vyjadrila, že sa má s malým dobre,  že jej otec sa o malého stará a zlepšilo im to vzťahy v rámci ich spoločného bývania (ako rodine).

September 2019... Lívia a jej syn sa majú dobre. Dieťa je zdravé a rastie v poriadku. Stále pretrváva situácia s jej matkou ohľadom zdravia a psychických problémov. Lívia sa prestala kontaktovať aj s otcom dieťaťa, ktorý s ňou opäť prerušil kontakt. Bude si hľadať prácu a chcela by pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Lívia svoj peňažný príspevok z projektu Zachráňme životy použila na nejaké oblečenie pre dieťa, detskú hygienu, výživu pre dieťa, lieky, potraviny.

Október 2019... Lívia a jej syn sa držia dobre. Dieťa je silné a zdravé. Matka dieťaťa si našla brigádu v jednej poisťovacej firme, vybavila si individuálne štúdium na škole a bude pokračovať od februára druhým semestrom prvého ročníka. Pôsobila spokojne. Dohodli sme sa na zabezpečení nejakého oblečenia pre malého Olivera a vianočný darček. Lívia svoj peňažný príspevok od darcov použila na stravu, detskú hygienu, výživu pre dieťa, lieky, interaktívne pomôcky pre dieťa.

November 2019...

December 2019...

Január 2020...

Február 2020...