Laura

Popis situácie

Volám sa Laura a  s organizáciou Úsmev ako dar spolupracujem už dlhodobo. Pôsobila som ako lektorka vzdelávacieho programu pre náhradných a profesionálnych rodičov a bola som aj profesionálnym rodičom. V tom čase sme mali dve vlastné deti a dve deti v profesionálnej starostlivosti, ktoré sa neskôr dostali do náhradnej rodiny. Ja som začala pracovať ako učiteľka v materskej škôlke.

V našej rodine sme sa vždy usilovali napĺňať všetkým deťom, o ktoré sme sa starali a  staráme, ich najdôležitejšie potreby. Kvôli záplavám pred asi 10 rokmi sme však prišli o bývanie. Naša rodina sa v tom čase rozrástla. Napriek všetkým ťažkostiam, s ktorými sme sa stretli pri riešení vlastného bývania, sa nám podarilo ustáť starostlivosť o rodinu. Situácia sa zmenila, keď sme sa v minulom roku rozhodli prijať do náhradnej osobnej starostlivosti dievčatko. Sme radi, že jej môžeme byť oporou a dávať jej lásku a starostlivosť rovnako ako našim vlastným deťom. Pracujem ako učiteľka v MŠ. Veľkým prekvapením bolo pre nás, keď sme zistili, že čakáme ďalšie bábätko. Napriek tomu, že je to pre nás ťažké, rozhodli sme sa dieťatko prijať a hľadať možnosti, ako to zvládnuť. Veľkou oporou mi je môj manžel a otec rodiny, ktorý má stabilnú prácu. Nemá však dostatočný príjem na to, aby mohol v takýchto ťažkých chvíľach pokryť finančné potreby zabezpečenia celej rodiny.  Chceme sa aj naďalej poctivo starať o všetky naše deti, ale potrebujeme, aby ste nám určitý čas pomohli preklenúť túto zložitú situáciu. Budeme vám veľmi vďační aj v mene všetkých našich detí. Zo srdca ďakujeme.

Jún 2019... Radostnú správu nám napísala priamo Laura:: ”Začiatkom mesiaca sa nám narodil náš malý synček Janko. Všetci sme sa už na neho tešili. Trocha si zabojoval so žltačkou, ale zvládli sme to. Aj starší súrodenci majú radosť a snažia sa byť nápomocní v tom, čo už vedia. Napriek ťažkostiam sa veľmi teším, že sa mi zatiaľ darí ho kojiť. Zvykáme si na nové fungovanie, keďže nás je doma už osem. Pre našu prijatú dcéru je náročné deliť sa o pozornosť, no snažíme sa dať jej najavo, že sme tu pre ňu rovnako aj naďalej. Spolu s manželom sa snažíme zabezpečovať všetko potrebné. Vďaka podpore sa nám to verím, že darí zvládať.” 

Júl 2019... Mesiac júl  si vychutnávali v rodinnej pohode doma s deťmi. Každý deň nejaká povinnosť a zároveň prázdninové aktivity. Mladšie deti dostali zo školy prázdninové denníky, a tak si zapisujú svoje zážitky. Kvôli recovej poruche má s tým prijatá dcéra trochu viac práce, občas ju to vie riadne nahnevať,no zakaždým zvíťazí jej snaha spolupracovať. Zapisuje si totiž vety a slová tak, ako ich ona vyslovuje, teda nesprávne. Mamu veľmi teší, že sa nevzdáva napriek neusoechom. Po prázdninách budú pokračovať s návštevou logopeda. Najmladší syn absolvoval kontrolné vyšetrenia na neurológii a ortopédia i prvé poradne, bez väčších komplikácii. Vďaka bratovi, ktorý im požičal auto (do jedného sa už nevojdú) si urobili aj rodinný vylet. Deti sú úžasné a vďačné za každú maličkosť a mamku teší, že sa snažia pomáhať si. Dokonca aj Klaudia si postupne mení spôsob priania pozornosti z provokovania na pozornosť voči súrodencom. Ďakujú za každú pomoc,ktorá im pomáha sa lepšie postarať o ichdeti.

August 2019... „August bol mesiacom rodinnej dovolenky. Konečne aj ocko bol s nami doma. Ako každý rok sme sa snažili urobiť niečo okolo domu a po večeroch opekať, spoločne posedieť a  hrať hry spoločne ako rodina. Navzájom sme si pripomínali, že nie je dôležitý priestor, kde sme, ale to, že sme spolu. Podarilo sa nám konečne vymeniť matrace pre veľké dievčatá, keďže im už trčali pružiny. Veľmi sa potešili. Naše budúce druháčky usilovne každý deň vypĺňali prázdninové zošity s úlohami zo školy. Občas s menšou chuťou, no ich pokroky v písaní a čítaní im boli motiváciou. Najmladší drobček je každodennou vzpruhou pre každého člena rodiny a odkedy sa začal usmievať na známe tváre, je doslova bitka o jeho spoločnosť. Miestami mám pocit, že sa viac radosti nevmestí do môjho srdca. Samozrejme, keďže sa učíme žiť spolu s novým členom rodiny - bábätkom, i s prijatou dcérou, medzi deťmi navzájom občas vzniknú trenice, no zatiaľ sa to vždy dalo do poriadku. Veľmi si vážim snahu každého člena našej rodiny o to, aby to bolo dobré. Nikto nie je bez chyby, ale vzájomná láska nám pomáha vytrvať.  A aby som nezabudla. Päť dní sme boli hosťami jednej milej rodinky v Zuberci a ako povedali deti : "Mamka to, že sme spolu, je najkrajšia dovolenka".Ďakujeme za každé prejavené dobro.“         

September 2019... „Začala sa škola. Mne osobne je ľúto, že už nie sme s deťmi spolu tak veľa. Teší ma, že to počujem aj od nich. Začali povinnosti, nekonečné vypĺňanie papierov a uhrádzanie poplatkov bez konca...Vďaka Bohu i dobrým ľuďom cez vašu pomoc sme to ustáli. Malý drobček absolvoval svoje prvé očkovanie a najstaršia dcéra opakované návštevy na čeľustnej ortopédii. Druháčky dostali svoje prvé čitateľské denníky i prvé známky. Prijatá Klaudia prestúpila konečne k ostatným  deťom na cirkevnú školu, čo ju veľmi potešilo, pretože potrebovala byť taká istá ako ostatní súrodenci. Prestup napriek mojim obavám - keďže jej zmeny robia problém - prebehol veľmi dobre. Do kolektívu zapadla rýchlo a v žiackej knižke máme už prvé jednotky. Problémom ostávajú rečové chyby, ktoré sa prejavujú v diktátoch...každý deň sa však usilujeme trénovať.Každé z detí si na základnej škole vybralo záujmový krúžok. Najstaršia dcéra nastúpila na gymnázium. Po ťažšom začiatku, keďže sa potrebovala dostať do kolektívu, už funguje celkom dobre. September je pre nás naozaj náročným mesiacom, no každý deň sa snažíme zvládnuť a nájsť si systém, ako zladiť úlohy jednotlivých členov rodiny. Ďakujeme“.

Október 2019... Tento mesiac po začiatočnom šialenstve spojenom so začiatkom školského roka rodina konečne kúsok spomalila. Jesenné prázdniny im priniesli pár spoločne prežitých chvíľ, a tak si znovu mohli uvedomiť, ako veľmi sú spolu radi a ako sú vďační najmä za malého Janka. Neplánovali ďalšie dieťatko, keďže v júni minulého roka prijali Klaudiu za svoju, a preto by sa viacerí už ani nevmestili do auta. Teraz im tento problém nepríde taký dôležitý, lebo drobcova radosť a úsmevy, ktorými ich doslova zasypáva, im pomáhajú žiť. Dobrý Boh vedel, ako veľmi ho potrebujú. Uvedomili si, že často používame vetu: „Lebo nás je veľa“.  Aj keď sa môže zdať, že s tým spojené dodržiavanie istých pravidiel môže pôsobiť negatívne, v skutočnosti je u nich v dôsledku toho viac radosti, viac lásky, viac požehnania i viac úspechov.... len preto, že  je ich, ako hovoria, vďaka Bohu jednoducho viac.

November 2019... Správa od Laury: „Tento mesiac sme sa mohli potešiť z veľmi úspešného absolvovania monitora pre piatakov s našim synom Šimonom. Naša druhorodená preberie cenu za školský časopis a svojou kreativitou sa zapojila do dvoch súťaží výtvarných prác. druháčky nás tešia dobrými známkami a najmladší sa každý deň posúva dopredu. Všetkým sa nám zdá, že veľmi rýchlo vyrástol. Vychutnáva si blízkosť rodiny, nerád ostáva sám, a čo je pre nás zázrakom, je stále plne dojčený. To znamená, že ako jediné naše dieťa je bez umelého mlieka. Je to pre nás skutočne vypočutá modlitba a veľký zázrak, dokonca sa drobec nechce napiť z ničoho iného, len mliečka od mamky. Keďže Janko je papkáč ako sa patrí, pomaly zavádzame zeleninové príkrmy, ktoré má veľmi veľmi rád. Tešíme sa na spoločne prežitý čas vianočných sviatkov. Snažíme sa každý deň prežiť najlepšie ako vieme a s úžitkom pre večnosť. K tomu vedieme aj deti, každého podľa jeho potrieb, i keď je to niekedy naozaj náročné.“

December 2019... Píše nám priamo Laura: „December je pre nás krásnou adventnou prípravou na nadchádzajúce sviatky. Deti v škole finišujú s besiedkami a predstaveniami, ktoré spolu s pani učiteľkami pripravujú každý rok pre potechu rodičov. Ani sme sa nenazdali a Janko už má pol roka. Každým dňom sme stále viac presvedčení, že Boh vedel lepšie ako my, že ho veľmi veľmi potrebujeme. Je pre nás veľkou radosťou a potešením. Počas týždňa sme stále vyťažení, no víkendy si chránime pre spoločné chvíle a nabratie nových síl. Vďaka Bohu a dobrým ľuďom sme i tento rok prežili štedré vianoce. Medzi sviatkami nás potrápili bežné choroby a pokazené auto, no s vďakou v srdci hľadíme na uplynulý rok, v ktorom sme neporovnateľne viac dostali ako strádali.“

Január 2020... Laura nám napísqala: "Po skončení vianočných prázdnin nastalo rušné obdobie ukončovani prvého polroka v škole. Deti obetavo pracovali, aby dosiahli čím lepšie výsledky. Trošku viac námahy stojí motivovať prijatú Klaudiu , keďže napriek rozumovým schopnostiam sa ťažšie sústredí a neznesie, ak je niekto šikovnejší ako ona. Veľmi ju to hnevá. Každým dňom sa však tešíme z toho, že nám všetkým stále záleží na tom, aby to bolo dobré. Naša najstaršia absolvovala v tomto mesiaci povinný lyžiarsky výcvik. Najmladší Janko nám už krásne sedí a všetci žasneme nad jeho túžbou objavovať svet. Každý deň je vychutnávaním si jeho prítomnosti a smiechu v našej rodine. A stále som Bohu vďačná za možnosť dojčiť ho."

Február 2020... "Po nádhernom výsledku práce našich detí v prvom polroku školy, keď mali všetci výborné výsledky (len jediná 2 u našej Klaudi) sme pookriali spoločne počas polročných prázdnin :). Aj jeden deň sa počíta. Prvý februárový víkend však dostal namladší Janko horúčky, ktoré nás potrápili viac dní, no pravdepodobne išlo o zúbky, ktoré postupne začali vychádzať. Vo februári sa na nás už usmievajú prvé dolné zúbky. Keď je chorý drobec, všetko nám ide akosi ťažšie, všetci ho veľlmi ľúbime. Nakoniec sme dostali aj antibiotiká, keďže výter z nosa to vyžadoval. Ostatné deti navštevovali školu i svoje obľúbené krúžky ". 

Marec 2020... Správa od Laury : "Prvý marcový týždeň sme sa vďaka dobrým ľudským srdciam ocitli v zasneženom Zuberci, Začali sa jarné prázdniny. všetci sme sa veľmi tešili. Boli sme spolu bez akýchkoľvek povinností. Naša radosť sa kúsok umenšila kvôli zdravotným komplikáciám niektorých členov rodiny, no nakoniec sme si spoločné chvíle vychunali ako sa dalo. odviezť sme sa dokázali vďaka môjmu bratovi, ktorý nám požičalj jedno svoje auto. Do nášho sa jednak nevmestíme a jednak sme si s ním netrúfli na takú cestu... V marci sa potom mnohé zmenilo k ťažšiemu... Kvoli vírusu sa zavreli školy a nápor povinností na rodičov, ale i deti je značný. Isto to nik z pedagógov nerobí naschvál, všetci swme totiž v tejto situácii neskúsení. Navyše , keďže náš ocko pracuje v laboratóriu, povinnosti v práci sa mu znásobili tak, že často býva veľmi unavený. Napriek tomu, že sa snažíme veriť, naše ľudské ja často naštrbuje strach z neznámeho vírusu.Vv polovici mesiaca sa Jankovi  vrátili horúčky s novou silou a trvajú dlho. Návšteva lekára nie je taká jednoduchá. Nakoniec sme museli ísť, keďže náš drobec statočne, ale už dlho trpel. Vysoké CRP nenechalo priestor na ďalšie dohady, a tak opäť antibiotiká. Našťastie zabrali a pomerne rýchlo sa zotavil. V čase choroby bol viacmenej len dojčený, a tak riešime menšie ťažkosti s návratom k peknému papkaniu, ako to bolo pred chorobou. Kvôli vírusu nie je možné ísť na poradňu a snažíme sa chrániť ,ako sa dá."

Apríl 2020... Napísala nám Laura: „Marec sa prehupol do apríla v sústavnom zotrvávaní doma kvôli hrozbe koronavírusu. Situácia je vážna, snažíme sa učiť žiť v karanténe. Je to veľmi náročné napriek tomu, že máme dvor. Museli sme si stanoviť režim dňa. Učitelia v snahe byť blízko deťom sa snažia ich kontaktovať i elektronicky. Keďže sme početná rodina je to značne ťažká záležitosť, aby mal každý notebook  vtedy, keď potrebuje. Navyše, k mojej radosti ale, deti nie sú zvyknuté tráviť toľko času pred obrazovkou PC, a preto je to pre nich nezaujímavé. Zhromažďujeme úlohy, plníme ich, fotíme, posielame, sledujeme oznamy, online vyučovanie, varíme, perieme, staráme sa o bábätko... až do odpadnutia do postele...Materská s jedným dieťaťom sa zmenila na veľmi zvláštny a náročný vojnový stav.... Ocko je stále pracovne veľmi vyťažený, stále vo veľkom riziku nákazy. Od začiatku roka sa nám kazia spotrebiče. K chladničke, mixéru, pekárničke a starému notebooku sa v týždni pred veľkou nocou pridala aj elektrická rúra... Stále som však vďačná, napriek vyrušeniu a strate pokoja, že to, čo odchádza, sú len veci. Vďaka Bohu i dobrým ľuďom sme prežili krásne sviatky,  i keď úplne iné, na aké sme zvyknutí. Úplne sami a úplne doma. Bez možnosti stretnutia v kostole, čo pre nás roky bolo zmyslom Veľkej noci. S pokorou a dôverou Bohu všetko prijímame. Postupne vyťahujeme bicykle a využívame každú chvíľku na spoločný oddych. Janka opäť trápia zúbky, ktoré sa nechcú prerezať. 

Máj 2020... Laura v projekte končí. Prajeme celej rodine, aby bola aj naďalej taká súdržná a nech sa im darí. Z Janka je už chlap ako buk a je potešením pre celú rodinu.