Veronika

Popis situácie

Volám sa Veronika, mam 30 rokov a dve krásne deti, Lauru 10 r.  a Marcela 5 r. Momentálne som tehotná v 36 týždni, budeme mať dievčatko Viktóriu. Ako prvé, s čím by som začala o sebe je, že som v detstve bola adoptovaná. Mama, ktorá ma vychovala, si ma adoptovala ako 8 mesačnú. Dala mi z materiálnej strany všetko čo sa dalo, no nikdy sme nemali vzťah ako matka a dcéra. Ja ju milujem,  veď je to moja mama, ale nemôžem povedať na 100 percent, že by to bolo tak isto z jej strany. Ja som vždy chcela byť dobrou mamou, chcela som dať mojím deťom to, čo som od svojej mamy nedostala ja, lásku, pochopenie, vcítenie sa. Moja dcéra Laura sa mi narodila, keď som mala 20 rokov. Laurinka má veľmi dobrého otca, len náš vzťah sa rozpadol kvôli našim rodičom. V dobrom sme sa rozišli a Lauru dali do striedavej starostlivosti. Ja som sa vrátila bývať k mojej mame a Laurinka tam každý druhý týždeň s ťažkým srdcom chodila, lebo s mojou mamou sme sa v kuse len hádali. Ona to veľmi ťažko znášala. Čím viac som sa snažila, nikdy som v očiach mojej mamy nebola taká ako ona chcela.

Moja druhá etapa života bola, keď sa mi v roku 2015 narodil môj syn Marcel. Jeho otec bol a je nezodpovedný  klamár. Nechcel sa o nás postarať a nechal nás u mojej mamy. Bývanie s mojou mamou bolo pre mňa a moje deti to najhoršie. Celé dni len nadávky, urážky, výčitky a pohŕdanie mojou osobou, pred mojimi deťmi. Preto som sa rozhodla počas materskej ísť čo najrýchlejšie do práce, aby som sa s deťmi mohla osamostatniť.  5 rokov som platila drahé podnájmy, len aby sme mali to naše kráľovstvo. Na všetko som bola sama, hlavne finančne mi nikto nepomáhal a už vôbec nie Marcelov otec. Celých 5 rokov som sa naháňala len kvôli tomu, aby mali moje deti všetko. Jediná pomoc, ktorú som od svokrovcov a mamy dostávala bola, že mi strážili malého, kým som bola v práci. Malého detstvo tak rýchlo ubehlo a ja s ním kvôli práci nemám skoro žiadne zážitky, čo si stále vyčítam a nikdy si neodpustím. 

Moje najhoršie obdobie života nastalo v roku 2019, keď som v zamestnaní  našla akože priateľa, s ktorým som sa dostala na zlú cestu a ukázal mi život s poznaním drog. Nevedela som sa z tých drog dostať. Bolo to pre mňa najhorších 10 mesiacov života. Laurinka bola u svojho otca a Marcela som dala k mame, nech sa mi o neho postará, kým sa ja nepostavím zasa na nohy, lebo pre mňa bola moja závislosť silnejšia než uvedomenie si,  že som mama. Už som bola taká zúfalá,  že som prosila Boha, nech si ma radšej zoberie, lebo už som sa aj hanbila svojim deťom a rodine ukázať na oči. 24.12.2019 zavreli toho môjho akože priateľa a pre mňa to bolo veľké šťastie. Hneď na druhý deň som sa rozhodla bojovať so svojou závislosťou a nechala som sa hospitalizovať v nemocnici, kde mi zistili, že som tehotná. Bola som šokovaná! Toto som naozaj nečakala. Vďaka tomu som sa dobrovoľne prihlásila na dve liečenia,  ktoré som absolvovala počas tehotenstva. Po ukončení liečenia ma mama opäť zobrala k sebe bývať, ale pod podmienkou, že s bábätkom žiť u nej nemôžem. Nedokázala som sa s tým zmieriť, že mi naozaj nechce v budúcnosti pomôcť. Po čase som im v byte začala prekážať aj ja s Marcelom. Každý deň hádky, nadávky, volania policajtov, no hrozné. Niekoľkokrát som kvôli tomu bola počas tehotenstva hospitalizovaná na psychiatrii. Do 30. týždňa tehotenstva som bola v nemocnici a potom zasa prepustená do domácnosti mojej mamy.  Bola som nešťastná, lebo sa blížil termín pôrodu a ja som nemala vymyslené, kde pôjdem s deťmi. Pre nenarodené bábätko som nemala ani cumlík, ale nakoniec som na facebooku cez darovacie skupiny všetko pre bábätko zohnala. Som vďačná za každú aj maličkosť, čo som dostala, lebo cudzí ľudia mi viac pomohli ako moja rodina. Ale stále som riešila svoje bývanie do budúcnosti. Skoro som ani nedúfala, že to bude možné zvládnuť. A predsa. Momentálne už bývame v krízovom centre. Aj za to sa musím poďakovať v podstate cudzím ľudom, že mi pomohli sa sem dostať a ja mám túžbu priviesť malú na svet do pokojného, útulného domova. Ďakujeme.

August 2020... Dňa 29.08.2020 sa Veronike narodilo krásne dievčatko Viktória. Po prepustení z nemocnice sa Veronika spolu so svojím  synom vrátila do krízového strediska. Viktória je zdravé, spokojné bábätko, Veronika sa o ňu aj o syna príkladne stará. Viktória je plne kojená, Veronika dobre zvláda náročnú situáciu.

September 2020... V septembri sa Veronika presťahovala kvôli dlhodobejšiemu stabilnému bývaniu do centra pre obnovu rodiny v Bratislave, kde má možnosť navštevovať psychiatra, ktorého intenzívnu odbornú pomoc potrebuje a aj terapeutické skupinové stretnutia pre abstinujúcich z dôvodu drogovej závislosti v minulosti. Liečenie absolvovala počas posledného tehotenstva. Rodine, predovšetkým matke, poskytujeme každodenné sociálno-psychologické poradenstvá a pracujemena zastabilizovaní rodiny, Aktuálnou primárnou potrebou je riešenie finančnej situácie. Veronika ďakuje všetkým darcom a spolupracovníkom, ktorí im pomáhajú naštartovať nový život.

Október 2020... Veronika sa postupne zabývala v Centre, od samého začiatku začala znova navštevovať psychoterapeutickú skupinu, kam chodí každý týždeň a podľa jej slov veľmi jej tieto sedenia pomáhajú. Spolu sme napísali návrh na rozvod, návrh na zapretie otcovstva a o výživné. Rozvod chcela Veronika preto, že s manželom už spolu dlhé roky nie sú a nie je ani otcom najmladšej dcérky. Keďže v jej rodnom liste je uvedený ako otec práve manžel pani Veroniky, požiadala aj o zapretie otcovstva. Marcel začal navštevovať škôlku. Vytvorili sme spoločný plán práce s rodinou. Poskytovali sme každodenné sociálne a psychologické poradenstvo.

November 2020... Veronika navštevuje psychoterapeutickú skupinu. S manželom sa znovu zblížili, trávia spoločný čas každý deň, aj kvôli synovi. Manžel sa zamestnal, požiadal o bývanie cez zamestnanie. Veronika je v kontakte so svojou mamou, stretávajú sa, avšak majú medzi sebou časté konflikty. Vzťahy aj s ostatnými členmi rodiny sú napäté, aj preto sme napísali podnet na Stretnutie rodinného kruhu, kde by sa mohlo všetko vysvetliť a rodina by mohla byť Veronike a jej deťom nápomocná. Rodine pravidelne poskytujeme sociálne a psychologické poradenstvo.

December 2020... Veronika aj naďalej navštevuje psychoterapeutickú skupinu. Aj individuálne sa jej venuje jedna psychoterapeutka. Jej manžel sa tiež nasťahoval do nášho Centra, k svojej rodine. Rodina je veľmi šťastná, že je spolu. Tohtoročné Vianoce budú ich prvé spoločné.

Vzťahy pani Veroniky s členmi rodiny aktuálne nie sú také napäté, ako predtým. Malá Viktória rastie ako z vody, je veľmi pokojné dieťa. Marcelko rád navštevuje škôlku, má tam kamarátov, vychovávateľky ho chvália. Rodine pravidelne poskytujeme sociálne a psychologické poradenstvo.

Január 2021... Rodina je veľmi šťastná, že je spolu. Prežívali krásne chvíle počas prvých spoločných Vianoc. Bola s nimi jeden celý deň aj Veronikina najstaršia dcéra. Veronika momentálne nenavštevuje psychoterapeutickú skupinu z dôvodu výrazne sa zhoršujúcej epidemiologickej situácie, ako aj z dôvodu zákazu vychádzania. Napriek tomu je z nášho pohľadu v dobrej nálade, v dobrom psychickom stave vďaka svojmu manželovi, ktorý je jej veľkou oporou. František je zamestnaný, voľné chvíle trávi so svojou rodinou. Často navštevujú aj rodičov a sestru pána Františka. Pani Veronika je tiež v častom kontakte so svojou matkou. Pán František, spoločne so svojou manželkou si podal žiadosť o udelenie sociálneho bytu. Malá Viktória napreduje, je veľmi pokojné dieťa. Marcelkovi chýba škôlka, kamaráti, vychovávateľky. Posielajú mu úlohy aj na doma. Rodine aj naďalej poskytujeme sociálne a psychologické poradenstvo.