Popis situácie
Volám sa Martina, mám 18 rokov a svojím tehotenstvom som rýchlo dospela. Moje dieťatko má prísť na svet v septembri, veľmi sa toho celého, čo ma čaká, bojím, ale aj sa teším. Chcem sa oň čo najlepšie postarať. S rodičmi sme spolu žili do mojich 10 rokov, potom mama od nás odišla k novému partnerovi. Otec si časom tiež našiel novú priateľku a mamina situácia sa zlepšila. Preto som mohla vo svojich 16 rokoch prísť žiť opäť k nej. Bývame v bytovke na družstve, kde pracuje priateľ mojej mamy. Hoci som bola prijatá na učňovskú školu, nezačala som do nej chodiť – nemala som peniaze ani na cestovné, ani na oblečenie do školy. S organizáciou Úsmev ako dar som si hľadala zamestnanie, ale problém bol môj nízky vek, alebo ďaleká dochádzka.
Vzťahu s otcom dieťatka som veľmi verila, býval a pracoval u „nás“. Hoci bol cudzinec, zdalo sa mi, že si rozumieme. O tom, že som tehotná, som dlho nevedela. A keď sa mi tehotenstvo potvrdilo, môj priateľ sa stratil, zrušil si konto na sociálnych sieťach, zmenil telefón a viac sa neozval. Neviem presne ani jeho meno a adresu odkiaľ pochádza. Jeho rumunské meno bolo pre mňa ťažké na zapamätanie. Jeho zamestnávateľ mi údaje o ňom odmieta dať. Bez udania otcovstva nebudem mať nárok na náhradné výživné.
Keď som sa ja narodila mojej mame v podobnom veku, mala oporu v mojom otcovi. Pri mne bude stáť moja mama. Ale sami s jej priateľom a deťmi majú problém vyžiť. Preto sa obraciam na dobrých ľudí, aby mi v začiatkoch mojej cesty MAMY pomohli ju čo najlepšie ustáť. Peniaze budem potrebovať na zabezpečenie zvýšených výdavkov na hygienické potreby pre mňa ale hlavne pre dieťatko, ako plienky, pracie prostriedky, prípadne zabezpečenie liekov. Za nás ďakujem.
September 2020... Hoci mala Martina termín pôrodu až ku koncu septembra, malý Martin sa vypýtal na svet už 10. septembra. Váži 3200 g a meria 51 cm. Pôrod neprebiehal hladko a maminka sa doteraz z neho dostáva. Pobyt v pôrodnici skomplikovali vysoké hodnoty žltačky a hrozil prevoz dieťatka do nemocnice bez prítomnosti matky. Maminku sme sa snažili telefonátmi upokojiť, postupne sa hodnoty ustálili a mohli ísť spolu domov, kde to obaja lepšie zvládajú. Prvý mesiac sa snažila Martina kojiť, ale nemala dostatok mliečka. Pri návšteve rodiny sme jej doniesli odsávačku mlieka, aby sme podporili čo najdlhšie kojenie.
Október 2020... Martine sa zdravotný stav lepší, Martinko dobre prosperuje, ale trápia ho bolesti bruška, veľa večer a v noci plače. Musí kupovať umelé mlieko. Celej rodine (býva s mamou a 2 malými súrodencami), hrozí presťahovanie na iné družstvo, do menšej bytovej jednotky. Keď sa nové podmienky na bývanie ustália, pôjdeme s Maťkou vybavovať do mesta úradné záležitosti – dohodnutie splátkového kalendára na zdravotnej poisťovni a riešenie priznania otcovstva s Centrom právnej pomoci – pokiaľ to vírusová situácia dovolí.