Iveta

Popis situácie

Volám sa Iveta, mám 33 rokov a čakám dieťatko, s ktorým som v tomto období vôbec nerátala. Neviem ako ďalej... Chcem si svoje dieťa nechať, ale neviem, či by nebolo pre maličké lepšie, aby som sa ho vzdala. Toto sú moje myšlienky v poslednom období.

Mala som ťažké detstvo. Môj otec matku opustil ona sa s tým nevedela zmieriť a začala piť. Ja som bola najstaršia, mám ešte 2 mladšie  sestry. Keď mala moja mama svoje alkoholové dni, vôbec sa o nás nezaujímala, preto som začala pre mňa a moje sestry variť ja. A tak som sa predčasne stala dospelou. Keď som mala 10 rokov, tak domov doviedla cudzieho chlapa a povedala nám, že bude s nami bývať. Aj on rád pozeral na dno pohárika. Keď bol opitý, bol agresívny. Mamu často bil, neskôr začal biť aj nás. Báli sme sa ho, myslela som si, že to boli moje najhoršie dni v živote.

Chcela som byť čo najskôr z domu preč. Jedného dňa, keď bola mama veľmi opitá a nič nevnímala, chcel ma jej priateľ znásilniť. Hrozne som kričala, kopala som ho, ani neviem, ako som sa z domu dostala von, kde som bola až do rána. V noci som sa bála spávať. Skončila som učilište, zamestnala som sa a osamostatnila. Našla som si ubytovanie a konečne som bola z pekla preč. Bolo mi ľúto mojich sestier, tak aspoň cez víkend som si ich brávala k sebe. V práci som spoznala svojho priateľa zaľúbila som sa konečne som bola šťastná, konečne ma mal niekto rád. Po roku sa mi narodila dcéra Lili. Má  ráštep a tu začal problém. Môj priateľ ma vinil za to, že malá má problém. Ja to ako problém nevidím, no on áno. Ustavičné hádky osočovanie a nakoniec znásilnenie ma vrátilo do detstva. Nechcela som ohroziť moju dcéru, a tak som sa od priateľa odsťahovala. No po  3 mesiacoch som zistila, že som tehotná. Sama s malou dcérou a opäť tehotná. Maličké sa má narodiť o dva-tri týždne. Toto je môj príbeh. Neviem, čo bude a ako to prežijem. Priateľky mi pomohli nájsť dobrú dušu, kde som našla pomoc a riešenie, aby som s bábätkom mohla zostať, aj keď to bude ťažké. Skontaktovala ma aj s koordinátorkou projektu Zachráňme životy a to je pre mňa svetlo na konci tunela. Veľká vďaka.

Marec 2021... Ivetka sa narodila mamine v polovicí marca. Narodila sa predčasne, v 7. mesiaci. Merala 42 cm a vážila 1950.gramov. Po narodení ju dali na chvíľu mamicke a potom ju ihneď  vložili do inkubátora. Pani doktorka povedala, že malá je zdravá, ale ešte jeji chýbajú 2 mesiace, aby podrástla a pribrala. Mamička išla po pôrode domov, lebo sa musela postarať o staršiu dcérku, každý deň však chodí za malou.

Apríl 2021... Napísala nám mamička: „Za Ivetkou chodím každý deň. Pomalinky priberá. Som šťastná, že je zdravá. Veľmi som sa bála, že sa na nej prejavia moje stresy, ktoré som mala počas tehotenstva. Porodila som rýchlo, ani  neviem ako. Určite to bolo tým, že som nebola v strese už som sa nebála čo s nami bude. Vďaka vašej pomoci nám mohli nakúpiť plienky, hygienu, ale aj potraviny. Už nie sme hladné, ten pocit, že mám z čoho uvariť, je pre nás neopísateľný. Ďakujem vám všetkým za vašu pomoc. Teraz už viem, že s vašou pomocou  to dokážem“ .

Máj 2021... Tento mesiac si ma maminka zobrala domov z nemocnice. Konečne sme všetky tri spolu. Veľmi sa spolu tešíme. Moja maminka je teraz najšťastnejšia. Ja pekne spinkám a veľa papám , aby som pribrala. Na budúci mesiac pôjdeme do poradne. Doma ma čakala postieľka, hračky a pekný kočík. Dostali sme kočík pre mňa a sestričku, taký kde sme obe spolu. Ďakujeme vám za pomoc, bez ktorej by som nebola pri mojej maminke a sestričke.

Jún 2021... Správa od Ivety: „Tento mesiac som nešťastná. Majiteľ podnájmu mi oznámil, že sa musím do konca júna vysťahovať. Vraj sa mu vráti syn zo zahraničia, tak bude bývať v byte. Nevedela som, čo robiť, preplakala som celý deň. Keď mi p. Aďka doniesla plienky a vecičky pre Ivetku, videla , že som uplakaná, tak som jej povedala, čo sa stalo a že neviem, čo budem robiť, kam mám ísť. No ona ma upokojila, že kým nájde pre nás ubytovanie, pôjdem do bytu k inej klientke. Mám sa pobaliť a presťahuje nás. Som rada, že nie som, že sa mám o koho oprieť. Bez vás a p. Aďky by som skončila na ulici. Ďakujeme za pomoc pre nás.“

 Júl 2021... „Sme presťahovaní v prenajatom byte . V byte býva ešte jedna mamička, tak nám je veselo. Máme svoju izbu a svoj pokoj. S Ivetkou som bola u pani doktorky. Trochu je prechladnutá, ťažko sa jej dýcha. Ochorela asi odo mňa, lebo ja som z toho stresu, že nebudem mať kde bývať, dostala horúčku z vyčerpanosti, tak mi to povedala doktorka. Verím, že bude už len lepšie, aj keďsom sa dozvedela, že musíme na súd podať návrh na zverenie Ivetky do mojej starostlivosti a určiť výživné. Bojím sa stretnutia s expartnerom, ale musím to urobiť, nech nesie aj on zodpovednosť. Ďakujem za vašu pomoc.“

August 2021... „Tak som teda podala návrh na súd.. Bojím sa, ako zareaguje môj expartner, ale viem že viac sa ho  nebudem báť. Musím chrániť svoje deti.  Ivetka je už v poriadku, pekne papá, je spokojná. Na budúci mesiac ideme na ortopédiu. Ako som sama s deťmi, sme veselšie, dievčatá prespia celú noc. Aj pani doktorka ma pochválila, že obidve dievčatá pribrali sú pekne oblečené, ale to vďaka vám. Z vašej podpory sme si mohli dovoliť nové oblečenie máme, dostatok jedla, Ivetka má mliečko, ktoré by som jej ja nemala za čo kúpiť. Krajšie obdobie ako je toto som nezažila. Veľká vďaka.“

September, október 2021... Napísala nám mamina: "Boli sme na ortopédii. Ivetka má nožičky v poriadku. Mali sme ísť aj na očkovanie, ale trošku je prechladnutá, asi sa jej vrátil soplík. Varím jej viac čajíku s citrónom. Lieky jej nechcem ešte dávať. Od budúceho mesiaca budem bývať sama s dievčatami. Veľmi sa teším, budeme mať celý byt pre seba. Ivetka pekne priberá, má dostatok stravy viac ako mala Lilli. Som šťastná a veľmi vám ďakujem za pomoc. Bez vás by som bola nešťastná."

November 2021... Už bývame samé. Byt som si poupratovala, je to naše malé kráľovstvo. Nikdy by som neverila, že za vašej pomoci  sa budem vedieť o moje dievčatá postarať sama. Prišiel mi dnes doporučený list, že budem mať na budúci mesiac súdne pojednávanie s mojim ex partnerom. Veľmi sa bojím, ale p. Aďka pôjde na súd so mnou, tak som pokojnejšia.

Ďakujem.

December, január 2022... Tento mesiac sme boli v poradni. Pani doktorka nás pochválila Ivetka pekne priberá. Sme zdravé a to je hlavné. Ex partner mi volal, že sa chce stretnúť povedala som mu, že sa stretneme až na súde. Už mi prišiel termín pojednávania trošku sa bojím, ale p. Aďka pôjde so mnou tak som pokojnejšia. Tlačil na mňa , aby som mu dala adresu, kde bývam, že nás príde navštíviť v, ale nedala som mu ju ja chce mať už pokoj. Samozrejme , že jeho reakcia boli nadávky a opať to jeho aká som neschopná. No ja sa už nebojím viem že za Vašej pomoci to zvládnem. Ďakujem že ste so mnou v týchto chvíľach.

Február 2022... Tento mesiac som mala pojednávanie. Ex partner prišiel. Keď som ho zbadala celá som sa roztriasla. Pani Aďka ma upokojovala, že nech sa nebojím a mala pravdu. Vôbec som ho nespoznávala sudcovi všetko prikývol. Súhlasil aj z výživným vraj nás ľúbi a chce s nami žiť. No ja som povedala, že to odmietam nám je teraz dobre máme pokoj aj dievčatá sú pokojnejšie a menej choré. Viem že mi nebude platiť výživné, lebo nepracuje, ale aj to mi pomôžu vybaviť. Veľmi pekne ďakujem za vašu podporu a financie. Sme šťastné.

Marec 2022... Tento mesiac nezačal veľmi dobre. Ivetka je veľké šidlo stále sa niekam štverá. Vešala som bielizeň na balkóne a Ivetku som nechala za balkónovými dverami, aby som na ňu videla. Zavesila som uterák a ani neviem ako, Ivetka už bola na stole. Hneď som vošla do kuchyne a vtedy som sa strašne zľakla, lebo som mala na okne tabletky a odrazu tam neboli. Ivetka ich zjedla. Spanikárila som, zavolala som p. Aďke hneď prišla a odviezla nás do nemocnice. Ivetka zjedla 2 ibalgíny . Nechali si nás v nemocnici  na pozorovanie. Ivetke podali infúziu, našťastie  všetko dobre dopadlo. Všetky lieky som odložila, aby sa to viac nestalo. Ďakujem za vašu pomoc.

Apríl 2022... Na tento mesiac sa tešíme je veľká noc. Spoločne  sme si napiekli dobroty, aby sme mali pre kupačov. Pomohli nám aj s nákupom  potravín. Taktiež sme boli v kostole poďakovať sa za všetkých našich dobrodincov, bez ktorých by sme nemali svoje deti pri sebe. Boli aj druhé mamičky, ktorým ste pomohli. Sme zdravé a šťastné  a hlavne spolu. Nikdy by som neverila, že sa budem vedieť postarať o svoje dievčatá sama aj s vašeou pomocou. Vždy som si myslela, že sama nič nezvládnem. Ale nie je to tak, ak svoje deti ľúbite, vydržíte všetko,  bitku hádky ponižovanie, ale ak vám niekto ukáže aj inú stránku života  a vy to  chcete  zmeniť, dá sa to. Vaša pomoc pre nás je veľká a my si ju veľmi vážime. Ďakujeme.