Anna

Popis situácie

Volám sa Anna a mám 33 rokov. Som matkou dvoch deti, 14-ročnej Aďky, 5-ročného Janka a som opäť tehotná. Môj život je  smutný od detstva. Keď som mala 10 rokov zomrela mi mama, upila sa k smrti a otca som vôbec nepoznala. Mala som ísť do detského domova, no moja stará mama sa rozhodla, že ma vychová. Chúďa, snažila sa, lenže bola chorá a keď som mala 14 rokov zomrela. Opäť  som zostala sama. Stará mama mala priateľa, mal 60 rokov a on si podal návrh na súd, že sa chce o mňa postarať. Mala som opäť šťastie a do detského domova som nešla. Keby som však vedela, čo má čaká, radšej by som do domova išla. V deň mojich 15. narodenín ma znásilnil. A mne sa zrútil celý svet. Nikomu neželám zažiť ten pocit poníženia. Nechcela som žiť, začala som sa túlať, chodila som poza školu. Nechcela som sa vrátiť do toho pre mňa odporného bytu. Najhoršie bolo to, že som nemala nikoho, komu by som to povedala, dusila som to v sebe, až som skončila v nemocnici. No po hospitalizácií som sa musela vrátiť k tomu otrasnému mužovi. Aby mi znova neublížil, zamykala som sa v izbe a dvere som podkladala stoličkou. Takto som v strachu žila 3 roky. Skončila som školu a našla som si priateľa. Býval v podnájme, tak som sa k nemu presťahovala. Bola som konečne  šťastná. Po roku som otehotnela a narodila sa nám dcérka Aďka. Oplývala som šťastím, mala som svoju rodinu. No moje šťastie ma znova opustilo. Keď mala Aďka 4 roky, môj priateľ, otec našej dcéry sa obesil. Zrútil sa mi celý svet, chcela som zomrieť aj ja. Podrezala som si žily. V nemocnici som bola 3 mesiace. O Aďku sa postarala moja dobrá suseda. Po prepustení z nemocnice som sa usilovala začať odznova bolo to ťažké, ale nejako som to zvládla. Pred 6 rokmi som sa znova zaľúbila. No nebol to až taký pekný vzťah, skôr som potrebovala niekoho, kto mi pomôže prežiť, a preto som prehliadala jeho vzťah k alkoholu. Po roku vzťahu sa nám narodil syn Janko. A vtedy to prepuklo. Narodenie syna oslavoval 2 mesiace. Prišiel o prácu a všetko ostalo znova na mne. Prosila som ho, aby sa išiel liečiť no on to odmietal. Povedal, že to zvládne sám. Raz sa mu to darilo raz nie. Stále sa to striedalo. No mňa to už prestalo baviť, a preto som ho vyhodila. No po 3 mesiacoch som zistila, že som tehotná chcela som ísť na potrat, ale už bolo neskoro. Nevedela som, čo mám robiť. Uvažovala som o utajenom pôrode. O mojom zámere som povedala mojej gynekologičke. Keďže tá pozná celý môj život, povedala mi, že mi vybaví stretnutie s jednou pani a keď sa s ňou porozprávam, potom sa môžem rozhodnúť. Na stretnutie som išla s obavami, no po pol hodine rozhovoru som znova získala nádej na lepšiu budúcnosť. Pani Aďka mi povedala, že rozhodnutie je na mne, ale že určite sa nájde spôsob, ako zostať s dieťatkom. Stretávam sa aj s klientkami, ktorým už pomohli a tieto stretnutia mi veľmi pomáhajú. Všetky máme problém, ale spoločne ho vieme riešiť. Mám opäť  šancu na lepšiu budúcnosť. Som v 7. mesiaci tehotenstva a pomaly sa s obavami teším na moje dieťa.

Ďakujem všetkým, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom pomáhajú.

November 2023...  Napísala nám správu priamo Anna: „Bola som v poradni. Pani doktorka si ihneď všimla, že som nejaká iná. Spýtala sa ma, čo sa u mňa zmenilo. Tak som jej porozprávala o stretnutí s pani Aďkou o možnostiach ďalšieho môjho života. Mám  už len jeden mesiac, aby som sa rozhodla, ale ja ho už nepotrebujem. Viem, že to chcem skúsiť. Nebude to ľahké, ale zabojujem. Teším sa, ale zároveň aj obávam. Ale viem, že už nie som na to sama. Ďakujem.

December 2023... Tieto Vianoce boli konečne pokojné, bez stresu, hádok, hladu. Deti boli šťastné a ja som  večer, keď zaspali, od dojatia plakala. Na vianočnom stole sme mali všetko, od chleba, kapustnice, mäsa, zákuskov. Bola som ako v rozprávke, nikdy som toľko jedla nemala. Predovšetkým vašim pričinením sme všetky rodiny dostali vianočný nákup. Ďakujem za vás všetkých, čo nám pomáhate a teraz už verím, že to zvládnem.

Január 2024...  Napísala nám priamo Anna.:„Vianoce boli pre nás krásne. Nový rok však tak pekne nezačal. Na Silvestra nás prišiel pozrieť môj priateľ. Bola som šťastná. Myslela som si, že budeme kompletná rodina. No trvalo to 2 týždne. Môj partner sa opil, vyvolal hádku, dal mi facku. Znova som ho vyhodila. Stres mi vyvolal kontrakcie a ja som rýchlo volala pani Aďke, ktorá ma odviezla do pôrodnice. Porodila som krásne dievčatko a dala som jej meno po mne.  Anka sa narodila 14.1.2024, vážila 3270 g a merala 48 cm. Som šťastná mama.“

Február 2024... Tento mesiac som bola s Ankou v poradni. Pani doktorka bola veľmi rada, že som sa rozhodla si Anku nechať. Pochválila ma, že dobre priberá  a je pekne oblečená. No na mne videla, že mám obavy, ako to zvládnem. Povzbudila ma, že  najhoršie už mám za sebou. Vie, že moja psychika je labilná a že ak by som Anku nechala v pôrodnici, určite by som sa psychicky zrútila a prišla by som o svoje deti. Skončili by v detskom domove a ja na psychiatrii. Neviete, ako som vám vďačná za vašu finančnú pomoc, lebo bez nej by som to nezvládla. Ďakujem.

Marec  2024... Mala som veľké bolesti brucha. Zľakla som sa, čo mi je, no pani doktorka, gynekologička ma upokojila, že to je výsledok stresu, že sa nemám báť. Po čase sa to upraví samé. Myslela si, že som dala Aničku na adopciu, takže preto mám tie bolesti . Opatrne sa ma spýtala, ako som sa rozhodla? Povedala som jej, že mám krásnu dcéru Aničku. Usmiala sa na mňa a povedala, že som silná žena, aby som sa nevzdávala, že za pomoci OZ a dobrých ľudí to určite zvládnem. Mala vraj klientky, ktoré boli na tom horšie a teraz sú šťastné  so svojimi deťmi. Aničke som bola dať prepichnúť ušká. P. Aďka jej kúpila náušničky . Ďakujem za všetko, čo pre mňa a deti robíte.

Apríl 2024... Tento mesiac bol pre mňa ťažký. Všetko na mňa nejako doľahlo. Bola som smutná, plakala som. Pani Aďka si všimla, že sa so mnou niečo deje. Spýtala sa ma, čo mi je, no ja som jej nevedela odpovedať. No ona sa pýtala ďalej. Po rozhovore mi navrhla, že sa môžem ísť porozprávať s pani psychologičkou a dohodla mi stretnutie. Verím, že mi to pomôže. Som rada, že vás mám a že ma v mojom trápení nenechávate samu. Ďakujem

Máj 2024... Správa od Anny: "Mala som prvú návštevu u psychologičky. Vypočula ma a dohodli sme si ďalšie stretnutie. Veľmi mi to pomohlo. Sme všetci zdraví a šťastní, že sme spolu. S pani psychologičkou som sa rozprávala aj o mojom rozhodovaní, že si Aničku nenechám a aj o tom ako mi pomohli a pomáhajú cudzí ľudia. Povedala mi, aby som sa neobzerala do minulosti, ktorú nemôžem zmeniť a mám sa zamerať na budúcnosť. Mám si ju urobiť podľa seba, lebo viem urobiť ťažké rozhodnutia, ktoré ma posúvaj dopredu. Ďakujem za vašu pomoc."

Jún 2024... Volal otec  Anky, vraj ju chce vidieť, vraj ma na to právo. On pozná len svoje práva, ale na povinnosti zabúda. Anna ho nechce vidieť a už sa ho nebojí aj mu to povedala. Tiež mu povedala, že malú uvidí, až keď rozhodne súd. Anne  je teraz dobre majú, pokoj a hlavne ticho. Vďaka dobrým ľuďom im nič nechýba. Užívajú si krásne slnečné dni . Ďakuje vám z celého srdca za vašu finančnú pomoc.

Júl 2024... Musela som si zmeniť telefónne číslo. Otec Anky mi ustavične vyvolával. Chcel vidieť Aničku, no ja nesúhlasím, aj keď viem, že je jej otec. Povedala som mu, že sa stretneme na súde a keď súd rozhodne, podľa toho sa zariadim.  Pani Aďka mi pomohla napísať návrh na súd o zverenie Aničky do mojej starostlivosti a určenie výživného. Bojím sa súdu, ale keď mám okolo seba skvelých ľudí, tak to zvládnem. Ďakujem vám.

August 2024... Tento mesiac sme boli na očkovaní. Anička dostala z toho horúčky a hnačku. Veľmi plakala. Po 3 dňoch jej to našťastie prešlo. Boli sme na peknom výlete v ZOO Zlin Všetci sme boli nadšení. Ešte nikdy sme neboli na výlete, bolo úžasne. Končia sa prázdniny  Janko nastupuje do prvého ročníka, veľmi sa teší, Aďka už končí 9. ročník  bude si vypisovať prihlášku na strednú školu. Chce byť cukrárka, pečenie ju baví. Ďakujem vám za vašu finanču ale aj morálnu podporu bez Vás by som to nezvládla.