Popis situácie
Volám sa Monika a mám 21 rokov. Moje detstvo bolo veľmi náročné. Mama mala sedem detí a ja som bola ako piata v poradí. Žila v rómskej osade v nevyhovujúcich podmienkach a mala problémy s alkoholom. Otec sa nevedel vyrovnať s maminým alkoholizmom, tak spáchal samovraždu. Keďže sa mama nevedela o mňa postarať, odobrala ma od nej sociálka a umiestili ma do detského domova. Od narodenia sa o mňa starali, mala som kde bývať, podmienky boli veľmi dobré. Mala som tam všetko, čo som potrebovala. Chodila som tam do škôlky aj do školy. Aj vychovávatelia boli veľmi dobrí. Ako staršie osemročné dievča som sa dostala do profesionálnej rodiny, kde sa starali o mňa náhradní rodičia - Mama a Otec. Takých ako ja nás v profesionálnej rodine bolo viac. Vychádzali sme spolu veľmi dobre. Navštevovala som tam aj špeciálnu školu na Myjave. Po skončení deviateho ročníka som nastúpila na strednú školu v Bratislave, kde som sa vyučila v odbore Manikúra, pedikúra. V osemnástich rokoch som dostala od detského domova 1000 eur ako štartovné do nového života. Približne okolo mojich sedemnástich rokov som začala zle vychádzať s náhradnou mamou. S otcom som vychádzala veľmi dobre. Kvôli ustavičným konfliktom s náhradnou mamou sa začali u mňa prejavovať ťažké depresie. Musela som navštevovať psychiatričku, ktorá mi predpísala antidepresívne lieky. Konflikty naďalej pretrvávali, čo viedlo k môjmu rozhodnutiu odsťahovať sa k mojej staršej sestre. Bývala som u nej asi jeden rok, pokiaľ tiež medzi nami nevznikli konflikty. V škole som sa rozhodla kontaktovať moju sociálnu pracovníčku, aby som jej povedala o mojej ťažkej situácii. Pomohla mi skontaktovať sa s krízovým centrom , kam som sa aj rozhodla presťahovať. Bola som tam štyri mesiace. Popri škole som chodila na brigádu, aby som si zarobila peniaze a mohla sa osamostatniť. Po skončení školy som si našla prácu a mohla sa odsťahovať do podnájmu. Zoznámila som sa s priateľom Antonom, s ktorým som bola roky vo vzťahu. Po nejakom čase sa ku mne nasťahoval. Zo začiatku to bolo fajn, ale po čase sa to začalo veľmi kaziť. V tejto zložitej situácii som zistila, že s ním čakám dieťa. Najprv sa tešil a potom zrazu bolo všetko inak. Anton neprispieval na nájom, lebo chodil ešte do školy. Vôbec s ničím v domácnosti nepomáhal. V 2. mesiaci som začala mať silné nevoľnosti, nebola som schopná sa postarať o domácnosť . Dala som Antonovi na výber, buď sa bude starať o domácnosť a hľadať si prácu, alebo môže odísť. Anton sa zbalil a odišiel. Zľakol sa zodpovednosti a nechal ma v tom samu. Po našom rozchode som mala veľmi ťažké depresie. Aby toho nebolo málo, majiteľka bytu mi oznámila, že sa musím do dvoch mesiacov odsťahovať . Aktuálne si hľadám bývanie a s podporou darcov, už nie som vo svojej situácii sama. Termín pôrodu mám plánovaný na 27.9.2024. Ďakujem za akúkoľvek pomoc a podporu.