Popis situácie
Volám sa Eva a môj životný príbeh je poznačený ťažkosťami, ale aj láskou, silou a nádejou. Detstvo som prežila v Centre pre deti a rodiny v Žakarovciach, kde som sa dostala ako trinásťročné dievča. Rodičia sa o mňa nezaujímali a veľmi skoro som pochopila, aké to je cítiť sa opustená a sama. Keď som mala sedemnásť rokov, do môjho života prišiel niekto výnimočný – môj dnešný manžel Rudko. Krátko nato sme zistili, že čakáme naše prvé dieťa. Narodil sa nám krásny, zdravý chlapček – dali sme mu meno Rudko, po otcovi. Bolo to prvýkrát, čo som pocítila, čo znamená rodina. Po dosiahnutí plnoletosti sme sa presťahovali k tete, ktorá nám poskytla strechu nad hlavou. Neskôr sme žili u svokry, kde sme čakali naše druhé dieťatko – dcérku Emku. Jej príchod na svet však sprevádzala obrovská bolesť. Po narodení jej diagnostikovali leukémiu. Táto správa nás úplne zlomila. Začal sa náročný boj. Emka musela podstúpiť dve operácie a odobrali jej kostnú dreň. Život sa nám obrátil naruby. Denne sme cestovali z Michaloviec do Košíc na vyšetrenia a chemoterapie. Bolo to nesmierne vyčerpávajúce – fyzicky aj psychicky, najmä pre našu malú bojovníčku. Vďaka pomoci úradov sme získali možnosť bývať v Útulku pre rodiny s deťmi ANIMA v Michalovciach, no neskôr sme sa kvôli Emkinmu zdravotnému stavu presťahovali do zariadenia DORKA v Košiciach. Bolo to pre nás finančne náročné neustále cestovať z Michaloviec na vyšetrenia do Košíc. Bolo to pre nás ako lúč svetla v tme – miesto, kde môžeme aspoň trochu dýchať a riešiť svoju náročnú situáciu. Náš príjem je veľmi nízky. Ja poberám rodičovský príspevok a prídavky, spolu 470 eur. Môj manžel je na invalidnom dôchodku – dostáva 230 eur. Z tejto sumy platíme 165 eur za bývanie. Žijeme veľmi skromne. Často si musíme klásť otázku, z čoho nakúpime potraviny, hygienu alebo veci pre deti. Manžel má nesprávne vyvinutú dolnú končatinu, čo mu spôsobuje silné bolesti pri chôdzi, no napriek tomu mi je každým dňom oporou. V rámci svojej diagnózy fyzicky pracovať nemôže. Rudko je láskavý otec a milujúci manžel. Pre mňa znamená všetko. Spolu máme Rudka (4 roky), Emku (1 rok) a teraz s láskou očakávame naše tretie dieťatko – chlapčeka, ktorého príchod očakávame približne 8. augusta 2025. Som momentálne v 26. týždni tehotenstva a zatiaľ sa bábätko vyvíja dobre. Sme veľmi šťastní. Pre nás v rodine je základ zdravie. Naša dcérka Emka nás naučila, že bez neho nie je nič. Hoci nemáme rodinu, na ktorú by sme sa mohli spoľahnúť, máme jeden druhého. Všetko, čo robíme, robíme pre naše deti – aby mali lepší život, ako sme mali my. Ak by ste sa rozhodli akokoľvek podporiť naše očakávané bábätko, boli by sme vám z celého srdca vďační. Vaša pomoc by pre nás znamenala omnoho viac než len peniaze – bola by to nádej, že aj napriek všetkému, čo sme prežili, nie sme na svete sami.
Jún 2025... Eva si postupne zabezpečuje potrebnú výbavu do pôrodnice vrátane hygienických potrieb pre seba a novorodenca. Vzhľadom na starostlivosť o dve maloleté deti je jej situácia náročná, avšak s podporou manžela ju zvláda. Partner jej poskytuje psychickú aj praktickú oporu. Zdravotný stav je pravidelne sledovaný prostredníctvom gynekologických kontrol. Plod sa vyvíja primerane, bez prítomnosti závažných komplikácií. V anamnéze je uvedená nízko uložená placenta diagnostikovaná pred troma mesiacmi, na základe čoho jej bol odporúčaný kľudový režim. Aktuálne udáva subjektívne ťažkosti ako slabosť a zvýšený pocit tepla. Posledná poradňa sa konala v piatok, pričom ďalšie kontroly už budú prebiehať výlučne v pôrodnici. Termín pôrodu je predbežne stanovený na 8. augusta. Na konci uplynulého mesiaca obdržala prvú finančnú pomoc, za ktorú si zakúpila hygienické potreby, výbavu do pôrodnice, detské plienky a základné oblečenie pre novorodenca. Prijímateľka vyjadrila úprimnú vďaku za poskytnutú pomoc.