Tina

Popis situácie

Volám sa Tina mám 35. Som mamou 4 dievčat, som tehotná a čoskoro budem rodiť. Ako 17-ročná som odišla zo školy a utiekla som za priateľom. Rodičia mi to nikdy neodpustili, že som si pokazila život s človekom, ktorý za to nestál. No mne sa páčil, ľúbila som ho a nepočúvala rodičov. Do roka som ostala tehotná. Všetko bolo krásne, no mladosť pochabosť. S priateľom sme bývali u jeho brata v rodičovskom dome. Ja som sa starala o domácnosť, oni pracovali. Do 2 rokov prišla druhá dcéra. Keď mala staršia dcéra 5 rokov, priateľ prestal robiť. Navrhla som mu, že do práce pôjdem ja. Súhlasil. Ja som nastúpila do práce ako kuchárka a priateľ sa staral o deti. Takto to trvalo asi rok. Nepáčilo sa mi, že sa nestará o rodinu, nepracoval v domácnosti a všetko na mňa čakalo, kým som prišla z práce. Po Vianociach sme sa pohádali. On išiel na Štefanskú zábavu, kde sa opil a pobil. Ublížil kamarátovi tak, že mal trvalé následky a odsúdili ho na 3 roky väzenia. Keď nastúpil do väzenia, jeho brat nás z domu vyhodil. Rodičia mi nepomohli, musela som ísť do krízového centra. S deťmi som tam bola 2 roky. Na internete som si našla priateľa. Pomohol mi opäť žiť. Z krízového centra som išla žiť k nemu. Bola som rada, že prijal aj moje 2 dcéry, lebo on deti nemal. Po 3 rokoch spolužitia sa nám narodila dcéra. Bol šťastný, že je otcom a do roka prišla ďalšia dcéra. Boli sme kompletná rodina. Priateľ ma požiadal o ruku a ja som súhlasila. Uzavreli sme manželstvo. Myslela som, že už sa nič nemôže stať, veď mám všetko, po čom som túžila. No mýlila som sa. Najmladšia dcéra bola iná ako staršie dcéry. Neustále plakala, cez deň, aj v noci. Lekárka nás upokojovala, že niektoré deti sa takto správajú, no ja som cítila, že je iná. Asi po roku trápenia jej diagnostikovali poškodenie mozgu z dôvodu nedokrvenia. Spolu s manželom sme hľadali možnosti ako jej pomôcť. Absolvovali sme mnohé vyšetrenia, rehabilitácie, mnohé pobyty v kúpeľoch. Sčasti to pomohlo, no pridružili sa ďalšie pridružené choroby. Naše manželstvo sa točilo len okolo najmladšej dcéry a my sme sa začali odcudzovať. Došlo to až tak ďaleko, že som zistila, že môj manžel má priateľku.  Odsťahoval sa od nás a ja som na všetko ostala sama. Všetko som zvládala, veď dcéry ma potrebujú. Pri všetkých tých starostiach som si nevšimla, že aj ja sa mením. Po návšteve lekárky som zistila, že som tehotná. Bola som rozhodnutá ísť na potrat, no lekárka povedala, že je neskoro. Zrútila som sa. Volala som manželovi, no on mi povedal, že to je môj problém. Ďalšia rana pre mňa. Nevedela som, čo robiť. V škôlke som sa vyrozprávala jednej mamičke a tá mi dala kontakt na organizáciu, ktorá pomáha ženám. Zavolala som im, stretli sme sa a hľadáme možnosti, aby som to zvládla. Prežila som najhoršie Vianoce v živote: nie len bez manžela, ale zomrel mi aj otec.  Chce sa mi zomrieť, ale kto pomôže mojim dcéram? Mňa rodičia zavrhli, manžel opustil a o chvíľu rodím. 

Január 2026... Ahojte! Volám sa Sofia a narodila som sa mamičke Tinke 7.1.2026 o 9,38 hod. Vážim 3750g a meriam 47cm. Po všetkých tých stresoch som porodila predčasne. Našťastie je všetko v poriadku a ja mám 5 dcéru. Neviem ako to zvládnem, ale za pomoci Vás všetkých sa budem snažiť nájsť silu a bojovať. Nesmierne si Vážim pomoc cudzích ľudí, ktorí ma ani nepoznajú a napriek tomu mi pomáhajú. Ďakujem.

Február 2026... So Sofinkou som bola v poradni. Pani doktorka ma upozornila, že s ňou budem chodiť do poradne pre predčasniatka. Budú ju tam monitorovať, aby sa niečo nezanedbalo. Zatiaľ je všetko v poriadku. Mám mliečko, kojím ju. Budí sa každé 3 hodiny. Ďakujem za pomoc.

Marec 2026... Myslela som, že Alžbetka( postihnutá dcéra) sa bude so Sofinky tešiť no je to naopak.  Sofinka v noci plače keď sa budí na kŕmenie a Alžbetka je z toho nervózna. Plače aj ona už som z toho zúfala neviem čo robiť. Snažím sa ale asi málo chcem byť silná, ale nevládzem. Volala som p. Aďke , keď prišla  navrhla mi, že cez deň mi pomôže s Alžbetkou zobrala ju na celý deň k nej a ja som sa konečne vyspala. Ďakujem Vám všetkým dodávate mi silu. 

Apríl 2026... S Alžbetkou som bola u psychologičky, lebo už som nevedela čo mám robiť nič nepomáhalo úplne odmieta Sofinku. Psychologička však povedala, že to chce čas že ju mám viac zapájať do starostlivosti o malú a časom sa to upraví. Chcem tomu veriť. Prosím modlite sa za mňa, aby som to zvládla. 

Máj 2026... Sofinka sa stala božím dieťatkom. Dali sme ju pokrstiť. Pani Aďka nás  spolu s mamičkami a deťmi pozvala do cukrárne, aby sme to oslávili. Som vďačná Bohu, že mi nedovolil sa Sofinky vzdať, neviem si bez nej predstaviť život. Aj  Alžbetka si už k nej nachádza cestu. Pomáha mi pri kúpaní, prebaľovaní a to sa jej páči. Verím, že už bude dobre. Vďaka aj za Vás, že mi pomáhate.

Jún 2026... Spolu s dievčatami  si užívam krásne slnečné dni, Snažíme sa ich tráviť vonku na ihrisku spolu s inými mamičkami. Takto si navzájom pomáhame stačí už len to že ma niekto vypočuje. Sme zdravé. So Sofinkou som bola v poradni a všetko je v poriadku pekne papá, priberá. Aj správanie Alžbetky sa zmenilo stará sa o Sofinku niekedy sa mi zdá, že ma k nej nechce ani pustiť. Som rada, že si našli k sebe cestu, lebo čas kedy ju neprijala bol veľmi náročný. Ďakujem za všetko čo pre mňa robíte.

Júl 2026... Je hrozné teplo dievčatá sú nervózne. So Sofinkou som bola na očkovaní. Ranka sa jej zapálila celý týždeň plakala. Išla som s ňou k pani doktorke a tá mi predpísala mastičku. Našťastie to zabralo a my sa môžeme v ranných hodinách prechádzať vonku, lebo cez deň je teplo. Pani Aďka nám kúpila ventilátor tak keď sme vonku ventilátor nám prefúka byt. Ďakujem všetkým, ktorí na nás myslia a pomáhajú nám aj keď nás nepoznajú. Je to zázrak že môžem byť s mojimi deťmi.

August 2026... Zažili sme krásny výlet do ZOO v Poľsku, ktorý zorganizovala p. Aďka pre mamičky s deťmi. Bol to pre nás nezabudnuteľný zážitok a zároveň deň, keď som mohla na chvíľu zabudnúť na svoje starosti a venovať sa deťom. Deti boli šťastné, užili si zvieratká a spoločný deň a mne veľmi dobre padlo vidieť ich spokojné a usmiate. Spolu s mamičkami sme sa vyrozprávali a zistila som, že nie som sama, ktorá sa borí s problémami. Každá z nás si nesie svoj vlastný príbeh a svoje starosti, a preto pre mňa veľa znamenalo, že som sa mohla s ostatnými mamičkami porozprávať a otvorene povedať, čo ma trápi. Uvedomila som si, že aj keď sa niekedy cítim sama a mám pocit, že svoje problémy nedokážem zvládnuť, existujú ľudia, ktorí mi rozumejú a ktorí ma vypočujú. Mala som rozhovor aj s p. Aďkou ohľadne manžela, ktorý sa vôbec nezaujíma o deti a neposiela ani peniaze. Je to pre mňa veľmi ťažká situácia, pretože všetko zostáva na mne a zároveň neviem, ako sa mám rozhodnúť do budúcnosti. Mám sa rozhodnúť, či podám žiadosť o rozvod. Neviem sa rozhodnúť, stále dúfam, že sa vráti. Veď je otec a mal by sa o nás postarať. Stále vo mne zostáva nádej, že si uvedomí svoju zodpovednosť voči deťom a že sa situácia ešte môže zmeniť. Zároveň však viem, že nemôžem donekonečna čakať a že budem musieť myslieť predovšetkým na svoje deti a na ich budúcnosť. Je pre mňa veľmi ťažké urobiť rozhodnutie, ktoré môže ovplyvniť celý náš ďalší život. Som preto vďačná, že sa mám s kým o svojich pocitoch a obavách porozprávať a že na svoje rozhodovanie nemusím byť úplne sama. Veľmi Vám ďakujem, že mi pomáhate. Neviem, ako by som to zvládla sama. Vaša pomoc pre mňa znamená veľmi veľa. Nie je to iba pomoc s konkrétnymi problémami, ale aj pocit, že niekomu na mne a mojich deťoch záleží, že nás niekto vypočuje a povzbudí, keď už neviem, čo ďalej. Ďakujem Vám za všetku podporu, pochopenie, čas a pomoc, ktorú nám venujete. Vďaka Vám mám pocit, že aj v ťažkom období môže prísť niečo pekné a že na svoje starosti nemusím zostať sama.