Tina

Popis situácie

Volám sa Tina mám 35. Som mamou 4 dievčat, som tehotná a čoskoro budem rodiť. Ako 17-ročná som odišla zo školy a utiekla som za priateľom. Rodičia mi to nikdy neodpustili, že som si pokazila život s človekom, ktorý za to nestál. No mne sa páčil, ľúbila som ho a nepočúvala rodičov. Do roka som ostala tehotná. Všetko bolo krásne, no mladosť pochabosť. S priateľom sme bývali u jeho brata v rodičovskom dome. Ja som sa starala o domácnosť, oni pracovali. Do 2 rokov prišla druhá dcéra. Keď mala staršia dcéra 5 rokov, priateľ prestal robiť. Navrhla som mu, že do práce pôjdem ja. Súhlasil. Ja som nastúpila do práce ako kuchárka a priateľ sa staral o deti. Takto to trvalo asi rok. Nepáčilo sa mi, že sa nestará o rodinu, nepracoval v domácnosti a všetko na mňa čakalo, kým som prišla z práce. Po Vianociach sme sa pohádali. On išiel na Štefanskú zábavu, kde sa opil a pobil. Ublížil kamarátovi tak, že mal trvalé následky a odsúdili ho na 3 roky väzenia. Keď nastúpil do väzenia, jeho brat nás z domu vyhodil. Rodičia mi nepomohli, musela som ísť do krízového centra. S deťmi som tam bola 2 roky. Na internete som si našla priateľa. Pomohol mi opäť žiť. Z krízového centra som išla žiť k nemu. Bola som rada, že prijal aj moje 2 dcéry, lebo on deti nemal. Po 3 rokoch spolužitia sa nám narodila dcéra. Bol šťastný, že je otcom a do roka prišla ďalšia dcéra. Boli sme kompletná rodina. Priateľ ma požiadal o ruku a ja som súhlasila. Uzavreli sme manželstvo. Myslela som, že už sa nič nemôže stať, veď mám všetko, po čom som túžila. No mýlila som sa. Najmladšia dcéra bola iná ako staršie dcéry. Neustále plakala, cez deň, aj v noci. Lekárka nás upokojovala, že niektoré deti sa takto správajú, no ja som cítila, že je iná. Asi po roku trápenia jej diagnostikovali poškodenie mozgu z dôvodu nedokrvenia. Spolu s manželom sme hľadali možnosti ako jej pomôcť. Absolvovali sme mnohé vyšetrenia, rehabilitácie, mnohé pobyty v kúpeľoch. Sčasti to pomohlo, no pridružili sa ďalšie pridružené choroby. Naše manželstvo sa točilo len okolo najmladšej dcéry a my sme sa začali odcudzovať. Došlo to až tak ďaleko, že som zistila, že môj manžel má priateľku.  Odsťahoval sa od nás a ja som na všetko ostala sama. Všetko som zvládala, veď dcéry ma potrebujú. Pri všetkých tých starostiach som si nevšimla, že aj ja sa mením. Po návšteve lekárky som zistila, že som tehotná. Bola som rozhodnutá ísť na potrat, no lekárka povedala, že je neskoro. Zrútila som sa. Volala som manželovi, no on mi povedal, že to je môj problém. Ďalšia rana pre mňa. Nevedela som, čo robiť. V škôlke som sa vyrozprávala jednej mamičke a tá mi dala kontakt na organizáciu, ktorá pomáha ženám. Zavolala som im, stretli sme sa a hľadáme možnosti, aby som to zvládla. Prežila som najhoršie Vianoce v živote: nie len bez manžela, ale zomrel mi aj otec.  Chce sa mi zomrieť, ale kto pomôže mojim dcéram? Mňa rodičia zavrhli, manžel opustil a o chvíľu rodím. 

Január 2026... Ahojte! Volám sa Sofia a narodila som sa mamičke Tinke 7.1.2026 o 9,38 hod. Vážim 3750g a meriam 47cm. Po všetkých tých stresoch som porodila predčasne. Našťastie je všetko v poriadku a ja mám 5 dcéru. Neviem ako to zvládnem, ale za pomoci Vás všetkých sa budem snažiť nájsť silu a bojovať. Nesmierne si Vážim pomoc cudzích ľudí, ktorí ma ani nepoznajú a napriek tomu mi pomáhajú. Ďakujem.

Február 2026... So Sofinkou som bola v poradni. Pani doktorka ma upozornila, že s ňou budem chodiť do poradne pre predčasniatka. Budú ju tam monitorovať, aby sa niečo nezanedbalo. Zatiaľ je všetko v poriadku. Mám mliečko, kojím ju. Budí sa každé 3 hodiny. Ďakujem za pomoc.

Marec 2026... Myslela som, že Alžbetka( postihnutá dcéra) sa bude so Sofinky tešiť no je to naopak.  Sofinka v noci plače keď sa budí na kŕmenie a Alžbetka je z toho nervózna. Plače aj ona už som z toho zúfala neviem čo robiť. Snažím sa ale asi málo chcem byť silná, ale nevládzem. Volala som p. Aďke , keď prišla  navrhla mi, že cez deň mi pomôže s Alžbetkou zobrala ju na celý deň k nej a ja som sa konečne vyspala. Ďakujem Vám všetkým dodávate mi silu.