Karolína

Popis situácie

Moje meno je Karolína, mám dvadsať rokov, som slobodná a čoskoro porodím moje prvé dieťatko.
Od mojich štyroch rokov som vyrastala v detskom domove, odtiaľ si ma spolu so sestrou zobrali do pestúnskej rodiny. Vo veku asi 15 rokov sme odišli, ocitli sme sa v krízovom centre, kde sme čakali na súd, ktorý nás zveril otcovi – chcel nás mať pri sebe. So sestrou sme sa tešili, že budeme konečne rodina. Otec nás zobral do Českej republiky. Zo začiatku bolo všetko pekné, no po pár dňoch sme spoznali otcovu pravú tvár – začal piť, prestal si nás všímať, nechával nás celé dni bez jedla. Peniaze dával na alkohol a automaty. So sestrou sme ostali z otca veľmi sklamané. Sestra sa časom vydala, a ja som odišla na Slovensko. O pomoc som poprosila riaditeľku krízového centra, kde som predtým bola. Prijali ma nakoniec do nocľahárne, kde mi pomohli nájsť si prácu. Darilo sa mi skvele, pol roka som pracovala, našla som si priateľa a skoro vlastné bývanie. Všetko sa však zmenilo, keď som zistila, že som tehotná. Prišla som o prácu, priateľ sa o mňa nevedel postarať. V hlave som mala zmätok, rozmýšľala som čo mám robiť – nechať si bábätko, ísť na potrat? Nakoniec som sa rozhodla vrátiť sa späť k otcovi s nádejou, že ho poteší správa, že bude dedkom. Opak bol však pravdou. Otec mal novú priateľku, ktorá mala malé deti. Oni chodili večer po baroch, kým som sa ja musela zatiaľ starať o jej deti – kŕmiť ich, kúpať ich, dávať ich spať. Otec sa s priateľkou vracali domov neskoro večer, hádali sa a takto to pokračovalo každý deň. Veľmi ma to vyčerpávalo, otec mi dokonca nepomohol ani nájsť si gynekológa. Začala som mať zdravotné problémy, a nič sa nemenilo k lepšiemu. Otec mi v dobrej chvíli dal peniaze na cestu na Slovensko, no viac som sa už vracať nemala. S malou nádejou som zavolala do Nocľahárne, či by ma zobrali späť. Zobrali. Pomohli mi nájsť si gynekológa, vybaviť mi DHN. Som vďačná že mám s mojim bábätkom strechu nad hlavou a mám tiež čo jesť. Bábätko by sa malo narodiť v polke júna. Z rodiny nemám žiadnu pomoc, ostala som na všetko sama, teda okrem ľudí z Charity, ktorí sa ma ujali. Z tohto dôvodu Vás veľmi pekne prosím o pomoc v tejto mojej neľahkej situácii.
Jún 2026... Karolína sa koncom júna stala maminou. Narodil sa jej synček Patrik, ktorý po pôrode meral 47 cm a vážil 2970 gramov. Po návrate z nemocnice si začali hľadať spoločný režim. Patrik rád spinká, preto ho mamina musí budiť na kojenie. Pani Karolína má zo synčeka veľkú radosť.