Popis situácie
Neviem ani ako začať. Asi mi nebolo súdené byť v živote šťastnou, a keď, tak len na veľmi krátky čas. Som rozvedená a mám už dvoch pomerne veľkých chlapcov, 16 a 6-ročného. Starší syn študuje na gymnáziu. Po rozvode som sa presťahovala na dedinu do nájomného sociálneho bytu. Mám len 33 rokov a ešte som nestratila nádej v dobro. Dúfala som, že existujú aj dobrí muži a nie všetci muži vedia len ubližovať.
Po určitom čase som sa zoznámila s mužom, ktorý tvrdil, že miluje mňa a má rád aj moje deti. Aj to tak zo začiatku vyzeralo. On má 42 rokov a veľmi túžil mať ešte aj vlastné dieťa .Tak som uverila, že môžeme vytvoriť šťastnú rodinu. Už sme mali aj termín svadby... Som v 15. týždni tehotenstva a veľmi sa teším na bábätko. Na moje veľké prekvapenie sa nám môj nastávajúci zrazu obrátil chrbtom, odpísal nás, nechce mať s nami nič spoločné a tak som nakoniec zostala na všetko sama.
Rodičov nemám a môj ex manžel mi občas finančne vypomôže. Keď si spomeniem na budúcnosť som zúfalá, neviem, čo mám robiť. Momentálne som na rizikovom tehotenstve a bojujem o drobčeka, ktorého nosím pod srdcom. Žijeme zo dňa na deň. Nikdy som nebrala sociálnu pomoc, ale teraz neviem, ako ďalej. Bez vašej pomoci to nezvládnem.
Máj 2010... Po kontakte odborných pracovníkov s Marikou sa do jej života vnieslo trochu svetla a našlo sa viac ľudí ochotných jej pomôcť. Zdravotný stav Mariky sa zlepšil a stabilizoval, po včerajšej nedelňajšej navšteve u veľmi dobrého pôrodníka, ktorý si ju zobral do starostlivosti, nemusí byť hospitalizovaná. Je všetkým veľmi vďačná, lebo už nie je na ňu taký tlak.
Jún 2010... Marika sa už cíti lepšie. Jej život aj s deťmi sa dostal do normálnych koľají. Začínajú sa už tešiť na nového člena rodiny. I keď to nemanú ľahké, bojujú so zložitou situáciou a oceňujú predovšetkým pokoj, ktorý majú vďaka vašej pomoci. Nemusia sa už báť, že prídu o strechu nad hlavou. Patrí vám za to veľké poďakovanie.
Júl 2010... Marika s deťmi si už zvykli na novú situáciu. Ich každodenný život plynie v pokoji a to je v ich situácii najdôležitejšie. Sú šťastní, že stretli tak veľa ľudí, ktorí sú ochotní im pomôcť tak materiálne, ako i radou, podporou a konkrétnou pomocou. Sú vám za všetko zo srdca vďační.
August 2010... Termín pôrodu sa blíži a Marika čelí zdravotným ťažkostiam. Je veľmi vďačná, že jej toľko ľudí pomáha, najmä košickí úsmeváci. Bez pomoci toľkých dobrých ľudí by to nemala šancu zvládnuť. Pomáhajú jej aj s ďalšími dvoma deťmi, ktoré sa už na dieťatko veľmi tešia.
September 2010... Marike sa v polovici septembra narodil krásny chlapček Jakubko. Sme veľmi šťastní, že všetko dobre dopadlo. Kvôli zdravotným problémom to bolo cisárskym rezom. Ale bola statočná. Ešte stihla aj prváčika prvý raz odviesť do školy. Ľudia z Úsmevu ako rar Košice jej veľmi pomáhajú a aj vám je veľmi vďačná za pomoc. Bez nej by nemala šancu.
Október 2010... "Tak vám už píšem z nového bytu ktorý mám v podnájme v Košiciach. Zatiaľ to vyzerá, že na 5 rokov určite a potom neviem. Musíme sa nejako vzchopiť. Ľudia z Úsmevu mi veľmi pomohli, aby sme sa mohli presťahovať. Byt bol v dezolátnom stave, ale spojazdnili sme to a máme to aj vďaka vám veľmi pekné. Ten začiatok bol trošku ako beh cez prekážky. Môj syn Miško tu chodí do školy, je veľmi spokojný a ja mám z neho radosť. Maličký Kubko nám rastie a veľmi napreduje. Je také malé klbko, ale veľmi šikovný, usmievavý a pokojný. Už má dva mesiace, spí skoro celú noc, jednoducho taký náš maličký poklad. Boli sme v poradni, váži skoro 7 kg a meria 65 cm. Pán doktor povedal, že je dosť veľký, ale keď mu chutí, tak čo už.“ Napísala pre vás Marika.
November 2010... Kubko rastie ako z vody, je nádherný a mamke hojí všetky bolesti. Má toho ozaj dosť. Aj ostatné deti sa jej usilujú pomáhať. Blížia sa sviatky a oni aj v skromnosti chcú mať všetko, ako sa patrí... Sú vám všetkým veľmi vďační, že môžu v pokoji existovať.
December 2010... Mariku čaká súd ohľadne výživného pre Jakubka. Je veľmi vďačná ľuďom, ktorí jej pomáhajú. Bez nich by to v súčasnej situácii nezvládla. Jakubko je veľký papáč. Za mesiac zje 14 škatúľ mlieka a to nie je lacné... Aj nájom je veľmi drahý. Verím, že raz sa mi splní sen o vlastnom bývaní. Ale Vianoce boli pre ňu a najmä pre deti skutočne zážitkom. Je šťastná, že má deti pri sebe.
Január 2011... Nie je to ľahké mať denne všetko na svojej hlave. Ešte že jej pomáhajú dobrí ľudia. Inak by sa to dalo len ťažko zvládnuť. Ale Marika bojuje a dúfa, že postupne sa dostanú z najhoršieho a bude môcť svojim deťom pripraviť aj krajšie chvíle ako doteraz. Je vám za všetko veľmi vďačná.
Február 2011... Marika už má termín pojednávania kvôli výživnému ja Jakubka. Má z toho obavy, ale zároveň sa chce pozriet do očí mužovi, čo tak ublížil jej a jej deťom. Už by bola rada, aby sa to všetko uzavrelo. Jakubko bol chorý, mal až 39,6 teploty. Je stále papáč. Je rozumný chlapček, už vie povedať aj "mama".
Marec 2011... Tak a Marika má súd o výživné za sebou. Dosť ju to zobralo, lebo Jakubkov otec zrazu poprel otcovstvo a zameral sa na osočovanie matky, čo ani v zlom sne nečakala. Proces tak bude pokračovať a všetko sa predĺži. DNA-testy, predbežné opatrenie a ďalšie dokazovania, čakať... a výsledok najskôr o pol roka. Mariku najviac mrzelo, že sa otec ani najmenej o Jakubka nezaujímal. Na druhej strane má radosť z detí. Veľmi ju potešilo, že staršieho syna vybrali ako talentovaného do umeleckej školy. To jej dáva silu ísť ďalej.
Apríl 2011... Mariku čakajú v krátkom čase DNA-testy o určenie otcovstva Jakubka. Bude rada, keď sa konečne jej aj Jakubkovo meno očistí. Ako keby toho všetkého nebolo dosť, ešte sa jej aj pokazila mraznička, a kým na to prišla, všetky potraviny boli skazené. S plačom ich vyhadzovala. Pomyslela si, že chudobnému aj z hrnca vykypí... Je však rada, že deti sú zdravé, robia jej radosť a sú pre ňu ozaj potechou. Vám všetkým je takisto veľmi vďačná, inak by to nezvládla.
Máj 2011... Marika už má po testoch DNA, teraz už len musia čakať na najbližšie pojednávanie. Okrrem toho ju tento mesiac postretli aj ďalšie pohromy - pokazila sa jej chladnička, Miško mal na ihrisku úraz a aby toho nebolo málo, ešte jej aj ukradli mobil. Kým ho zablokovala, zlodeji jej na ňom urobili sekeru 300 eur, čo je pre ňu príšerná suma... Ale keď do toho dostal ešte aj malý Jakubko vysoké teploty, tie predchádzajúce nepríjemnosti sa stali akými si malichernými.
Jún 2011... Marika s deťmi sa už tešia na prázdniny. Vďaka priateľom z Úsmevu ako dar pôjdu na niekoľko dní na dovolenku, síce nie ďaleko od domu, ale sa na to veľmi tešia. Stretnú sa tam aj s inými rodinami a nájdu si nových priateľov. Trochu prídu na iné myšlienky. Môžu si trochu užiť aj vďaka vám a sú vám zato veľmi vďační.
Júl 2011... Deti s Marikou sa cítili na dovolenke veľmi dobre, hoci neboli ďaleko z domu. Ale zmenili prostredie, stretli nových kamarátov a bolo veselo, i keď počasie niekedy neposlúchalo, vždy mali čo robiť. Domov sa vrátili plní dojmov a tak všetko akosi lepšie znášajú.
August 2011... Tak prázdniny sa končia a Mariku čaká znovu ten istý rytmus ako na začiatku roka každý rok. Všeličo treba kúpiť, zohnať, deti rastú ako z vody. Všetci sú však spokojní. Pojednávanie s výživným na malého znovu odročili. Je to už taká "nekonečná pieseň". Marika však dúfa v jej šťastný koniec. Je vám veľmi vďačná za stálu pomoc.
September 2011... Z Kubka je už riadny chlap. Starší chlapci už zarezávajú v škole a keď prídu domov a zvýši im nejaký čas, usilujú sa pomôcť mamičke. Začiatok školského roka bol pre Mariku náročný, najmä finančne. Nebyť vás, darcov ťažko by to dokázala sama zvládnuť, preto sú vám veľmi veľmi vďační.
Október 2011... Deti sa už zabehli v škole. Malý Kubko je s maminou a tá sa mu usiluje venovať, koľkosa len dá. Blíži sa zima, dati potrebujú kopu vecí a tak rodina mimoriadne oceňuje vašu pomoc. Bez vás si to Marika ani nevie predstaviť, je vám veľmi vďačná a aj ona sa usiluje pomáhať iným.
November 2011... Kubko rastie ako z vody, už je z neho pomaly ročný mládenec a to je signál, že Marika bude v našom projekte pomaly končiť. Jej situácia nie je jednoduchá, ale naučila sa dôverovať ľuďom a dúfa, že v najhoršom ju vždy podržia.