Verona

Popis situácie

Volám sa Verona, mám 27 rokov. Som mamou dvoch dcér a čakám tretie dieťatko. Moji rodičia sa o mňa a brata starali vzorne. Keď som mala 10 rokov, mama ochorela, mala rakovinu. Otec to nezvládol a od nás odišiel. S mamou sa v jej ťažkých časoch rozviedol. Mama bojovala štyri roky. Ja,keďže som bola staršia, som jej pomáhala nie len v domácnosti, ale  starala som sa aj o brata. Skoro som dospela. Myslela som, že mama to zvládne a chorobu porazí. No nestalo sa, zomrela doma, mne v náruči. Zrútil sa mi celý svet. Ostali sme s bratom sami. Otec mal už novú priateľku a s bratom sme ju nemali radi. Otcovi som povedala, že zostaneme bývať v byte s bratom, že ja sa o neho postarám, on nech nám len platí nájom a posiela peniaze na jedlo. Súhlasil. Mala som 14 rokov a sama som sa starala o brata a domácnosť. Zvládla som to. Brat skončil školu, odsťahoval sa. Ja som ostala bývať v našom byte. Našla som si priateľa. Po dvoch rokoch sme začali spolu žiť. Narodila sa nám dcéra a do roka druhá.  Zariaďovali sme si domácnosť, keď mi otec povedal, aby som opustila byt, že ho ide predať. Vtedy som sa veľmi na neho nahnevala, že teraz, keď som si zariadila byt, mam dve deti, on  chce, aby som odišla... Nesúhlasila som, no on mi povedal, že ho už predal a mám mesiac na to, aby som sa vysťahovala. Priateľ povedal, že nájde bývanie. Na otca som sa veľmi nahnevala, nechcem ho už nikdy vidieť. Vždy uprednostňoval svoje šťastie pred nami. Presťahovali sme sa. Posledný rok bol nejaký zvláštny. Začali sme sa s priateľom hádať. Hnevalo ma, že nevie vydržať v práci. Každý polrok menil zamestnanie. Nenosil domov výplatu, vraj mu ju nevyplatili, neskôr si našiel inú výhovorku. Ja som sa zatiaľ starala o domácnosť, nesťažovala som sa, vedela som uvariť aj z mála, snažila som sa, aby sme vyšli aj s peniazmi. Keď som bývala v našom byte, neplatili sme až taký vysoký nájom ako teraz, v podnájme, a tie peniaze chýbajú. V ostatnom čase ma veľmi bolievala hlava. Zľakla som sa a išla k lekárke. Bála som sa, aby som nezdedila maminu chorobu. Lekárka ma poslala na magnetickú rezonanciu a tá bola v poriadku. Mala som len málo železa, tak ma ešte poslala ešte ku gynekológovi. Príčina sa objasnila, som tehotná. Tešila som sa a aj priateľ. No teraz sa teším len ja, priateľ ma opustil. Vraj nebude živiť toľké krky. Ostala som znova sama. Ja a moje deti. Bez rodičov, úplne sama. Neviem, ako to zvládnem. Bojím sa. Oslovila som organizáciu a požiadala o pomoc. Pomôžu. Ale zvládnem to? Uvidím.

Jún 2023... Správa od Verony: Tento mesiac som veľmi smutná, bojím sa, ako to všetko zvládnem. Pani Aďka ma však upokojuje, že som dosť silná, že nech sa nebojím. Stretla som sa aj s inou mamičkou, ktorej  pomohli v Dom nádeje.  Povedala mi, že už sa snaží starať sa o seba a deti sama, ale keď má nejaký problém, tak zavolá p. Aďke a spoločne hľadajú riešenie. Trochu som sa upokojila. Rozmýšľam, prečo mám taký ťažký život, prečo ma nemá nikto rád. Každý deň už porodím. Prosím, modlite sa za mňa, aby som sa správne rozhodla.

Júl 2023... Radostná správa od Verony: Ahojte volám sa Peťko, narodil som sa 7.7.2023, vážim  2850 g a meriam 50 cm. Maminku som trochu potrápil, ale obaja sme zdraví a už sa teším domov za mojimi sestričkami. Maminka váhala, či si ma nechá, alebo ma niekomu daruje, ale keď ma počula plakať, rozplakala sa aj ona a veľmi sa na seba hnevala, že tak uvažovala. Viem, že moja maminka je silná a zvládne aj toto ťažké a zároveň krásne obdobie.  Veľmi vám ďakuje za pomoc a za to, že jej veríte.

August 2023... Boli sme v poradni. Peťko pekne priberá. Ja som sa upokojila a mám dostatok mlieka. Usilujem sa dojčiť a aj si odsávať mlieko, lebo som mala nábeh na zápal prsníka. Ani pri jednej dcére som toľko mlieka v prsníkoch nemala. Som šťastná, že mám svojho syna pri sebe. Keby som ho dala na adopciu, určite by som si to vyčítala a psychicky by som to nezvládla. Mám okolo seba dobrých ľudí, ktorí mi pomáhajú. Spoločne sa stretávame a navzájom sa podporujeme . Ďakujem.

September 2023... Ohlásil sa otec Peťka. Najprv bol na mňa milý, chcel sa stretnúť, no ja mu už neverím, tak som mu asi prvý raz v živote povedala nie. A vtedy to začalo. Začal na mňa kričať, vyhrážať sa, že som nula, že starostlivosť o deti nezvládam a že aj tak mi ho zoberie. Veľmi som sa zľakla, a preto som volala p. Aďke, čo mám robiť. Tak som plakala, že som nevedela ani rozprávať. Pani Aďka ihneď za mnou prišla a upokojila ma,  aby som sa nebála, že nie som sama. Odľahlo mi, mám strach, ale už sa nebojím. Ďakujem vám za dôveru a ja ju nesklamem.

Október 2023... Som Božie dieťa, tento mesiac som dala Peťka pokrstiť. Pani Aďka mu upiekla tortu. Mali sme aj menšiu oslavu, lebo v tento deň som nechcela byť sama. Spolu s klientkami a deťmi  sme si posedeli, oslávili krstiny. Neverila som, že raz zažijem taký pekný deň. Bez hádok, bitky a strachu. Ale sen sa stal skutočnosťou. Ešte nikdy som nebola taká šťastná, až sa bojím, aby sa niečo zlé nestalo. Zo srdca ďakujem za vašu pomoc.

November 2023... Som šťastná, že mám svojho syna aj napriek tomu, že sa  opäť ozval jeho otec. Najprv sa ospravedlňoval, že mu je všetko ľúto. Ubezpečoval nás, ako nás miluje, že sa chce ku nám vrátiť. No ja som mu povedala, že ho nepotrebujeme a vtedy to začalo znova. Vyhrážky, nadávky, no ale teraz som sa nezľakla a povedala som mu, že nám je bez neho dobre. A že sa ho už nebojím a stretneme sa na súde. Ďakujem vám za vašu pomoc a podporu,

December 2023... Ďakujem Pánu Bohu za všetko, čo sa mi deje. Po dlhom čase som šťastná, ja aj moje deti. Ježiško nám doniesol jedlo, darčeky a hlavne pokoj. Tieto sviatky boli jedny z najkrajších. Zmenila som si telefónne číslo, takže  otec Peťka sa mi už nedovolá. Na budúci mesiac ideme na očkovanie. Verím, že to zvládneme. Nie je nič krajšie ako spokojná mama a šťastné deti. Ďakujem vám za pomoc a za to, že mi pomáhate. Okrem mojich detí nemám nikoho.

Január 2024... Očkovanie Peťko zvládol, nemal ani horúčku. Pani doktorka ma pochválila, ako Peťko krásne priberá. Povedala som jej, že to preto, lebo nám pomáhajú dobrotiví  cudzí ľudia, za čo im ja veľmi pekne ďakujem.  Na budúci mesiac máme pojednávanie na súde. Bojím sa stretnutia s priateľom, ale p. Aďka povedala, aby som sa nebála. Na pojednávanie pôjde so mnou.

Február 2024... Mala som súdne pojednávanie. Hrozne som sa bála stretnutia s priateľom, lebo mi volal, že mi ešte ukáže, ponižoval ma, že to sama nezvládnem. Potom ma zasa prosil, aby som mu odpustila, že sa chce vrátiť ku nám. No keď som nesúhlasila, znova sa mi začal vyhrážať, že mi vezme malého, že som nula, že on si to vybaví. Pani Aďka ma upokojovala, že nech sa nebojím, že chlapi sú hrdinovia, ale keď prídu na súd, tak nič nepovedia. Pojednávanie odročili, priateľ neprišiel, vraj je chorý.  

Marec 2024... S pani Aďkou sme boli na nákupe. Nakúpili sme na veľkonočné sviatky. Veľmi sa tešíme. S deťmi chodíme na krížovú cestu, dáva mi to pokoj v duši. Vymenila som si SIM kartu, lebo priateľ mi písal výhražné SMS. Znova je bez práce, nemá kde bývať, tak sa chce vrátiť. No ja už nechcem, mám svoje deti a s vašou pomocou to zvládnem. Ďakujem za vašu finančnú podporu, pomoc a modlitby.

Apríl 2024... Tento mesiac sme mali súdne pojednávanie. Veľmi som sa bála, ale všetko dopadlo dobre. Peťko je konečne zverený mne a sudca určil výživné. Môj ex priateľ povedal, že aj tak platiť nebude, lebo nemá z čoho. Pán sudca mu povedal, že keď nebude platiť, tak bude odsúdený, lebo tie peniaze sú malého Peťka a on ako otec musí na neho prispievať, či sa mu to páči, alebo nie a ešte mu povedal, že sa môže hanbiť za to, ako sa správa. Som šťastná. Konečne budeme mať od ex priateľa pokoj. Ďakujem za vaše modlitby a finančnú pomoc, ktorú si nesmierne vážim.

Máj  2024... Peťko už „kolenačkuje“ a vyberá všetky zásuvky. Najradšej sa pohybuje v kuchyni.  Vareškami búcha po hrncoch. Je šťastný, tak ako je šťastná aj jeho mama so svojimi deťmi. Je to po dlhom čase. Užívajú si každý deň. Ďakujú Bohu za úžasných ľudí, ktorí jej pomáhajú. Vždy bola na všetko sama. Otec Peťka sa neozval a Verona je rada. Neposlal ani peniaze. Pani Aďka povedala, že to neprekáža, požiadajú o náhradné výživné. Verona ďakuje za všetko čo pre jej rodinu robíte.

Jún 2024... Po upršanom máji vyšlo slniečko. Každý deň chodím s deťmi na prechádzky. S pani Aďkou som bola podať žiadosť o náhradné  výživné. Pani Aďka ma upozornila, že  mi budú volať policajti a ja budem musieť ísť vypovedať, že otec Peťka mi na neho nijako neprispieva, aby som sa nebála, že na políciu pôjde so mnou. Tešíme sa na leto. Peťkovi idú zúbky tak je trochu mrzutý, ale je to moje srdiečko a som rada, že ho mám,  Ďakujem za vašu pomoc nesmierne si to vážim.

Júl 2024... Bola som na polícií vypovedať kvôli výživnému. Otec Peťka bol obvinený, že neprispieva na Peťka. Pani policajtka bola milá. pýtala sa ma kto mi pomáha, z čoho žijem. Povedala som jej, že keby nebolo ľudí ochotných pomôcť nemám čo dať jesť mojim deťom, Taktiež som povedala, že mi pomáhajú cudzí ľudia, ktorí mi posielajú peniaze na plienky, stravu a ošatenie pre deti. Že bez ich pomoci by som to nezvládla. Ďakujem všetkým dobrým ľuďom za ich pomoc, podporu a modlitby.

August 2024... Stále je veľmi teplo. Deťom som kúpila malý bazénik, aby sa osviežili. Majú ho na balkóne. Boli sme aj na spoločnom výlete v ZOO Zlín. Výlet bol úžasný, spolu s inými mamičkami a deťmi sme si výlet užili. Po dlhom čase ma bol navštíviť brat a bol rád, že sa mi darí, ale len vďaka vám a skvelým ľuďom, ktorí mi  pomáhajú. Ďakujem za vašu pomoc a lásku, ktorou som obklopená.