Zina

Popis situácie

Volám sa Zina a s obrovskou pokorou píšem svoj príbeh. Nie je pre mňa jednoduché hovoriť o tom, čím som prešla, ale ak to má pomôcť mne a mojim deťom prežiť toto náročné obdobie, musím to skúsiť. Som mamou trojročnej dcérky a v ôsmom mesiaci tehotenstva. Donedávna sme žili s partnerom, o ktorom som verila, že bude oporou našej rodine. Postupne sa však jeho správanie zmenilo. Boli dni, keď bol podráždený, kričal, zhadzoval ma a dával mi pocit, že nie som nič. A hoci som sa to snažila ospravedlňovať – stresom, problémami, únavou – pravda je, že ten dom už nebol bezpečný. Začala som sa báť... o seba, ale najmä o svoje deti. Moja dcérka začala reagovať strachom na zvýšený hlas, schovávala sa za mňa a pýtala sa, prečo je ocko zase nahnevaný. Keď som zistila, že čakám ďalšie dieťa, uvedomila som si, že ak neurobím krok teraz, možno už nebudem mať silu nikdy. Jedného dňa stačila posledná urážka, posledný výbuch, posledný moment, keď som cítila, že ak neodídem, stratím samu seba úplne. Zbalila som pár vecí, vzala dcérku za ruku a odišla. Nevedela som kam. Nemala som plán. Mala som len strach... a nádej, že niekde existuje pokojnejší život.

December 2025... Dňa 13.12.2025 sa na svet vypýtal malý Emanuel s mierami 4000g a 49cm a mamku veľmi netrápil. Po pôrode bol v inkubátore, mal problém s dýchaním. Na Vianoce už boli všetci traja spolu a užívali si spoločné chvíle. Sestričke sa braček veľmi páčil. Finančné prostriedky použila mamka na nákup potravín a drogérie.Všetkým veľmi pekne ďakuje.